Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, March 19, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/416/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7717213318
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7717213318.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobkyne KOOPERATIVA poisťovňa,
a.s. Vienna Insurance Group, Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, zastúpenej JUDr. Soňou
Pohovejovou, advokátkou, Advokátska kancelária, Bratislava, Záhradnícka 37, proti žalovanému I.
Č., I., I. XXXX/XXX, zastúpenému JUDr. Petrom Krafčíkom, advokátom, Advokátska kancelária,
Michalovce, Nám. osloboditeľov 39, o zaplatenie 114,75 € s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku
5Csp/199/2017-123 z 26.6.2018 Okresného súdu Michalovce

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok tak, že žalobu zamieta.

Žalovanému p r i s u d z u j e náhradu trov konania na súde prvej inštancie a trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj súd) rozsudkom rozhodol: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 114,75
€ spolu s 5,05 % úrokom z omeškania ročne z uvedenej sumy od 22.5.2015 do zaplatenia, a to všetko
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Priznáva žalobcovi plnú náhradu trov konania o ktorých
bude rozhodnuté osobitným rozhodnutím.
2. V odôvodnení rozsudku, o. i., uviedol, čo žalobca žiadal (reprodukoval doslovne bod II. žaloby
na č.l.2), čo žalovaný, ktorý jeho uplatnený nárok neuznal ani čo do základu, uviedol v odpore proti

platobnému rozkazu 5Csp/199/2017-20 z 11.9.2017, čo žalobca vo svojom liste zo 16.2.2018 na
č.l.65 uviedol, čo zistil z poistnej zmluvy - Poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla (ďalej len vozidlo) č.6574880323 z 21.5.2013, z listu označeného ako Doklad o
škodovom priebehu zo 14.5.2015 na č.l.11, z listu žalobcu z 18.5.2015 na č.l.12 a z listu z 2.12.2014
na č.l.26, označeného ako Poistná udalosť č.9560084514 z 28.5.2014, Vyrozumenie k oznámeniu
poistnej udalosti z poistnej zmluvy č.6575265912/5710129667 na vozidlo Ev.č.I., z listu žalovaného
z 8.1.2016 na č.l.29, z listu žalobcu z 29.1.2016 na č.l.27, z ďalšieho listu žalobcu adresovaného

žalovanému z 3.12.2014 na č.l.28, z faktúry č.152016 z 30.9.2016, vyhotovenej dodávateľom MVDr. C.
K. - súkromným podnikateľom žalovanému za opravu vozidla zn. Volkswagen Touareg Ev.č.I., čo vyplýva
z ocenenie vozidla „žalobcu“ zn. Volkswagen Touareg systémom DAT (predložených na poslednom
pojednávaní 26.6.2018 zástupkyňou žalovaného) a, čo zistil z prednesu zástupkyne žalovaného na
tomto pojednávaní. Ďalej, citujúc znenie § 801 ods.2 prvá až tretia veta,§ 803 ods.1-3,§ 580,§ 517 ods.2
O. z.,§ 9 ods.4,§ 11 ods.11 prvá veta,ods.12 zák.č.381/01 Z. z. a § 3 Nar.vl.č.87/95, uviedol: Z výsledkov
vykonaného dokazovania mal za preukázané, že nárok žalobcu je dôvodný. Žalobca mal so žalovaným

uzavretú 21.5.2013 poistnú zmluvu na poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla
č.6574880323 podľa zák.č.381/01 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla. Predmetom poistenia bolo vozidlo zn. Volkswagen Touareg Ev.č.I. v jeho vlastníctve. V poistnej
zmluve bola ďalej zakotvená jeho povinnosť platiť ročné poistné 153 €, a to v štvrťročných splátkachpo 38,25 € so splatnosťou k 22.5, 22.8., 22.11. a 22.2 príslušného roka. Žalovaný zaplatil počas roka
poistné za obdobie od 22.5.2013 do 21.8.2014. Ďalšiu splátku poistného nezaplatil a preto poistenie
podľa § 9 ods.4 zák.č.381/01 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zaniklo nezaplatením poistného v

lehote 1 mesiaca od dátumu jeho splatnosti. Splatnosť ročného poistného nastala až dňom splatnosti
poslednej štvrtej splátky poistného, teda 22.2.2015. Poistenie zaniklo uplynutím lehoty 1 mesiaca od
dátumu splatnosti štvrtej splátky, teda 22.3.2015. Citoval znenie § 11 ods.11 zák.č.381/01 Z. z. o
povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
Keďže v danom poistnom období došlo ku škodovej udalosti žalobca mal nárok na základe uvedeného

na poistné za obdobie od 22.8.2014 do 21.5.2015 v sume 114,75 €, čo nespochybnil ani žalovaný.
Žalovaný sa dostal do omeškania 22.5.2015, teda nasledujúci deň po zániku poistného obdobia a v čase
od 10.9.2014 do 8.12.2015 bola sadzba zákonného úroku z omeškania podľa základnej úrokovej sadzby
ECB zvýšená o 5 percentuálnych bodov, a to vo výške 5,05 % (§ 3 Nar.vl.č.87/95 Z. z.). Preto žalobcovi
priznal aj požadovaný úrok z omeškania 5,05 % ročne z priznanej sumy od 22.5.2015 do zaplatenia.
Zaoberal sa aj obranou žalovaného a dospel k záveru, že táto je nedôvodná. Uviedol, čo je základným

predpokladom pre započítanie tak, ako to upravuje § 580 O. z. (opäť citoval jeho znenie). Podľa jeho
názoru tvrdená pohľadávka zo strany žalovaného je síce rovnakého druhu, a to peňažné plnenie ako aj
pohľadávka žalobcu uplatnená v tomto konaní je tiež na peňažné plnenie. Žalovaný však - podľa jeho
názoru - mu nepreukázal existenciu svojej pohľadávky náležitým spôsobom. Je nesporné, že sporové
strany mali uzavretú poistnú zmluvu č.6574880323 z 21.5.2013 a že na základe tejto bolo u žalobcu

poistené vozidlo vo vlastníctve žalovaného zn. Volkswagen Touareg Ev.č.I. na základe zák.č.381/01
Z. z. Mal tiež za preukázané, že poistné obdobie s poukazom na uvedené zaniklo 21.5.2015. Mal
tiež za preukázané z korešpondencie sporových strán, že počas poistného obdobia došlo k vzniku
poistnej udalosti, ktorá mala č.9560084514 a zrejme bola nahlásená poistná udalosť 28.5.2014. Čo
sa týka ďalších tvrdení žalovaného, že žalobca nesprávne likvidoval túto poistnú udalosť a že mu tým

vznikol zo zák. nárok na úroky zo sumy 914,37 € od 4.12.2014 do 29.1.2016 v sume 57,55 €, túto
skutočnosť za dostatočne preukázanú nemal. Je pravdou, že žalobca listom zo 4.12.2014 priznal výšku
poistného plnenia v dôsledku likvidácie poistnej udalosti na cit. vozidle žalovaného v sume 2 669,44 €,
ktorú žalovanému aj poukázal a tiež mal za preukázané, že 29.1.2016 žalobca oznámil žalovanému,
že po prepočítaní dolikvidoval poistné plnenie o sumu 941,37 €. Nemal však za preukázané, že tento

sa dostal v uvedenom období do omeškania. Samotná dolikvidácia poistnej udalosti ešte nezakladá
zodpovednosť žalobcu zaplatiť žalovanému ním tvrdený 0,5 % úrok z omeškania za toto obdobie. Čo
sa týka ďalšieho tvrdenia žalovaného, že žalobca nesprávne likvidoval predmetnú poistnú udalosť,
keď nesprávne ohodnotil jeho vozidlo sumou 7 073,71 €, resp. následne 8 062,22 €, pričom skutočná
hodnota vozidla podľa systému DAT - DAT protokol zo 4.5.2015 k máju 2015 predstavovala 8 134,40

€ ešte neznamená, že tento výpočet podľa systému DAT je smerodajný a že tento má v tomto konaní
akceptovať. Podľa jeho názoru, podľa predloženej faktúry č.152016 na sumu 6 498 € samotná táto
skutočnosť nepreukazuje skutočnú výšku opravy a žalobcom nebola ani táto faktúra ani výpočet ceny
vozidla podľa DTA akceptované. Mal za to, že pre započítanie pohľadávky žalovaný existenciu svojej
pohľadávky a jej výšku dostatočným spôsobom nepreukázal. Nič tomuto nebráni, aby si svoj nárok, ak

je presvedčený o jeho oprávnenosti, neuplatnil samostatným návrhom, kde budú tieto sporné momenty
predmetom ďalšieho dokazovania. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP tak, že ich
náhradu úspešnému žalobcovi priznal. O výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods.2 CSP
osobitným rozhodnutím.
3. Žalovaný podal proti výroku I. a II. rozsudku v zmysle § 355 ods.1 CSP v zákonnej lehote nasledujúce

o d v o l a n i e a, o. i., uviedol: Podáva odvolanie voči rozsudku z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods.1
písm. e),f) a h) CSP (ich znenie citoval). Jeho procesná obrana voči žalovanej pohľadávke spočívala
v 2 vecných a zároveň právnych rovinách započítania jeho pohľadávok voči žalobcovi. Jeho procesná
obrana voči pohľadávke žalobcu má svoje základy v tom, že nielen on, ale aj žalobca by si mal riadne
a včas plniť svoje záväzky. I. Ad nesprávne právne posúdenie veci. V prvej rovine to bola pohľadávka,

podľa jeho právnej kvalifikácie z titulu úrokov z omeškania, kedy tvrdil a aj preukázal, že žalobca
nesprávne (neúplne) zlikvidoval 2.12.2014 poistnú udalosť, keď pri nej chybou v zadávaní parametrov
vozidla nesprávne (neúplne) určil všeobecnú hodnotu vozidla, ktorú chybu si neskôr 29.1.2016 na
vytknutie ním aj priznal a napokon predsa, ale s omeškaním doplatil poistné plnenie o sumu 914,37 €.
Likvidáciapredmetnejpoistnejudalostižalobcombolaukončená2.12.2014,čobolomuoznámenélistom

Oznámenie o poistnom plnení z 3.2.2014. Poistné plnenie z tejto poistnej udalosti bolo v zmysle § 797
ods.3 O. z. splatné do 15 dní odo dňa skončenia vyšetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinností
poistiteľaplniť.Nakoľkotátopoistnáudalosťnebolasprávnezlikvidovaná,najehopodnetdošlozostrany
žalobcu k oprave šetrenia tejto škodovej udalosti, z výsledkov ktorej vyvstala povinnosť žalobcu doplatiťmu 914,37 €. Keďže žalobca nevyplatil mu z tohto dôvodu poistné plnenie riadne, dostal sa s poistným
plnením do omeškania. Citoval znenie § 559 ods.2 a § 797 ods.3 O. z. Teda tvrdil, že žalobca mu
poistné plnenie neposkytol riadne a včas už 4.12.2014, teda 2 dni po tom, čo skončil šetrenie potrebné

na správnu likvidáciu poistnej udalosti a poslal mu neúplnú sumu poistného plnenia. Za obdobie počnúc
4.12.2014 do dňa doplatenia sumy 914,37 € a teda do 29.1.2016 vyčíslil sumu úrokov z omeškania 57,55
€ zo sadzby určenej v zmysle občianskoprávnych predpisov v sadzbe 5,3 % p. a. V tomto rozsahu teda
započítal túto svoju pohľadávku na pohľadávku žalobcu, čím táto v tomto rozsahu zanikla. Aj v prípade,
ak by sme aplikovali na určenie dňa splatnosti § 797 ods.3 O. z. tak, že deň ukončenia šetrenia poistnej

udalosti je 2.12.2014, a teda poistné plnenie malo byť v správnej výške plnené najneskôr v lehote 15
od tohto dňa, teda 18.12.2014, potom do dňa riadneho poskytnutia poistnej udalosti teda 29.1.2016 tak
vznikol mu nárok na úroky z omeškania v celkovej sume 51,49 €. Konajúci súd (ďalej len súd) však na
podklade vykonaných dôkazov dospel k názoru, že samotná dolikvidácia poistnej udalosti nezakladá
zodpovednosť žalobcu zaplatiť mu úrok z omeškania za uvedené obdobie. Tento záver súdu preňho
predstavuje arbitrárny verdikt bez akéhokoľvek bližšieho právneho odôvodnenia. Tým, že súd odmietol

túto procesnú obranu „žalobcu“ však minimálne predstavuje nesprávne právne posúdenie veci. Mal za
to, že likvidáciou poistnej udalosti žalobcom, ktorá bola ukončená 2.12.2014 tak ako to vyplýva z jeho
listu Oznámenie o poistnom plnení z 3.2.2014, nedošlo k splneniu záväzku žalobcu v zmysle poistnej
zmluvy a k nej prislúchajúcich zmluvných dojednaní riadne a včas. O riadne plnenie ide v tom prípade,
ak je v súlade so zmluvou, poprípade s právnym predpisom a je zároveň v dohodnutom množstve a

kvalite. Výška poistného plnenia vychádzala z výpočtu, v ktorom bola ako jedna z položiek zahrnutá aj
všeobecná hodnota vozidla (ďalej ako VHV; poznámka žalovaného) v čase bezprostredne pred poistnou
udalosťou, a to 7 073,71 €. Túto výšku VHV od začiatku nepovažoval za správnu z dôvodu použitia
chybných údajov o vozidle pri jej výpočte. Na túto skutočnosť žalobcu upozornil listom z 8.1.2016 a
vyzval ho na vykonanie opätovného výpočtu VHV ako aj na vykonanie dolikvidácie poistnej udalosti.

Žalobca teda pripustil chybu vo výpočte VHV ako aj v likvidácií poistnej udalosti, keď vo vyrozumení
„do“ 29.1.2016 adresovanému jemu uviedol, že VHV bola po akceptovaní vytknutej chyby žalobcu
vypočítaná na sumu 8 062,22 € a následne z tejto sumy vyrátaný doplatok na poistnom plnení vo
výške 941,37 €, ktorý bol následne mu bezprostredne vyplatený. Nesprávny výpočet VHV žalobcom tak
mal za následok poníženie poistného plnenia prislúchajúcemu mu, čím stratil na určitý čas možnosti

disponovať dlžnou peňažnou čiastkou. Mal za to, že tým došlo zo strany žalobcu k porušeniu jeho
povinnosti ako dlžníka plniť svoj peňažný záväzok riadne a včas. V tomto prípade sa tak ako dlžník
dostal do omeškania, čím mu ako veriteľovi vzniklo právo popri plnení požadovať od neho aj úroky z
omeškaniaakosankčnúplatbuzaporušeniejehopovinností.Vzmysleuvedenýchskutočnostíjezrejmé,
že žalobca sa omeškal s plnením svojho peňažného záväzku, čím mu vznikla povinnosť uhradiť úroky

z omeškania ako „dennej náhrady škody“ (úvodzovky žalovaný) za to, že svojím konaním znemožnil
mu nakladať s dlžnou sumou na poistnom plnení. Mal za to, že mu tým voči nemu vznikla pohľadávka
vo výške 57,55 €, ktorá spĺňala všetky náležitosti na to, aby bola na základe neskoršej započítacej
námietky „žalobcu“ spôsobilá na započítanie. II. Ad dôvod, že súd dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam, a nevykonal navrhované dôkazy. V druhej rovine jeho procesnej obrany sa jednalo o jeho

pohľadávku z titulu nesprávnej likvidácie poistnej udalosti v rozsahu beztak nesprávnej a nedostatočnej
výškypoistnéhoplneniaajejzapočítania.Malrovnakozato,žesúddospelajvtejtorovineknesprávnym
skutkovým zisteniam ak v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že jeho pohľadávka voči žalobcovi, ktorá
vznikla z nesprávne zlikvidovanej poistnej udalosti nebola náležitým spôsobom preukázaná. Bol ním
súdu predložený protokol o určení skutočnej hodnoty vozidla vyhotovený prostredníctvom systému DAT

zo 4.5.2015 ako aj faktúra č.152016 za opravu vozidla vystavenú dodávateľom I.. C.. K., I., I. XX, V.:XX
XXX XXX na sumu 6 498 €. Tieto dôkazy predložil, aby preukázal nesprávny spôsob likvidácie poistnej
udalosti zo strany žalobcu, a teda že nemal túto poistnú udalosť likvidovať ako totálnu škodu, keďže
hodnotaopravyvozidlaneprevyšovala90%zovšeobecnejhodnotyvozidla.Žalobcamalmuvyplatiťako
poistné plnenie výšku nákladov vynaložených ním na opravu vozidla. Keďže zo strany žalobcu doteraz

došlo k vyplateniu poistného plnenia spolu vo výške 3 610,81 € (2 669,44 € + 914,37 €), jeho pohľadávka
voči žalobcovi predstavuje hodnotu 2 887,19 € (6 498 - 2 887,19 €). Túto pohľadávku 2 887,19 € z titulu
doplatku do správnej výšky likvidácie poistnej udalosti len ako procesnú započítaciu námietku použil
na vznesenie procesnej započítacej námietky. Súd však ani na túto procesnú započítaciu námietku
neprihliadal, dôkazy na jej podporu riadne nevykonal a vyhovel žalobe nesprávne v plnom rozsahu. III.

S poukazom na uvedené tak navrhol napadnutý rozsudok vo výroku I a II zrušiť a vec vrátiť súdu na
ďalšie konanie. Zároveň navrhol, aby súd prvej inštancie priznal mu voči žalobcovi náhradu trov konania
v rozsahu 100 %, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.4. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, a zistil, že neboli

splnené podmienky na potvrdenie rozsudku, ani na jeho zrušenie, preto ho podľa § 388 CSP zmenil
tak, že žalobu zamietol.
5. Všetky žalovaným uplatnené odvolacie dôvody sú dané.
6. Neúplnosť zistenia skutkového stavu [§ 365 ods.1 písm. e) CSP] je v sporovom konaní odvolacím
dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd nevykonal

stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho
nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy stranami sporu
navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva,
že strana sporu, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý -
hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené,
súd nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o

skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.
7. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je
nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a
ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami

skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191
ods.1 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v

ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo) a to
vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán
sporunevyplynuli,aniinaknevyšlipočaskonanianajavo,aleboopomenulrozhodujúceskutočnosti,ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení

dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 185-§ 211 CSP. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti,
ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu

vyplývajú a p. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak
hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods.1 CSP, lebo hodnotil každý dôkaz
len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi
vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý
nesúlad.

8. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného
právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§ 365 ods.1 písm. h) CSP] je jeho omyl pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov
ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale

nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového
stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov
konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k
zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť
výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil

zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného
skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto
vec rozhodnutá.
9. Súd z podradenia skutkového stavu pod právnu normu nevyvodil správne závery o právach a
povinnostiach strán sporu, čo je zrejmé zo skutočností uvedených v odvolaní, ktoré - už aj so zreteľom

na to, že sa žalobkyňa k nemu nevyjadrila - odvolací súd považuje v celom rozsahu za opodstatnené,
tzn., že pohľadávka žalobkyne uplatňovaná v prejednávanej veci zanikla započítaním pohľadávky
žalovaného.10. Žalobkyňa vo vyjadrení zo 16.2.2018 (č.l.65 a 68-69) k odporu uviedla: Pokiaľ sa týka započítania
pohľadávky titulom nesprávnej likvidácie poistnej udalosti, tak s týmto návrhom nesúhlasí, nakoľko
nie je započítateľný nárok titulom vyplatenia plnenia z poistnej udalosti s nárokom titulom dlžného

poistného. Riadne preukázala nárok na zaplatenie dlžného poistného z poistnej zmluvy. Nárok titulom
poistného plnenia z poistnej udalosti musí byť zo strany poisteného - žalovaného riadne preukázaný.
Za predpokladu, že s výškou vyplateného poistného plnenia z poistnej udalosti poškodený nesúhlasí,
má právo si tento nárok uplatniť samostatnou žalobou na súde a je povinný ho riadne preukázať. Výšku
nároku v tomto prípade posúdi súd a na základe preukázaných skutočností o výške plnenia rozhodne. V

danom prípade nie je možné pristúpiť k započítaniu týchto 2 pohľadávok, nakoľko tieto vznikli z rôznych
právnych titulov a musia byť obidve splatné. Žalovaná strana nepreukázala v predmetnom konaní, že
výška plnenia by ku dňu započítania pohľadávok bola splatná a ona v tomto konaní by bola na vyplatenie
poistného plnenia z poistnej udalosti právoplatným súdnym rozhodnutím aj zaviazaná. S poukazom na
uvedené nie je splnená podmienka na započítanie pohľadávok.
11. Súd potom čo uviedol, aké sú základné predpoklady pre započítanie, dospel k názoru, že tvrdená

pohľadávka žalovaného je síce rovnakého druhu, a to peňažné plnenie, ako aj pohľadávka žalobkyne
uplatnená v tomto konaní je tiež na peňažné plnenie, avšak žalovaný mu nepreukázal existenciu svojej
pohľadávky náležitým spôsobom. Toto skutkové zistenie nemá oporu v žiadnom z vykonaných dôkazov.
12. Žalobkyňa počas celého konania ničím konkrétnym nespochybnila ani právny základ, ani výšku
pohľadávky žalovaného na započítanie a jej právny názor, že nárok titulom vyplatenia plnenia z poistnej

udalosti nie je započítateľný s nárokom titulom dlžného poistného, nevyplýva zo žiadneho právneho
predpisu.
13. Samotná žalobkyňa poukazuje na to, že ak poškodený nesúhlasí s výškou vyplateného poistného
plnenia z poistnej udalosti, má právo si tento nárok uplatniť samostatnou žalobou na súde, teda
nevylučuje, žeby mohol svoju pohľadávku započítať proti pohľadávke voči nemu uplatňovanej.

14. Inštitút započítania slúži práve na to, aby účastník, ktorý môže voči druhému urobiť prejav smerujúci
k započítaniu, nemusel podávať samostatnú žalobu.
15. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
16. Podľa ods.2 cit. ust. ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov

konania na súde prvej inštancie.
17. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
18. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
19. Podľa ods.2 cit. ust. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
20. Žalovaný mal v konaní plný úspech, preto mu bola priznaná náhrada trov konania na súde prvej
inštancie a trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie.
21. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.