Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 17, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/197/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817208746
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7817208746.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a členiek

senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s.,
Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému X. X., nar. XX.X.XXXX, N. XXX, o zaplatenie
2.670,60euristinysprísl.,oodvolanížalobcuprotirozsudku15Csp/83/2017-191z30.1.2018Okresného
súdu Rožňava

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozsudkom I. žalobu zamietol a II. stranám náhradu trov konania

nepriznal.

2.Žalobou,doručenousúdu11.08.2017sažalobcadomáhal,abysúdzaviazalžalovanéhonazaplatenie
sumy 2.670,60 eur spolu s úrokom vo výške 28,00 % ročne zo sumy 2.670,60 eur od 12.07.2017 do
zaplatenia a na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že 17.08.2012 uzatvoril so žalovaným
zmluvu č. XXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej žalobca zriadil a viedol účet žalovanému.
Za poskytovanie produktov a služieb bol žalobca oprávnený účtovať na ťarchu vedeného účtu poplatky

podľa aktuálneho Sadzobníka poplatkov. Povinnosťou žalovaného bolo mať na účte dostatok finančných
prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru, poplatkov v zmysle
Sadzobníka a akýchkoľvek finančných záväzkov voči banke. Žalovaný porušil uvedenú zmluvnú
povinnosť, keď sa dostal na účte do nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej istiny a dlh
nevyrovnal. Žalobca zatvoril účet žalovaného, o čom ho informoval posledným výpisom z účtu. Pred
zatvorením účtu žalobca vykonal dňa 11.07.2017 internú účtovnú transakciu, a debetný zostatok na
účte žalovaného previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet. Po dobu nepovoleného prečerpania

bol žalovaný povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby. Istina
pohľadávky vo výške 2.670,60 eur je preto úročená úrokom vo výške 28% ročne až do vyplatenia
pohľadávky. Žalobca, podaním z 12.10.2017, špecifikoval nárok, kde suma 2.670,60 eur predstavuje
rozdielmedzivšetkýmidebetnými(-27.515,72eur)avšetkýmikreditnými(24.845,12eur)obratminaúčte
žalovaného. Súhlasil so splátkami vo výške 222,55 eur mesačne, s tým, aby istina dlhu bola splatená
do 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.

3. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca a žalovaný uzatvorili 17.10.2012 zmluvu o spolupráci
pri poskytovaní bankových produktov a služieb, na základe ktorej žalobca zriadil a viedol pre žalovaného
osobný účet číslo XXXXXXXXX/XXXX, v mene P.. Citoval čl. IV. bod 2. Zmluvy za poskytovanieproduktov a služieb. Konštatoval, že podľa výpisu z účtu č. 7 za obdobie 29.06.2013 - 31.07.2013 bol
pri predchádzajúcom výpise z 28.06.2013 zostatok 106,52 eur a nový zostatok na účte žalovaného
bol záporný, a to mínus -163,85 eur. Nový - posledný zostatok na účte žalovaného ku dňu 11.07.2017

predstavoval sumu -2.670,60 eur, ktorá bola prevedená na vnútorný pohľadávkový účet žalobcu.
V období od 29.06.2013 do 11.07.2017 boli podľa výpisov žalobcu vykonané na účte žalovaného
predovšetkým debetné operácie, pričom debetné položky pozostávali: z poplatkov za vedenie účtu,
poplatkov za hotovostné vklady, poplatkov za výber z ATM iná banka, poplatkov za hotovostné výbery,
úrokov, poplatkov za upomienky za prečerpanie účtu, poplatkov za príkaz na úhradu zadaný v pobočke,

poplatkov za výzvu prečerpanie účtu, poplatkov za oznámenie o nevykonanej platbe, poplatok za
zrušenie TP. Dňa 11.07.2017 žalobca vykonal internú účtovnú transakciu a debetný zostatok na účte
žalovaného previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet. Podľa Sadzobníka poplatkov žalobcu,
účinného od 01.07.2016, predstavovala úroková sadzba pri nepovolenom prečerpaní účtu 28 % ročne.
Súd, vychádzajúc z § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 3 Obč. zák., § 508 ods. 1, 2 a § 710 Obch. zák., žalobu
v celom rozsahu zamietol, nakoľko nemal preukázanú jej dôvodnosť. Poukázal na to, že medzi stranami

sporu nebolo sporné, že medzi žalobcom a žalovaným bola 17.08.2012 uzatvorená zmluva o spolupráci
pri poskytovaní bankových produktov a služieb, na základe ktorej sa žalobca zaviazal zriadiť a viesť pre
žalovaného osobný účet. Uzatvorená zmluva o bežnom účte má tiež charakter spotrebiteľskej zmluvy,
keďže bola uzatvorená medzi dodávateľom v súvislosti s výkonom podnikateľskej činnosti žalobcu a
žalovaným ako spotrebiteľom. Dôvodnosť uplatneného nároku titulom zaplatenia debetného zostatku

v dôsledku nepovoleného prečerpania na osobnom účte žalovaného vo výške 2.670,60 eur spolu so
úrokom vo výške 28% ročne súd však preukázanú nemal. Uviedol, že už podľa dátumovo najstaršieho
výpisu z účtu č. 7 z roku 2013 bol nový zostatok na účte žalovaného k 31.07.2013 záporný a to v
sume -163,85 eur. V nasledujúcich mesiacoch sa tento záporný zostatok na účte žalovaného zvyšoval,
pričom na ťarchu žalovaného boli od uvedeného obdobia účtované hlavne rôzne poplatky, konkrétne

poplatky za osobný účet, poplatok za vedenie účtu, poplatky za hotovostný vklad, poplatky za debetnú
upomienku, poplatky za debetnú výzvu, poplatky za výber z ATM inej banky, poplatky za hotovostné
vklady a tiež úroky. Zostatok na účte žalovaného ku dňu uzatvorenia účtu, t.j. ku dňu 11.07.2017 bol
záporný mínus 2.670,60 eur. Poukázal na to, že napriek účtovaným poplatkom Zmluva uzavretá medzi
stranamisporuneobsahujezmluvnédojednanieopovinnostižalovanéhoplatiťakékoľvekpoplatky,ktoré

boli vykonávané na ťarchu jeho bežného účtu a ani ich výšku. Ustanovenia o poplatkoch obsiahnuté
vo všeobecných obchodných podmienkach a Sadzobník poplatkov a služieb žalobcu, na ktorý zmluva
odkazuje, nepovažoval súd za individuálne zmluvne dojednané ustanovenia, ktorých obsah pred
podpisom zmluvy by žalovaný mal reálnu možnosť ovplyvniť, a ako také spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v jej neprospech, ako spotrebiteľa. Zmluva uzavretá medzi

stranami sporu vykazuje znaky typizovanej a formulárovej zmluvy štandardne používanej žalobcom pri
výkone svojej podnikateľskej činnosti, ku ktorej môže spotrebiteľ pristúpiť alebo nie. Pri jej kontrahovaní
býva zo strany veriteľa v mnohých prípadoch využívaná neskúsenosť spotrebiteľa a moment jeho
prekvapenia, čomu svedčí aj zapracovanie rôznych poplatkov do všeobecných zmluvných podmienok
a následne do Sadzobníka. Tieto majú mať podľa názoru súdu pre každého jeho zmluvného partnera,

t.j. pre neurčitý počet klientov v súvislosti s poskytovaním bankových produktov a služieb zo strany
žalobcu, iba podporný a vysvetľujúci charakter individuálnych zmluvných dojednaní určitej zmluvy,
uzavretej už s konkrétnym klientom. Spoločným znakom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je
preto zvýšenie právnej ochrany slabšieho účastníka spotrebiteľského zmluvného vzťahu, ktorým je
nepochybne spotrebiteľ, a to za účelom vyrovnania takejto faktickej nerovnosti v postavení zmluvných

strán. Od spotrebiteľa preto nie je možné požadovať poplatky, ktoré nie sú individuálne dojednané
v zmluve. Žalobca tiež nepreukázal ani zmluvné dojednanie účastníkov zmluvného vzťahu, ktoré by
žalovaného zaväzovalo k povinnosti platiť úroky, tiež neuviedol, z akej sumy, za aké obdobie a v akej
sadzbe žalobca uplatnené úroky, ktoré sú uvedené v jednotlivých výpisoch za mesiace 06.2013 až
07.2017. Úrok pritom predstavuje odplatu pre veriteľa za poskytnuté peňažné prostriedky, avšak žalobca

žalovanému žiadne peňažné prostriedky neposkytol. Naopak na ťarchu jeho osobného účtu dlhodobo
účtoval iba rôzne, prevažne sankčné poplatky. S poukazom na uvedené, súd žalobu ako nedôvodnú
v celom rozsahu zamietol. Súd zároveň postupujúc podľa základných princípov rozhodoval v súlade s
ustálenou rozhodovacou praxou (rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici 13Co/57/2017). Súd
nepriznal stranám náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.

4. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z odvolacieho dôvodu uvedeného v § 365
ods. 1 písm. h) C.s.p., t.j. že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.5. Citujúc znenie § 31 ods. 2, 4 zákona o platobných službách poukázal na to, že zákon o platobných
službách výslovne neustanovuje, že poplatky za poskytovanie platobných služieb musia byť individuálne
dojednané. Ďalej poukázal na bod 25.5 Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len „VOP“), ktoré

sú súčasťou zmluvy o vkladovom účte, z ktorého znenia citoval, ako aj bod 25.4 VOP. Zároveň zdôraznil,
že ani zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch nestanovuje, že všetky náležitosti zmluvy
musia byť uvedené v jednom dokumente, že tento výklad potvrdil aj rozsudok Súdneho dvora vo veci
C-42/15 z 9.11.2016 (Home Credit c/a Biróová), ktorý ustálil, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne
vyhotovená ako jediný dokument. K nepriznaniu úrokov uviedol, že zmluva bola uzatvorená v súlade s

ust.Obchodnéhozákonníkaupravujúcimizmluvuobežnomúčte(§708anasl.Obchodnéhozákonníka).
Citujúc znenie § 710 Obch. zák., poukázal na to, že aj v zmysle § 711 ods. 1 Obch. zák. za vykonanie
platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie
peňažné prostriedky na účte. Ďalej citoval bod 3.4 VOP a bod 3.8 a bod 3.12 VOP. Zdôraznil, že banka
je oprávnená požadovať úroky za prečerpanie účtu, s čím počíta aj Obchodný zákonník a tak aj zákon
o spotrebiteľských úveroch v § 18 ods. 1. Navrhol rozsudok zmeniť, žalobe vyhovieť v plnom rozsahu

a zaviazať žalovaného uhradiť dlžnú sumu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznať
náhradu trov konania a náhradu trov odvolacieho konania.

6. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu poukázal na to, že rozhodnutie Súdneho dvora vo veci Home Credit
c/a Biróová nesúvisí s jeho prípadom, že má záujem, aby súd rozhodol spravodlivo a nezvýhodňoval

ani jednu zo strán na úkor druhej a prihliadal aj na jeho finančné možnosti.

7. Žalobca, podaním z 1.6.2018, došlým súdu prvej inštancie v ten istý deň doručil doplnenie odvolania,
na ktoré podanie nebolo možné prihliadať z dôvodu, že nebolo doplnené v zákonnej lehote 15 dní od
doručenia rozsudku, t.j. v lehote na podanie odvolania.

8. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 C.s.p.
a rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p., lebo súd úplne zistil skutkový stav

veci, správne ho právne posúdil a odvolací súd sa s jeho odvolaním v celom rozsahu stotožňuje, na
dôvody ktoré v celom rozsahu odkazuje, pretože dôvody rozsudku sú správne, na čom nič nemení ani
podané odvolanie žalobcom.

9. Žalobca v odvolaní uplatnil odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p, t.j. že rozhodnutie

súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

10. Uvedený odvolací dôvod nie je daný.

11. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl
súdupriaplikáciiprávanasprávnezistenýskutkovýstav.Oomylvaplikáciipráva idevtedy,aksúdpoužil
iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho
interpretoval na daný prípad.

12. Súd použil v prejednávanej veci správny právny predpis a správne ho i vyložil (z podradenia
skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

13. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje aj so záverom súdu prvej inštancie, že zmluva uzavretá

medzi stranami sporu neobsahuje zmluvné dojednania o povinnosti žalovaného platiť akékoľvek
poplatky, ktoré boli vykonávané na ťarchu jeho bežného účtu, ani ich výšku, že ustanovenia o poplatkoch
obsiahnuté vo Všeobecných obchodných podmienkach a sadzobných poplatkoch a služieb žalobcu, na
ktorý zmluva odkazuje, nemožno považovať za individuálne zmluvné dojednanie ustanovenia, ktorých
obsah pred podpisom zmluvy by žalovaný mal reálnu možnosť ovplyvniť a ako také, spôsobujú značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa.
Rovnako sa stotožňuje so záverom súdu, že žalobca nepreukázal ani zmluvné dojednanie účastníkov
zmluvného vzťahu, ktoré by žalovaného zaväzovalo povinnosti platiť úroky a taktiež neuviedol, z akejsumy, za aké obdobie a v akej sadzbe žalobca uplatňuje úroky, ktoré sú uvedené v jednotlivých výpisoch
za mesiac 06/2013 - 07/2017.

14. Odvolací súd poukazuje aj na to, že z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že
žalobca doručil žalovanému Všeobecné obchodné podmienky, že s týmito Všeobecnými obchodnými
podmienkami žalovaný riadne bol oboznámený a že ich pri prevzatí podpísal.

15. K žalobcom uvádzanej judikatúre Súdneho dvora, konkrétne k rozsudku Súdneho dvora v

prejudiciálnom konaní Smernice 2008/48/ES - vec C- 42/15 z 09.11.2016 je potrebné uviesť, že časť
podstatných náležitostí zmluvy o úver sa môže uviesť aj osobitne v prílohe, že nemusí byť nevyhnutne
vyhotovená ako jeden ucelený dokument, avšak príloha musí byť neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a
taktiež musí byť spotrebiteľovi odovzdaná, aby sa s ňou mohol oboznámiť, pričom Európsky súdny dvor
sa nevyjadril k tomu, či musí byť zmluvnými stranami osobitne podpísaná zmluva aj všetky jej prílohy,
to znamená napr. aj všeobecné podmienky a že táto Európska smernica to neupravuje a rozhodnutie

v tomto smere prináleží slovenským súdom.

16. Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.

18. Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech a žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli, preto
stranám náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná.

19. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).