Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, September 18, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 28Sa/9/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5018200090
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5018200090.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Martinčekovou, v právnej

veci žalobcu: Z. L., nar. XX.XX.XXXX, adresa na doručovanie: W. P. Z., I. M. L. č. X/X, Z., právne
zast. Advokátskou kanceláriou TOMANÍČEK & PARTNERS s.r.o., so sídlom Sládkovičova 6, Žilina, proti
žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o správnej
žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č.
XXX XXX XXXX X zo dňa 23.02.2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline z r u š u j e rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX
XXX XXXX X zo dňa 17. augusta 2017, ako aj rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č.

XXX XXX XXXX X zo dňa 23.02.2018 a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Žalobca m á voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvostupňovým správnym rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.08.2017 Sociálna poisťovňa,
ústredie podľa § 73, § 112 ods. 4, § 82, § 293dq a § 293dr zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších
predpisov (ďalej len zákon o sociálnom poistení) zvýšila žalobcovi sumu invalidného dôchodku od
27. júna 2017 na 128,40 €. V odôvodnení uviedla, že jeho pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť od tohto dátumu je 60 %. Suma invalidného dôchodku sa zvýšila, pretože z dôvodu zmeny

jeho zdravotného stavu došlo k zvýšeniu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť oproti
pôvodnej miere poklesu, ktorá bola 50 %. Jeho zdravotný stav je posúdený posudkovým lekárom a
jeho výsledok je uvedený v lekárskej správe - odbornom posudku o invalidite zo dňa 07.08.2017.
Suma invalidného dôchodku je určená podľa § 73 ods. 2 zákona o sociálnom poistení ako súčin
priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku
nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok
do dovŕšenia dôchodkového veku, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť. Spôsob výpočtu hodnoty priemerného osobného mzdového bodu a rokov
obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím mu podrobne vysvetlili v rozhodnutí o
priznaní invalidného dôchodku č. XXX XXX XXXX z 18.11.2011. Počet rokov obdobia dôchodkového
poistenia spolu s pripočítaným obdobím sa vypočítal z 13 746 dní, ktoré sú uvedené v rozhodnutí
o priznaní dôchodku. Súčasťou rozhodnutia bol odborný posudok o invalidite posudkového lekára
sociálneho poistenia zo dňa 7. augusta 2017.

2. Na základe odvolania žalobcu rozhodoval žalovaný, ktorý rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo
dňa 23.02.2018 prvostupňové rozhodnutie potvrdil a jeho odvolanie zamietol. V odôvodnení uviedol,
že na základe podaného odvolania zdravotný stav účastníka bol opätovne posúdený posudkovým
lekárom sociálneho poistenia pobočky Žilina, ktorý zotrval na tom, že zdravotný stav účastníka bolposúdený komplexne. Ďalej zdravotný stav posudzoval posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej
poisťovne, ústredie, ktorý posúdil zdravotný stav účastníka s týmto posudkovým záverom: Celková
miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníka bola určená naďalej 60 % od 27.

júna 2017. Miera poklesu bola určená v dolnej polovici daného percentuálneho rozpätia, pretože nie
sú prítomné poruchy myslenia, vnímania, bez bludov. Migréna je u účastníka čiastočne kontrolovaná
analgetikami. Sumu invalidného dôchodku určil podľa § 73 ods. 2 zákona o sociálnom poistení
rovnako ako prvostupňový správny orgán. Nárok na invalidný dôchodok účastníkovi vznikol 1. januára
2011. Rovnako ako prvostupňový orgán uviedol, že spôsob výpočtu hodnoty priemerného osobného

mzdového bodu a rokov obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím bol účastníkovi
podrobne vysvetlený v právoplatnom rozhodnutí o priznaní invalidného dôchodku zo dňa 18.11.2011,
ktoré bolo zmenené právoplatným rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX zo
dňa 27. januára 2012 a právoplatným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 11. septembra 2012.
Rovnako ako prvostupňový správny orgán uviedol, že počet rokov obdobia dôchodkového poistenia
spolu s pripočítaným obdobím sa vypočítal z 13 746 dní, čo na účely výpočtu invalidného dôchodku

predstavuje 37,6603 rokov obdobia dôchodkového poistenia a pripočítaného obdobia, ktoré sú uvedené
v rozhodnutí o priznaní dôchodku.

3. Žalobca v zákonnej lehote podal proti tomuto rozhodnutiu správnu žalobu. Uviedol, že s napadnutým
rozhodnutímsúhlasívovšetkom,alenesúhlasístýmnajdôležitejším,prečomunebolpriznanýdôchodok

z mladosti od 16. roku života v mesiaci september, keď jeho diagnóza je vrodená, trvalá a nevyliečiteľná.
Poukázal na svoju nepriaznivú životnú úroveň, na nízky invalidný dôchodok a na to, že zdravotný stav
sa mu zhoršil na 60 %. Žiadal, aby „súd nariadil Sociálnej poisťovni priznať mu dôchodok z mladosti a
znovu prepočítať tak, ako sa vypočítajú dôchodky z mladosti a priznať spätne celú sumu a doplatiť.“

4. Podaním zo dňa 17.04.2018 sa k žalobe vyjadril žalovaný. Uviedol, že žalobca v správnej žalobe
namieta posúdenie zdravotného stavu, pričom opätovne poukazuje na lekársku správu o psychiatrickom
vyšetrení z 9. februára 2015, 9. marca 2015, 5. augusta 2011 a 9. marca 2015, ktorá už bola zhodnotená
pri posúdení zdravotného stavu žalobcu organizačnými zložkami žalovaného. Námietka žalobcu je
nedôvodná s poukázaním na § 153 zákona o sociálnom poistení, z ktorého vyplýva, že posudzovanie

zdravotného stavu na účely invalidity vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky
a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia za osobnej účasti poistenca. Má za to, že prvostupňové
i napadnuté rozhodnutie sú zákonné a správne. Žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

5. Žalobca k vyjadreniu žalovaného repliku nepodal.

6. Správny súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie vzhľadom na žiadosť žalovaného vo
vyjadrení k žalobe. Na pojednávanie sa nedostavil žalobca, ktorý doručenie vykázané riadne mal.
Svoju neprítomnosť nijakým spôsobom pred pojednávaním neospravedlnil. Deň pred pojednávaním
dňa 17.09.2018 o 15:20 hod došla správnemu súdu žiadosť o odročenie pojednávania od Advokátskej

kancelárie TOMANÍČEK & PARTNERS s.r.o., podľa ktorej táto advokátska kancelária zastupuje žalobcu
na základe rozhodnutia Centra právnej pomoci. Advokátska kancelária predložila plnomocenstvo a
rozhodnutie Centra právnej pomoci, z ktorých vyplýva, že už dňa 14. mája 2018 bol žalobcovi určený
advokát JUDr. Marián Ďurana na zastupovanie žalobcu v tejto právnej veci, pričom plnomocenstvo bolo
podpísané až dňa 14.09.2018. Ďalej v žiadosti o odročenie pojednávania právna zástupca uvádza, že

žalobca momentálne nie je spôsobilý zúčastniť sa pojednávania, o čom mal predložiť krajskému súdu
príslušné doklady. Nakoľko žalobca trvá na pojednávaní v jeho prítomnosti, právny zástupca žiadal o
odročenie pojednávania nariadeného na deň 18.09.2018.

7. Správny súd nevyhovel tejto žiadosti v zmysle § 115 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok

(ďalej SSP). Správny súd môže pojednávanie odročiť len z dôležitých dôvodov. Nepochybne jedným z
takých dôvodov je práceneschopnosť účastníka konania v prípade, ak tento účastník konania bol na
pojednávanie predvolaný, má na pojednávaní niečo sám vykonať alebo nie je zastúpený advokátom. V
danomprípadevšakžalobca,ktorýbolnapojednávaniepredvolanýzdôvodu,ževčasejehopredvolania
nebol ešte zastúpený advokátom, v čase konania pojednávania už bol zastúpený advokátom, ktorému

nič nebránilo zúčastniť sa pojednávania, pretože dôvody odročenia pojednávania sa výsostne týkali
len samotného žalobcu. Ďalej nebola splnená podmienka preukázania dôležitých dôvodov na strane
žalobcu na odročenie pojednávania, pretože žalobca do začatia pojednávania súdu nepredložil žiaden
dôkaz o tom, že sa nemôže pojednávania z objektívnych dôvodov (ani z iných dôvodov) zúčastniť.Správny súd teda prejednal vec bez účasti žalobcu na pojednávaní, ktorý bol naň riadne predvolaný,
nepredložil dôkaz o tom, že by sa nemohol pojednávania zúčastniť a súčasne bol zastúpený advokátom.
Rovnako súd prejednal vec bez účasti právneho zástupcu žalobcu, pretože tento sa svojvoľne na

pojednávanie nedostavil a pritom ani netvrdil, že by na jeho strane bol dôvod na odročenie pojednávania.
Dôvod na odročenie pojednávania sa mal týkať len žalobcu.

8. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, preskúmal vec v zmysle § 199 a nasl. SSP v spojení s § 177 a
nasl. SSP, pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je potrebné podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušiť

z nasledovných dôvodov:

9. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych

veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov rozhodnutie organizačnej
zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí
byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného
skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 209 ods. 2 citovaného zákona rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o
odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.

Podľa § 209 ods. 4 citovaného zákona v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej
poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri

hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

10. Zo správneho spisu správny súd zistil, že žiadosťou o prehodnotenie zdravotného stavu zo dňa
27.06.2017 žiadal žalobca ako poberateľ invalidného dôchodku od 01.01.2011 s mierou poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v 50 %, aby odbor lekárskych posudkových činností znovu

posúdil jeho invaliditu z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu. Na to bol vypracovaný odborný posudok
o invalidite zo dňa 7. augusta 2017, v ktorom bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť zvýšená z 50 % na 60 %. Na to bolo vydané prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne,
ústredie zo dňa 17. augusta 2017, ktoré sa však v administratívnom spise v origináli nenachádza, ale
nachádza sa v ňom len rozhodnutie s nadpisom koncept. Podľa sprievodného listu zo dňa 04.12.2017

bolo toto rozhodnutie žalobcovi doručované až v decembri 2017 a žalobca ho prevzal 20.12.2017.
V zákonnej lehote podal voči tomuto rozhodnutiu odvolanie žalobca, pričom jeho jedinou odvolacou
námietkou bolo, že žiadal o vysvetlenie, prečo mu nebol priznaný invalidný dôchodok od 18. roku
jeho života, keď jeho porucha je trvalá, vrodená, narodil sa s ňou a je nevyliečiteľná. Na to bol
vypracovaný odborný posudok zo dňa 21. februára 2018, ktorý rovnakým spôsobom posúdil mieru

poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 60 %. Následne bolo vydané druhostupňové
správne rozhodnutie, ktoré odvolanie žalobcu zamietlo a prvostupňové rozhodnutie potvrdilo. Čo sa
týka spôsobu výpočtu rokov obdobia dôchodkového poistenia, prvostupňový správny orgán aj žalovaný
zhodne uviedli, že spôsob výpočtu rokov obdobia dôchodkového poistenia bol účastníkovi podrobne
vysvetlený v právoplatnom rozhodnutí o priznaní invalidného dôchodku zo dňa 11.novembra 2011,

ktoré bolo zmenené právoplatným rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 27. januára 2012
a právoplatným rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 11. septembra 2012. Námietku
nepriznania dôchodku od 18. roku veku účastníka nevyhodnotili.

11. Správny súd konštatuje, že napadnuté správne rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok

dôvodov. Povinnosť vysporiadať sa s odvolacími dôvodmi vyplýva z § 209 ods. 4 zákona o sociálnom
poistení, podľa ktorého správny orgán uvedie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a
pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Uvedená premisa platí nielen pre
prvostupňový správny orgán, ale aj pre odvolací orgán rozhodujúci o odvolacích námietkach, pričom jejeho povinnosťou vysporiadať sa so základnými odvolacími námietkami, ktoré môžu byť rozhodujúce
pre posúdenie danej veci.

12. Odvolanie žalobcu pritom vôbec nespochybňovalo určenie miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť v zmysle § 71 zákona o sociálnom poistení určenú v odbornom posudku zo dňa
07.08.2017 a rovnako určenú v odbornom posudku zo dňa 21.02.2018, ale namietalo, „prečo účastníkovi
nebol priznaný invalidný dôchodok od 18 rokov, keď jeho porucha je trvalá, vrodená, narodil sa s ňou
a je nevyliečiteľná“. Táto námietka je sčasti neurčitá, pretože podľa názoru súdu je možné vykladať ju

tak, že žalobca žiadal priznať invalidný dôchodok spätne od 18. roku veku alebo započítať roky obdobia
dôchodkového poistenia už od jeho 18. rokov. Napadnuté rozhodnutie na túto odvolaciu námietku - či
už je chápaná ako námietka proti výpočtu rokov obdobia dôchodkového poistenia alebo ako námietka,
že žalobcovi mal byť priznaný invalidný dôchodok už od jeho 18. roku veku (v správnej žalobe už
uviedol od 16. roku veku), nijako nereagovalo. Obdobne ako prvostupňový správny orgán žalovaný
uviedol, že spôsob výpočtu rokov obdobia dôchodkového poistenia bol účastníkovi podrobne vysvetlený

v právoplatnom rozhodnutí o priznaní invalidného dôchodku č. XXX XXX XXXX z 18.11.2011 a v
právoplatnom rozhodnutí č. XXX XXX XXXX z 11.09.2012. Inak sa v dôvodoch zaoberal len tým, že bol
správne posúdený jeho zdravotný stav a tým aj miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
na 60 %, čo však žalobca v odvolaní nespochybňoval.

13. Tú istú vadu žalobca vytýkal aj v žalobe (s modifikáciou, že mu má byť priznaný invalidný dôchodok
od 16. roku veku); nesprávne určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 60 %
nevytýkal. Vo vyjadrení k žalobe sa žalovaný opäť len vyjadroval k správnemu určeniu miery poklesu
schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť na 60 %. Ak žalovaný a prvostupňový správny orgán
sa k otázke spôsobu výpočtu rokov obdobia dôchodkového poistenia vôbec nevyjadrili, len odkázali

na odôvodnenie iných skorších rozhodnutí, súd nemôže túto otázku právne posúdiť pre nedostatok
právnych úvah k tejto otázke, a preto bolo potrebné obidve rozhodnutia v inštančnom postupe zrušiť
pre ich nepreskúmateľnosť z dôvodu nedostatku dôvodov. Rovnako, pokiaľ námietka žalobcu smeruje
k tomu, že mu mal byť invalidný dôchodok priznaný spätne od 18., resp. 16. roku veku a nie až od
01.01.2011, ako to vyplýva z rozhodnutia o priznaní invalidného dôchodku č.XXX XXX XXXX zo dňa

18.11.2011, aj k tejto otázke sa či už prvostupňový alebo žalovaný správny orgán vôbec nevyjadrili,
a preto taktiež správny súd nemôže túto žalobnú námietku posúdiť pre nedostatok právnych úvah
vyjadrených v napadnutých rozhodnutiach.

14. Podľa ustálenej súdnej praxe je povinnosťou žalovaného predložiť súdu kompletný, žurnalizovaný

originálny administratívny spis, na základe ktorého súd môže posúdiť postup správneho orgánu a
všetky podklady rozhodujúce pre vydanie rozhodnutia. Správny súd musí konštatovať, že žalovaný
súdu predložil nežurnalizovaný spis, ktorého strany neboli sčasti radené v časovej súvislosti a ktorý
obsahoval len koncept prvostupňového rozhodnutia. Je potrebné, aby sa Sociálna poisťovňa riadila
ustálenou judikatúrou súdov Slovenskej republiky o tej otázke, čo je možné chápať pod správnym

spisom. Pod pojmom "spisy žalovaného správneho orgánu" treba rozumieť úplný a originálny spisový
materiál správneho orgánu v danej veci, originály o doručení rozhodnutí a riadne žurnalizovaný spis, aby
nevznikli pochybnosti o postupnosti jednotlivých procesných úkonov a úplnosti spisu správneho orgánu
(rozsudok NS SR sp. zn. 8Sžf/63/2014).

15. Vzhľadom na to, že sa jedná o sociálnu vec, v zmysle § 134 ods. 2 písm. d) SSP správny súd nie
je viazaný rozsahom takejto žaloby. Hoci žalobca žiadal v žalobe zrušiť iba rozhodnutie žalovaného
ako druhostupňové správne rozhodnutie, správny súd v zmysle § 191 ods. 3 písm. a) SSP zrušil
aj rozhodnutie orgánu nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo, to znamená prvostupňové správne
rozhodnutie. Konštatuje pritom, že dôvod zrušenia, t.j. nedostatok dôvodov v zmysle § 191 ods. 1 písm.

d) SSP sa týka oboch týchto rozhodnutí. V ďalšom konaní prvostupňový správny orgán vyzve žalobcu
(môžetakurobiťajnajehoosobnomvýsluchu),abyodstránilneurčitosťjehonámietkyaozrejmil,čižiada
priznať invalidný dôchodok spätne od 18. resp. 16. roku alebo namieta spôsob výpočtu rokov obdobia
dôchodkového poistenia. V závislosti od toho sa potom v novom prvostupňovom rozhodnutí vyjadrí aj k
tejto právnej otázke tak, aby vysvetleniu žalobca porozumel. Správny spis riadne zažurnalizuje.

16. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobca, ktorý bol v konaní
úspešný, má právo na náhradu účelne vynaložených trov konania v celom rozsahu.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v
lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý

napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.