Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 18, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 67C/131/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216210950
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Štiftová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2017:1216210950.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdBratislavaII,vkonanípredsudkyňouJUDr.IvanouŠtiftovou,vprávnejvecižalobcu:Hlavné

mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne námestie 1, Bratislava, zastúpeného: Mestskou
časťou Bratislava - Ružinov, Mierová 21, Bratislava, proti žalovanému: P.. F. A., nar. X.X.XXXX, trvale
bytom Z. XX, B., o zaplatenie 316,80,-eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 309,10,-eur spolu s úrokom z omeškania:
- vo výške 5,05% ročne zo sumy 167,43,-eur od 13.9.2015 do zaplatenia,
- vo výške 5% ročne ro sumy 141,67,-eur od 9.9.2016 do zaplatenia a to všetko do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

V zostávajúcej časti žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi sa proti žalovanému p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu 95,14%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 1.7.2016 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie 316,80,-eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 171,42,-eur od
3.11.2015 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 145,38,-eur od 1.7.2016
do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je vlastníkom pozemku č.

XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 18 m2, k.ú. Ružinov, zapísanom na LV č. XXXX. Na
základe protokolu č. XX zo dňa 30.10.1991 žalobca zveril predmetný pozemok do správy F. Č. B. - J..
Uznesením Miestneho zastupiteľstva F. Č. B. - J. Č.. XXX/XL/XXXX zo dňa 26.10.2010 bolo schválené
uzatváranie nájomných zmlúv, predmetom ktorých sú prenájmy pozemkov v k.ú. J., Z., K. vo vlastníctve
žalobcu, zverených do správy správcu a to s dobu nájmu na dobu neurčitú. Jedná sa o pozemky,
na ktorých sa nachádzajú stavby - garáže. Minimálne nájomné bolo stanovené ako nájomné podľa
znaleckého posudku. V jednotlivých katastrálnych územiach boli vypracované znalecké posudky na

ocenenie nehnuteľností, pričom v k.ú. J. bola znaleckým posudkom č. 11/2012 vypracovaným znalcom
D.. M. O., určená cena prenájmu pozemkov pod garážami vo výške 8,80,-eur/m2 ročne.

2.Súdvovecivydaldňa25.8.2016,platobnýrozkazč.k.67C131/2016-30,protiktorémupodalžalovaný
včas odpor s odôvodnením, preto bol platobný rozkaz uznesením súdu zo dňa 19.9.2016, č.k. 67C
131/2016 -32, zrušený.

3.Vpodanomodporežalovanýuviedol,ženávrhnájomnejzmluvynanájompozemkupodgarážou,ktorá
je vo vlastníctve žalovaného je v hrubom rozpore s dobrými mravmi, znalecký posudok nezohľadňuje
špecifiká konkrétnej lokality, ktorými sú - zóna ochranného pásma elektrozvodného vedenia vysokého
napätia a blízkosť bytového domu, obmedzenia pre dané pozemky s garážami vyplývajúce z vlastníctvaokolitých/susednýchpozemkov,historickývývojvýstavbygaráží.Žalovanýsijevedomýsvojejpovinnosti
uzavrieť so žalobcom nájomnú zmluvu, avšak za iných podmienok ako navrhuje žalobca. Poukázal na
to, že na základe jeho zadania bol znalcom D.. X. M. - znalcom z odboru stavebníctvo, vypracovaný

znalecký posudok č. 170/2015 zo dňa 27.10.2015, zohľadňujúci reálne špecifiká skupiny nehnuteľností
(radových garáží), jej polohy a priestorových súvislostí/obmedzení, na základe ktorých znalec stanovil
cenu na 6,879,-eur/m2, čo je voči sume podľa rozhodnutia primátora hlavného mesta SR Bratislavy č.
XX/XXXX, ktoré sa opiera o znalecký posudok s výškou 12,-eur/m2 ročne, či uznesenia poslancov F.
B. - J. XXX/XL/XXXX upravenej ceny na 8,80,-eur/m2 ročne (a neskôr aj podložený ďalším znaleckým

posudkom), podstatný rozdiel.

4. V priebehu konania žalobca predložil znalecký posudok č. 85/2015, zo dňa 28.10.2015, vypracovaný
znalkyňou v odbore stavebníctvo, odvetvie: odhad hodnoty nehnuteľností, D.. L. X., ktorý sa týka
ohodnotenia pozemku, ktorý je predmetom sporu. Žalovaný na pojednávaní súdu dňa 20.9.2017,
predložil znalecký posudok Č.. XXX/XXXX, zo dňa 14.8.2017, vypracovaný znalcom D.. X. M. s tým, že

tento posudok je z hľadiska obsahu relevantný a dôsledne zahŕňa vplyv všetkých faktorov, ktoré majú
dopad na výšku ceny za užívanie/nájom. Z dôvodu, že parametre danej lokality boli rovnaké aj období
sporu, je cena stanovená v znaleckom posudku č. XXX/XXXX relevantná a najpresnejšie špecifikuje
posúdenie všeobecnej ceny pozemku a teda aj výšky ceny za jej užívanie/nájom a to pre celé obdobie
sporu.

5. Z listinných dôkazov založených v spise mal súd preukázané, že žalobca je vlastníkom pozemku parc.
č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria, o výmere 18 m2, zapísané na LV č. XXXX, okres B. D., obec:
B. - F..Č.. J., A..Ú.. J. a žalovaný je vlastníkom stavby - U., súp. č. XXXX, postavenej na pozemku parc.č.
XXXX/X, zapísanej na LV č. XXXX, okres B. D., obec: B. - F..Č.. J., A..Ú.. J..

6. Z obsahu znaleckého posudku č. XX/XXXX, zo dňa 28.10.2015, vypracovaného znalkyňou v odbore
stavebníctvo, odvetvie: odhad hodnoty nehnuteľností, D.. L. X., ktorý predložil žalobca a ktorého
predmetom bolo stanovenie hodnoty výšky nájmu pozemkov parc. č. XXXX/X-XX, XX,XX,XX,XX, obec
B. - F..Č.. J., okres B. D., A..Ú.. J. vyplýva, že všeobecná hodnota nájmu pozemkov parc. č. XXXX/X-

XX (teda aj pozemku, na ktorom je postavená garáž žalovaného) je 10,293-eur/m2/rok. Nehnuteľnosti
boli ohodnotené ku dňu 26.10.2015.

7. Z obsahu znaleckého posudku č. XXX/XXXX, zo dňa 27.10.2015, vypracovaného znalcom z odboru
stavebníctvo, odvetvie: pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností, D.. X. M., ktorý predložil

žalovaný, a ktorého predmetom bolo stanovenie hodnoty výšky nájmu pozemkov parc. č. XXXX/
X,XX,XX, obec B. - F..Č.. J., okres B. D., A..Ú.. J. vyplýva, že všeobecná hodnota nájmu pozemkov parc.
č. XXXX/X,XX T. XX je 6,879,-eur/m2/rok. Nehnuteľnosti boli ohodnotené ku dňu 17.9.2015.

8. Z obsahu znaleckého posudku č. XXX/XXXX, zo dňa 14.8.2017, vypracovaného znalcom z odboru

stavebníctvo, odvetvie: pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností, D.. X. M., ktorý predložil
žalovaný, a ktorého predmetom bolo stanovenie hodnoty výšky nájmu pozemkov parc. č. XXXX/
X,X,XX,XX, obec B. - F..Č.. J., okres B. D., A..Ú.. J. vyplýva, že všeobecná hodnota nájmu pozemku
parc. č. XXXX/X je 4,786,-eur/m2/rok. Nehnuteľnosť bola ohodnotená ku dňu 7.8.2017.

9. Poverený zástupca žalobcu uviedol, že v pôvodnom znaleckom posudku znalec D.. X. M. stanovil
výškunájomnéhonasumu6,879€nam2/rok.Vznaleckomposudku,ktorýnaposledypredložilžalovaný,
ten istý znalec uvádza, že výška nájmu predstavuje 4,786 € na m2/rok. Predmetný znalecký posudok
žalobca považuje za účelový, pretože samotný znalec týmto spochybňuje to, čo tvrdil v znaleckom

posudku pred dvoma rokmi. Žalobca je za to, aby sa v prejednávanej veci spravil priemer hodnôt
stanovených znaleckými posudkami, ktorý predložil žalobca, t.j. znaleckého posudku č. XX/XXXX, ktorý
vypracovala D.. L. X. a znaleckého posudku č. XXX/XXXX, ktorý vyhotovil znalec D.. X. M. v roku 2015.

10. Žalovaný spochybnil závery znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 28.10.2015, predloženého

žalobcom, poukázal na to, že predmetný znalecký posudok nepokrýva celé žalované obdobie. Znalca
D.. X. M. k odôvodeniu odlišných záverov vyplývajúcich zo znaleckého posudku č. XXX/XXXX nenavrhol
vypočuť, pretože to nepovažoval za potrebné, so znalcom sa rozprával, a tento mu povedal, že by nemal
problém prísť na súd a že znalecký posudok tak, ako bol vypracovaný naposledy, zodpovedá všetkýmhľadiskám, ktoré v predchádzajúcich znaleckých posudkoch zohľadnené neboli. Žalovaný žiadal žalobu
zamietnuť.

11. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

12. Podľa § 451 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z
neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho úkonu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech
získaný z nepoctivých zdrojov.

13. Podľa § 6 ods. 3 zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon

č. 138/1991 Zb."), správa majetku obce je súhrn oprávnení a povinností správcu alebo mestskej časti
k tej časti majetku, ktorú im obec zverila do správy alebo ktorú správca nadobudol vlastnou činnosťou.
Správca alebo mestská časť sú oprávnení a povinní majetok obce držať, užívať na plnenie úloh v rámci
predmetu činnosti alebo v súvislosti s ním, brať z neho úžitky a nakladať s ním v súlade s týmto zákonom
a so zásadami hospodárenia s majetkom obce; mestská časť tiež v súlade so štatútom obce.

14. Podľa § 6 ods. 4 zák. č. 138/1991 Zb., správca nemôže nadobudnúť majetok do svojho vlastníctva.
Majetok, ktorý správca nadobúda je vlastníctvom obce. Správca alebo mestská časť vykonáva právne
úkony pri správe majetku obce v mene obce. Správca alebo mestská časť koná v mene obce pred súdmi
a inými orgánmi vo veciach ktoré sa týkajú majetku, ktorý spravuje.

15. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

16. Podľa § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

17. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a listinných dôkazov založených v spise, súd
dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná v časti čo do zaplatenia sumy 309,10,-eur. V zostávajúcej
časti súd žalobu zamietol.

18. Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje všeobecnú zásadu občianskeho práva, podľa ktorej
sa nikto nemôže bezdôvodne obohacovať na úkor iného. Bezdôvodné obohatenie je pritom chápané
ako záväzok (§ 489 Obč. zák.), z ktorého vzniká tomu, kto sa obohatil, povinnosť vydať to, o čo sa
bezdôvodne obohatil, a tomu, na koho úkor k obohateniu došlo, právo požadovať vydanie predmetu
bezdôvodného obohatenia. O bezdôvodné obohatenie ide vtedy, ak niekto plnením získal majetkové

hodnoty vyjadrené tým, že v jeho majetku došlo buď k zvýšeniu jeho aktív (§ 451 ods. 2 Obč. zák.)
alebo k zníženiu jeho pasív (§ 454 Obč. zák.). V rámci zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie je
pasívne legitimovaný ten, koho majetok sa na úkor druhého neoprávnene zväčšil alebo u koho nedošlo
k zmenšeniu majetku, hoci k tomu malo v súlade s právom dôjsť. Tak je tomu preto, že predpokladom
zodpovednosti za získané bezdôvodné obohatenie, ktoré sa musí vydať, nie je protiprávny úkon

obohateného ani jeho zavinenie ale objektívne vzniknutý stav obohatenia (presun majetkových hodnôt),
ku ktorému došlo spôsobom ktorý právny poriadok neuznáva.

19. Jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia je plnenie bez právneho dôvodu. Ide o
prípady, kedy jeden z účastníkov získal majetkové hodnoty (došlo k zvýšeniu aktív jeho majetkového

stavu, resp. zníženiu jeho pasív) plnením, ku ktorému v čase jeho poskytnutia neexistoval žiaden
právom stanovený dôvod, ktorým môže byť napr. dohoda účastníkov, povinnosť plynúca zo zákona či
právna skutočnosť a pod.. Ide teda o prípady, kedy právny dôvod v okamihu plnenia vôbec neexistoval.
Výška bezdôvodného obohatenia spočívajúca v užívaní nehnuteľnosti bez právneho dôvodu potomzodpovedá peňažným čiastkam vynakladaným obvykle v danom mieste a čase za užívanie obdobných
vecí, spravidla formou nájmu.

20. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že na pozemkoch, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu
je zriadená garáž vo vlastníctve žalovaného. Pokiaľ sa stavba nachádza na cudzom pozemku, je
povinnosťou vlastníka stavby dohodnúť sa s vlastníkom pozemku na náhrade za užívanie, či inom
právom predpokladanom dôvode, ktorý by upravoval ich právny vzťah. Na uvedenom nič nemení ani
skutočnosť, že vlastníkom pozemku je mesto. Pokiaľ však žalovaný ako vlastník stavby postavenej na

cudzom pozemku nepristúpil k úprave právneho vzťahu s vlastníkom pozemku (žalobcom), je povinný
poskytnúť žalobcovi majetkový prospech zodpovedajúci tomu, o čo sa jeho majetkový stav nezmenšil,
hoci sa tak malo stať v súlade s právom, pričom výška takto získaného bezdôvodného obohatenia
zodpovedá všeobecnej hodnote nájmu sporných pozemkov.

21. Vychádzajúc z predchádzajúcich záverov, súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny v sume

309,10 €, predstavujúcej všeobecnú hodnotu nájmu pozemku parc. č. XXXX/X, za obdobie 2 rokov, od
1.7.2014 do 1.7.2016, na ktorom je postavená garáž žalovaného. Pokiaľ ide o výšku bezdôvodného
obohateniasúdvychádzalzoznaleckýchposudkovpredloženýchobomastranamisporuatoznaleckého
posudku č. 85/2015 vypracovaného D.. L. X.A. a znaleckého posudku č. XXX/XXXX vypracovaného D..
X. M.. I keď znalecký posudok č. XXX/XXXX, vypracovaný znalcom D.. X. M., nestanovoval hodnotu

nájmu pozemku, na ktorom je postavená garáž žalovaného, t.j. parc. č. XXXX/X, bolo nesporné, že
pozemky, ktorých hodnotu nájmu posudok stanovoval, okrem iného aj parc. č. XXXX/X sa nachádza v
tesnej blízkosti pozemku s parc. č. XXXX/X, a teda všeobecnú hodnotu nájmu pozemku s parc. č. XXXX/
X možno stanoviť na hodnotu, z ktorej znalec vychádzal pri stanovení všeobecnej hodnoty nájmu pri
pozemku s parc. č. XXXX/X.

22. Stranami sporu predložené znalecké posudky boli vypracované osobami, ktoré boli zapísané v
zozname znalcov v zmysle zákona č. 382/2004 Z.z. platného a účinného v čase ich vypracovania
a teda osobami, ktoré majú potrebné skúsenosti z odboru, v ktorom majú ako znalci pôsobiť (§ 5

ods. 1 zák. č. 382/2004 Z.z.) a sú povinní pri vykonávaní svojej činnosti postupovať v súlade so
zákonom. Dôkaz znaleckým posudkom je súd oprávnený hodnotiť podľa zásad vyjadrených v ust.
§ 191 CSP. Hodnoteniu súdu však nepodliehajú odborné znalecké závery v zmysle ich správnosti,
súd hodnotí presvedčivosť posudku čo do jeho úplnosti vo vzťahu k zadaniu, logické zdôvodnenie
znaleckého nálezu a jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi (rozsudok NS ČR 33 Odo 325/2001).

Formálny obsah znaleckého posudku ako výsledok špecializovanej odbornej činnosti vykonanej za
podmienok stanovených zákonom súd nie je oprávnený označiť za nesprávny. Pokiaľ strana sporu, ktorá
mieni spochybniť závery znaleckého posudku, nepredloží k svojim tvrdeniam také procesne relevantné
dôkazné prostriedky, ktoré by jednoznačne odborné závery iného znalca spochybnili, súd bez ďalšieho
nemôže vychádzať iba zo záverov vyplývajúcich zo znaleckého posudku vypracovaného iným znalcom,

ktorý pri jeho vypracovaní rovnako ako znalec protistrany postupoval v súlade so zákonom. Dôkazné
bremeno spočíva na tej strane sporu, ktorá popiera správnosť záverov iného znaleckého posudku.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného, keď žalobca aj žalovaný predložili znalecké posudky, pričom ani
jedna zo sporových strán nepredložila súdu také procesne relevantné dôkazné prostriedky, ktorými
by správnosť záverov vyplývajúcich zo znaleckého posudku protistrany jednoznačne spochybnila, súd

vychádzal zo správnosti záverov oboch znaleckých posudkov a všeobecnú hodnotu nájmu stanovil na
hodnotu určenú ako priemer znalcami stanovenej hodnoty, t.j. hodnoty 10,293,-eur/m2/rok a hodnoty
6,879,-eur/m2/rok, teda na sumu 8,586,-eur/m2/rok, čo pri výmere 18 m2 predstavuje za žalované
obdobie 2 rokov (od 1.7.2014 do 1.7.2016) sumu 309,10,-eur. Naviac je treba uviesť, že z obsahu oboch
znaleckých posudkov, ktoré súd vzal do úvahy vyplýva, že ako znalkyňa D.. X., tak aj znalec D.. M.,

dospeli k rovnakému koeficientu polohovej diferenciácie (2.592), ako aj k rovnakej jednotkovej hodnote
pozemku (172,08,-eur/m2), ktoré sa stali základom pre výpočet všeobecnej hodnoty nájmu pozemku.
Ani z tohto dôvodu súd preto nemal pochybnosti o správnosti záverov vyplývajúcich z týchto znaleckých
posudkov.

23. Žalovaný sa s plnením peňažného záväzku dostal do omeškania, preto ho súd zaviazal tiež na
zaplatenie úroku z omeškania. Keďže splatnosť pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia nie je
stanovená zákonom a nebola dohodnutá ani stranami sporu, za deň splatnosti sa považuje deň, ktorý
nasleduje potom, ako bol dlžník na plnenie veriteľom vyzvaný (§ 563 Obč. zákonníka.). K omeškaniužalovaného došlo uplynutím lehoty na plnenie, ktorá nasledovala potom, ako bola žalovanému doručená
výzva na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 1.7.2014 do 31.7.2015, kde výška
bezdôvodného obohatenia predstavuje 167,43,-eur (8,586,-eur/m2/rok ? 12 mesiacov x 13 mesiacov x

18 m2). Výzvu na plnenie si žalovaný prevzal dňa 2.11.2015, lehota 10 dní stanovená vo výzve žalobcu
uplynula žalovanému dňa 12.11.2015, t.j. k omeškaniu žalovaného v tejto časti žalobného nároku
došlo dňa 13.11.2015. Nakoľko žalobca nepreukázal, že žalovaného vyzval aj na zaplatenie náhrady
za užívanie pozemku za obdobie od 1.8.2015 do 1.7.2016, kde výška bezdôvodného obohatenia
predstavuje 141,67,-eur (8,586,-eur/m2/rok ? 12 mesiacov x 11 mesiacov x 18 m2), lehota na plnenie

v tejto časti žalobného nároku začala žalovanému plynúť v deň, ktorý nasledoval potom, ako bola
žalovanému doručená žaloba na vydanie bezdôvodného obohatenia, t.j. od 9.9.2016. V zostávajúcej
časti úroku z omeškania súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

24. Pokiaľ ide o znalecký posudok č. XXX/XXXX, predložený žalovaným na pojednávaní súdu dňa
20.9.2017, vypracovaný znalcom D.. X. M., v ktorom znalec stanovil všeobecnú hodnotu nájmu pozemku

parc. č. XXXX/X (aj keď predmetom konania je pozemok parc. č. XXXX/X) vo výške 4,786,-eur/m2/
rok, súd na tento listinný dôkaz neprihliadal z dôvodu, že žalobca dôvodne namietal, že ten istý
znalec v znaleckom posudku č. XXX/XXXX, zo dňa 27.10.2015, stanovil hodnotu nájmu pozemkov
na sumu 6,879,-eur/m2/rok. Žalovaný nenavrhol doplniť dokazovanie výsluchom znalca za účelom
odstránenia rozporov vyplývajúcich zo stanovenia všeobecnej hodnoty nájmu pozemkov určených

týmto znaleckým posudkom a znaleckým posudkom č. XXX/XXXX, keď aj podľa vyjadrenia samotného
žalovaného parametre danej lokality boli rovnaké v celom spornom období a podľa jeho vyjadrenia k
žalobe, už znalecký posudok č. XXX/XXXX zohľadnil reálne špecifiká skupiny nehnuteľností (radových
garáží), jej polohy a priestorových súvislostí/obmedzení, teda nebol daný žiaden relevantný dôvod na
stanovenie nižšej hodnoty nájmu sporného pozemku novým znaleckým posudkom ako tvrdí (v rozpore

so svojimi vlastnými predchádzajúcimi tvrdeniami) žalovaný. Naviac z obsahu znaleckého posudku č.
XXX/XXXX vyplýva, že znalec ako koeficient redukujúceho faktoru uviedol "ochranné pásmo", avšak
z výpisu z listu vlastníctva nevyplýva, že na pozemku parc. č. XXXX/X, na ktorom je postavená garáž
žalovaného je zriadené vecné bremeno vyplývajúce zo zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, keď
zároveň z nákresov predložených samotným žalovaným (č.l. 76, 77) vyplýva, že ochranné pásmo na

pozemok, na ktorom je postavená garáž žalovaného ani nezasahuje. Taktiež je treba uviesť, že z obsahu
znaleckého posudku znalca D.. X. M. č. XXX/XXXX jednoznačne vyplýva, že skutočnosti opakovane
namietané žalovaným (existencia ochranného pásma, blízkosť bytového domu, predpoklad využitia
pozemkov) boli znalcovi v čase vypracovania znaleckého posudku č. XXX/XXXX známe (viď strana 4
znaleckého posudku - popis pozemkov) a teda je nepochybné, že ak existencia týchto skutočností mala

vplyv na stanovenie všeobecnej hodnoty nájmu pozemku, znalec tieto v znaleckom posudku zohľadnil;
žalovaným predložený neskorší znalecký posudok vypracovaný tým istým znalcom, bez odstránenia
vzniknutých pochybností, súd preto vyhodnotil za účelový s cieľom znížiť povinnosť plnenia na strane
žalovaného. Nedôvodné sú i námietky žalovaného k znaleckému posudku Ing. Polákovej č. XX/XXXX,
nakoľko z obsahu tohto znaleckého posudku jednoznačne vyplýva, že aj v tomto prípade žalovaným

namietané skutočnosti znalkyňa vzala do úvahy a práve z týchto dôvodov všeobecnú hodnotu nájmu
pozemkovrozdelilanapozemky,naktorýchniejezriadenéochrannépásmo,anaktorýchztohtodôvodu
nie je na liste vlastníctva zapísané vecné bremeno (parc. č. XXXX/X - XX) a to na hodnotu - 10,293,-
eur/m2/rok a na pozemky, ktoré sa nachádzajú v ochrannom pásme, a na ktorých z tohto dôvodu je
zapísané vecné bremeno (parc. č. XXXX/XX,XX,XX,XX) a to na hodnotu 9,006,-eur/m2/rok. Zároveň

z obsahu tohto znaleckého posudku vyplýva, že aj pri pozemkoch, na ktorých nie je zriadené vecné
bremeno (ku ktorým patrí aj pozemok, na ktorom je postavená garáž žalovaného), znalkyňa stanovila
koeficientredukujúcehofaktoruna0,8,ktorýmzohľadnila"inéredukujúcefaktory-tvarpozemku,výmeru
pozemku, druh možnej zástavby a pod.", t.j. faktory opakovane namietané žalovaným.

25. Pokiaľ napokon žalovaný žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu, že žalobca nepredložil znalecký
posudok, ktorý by sa týkal žalovaného obdobia, tieto tvrdenia súd vyhodnotil za účelové a ničím
nepodložené, pretože samotný žalovaný vo svojom vyjadrení (č.l. 171) uviedol, že parametre danej
lokality boli a stále sú rovnaké a to počas celého sporného obdobia. Opak v konaní preukázaný nebol.

26. Námietky žalovaného, že návrh nájomnej zmluvy je v rozpore s dobrými mravmi, ako aj ďalšie
námietky vo vzťahu k stanoveniu výšky bezdôvodného obohatenia (historický vývoj garáží a pod.), sú
pre posúdenie veci právne irelevantné.27.Otrováchkonaniažalobcubolorozhodnutépodľa§255zákonač.160/2015Civilnýsporovýporiadok
(ďalejlen"CSP"),podľaktoréhovkonaníúspešnémužalobcovipatríprotižalovanémupomernánáhrada
trov konania v rozsahu 95,14 % (žalobca požadoval zaplatenie sumy 316,80,-eur, súd priznal žalobcovi

sumu 309,10,-eur; žalobca mal teda v konaní úspech v pomere 97,57%, úspech žalovaného v konaní
potom predstavuje 2,43 /100% - 97,57%/, čo predstavuje celkový úspech žalobcu 95,14 /97,57% -
2,43%/).

28. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým

sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní, odo dňa jeho doručenia, na tunajšom
súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona.