Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 26, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/170/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117218955
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7117218955.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov

senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci starostlivosti súdu o
maloletého V. P. nar. XX.XX.XXXX zastúpeného v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Košice dieťaťa rodičov: H. W. nar. X.XX.XXXX bývajúcej v Z. - U. hrdinov na
ulici F. č. X a S. P. nar. XX.XX.XXXX bývajúcom v X. č. XX v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletým deťom, odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 2.5.2018
č.k. 21P 97/2017-26 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v napadnutých výrokoch o určení výživného a dlžného výživného.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zveril maloletého V. do osobnej starostlivosti matky.
Určil výživné od otca pre maloletého V. od 11.7.2017 do budúcnosti 60 Eur mesačne, ktoré zaviazal
otca prispievať matke maloletého vždy do 25-teho dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné za obdobie
od 11.7.2017 do 30.4.2018 v sume 580,64 Eur povolil otcovi splácať spolu s bežným výživným v 20
Eur mesačných splátkach až do zaplatenia. Styk otca s maloletým neupravil a rozhodol, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku, proti výrokom o určení výživného a dlžnom výživnom, podal odvolanie otec.
Nesúhlasí s rozhodnutím súdu o napadnutých výrokoch, pretože je nezamestnaný, nemá príjem a
občasné brigády sa nemôžu považovať za stabilný príjem. Má ešte ďalšie dve deti, z ktorých jedno
navštevuje materskú škôlku a druhé dieťa nastupuje do základnej školy. Má ďalšie výdavky na stravu,
hygienu, bývanie a preto navrhol zmeniť výšku výživného a určiť výživné v sume 30 Eur mesačne,
alternatívne zrušiť rozsudok a vrátiť vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Matka vo vyjadrení navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny. Konštatovala, že
pravdepodobne otec je dobrovoľne nezamestnaný a pracovať môže, pretože nemá žiadne zdravotné
problémy alebo iné prekážky, ktoré by mu bránili sa riadne zamestnať. Maloletý V. navštevuje materskú
škôlku, kde mesačne na školné činí 15 Eur, stravné 20 Eur. Ročný príspevok do škôlky je 60 Eur a
maloletý v škôlke navštevuje futbalový krúžok za 32 Eur ročne. Výdavky na stravu, hygienu, šatstvo pre
maloletého činia 80 Eur až 100 Eur mesačne. Vznikajú aj ďalšie nečakané výdavky, napr. na lieky, keď

je maloletý chorý, výlety a pod..4. Výroky napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie o výchove a o styku odvolaním napadnuté neboli,
nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmania v odvolacom konaní (ust. § 367 ods. 2
CSP).

5. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Zo zákonných ustanovení citovaných v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie týkajúcich sa

určovania rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom vyplýva, že kritériami určovania rozsahu
výživného sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery
rodičov. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je preto potrebné vychádzať predovšetkým z toho,
aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto
potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako sú šatstvo, bielizeň, náklady na

bývanie, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho
záujmov na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby,
ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí
predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov
dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.

Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla
rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného
stavu, finančne náročnej záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne, ak rozumové schopnosti dieťaťa
odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa, pričom ide o všeobecne známu skutočnosť, ktorú nie je
potrebné osobitne dokazovať. Dokazovať je potrebné len nadštandardné výdavky, resp. potreby dieťaťa,

ktoré vybočujú z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti
je súd povinný prihliadať aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Na strane
povinných, rodičov dieťaťa, súd zisťuje ich reálne príjmy, celkové majetkové pomery, nevyhnutné životné
náklady a prihliada aj na ich ďalšie zákonné vyživovacie povinnosti.

8. Vychádzajúc z uvedených úvah je potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým
výpočtom. Odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že určené
výživné zodpovedá zákonným kritériám určovania rozsahu výživného s prihliadnutím na príjem otca,
ktorý je nezamestnaný a správne prihliadal a zohľadňoval náklady rodičov na živobytie. K odvolacej
námietke otca poznamenáva, že táto je totožná s jeho obranou pred súdom prvej inštancie, s ktorou

sa konajúci súd v napadnutom rozsudku vysporiadal a ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol
žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o rozsahu výživného.

9. Podľa názoru odvolacieho súdu určené výživné zodpovedá potrebám maloletého a nezistil okolnosti
na strane otca, ktoré by odôvodňovali určenie výživného nižšou sumou za rozhodné obdobie s

prihliadnutím na možnosti a schopnosti otca. Nestotožnil sa s námietkou týkajúcou sa pomerov
matky, pretože táto si svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému plní aj osobnou starostlivosťou a
rozhodujúcim subjektom pri určení vyživovacej povinnosti je v tomto prípade otec, ktorý sa nepodieľa
na výchove a výžive maloletého osobnou starostlivosťou. V tejto súvislosti poukazuje na ust. §
75 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý zaradil majetkové pomery medzi všeobecné podmienky určenia

rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšíril východiska na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp
potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané
majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. vyvoláva
stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Ak sa tvrdený príjem javí ako nepravdivý, je
povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové majetkové pomery a tzv. potencionalitu príjmov, t.j. k zjavne

nevyužitým schopnostiam v danom prípade otca, ktorý ako povinný rodič má maloleté dieťa sústavne
sa pripravujúce na budúce povolanie, ktoré nie je schopné samé sa živiť, preto je povinný s využitím
svojich subjektívnych vlastností, najmä vzdelania, pracovných skúseností, organizovať svoje pracovné
aktivity tak, aby mal reálnu možnosť plniť svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu. Odvolacísúd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu konania dospel k záveru, že
určené výživné súdom prvej inštancie je vzhľadom na citované ustanovenia v odôvodnení napadnutého
rozsudku a z nich vyplývajúce zásady primerané a korešpondujúce skutkovému stavu zisteného súdom

prvej inštancie a poznamenáva, že určené výživné zohľadňuje iba nepatrnú časť nevyhnutných potrieb
maloletého a je nepochybné, že práve matka dopĺňa zdroj výživy maloletej na hranicu prospešnú
a nevyhnutnú pre jeho všestranný rozvoj, čo fakticky znamená, že podiel matky na výživnom je
porovnateľný s podielom otca, pretože o maloletého sa stará osobne a dobrovoľne si voči nemu plní
vyživovaciu povinnosť v rozsahu zodpovedajúcom svojmu príjmu. Odvolací súd je toho presvedčenia, že

otec bol schopný v uvedenom období zabezpečiť si dostatok prostriedkov na uspokojovanie vlastných
potrieb v rozsahu minimálne bežného štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby rovnaký
štandard umožnil aj svojmu synovi, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, ktorého rodičia nežijú spolu,
má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Vo vzťahu k ďalším odvolacím
námietkam odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú povinnosť ako aj na ods. 5 citovaného zákonného

ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že je v možnostiach a schopnostiach otca
plniť si vyživovaciu povinnosť v rozsahu určenom prvoinštančným rozsudkom. Zároveň je potrebné
zdôrazniť, že v zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine každý rodič je
povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu

nebolo ohrozené. Zjednodušene povedané, pokiaľ rodič plánuje zmenu zamestnania, zmenu bydliska
alebo počtu vyživovacích povinností, musí mať na zreteli vždy už existujúce vyživovacie povinnosti
tak, aby ich plnenie žiadnym spôsobom neohrozil. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie správne a
zákonne rozhodol o určení výživného, dlžnom výživnom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutých výrokoch o určení výživného a dlžnom výživnom podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a podľa

ods. 2 tohto zákonného ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.

10. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).