Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 24, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/227/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312216567
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4312216567.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a sudkýň JUDr.

Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci navrhovateľky: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, v mene ktorej koná Doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., konateľ
a advokát, proti odporkyni: Slovenská republika za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky,Bratislava,ŽupnéNámestie13,ozaplateniemajetkovejškodyanemajetkovejujmy,oodvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nitra z 3.marca 2014 pod č. k. 14C/370/2012-61 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zamietol žalobu, ktorou sa navrhovateľka domáhala
zaplatenia majetkovej škody 175 eur a nemajetkovej ujmy v sume 774,48 eura. V dôvodoch
svojho písomného rozhodnutia poukázal na výsledky vykonaného dokazovania, z ktorého zistil, že
navrhovateľka uplatnila svoj nárok na náhradu škody u odporkyne. Odporkyňa nárok navrhovateľky
neuspokojila, z toho dôvodu sa navrhovateľka obrátila na súd. Zo spisu Okresného súdu Levice pod sp.
zn. 10Er/223/2003 súd zistil, že oprávnená podala návrh na zmenu exekútora dňa 23.11.2010. Súd

vyzval exekútora, aby sa vyjadril k návrhu, na výzvu reagoval prípisom doručeným súdu 22.06.2011.
Potom uznesením z 31.01.2012 pod č.k. 10Er/223/2003-16 návrhu na zmenu exekútora vyhovel.
V ďalšej časti poukázal na ustanovenia § 4, § 9, § 15, § 16, § 17, § 19 zákona č. 514/2003 Z.z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, §
41, § 44, § 238, § 240 Exekučného poriadku a nárok navrhovateľky v zmysle citovaných ustanovení
nepovažoval za dôvodný. Uviedol, že navrhovateľka svoj nárok odvodzovala nesprávnym úradným
postupom súdu, ktorý nerozhodol o zmene súdneho exekútora v zákonnej 30 dňovej lehote. Preto

skúmal, či došlo k nesprávnemu úradnému postupu súdu nedodržaním zákonnej lehoty. Pri jej posúdení
vychádzal z ustanovení § 44 ods. 5 Exekučného poriadku platného do 31.08.2005, ktorý lehotu
na zmenu súdneho exekútora neupravoval a ustanovenia § 238 ods.1 Exekučného poriadku, podľa
ktorého, konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta
2005, ak odsek 2 neustanovuje inak. Exekučné konanie sa začalo 26.05.2003, preto bolo potrebné
aplikovať ustanovenia Exekučného poriadku platného do 31.08.2005, ktoré žiadnu lehotu na zmenu
súdneho exekútora neupravovalo. Je však nesporné, že súd rozhodol o zmene súdneho exekútora

podanej 23.11.1010 až 31.01.2012. Vzhľadom na právnu úpravu Exekučného poriadku vzťahujúcu sa
na dané exekučné konanie nie je možné konštatovať, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu
súdu. Ďalej uviedol, že navrhovateľka nemohla utrpieť majetkovú škodu, nakoľko pôvodný exekútor
má podľa zákona oprávnenie a povinnosť vykonávať všetky úkony exekučného konania až do dobyrozhodnutia exekučného súdu o zmene exekútora. V časti nemajetkovej ujmy uviedol, že navrhovateľka
nepreukázala existenciu škody a jej výšku, preto aj v tejto časti návrh zamietol. K zamietnutiu návrhu na
doplnenie dokazovania znaleckým dokazovaním uviedol, že znalecký posudok neodzrkadľuje skutočnú

výšku škody. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a odporkyni nepriznal náhradu trov
konania, pretože si ich neuplatnila.

Navrhovateľka napadla rozsudok súdu prvého stupňa v zákonnej lehote odvolaním. Odvolanie
zdôvodnila tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 205 ods. 2 OSP v spojení s ust. § 221

ods. 1 písm. f/ OSP spočívajúcim v tom, že účastníkovi sa postupom súdu odňala možnosť konať
a ďalej k vadám spočívajúcim v tom, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým,
že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia (§ 221 ods. 1 písm. h/ OSP). Navrhovateľka namietala,
že prvostupňový súd v dôvodoch svojho rozhodnutia vôbec nevysvetlil, prečo zastáva názor, že nezistil

u účastníkov stav právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do času, kým nedôjde ku konečnému
rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty
určením zákonnej lehoty. Exekučný súd však ignoroval túto legitímnu sféru, na čo zo zákona nemal
oprávnenie, a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany základného práva
na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Ďalej namietala, že súd vôbec nemal polemizovať o

dĺžke zákonných lehôt a osobitne o práve na prerokovanie veci v primeranom čase. Namietala, že
štrasburgský súd opakovane uviedol, že zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak
súdy konajú náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú mimosúdne faktory. Súd ani štát neprijali žiadne
opatrenie na riešenie vzniknutej kritickej situácie. Ďalej uviedla, že súd vyjadril svoje presvedčenie
o rozpore exekučného titulu so zákonom, čím sa jedná o prejav nesústredenej činnosti súdu, kedy

vyhodnocoval aj také skutočnosti, ktoré s predmetom konania nesúviseli. Z uvedených dôvodov žiadala,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľky písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom
konaniaavzákonomstanovenejlehote(§201,§204ods.1OSP)azistení,žeodvolaniespĺňanáležitosti
§ 205 a nasl. OSP, byť viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) a skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa, pretože odvolací súd nezistil výnimky uvedené v ods. 2 -
7 § 213 (§ 213 ods. 1 OSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie, ktoré

mu predchádzalo bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) s verejným vyhlásením
rozsudku (§ 156 ods. 3 OSP) dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné. Preto
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 OSP potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Ustanovenie § 219 ods. 2 OSP dáva možnosť odvolaciemu súdu vypracovanie tzv. skráteného
odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací
súd sa v celom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa, a to po skutkovej ako
aj po právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza
do úvahy vypracovanie skráteného odôvodenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu

prvého stupňa, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvého stupňa, môže ho
iba dopĺňať v tom zmysle, že ďalšie závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvého
stupňa. Odvolací súd prirodzene musí odpovedať na podstatné a právne významné dôvody odvolania
a nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

Predtým, ako odvolací súd pristúpil k samotnému prejednaniu odvolania navrhovateľky, zaoberal sa ňou
namietanou vadou konania, spočívajúcou v odňatí možnosti účastníka konať pred súdom (§ 221 ods.
1 písm. f/ OSP).Navrhovateľkou namietané odňatie možnosti konať pred súdom musí byť chápané tak, že odňatie
možnosti konať pred súdom sa výslovne dáva do súvislosti s faktickou činnosťou súdu (s jeho

procesným postupom v konaní, so samou procedúrou prejednaní vecí súdom) a nie s jeho právnym
hodnotením veci zaujatom v napadnutom rozhodnutí. Navrhovateľka v odvolaní neuviedla, ktorým
postupom súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, odvolací súd z obsahu spisu nezistil žiadne
vady konania, pre ktoré by musel rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť. Preto pristúpil k prejednaniu
veci.

Navrhovateľka namietala, že prvostupňový súd nesprávne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne
posúdil.

Z obsahu exekučného spisu vyplýva, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dňa 14.05.2003.
Súdny exekútor doručil Okresnému súdu Levice žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

26.05.2003. Prvostupňový súd ho poveril 09.06.2003 vykonaním exekúcie. Dňa 23.11.2010 doručila
oprávnená - navrhovateľka návrh na zmenu exekútora. Súdny exekútor bol vyzvaný na vyjadrenie k
návrhu a špecifikáciu trov konania. Po ich zaslaní 22.06.2011 súd uznesením z 31.01.2012 pod č.k.
10Er/223/2003-16 návrhu na zmenu exekútora vyhovel.

Navrhovateľka sa svojho nároku domáhala na základe nevydania rozhodnutia v zákonom stanovenej
lehote, t.j. v lehote 30 dní od podania návrhu na zmenu exekútora. Z vykonaného dokazovania nie je
sporné, že súd rozhodol o zmene exekútora takmer po roku.
Prvostupňový súd správne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil, preto odvolací súd
napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 OSP. Prvostupňový súd sa správne vyporiadal

s prechodnými ustanoveniami Exekučného poriadku a správne na danú vec aplikoval ustanovenia
Exekučného poriadku platného do 31.08.2005. Jeho záver o tom, že v exekučnom konaní nedošlo k
nesprávnemu úradnému postupu tým, že nebolo vydané rozhodnutie v zákonnej lehote a neprislúcha
mu hodnotiť prieťahy v exekučnom konaní je správny. Odvolací sa plne stotožňuje s dôvodmi jeho
rozhodnutia.

Odvolací súd, ktorý je podľa § 212 ods. 1 OSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, k jednotlivým
odvolacím dôvodom udáva:

Nestotožňuje sa s dôvodmi odvolania navrhovateľky v časti týkajúcej sa aplikácie novej právnej

úpravy § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. uskutočnenej zák. č. 412/2012 Z. z. Prvostupňový
súd v dôvodoch svojho písomného rozhodnutia citoval dané ustanovenie do novele prijatej zák. č.
412/2012Z.z.Ďalšímdôvodomodvolanianavrhovateľkybolozamietnutienávrhuprvostupňovýmsúdom
založeným nanedôveryhodnostiúdajov.Odvolacísúdsastýmtoodvolacímdôvodomvôbecnestotožnil,
pretože prvostupňový súd vo veci vykonal riadne dokazovanie, oboznámil sa s obsahom celého spisu

exekučného súdu, správne zistil skutkový stav, použil správny právny predpis a správne ho aj aplikoval
na daný prípad. Svoje rozhodnutie nezaložil na uvedenom dôvode tvrdenom navrhovateľkou v dôvodoch
svojho písomného odvolania.

K odvolaniu navrhovateľky, týkajúceho sa stavu trvania právnej neistoty odvolací súd dodáva, že

navrhovateľke nemohol vzniknúť stav právnej neistoty, nakoľko právna neistota je odstránená až
vydaním rozhodnutia vo veci. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako
vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, 2 a § 151 ods. 1 veta

prvá OSP tak, že odporkyni nepriznal náhradu trov konania, pretože takýto nárok v priebehu konania
neuplatnila.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.