Decision was made at the court Krajský súd Košice
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 12CoE/271/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215213348
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Hrib, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7215213348.1
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Hríba, PhD. a
členov senátu JUDr. Slávka Maruščáková a JUDr. Janka Kočišová v exekučnej veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, zastúpeného
spoločnosťou Advocate s.r.o., IČO: 36 865 141, so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, proti povinnému:
E. Z., W.. XX.X.XXXX, F. U. V., R.E. Č.. XXXX/XX, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým,
so sídlom v Bratislave, Záhradnícka č. 60, pod EX 6818/15, o vymoženie 350,- eur s príslušenstvom,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č.k. 49Er/1961/2015-12 zo dňa
2.9.2015 takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e uznesenie.
Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1.Súdprvejinštancienapadnutýmuznesenímzamietolžiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie.
2.Vodôvodneníuviedol,žedňa7.5.2015bolasúduprvejinštanciedoručenážiadosťsúdnehoexekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného a exekučného titulu,
ktorým je právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok sp.zn. SR 03192/14 zo dňa 27.10.2014
vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. Súd
prvej inštancie citoval ust. § 44 ods. 1, 2, 3 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, § 73, § 2, § 70, §
15 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a konštatoval, že v danej veci
ide o spotrebiteľský spor. Ďalej uviedol, že lehota na podanie žalobnej odpovede (určená Rokovacím
poriadkomRozhodcovskéhosúdu)jekratšia,nežzákonomustanovenálehota30dní(§15ods.2zákona
o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní), v čom teda spočíva podľa názoru súdu značná nerovnováha
práv účastníkov konania a konanie sa tak odchýlilo v neprospech spotrebiteľa, čím bolo tiež porušené aj
ustanovenie § 70 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. V závere konštatoval, že exekučný
titul, je v rozpore so zákonom, a preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol.
3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
4. Namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) a zároveň vychádza z neúplného zistenia skutkového stavu veci (§
205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Uviedol, že exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej
preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom a zákonom o rozhodcovskom konaní. Ďalejkonštatoval, že súd na správne zistený skutkový stav nesprávne aplikoval právny predpis. Ustanovenie
§ 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní upravuje povinnosť zastaviť exekučné
konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, ale
má za to, že uvedené ustanovenie súd nesprávne aplikoval. Exekučný súd v konaní o vydaní poverenia
posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmanie sa obmedzuje na
dodržanie všetkých formálnych náležitostí ako ich vyžaduje § 34 zákona o rozhodcovskom konaní.
Preskúmaním materiálnej stránky exekučný súd zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady
exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Podľa oprávneného exekučný súd
nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie. V rámci materiálneho prieskumu sa exekučný súd
musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu, odôvodnenie nemôže zaväzovať účastníkov
konania. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému,
právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí mať povahu
zjavného nedostatku exekučného titulu. V rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne
stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu a musí sa obmedziť len na také dôvody
zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, teda nemôže sa jednať o dôvody
právneho posúdenia a poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. ÚS 5/2000
uverejnený pod č. 18/2000. Spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu
súd ukrátil účastníkov exekučného konania, ktorí sa mohli vyjadriť k zisteniam exekučného súdu až v
odvolacom konaní, pričom civilné konanie je dvojinštančné a postupom súdu došlo k pozbaveniu práva
účastníka na prejednanie veci. Exekučný súd rozhodoval o otázke, ktorá je kvalitatívne náročnejšia ako
otázky, ktoré sa riešia v exekučnom konaní bez toho, aby na to Exekučný poriadok poskytol legislatívny
rámec. Postupom súdu v danej veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní
dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným
konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Ďalej namietal,
že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci, ak konštatoval, že medzi účastníkmi
konania nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy. Túto oprávnený uzavrel s povinnou
podľa § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho
úkonu, a to na samostatnej listine. Týmto účastníci založili právomoc Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. rozhodnúť spor medzi zmluvnými stranami
v rozhodcovskom konaní, kde sa postupuje v súlade so zákonom č. 244/2002 Z.z. a s Rokovacím
poriadkom. Mal za to, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný orgánom na to oprávneným a exekučný
súd v danej veci konal nad rámec zákonných ustanovení.
5. Napadnuté uznesenie vydal vyšší súdny úradník. O odvolaní oprávneného proti jeho rozhodnutiu
zákonný sudca v zmysle ust. § 374 ods. 4 O.s.p. rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil
vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.)
po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380
ods. 1 C.s.p. ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario.
7. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany.
8. V podanom odvolaní oprávnený namietal, že exekučný súd prekročil svoju právomoc danú mu
zákonom, ak vecne preskúmaval exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok a nesprávne posúdil
rozhodcovskú zmluvu ako neprijateľnú podmienku.
9. Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku
odvolací súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov
existujú z nej výnimky. Exekučný poriadok v ustanovení § 44 ods. 2 zvýraznil zodpovednosť exekučného
súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd preskúma
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Aknezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.
10.Priskúmaní,čiexekučnýtitulbolvydanýorgánomnatooprávneným,máexekučnýsúdprávoposúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky (zmluvy), ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský
rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky (zmluvy), čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo dňa 9. februára 2012, sp. zn. 3
Cdo 122/2011 konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný
titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či
rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo
dňa 5. decembra 2012, sp. zn. 6 Cdo 135/2012 uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá
od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku, okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s
právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či
rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne.
Ďalej v uznesení zo dňa 21.03.2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského
konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň
povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku
v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci materiálnu
nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.
11. Nie je preto dôvodná námietka oprávneného, že súdy pri preskúmavaní exekučného titulu prekračujú
rámec svojej preskúmavacej činnosti zverenej im Exekučným poriadkom.
12.Oprávnenýďalejvodvolanínamietal,žesúdprvejinštancieneúplnezistilskutkovýstavveci,nakoľko
v uznesení uviedol, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva. Zároveň
mal za to, že rozhodcovská zmluva dojednaná formou samostatného právneho úkonu na samostatnej
listine, nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
13. V posudzovanom prípade sa však súd prvej inštancie rozhodcovskou doložkou vôbec nezaoberal,
pretože dôvodom zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
je tá skutočnosť, že ustanovenia Rokovacieho poriadku Stáleho rozhodcovského súdu sú v rozpore
s ustanoveniami zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v dôsledku čoho došlo k značnej
nerovnováhe práv účastníkov konania v neprospech spotrebiteľa (povinného). Ďalším z dôvodov je tiež
tá skutočnosť, že exekučný titul je v rozpore s viacerými ustanoveniami zákona.
14. Vzhľadom na uvedené sú odvolacie dôvody oprávneného neopodstatnené. Nakoľko však jeho
odvolanie po stránke formálnej obsahovalo všetky náležitosti vyžadované § 363 C.s.p., nebolo úlohou
súdu prvej inštancie či odvolacieho súdu upozorňovať odvolateľa na vecnú nesprávnosť odvolacích
dôvodov a tým naprávať jeho nepozornosť.
15. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi
(§ 380 C.s.p.) posúdil podané odvolanie ako nedôvodné a podľa § 387 C.s.p. potvrdil napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne.
16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s
§ 255 ods. 1 C.s.p. tak, že stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva, pretože oprávnený
nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a povinnej
preukázateľné trovy tohto konania nevznikli.
17.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta C.s.p.).Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto
rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho
sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.