Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 31, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/114/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217216231
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4217216231.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu
JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátskou kanceláriu
Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: G. U., nar.
XX.XX.XXXX, T. 754/26, Komárno, o vymoženie sumy vo výške 268,- eur s príslušenstvom, zmluvnej

pokuty vo výške 33,- eur a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Komárno, č.k. 10Er/1041/2017-14 zo dňa 04.septembra 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD.,
so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Záhradnícka 60, o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 zákona
č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok"), § 73 ods.
3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, § 4 ods. 1,2, § 35, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ako aj
skutočnosťamizistenýmizobsahuspisunazákladečohodospelkzáveru,žežiadosťsúdnehoexekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je treba zamietnuť.

2. Spísaním zápisnice o návrhu na vykonanie exekúcie pred súdnym exekútorom dňa 28.01.2017
oprávnený žiadal, aby súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie v neprospech povinného a
vymožením pohľadávky s prísl., zmluvnej pokuty a trov exekúcie, pričom exekučným titulom v tomto
konaní bol rozhodcovský rozsudok sp. zn. SRSAspA 03656/16, ktorý vydal dňa 14.07.2016 Stály
rozhodcovský súd zriadený pri Asosiácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, Bratislava.

3. Súd preskúmal zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 06.05.2014 uzavretú medzi oprávneným a
povinným, rozhodcovskú zmluvu a zistil, že zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa založil záväzkovo -
právny vzťah medzi oprávneným, ktorý pri jej uzatváraní konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti,
ako dodávateľom a povinným, ktorý pri jej uzatváraní nekonal v rámci svojej podnikateľskej činnosti, ako
spotrebiteľom. Súd mal za nesporné, že záväzkový vzťah založený na základe predkladanej zmluvy je

záväzkovým vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, a teda je potrebné posudzovať ho podľa príslušných
ust. o spotrebiteľských zmluvách. Exekučný súd mal za preukázané, že oprávnený a povinný spolu so
zmluvou o spotrebiteľskom úvere, v ten istý deň, uzatvorili aj rozhodcovskú zmluvu. Súd preskúmaním
rozhodcovskej zmluvy dospel k názoru, že v danom prípade nemožno rozhodcovskú zmluvu považovať
za platne uzavretú. Táto bola uzavretá vo formulárovej podobe, jej obsah tak povinný nemohol ovplyvniť,
pretože celý obsah zmluvy bol už predtlačený a dopĺňali sa len osobné údaje. Formulácia predloženej

rozhodcovskej zmluvy spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporua ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Spotrebiteľovi bola týmto fakticky odopretá možnosť brániť
svojeprávapredvšeobecnýmsúdomvprípade,akbybolaoprávnenýmpodanážalobanarozhodcovský
súd. Skonštatoval, že na vznik rozhodcovskej zmluvy sa vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa

o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Z listín predložených oprávneným
nevyplývalo, že by príslušný zamestnanec oprávneného najprv s odbornou starostlivosťou poučil
povinného a nechal mu priestor na rozhodnutie a voľbu. Oprávnený si tak v tomto smere dôkazné
bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú
podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah,

čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách). Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako
prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá - ktorá voľba
konkrétne znamená. Nakoľko tieto podmienky neboli splnené a povinný nemal možnosť ovplyvniť ani
obsahzmluvyoúvere,anirozhodcovskejzmluvy,nemožnopovažovaťrozhodcovskúzmluvuzazmluvnú

podmienku dojednanú individuálne. Rozhodcovskú zmluvu preto súd vyhodnotil ako nekalú, postihnutú
sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

4. Súd dospel k záveru, že pokiaľ v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy,
nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok

súd nepovažoval za vykonateľný, a preto ani nemohol byť exekučným titulom, pretože nebol spôsobilý
byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia. Pri preskúmavaní toho, či je predložené rozhodnutie
vykonateľným exekučným titulom sa súd zameral najmä na zistenie, či bolo predložené rozhodnutie
vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych
predpisov ide o rozhodnutie vykonateľné po formálnej a materiálnej stránke. Súd následne zistil, že

rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného
rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať. Súd
skonštatoval, že ak neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z
hľadiska formálneho alebo materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zamietnutie žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a preto súd rozhodol tak, ako je to

uvedené vo výroku napadnutého uznesenia.

5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté
uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne
posúdenie veci. Poukázal na to, že súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril

Exekučný poriadok a zákon o rozhodcovskom konaní a na správne zistený skutkový stav nesprávne
aplikoval právny predpis. Uviedol, že formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na
dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu tak, ako vyžaduje ustanovenie § 34 zákona
o rozhodcovskom konaní, pričom preskúmavaním materiálnej stránky exekučný súd zisťuje len to, či sú
splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi).

Ďalej zdôraznil, že v rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy
k výroku samotného exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) a musí sa obmedziť len na také
dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, t.j. nemôže ísť o dôvody
právneho posúdenia veci. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom § 45 zákona o rozhodcovskom
konaní dochádza podľa oprávneného k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských

rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní.
Súd prvej inštancie pri posudzovaní predložených dôkazov v zmysle odvolania nesprávne zistil skutkový
stav veci, keď namietol skutočnosť, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská
zmluva. Oprávnený uviedol, že on s povinným uzatváral rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. zákona
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu na samostatnej

listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných
podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Súd prvej inštancie tieto skutočnosti dostatočne
nezisťoval,atakzaťažilkonanievadounesprávnezistenéhoskutkovéhostavu.Vzmyslečl.2ods.2tejto
zmluvy mal povinný možnosť obrátiť sa v prípade akýchkoľvek sporných otázok spojených so zmluvou
o úvere na všeobecný súd.

6.KrajskýsúdvNitreakosúdodvolací(§34zákonač.160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku,ďalej
len „CSP“) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že uznesenie
súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.7. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 1. júla 2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný
zákonom č. 125/2016 Z.z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku,

Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.

8. Podľa § 9a ods. 1, 2, 3, 4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto
zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2) Ustanovenia Civilného

sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch
procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní
podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá
ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na
odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a
konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

10. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že v prejednávanej veci sa oprávnený svojím návrhom zo dňa
28.01.2017, spísaným pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského

úradu v Bratislave, Záhradnícka 60, domáhal vykonania exekúcie voči povinnému na vymoženie istiny
vo výške 268,- eur s prísl., zmluvnej pokuty vo výške 33,- eur, trov mediačného konania vo výške 179,49
eura, poplatku za upomienku vo výške 10,- eur, trov rozhodcovského konania vo výške 193,69 eura a
trov exekúcie vo výške 74,56 eura.

12.VnávrhunavykonanieexekúciebolakoexekučnýtituloznačenýRozsudokStálehorozhodcovského
súdu zriadeného pri Asociácii pre Arbitráž so sídlom Vansovej 2, Bratislava zo dňa 14.07.2016,
spisováznačkazn.:SRSAspA03656/16,zriadenéhozáujmovýmzdruženímprávnickýchosôbAsociácia
pre arbitráž, so sídlom Rusovská cesta 15, Bratislava, IČO: 45 744 971. V žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bol ako exekučný titul označený Rozsudok

Stáleho rozhodcovského súdu č.k. SRSAspA 03656/16, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený
spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., IČO: 35 922 761 dňa 14.07.2016. Súdny exekútor ako
prílohu k žiadosti pripojil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž
zo dňa 14.07.2016, spisová značka zn.: SRSAspA 03656/16. Z uvedeného je zrejmé, že v návrhu na
vykonanie exekúcie a v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sú označené ako exekučné

tituly rozdielne rozsudky rozhodcovského súdu. Súd prvej inštancie preskúmaval ako exekučný titul
predložený Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, ktorým bol povinný (žalovaný) zaviazaný zaplatiť
oprávnenému (žalobcovi) sumu 268,- eur s prísl., zmluvnú pokutu vo výške 33,- eur, trovy mediačného
konania 179,49 eura, poplatok za upomienku 10,- eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 193,69
eura.

13. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto
s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na
skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody
opakoval.

14. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s ohľadom na dôvody uvádzané oprávneným
v podanom odvolaní, odvolací súd uvádza, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 06.05.2014
uzatvorená medzi oprávneným a povinným je spotrebiteľskou zmluvou, uzatvorenou štandardným
formulárovým systémom. V ustanovení § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka je stanovené, že

spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Z úverovej zmluvy a z výpisu oprávneného z obchodného registra je zrejmé, že veriteľ,
v tomto spore oprávnený, je osoba, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy konala v rámci svojejpodnikateľskejčinnostiadlžník,vtomtosporepovinný,jeosoba,ktorápriuzatváranízmluvyvystupovala
v pozícii spotrebiteľa.

15. V tejto súvislosti odvolací súd dodal, že v danej veci si rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na
rozhodnutie sporu medzi účastníkmi na základe rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej medzi oprávneným
a povinným dňa 06.05.2014. S poukazom na uznesenie NS SR sp.zn. 3Cdo 122/2011 vyplýva, že pokiaľ
oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je
exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe

uzavretej rozhodcovskej zmluvy.

16. Odvolací súd poukazuje na článok II. bod. 1 rozhodcovskej zmluvy z ktorého vyplýva, že všetky
spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj
spory, ktoré vzniknú zo zmlúv súvisiacich s uvedenou úverovou zmluvou alebo zo zmluvných vzťahov
zabezpečujúcich úverovú zmluvu, ako sú napríklad ručiteľské vyhlásenie, dohoda o zrážkach zo mzdy

a z iných príjmov, dohoda o zmluvnej pokute, záložná zmluva na hnuteľné a nehnuteľné veci, dohoda
o vyplnení zmeniek, zmenka, dohoda o uznaní dlhu, zmluva o zabezpečovacom postúpení pohľadávky
a spory, ktoré vzniknú z uplatnenia práv z týchto vzťahov budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským
súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie
bude vedené podľa vnútorných poriadkov rozhodcovského súdu a to jedným rozhodcom ustanoveným

podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu
o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporu o jej platnosť,
výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku

tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby
na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou
v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského
súdu. Zmluvné strany sa tiež dohodli, že ktorákoľvek zo strán má právo odstúpiť od tejto zmluvy aj bez
uvedenia dôvodu, a to v lehote 10 dní od jej uzatvorenia. Odstúpenie od zmluvy musí byť v písomnej

forme doručené v uvedenej lehote druhej zmluvnej strane."

17. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že takto formulovaná rozhodcovská
zmluva,spôsobujeznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachstrán,atovneprospechspotrebiteľa.
Napriek skutočnosti, že rozhodcovská zmluva bola v danom prípade uzavretá na samostatnej listine

a teda na prvý pohľad sa táto môže javiť ako individuálne dojednaná, podľa názoru odvolacieho súdu
táto nielenže nebola dojednaná individuálne, ale bola uzavretá v čase zníženej bdelosti spotrebiteľa,
motiváciou ktorého bolo v prvom rade uzavrieť úverovú zmluvu, čo mohlo mať za následok, že
jeho vôľa uzavrieť súčasne aj rozhodcovskú zmluvu podľa názoru odvolacieho súdu bola podstatne
ovplyvnená. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že vzhľadom na podstatu úverového

plnenia oprávneného (veriteľa - dodávateľa), je viac ako pravdepodobné, že subjektom, ktorý bude
uplatňovať svoje nároky pred povolaným orgánom, bude práve oprávnený a povolaným orgánom pre
možné efektívnejšie dovolanie sa svojho nároku bude rozhodcovský orgán podľa výberu určeného
subjektu. Odvolací súd vyjadril názor, že predmetná rozhodcovská zmluva v čl. II. bod 2 obsahuje
neprijateľné dojednanie z dôvodu, že vylučuje právo zmluvnej strany podať žalobu na všeobecný súd

potom, čo jedna zo zmluvných strán podá žalobu na Stály rozhodcovský súd. Odvolaciemu súdu bolo
aj z jeho rozhodovacej činnosti známe, že práve dodávateľ - oprávnený, je ten, ktorý si uplatňuje
nároky z úverových zmlúv podaním žaloby na Stálom rozhodcovskom súde, v dôsledku čoho fakticky
odníma právo spotrebiteľovi - povinnej domáhať sa svojich práv zaručených článkom 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky na všeobecnom súde. Odvolací súd poukazuje aj na to, že z rozhodcovskej zmluvy

vôbec jasne nevyplýva, v akom rozsahu a akou osobou bol spotrebiteľ (povinný) poučený adekvátne
o následkoch uzavretia tejto rozhodcovskej zmluvy. Aj podľa názoru odvolacieho súdu obsah tejto
rozhodcovskej zmluvy nemal povinný ako spotrebiteľ reálnu možnosť ovplyvniť, pričom dojednanie
takejto zmluvy v spotrebiteľskom právnom vzťahu je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle §
53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

18. Podľa názoru odvolacieho súdu predmetný exekučný titul je v rozpore so zákonom, keďže celý
postup od rozhodcovskej zmluvy až po rozhodcovský rozsudok je prejavom zneužitia práv dodávateľa,ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie
zo zmluvy. Odvolací súd výkon práv oprávneného - dodávateľa podľa predmetnej rozhodcovskej zmluvy
považoval za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa, nakoľko súdny

exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorý vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú zmluvu) ani nemal byť vydaný.

19. V danom prípade súdny exekútor žiadal vydať poverenie na vykonanie exekúcie na podklade
exekučného titulu vydaného rozhodcovským súdom, ktorý nemal právomoc konať a rozhodovať spor

účastníkov a ktorého rozhodnutie je tak nulitným aktom. Súd prvej inštancie preto správne žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako celok zamietol a z toho dôvodu
odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).