Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie, Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 28, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/13/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213203721
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4213203721.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a sudcov

JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Jarmily Pogranovej, v právnej veci žalobcu: VZ, s.r.o., IČO: 31
442 994, so sídlom Iža, č. d. 205 v konaní zastúpená advokátkou JUDr. Albína Vágóová, so sídlom
Dunajská Streda, Ružová 265, proti žalovaným: 1./ R.. O. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX, X./ N.
O., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX, X./ O. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., N. XXX, X./ O. E., nar.
XX.XX.XXXX, bytom R., N. XXX žalovaní 3. a 4. v konaní zastúpení Advokátskou kanceláriou JUDr.
Gabriel Almási, spol. s r.o., so sídlom Bratislava, Niťová 3, o určenie vlastníckeho práva k rozostavanej
stavbe, o odvolaní žalobkyne a žalovaných v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Komárno, č.

k. 8C/58/2013-490 zo dňa 12. septembra 2018 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie žalovaných v 1. a 2. rade o d m i e t a .

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným v 1. až 4. rade p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu100%,ovýškektoréhonárokurozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnostitohtorozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca

domáhalurčeniavlastníckehoprávaknehnuteľnosti-rozostavanejstavbepletiarskejdielne vkat.území
R., na parc. č. XXX/X, zapísanej na LV č. XXXX ako zastavané plochy a nádvoria o výmere 324 m2.
O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaní v rade 1/ až 4/ majú nárok voči
žalobcovi na náhradu trov konania vo výške 100%.

1.2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ust § 132 ods. 1, § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

1.3.Konštatoval,žežalobkyňasadomáhaurčeniavlastníckehoprávakrozostavanejstavbe,ktoréprávo
odvodzujevybudovanímstavbyzjej vlastnýcha úverovýchprostriedkov.Stavbuvybudovala nazáklade
stavebného povolenia č. 724/2003- PA -2 zo dňa 30.7.2003, právoplatné dňa 8.9.2003. Napriek tomu,
že bola stavebníkom a investorom, do listu vlastníctva boli zapísaní ako vlastníci rozostavanej stavby
žalovaní - manželia v 1. a 2. rade v podiele 1 - ine a žalovaní - manželia v rade 3. a 4. v podiele 1
- ine (v BSM) na základe záložnej zmluvy. Stavba po dokončení nemohla byť skolaudovaná, pretože
nevedel preukázať vlastnícke, či iné právo k pozemkom, i keď sa viackrát pokúšal o opravu chýb v

katastri nehnuteľnosti.

1.4. Žalovaní v rade 1. (konateľ žalobcu) a žalovaná v 2. rade, manželka, voči žalobe nemali námietky.
Žalovaní v rade 3. a 4. žiadali žalobu zamietnuť. Tvrdili, že stavba bola začatá na základe stavebnéhopovolenia č. 1104/2000-PA svojpomocne a s inými parametrami a geometrický plán zo dňa 24.02.2003
k rozostavanej stavbe preukazuje, že stavba nebola stavaná podľa stavebného povolenia č. 724/2003-
PA - 2; to preukazuje aj znalecký posudok Ing. Q. č. XX/XXXX, ktorý je súčasťou záložnej zmluvy s Tatra

bankou. V roku 2003 už boli vybudované obvodové múry, okná a strešné konštrukcie. Ako záložcovia, t.j.
vlastníci rozostavanej nehnuteľnosti, boli v zmluve o záložnom práve zo dňa 4.7.2003 v znení dodatku
č.1 označení žalovaní, preto ak by neboli jej vlastníkmi, nemohli ani zriadiť záložné právo na predmetnú
nehnuteľnosť.

1.5. Súd prvej inštancie vychádzajúc zo zisteného a intenciách uznesenia odvolacieho súdu č. k.
8Co/749/2015-360 zo dňa 18.2.2016 doplneného dokazovania znaleckým posudkom R.. B. č. XXX/
XXXX žalobu zamietol. Mal preukázané, že žalobca bol zapísaná do obchodného registra dňa 24.
09.1993, jeho štatutárnym zástupcom bol žalovaný v 1.rade. Kúpnou zmluvou zo dňa 17.12.1999
žalovaní v rade 1.- 4. nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov rovnakým pomerom
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v kat. území R., zapísaným na LV č. XXXX ako parc.č. XXX/X

zast. plocha - dom so súp. č. 205 o výmere 813 m2, parc.č. XXX/X - zast. plocha ( dvor) o výmere 383
m2, parc.č. XXX/X ods. plocha ( cesta) o výmere 229 m2 a parc.č. XXX/X zast. plocha o výmere 21 m2
a tiež na LV č. XXXX parc.č. XXX záhrada o výmere 4940 m2. Faktúrou zo dňa 9.10.2003 dodávateľ
MODULUS s.r.o. fakturoval žalobcovi sumu 150.800,-Sk za vypracovanie projektu stavby“ pletiarenská
dielňa“. Dňa 2.7.2003 bolo žalobcovi vydané rozhodnutie o umiestnení stavby „ pletiarenská dielňa“

- rozhodnutie č. 481/2003- Pa -2, kde v bode 2. je uvedené, že stavba sa môže realizovať len na
základe právoplatného stavebného povolenia. Stavebné povolenie bolo vydané na stavbu „ pletiarenská
dielňa“ pod č. 724/2003-PA-2 dňa 30.7.2003 a nadobudlo právoplatnosť dňa 8.9.2003. Zo zmluvy o
splátkovom úvere č. 1323/2003/Phare zo dňa 4.7.2003 vyplýva, že žalobcovi bol poskytnutý úver vo
výške 5.000.000,-Sk. Zo záložnej zmluvy zo dňa 4.7.2003 vyplýva, že predmetom záložného práva boli

spoluvlastnícke podiely záložných ručiteľov (žalovaných v rade 1.-4.) medzi inými aj parc.č. XXX/X o
výmere 324 m2, zastavané plochy, pletiarska dielňa na pozemkoch XXX/XX v zmysle geometrického
plánu Ing. Q. č. XX/XXXX zo dňa 24.2.2003. Zo znaleckého posudku Ing. B. č. XXX/XXXX zo dňa
6.3.2018 vyplýva, že parc.č. XXX/X je zastavaná vo výmere 806 m2, na LV je rozostavaná stavba
pletiarenskej dielne zapísaná iba výmere 324 m2 - zastavaná plocha 16,10 m x 20,13 m. Podľa

schválenej projektovej dokumentácie táto časť je iba jedna miestnosť - miestnosť č. 01- kompletačná
dielňa. Budova je v stave rozostavanosti - dokončená hrubá stavba a v rovnakom stave sú aj ďalšie
budovy „pletiarska dielňa“ s miestnosťou č. 02 - pletiarska dielňa, a miestnosťou č. 03- sklad. Zastavaná
plocha tejto časti stavby je 20,13 m x 23,96 m = 482,32 m2. Táto časť nie je zapísaná na LV č. XXXX.
V závere znalkyňa uviedla, že rozostavaná prístavba pletiarenskej dielne na parc.č. XXX/X- spolu vo

výmere806m2 nazákladezisteniaskutkovéhostavudňa29.1.2018 jesúčasťouväčšejstavby, nakoľko
pri zistenom stupni rozostavanosti stavba nie je schopná samostatne splniť účel, na ktorý bolo vydané
stavebné povolenie. Geometrický plán č. 16/2009, ktorý predložil žalobca nie je v súlade so zameraným
stavom, pretože chýba číslo parcely.

1.6. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie žalobu zamietol, pretože
posudzujúc charakter nehnuteľnosti na parc.č. XXX/X z hľadiska, či ide o súčasť nehnuteľnosti napr.
domovej alebo či ide o samostatnú vec, t.j. príslušenstvo hlavnej veci dospel k záveru, že žalobca
nepreukázalvlastníckeprávok nehnuteľnostinaparc.č.XXX/X -rozostavanejstavbe;bolopreukázané,
že táto je súčasťou väčšej stavby, nakoľko pri zistenom stupni rozostavanosti stavba nie je schopná

samostatne splniť účel, na ktorý bolo vydané stavebné povolenie. Súd poukázal na to, že súčasť veci
patrí k hlavnej veci a tvorí s ňou jeden celok a nemôže byť samostatným predmetom občianskoprávnych
vzťahov. Návrh žalobcu na doplnenie dokazovania vyhotovením posudku, resp. označenie parc. čísla
v lehote 30 dní a predvolaním zodpovednej osoby z Tatra banky zamietol, pretože nebola určená táto
osoba a ani skutočnosť, ku ktorej mala byť vypočutá.

2. Proti rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobca a žalovaní v 1. a 2. rade.

2.1. Žalobca v odvolaní navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Namietal nesplnenie procesných podmienok, porušenie práva na spravodlivý

proces, inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, zmätočnosť vo
vyhodnotení dôkazov, nesprávne skutkové zistenia, keďže súd zamietol návrh na predloženie dôkazov
novým geometrickým plánom. Poukázal na to, že súd prvej inštancie nevyhodnotil správne dôkazy,rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, rozhodnutie je
zmätočné, prekvapivé a nesprávne.

2.2. Nesúhlasil so záverom súdu, že sporná rozostavaná stavba je súčasťou veci, patrí k hlavnej
veci a nemôže byť samostatným predmetom občianskoprávnych vzťahov. Z vykonaného dokazovania
vyplýva, že stavba pletiarskej dielne na parc. č. 177/2 je novostavbou, ktorá bola realizovaná v súlade
s projektovou dokumentáciou a nachádza sa v štádiu rozostavanosti - preto je vecou samostatnou aj
podľa Občianskeho zákona. Sporná stavba pletiarskej dielne je iba inžinierskymi sieťami napojená na

bývalú budovu kultúrneho domu súp. č. XXX v k. úz. R.. Ak je vec spojená s inou vecou, má však väzby
k ďalším veciam bez toho, aby k týmto väzbám bola potrebná existencia takej inej veci, nemôže byť
súčasťou inej veci, môže ísť nanajvýš o vec zloženú, v ktorej každá z pôvodných vecí zachováva svoju
individualitu a je samostatným predmetom občianskoprávnych vzťahov.

2.3. Poukázal tiež na ustanovenie § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka o nadobúdaní vlastníctva

a uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že právny dôvod nadobudnutia vlastníctva
žalovaným v 1. až 4. rade nesvedčí, pretože rozostavanú stavbu nenadobudli kúpnou, darovacou ani
inou zmluvou, dedením, či rozhodnutím štátneho orgánu, alebo na základe iných skutočností. Naopak,
on preukázal nadobudnutie vlastníctva a svedčí mu právny dôvod nadobudnutia vlastníctva aj ako
stavebníkovi vydaným stavebným povolením, právoplatným 08.09.2003, keď navyše, stavbu vystaval

z úverových prostriedkov vo výške 5.000.000,-Sk. Rozostavaná stavba je novostavbou, ktorá bola
postavená v súlade s projektovou dokumentáciou vypracovanou obchodnou spoločnosťou Modulus
s.r.o., ktorú skutočnosť konštatovala aj pribratá znalkyňa. Je preto vecou samostatnou. Vlastníctvo k
novozhotovenej veci nadobudne ten, kto uskutočnil stavbu právne relevantne preukázaným úmyslom
mať ju pre seba ako stavebník. On preukázal, že táto dielňa bola vystavená v súlade s predmetom jej

činnosti s úmyslom mať pre seba pre výrobné a skladovacie účely. Stavba je vybudovaná minimálne
do štádia, do ktorého počnúc všetky ďalšie stavebné práce smerujú už s dokončením takto druhovo a
individuálne určenej veci, je vybudovaná v súlade s projektovou dokumentáciou a čaká na kolaudáciu.

2.4. Znalkyňa Ing. Marta Pálová v znaleckom posudku na strane 4 konštatuje, že parc. č. XXX/X je

zastavaná vo výmere 806 m2. Nedostavaná pletiarska dielňa s rozmermi podľa stavebného povolenia
je dokončená hrubá dielňa s miestnosťou 02, 03, ktorá nie je zapísaná do LV. Aj z fotodokumentácie
vyhotovenej znalkyňou vyplýva, že stavba pletiarskej dielne je v štádiu rozostavanosti už takej, že
možno ju považovať za samostatnú v správnom slova zmysle. Z hľadiska funkčného využitia obe
stavby, i stavba bývalého kultúrneho domu č. 205, tak i stavba novostavba pletiarskej dielne je

rôznorodá a netvoria z hľadiska ich funkčnosti žiaden celok. Projekt pletiarskej dielne je schválený
stavebným úradom, identifikujú stavbu ako samostatnú budovu pletiarskej dielne, ktorá bude pristavaná
k zadnej časti budovy bývalého kultúrneho domu, pričom sa jedná o objekt jednopodlažný so šikmou
sedlovou strechou a ako hlavnú účelovú funkciu uvádza zriadenie pletiarskej dielne a skladu na
jednotnom usporiadanom pracovisku ako komplexný prevádzkový areál. Tento projekt člení stavbu

dielne na objekt 01, 02, 03 a konštatuje, že sa jedná o výrobnú stavbu, ktorého hlavným užívateľom a
prevádzkovateľom je žalobkyňa. Z technickej správy z projektovej dokumentácie spornej stavby vyplýva,
že plánovanou jednopodlažnou stavbou dielne sa získavajú vyhovujúce výrobné a skladovacie priestory
hlavnej prevádzkovej činnosti žalobkyne a projekt vychádza z prevádzkových a osobných požiadaviek
objednávateľa, teda žalobkyne s rešpektovaním architektúry jestvujúceho objektu. I znalkyňa Ing. B.

konštatovala, že budova pletiarskej dielne bola postavená v súlade so stavebným povolením až v
roku 2003, ktorý stavebný úrad schválil projekt zhotoviteľa Modulus s.r.o. a môžeme konštatovať, že
vznikla vec v správnom slova zmysle, boli vybudované základy v súlade s projektovou dokumentáciou
a nachádzajú sa ako miestnosť 01, 02, 03. Budova je zastrešená, sú v nej osadené okná, dvere. Táto
sporná stavba, ako výsledok stavebnej činnosti žalobcu, je stavbou podľa Občianskeho práva a je

samostatnou vecou.

2.5. Mal za to, že z vykonaného dokazovania plynie jednoznačný záver, že žalovaným v 1. a 4. rade
žiadny právny titul nadobudnutia vlastníctva k spornej stavbe nesvedčí, o nadobudnutí ich vlastníctva
nie je ani jediný dôkaz. Vlastníctvo rozostavanej stavby v prospech žalovaných v 1. a 4. rade bolo

vyznačené na podklade geometrického plánu Ing. F. č. XX/XXXX a záložnej zmluvy, ako to vyplýva z
rozhodnutia Správy katastra X 116/2013. Geometrický plán nie je titul nadobudnutia vlastníctva. Správa
katastra nesprávne zapísala na podklade týchto podkladov vlastnícke právo aj k novostavbe pletiarskej
dielne XXX/X. Zápis vlastníctva na základe záložnej zmluvy uzatvorenej Tatrabankou pod č. V2168/03ako právna skutočnosť nie je spôsobilá k zápisu vlastníctva, keďže záložná zmluva nemôže zakladať
vlastnícke právo k nehnuteľnej veci s poukazom na § 132 Občianskeho zákonníka.

2.6. Z vykonaného dokazovania možno konštatovať, že na parc. č. XXX/X sa nachádza časť pletiarskej
dielne, ku ktorej bolo vydané stavebné povolenie obcou Iža v roku 2003. Stavba pozostáva z časti
označenej 01 kompletizačná dielňa, ktorá je aj zakreslená geometrickým plánom Ing. F. a doposiaľ
nedošlo k zmene zápisu vlastníckych práv. Geometrický plán W. E. č. XX/XXXX slúžil na zameranie
rozostavanej stavby a autorizačne ho overil Ing. F., ako i Správa katastra Komárno a konštatuje rozmery

tejto parcely č. XXX/X o výmere 806 m2, t. j. stav dokončenia rozostavanej stavby pletiarskej dielne aj
s časťami označenej podľa projektovej dokumentácie č. 020304. Aj geometrický plán nasvedčuje, že
na LV č. XXXX je doposiaľ vlastnícky zapísaná iba časť pletiarskej dielne, kompletizačná dielňa (01) a
preto nie je možné vyvodiť, že tejto časti rozostavanej stavby pletiarskej dielne sú vlastníci žalovaní
1, 2. v podiele 1-ice a žalovaní v 3. a 4. rade v podiele 1-ice, pretože stavebné povolenie v prospech
žalovaných v 1. až 4. rade na časť tejto budovy, na komplet tejto budovy, vydané nikdy nebolo. Aj v

tomto kontexte sa javia závery znalkyne Ing. B. správne, že táto časť pletiarenskej dielne (kompletizačná
dielňa, ktorá je doposiaľ vedená na LV č. XXXX vo výmere 324 na parc. č. XXX/X je súčasť väčšej
stavby, pretože táto skutočnosť je plne preukázaná. Poukázal na závery odvolacieho súdu, ktorý súdu
prvej inštancie po zadovážení si leteckej snímky územia nariadil doplniť dokazovanie s prihliadnutím na
existenciu pokračujúcej stavby, ktorá nie je zapísaná v katastri nehnuteľností. S ohľadom aj na uvedené

zastáva názor, že súd prvej inštancie nesprávne interpretoval naznačený smer odvolacím súdom, keď
mal posúdiť zapísanú časť budovy o rozmeroch 324 m2 v jej pokračovaní, avšak posudzoval iné a vydal
nesprávne rozhodnutie.

2.5. Rozostavaná stavba pletiarskej dielne s rozmermi 806 m je súčasťou bývalého kultúrneho domu

súp. č. XXX. Vzhľadom na uvedené sa javí byť úsudok súdu čo do právnej kvalifikácie hlavnej veci a
súčasti veci nesprávny, pretože súčasťou hlavnej veci, t. j. novostavby podľa stavebného povolenia sú
jej časti 01,02,03, z ktorých je zapísaná na príslušnom LV iba časť stavby o rozmeroch 324 m2; naviac
nie je preukázané, že súčasťou bývalého kultúrneho domu budovy súp. č. XXX je komplet novostavba
pletiarskej dielne so časťami 01, 02, 03, 04.

2.6. Ďalej dodal, že v konaní nebolo preukázané tvrdenie žalovaných v 3. až 4. rade, že investovali
do novostavby pletiarskej dielne 250.000,-Sk a ani žalovaní v 1. a 2. rade netvrdili, že by do stavby
investovali peniaze. Bolo preukázané, že rozostavaná stavba bola financovaná ním z úverových
prostriedkov, ktorý splatil. Formulár žiadosti o grant preukazuje jeho úmysel vystavať pletiarsku dielňu

pre svoju podnikateľskú činnosť. Aj z toho vyplýva záver, že stavebníkom bol on, teda preukázal, že
novú vec postavenú pôvodne na parc. č. XXX uskutočnil s úmyslom mať ju pre seba. Súd mu neumožnil
predložiť geometrický plán, ktorý dal vyhodnotiť na zameranie stavu nehnuteľnosti v súčasnej dobe, čím
mu odňal možnosť konať pred súdom. Geometrický plán je pripravený a je vo fáze overenia Správou
katastra a bol predložený k odvolaniu. Momentálne právny stav správny orgán nie je spôsobilý riešiť

- je zapísaná časť budovy pletiarskej dielne o rozlohe 324 m2 vo vlastníctve žalovaných v 1. až 4.
rade, pričom má geometrický plán, podľa ktorého vlastníkom časti pletiarskej dielne je on, preto nemôže
kolaudovať stavbu.

3. Žalovaní v 1. a 2. rade žiadali rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Odvolanie právne odôvodnili ustanovením § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, h/, e/, f/, CSP. Uviedli, že nie
sú vlastníkmi rozostavanej stavby, neinvestovali do nej žiadne peniaze. Žalovaní v 1. až 4. rade sú
vlastníkmi pozemku pod stavbou, čo neznamená, že sú aj vlastníkmi stavby postavenej na pozemku.
Prežalovanýchv1.až4.radestavebnépovolenie vydanéneboloanezačali stavbustavať.Poukázalina
kúpnu zmluvu zo 17.12.1999, na základe ktorej nadobudli spolu so žalovanými v 1. až 2. rade vlastnícke

právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, na LV č.
XXXX parc. č. XXX záhrady; nehnuteľnosti nadobudli do BSM so žalovanými v 3. až 4. rade rovnakým
pomerom iba zásluhou nekalých praktík žalovaného v 3. rade, ktorý bol spolumajiteľom od 14.11.1994
a konateľom žalobcu od 28.07.1999. Tieto pozemky a budova so súp. č. 205 zakúpili iba preto, aby tam
žalobca mohol podnikať. Do doby spísania predmetnej kúpnej zmluvy s predávajúcimi tieto mal žalobca

okrem parcely č. XXX v prenájme od predávajúceho Iver s.r.o. a vykonával tam podnikateľskú činnosť,
odbyt vlastných výrobkov. Rok pred uzavretím zmluvy so žalovanými v 1. a 4. rade bola vypracovaná
a podpísaná kúpna zmluva medzi predávajúcou obchodnou spoločnosťou Iver a žalobkyňou. Kúpna
cena bola vyplatená v splátkach dohodnutých v kúpnej zmluve z 26.11.1998 z peňazí žalobcu. Poprenájme pozemkov z 01.04.2003 žalovaní prenajali pozemok parc. č. XXX/X a XXX/X (v skutočnosti
parc. č. XXX), napriek tomu žalovaný v 3. rade, ako konateľ žalobcu takto zapísal do zmluvy a použil túto
ako podklad pre vydanie stavebného povolenia pre žalobcu. K vydaniu stavebného povolenia nájomná

zmluva nebola postačujúca. Preto žalovaný v 3. rade vypracoval a predložil príslušnému stavebnému
úradu doklad, ktorým žalobkyňa preukázala právo k stavebným pozemkom na základe rozhodnutia o
prerušení konania zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy, kde bol dohodnutý odpredaj pozemku s rozlohou
804 m za účelom výstavby budovy o rozmeroch 20,1 x 40 m, na vykonanie podnikateľskej činnosti
žalobcu. Žalovaný robil nátlak, dával im podpisovať nespočetné množstvo dokumentov potrebné na

stavebné povolenie. Keďže žalobca nemal dostatok vlastných finančných zdrojov, prijal úver v hodnote
5.000.000,-Sk, aby vedel dokončiť a skolaudovať stavbu; v Bratislave podpísali dokumenty, ktoré im
predložili, nemali pochybnosti o žalovanom v 3. rade, netušili o jeho úmysle obohatiť sa na jej úkor, na
úkor žalobcu a nich. Stavebné konanie od počiatku až do konca ako aj vybavovanie úveru, predkladanie
dokladov a dokumentov vybavoval za žalobcu konateľ, žalovaný v 3. rade.

4. Žalovaní v 1. a 2. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne vyjadrili súhlas s obsahom
odvolania.

5. Žalovaní v 3. a 4. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhli rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať im náhradu trov odvolacieho konania. Podľa nich žalobca

v odvolaní neuvádza dôvody odvolania spôsobilé spochybniť závery rozhodnutia vzhľadom na to, že v
priebehu konania bol vypracovaný znalecký posudok Ing. B. a znalkyňa uviedla, že rozostavaná stavba
pletiarskej dielne s výmerou 806 m je súčasťou väčšej stavby, pretože nie je schopná samostatne
plniť účel, na ktorý bolo vydané stavebné povolenie. Súhlasil so závermi súdu prvej inštancie v odseku
10 a 11, že súčasť veci patrí k hlavnej veci a tvorí s ňou jeden celok a nemôže byť samostatným

predmetom občianskoprávnych vzťahov. Správny je aj záver súdu prvej inštancie v odseku 9, vyjadrujúci
kvantitatívne požiadavky na odôvodnenie rozsudku, v zmysle ktorých je postačujúce ak súd poskytne
odpovede na tie otázky, ktoré majú na prejednávanú vec podstatný význam.

6. Žalovaní v 3. a 4. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaných v 1. a 2. rade navrhli odvolanie

odmietnuť ako odvolanie podané neoprávnenými osobami a priznať im náhradu trov odvolacieho
konania. Súd rozhodol v prospech žalovaných v 1. a 2. rade, nie v ich neprospech, preto je odvolanie
neprípustné. Žalovaný v 3. rade sa k opakovaným nepodloženým obvineniam z nekalých praktík
a nátlaku dôrazne ohradil, pretože sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania a poprel obvinenia
žalovaných v 1. a 2. rade. Poukázali na to, že obsah odvolania je založený na viacerých skutkových

tvrdeniach podložených dôkazmi, ktoré nie je sú spôsobilé spochybniť právny názor súdu prvej inštancie
vo výrokovej časti rozsudku.

7. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v
ktorej neprospech bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP,362

ods. l CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi
odvolania (§ 379 a § 380 CSP), prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením
rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 177 ods. 2 písm. c/, § 219 ods. 3 CSP), pretože nepovažoval
za potrebné zopakovať dokazovanie (§ 384 ods.1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie
je dôvodné.

8. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, došlo v
súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP"). Nová
právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý
znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania a to aj na konania začaté pred dňom

účinnosti CSP. Zároveň však uvedený právny predpis v ustanovení § 470 ods. 2 stanovuje výnimky z
tohto základného pravidla. Podľa tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Podanou žalobou sa žalobca domáha určenia vlastníckeho práva k rozostavanej stavbe pletiarskej

dielne postavenej na parc. č. XXX/X o výmere 324 m2, zapísanej na LV č. XXXX, v kat. území R. (v
celosti). Žalovaný 1. rade je konateľ žalobcu, žalovaná v 2. rade jeho manželka. Žalovaný v 3. rade
je bývalý konateľ žalobcu a žalovaná v 4. rade jeho manželka. Nehnuteľnosti sú v BSM podielových
spoluvlastníkov, manželov. Žalobca tvrdí, že vlastnícke právo k spornej stavbe (o výmere 324 m2)nadobudol výstavbou, pretože stavbu realizoval z vlastných a úverových finančných prostriedkov podľa
pre neho vydaného stavebného povolenia č. 724/2003 -Pa- 3 dňa 30. 07. 200. Zápis vlastníckeho právo
žalovaných v 1. - 4. rade len na základe zmluvy o záložnom práve, uzatvorenej v súvislosti s úverom

poskytnutým žalobcovi vo výške 5. mil. Sk nie je správny. Žalovaní v 1. a 2. rade so žalobou súhlasili,
žalovaní v 3. a 4. rade popierali tvrdenia žalobcu o realizácii stavby na základe uvedeného stavebného
povolenia z roku 2003 a tvrdili, že stavba bola realizovaná podľa stavebného povolenia č. 1104/2000-
Pa z 17. 07. 2000 svojpomocne a tvorí podielové spoluvlastníctvo žalovaných, fyzických osôb, pričom
poukazovali na znalecký posudok znalca Dr. Q.. 31/2003 a geometrický plán č. 31/03 z 24. 2. 2003.

10. Súd prvej inštancie prvýkrát rozsudkom zo dňa 25. júna 2014, č. k. 8C/58/2013-283 žalobe vyhovel
keď dospel k záveru, že stavba bola postavená na základe stavebného povolenia z roku 2003 a bolo
preukázané, že investorom rozostavanej stavby pletiarenskej dielne na parc. č. XXX/X - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 324 m2 je žalobca. Stavebné povolenie z roku 2000, na ktoré žalovaní v
3. a 4. rade poukazovali sa vzťahovalo k inej stavbe, t.j. prestavbe a prístavbe k rodinnému domu -

skladu textilu.

11. Odvolací súd uznesením č. k. 8Co/749/2015-360 zo dňa 18.2.2016 rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Súd si neujasnil predmet sporu -
totožnosť stavby; vzhľadom na výmeru spornej nehnuteľnosti v žalobe a v stavebnom povolení nebolo

zrejmé, či predmetom konania je nehnuteľnosť, ktorá mala byť dokončená podľa stavebného povolenia
z roku 2000 alebo či ide o novú, inú stavbu na parcele č. XXX/X, postavenú podľa stavebného povolania
z roku 2003, či bola postavená jedna alebo viac stavieb alebo či išlo o zmenu stavby, o samostatnú
stavbu alebo súčasť väčšej stavby.

12. Súd prvej inštancie po doplnení dokazovania preskúmavaným rozsudkom žalobu zamietol
vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku č. XXX/XXXX znalkyne R.. M. B., že rozostavená stavba
pletiarskej dielne na parc. č. XXX/X je súčasťou väčšej stavby, ktorá bola postavená na základe
stavebného povolenia č. 724/2003-Pa.

13. Z obsahu odvolania vyplýva, že žalobca uplatnil vo svojom odvolaní odvolací dôvod spočívajúci
v nesplnení procesných podmienok, v porušení práva na spravodlivý proces, v inej vade konania,
nevykonanie navrhnutého dôkazu, ďalej v tom, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil.

13.2. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces v zmysle § 365 písm. b) CSP je možnosť fyzických
a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky
právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na
relevantné,zákonuzodpovedajúcesúdnekonanie.Podporušenímprávanaspravodlivýprocesvzmysle
citovaného ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v

zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z
ústavnoprávneho rámca a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených
procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci
za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne
odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní,

na relevantné konanie súdu spojené zo zákazom svojvoľného postupu, a na rozhodnutie o riadne
uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti).

13.3. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je vymedzený vadami konania, ktorými sú všetky

vady s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v § 389 CSP, ktoré spočívajú v chybnom postupe súdu
napr. pri dokazovaní (ak pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s príslušnými
ustanoveniami), pri posudzovaní procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom
samostatného rozhodovania), v chybnom poučovaní účastníkov a v ďalších nedostatkoch jeho činnosti,
ku ktorým došlo počas konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím

dôvodom tieto vady nie sú samy osebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušenia
predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.13.4. Nevykonanie navrhnutých dôkazov § 365 písm. e) CSP potrebných na zistenie rozhodujúcich
skutočností súvisí s vyhodnotením potencionálnej relevancie ako aj prípustnosti navrhovaného dôkazu,
čo spadá pod úlohu konajúceho súdu. Je teda na úvahe súdu posúdiť, či navrhovaný dôkaz je spôsobilý

priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia a či nevykonanie takéhoto dôkazu sťaží postavenie strany
pri znášaní dôkazného bremena, prípadne či sa nevykonaním dôkazu súd neodôvodnene vzďaľuje
od želanej a možnej miery zistenia skutkového stavu. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa
týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje
sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena

(okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.

13.5. K nesprávnym skutkovým zisteniam odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v
súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie
vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní.
Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade

s § 191 C.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov
alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.
Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov.
Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli

z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 192 až § 194 CSP.

13.6. Nesprávnym právnym posúdením veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je činnosť súdu, pri ktorej

zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery.

14. K odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd zdôrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkýchdetailovsporuuvádzanýchúčastníkmikonania.Ústavnýsúdvosvojichrozhodnutiachuvedené

konštantne pripomína a odvolací súd sa s týmto v plnej miere stotožňuje, preto odôvodnenie rozhodnutia
všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (napr.
IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05,IV. ÚS 112/05).

15. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania preskúmaval rozsudok súdu prvej inštancie
len v rozsahu odvolacích dôvodov žalobcu (§ 380 ods. 1 CSP) a po prejednaní veci sa stotožnil
so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Odvolacie námietky žalobcu nemohli privodiť
zmenu napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym
skutkovým zisteniam, pretože na podklade skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov urobil

správny právny záver o tom, že sporná stavba na parcele č. XXX/X o výmere 324 m2 je súčasťou väčšej
stavby, ktorá nie je stavbou samostatne schopnou plniť účel, na ktorý bolo vydané stavebné povolenie,
a preto nemôže byť samostatným predmetom občiansko - právnych vzťahov. Tieto závery vychádzajú
zo znaleckého posudku znalkyne Ing. Pálovej, ktorá konštatuje, že skutkový stav nezodpovedá stavu
právnemu, pretože parcela číslo XXX/X je zastavaná vo výmere 806 m2, stavbou s rozmermi podľa

stavebného povolenia z roku 2003 a GP č. 16/2009 z 11. 03. 2009. Na liste vlastníctva je rozostavaná
stavba pletiarenskej dielne zapísaná iba vo výmere 324 m2 - zastavaná plocha 16,10 m x 20,13 m.
V stave rozostavanosti je aj ďalšia časť stavby pletiarska dielňa v miestnostiach číslo 02 - pletiarska
dielňa a číslo 03 - sklad. Pri odpovedi na otázku, či rozostavaná stavba pletiarskej dielne na parcele
číslo XXX/X je stavbou samostatnou alebo je súčasťou väčšej stavby znalkyňa vychádzala z toho, že

väčšou stavbou je existujúca stavba na parcele číslo XXX/X spolu s kompletnou budovou prístavby.
Posudzujúc, či rozostavaná časť stavby pletiarska dielňa na parcele číslo XXX/X zapísaná na LV číslo
XXXX a rozostavaná časť na LV nezapísaná a jestvujúca stavba na parcele číslo XXX/X (prevádzková
budovas.č.XXX,poznámkaodvolaciehosúdu)tvorianedeliteľnýcelokalebosúsamostatnýmistavbami(v skutočnosti na parc.č. XXX/X je jedna budova Prístavba pletiarskej dielne) konštatuje, že objekt
rozostavanej stavby - pletiarskej dielne na parcele číslo XXX/X vo výmere 324 m2 je jedna miestnosť
- 01 - kompletačná dielňa, ktorá je z konštrukčného hľadiska (mechanická odolnosť a stabilita stavby)

súčasťou stavby, ktorá bola postavená na základe stavebného povolenia č. 724/2003-Pa-2. Samostatne
by mohla fungovať len po zmene účelu stavby, ktorá vyžaduje nové stavebné povolenie a riešenie
konštrukčných úprav. Rozostavaná prístavba pletiarskej dielne na parc. č. XXX/X (v skutočnosti vo
výmere 806 m2) je súčasťou väčšej stavby a nie je schopná samostatne plniť účel, na ktorý bolo vydané
stavebné povolenie.

16. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že stavebné povolenie č. 1104/2000-Pa z 17. 07. 2000 bolo
vydané pre žiadateľov - žalovaných v 1. až 4. rade a týkalo sa prestavby a prístavby k rodinnému domu
- sklad textilu na parcele číslo 177, 179/2 v kat. území R., zapísanými na LV číslo XXXX vo vlastníctve
stavebníkov; bola povolená stavba s pôdorysnými rozmermi 8,70 x 24,12 metra; išlo o zmenu účelu
užívania stavby rodinného domu na parcele číslo 179/2 na sklad textilu, ktorý mal byť pokračovaním

existujúceho rodinného domu a napojený na inžinierske siete.

17. Dňa 30. 07. 2003 bolo vydané stavebné povolenie pre stavebníka - žalobcu, ktorým bola povolená
stavba pletiarska dielňa na pozemkoch číslo XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X v katastrálnom už na
území Iža a zahŕňala prístavu k jestvujúcej budove s pôdorysnými mierami 40 x 20 m (800 m2). Dňa

24. 02. 2003 bol vyhotovený geometrický plán č. 31/2003 geodetickou kanceláriou Alfygeo, Komárno
za účelom zamerania rozostavanej stavby na parcele číslo XXX/X. Dňa 16. 03. 2003 bol vypracovaný
Ing. L. Q., znalcom v odbore stavebníctvo, znalecký posudok číslo 31/2003 na zvýšenie základného
imania na ocenenie rozostavanej stavby súp. číslo XXX na parcele číslo XXX/X, ktorá bola vytvorená
geometrickým plánom čísla 31/2003, ktorý bol podkladom pre vypracovanie posudku. Predmetom

posúdenia v posudku bola rozostavaná stavba realizovaná ako sklad, ktorý mal slúžiť na skladovanie
textilu; znalec konštatoval že stavba nie je zapísaná na LV číslo 1265, bol vypracovaný geometrický
plán a je potrebné rozostavanú stavbu zapísať do LV podľa geometrického plánu číslo 31/ 2003. V čase
vyhotovenia posudku znalec všeobecnú hodnotu rozostavanej stavby určil sumou 992 811,56 Sk.

18. Žalovaní v 1. až 4. rade nadobudli spoluvlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV číslo
XXXX na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod V - 3586/99. Na parc. č. XXX, XXX/
X bolo na základe stavebného povolenia č. 1104/2000-Pa začaté so stavbou o výmere 8,70 x 24,12
m (209,84 m2). Ku dňu 16. 03. 2003 (vypracovanie znaleckého posudku č. 31/2003) bola realizovaná
stavba v rozostavanom stave, o celkovej výmere 324 m2, s rozmermi 20,10 m x 16,10 m (podľa GP č.

31/2003). Podľa znalkyne v súčasnosti celková výmera rozostavanej stavby je 806 m2; na LV č. XXXX
je zapísaná na prac. č. XXX/X ako rozostavaná stavba - pletiarska dielňa o výmere 324 m2, ktorá nie
je samostatnou stavbou.

19. K odvolacej námietke žalobcu, že neboli splnené pocesné podmienky odvolací súd uvádza, že tento

odvolací dôvod odvolateľ nepodoprel konkrétnymi právnymi skutočnosťami, ktoré bol povinný vzhľadom
na zákonné poučenie strán sporu v napadnutom rozsudku uviesť v odvolaní a následne podrobne
odôvodniť konkrétnymi skutkovými dôvodmi. Odvolací súd bol a je viazaný rozsahom a (len) dôvodmi
odvolania, ktoré odvolateľ uviedol v odvolaní do uplynutia lehoty na podanie odvolania, čo znamená, že
prítomnosť iných (ďalších) odvolacích dôvodov, než ktoré odvolateľ uviedol, odvolací súd pri prieskume

rozhodnutia a postupu súdu prvej inštancie nezisťoval a ak by aj v odvolacom konaní vyšli najavo, na
ne neprihliada s výnimkou vád konania pred súdom prvej inštancie, ktoré mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, takéto vady konania pred súdom prvej inštancie z obsahu spisu ale nevyplývajú.

20. K námietkam týkajúcim sa záverov súdu, že sporná stavba nie je samostatným predmetom

občianskoprávnych vzťahov tvrdiac, že ide o novostavbu v štádiu rozostavanosti, preto je vecou
samostatnou (bod 2.2.), že podľa fotodokumentácie znalkyne stavba pletiarskej dielne je už v takom
štádiu rozostavanosti, že ju možno považovať za samostatnú vec, z hľadiska funkčnosti stavba s. č. 205
a novostavba pletiarskej dielne (bod 2.4 ) odvolací súd poukazuje na to, že namietané právne závery
súdu prvej inštancie vyplývajú zo znaleckého posudku znalkyne Ing. B.. V kontexte uvedeného odvolací

súd poukazuje tiež na to, že súd prvej inštancie žalobcovi (jeho právnemu zástupcovi i) doručil dňa
22. 03. 2018 posudok znalkyne na vyjadrenie. Žalobca k znaleckému posudku vyjadrenie nepodal,
nemal k nemu žiadne pripomienky, návrhy, ani námietky. Súd prvej inštancie vytýčil na deň 12. 09.
2018 pojednávanie, na ktorom poučil strany sporu podľa § 154 CSP, že prostriedky procesného útokua procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
Ani do vyhlásenia rozsudku žalobca k znaleckému posudku žiadne výhrady neuviedol; v záverečnej reči
žiadal o možnosť predložiť znalecký posudok so zameranou budovou stavby na parcele č. XXX/X vo

výmere zakreslenej v GP č. 16/2009. Žalobca prvýkrát výhrady k záverom znaleckého posudku, že
sporná rozostavaná stavba pletiarskej dielne o výmere 324 m2 je súčasťou väčšej stavby, pretože nie
je schopná samostatne plniť účel, na ktorý bolo stavebné povolenie vydané uviedol až v odvolaní.

20.2. Vo vzťahu k týmto odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd poukazuje na ust.§ 366 CSP,

ktorý upravuje prípustnosť novôt v odvolacom konaní. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak: a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho
obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní
pred súdom prvej inštancie. Opravný prostriedok s právom novôt povoľuje subjektu prednášať nové

skutočnosti a dôkazy; to znamená, že odvolací súd je aj počas odvolacieho konania povinný prihliadať
na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité len vtedy, ak sa
týkajúuvedenýchdôvodov.Vostatnýchprípadochprostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnej
obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie nie je možné uplatniť v odvolacom
konaní.

20.3. V civilnom procese sa uplatňuje tzv. neúplný apelačný systém, kedy súd je viazaný rozsahom
a dôvodmi podaného odvolania a strana môže v odvolacom konaní vzniesť námietky proti postupu
prvoinštančného súdu len v prípade, ak dané námietky boli už predmetom posudzovania zo strany tohto
súdu. Súd druhej inštancie vystupuje len ako opravný súd, jeho úlohou nie je vykonávať nové dôkazy,

či zaoberať sa novými skutočnosťami, ktoré v prvoinštančnom konaní neboli produkované. V kontexte
vyššie uvedeného výkladu odvolacie dôvody žalobcu uvedené v bode 16 nie sú výnimkou uvádzanou
v § 366 CSP, preto nemohol odvolací súd prihliadnuť a posudzovať odvolacie dôvody žalobcu, ktoré
uplatnil až v odvolacom konaní. Pokiaľ mal za to, že sporná stavba je samostatnou vecou, prípadne iné
výhradysúvisiacesozávermiznalkyne, malich uviesťazdôvodniťvkonanípredsúdomprvejinštancie.

20.4. Napriek neprípustnosti odvolacích námietok uvedených v bode 19. odvolací súd poukazuje na
to, že znalecké posudky vypracované pre potreby civilného sporového konania hodnotí súd, ktorý
nariadil znalecké dokazovanie v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov, čo znamená, že sudca
si robí záver o pravdivosti a dôležitosti vykonaných dôkazov na základe svojho vlastného vnútorného

presvedčenia a svojho logického myšlienkového postupu. V rámci procesu hodnotenia dôkazov súd
hodnotí znalecký posudok tým, že skúma, či odôvodnenie posudku je v súlade so všeobecnými
skúsenosťami a poznatkami, či je logické a či znalec prihliadol na všetko, čo mu bolo predložené
na účely vypracovania znaleckého posudku. Súd pre nedostatok odborných vedomostí z príslušného
znaleckého odboru nemôže posúdiť vecnú správnosť znaleckého posudku. Hodnotenie znaleckého

posudku spočíva len v tom, či je znalec vierohodný a či odôvodnenie jeho posudku zodpovedá pravidlám
správneho myslenia. Akékoľvek pochybnosti v tomto smere súd odstráni tak, že v danom konaní buď
uloží znalcovi povinnosť vysvetliť sporné skutočnosti, alebo ustanoví dokonania iného znalca. Teda
hodnotiť znalecký posudok, či už z hľadiska jeho vierohodnosti, úplnosti a zákonnosti a významu pre
konanie, môže len súd v konaní, v ktorom bol znalecký posudok ako dôkazný prostriedok predložený, a

to v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov ako už bolo uvedené vyššie. Len v tomto konaní
majú potom strany sporu možnosť sa k znaleckému posudku vyjadriť, namietať jeho nedostatky, žiadať
o doplnenie znaleckého posudku prípadne o odstránenie nejasností výsluchom znalca. Odvolací súd v
kontexte uvedeného výkladu má za to, že ak súd prvej inštancie sám nemal pochybnosti o vierohodnosti
posudku a tieto nemali ani strany sporu, keďže jeho nedostatky nenamietali, dôvodne vychádzal zo

zistení a záverov znalkyne.

21. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s tvrdením žalobcu (ktoré nekonktretizoval žiadnymi dôvodmi ) o
prekvapivosti preskúmavaného rozhodnutia. Súd prvej inštancie nezaložil svoje rozhodnutie „nečakane“
na nepredvídateľných dôvodoch, ale postupoval v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý

vo svojom rozhodnutí naznačil potrebu doplniť dokazovanie aj na zistenie, či sporná stavba je stavbou
samostatnou alebo súčasťou inej stavby; závery znalkyne v tomto smere boli jednoznačné a súd z nich
pri rozhodnutí aj vychádzal. Doplnenie dokazovania na zistenie uvedených skutočností malo právny
dopad na posudzovanú vec a súd prvej inštancie z nich vyvodil správne právne závery; odvolaciemusúdu nie je zrejmé, prečo by malo byť podľa žalobcu rozhodnutie prekvapivé, keď aj on, zastúpený
právne znalou osobou, musel po oboznámení sa so záverom posudku vedieť, že pokiaľ vec nie je
samostatnou vecou, nemôže byť samostatným predmetom občiansko-právnych vzťahov.

22. Odvolaciu námietku o odňatí možnosti konať pred súdom z dôvodu, že súd neumožnil žalobcovi
predložiť geometrický plán na zameranie aktuálneho stavu nepovažuje odvolací súd za dôvodnú. Túto
požiadavku žalobca uplatnil až v záverečnej reči, na pojednávaní dňa 12. 09. 2018; preukázateľne
najneskôr po dourčení znaleckého posudku dňa 22.03. 2018 mu pritom bolo známe, že prístavba má

celkovú výmeru 806 m2. Táto skutočnosť mu ale bola známa už skôr, z geometrického plánu č. 16/2009
(ktorý predložil na pojednávaní 12.09.2018) a v ktorom je na parc.č. XXX/X zakreslená stavba o výmere
806 m2. Žalobca teda mal dostatok času na predloženie geometrického plánu a skutočnosti, ktoré
ním chcel osvedčiť, boli známe už pred podaním žaloby, pričom predmetom konania učinil len stavbu
o výmere 324 m2 tvrdiac, že zápis vlastníckeho práva žalovaných v LV č. XXXX na základe zmluvy
o záložnom práve nie je správny (geometrický plán nepredložil ani do rozhodnutia odvolacieho súdu,

pozn. odvolacieho súdu). V súvislosti s touto požiadavkou nemal ani žiadne procesné návrhy (napr.
zmena žaloby), ktoré by umožňovali súdu posúdiť dôvodnosť návrhu na poskytnutie lehoty za účelom
predloženia geometrického plánu. Poukazovanie na rozhodnutie odvolacieho súdu neobstojí, pretože
vyhotovenie geometrického plánu by bolo dôvodné len ak by bola sporná nehnuteľnosť zapísateľná v
katastrinehnuteľnosti (vprípadevyhoveniažalobe),čoalezdôvodovuvedenýchvyššiesplnenénebolo.

23. Odvolacie dôvody žalobcu týkajúce sa argumentácie o nadobudnutí vlastníckeho práva k spornej
nehnuteľnosti neboli právne významné, keďže žaloba bola zamietnutá pre absenciu spôsobilého
predmetu konania; preto tieto dôvody žalobcu ani odvolací súd neposudzoval.

24. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie i v zmysle § 387 ods. 1
CSP ako vecne správne potvrdil.

25. Pokiaľ ide o odvolanie žalovaných v 1. a 2. rade proti rozsudku, odvolací súd po prejednaní veci
dospel k záveru, že odvolanie je potrebné odmietnuť.

26. Podľa § 355 ods. 1 CSP proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
nevylučuje.

27. Podľa § 386 písm. b) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

28. Civilný sporový poriadok priznáva právo na podanie odvolanie predovšetkým strane sporu. Aby
podané odvolanie vyvolalo zamýšľané následky, t. j. aby došlo k jeho vecnému prejednaniu odvolacím
súdom, musí spĺňať všetky podmienky predpísané zákonom. Medzi tzv. subjektívne podmienky patrí
osobaoprávnenánapodanieodvolania,pričomprávonapodanieodvolaniamožnopriznaťlentejstrane,

ktorej bola rozhodnutím spôsobená ujma na jej právach. Pod ujmou treba rozumieť ujmu formálnu aj
materiálnu. Pod formálnou ujmou sa rozumie odchýlenie výroku rozhodnutia od posledného podaného
návrhu strany sporu urobeného vo veci samej, a to k jej nevýhode, pričom sa navzájom porovnáva ich
obsah a rozsah. Meradlom pre posúdenie otázky, či je tu alebo nie je možnosť ujmy, je teda návrh, ktorý
strana urobila v konaní na súde prvej inštanice. Materiálna ujma sa určuje tým, či vydané rozhodnutie

svojím obsahom znevýhodňuje osobu podávajúcu opravný prostriedok, t. j. či právne účinky rozhodnutia
zhoršujú jej právne postavenie (zúžením jej práv, rozšírením jej povinností) a či preto u nej existuje
možnosť požadovať na súde vyššieho stupňa odchýlne rozhodnutie vo svoj prospech.

29. Posudzujúc danú vec v zmysle vyššie citovanej právnej úpravy odvolací súd dospel k záveru, že

preskúmavaným rozhodnutím súdu nebola žalovaným v 1. a 2. rade spôsobená žiadna ujma; v konaní
boli úspešní a to, že so žalobou súhlasili nie je možné z hľadiska vyššie uvedeného výkladu hodnotiť
tak, že zamietnutím žaloby žalobcu im v procesnom postavení žalovaných vznikla ujma či už vo forme
rozšírenia povinností alebo zúženia ich spoluvlastníckych práv k spornej nehnuteľnosti.

30.Vintenciáchust.§386 písm.b)CSPpretoodvolacísúdodvolaniežalovanýchv1.a2.radeodmietol.31. V odvolacom konaní boli úspešní žalovaní v 1. až 4. rade, preto im odvolací súd priznal náhradu trov
odvolacieho konania v zmysle § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP v plnom rozsahu, o výške ktorej
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP.)

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na

súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).