Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 13, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/121/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215211086
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1215211086.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu

JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Ivony Hrčekovej v právnej veci žalobcu LiNi s.r.o., Moravský Svätý
Ján 7, Moravský Svätý Ján, IČO: 47 574 101, práv. zast. URBAN FALATH GAŠPEREC BOŠANSKÝ,
s.r.o., advokátska kancelária, IČO: 47 244 895, Havlíčkova 16, Bratislava - mestská časť Staré Mesto,
proti žalovanému EURO-BUILDING, a.s., Podunajská 23, Bratislava, IČO: 35 683 066, práv. zast.
Advokátska kancelária JUDr. CIMRÁK s.r.o., Štefánikova 7, Nitra, IČO: 36 868 876, o zaplatenie 4100,02
EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k.
22Cb/201/2015- 363 zo dňa 11.4. 2018, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/201/2015-
363 zo dňa 11.4. 2018 v napadnutom výroku I. a III. p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 40 eur titulom paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a to do
15 dní od právoplatnosti rozsudku, vo výroku II. konanie zastavil a vo výroku III. uložil žalovanému
povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v celom rozsahu .

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou podanou 29.4.2015 domáhal od
žalovanéhozaplateniasumy4.100,02eurspríslušenstvom titulomneuhradenéhozádržnéhozošiestich
faktúr podľa dohody o urovnaní z 25.11.2014.Podaním zo dňa 5.9.2016 žalobca vzal žalobu späť v
časti istiny z dôvodu jej úhrady žalovaným dňa 2.9.2016. Podaním zo dňa 11.10.2016 žalobca vzal
žalobu späť aj v časti zvyšných úrokov z omeškania z dôvodu ich úhrady žalovaným dňa 7.10.2016
vo výške 520,49 eur. Žalobca sa v tomto konaní domáhal zaplatenia zádržného zo 6 faktúr v spojení

s článkom I. bod I.1 a bod I.2 a článku III. bod III.4.1 Dohody o urovnaní záväzkových vzťahov a
vysporiadaní záväzkov /pokonávka/ uzatvorenej medzi sporovými stranami dňa 25.11.2014, čo spolu
činilosumu4.100,02eur.Počiastočnýchspäťvzatiachzodňa5.9.2016a11.10.2016zostalapredmetom
konania paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, ktorú
žalovaný neuhradil. Žalovaný v podaní zo dňa 26.6.2017 uviedol, že lehota splatnosti zádržného nebola
odvodzovaná od splatnosti vystavených faktúr, ale začala plynúť momentom odovzdania a prevzatia
stavby investorom, k čomu došlo dňa 24. 9.2014, preto splatnosť zádržného mohla nastať najskôr dňa

8. 4.2015. Ďalej uviedol, že žalobca nevyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy, hoci sa na tom v
objednávke MM/3637/2013 zo dňa 25.11.2013 dohodli (povinnosť riešiť spor dohodou a až v prípade
neúspechu mimosúdnych rokovaní môže byť vec riešená v občianskom súdnom konaní). Má za to, žežalobca sám zapríčinil tento spor, keďže ak by si plnil svoje zmluvné povinnosti, nemusela byť podaná
ani predmetná žaloba.

3. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie posúdil podľa § 369c ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obch.
zák. , podľa § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z..

4. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nárok žalobcu je opodstatnený. Žalobca sa v tomto konaní
domáhal zaplatenia zádržného zo 6 faktúr v spojení s článkom I. bod I.1 a bod I.2 a článku III. bod

III. 4.1 dohody o urovnaní zo dňa 25.11.2014, čo predstavovalo sumu 4.100,02 eur. Po čiastočných
späťvzatiach zo dňa 5. 9.2016 a 11.10.2016 zostala predmetom konania paušálna náhrada nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur. Vzhľadom k tomu, že sa v spise nenachádza
objednávka MM/3637/2013 zo dňa 25.11.2013, súd prvej inštancie nemal za preukázané, že by sa
sporové strany dohodli o tom, že majú povinnosť riešiť spor dohodou, resp. ak by neboli schopné vyriešiť
vec do jedného mesiaca od zahájenia sporu, že môžu ju riešiť v občianskom súdnom konaní, o čom

druhú stranu upovedomia. V zmysle uvedeného je preto irelevantné tvrdenie žalovaného, že žalobca
zapríčinil tento spor, keď pred podaním žaloby nevyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy. Okrem
toho žalobca nebol povinný vyzývať žalovaného na zaplatenie zádržného, keďže konkrétne podmienky,
kedy splatnosť zádržného nastáva boli riadne dohodnuté v predmetnej objednávke. Z vyjadrenia žalobcu
vyplynulo, že splatnosť zádržného nastala najneskôr 9. 4.2015 a podľa žalovaného najskôr dňa 8.

4.2015. Z vyjadrení sporových strán je teda zrejmé, že splatnosť zádržného z predmetných 6 faktúr
nastala v každom prípade ešte pred podaním žaloby na súde dňa 29.4.2015. Žaloba nebola podaná
predčasne, istina bola riadne splatná, na základe čoho došlo aj k jej úhrade zo strany žalovaného dňa 2.
9.2016. Taktiež žalobcovi v dôsledku omeškania žalovaného so zaplatením zádržného vznikol nárok na
zaplatenieúrokovzomeškania,ktoréžalovanýuhradildňa 7.10.2016.Nazákladesprávaniažalovaného

po podaní žaloby vzal žalobca žalobu v časti istiny a úrokov z omeškania späť a žiadal konanie v tejto
časti zastaviť. Späťvzatie sa týkalo aj úrokov z omeškania, ktoré prevyšovali žalovaným zaplatenú sumu
520,49 eur, keďže vzhľadom na zjednodušenie a urýchlenie súdneho konania na ich ďalšej úhrade
žalobca už netrval. Pokiaľ ide o uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovi

vzniklo právo na zaplatenie sumy 40 eur od žalovaného v zmysle § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka,
nakoľko bol žalovaný preukázane v omeškaní so zaplatením zádržného, ktoré bolo predmetom žaloby
- čoho dôkazom sú vzájomné vyjadrenia sporových strán, ako aj samotná úhrada žalovanej sumy
žalovaným po podaní žaloby (zádržné bolo splatné už pred podaním žaloby). Vo zvyšnej časti žaloby
(istiny a úrokov z omeškania) súd konanie z dôvodu čiastočného späťvzatia žalobcu zastavil v zmysle

§ 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

5.Otrováchkonaniasúdprvejinštancierozhodolvzmysle§255ods.1vspojenís§256ods.1Civilného
sporového poriadku. Pokiaľ ide o zaplatenie sumy 40 eur, mal v tomto konaní plný úspech vo veci
žalobca. Pokiaľ ide o späťvzatie zvyšku žaloby, zastavenie konania zavinil žalovaný, keďže istinu splatnú

predpodanímžalobyakoajprevažnúčasťúrokovzomeškaniazaplatilžalovanémuažpopodanížaloby.
Vzhľadom k tomu, že mal žalobca v konaní plný úspech a že zavinil zastavenie konania len v nepatrnej
časti úrokov z omeškania, súd prvej inštancie mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku I. a III. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie

žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. Žalovaný má za to ,že žaloba bola podaná
predčasneažalobcompožadovanéúrokyzomeškania nebolitiežuplatnenésprávne.Popodaníodporu
žalobca vzal žalobu v časti úrokov z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 4 100,02 EUR od
9.4.2015 do zaplatenia späť. Minimálne v tejto časti zavinil zastavenie konania žalobca, čo ale súd prvej
inštancie nezohľadnil pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania. Podaním zo dňa 17.12.2016

žiadal žalobca konanie v časti zaplatenia istiny spolu s príslušenstvom zastaviť a navrhol, aby mu bol
priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 93,37%. V spore bolo preukázané, že aj žalovaný
bol čiastočne úspešný (v časti úroku vo výške 18,77%). I keď súd prvej inštancie aplikoval § 255 ods.
1 CSP, opomenul ustanovenie § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého pokiaľ nejde o plný úspech jednej
zo strán sporu, súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Jeho rozhodnutie

preto v časti náhrady trov konania je nepreskúmateľné, pretože odôvodnenie v tom smere, že ide
len o nepatrnú časť úspechu žalovaného, nie je dostatočné. V konaní bolo preukázané, že žalobca
vykonával pre žalovaného dielo podľa objednávky č. MM/3637/2013 zo dňa 25.11.2013. Medzi stranami
sporu bola uzatvorená zmluva o dielo (formou písomnej obojstranne podpísanej objednávky). Na tútozmluvu žalovaný už pri podaní odporu poukázal, s tým, že ju súdu aj ako prílohu zaslali. Ak sa naozaj
objednávka, v spise nenachádza, stalo sa tak len nedopatrením a zasiela ju z opatrnosti opätovne.
Skutkové tvrdenie žalovaného o tom, že sporové strany sa dohodli prioritne na riešení sporu dohodou,

nebolo zo strany žalobcu popreté, preto ho treba považovať za nesporné a súd prvej inštancie má
povinnosť z neho vychádzať. Medzi zmluvnými stranami bolo v bode 10 objednávky dohodnuté, že
ak dôjde v budúcnosti k rozporu o obsahu, zmyslu alebo účelu tejto zmluvy alebo jej jednotlivých
ustanovení, majú zmluvné strany povinnosť riešiť spor dohodou. Až v prípade, ak nie sú schopné
vyriešiť vec do 1 mesiaca od zahájenia sporu alebo od vzniku spornej situácie, môžu byť riešené

príslušným súdom v občianskom súdnom konaní, o čom druhú zmluvnú stranu vhodným spôsobom
upovedomia .Žalobca v konaní nepreukázal, že by sa pokúšal riešiť prípadný spor podľa dohodnutých
podmienok,ktorézaväzovalistranysporu.Podľabodu5objednávkyboloprávnenýpožiadaťžalovaného
ako objednávateľa o oznámenie, kedy došlo z jeho strany k odovzdaniu a prevzatiu diela investorom.
Takáto žiadosť ale nebola žalovanému nikdy adresovaná a žalobca uplatnil nárok súdnou cestou bez
toho, aby splnil dohodnutú zmluvnú podmienku, spočívajúcu v riešení prípadného sporu dohodou podľa

bodu 10 objednávky. Na základe uvedeného žalovaný navrhol aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil v napadnutom výroku I. a lIl. tak, že žalobu v časti o zaplatenie 40 eur titulom paušálnej náhrady
zamietne a v časti náhrady trov konania vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konanie právo.

7. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Tvrdí, že žalovaný do súdneho spisu nikdy

nezaložil objednávku MM3637/2013. V súvislosti jej priložením k podanému odvolaniu však žalobca
poznamenáva, že žalovaný nemôže navrhovať v odvolacom konaní vykonanie nových dôkazov,
vykonanie ktorých nenavrhol v konaní pred súdom prvého stupňa a to v zmysle ust. § 153 ods. 1
CSP a v zmysle ust. § 366 CSP. Takisto nemôže obstáť argumentácia žalovaného, že z dôvodu, že
žalobca v konaní nepoprel skutkové tvrdenie uvádzané žalovaným týkajúce sa dohody sporových strán,

že prípadné spory budú prioritne riešiť dohodou, treba považovať takéto tvrdenie žalovaného v konaní
za nesporné. Žalovaný sa snaží preniesť zodpovednosť za vlastné pochybenie na žalobcu a v tejto
súvislostimážalobcazato,žežalovanýneuniesoldôkaznéhobremenovtomtosmere.Žalovanýsaďalej
v tomto bode svojho Odvolania odvoláva na bod 10 objednávky , ktoré podľa tvrdenia žalovaného by
maloobsahovaťdojednaniezmluvnýchstrán,žeakdôjdevbudúcnostikrozporuoobsahu,zmyslualebo

účelu tejto zmluvy alebo jej jednotlivých ustanovení, majú zmluvné strany povinnosť riešiť spor dohodou.
Až v prípade, ak nie sú schopné vyriešiť vec do 1 mesiaca od zahájenia sporu alebo od vzniku spornej
situácie, môžu byť riešené príslušným súdom v občianskom súdnom konaní, o čom druhú zmluvnú
stranu vhodným spôsobom upovedomia. Žalobca má za to, že predmetné ustanovenie pojednáva len
o riešení rozporu týkajúceho sa obsahu, zmyslu alebo účelu zmluvy, resp. jej jednotlivých ustanovení

a nepojednáva o povinnosti zmluvných strán riešiť prípadný spor týkajúci sa vyplatenia zádržného zo
strany žalovaného žalobcovi, za predpokladu, že sa toto stane splatným. Preto tvrdenia žalovaného
možno považovať len za účelové a ničím nepodložené. Žalobca preto požiadal odvolací súd, aby
napadnutý rozsudok potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania.

8. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný a uviedol, že na objednávku treba prihliadať bez ohľadu na
to či je súčasťou spisu, pretože jej existenciu žalobca v konaní nepoprel, na jej základe bola dohodnutá
zmluva o dielo, v zmysle ktorej si žalobca uplatnil právo na zádržné. Poukazuje preto na ust. § 151 C.s.p.
Pokiaľ ide o trovy konania, podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie nesprávne interpretoval ust.
§§ 255 ods. 1 a 256 ods. 1 C.s.p..

9. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca a uviedol, že je toho názoru, že žalovaný v tomto
konaní neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ sa týka tvrdenia o existencii Objednávky, nakoľko takýto
listinný dôkaz nikdy súdu nepredložil. Žalobca zároveň poznamenáva, že svoj nárok neuplatňuje v
súvislosti s Dohodou o urovnaní, ani v súvislosti s Objednávkou, na ktorú sa žalovaný v konaní

odvoláva. Žalobca uplatňuje svoj nárok pretože pre žalovaného vykonal určitý objem prác, za realizáciu
ktorých žalovanému vystavil faktúry, avšak žalovaný ku dňu podania žaloby na súd žalobcovi neuhradil
fakturované sumy v celosti, ale len čiastočne. Tento rozdiel, ktorý žalovaný žalobcovi neuhradil (zádržné)
bol podľa názoru žalobcu v čase podania žaloby na súd splatný, ktorú skutočnosť potvrdil aj súd prvej
inštancie vo svojom rozhodnutí, a preto tvrdenia žalovaného v tom smere, že žaloba bola podaná

predčasne, považuje žalobca za zavádzajúce.

10. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie bolo začaté v rámci účinnosti zákonnej
úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb., avšak súd prvejinštancie rozhodoval a odvolací súd o odvolaní rozhodoval po nadobudnutí účinnosti právnej úpravy
Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z. a postupovali tak v súlade s § 470 ods. 1, C.s.p. a §
473 C.s.p., podľa ktorých sa počnúc účinnosťou C.s.p. ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku č.

99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou C.s.p. sa počnúc dátumom 1.7.2016 vzťahuje
aktuálna procesná úprava C.s.p.

11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných

rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219
ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 6.3.2019. Po oboznámení sa
s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného a vyjadrením žalobcu, odvolací
súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a uvádza, že súd prvej inštancie
správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd má za to, že nie je daný
zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 C.s.p., a preto je viazaný
skutkovým stavom veci, tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 C.s.p. Odvolací

súd po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalovaného neobsahuje námietky spochybňujúce
správnosť a zákonnosť napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu
rozhodol na základe skutkového stavu jednoznačne preukázaného predloženými dôkazmi a zistený
skutkový stav následne správne právne posúdil. S dôvodmi napadnutého rozsudku sa odvolací súd v
celomrozsahustotožňujeanadoplneniejehosprávnostikodvolacímnámietkamžalovanéhouvádza,že

žalovaný nepredložil súdu prvej inštancie objednávku MM3637/2013, hoci ho v tomto smere zaťažovalo
dôkazné bremeno, keďže sa žalovaný bránil proti žalobe tvrdením, že žaloba bola podaná predčasne
vzhľadomnaustanoveniebodu10objednávky.Objektívneniejemožnéabysúdprvejinštancieprihliadal
na nejaký listinný dôkaz ( bod 10 objednávky), s ktorého obsahom sa nemohol oboznámiť, nakoľko tento
sa nedostal do jeho dispozície do vyhlásenia dokazovania za skončené. To či na základe objednávky

bola dohodnutá zmluva o dielo, v zmysle ktorej si žalobca podľa názoru žalovaného uplatnil právo na
zádržné, samo osebe nedeklaruje obsah jej konkrétneho ustanovenia bodu 10. Skutočnosť, že žalovaný
mal zaplatiť žalobcovi zádržné a že sa dostal do omeškania s jeho zaplatením deklaruje aj sám žalovaný
svojím konaním, keď v priebehu súdneho konania uhradil žalobcovi žalovanú istinu s prevažnou časťou
príslušenstva. To, že vzhľadom na zjednodušenie a urýchlenie súdneho konania žalobca už netrval

na ďalšej úhrade úrokov z omeškania, ktoré prevyšovali žalovaným zaplatenú sumu 520,49 EUR a
žalobu vzal v celom rozsahu späť, neznamená, že zastavenie konania nezavinil žalovaný. Odvolací súd
preto súhlasí s právnym názorom súdu prvej inštancie, že zastavenie konania zavinil žalovaný, keďže
istinu splatnú pred podaním žaloby ako aj prevažnú časť úrokov z omeškania zaplatil žalovanému až
po podaní žaloby.

13. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, v napadnutých výrokoch
I. a III., ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil.

14. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, v spojení s ust. § 255 ods.

1, C.s.p. Úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

Podľa § 262 ods. 1, C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2, C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

15. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1, C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).