Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 24, 2019

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 6T/130/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5818010314
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pilarčíková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2019:5818010314.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Senát Okresného súdu Námestovo v zložení predsedníčka senátu Mgr. Daniela Pilarčíková, členovia

senátu Alena Letašiová a Mgr. Elena Ferancová v trestnej veci proti obžalovanému C. K., X.. XX. XX.
XXXX, pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 psím. a/, b/ ods. 3 písm. d/ Tr.
zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24. 01. 2019 v Námestove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný C. K., X.. XX. XX. XXXX v X. trvale bytom S. J. Č.. XXXX, t.č. v Ústave na výkon väzby Žilina,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

od presne nezisteného dátumu, od 05.03.2018 do 07.05.2018 v S. J., v rodinnom dome č. XXXX, pod
vplyvom alkoholu slovne a aj fyzicky napádal svoju manželku V. K., X.. XX.XX.XXXX a vyhrážal sa
jej zabitím a naposledy tak konal dňa 07. 05. 2018 v čase okolo 07.00 hod. v blízkosti zastávky SAD
v Oravskej Polhore, okr. Námestovo, kedy pod vplyvom alkoholu prišiel ku tam stojacej manželke V.
K., X.. XX.XX.XXXX, ktorú chytil za ruku, žiadal ju o peniaze a vyhrážal sa jej zabitím, čim vzbudil u
poškodenej obavu o jej život a zdravie v dôsledku čoho poškodená aj opakovane telefonicky žiadala
o pomoc políciu,

t e d a

inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a uvedený čin spáchal
na chránenej osobe,

t ý m s p á c h a l

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zákona (s poukazom na ustanovenie
§ 139 ods. 1 písmeno c/ Tr. zákona).

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 360 ods. 2 Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 9 (deväť)
mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určuje skúšobnú dobu na 30 (tridsať) mesiacov.

Podľa § 73 ods. 2, písm. a/ Tr. zákona obžalovanému u k l a d á ochranné protialkoholické liečenie
ústavnou formou. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo podal dňa 24. 01. 2019 obžalobu na C. K. pre zločin týrania
blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/,b/ ods. 3 písm. d/ Tr. zákona a iné na

skutkovom základe, že: 1/ dňa 07.05.2018 v čase okolo 07.00 hod. v blízkosti zastávky SAD v Oravskej
Polhore, okr. Námestovo, pod vplyvom alkoholu prišiel ku tam stojacej manželke V. K., X.. XX.XX.I., ktorú
rukou chytil v oblasti krku a povedal jej, že ak mu nedonesie peniaze, tak ju zabije a od ďalšieho konania
upustil až na to, ako mu V. K. povedala, že mu peniaze donesie, nakoľko sa ho bála, že jej ublíži, 2/ od
presne nezisteného dátumu, minimálne od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v S. J., v rodinnom dome č.
XXXX, pod vplyvom alkoholu fyzicky ako aj psychicky ubližoval svojej manželke V. K., X.. XX.XX.XXXX,

a ich deťom, mal. X..K.., X.. XX.XX.XXXX, mal. G..K.., X.. XX.XX.XXXX, mal. R..K.., X.. XX.XX.XXXX
a to takým spôsobom, že V. K. udieral päsťami do oblasti hlavy a krku, škrtil ju, škriabal ju, vyhrážal
sa jej, že ju zabije, jej aj ich deťom vykrikoval, aby zdochli, v noci ich budil zo spánku so slovami, že
nebudú spať, aby vedeli čo to je, trieskal päsťou po vypínačoch, chodil po celom dome a búchal, kričal
a nadával im, mal. X..K.. dal facku, pričom dňa 05. 05. 2018 fyzicky napadol V. K., takým spôsobom, že

ju päsťami bil po hlave, roztrhal jej tričko, strhol jej ramienko na podprsenke, pričom deti plakali a triasli
sa od strachu a všetci ušli k babke, kde uvedené konanie spôsobilo V. K.Á., mal. X..K., mal. G..K.., a
mal. R..K.., fyzické a psychické utrpenie a stavy strachu a obavy o ich život a zdravie.

Na hlavnom pojednávaní dňa 24. 01. 2019 obžalovaný urobil vyhlásenie, že je nevinný a následne

poprel spáchanie oboch skutkov. Ku skutku kvalifikovanom v obžalobe ako zločin vydierania vypovedal,
že predmetného rána bol dohodnutý, že sa príde opýtať na prácu, a preto išiel za manželkou, aby mu
dala peniaze na autobus. Vedel, že manželka bude odprevádzať dcéru Sofiu do školy, a tak šiel na
autobusovú zastávku. Manželku iba požiadal, aby mu dala peniaze do roboty na autobus, na čo mu
ona povedala, že pri sebe nemá peňaženku, že mu peniaze prinesie domov. Išiel preto domov, začal

variť polievku, narúbal drevo. Manželka mu priniesla peniaze pred obedom a ostala popolievať kvety
a potom odišla k svojej mame. Vôbec sa vtedy nehádali. Tiež to ráno nemal vôbec vypité, až potom
ako mu manželka doniesla 10 €, až okolo 12:30 hod išiel do obchodu, kúpil si aj víno, ktoré pil do
večera. Ku skutku kvalifikovanom v obžalobe ako týranie blízkej a zverenej osobe vypovedal, že čo
je uvedené v obžalobe nie je pravda, manželka si to všetko vymyslela. Keď prišli policajti, ani nevie

prečo ho zobrali. Následne sa vyjadroval k priebehu výsluchu na polícii. K spolužitiu s manželkou za
obdobie, ktoré je predmetom obžaloby uviedol, že s manželkou žili normálne, aj navaril, aj poupratoval,
tiež si vypil, vypil si asi 2 až 3-krát do týždňa, ale nie ako vypovedala manželka, že pil každý deň.
Keď má vypité, nie je agresívny. V období, ktoré sa mu kladie za vinu pracoval pod českou firmou, mal
podpísanú zmluvu s p. M., dal v práci výstup s tým, že bude ďalej chodiť na brigády a zaevidoval sa

na úrade práce. Keď bol doma, kým boli deti v škole a manželka v práci tak navaril, aj si vypil, ale keď
prišli deti zo školy a manželka z práce, bolo navarené, s deťmi sa aj učil. S manželkou sa pohádali,
ako v každej rodine, hádali sa ohľadom financií a tiež aj kvôli alkoholu. Nikomu fyzicky neublížil, to čo
je napísané, že dcére dal facku nie je pravda, agresívne sa nesprával ani pod vplyvom alkoholu. K
odchodu manželky z domácnosti uviedol, že manželka odišla z domu spolu s deťmi v sobotu dňa 05.

05. 2018 okolo obeda, pohádali sa vtedy kvôli jedlu a kvôli peniazom. Keď odchádzali, on bol vtedy
von, prešli okolo neho, opýtal sa ich, že kde idú, povedali mu, že idú do babky, od babky sa nevrátili
ani v nedeľu a v pondelok ho manželka dala policajtom, pričom keď mu ten pondelok priniesla domov
peniaze, o policajtoch mu nič nepovedala. Predtým manželka s deťmi z domu nikdy neodišli. Pokiaľ ide o
financie, výplatu dával vždy celú manželke a manželka mu vydeľovala peniaze do roboty. On si peniaze

nenechával,naalkoholpeniazeodmanželkynepýtal,naalkoholmalpeniazeodkamarátov.Súdunebolo
navrhnuté prečítanie výpovede obžalovaného z prípravného konania za účelom odstránenia rozporu,
súd vzhľadom na kontradiktórnosť konania, aby neporušil svoju nestrannosť, takýto dôkaz na hlavnom
pojednávaní vykonať nemohol, pretože je vecou aktivity prokurátora, či navrhne vykonanie takého to
dôkazu alebo nie.

Podľa § 270 ods. 2 Tr. poriadku, § 134 ods. 2 Tr. poriadku súd oboznámil zvukovo-obrazový záznam
z výpovede svedkyne poškodenej V. K., zo dňa 08.05.2018 a zo dňa 18. 6. 2018, ktorá vo svojej prvej
výpovedi uviedla, že dňa 7.5.2018 ráno vyprevádzalo do školy svoje deti a keď sa sama vracala od
autobusovej zastávky, manžel ju dobehol, chytil ju za ruku, zvyšoval na ňu hlas, že chce peniaze, išli

spolu ulicou, že chytil ju aj pod krky, rodičia, ktorí odprevádzali deti do školy a vracali sa domov sa na nichpozerali, že čo sa deje. Na otázku vyšetrovateľa, čo hovoril, alebo čo robil, keď ju obžalovaný chytil pod
krk uviedla, že sa jej vyhrážal zabitím, že jej vykrúti krk. Ďalej vypovedala, že reagovala tak, že peniaze
mu donesie domov, pretože videla, že je agresívny, dvíhal na ňu aj pravú ruku. Po tomto incidente išla

k svojej mame, rozmýšľala, že to takto nemôže ísť ďalej a zavolala na políciu a obžalovaný išiel domov.
Peniaze obžalovanému nedoniesla, pretože sa ho bála. Opakovane uviedla, že peniaze obžalovanému
nepriniesla. K skutku právne posúdenému ako týranie blízkej a zverenej osoby vypovedala, že u nich
doma je peklo, keď obžalovaný príde domov bije dverami, kope, deti sa nemôžu sústrediť na učenie,
obťažuje ich tak, že aj chodí z izby do izby, búcha, trieska po vypínačoch, že nebudú spať, komunikovať

sa s ním nedalo, najmladšia dcéra plakala, bolo to posledné dva mesiace, ale nie každý deň, ale bolo
to viackrát čo ich takto budil. K skutku z 5. 5. 2018 vypovedala, že obžalovaný prišiel domov, stále iba
opakoval, že chce peniaze, peniaze, povedal mu, že ak chce peniaze do roboty, že mu ich dá, ale na
alkohol mu peniaze nedá, na čo do nej skočil, roztrhol jej aj tričko, bil ju päsťami po hlave, bol akoby
nepríčetný, agresívny. Políciu nevolala, nebola ani na lekárskom ošetrení, vtedy si povedali, že už dosť
a odišli k jej mame. Keďže sa báli, aby za nimi neprišiel, počkali kým zaspí, a potom odišli. Tiež sa

stalo, že asi pred týždňom dal facku najstaršej dcére, a to keď ju bránila. Zranenia jej nespôsobil, on
ju len škrtil, škrabal a vyhrážal sa jej zabitím. Keď mu však povedala, aby ju teda zabil, tak jej povedal,
že nie, že ju nezabije. Na lekárskom ošetrení nikdy nebola, lebo sa hanbila. Takéto konanie bolo dosť
časté, alkoholické nápoje požíval posledné dva mesiace vkuse, každý deň. Pred tými dvoma mesiacmi
ich nenapádal, on keď si vypije nepozerá že treba peniaze, že treba niečo doma porobiť. Už v minulosti

pred dvoma rokmi sa chceli s manželom rozviesť kvôli alkoholu, ale on sa potom zmenil, teraz do toho
opäť spadol. Pri svojom opakovanom výsluchu dňa 18.06.2018 uviedla, že manžel ju netýral, nikdy ju
nebil, ani ju nikdy nezbil, ani nikdy dverami nebúchal a ani deťom nikdy neodopieral jedlo. Nikdy sa jej
nevyhrážal zabitím, ani ničím takým. V predchádzajúcej výpovedi klamala, lebo sa bála, že obžalovaný
prepije všetky peniaze, nechcela ho dať do basy a chcela dať manžela na protialkoholické liečenie.

Uviedla, že dňa 07.05.2018 si od nej pýtal manžel 10 € na alkohol, pod krk ju vôbec nechytil. Bála sa,
že peniaze prepije, tak preto mu peniaze nechcela dať. Na políciu volala preto, lebo sa bála o rodinu,
myslela si, že sa pôjde liečiť, preto to aj zle vysvetlila na polícii. Chcela, aby mu súd dal nariadenie na
protialkoholické liečenie, pretože ju nepočúval. Uviedla, že o všetkých predošlých veciach klamala a
chcela, aby manžel išiel na protialkoholické liečenie, ale nie do basy.

Podľa § 270 ods. 2 Tr. poriadku, § 135 ods. 2 Tr. poriadku, boli prečítané prepisy zvukovo- obrazových
záznamov z výpovedí mal. detí z prípravného konania.

Svedkyňa mal. X.. K.. uviedla, že otec a mama sa majú radi a nekričia na seba, spolu varia aj upratujú.

Otec mamu fyzicky nebil, nekričal na nich ani v noci a nebudil ich keď spia. Uviedla, že otec popíjal
alkohol, ale nie až tak veľa. Keď prišiel domov nič im nerobil a šiel si ľahnúť, nebránil im v učení.

Svedkyňa mal. D.R. a mal. R.. K.. odmietli vypovedať.

Znalkyňa PhDr. Kata Piačková, z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, klinická
psychológia dospelých vypravovala znalecký posudok č. 18/2018 a zároveň bola predvolaná ha hlavné
pojednávanie, na ktorom vypovedala, že znaleckým skúmaním neboli zistené stopy po fyzickom alebo
psychickom násilí, utrpení ani u poškodených V. K.Á. a ani u maloletých detí. U poškodenej V. K.
boli zistené histriónske rysy osobnosti, ktoré sa prejavujú dramatizovaním, zveličovaním, pripisovaním

významu nepodstatným detailom. Je impulzívna a podráždená, ľahko sa nahnevá, aj menší útok
ju provokuje, správa sa ješitne. Jej správanie je často situačne determinované. Teda poškodená
ma tendenciu udalosti dramatizovať a zveličovať, je ľahko ovplyvniteľná, preto jej výpoveď nemôže
považovať za vierohodnú. U maloletých detí neboli zistené sklony k nasadzovaniu a skresľovaniu
prežitých udalostí. Ich výpovede odrážajú dej tak, ako sa odohral. Znalecké dokazovania na hlavnom

pojednávaní doplnila, že sa pýtala matky V. K., prečo sa vracala toho dňa poliať kvety domov, keď podľa
jej vyjadrení bol manžel opitý a agresívny, svedkyňa jej odpovedala, že si myslela, že keď odíde na dva
dni z domu, tak že obžalovaného dotlačí na protialkoholické liečenie. Chce teda uviesť, že nie možno,
ale určite odchod matky s deťmi bol účelový, za účelom toho, aby sa obžalovaný išiel liečiť. K vzťahu
detí k obžalovanému uviedla, že všetky tri maloleté deti nezávisle od seba hodnotili otca ako dobrého

človeka, ktorý ich má rád. Mal. X..K.. uviedla, že vždy keď obžalovaný príde domov tak im niečo prinesie,
pohrajú sa s nejakou hrou. Mal. X..K.., keď hodnotila vzťahy rodičov navzájom a rodičov k svojej osobe,
tak v rámci testovej techniky, voči otcovi vykazovala 80% pozitívnych emócii a žiadna negatívne a voči
matke to bolo 30 % pozitívnych emócii. Z toho vyplýva, že otca ma radšej ako matku. Mal. G..K.. tiežhodnotila otca ako dobrého a ani jedna z dcér neuvádzali, že by bol doma nejaký krik alebo agresívne
správanie. Mal. G..K.. uviedla, že keď mal otec vypité, tak išiel spať alebo odišiel preč. Mal. G..K.. z
hľadiska vzťahov voči matke vykazuje 10% pozitívnych emócii, žiadne negatívne a voči otcovi 90%

pozitívnych a žiadne negatívne emócie. Aj mal. G..K.. má radšej otca ako matku. Mal. R..K.. hodnotí
oca, že je dobrý, že ich má rád. Tvrdila, že otec ich nikdy nebudil v noci, nekričal, nekričal do maminy,
v rodine nikto nič škaredé nehovoril. Čo sa týka vzťahov S.R. voči matke vykazuje 20% pozitívnych,
žiadne negatívne emócie a voči otcovi 90 % pozitívnych a 50% negatívnych emócii. Všetky deti v
rámci kresby rodiny kreslili kompletnú rodinu do ktorej zahrnuli otca, mamu a sestry. Mal. R..K.. kreslí

obžalovaného ako malú postavičku, takže ako submisívnejšiu voči matke, čiže prispôsobujúcu sa matke.
Poškodená kreslila postavy v rovnakom postavení, nikto sa nikomu nepodraďuje, neboli prítomné prvky
vnútorného napätia, pozorované pozitívne ladenie kreslených postáv. Z toho možno usúdiť o pozitívnom
vzťahu medzi manželmi, čo vlastne potvrdila aj popisom faktov a skutočností v rámci psychologického
vyšetrenia. Aj v rámci psychologického vyšetrenia, sa k výpovedi, v ktorej poprela svoje prvotné tvrdenia
vyjadrovala, že len chcela, aby sa manžel išiel liečiť, že na polícii jej povedali, že keď chce aby sa liečil,

že nech vypovedá, ona ho nechcela dostať do basy. Išlo o impulzívne konanie z jej strany a tiež mohla
byť aj nikým ovplyvnená, že nech ide a podá oznámenie. Výpoveď poškodenej nemožno považovať
za vierohodnú, a to z hľadiska všeobecnej vierohodnosti, t.j. na základe intelektu, osobnosti a všetkých
skutočností, ku ktorým som sa vyjadrovala. Vzhľadom na všetky skutočnosti, ktoré boli psychologickým
vyšetrením zistené, keďže bola konštatovaná, že u poškodenej nie je všeobecná vierohodnosť, tak

potom aj špecifická vierohodnosť je u poškodenej znížená, jej výpovede nie sú vierohodné.

Podľa § 263 ods. 1 Tr. poriadku so súhlasom obžalovaného a prokurátora boli prečítané výpovede
svedkov H.. H. M., H. H. C. C. D..

Svedkyňa H.. H. M. ako kolízny opatrovník maloletých detí uviedla, že sa ku skutku bližšie vyjadriť nevie.
Deti sú v evidencii oddelenia od roku 2016. Na základe vykonaných rozhovorov s maloletými deťmi
nebolo zistené, že bolo na nich páchané akékoľvek násilie.

Svedok H. H. uviedol, že okolo 19:00 hod. dňa 25.04.2018 boli vyslaní s kolegom npráp. C. D.

na preverenie oznámenia do obce S. J., kde sa jednalo o preverenie tykajúce sa občianskeho
spolunažívania.Popríchodenamiestosaosobneskontaktovalisoznamovateľkou,aišielkmužovi,ktorý
sedel na lavičke na konci pozemku pri tomto rodinnom dome. Tento muž bol označený oznamovateľkou
ako jej manžel, bol pod vplyvom alkoholu a nebol schopný na jeho otázky, čo sa stalo odpovedať. Keď
sa snažil s týmto mužom komunikovať, tak nebol agresívny, bol pod vplyvom alkoholu. Kolega C. D.

sa zatiaľ' rozprával s oznamovateľkou. Keď sa dorozprával s týmto mužom, tak išiel za kolegom ku
oznamovateľke, ktorá stála pri vchode do rodinného domu. Ako hliadka oznamovateľky riadne poučili
o možnosti podania oznámenia, ktoré odmietla podať. Uviedla, aby jej muža len postrašili, aby jej muž
prestal piť alkohol a išiel do roboty. Po poučení oznamovateľky o možnosti podať oznámenie na jej
manžela z miesta odišli. Na tomto mieste preverenia po ich príchode nedochádzalo k nijakým fyzickým,

slovným útokom zo strany manžela na oznamovateľku.

Svedok C. D. uviedol, že v čase okolo 19:00 hod. dňa 25.04.2018 boli vyslaní s kolegom npráp. H. H. na
preverenie oznámenia tykajúce sa občianskeho spolunažívania do obce S. J.. Po príchode ich oslovila
oznamovateľka, že to ona ich zavolala, a že má problémy s manželom. Kolega H. H. išiel zabezpečiť

manžela oznamovateľky, ktorý sedel na hojdačke a on sa rozprával s oznamovateľkou. Vošli do jej domu,
kde mu uviedla, že jej manžel pije a všetky problémy sú podmienené pitím alkoholu jej manžela. Uviedol,
že ju poučil o možnosti podania oznámenia na jej manžela. Ona oznámenie nechcela podávať a hliadku
požiadala, aby jej mužovi dohovorili, aby prestal piť a išiel do práce. V čase preverenia nedochádzalo k
nijakým fyzickým, slovným útokom, nedochádzalo k nijakému protiprávnemu konaniu na tomto mieste.

Tento muž v čase preverenia bol pod vplyvom alkoholu, nebolo možné s ním komunikovať, on len sedel
na hojdačke. Oznamovateľku riadne poučili o možnosti podania oznámenia. Nakoľko na tomto mieste
nedochádzalo k žiadnemu protiprávnemu konaniu, tak z miesta preverenia odišli.

Zo zvukového záznamu zo systému REDAT zo dňa 07.05.2018 (zvukový záznam predložený na CD

nosiči) vyplýva, že poškodená V. K. v tento deň volala na linku 158 a informovala sa, čo má robiť, keď ju
manžel na zástavke otravuje a stále pýta peniaze na alkohol. Chytá ju za ruky, krky, že ju zabije. Bola jej
povedané, že má prísť na políciu podať trestné oznámenie, na čo sa informovala, čo sa bude diať ďalej.Ďalej boli oboznámené prepisy zvukových nahrávok telefonátov poškodenej na políciu pod č. 8/57, 9/58,
10/59,11/43 ich prečítaním, nakoľko súd nemal k dispozícii zvukový záznam.

Podľa § 268 ods. 2 Tr. poriadku boli prečítané závery znaleckého posudku č. 22/2018 z odboru
psychiatrie vypracovaného znalcom MUDr. Ľubicou Čapkovou z ktorého vyplynulo, že obžalovaný netrpí
v súčasnosti, ani v minulosti a ani v čase spáchania skutku netrpel duševnou poruchou v pravom slova
zmysle. Trpí syndrómom závislosti od alkoholu v III-IV. Vývojovej fáze alkoholizmu podľa Jellineka.
V dôsledku syndrómu závislosti od alkoholu sú prítomné zmeny jeho osobnosti v zmysle alkoholovej

charakteropathie,scelkovýmúpadkomformátuosobnosti,s degradáciouvoblastivyššíchcitov,labilitou
afektivity s tendenciou k disforickej reaktivite, alkoholocentrickým správaním, nezodpovednosťou,
ľahostajnosťou k blízkym, narušením interpersonálnych vzťahov, sklonmi k verbálnej a brachiálnej
agresiviteknajbližšímpríbuzným(manželka,deti),zanedbávanímpracovných,rodičovskýchpovinností.
V prípade pokračovania v zneužívaní alkoholu možno jeho pobyt na slobode z psychiatrického hľadiska
považovať za nebezpečný pre spoločnosť, pre riziko opakovania agresívneho správania voči jeho

najbližším príbuzným. Bolo mu odporučené ochranné ústavné protialkoholické liečenie.

Súd odmietol návrh obhajoby na vypracovanie doplnku znaleckého dokazovania z odboru zdravotníctvo
psychiatria, pretože dokazovanie sa malo vzťahovať v prípade uznania viny k potrebe uloženia ústavnej
formy ochranného protialkoholického liečenia z dôvodu nútenej abstinencie počas výkonu väzby, pričom

jednak sa návrh nevzťahoval k skutkovým okolnostiam súdeného prípadu a okolnosti, ku ktorým sa
mal znalec vyjadrovať v doplnku znaleckého posudku už boli zodpovedané spôsobom dostatočným pre
rozhodnutie súdu.

Podľa § 278 ods. 1 Tr. poriadku súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom

návrhu.

Podľa § 278 ods. 2 Tr. poriadku ak nejde o prípad podania obžaloby po konaní návrhu na dohodu o
vine a treste podľa § 232 ods. 4 alebo 5 Trestného poriadku, súd môže pri svojom rozhodnutí prihliadať
len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na

hlavnom pojednávaní vykonané.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho
vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v
ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.

Trestného činu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona sa dopustí ten, kto iného
násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel, a
spácha taký čin na chránenej osobe.

Trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b), ods. 3 písm.
d) Tr. zákona sa dopustí ten, kto týra blízku osobu alebo osobu, ktorá je v jeho starostlivosti alebo
výchove, spôsobujúc jej fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, spôsobením
rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním,
vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným

správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť,
bezdôvodným odopieraním stravy, oddychu alebo spánku alebo odopieraním nevyhnutnej osobnej
starostlivosti, ošatenia, hygieny, zdravotnej starostlivosti, bývania, výchovy alebo vzdelávania a spácha
takýto čin závažnejším spôsobom konania.

Prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona sa dopustí kto sa
inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou, alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť
dôvodnú obavu a uvedený čin spácha na chránenej osobe.

Podľa § 127 ods. 4 Tr. zákona blízkou osobou sa na účely tohto zákona rozumie príbuzný v priamom

pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa
pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom
pociťovala ako ujmu vlastnú.Podľa § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona chránenou osobou sa rozumie blízka osoba.

Podľa § 138 písm. j) Tr. zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu

na viacerých osobách.

V súhrne tak priamych ako aj nepriamych dôkazov, opierajúc sa len o dôkazy, ktoré boli na hlavnom
pojednávaní vykonané a rovnako prihliadajúc len na skutočnosti, ktoré boli na hlavnom pojednávaní
prebraté súd ustálil oproti obžalobe skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku,

konanie obžalovaného právne posúdil ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm.
b/ Tr. zákona. Súd mal vykonanými dôkazmi preukázané, že obžalovaný od 05.03.2018 do 07.05.2018
v S. J., v rodinnom dome č. XXXX, pod vplyvom alkoholu slovne a aj fyzicky napádal svoju manželku V.
K., X.. XX.XX.XXXX a vyhrážal sa jej zabitím a naposledy tak konal dňa 07. 05. 2018 v čase okolo 07.00
hod. v blízkosti zastávky SAD v Oravskej Polhore, okr. Námestovo, kedy pod vplyvom alkoholu prišiel ku
tam stojacej manželke V. K.F., X.. XX.XX.XXXX, ktorú chytil za ruku, žiadal ju o peniaze a vyhrážal sa jej

zabitím, čím vzbudil u poškodenej obavu o jej život a zdravie v dôsledku čoho poškodená aj opakovane
telefonicky žiadala o pomoc políciu. Po subjektívnej stránke obžalovaný ako trestne zodpovedná osoba,
konal v priamom úmysle tak, ako to predpokladá ust. § 15 písm. a/ Tr. zákona.

Obžaloba kládla obžalovanému za vinu pod bodom 1/ obžaloby, že svoju manželku chytil v oblasti krku

a povedal jej, že ak mu nedonesie peniaze, tak ju zabije a pod bodom 2/ obžaloby manželke a svojim
trom maloletým deťom s ktorými žil v spoločnej domácnosti, pod vplyvom alkoholu spôsoboval fyzické
a psychické utrpenie, z opisu skutku vyplynulo, že tohto konania sa mal dopustiť voči manželke tak, že
ju udieral päsťami do oblasti hlavy a krku, škrtil ju, vyhráža sa jej, že ju zabije, vykrikoval jej a aj deťom,
aby zdochli, v noci ich budil zo spánku, trieskal päsťou po vypínačoch, chodil po dome a búchal, kričal

a nadával im, mal. dcére X..K.. dal facku, dňa 5. 5.2018 napadol manželku tak, že ju päsťami bil po
hlave, roztrhol jej tričko, strhol jej ramienko na podprsenke. Obžalovaný svoju vinu popieral. Ku skutku
kvalifikovanom ako zločin vydierania vypovedal, že predmetného rána išiel za manželkou na autobusovú
zastávku, vedel, že bude odprevádzať dcéru do školy, manželku iba požiadal, aby mu dala peniaze
na autobus, bol dohodnutý s bývalým zamestnávateľom, že sa príde opýtať na robotu, manželka mu

povedala, že pri sebe nemá peňaženku, že mu peniaze prinesie domov a pred obedom mu aj domov
peniaze doniesla a ostala ešte popolievať kvety a potom opäť odišla k mame. Ku skutku kvalifikovanom
v obžalobe ako týranie blízkej a zverenej osobe vypovedal, že čo je uvedené v obžalobe nie je pravda,
manželka si to všetko vymyslela. Keď prišli policajti, ani nevedel prečo ho zobrali, s manželkou žili
normálne, aj navaril, aj poupratoval, aj si vypil, ale aj keď má vypité, nie je agresívny. S manželkou

sa pohádali, ako v každej rodine, hádali sa ohľadom financií a tiež aj kvôli alkoholu. Nikomu fyzicky
neublížil. Manželka odišla zo spoločného domu aj s deťmi v sobotu dňa 05. 05. 2018 okolo obeda,
pohádali sa kvôli jedlu a kvôli peniazom, povedal mu, že idú do babky a od babky sa nevrátili ani v nedeľu
a v pondelok ho dala policajtom. Obžalovaný bol zo súdenej trestnej činnosti usvedčovaný prvotnou
výpoveďou svedkyne poškodenej V. K., ktorej výpoveď síce korešpondovala so závermi znaleckého

posudku z odboru zdravotníctvo psychiatria, ktorým bola konštatovaná závislosť obžalovaného na
alkohole, ale požívanie alkoholu obžalovaný ani nepopieral a na druhej strane závislosťou obžalovaného
na alkohole poškodená odôvodňovala aj svoju pohnútku, prečo na manžela podala trestné oznámenie
a odôvodňovala tým, aj zmeny vo svojej výpovedi, že chcela dosiahnuť, aby sa obžalovaný liečil zo
závislosti a neprepil všetky peniaze. Konštatovaná závislosť obžalovaného na alkohole a jeho sklony

k agresívnemu správaniu, potvrdzujú výpoveď svedkyne poškodenej v tom zmysle, že obžalovaný
alkohol nadmerne požíval a jeho konanie mohlo byť skutočne agresívnym. Vychádzajúc aj z praxe pri
obdobnýchtrestnýchveciachjepomernedosťčastým,žepoškodené,akoobetedomácehonásiliapráve
pod ťarchou zlej ekonomickej situácie v rodine po uvalení väzobného trestného stíhania páchateľom,
(ktorí sú zároveň živiteľmi rodiny) menia svoje výpovede a často to zdôvodňujú práve tým, že chcú

dosiahnuť nariadenie protialkoholického liečenia. Súd si vedomý aj týchto aspektov, sa však nemôže
obmedziť iba na tvrdenie, že prvotná výpoveď poškodenej je vždy za všetkých okolnosti vierohodná,
pretože poškodená si držala počas celej výpovede dejovú líniu a vypovedala spontánne, keď dokonca
táto výpoveď je spochybnená samotnými závermi znaleckého dokazovania z odboru psychológie,
ktoré bolo vykonané práve za účelom posúdenia vierohodnosti svedkyne a ktorým bolo konštatované,

že u svedkyne boli zistené histriónske rysy osobnosti, výpovede svedkyne nie sú vierohodné. Vina
obžalovaného musí byť bez pochybností preukázaná dôkazmi, v tomto prípade však mal súd vážne
pochybnosti, či došlo ku skutkom tak, ako to uvádzala obžaloba. V skutočnosti bola obžaloba postavená
len na prvotnej výpovedi svedkyne poškodenej, ktorá následne svoje tvrdenia odvolala a vyjadrilasa, že svoje tvrdenia zveličila, nakoľko obžalovaný posledné dva mesiace skoro každý deň pil (čo
obžalovaný v podstate nevyvracal, bránil sa, že to nebolo každý deň), bála sa, že prepije všetky peniaze,
obžalovaný ju nechcel počúvať a liečiť sa. Ak má byť odsudzujúci rozsudok o vine postavený len na

výpovedi jedného svedka, musí ísť o presvedčivú, jednoznačnú, nespochybniteľnú výpoveď. V prípade
výpovede svedkyne poškodenej, svedkyňa svoju výpoveď zmenila, uviedla dôvody, ktoré ju viedli k
obvineniam manžela, tieto dôvody dokonca boli potvrdené znalkyňou, ktorá sa vyjadrila, že keď sa
opýtala svedkyne poškodenej, prečo sa vrátila domov poliať kvety, keď bol doma obžalovaný podľa nej
opitý a agresívny, svedkyňa jej odpovedala, že si myslela, že keď odíde na dva dni z domu, tak že

obžalovaného dotlačí na protialkoholické liečenie, znalkyňa uviedla, že nie možno, ale určite bol odchod
matky dňa 5.5.2018 s deťmi účelový, svedkyňa chcela, aby sa obžalovaný išiel liečiť. Výpoveď svedkyne
poškodenej bola zároveň vážnym spôsobom spochybnená znalcom z odboru psychológia, znalecký
posudok bol zameraný práve na vierohodnosť výpovede svedkyne, pričom zo záverov vyplynulo,
že u svedkyne poškodenej V. K. boli zistené práve histriónske rysy osobnosti, ktoré sa prejavujú
dramatizovaním, zveličovaním, pripisovaním významu nepodstatným detailom, ma tendenciu udalosti

dramatizovať a zveličovať, je ľahko ovplyvniteľná a jej výpoveď nemôže byť považovaná za vierohodnú.
Znalkyňa na hlavnom pojednávaní uviedla, že je spochybnená nie len všeobecná vierohodnosť, ale aj
špecifická vierohodnosť výpovedí svedkyne poškodenej, a to vo vzťahu k obom jej výpovediam. Naopak
u maloletých detí neboli zistené sklony k nasadzovaniu a skresľovaniu prežitých udalostí a ich výpovede
odrážajú dej ako sa odohral. Z maloletých detí však vypovedala iba mal. X..K.., ktorá poprela tvrdenia

matky, teda tvrdenia ktoré svedkyňa poškodená uvádzala práve vo svojej prvotnej výpovedí, na ktorej
bola postavená obžaloba. Tiež svedkyňa poškodená práve vo svojej prvotnej výpovedi popisovala
verbálne a aj fyzické násilné konanie obžalovaného tak voči nej, ako aj voči všetkým trom maloletým
deťom, ktoré obžaloba kvalifikovala ako fyzické a psychické utrpenie, pričom znaleckým skúmaním
bolo zistené, že v rámci testovej techniky, mal. X..K.. voči obžalovanému ako otcovi vykazovala 80%

pozitívnych emócii a žiadna negatívna a voči matke to bolo 30 % pozitívnych emócii, čiže otca má
radšej ako matku. Mal. G..K.. voči matke vykazuje 10% pozitívnych emócii, žiadne negatívne a voči
otcovi 90% pozitívnych a žiadne negatívne emócie, rovnako aj mal. G..K.. má radšej otca ako matku.
Mal. R..K.. hodnotí voči matke vykazuje 20% pozitívnych, žiadne negatívne emócie a voči otcovi 90 %
pozitívnych a 50% negatívnych emócii. Všetky deti v rámci kresby rodiny kreslili kompletnú rodinu do

ktorej zahrnuli otca, mamu a sestry. Mal. S.R. kreslila obžalovaného ako malú postavičku, voči matke
v submisívnom postavení. Všetky tieto skutočnosti zistené znaleckým dokazovaním vyvracajú výpoveď
svedkyne poškodenej V. K.. Rovnako aj svedkyňa poškodená kreslila postavy v rovnakom postavení,
z čoho znalkyňa vyvodila, že nikto sa nikomu v rodine nepodraďuje, neboli zistené prvky vnútorného
napätia a bolo pozorované pozitívne ladenie kreslených postáv, možno tak usúdiť o pozitívnom vzťahu

medzi manželmi. Aj v rámci psychologického vyšetrenia všetky tri maloleté deti odmietli tvrdenia matky
v prvotnej výpovedi a popisovali obžalovaného, ako aj jeho správanie pod vplyvom alkoholu tak, že
ich vyjadrenia svedčili skôr obrane obžalovaného, ako tvrdeniam svedkyne poškodenej v jej prvotnej
výpovedi. Rovnako sa súdu javilo pochybným, že svedkyňa poškodená v prvotnej výpovedi ohľadom
skutku z 7. 5. 2018 uvádzala, že po incidente v blízkosti autobusovej zastávky obžalovanému domov

peniaze neodniesla, pričom následne potvrdila vo svojej výpovedi, že obžalovanému doniesla 10 €,
čím zároveň potvrdila obranu obžalovaného a opäť tak spochybnila svoju verziu, pričom skutočnosť, že
uvedeného dňa prišla za obžalovaným potvrdila aj pred znalkyňou, k čomu sa znalkyňa vyjadrovala na
hlavnom pojednávaní. Tiež je nepresvedčivým tvrdenie, že svedkyňa tak v prvotnej výpovedi ako aj v
telefonáte na políciu uviedla, že svedkami skutku pod bodom 1/ boli všetci, ktorí v to ráno odprevádzali

deti do školy (v telefonickej nahrávke uviedla, že svedkami boli všetci susedia) a napriek dôkaznej
núdzi sa polícii nepodarilo zabezpečiť ani jedného svedka, ktorý by sa k dokazovaným skutočnostiam
vedel vyjadriť. Súd na základe zisteného dôkazného stavu, upravil skutok v zmysle zásady in dubio
pro reo a keďže nemal vzhľadom na dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní za jednoznačne a
bez pochybností preukázané, že obžalovaný by sa dopúšťal fyzického a psychického násilia ako to

popisovala obžaloba a tiež mal pochybnosti ohľadom skutku, ktorý podľa obžaloby napĺňal znaky zločinu
vydierania, upravil skutkový stav na základe vykonaných dôkazov a konanie obžalovaného posúdil
ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zákona. Súd kvalifikoval
konanie obžalovaného ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zákona,
pričom vychádzal z výpovede obžalovaného, ktorý priznal, že dňa 7. 5. 2018 bol pri autobusovej

zastávke a žiadal peniaze od svedkyne poškodenej, zároveň však uviedol, že financie mala na starosti
manželka a manželka mu peniaze prideľovala, čo svedkyňa potvrdila. Tiež nepopieral, že dňa 5. 5.
2018 sa s manželkou pohádali, mal vypité, pohádali sa kvôli jedlu a peniazom, po hádke manželka s
deťmi odišli k babke, domov sa už nevrátili. Tiež súd vychádzal zo skutkových okolností uvádzanýchsvedkyňou poškodenou, ktoré vzhľadom na konštatovanú nevierohodnosť svedkyne hodnotil aj vo
svetle iných dôkazov, pričom za preukázané mal iba tvrdenia, ktoré boli podložené aspoň inými
nepriamy dôkazmi, výpoveď svedkyne tak hodnotil jednak v kontexte so závermi znaleckého posudku

z odboru zdravotníctvo psychiatria, ktorým bola potvrdená závislosť obžalovaného na alkohole a sklony
k agresívnemu konaniu a tiež v kontexte s prehratým zvukovým záznamom nahrávky telefonického
hovoru z 7.5.2018 a prepismi zvukových nahrávok zabezpečených políciou (zvukové nahrávky súdu
predložené neboli), pričom z prepisu obsahu týchto zvukových nahrávok je zrejmé, že obžalovaný
pod vplyvom alkoholu sa vyhrážal svojej manželke, dopúšťal sa aj fyzického násilia, a to spôsobom

spôsobilým vzbudiť strach a obavu u poškodenej, čomu nasvedčujú aj opakované volania na políciu, kde
v prepise zvukovej nahrávky (zvuková nahrávka s touto časťou telefonátu nebola predložená súdu) v
pozadí mal byť počuteľný krik a plač detí. Súd zároveň inak skutkovo ustálil aj konanie obžalovaného zo
dňa 7. 5. 2018 a následne konanie obžalovaného prekvalifikoval na prečin nebezpečného vyhrážania,
pričom postupoval v zmysle zásady in dubio pro reo. Podľa názoru súdu vychádzajúc z oboch výpovedí
svedkyne poškodenej, výpovede obžalovaného, zo zvukovej nahrávky telefonátu svedkyne poškodenej

na políciu, pričom súd sa z obsahom zvukovej nahrávky oboznámil jej prehratím, nebolo preukázané,
že by sa obžalovaný vyhrážal svedkyni poškodenej tak, ako to uvádzala obžaloba: „že ak mu nedonesie
peniaze, tak ju zabije“. Súd mal preukázané, že obžalovaný predmetného rána účelovo išiel za
svedkyňou poškodenou, chytil ju aj za ruku, v tejto časti svedkyňa na výpovedi zotrvala, odmietla však
predchádzajúce tvrdenia, že by ju chytal pod krk a pýtal si peniaze pod hrozbou, že ju zabije, tiež zo

zvukového záznamu vyplynulo, že svedkyňa poškodená, pri telefonickom popise udalostí operačnému
dôstojníkovi políciu uvádzala, že ju obžalovaný otravuje a stále pýta iba peniaze na alkohol, pričom až
na položenú otázku ako ju otravuje uviedla, že ju „chytá za ruky, za krky, že ju zabije a tak“. Súd je
presvedčený,žesvedkyňapoškodenáopísalaincidentpolíciidotelefónutak,akounejrezonoval,akoho
vnímala, pričom následne hneď na uvedené počas toho istého telefonátu zdôraznila, že obžalovaný: „len

pýta peniaze na alkohol“, vzhľadom na závery znaleckého dokazovania, predovšetkým s prihliadnutím
k charakteristike osobnosti obžalovanej - extravertovaná osobnosť s histriónskymi rysmi, súd v zmysle
zásady v pochybnostiach v prospech, konanie obžalovaného posúdil, ako jeden z útokov prečinu
nebezpečného vyhrážania.

K osobe obžalovaného súd oboznámil odpis z registra trestov a výpis z evidencie priestupkov. Zo správy
o povesti z miesta trvalého bydliska nevyplynuli bližšie charakterové vlastnosti, ktoré by mohli mať vplyv
na určenie výmery a druhu trestu. Z pracovného hodnotenia vyplýva, že pracovný pomer bol ukončený v
dôsledku neospravedlnených absencií a zisteného požívania alkoholických nápojov. Z odpisu z registra
trestov vyplýva, že obžalovaný má jeden záznam v registri trestov z roku 2011, rozhodnutie Rejonowého

súdu v Zywcu. Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MV SR vyplynulo, že v registri má celkom 4
záznamy, z toho dva na úseku dopravy, jeden proti majetku a jeden proti občianskemu spolunažívania.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v § 34 ods. 1, 4 Tr
zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v

páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho
zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, súd vychádzal zo zásady, že trest je právnym následkom trestného
činu, a teda musí byť úmerný k spáchaniu trestného činu (zásada proporcionality trestu). Trest je jedným

z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch,
v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči
ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie
(výchovykriadnemuživotu-rehabilitácia)ajednakajvočiďalšímobčanompotencionálnympáchateľom,
voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostaných členov

spoločnosti). Trest zároveň musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).

Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadal na ust. § 38 ods.2 Tr. zákona na pomer a mieru závažnosti
poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Súd v súdenej trestnej veci konštatoval, že na straneobžalovaného nebola zistená žiadna poľahčujúca okolnosť a ani priťažujúca okolnosť. Súd tak pri
ukladanítrestupostupovalpodľa§38ods.2Tr.zákonaa bolmuuloženýtrestodňatiaslobodyvovýmere
9 mesiacov, výkon ktorého mu súd podmienečne odložil a uložil skúšobnú dobu vo výmere 30 mesiacov.

V prípade obžalovaného mal súd za to, že na jeho prevýchovu, vzhľadom na okolnosti spáchania
skutku, predovšetkým intenzitu a dobu jeho páchania, skutočnosť, že už bol za vulgárne správanie voči
manželkepostihnutývpriestupkovomkonanívroku2016,obžalovanýsianitakneuvedomilnesprávnosť
svojhokonaniaajehodôsledky.Súdobžalovanémupopritreste,vsúladesodporúčanímznalcazodboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria uložil ochranné protialkoholické liečenie, ktoré podľa

názoru súdu bude zásadného významu na jeho prevýchovu, keďže znalcom konštatovaná závislosť
obžalovaného na alkohole sa zásadným spôsobom podpísala pod jeho protiprávne konanie. Súd tak
obžalovanému uložil popri podmienečnom treste odňatia slobody aj ochranné protialkoholické liečenie,
a to ústavnou formou, pretože podľa znaleckého skúmania obžalovaný trpí závislosťou na alkohole a
trestnej činnosti násilného charakteru sa dopustil práve pod jej vplyvom.

Takto uložený trest súd považoval za zákonný a spravodlivý, ktorý v prípade obžalovaného plne
zodpovedá potrebám tak generálnej ako aj individuálnej prevencie a je dostatočným prostriedkom na
dosiahnutie jeho účelu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia

rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 Tr. poraidku)

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného

(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého

obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.