Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie, Potvrdené, Zmenené Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Žiar nad Hronom

Judgement was issued by JUDr. Jana Zuzan

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdené, Zmenené, Odmietajúce odvolanie

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 6C/79/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414205922
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Zuzan

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6414205922.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom, pred sudkyňou JUDr. Janou Zuzan, v právnej veci žalobcov :1.) Z. A.,

J.. X.XX.XXXX, XXX XX G. X. XXX, X.) O. Š., J.. X.X.XXXX, G.H. XX/XX, XXX XX Ž. J. E., X.) M. Š.,
J.. XX.X.XXXX, G. Č.. XX/XX, XXX XX Ž. J. E., X.) S. A., J.. XX.XX.XXXX, XXX XX F. XX, X.) I. A., J..
XX.XX.XXXX, XXX XX F. XXX, všetci žalobcovia zastúpení: JUDr. Dušanom Klimom, advokátom, Ul.
Sládkovičova 16/61, Žiar nad Hronom, proti žalovanému : Slovenský pozemkový fond, Búdková 36, 817
15 Bratislava, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zmenu žaloby n e p r i p ú š ť a.

II. Súd žalobu žalobcom z a m i e t a.

III. Žalovaný m á p r á v o na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa podanou žalobou zo dňa 29.4.2014, doručenou súd dňa 15.5.2014 domáhali určenia
vlastníctva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v žalobnom návrhu titulom vydržania. K žalobe pripojili
vyjadrenie Slovenského pozemkového fondu, čestné prehlásenie, vyjadrenie obce F., výpisy z listov
vlastníctva katastrálneho územia Ihráč číslo XXX , XXX, XXX a geometrický plán číslo XXX - XX/XXXX.

2. Žalovaný sa vyjadril k podanej žalobe a namietol pasívnu vecnú legitimáciu v tomto v konaní.

3. Dňa 1.8.2016 bolo súdu doručené právnym zástupcom žalobcov „upresnenie žaloby“, kde ako
žalovanú označil zomr. K. A., zastúpenú Slovenským pozemkovým fondom. Dňa 14.9.2016 žalobcovia
prostredníctvom svojho právneho zástupcu zo žiadali o pripustenie zmeny žaloby tak, že žiadali zrušiť
podielovéspoluvlastníctvokpredmetnýmnehnuteľnostiama totopodielovéspoluvlastníctvovyporiadať.
Dňa 29.9.2016 žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručili súdu podanie s názvom

„upresnenie petitu“, ktorým žiadali spoluvlastníctvo medzi žalobcami a žalovanou označenou K. A. zrušiť
a do výlučného vlastníctva žalobcov určiť nehnuteľnosti spôsobom špecifikovaným v tomto podaní.
Prílohou tohto podania bol znalecký posudok číslo 44/2011 .

4. Súd nasledovne posúdil skutkové tvrdenia sporových strán, vychádzal z nasledovných dôkazov a vec
právne posúdil a vyhodnotil dôkazy takto:

a. Podľa § 139 Civilného sporového poriadku, žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť
žalobu.5. Podľa § 140 Civilného sporového poriadku, zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené
právo alebo sa uplatňuje iné právo. Zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich
skutočností tvrdených v žalobe. Za zmenu žaloby sa nepovažuje úkon žalobcu, ktorým mení uplatnený

nárok, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

6. Podľa § 143 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd nepripustí zmenu žaloby, ak by výsledky
doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe.

7. Žalobcovia sa pôvodne podanou žalobou domáhali určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
titulom vydržania. K podanej žalobe sa vyjadril aj žalovaný, označený v pôvodnej žalobe - Slovenský
pozemkový fond (ďalej aj ako „SPF“). Podaním zo dňa 14.7.2016, doručeným súdu dňa 1.8.2016 právny
zástupca žalobcov označil ako žalovaného K. A., zastúpenú SPF. Následne podaním zo dňa 13.9.2016,
doručeným súdu 14.9.2016 žiadali o pripustenie zmeny žaloby tak, že pôjde o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva k týmto nehnuteľnostiam a podaním zo dňa 21.9.2016, doručeným súdu

dňa 29.9.2016 žalobcovia zmenili navrhnutý spôsob vyporiadania nehnuteľností.

8. Súd má za to, že doposiaľ vykonané dokazovanie nie je podkladom pre rozhodovanie o zrušení
a vyporiadaní spoluvlastníctva, keďže doterajšie konanie bolo o určenie vlastníctva titulom vydržania,
preto návrh na pripustenie zmeny žaloby súd zamietol.

9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcami, písomnými
podaniami žalobcov a žalovaného a dospel k záveru, že podaná žaloba musí byť zamietnutá z dôvodu
nedostatku vecnej pasívnej legitimácie žalovaného. Preskúmavanie vecnej legitimácie, je imanentnou
súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade,

že ju žiadna sporová strana nenamieta (napríklad odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 2 Cdo 205/2009 zo dňa 29. 06. 2010). Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí.
Súd návrhu vyhovie len vtedy, ak žalobca preukáže, že žalovaný je nositeľom subjektívnej povinnosti
vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Slovenský
pozemkový fond označený ako žalovaný v pôvodnej žalobe namietol svoju pasívnu legitimáciu. Je

pravdou, že v listoch vlastníctva ako spoluvlastníčka predmetných nehnuteľností je zapísaná zomr. K. A..
SPF len zastupuje túto spoluvlastníčku ako tzv. neznámu spoluvlastníčku (nezistená totožnosť, bydlisko,
dátum narodenia, úmrtia). Súd sa v celom rozsahu stotožňuje s argumentáciou žalovaného, ktorý tvrdí,
že žalobca iniciuje súdne konanie a má povinnosť tvrdenia a dôkaznej argumentácie a predovšetkým
ako „ dominus litis “ vymedzuje okruh strán sporu a teda pokiaľ ide o pasívne legitimovanou stranu,

žalobca určuje koho žaluje, teda voči komu svoj nárok v iniciovanom súdnom konaní uplatňuje a voči
komu ho požaduje. Je na úvahe a právnej analýze žalobcu, aby správne označil pasívne legitimovaný
subjekt, voči ktorému si z hľadiska hmotného práva svoj nárok uplatňuje. Pretože Slovenský pozemkový
fond nevlastní žiadny spoluvlastnícky podiel k sporným nehnuteľnostiam, spôsobuje to nedostatok jeho
pasívnej vecnej legitimácii v tomto konaní. Žalobcovia následne podaním zo dňa 14. 7. 2016 označili

ako žalovanú K. A.. Toto podanie bolo vykonané za účinnosti nového Civilného sporového poriadku,
(účinný od 1.7.2016), ktorý inštitút zámeny účastníkov nepozná a nedostatok vecnej pasívnej legitimácie
v konaní vedie výlučne k zamietnutiu žaloby.

10. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku,

podľa ktorého prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O nároku na
náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalovaný bol
v konaní úspešný, preto mu súd náhradu trov konania priznal v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žiar

nad Hronom v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 § 365 CSP, ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.