Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 5, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/123/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2516010028
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2516010028.3

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov
JUDr. Janky Klčovej a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci obžalovaného L. J., nar. XX.XX.XXXX v
Z. a obžalovanej Ing. V. O., nar. XX.XX.XXXX v L., pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods.
5 Trestného zákona účinného do 01.01.2006 formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Trestného
zákona účinného do 01.01.2006, o odvolaní prokurátora Krajskej prokuratúry Trnava proti rozsudku

Okresného súdu Piešťany zo dňa 19.07.2017, č. k. 8T/10/2016-2698, na verejnom zasadnutí konanom
dňa 05.02.2019 v Trnave takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolania prokurátora Krajskej prokuratúry Trnava a poškodeného
M. X. N., nar. XX.XX.XXXX, zamietajú.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Piešťany podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodil

obžalovaných spod obžaloby Krajskej prokuratúry Trnava sp. zn. Kv 1/15/2200 zo dňa 25.01.2016,
právne kvalifikovanej ako trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona účinného
do 01.01.2006 formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona účinného do 01.01.2006
na skutkovom základe, že

obžalovaný L. J. ako konateľ a spoločník v spoločnosti Hermes Trade, s.r.o. a obžalovaná Ing. V. O.

ako tlmočníčka poškodeného M. X. N. a finančná riaditeľka v spoločnosti Daewoo Motor Slovakia a
Hermes Trade, s.r.o. v presne neustálenom období rokov 2003 až 2004, spoločným koordinovaným
konaním, predovšetkým v Piešťanoch, po predchádzajúcom navodení situácie založenej na verbálnom
utvrdzovaní poškodeného M. X. N. o skutočnej vôli previesť obchodný podiel obžalovaného L. J. v
spoločnosti Hermes Trade, s.r.o na poškodeného M. X. N., čo zo strany obžalovaného L. J. spočívalo
najmä v opakovanom podpisovaní zmlúv o prevode obchodného podielu spoločnosti Hermes Trade,

s.r.o. na poškodeného M. X. N. (január, apríl 2004), pričom zároveň obžalovaný L.. z najrôznejších
dôvodov naliehal a presviedčal poškodeného M. X. N., aby tento nezrealizoval úkony smerujúce k
zápisu týchto zmien do obchodného registra, v úmysle vylákať od poškodeného M. X. N. vloženie čo
najväčšieho množstva finančných prostriedkov do spoločnosti Hermes Trade, s.r.o., ale tiež previesť
obchodné podiely spoločnosti Daewoo Motor Slovakia, s.r.o., na spoločnosť Hermes Trade, s.r.o. a
zároveň nestratiť reálny vplyv a rozhodovaciu právomoc nad touto spoločnosťou, resp. jej hnuteľným,

nehnuteľným majetkom a obchodnými aktivitami, na ktoré by inak pri prevode podielov nemali nárok,
posledne tiež dňa 12.07.2004 ako postupník podpísal obžalovaný L. J. Zmluvu o prevode obchodného
podielu spoločnosti Hermes Trade, s.r.o. na nadobúdateľa poškodeného M. X. N., ktorý však na rozdiel
od plánu obžalovaných, bol do obchodného registra aj skutočne dňa 13.08.2004 zapísaný ako jediný
spoločník a konateľ spoločnosti Hermes Trade, s.r.o., načo však obžalovaný L. J. v súlade s primárnym
úmyslomnestratiťreálnyvplyvarozhodovaciuprávomocnadspoločnosťouHermesTrade,s.r.o,resp.jej

hnuteľným, nehnuteľným majetkom a obchodnými aktivitami, na ktoré po prevode obchodných podielov
už nemal žiaden nárok, odstúpením od zmluvy zo dňa 26.08.2004 a čestným vyhlásením zo dňa02.09.2004 nezákonne zabezpečil zápis spätného prevodu 100 % obchodného podielu v spoločnosti
Hermes Trade, s.r.o. a funkcie konateľa na seba v obchodnom registri a následne s obžalovanou Ing,. V.
O.aZ.G.uzavrelakoprevodcazmluvuoprevodeobchodnýchpodielovspoločnostiHermesTrade,s.r.o.

natietoosoby,každémuvpodielepo50%,čímobžalovanýL.J.aIng.V.O.,vediacoexistenciiajďalších
zmlúv o prevode obchodného podielu s poškodeným M. X. N. v obave pred ich uplatnením a navrátením
predošlého stavu (v ktorom by už nemali žiaden ekonomický profit, nakoľko by došlo k odhaleniu ich
podvodného plánu), takýmto prevodom obišli podstatu tohto zmluvného jednania s poškodeným, pričom
obžalovaná Ing. V. O. už v čase po nadobudnutí 50 % obchodného podielu v spoločnosti Hermes

Trade, s.r.o. ako tlmočníčka a predstierane spolupracujúca osoba s poškodeným M. X. N. slovnou
manipuláciou a zastieraním skutočného cieľa ich spoločného konania s obžalovaným L. J., vylákala
v dňoch 06.09.2004 a 07.09.2004 od poškodeného M. X. N., pod zámienkou vkladu do spoločnosti
Hermes Trade, s.r.o. ako do jeho vlastnej spoločnosti, finančné prostriedky vo výške 3.400.000,- Sk
(112.859,32 eur), čím poškodenému M. X. N., nar. XX.XX.XXXX v M., aj odlivom celého hnuteľného aj
nehnuteľnéhomajetkuspoločnostiHermesTrade,s.r.o.spôsobiliškoduvovýškenajmenej2.364.684,45

eur (71.238.483,74 Sk), keďže nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku okresný súd odkázal poškodeného M. X. N. s nárokom na
náhradu škody na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že obchodná spoločnosť Daewoo Slovakia, ktorej
obchodné meno dňa 19.12.2002 bolo zmenené na Hermes Trade, bola založená spoločenskou zmluvou
dňa 17.09.2001 spoločníkov L. J. a Ing. R. J. s výškou základného imania 200.000,- Sk, na ktorom sa
podieľajú spoločníci každý po 100.000,- Sk, pričom podľa výpisu z účtu č. XXXXXXXXXX spoločnosti
Hermes Trade v G. Z. je zrejmé, že dňa 05.10.2001 boli vklady od J. a J., každý po 100.000,- Sk

vykonané. Tvrdenie poškodeného, že vklad základného imania v sume 200.000,- Sk vložil on nebolo
ničím preukázané. Z výpovedí strán a svedkov bolo potvrdené, že na rokovaniach pred založením
spoločnosti Daewoo Slovakia (Hermes Trade) sa zúčastnili J., O., J. aj N., pričom ich cieľom bolo čo
najefektívnejšie zlikvidovať spoločnosť Daewoo Motor Slovakia, ktorej materská spoločnosť v Kórei
bola v konkurze. Už v tom čase prevádzka budovy spoločnosti Daewoo Motor Slovakia v Piešťanoch

bola veľmi nákladná, keďže bola postavená čo najlacnejšie, bez dobrej izolácie a mali problémy so
strechou, čo uviedol vo výpovedi svedok Ing. J., preto túto budovu chceli čo najrýchlejšie predať, čo
potvrdzuje aj list od spoločnosti RoRo, s.r.o. z 11.12.2002 adresovaný poškodenému N. ako zástupcovi
spoločnosti Daewoo Motor Slovakia, že súhlasia s navrhovanou cenou 100 mil. Sk, avšak zálohu sú
ochotný poskytnúť len v sume 1 mil. Sk, nie požadovaných 10 mil. Sk, keďže poškodený nevedel určiť,

kedy by prišlo k realizácii predaja. Z uvedeného je podľa okresného súdu zrejmé, že už poškodený ako
konateľ spoločnosti Daewoo Motor Slovakia mal ešte v roku 2002 záujem o predaj budovy spoločnosti
a potom je nelogické konštatovanie v obžalobe, že poškodenému M. X. N. bola odlivom nehnuteľného
majetku spoločnosti Hermes Trade spôsobená škoda, keďže sám poškodený mal už v roku 2002 záujem
predať budovu spoločnosti, preto samotná okolnosť, že predmetná budova bola v roku 2006 predaná,

aj to až potom, čo na predčasné ukončenie leasingu získala od inej spoločnosti 37 mil. Sk, nesvedčí
o úmysle obžalovaných spôsobiť odliv nehnuteľného majetku, ale len o neskoršej realizácii toho, čo
pôvodne zamýšľal už sám poškodený.

Poškodený okrem toho odôvodňoval nepôsobenie v spoločnosti Daewoo Slovakia (Hermes Trade) tým,

že ako cudzinec, by mal ťažkosti pri zakladaní spoločnosti i s ohľadom na množstvo administratívy. Tento
argument poškodeného podľa okresného súdu neobstojí, nakoľko už od roku 2001 pôsobil ako konateľ
spoločnosti Daewoo Motor Slovakia (notárskou zápisnicou z 20.03.2001 prišlo k zmene konateľa v tejto
spoločnosti na poškodeného) a JUDr. S. vo výpovedi potvrdil, že pre spoločnosť Daewoo Motor Slovakia
vykonával právne služby od roku 1996 alebo 1997 a spolupracoval aj s poškodeným. V tejto súvislosti

je podľa okresného súdu zrejmé, že sa poškodený N. chcel vyhnúť zákazu konkurencie medzi dvomi
obchodnými spoločnosťami, resp. chcel sa podieľať na zlikvidovaní spoločnosti Daewoo Motor Slovakia,
kde bol konateľom, prevodom jej majetku na inú spoločnosť, v ktorej by on ako konateľ alebo spoločník
oficiálne nefiguroval.

Okresný súd dospel k záveru, že z kúpnej ceny budovy po odrátaní preddavku zaplatenej spoločnosťou
B.O.F. tak bola spoločnosťou Daewoo Motor Slovakia vyplatená do Kórei kompenzácia 1 mil. USD (čo
predstavovalo s ohľadom na vtedajší kurz meny okolo 32 mil. Sk). Následne dňa 05.02.2004 prišlo
zmluvou o prevode obchodného podielu medzi Daewoo Motor Co Ltd. a Hermes Trade k prevodu 100% obchodného podielu Daewoo Motor Slovakia, s.r.o. v hodnote 66.564.000,- Sk na Hermes Trade za
kúpnu cenu 1 USD (č.l. 1442 - 1445). Z uvedeného je zrejmé, že Daewoo Motor Slovakia predajom
budovy získala sumu 1 mil. USD, ktorú vyplatila do Kórei, na základe čoho materská spoločnosť Daewoo

Motor Co Ltd., ktorá bola spoločníkom Daewoo Motor Slovakia previedla svoj 100 % obchodný podiel
na Hermes Trade za cenu 1 USD (č.l. 1442-1445). V tom čase išlo o spoločný postup poškodeného
N. a obžalovaného J. s cieľom previesť majetok Daewoo Motor Slovakia na Hermes Trade, pričom
hoci v zmluve o prevode obchodného podielu z 05.02.2004 medzi Daewoo Motor Co. Ltd a Hermes
Trade bolo uvádzané, že hodnota 100 % podielu v Deawoo Motor Slovakia je 66.564.000,- Sk, v tom

čase evidentne obchodný podiel nemal takú hodnotu, jednak pre záväzky Daewoo Motor Slovakia voči
materskej spoločnosti v Kórei v sume viac ako 20 mil. USD a aj preto, že v tom čase už Daewoo Motor
Slovakia nebola vlastníkom prevádzkovej budovy, nakoľko na LV č. XXXX už bol ako vlastník stavby
dňa 03.02.2004 zapísaná spoločnosť B.O.F. V tomto období poškodený ako konateľ Daewoo Motor
Slovakia kúpnou zmluvou z 30.01.2004 (č.l. 2640-2643) predal pozemky parc. č. 4537 o výmere 4.697
m2 a parc. č. 4538 o výmere 12.218 m2, zapísané na LV č. XXXX, k.ú. B. spoločnosti Hermes Trade za

kúpnu cenu 16.235.316 Sk, na ktoré bolo zriadené 04.02.2004 záložné právo v prospech spoločnosti
B.O.F., a.s. týkajúce sa leasingovej zmluvy č. 170014 (č.l. 2644-2647). Dňa 04.02.2004 boli uzavreté
aj leasingové zmluvy medzi B.O.F. a Hermes Trade ako leasingovým nájomcom na stroje a zariadenia
autoservisu a motorových vozidiel. Dňa 04.02.2004 uzavrel L. J. ako ručiteľ s B.O.F. ako veriteľom
dohodu o prevzatí ručenia s povinnosťou uspokojiť pohľadávku veriteľa z leasingovej zmluvy č. 170014

v prípade, že pohľadávku neuspokojí dlžník. Následne na to dňa 18.02.2004 obžalovaný J. spísal u
notárky zápisnicu o uznaní dlhu voči leasingovej spoločnosti B.O.F. v sume cez 69 mil. Sk.

Tvrdenie uvedené v obžalobe, že obžalovaní mali navodiť situáciu založenú na verbálnom utvrdzovaní
poškodeného o skutočnej vôli previesť obchodný podiel, a to práve opakovaným podpisovaním

zmlúv o prevode obchodného podielu, pričom zároveň mal obžalovaný L. J. z najrôznejších dôvodov
naliehať a presviedčať poškodeného, aby tento nezrealizoval úkony smerujúce k zápisu týchto zmien
do obchodného registra, za účelom vylákať od poškodeného čo najväčšie množstvo finančných
prostriedkov do spoločnosti, podľa názoru okresného súdu nevyplýva z iných skutočností ako z
interpretácie celej situácie poškodeným.

V prvom rade okresný súd uviedol, že vypracovanie zmluvy o prevode obchodného podielu z 30.01.2004
neinicioval obžalovaný J., čo by mohlo svedčiť o aktívnej činnosti obžalovaného smerujúce k vyvolaniu
omylu poškodeného. Naopak z výpovede svedka JUDr. B. S. jednoznačne vyplynulo, že sám poškodený
ho začiatkom roka 2004 požiadal o vypracovanie zmluvy o prevode obchodného podielu, ktorú

poškodenému aj odovzdal, teda sám poškodený inicioval vypracovanie takejto zmluvy, ktorú potom
predkladal obžalovanému J. na podpis. Skutočnosť, že obžalovaný J. zmluvu o prevode obchodného
podielu z 30.01.2004 podpísal, pričom poškodený mal túto zmluvu po celý čas k dispozícii a návrh na
zápis zmien v obchodnom registri k nej nebol vypracovaný, nepreukazuje úmysel obžalovaného reálne
nepreviesť obchodný podiel na poškodeného. Obsah konkrétnych ústnych dohôd medzi obžalovaným J.

a poškodeným nebol zistený, pričom zo samotnej situácie opakovaného podpisovania zmlúv o prevode
obchodného podielu v kontexte všetkých ostatných okolností, okresný súd nemohol vyvodiť úmysel
obžalovaného J. nepreviesť obchodný podiel na poškodeného.

Podľa obžaloby malo byť úmyselné konanie L. J. zavŕšené tým, že nezákonne zabezpečil spätný prevod

obchodného podielu na seba, a to vo forme, že odstúpil od zmluvy o prevode obchodného podielu. V
tomto smere okresný súd uviedol, že z realizácie zákonného práva na odstúpenie od zmluvy, nemožno
vyvodiť nezákonnosť konania L. J., najmä s ohľadom na skutočnosť, že kúpna cena za obchodný podiel
v sume 200.000,- Sk poškodeným zaplatená nebola. Túto okolnosť mal okresný súd za preukázanú z
rozhodnutí civilných súdov v konaní o určenie platnosti odstúpenia od zmluvy o prevode obchodného

podielu, kde potom, čo vec prešla aj dovolacím konaním, bolo právne uzavreté, že nebolo preukázané,
že M. X. N. zaplatil L. J. sumu 200.000,- Sk. V trestnom konaní toto tiež nebolo preukázané, teda L. J.
na základe reálnej skutočnosti (nezaplatenia kúpnej ceny za prevod obchodného podielu) využil svoje
zákonné právo a od tejto zmluvy odstúpil. Poškodený ani v trestnom konaní nevedel určiť, kedy k úhrade
ceny za obchodný podiel prišlo. Obžalovaný tak bol subjektívne presvedčený o platnom odstúpení od

zmluvy o prevode obchodného podielu, o čom svedčia všetky preukázané okolnosti, ako aj skutočnosť,
že sa žalobou na súde domáhal určenia platnosti odstúpenia od zmluvy. Len s ohľadom na skutočnosť,
že súdy vyhodnotili omeškanie poškodeného s platením kúpnej ceny ako nepodstatné porušenie zmluvy,
kedy mu mala byť poskytnutá dodatočná lehota na plnenie, hoci L. J. vyhodnotil nezaplatenie kúpnejceny za prevod podielu ako podstatné porušenie zmluvy, bola žaloba o určenie platnosti odstúpenia
od zmluvy zamietnutá, a teda súdy toto odstúpenie vyhodnotili ako neplatné. Okresný súd tak uzavrel,
že vzhľadom k týmto okolnostiam nemožno vyhodnotiť konanie L. J. ako nezákonné, keďže využil len

zákonnú možnosť od zmluvy odstúpiť, na základe nezaplatenej kúpnej ceny za prevod obchodného
podielu.
Okresný súd poukázal na mnohé rozporuplné tvrdenia poškodeného nielen v tomto konaní, aj pred
civilnými súdmi, ako aj vo forme notárskej zápisnice zo 17.09.2004, najmä ohľadom toho, kedy mal za
prevod obchodného podielu obžalovanému J. zaplatiť kúpnu cenu. V tomto konaní poškodený uviedol,

že kúpnu cenu zaplatil obžalovanému J. v kancelárii v januári 2004 a následne sa stretli u JUDr. S.,
kde podpísali zmluvu o prevode obchodného podielu, ktorú skutočnosť tvrdil aj v civilných konaniach,
avšak dňa 17.09.2004 formou notárskej zápisnice urobil poškodený vyhlásenie, že kúpnu cenu zaplatil
do vlastných rúk obžalovaného J. podľa čl. III zmluvy o prevode obchodného podielu z 03.08.2004. A
konštatoval, že protichodné tvrdenia poškodeného v jednej z podstatných okolností skutku do značnej
miery znižujú dôveryhodnosť jeho výpovede.

Vykonaným dokazovaním prokurátor podľa názoru okresného súdu nepreukázal, že by obžalovaní už
začiatkom roka 2004 konali s úmyslom spôsobiť poškodenému škodu. Spoločnosť Hermes Trade pritom
aj od septembra 2004, kedy pôsobil ako spoločník a konateľ tejto spoločnosti L. J., riadne splácala
splátky leasingu, pričom na predčasné ukončenie leasingu, kedy dňa 16.02.2006 vyplatila leasingovej

spoločnosti sumu 37.094.208 Sk, boli tieto prostriedky na účet Hermes Trade toho istého dňa poukázané
z účtu spoločnosti AXTON DEVELOPMENT, s.r.o. v sume 37.000.000,- Sk. Ak by obžalovaný J. vedel,
že odstúpenie od zmluvy obchodného podielu bolo neplatné, nerealizoval by podľa názoru okresného
súdu všetky platby splátok leasingu a nevyplatil by zvyšok leasingovej zmluvy vo februári 2006 z účtu
inej svojej spoločnosti. Vzhľadom k tomu, že ďalšie obdobie riadne splácal leasingové splátky a z peňazí

inej spoločnosti vyplatil nehnuteľnosť, aby ukončil leasing, je zrejmé, že sa subjektívne domnieval,
že bol konateľom spoločnosti a subjektom, ktorý má záložné právo na obchodné podiely prevedené
na V. O. a Z. G., a teda aj zodpovednosť za úhradu leasingových splátok, pričom za ich nesplatenie
spoločnosťou Hermes Trade ručil svojím osobným majetkom. Následný predaj budovy a pozemkov
spoločnosti AXTON DEVELOPMENT, s.r.o. za sumu 70 mil. Sk je len logickým vyústením toho, že táto

spoločnosť poskytla Hermes Trade sumu 37 mil. Sk na predčasné splatenie leasingu.

To,žeobžalovanínemaliužzačiatkomroka2004vúmyslekonaťtak,abyspôsobilipoškodenémuškodu,
svedčí podľa názoru okresného súdu aj súvaha k daňovému priznaniu spoločnosti Hermes Trade za
rok 2004 (č. l. 1001-1003), z ktorej vyplýva, že hodnota zásob ku koncu roka 2004 bola 27 mil. Sk a ku

koncu roka 2003 22 mil. Sk, teda nebol preukázaný odliv zásob v priebehu roka 2004, čo by svedčilo
o úmysle obžalovaných spôsobiť škodu poškodenému už v čase, keď sa podpisovali zmluvy o prevode
obchodného podielu. Naopak hodnota zásob sa ku koncu roka zvýšila, teda spoločnosť pokračovala v
podnikaní. To, že v rámci ďalšieho fungovania spoločnosti Hermes Trade nebola priaznivá situácia na
trhu, čo sa týka servisu a predaja náhradných dielov na Daewoo, keďže materská spoločnosť v Kórei

skrachovala, autá tejto značky sa už nepredávali a tým aj upadal servis áut a čoraz menšia bola aj
potreba náhradných dielov, a v rámci eliminácie konkurencie na tomto obmedzenom trhu, sa spoločnosť
Hermes Trade spojila s konkurentom - spoločnosťou TOPbit, spol. s r.o., ktorej spoločníkom bol Ing. J.,
ktorý už na základe dohôd s poškodeným v roku 2002 od neho nakúpil náhradné diely na ďalší predaj
a servis v čase, keď ukončil pôsobenie spoločníka v Daewoo Slovakia (Hermes Trade), a títo začali

spolupracovať tak, že vytvorili novú firmu Carmax centrum, ktorá do roku 2006 kúpila všetky náhradné
diely, za ktoré aj zaplatila, rovnako nepreukazuje, že by bolo úmyslom obžalovaných takto konať už na
začiatku roka 2004, teda v čase keď mal byť poškodený uvedený do omylu.

K znaleckému posudku č. 2/2014 okresný súd uviedol, že hodnota 100 % obchodného podielu

spoločnosti Hermes Trade k 01.01.2004 bola v sume 5.302.000 Sk a k 01.01.2005 bola hodnota
obchodného podielu v sume - 992.000 Sk. Treba tu zohľadniť predovšetkým okolnosť, že spoločnosť
Hermes Trade v januári, resp. februári 2004 prevzala leasing nielen budovy, ale aj na stroje a zariadenia
autoservisu a motorové vozidlá, čím na seba prevzala záväzky za majetok v tom čase jej nepatriaci a
vznikli jej zvýšené výdavky aj s platením úrokov spojených s leasingom. Predmetný znalecký posudok

však nijako nerozlíšil, ktorými konkrétnymi krokmi prišlo k zníženiu hodnoty obchodného podielu a aký
vplyvnatomalopôsobeniepoškodenéhodo06.09.2004vHermesTrade.Okremtohoznaleckýposudok
preukázal, že spoločnosť Hermes Trade mala ukazovateľ celkovej zadlženosti k 01.01.2004 84,96 %
a k 01.01.2005 100,84 %, pričom za kritickú hodnotu zadlženosti sa považuje 70 % a viac, teda už nazačiatkuroka2004bolaspoločnosťHermesTradezakritickouhranicouzadlženostiajepodľaokresného
súdu otázne ako by túto situáciu riešila pod vedením poškodeného, kedy od augusta 2004 zostal jediným
konateľom a spoločníkom spoločnosti.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že nebolo preukázané, že by obžalovaní v čase
podpisovania zmlúv o prevode obchodného podielu medzi obžalovaným J. a poškodeným konali tak,
že by chceli poškodenému spôsobiť škodu a seba alebo iného tým obohatiť, resp. tak, že by vedeli, že
poškodenému spôsobia škodu a seba alebo iného tým obohatia, a pre prípad, že ju spôsobia, boli s tým

uzrozumení, teda, že by konali v priamom alebo nepriamom úmysle vo vzťahu k neskoršie vzniknutej
škode, ktorá na majetku poškodeného M. X. N. vznikla, tým, že mu neboli vrátené pôžičky, ktoré ako
fyzická osoba spoločnosti Hermes Trade poskytol, resp. tým, že hodnota majetku spoločnosti Hermes
Trade sa znížila. Okresný súd zdôraznil, že obžaloba vidí úmyselné uvádzanie poškodeného M. X. N. do
omylu v koordinovanom konaní obžalovaných ohľadom verbálneho utvrdzovania poškodeného v tom,
že na neho bude prevedený obchodný podiel spoločnosti Hermes Trade, avšak vykonanými dôkazmi

nebolo preukázané, že by v tom čase obžalovaní konali v úmysle spôsobiť poškodenému, či spoločnosti
Hermes Trade škodu a seba alebo iného tým obohatiť, pričom pre naplnenie skutkovej podstaty podvodu
sa vyžaduje, aby úmyselným zavinením páchateľa bolo pokryté aj to, že takýmto konaním chce spôsobiť
škodu a zároveň chce seba alebo iného obohatiť, resp. o tom vedel a pre prípad, že ju spôsobí, bol s tým
uzrozumený. Najmä z výpovede obžalovaného J. a svedka Ing. J. je zrejmé, že ich spoločným cieľom

spolu s poškodeným a Ing. O. bolo čo najefektívnejším spôsobom zlikvidovať spoločnosť Daewoo Motor
Slovakia, pričom z jednotlivých právnych úkonov je podľa okresného súdu zrejmé, že takto postupovali
po vzájomnej dohode.

Čo sa týka vkladu poškodeného dňa 06.09.2004 v sume 2.000.000,- Sk a dňa 07.09.2004 v sume

1.400.000,- Sk na účet spoločnosti Hermes Trade v G. Z., kedy mala obžalovaná O. tieto finančné
prostriedky vylákať od poškodeného slovnou manipuláciou a zastieraním, takéto konanie obžalovanej
O. nebolo podľa názoru okresného súdu preukázané. Z dokladov G. Z. o vkladoch z účtu poškodeného
na účet spoločnosti Hermes Trade vyplýva, že dňa 06.09.2004 a 07.09.2004 boli prevody v sume 2 mil.
a 1,4 mil. vykonané, čo nespochybnila ani obžalovaná O., ktorá potvrdila, že s poškodeným v banke

bola, avšak poprela, že by k prevodu týchto peňazí došlo na základe jej utvrdzovania poškodeného, že
je konateľom a spoločníkom Hermes Trade. Túto skutočnosť v konaní tvrdil len poškodený, ale žiadne
z ostatných okolností o tom nesvedčia.

Okresný súd k tomu uviedol, že poškodený podľa vyjadrenia strán aj svedkov pôsobil v spoločnosti

Hermes Trade (pôvodné obchodné meno Daewoo Slovakia) od jej začiatku ako osoba, ktorá reálne
riadila obchod s náhradnými dielmi, aj keď v spoločnosti nepôsobil ako spoločník či konateľ alebo
zamestnanec. Keďže spoločnosť po založení nemala žiaden kapitál a na nákup náhradných dielov za
účelom ich ďalšieho predaja potrebovala finančné prostriedky, už od jej vzniku poškodený do spoločnosti
Hermes Trade prevádzal zo svojho účtu vysoké čiastky. Podľa výpisu z účtu Hermes Trade v G. Z.

poškodený už dňa 30.11.2001, teda ani nie dva mesiace po zapísaní spoločnosti do obchodného
registra, vložil zo svojho účtu na účet spoločnosti Hermes Trade sumu 5 mil. Sk. Z bankových operácií
v ďalšom období je zrejmé, že spoločnosť Hermes Trade obchodovala najmä so spoločnosťou Daewoo
Motor Slovakia, kde bol poškodený od marca 2001 konateľom, teda prakticky sám so sebou. Ďalšiu
sumu 6 mil. previedol poškodený zo svojho účtu na účet spoločnosti Hermes Trade dňa 18.02.2003.

V roku 2004 bolo vykonaných viacero prevodov, a to tak z účtu poškodeného na účet Hermes Trade,
a to v dňoch 30.01.2004 v sume 3,5 mil. Sk označený ako pôžička, dňa 02.02.2004 v sume 3,5 mil.
Sk označený ako pôžička, dňa 21.04.2004 v sume 1 mil. Sk označený ako krátkodobá pôžička, dňa
29.04.2004 v sume 2,5 mil. Sk označený ako krátkodobá pôžička a dňa 11.05.2004 v sume 2 mil.
Sk označený ako krátkodobá pôžička, ako aj opačných prevodov z účtu spoločnosti Hermes Trade

na účet poškodeného, a to dňa 09.02.2004 v sume 7 mil. Sk a dňa 28.07.2004 v sume 3 mil. Sk.
Okresný súd tak konštatoval, že poškodený od založenia spoločnosti Hermes Trade prevádzal zo svojho
účtu na účet spoločnosti finančné prostriedky v sumách niekoľko miliónov. Evidentne pre poškodeného
bola bežná prax zo svojho účtu previesť na účet spoločnosti Hermes Trade väčší objem finančných
prostriedkov, ktoré podľa označenia väčšiny platieb boli pôžičkami z jeho strany. Poškodený si však aj

z účtu spoločnosti na svoj účet previedol časť finančných prostriedkov späť. Prevod finančnej hotovosti
v sume 2 mil, resp. 1,4 mil. Sk dňa 06.09.2004 a 07.09.2004 sa tak nejaví ako niečo neobvyklé, čo
by muselo byť nevyhnutne podmienené tým, že by poškodený musel byť uvedený do omylu, aby zo
svojho účtu previedol tak vysokú sumu na účet spoločnosti Hermes Trade. V tomto smere okresný súdpoukázal na skutočnosť, že oveľa vyššie čiastky vkladal poškodený na účet spoločnosti v čase, keď
v nej nebol spoločníkom ani konateľom, a to aj v čase, keď ešte nebola podpísaná ani prvá zmluva o
prevode obchodného podielu, teda pred januárom 2004.

Len samotná okolnosť, že poškodený vkladal na účet spoločnosti peniaze aj pred septembrom 2004,
by dostatočne nepreukazovala, že nemohol byť ohľadom septembrových vkladov v roku 2004 uvedený
do omylu, ako to on tvrdí, avšak túto skutočnosť podľa okresného súdu vyvracia ďalšia okolnosť, a
to, že ešte pred vykonaním týchto prevodov mu preukázateľne od obžalovaného L. J. bolo doručené

odstúpenie od zmluvy o prevode obchodného podielu. Poškodený v konaní tvrdil, že spoločnosť DHL
mu doručila prázdnu zásielku, že list od L. J. z 26.08.2004 označený ako odstúpenie od zmluvy o
prevode obchodného podielu nedostal, že dostal len nejaký fax. Z listinných dokladov však jednoznačne
vyplynulo, že L. J. listom zo dňa 26.08.2004 oznámil poškodenému, že odstupuje od zmluvy o
prevode obchodného podielu z dôvodu nezaplatenia kúpnej ceny 200.000,- Sk, čím sa opätovne stáva
spoločníkom, pričom túto zásielku doručila DHL služba dňa 31.08.2004 proti podpisu poškodenému.

Skutočnosť, že poškodený nedostal prázdnu obálku potvrdzuje aj e-mailová komunikácia od JUDr. S.
poškodenému dňa 02.09.2004, ktorá je označená ako odpoveď na list pána J., kde advokát reaguje
na skutočnosť tvrdenú L. J. ohľadom nezaplatenia sumy 200.000,- Sk, kde poškodenému uvádza,
že v budúcnosti môže tvrdiť, že sumu 200.000,- Sk zaplatil pri podpise zmluvy a na list J. môže
reagovať tak, že jeho odstúpenie datované 26.08.2004 považuje za neplatné. Poškodený listom zo dňa

06.09.2004 oznámil L. J., že dňa 30.08.2004 prevzal odstúpenie od zmluvy o prevode obchodného
podielu vyhotovené 26.08.2004, a toto považuje za neplatné, lebo kúpnu cenu zaplatil pri podpise
zmluvy. Poškodený tak v odpovedi L. J. jednoznačne reagoval na skutočnosti uvádzané v liste L. J., lebo
jednoznačne označil list dňom vyhotovenia, teda 26.08.2004 ako aj poukázal na skutočnosť tvrdenú
L. J., že mu kúpna cena za prevod podielu nebola zaplatená. Rovnaké skutočnosti sú uvedené aj

v e-mailovej odpovedi JUDr. S. poškodenému, čo korešponduje aj s vyjadrením obžalovanej O., že
poškodený za JUDr. S. po obdržaní a preložení listu odišiel do Bratislavy. Obžalovaná O. uviedla,
že sama list od L. J. o odstúpení o prevode obchodného podielu poškodenému prekladala, taktiež
mu poradila, aby sa poradil s právnikom, na čo poškodený odišiel za JUDr. S. do Bratislavy, a tiež
mu tento list prekladali ďalší zamestnanci. Uvedené skutočnosti spochybňujú tvrdenia poškodeného o

utvrdzovaní obžalovanou O. dňa 06., resp. 07.09.2004 o tom, že je konateľom a spoločníkom Hermes
Trade, a preto má previesť na účet spoločnosti peniaze zo svojho účtu. Okresný súd ďalej uviedol, že
prevody vykonané v septembri 2004 neboli jediné prevody peňazí poškodeného na účet spoločnosti,
ale podstatnou okolnosťou je skutočnosť, že poškodený reálne mohol mať odôvodnenú pochybnosť o
tom, kto je konateľom a spoločníkom Hermes Trade. Poškodený i keď bol cudzincom, mal predmetný list

preložený, o čom svedčí aj e-mailová komunikácia s JUDr. S., pričom ako pre dlhoročného manažéra
pohybujúceho sa v obchodných kruhoch a vystupujúceho aj ako konateľ spoločnosti, nemal dôvod
pokladať uvedený dokument len za nejakú sťažnosť, ako to prezentoval vo svojej výpovedi. Odhliadnuc
od pohľadu ako tieto skutočnosti vnímal sám poškodený to, že dňa 26.08.2004 obžalovaný L. J. odstúpil
od zmluvy o prevode obchodného podielu a toto dňa 31.08.2004 prostredníctvom DHL služby doručil

poškodenému, v podstate vylučuje, že by obžalovaní chceli uviesť poškodeného do omylu, alebo využiť
jeho omyl v tom, že je konateľom a spoločníkom Hermes Trade na to, aby previedol sumu 2 mil. a 1,4
mil. Sk na účet spoločnosti, keďže sám obžalovaný J. mu oznámil, že sa opätovne stáva spoločníkom
v Hermes Trade.

Okresný súd tak ustálil, že vykonanými dôkazmi nebolo preukázané, že by obžalovaná O. poškodeného
utvrdzovala v tom, že je konateľom a spoločníkom v Hermes Trade a poškodený preto vložil sumu
3,4 mil. Sk na účet spoločnosti, pričom toto tvrdil len poškodený, avšak objektívne zistené skutočnosti
vyplývajúce predovšetkým z listinných dôkazov toto tvrdenie poškodeného spochybňujú. Jednak sú to
skutočnosti, že poškodený už od roku 2001 do mája 2004 vkladal na účet spoločnosti Hermes Trade

finančné čiastky vo vyšších sumách ako v septembri 2004, pričom väčšinu z nich (nie však všetky) aj
označil ako pôžičky, či krátkodobé pôžičky. A taktiež skutočnosť, že poškodenému dňa 31.08.2004 bolo
doručené odstúpenie od zmluvy o prevode obchodného podielu, kde mu obžalovaný J. oznamuje, že on
sa znovu stáva spoločníkom, ktorý list bol obžalovanou O. poškodenému preložený, ktorý poškodený
konzultoval s právnikom JUDr. S., nakoľko tento mu k tomu zaslal mail a napokon sám poškodený listom

zo 06.09.2004 reagoval tak, že
odstúpenie považuje za neplatné. V konaní tak podľa okresného súdu nebol bez akýchkoľvek
pochybností preukázaný úmysel obžalovaných uviesť poškodeného do omylu, alebo využiť jeho omyl,
aby previedol sumu 3,4 mil. Sk na účet spoločnosti Hermes Trade. V tejto časti konania obžalovaných,najmävovzťahukukonaniuobžalovanejO.nebolanaplnenáskutkovápodstatatrestnéhočinupodvodu,
keďže nebolo preukázané, že by úmyselne uviedli poškodeného do omylu alebo využili jeho omyl.

Okresný súd na záver dodal, že z vykonaného dokazovania aj vyplynulo, že na začiatku roka 2005
prešli niektorí zamestnanci pod novú spoločnosť, vznikla spoločnosť Carmax centrum, ktorá postupne
do roku 2006 kúpila všetky náhradné diely, spoločnosť Hermes Trade vo februári 2006 predčasne
ukončila leasing budovy, ktorú odkúpila od leasingovej spoločnosti za sumu cez 37 mil. Sk, na čo
použila prostriedky z účtu AXTON DEVELOPMENT, a túto nehnuteľnosť aj s pozemkami následne tejto

spoločnosti aj predala, avšak tieto skutočnosti vznikli až po septembri 2004, pričom zo žiadnych dôkazov
nevyplýva, že by bolo úmyslom obžalovaných takto konať už v čase keď s poškodeným podpisovali
zmluvy o prevode obchodného podielu, preto nemožno takéto až následné konanie považovať za
konanie, ktoré by naplnilo znaky skutkovej podstaty trestného činu podvodu. Vzťahy medzi obžalovaným
J., resp. obžalovanou O. a poškodeným N. zakladajú len obchodnoprávny vzťah.

Keďže súd obžalovaných spod obžaloby oslobodil, odkázal poškodeného s jeho nárokom na náhradu
škody na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom v zmysle § 288 ods. 3
Trestného poriadku.

Proti tomuto rozsudku zahlásil ihneď na hlavnom pojednávaní prokurátor odvolanie. Argumentoval

nasledovne:
„I napriek tomu, že konanie ktoré vydaniu rozsudku predchádzalo považujem za zákonné (mimo
vykonania dôkazu čítaním znaleckého posudku 40/2017 - kde ide o dôkaz nezákonný a vykonaný pred
súdom byť nemal), vyhodnotenie týchto dôkazov v odôvodnení rozsudku považujem za nesprávne a
ako taký je potom nesprávny aj na to nadväzujúci výrok súdu o oslobodení obžalovaných. Dôvodom

odvolania podaného v neprospech obžalovaných je tak predovšetkým to, že súd selektívne vyberal
jednotlivé konania obžalovaných v tom ktorom časovom okamihu a tieto konania hodnotil výlučne
individuálne, bez toho aby ich vyhodnotil vo vzájomných súvislostiach a logickej nadväznosti. Pri
objektívnom zhodnotení konania obžalovaných je zrejmé, že každý nasledujúci krok obžalovaných na
seba systematicky nadväzoval a smeroval k jedinému cieľu (úmyslu obžalovaných) a to „po prevode

podielov Daewoo Motor Slovakia, s.r.o. nestratiť ovládanie spoločnosti Hermes Trade s.r.o. a túto
vytunelovať". Mimo to tiež značná časť hodnotiacich úvah sa týka okolností, ktoré pre posúdenie
naplnenia znakov žalovanej skutkovej podstaty trestného činu podvodu relevantný význam nemajú.

Súd tak začiatkom vlastných úvah (str.21) napríklad obsiahlo analyzoval dôvody pre ktoré nechcel či

nemohol pôsobiť poškodený vo vlastníckej štruktúre spoločnosti Hermes Trade s.r.o. od počiatku, kde
uzavrel, že možným dôvodom bola obava poškodeného z porušenia zákazu konkurencie. Ide síce
o logicky prípustnú úvahu, ktorá však na samotnú podstatu spáchaného trestného činu nemá žiaden
vplyv. Obdobne sa súd vo viacerých častiach rozsudku zaoberal možnosťou či došlo k úhrade kúpnej
ceny za prevod obchodného podielu N. J. a danú skutočnosť označuje ako podstatnú okolnosť skutku,

ale objektívne s poukazom na skutkovú vetu obžaloby nie je daná okolnosť v obžalobe spomínaná a
ani kladená za vinu obžalovaným. Mimo to z pohľadu práva trestného ide o irelevantnú skutočnosť
majúcu vplyv výlučne na posúdenie otázok civilno právnych (kto bol a je jediným spoločníkom Hermes
Trade s.r.o. - na čo už súdy v civilných konaniach odpoveď dali). Jednou z množstva sporných častí
odôvodnenia rozsudku je tiež úvaha súdu spočívajúca v tom, že „nakoľko N. mal záujem, na odpredaji

budovy spoločnosti Daewoo Motor Slovakia, s.r.o. ešte v roku 2002, preto keď v roku 2006 obžalovaný
J. túto budovu za spoločnosť Hermes Trade s.r.o. predal, vlastne len realizoval to čo zamýšľal sám
poškodený". Takéto zjednodušenie opísaného stavu je neprípustné a nereflektuje skutočný stav veci,
kde N. za Daewoo Motor Slovakia, s.r.o. ešte 30.1.2004 predáva (t.j. sám realizuje svoj zámer) budovu
kupujúcemu B.O.F. a nájomcom sa stáva Hermes Trade s.r.o., pričom po vyplatení leasingových splátok

sa stal vlastníkom Hermes Trade s.r.o. a až toto následne J. jednak za Hermes Trade s.r.o. a taktiež
aj za AXTON prevádza na AXTON danú nehnuteľnosť čím Hermes Trade s.r.o. v podstate "tuneluje".
Súd sa pritom už nezaoberal širšími súvislosťami a to že ide o zjavný „odliv majetku" zo spoločnosti
Hermes Trade s.r.o. vrátane prevodov rozsiahlych nehnuteľností (pozemky parc. č. 4537 o výmere 4.697
m2 a parc. č. 4538 o výmere 12.218 m2, zapísané na LV č. XXXX, k.ú. B.), kde neskôr AXTON stavia

logistický park. Rozpor odôvodnenia rozsudku je preto daný aj v tom, že súd na jednej strane uvádza,
že Hermes Trade s.r.o. nikdy nebol vlastníkom prevádzkovej budovy avšak o riadok nižšie uvádza,
že „vlastnícke právo k nej nadobudla spoločnosť Hermes Trade až po predčasnom ukončení leasingu
16.02.2006". Z uvedeného je zrejmé a z dôkazov jednoznačne vyplýva že spoločnosť Hermes Trades.r.o. bola vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, ale bezprostredne po nadobudnutí vlastníctva ju J. zo
spoločnosti prevádza,čím spôsobuje odliv nehnuteľného majetku tejto spoločnosti.

Neposledne i konštatovanie súdu, že hodnota obchodných podielov Daewoo Motor Slovakia
prevádzaných na Hermes Trade s.r.o. dňa 5.2.2004 nedosahovala hodnotu 66.564.000,- Sk, je v rozpore
s výpoveďami svedkov a s jednoznačným listinným dôkazom nachádzajúcim sa v spisovom materiály
a to založenou - zmluvou o prevode obchodného podielu z 05.02.2004 medzi Daewoo Motor Co. Ltd a
Hermes Trade s.r.o. podľa ktorej, zmluvne ujednaná hodnota 100 % podielu v Deawoo Motor Slovakia

bola 66.564.000,- Sk. Súd tak spochybnil jednoznačný listinný dôkaz bez toho aby vzal do úvahy už len
strojné vybavenie a hodnotu skladových zásob, ktoré podľa vyjadrenia svedkov (mimo poškodeného aj
J. či X.) dosahovali hodnotu minimálne 50 000 000,- SK. V tejto súvislosti súdom uvádzané záväzky
smerom k materskej spoločnosti vo výške 20 mil. USD boli anulované splatením 1 mil. USD do Kórei.

Bez akýchkoľvek pochybností je tu možné skonštatovať a to aj vzhľadom na logický sled udalostí, že

prevod podielov spoločnosti Daewoo Motor Slovakia, s.r.o. na Hermes Trade s.r.o. nastal až potom
keď obžalovaný podpísal prvú - januárovú zmluvu o prevode obchodných podielov Hermes Trade s.r.o.
na poškodeného. Až po tomto poškodený prevádza 30.1.2004 (majúc v rukách predmetnú zmluvu o
prevode podielov - čím sa chránil) bonitné obchodné podiely spoločnosti Daewoo Motor Slovakia, s.r.o.
naHermesTrades.r.o.vdomnení,ževdohľadnejdobesapodľaujednaniasobžalovanýmstanejediným

spoločníkom Hermes Trade s.r.o.

O tom, že nemohol spísanie zmluvy o prevode podielov Hermes Trade s.r.o. iniciovať pred S. J. je
zjavné z postavenia oboch osôb v štruktúre spoločnosti Daewoo Motor Slovakia, s.r.o. pre ktorú S.
pracoval. N. bol v tom čase štatutárnym orgánom danej spoločnosti a J. v pozícii obdobnej bežnému

zamestnancovi. Preto argumentácia, že keď neinicioval spísanie zmluvy J. nasvedčuje tento stav
tomu, že u poškodeného nemohol obžalovaný vyvolať stav omylu je nesprávna (omyl vyvolal už vtedy
keď poškodenému tvrdil že mu podiely chce previesť a prevedie). Na to nadväzuje aj nesprávnosť
záveru o nemožnosti zistiť obsah konkrétnych ústnych dohôd medzi obžalovaným a poškodeným.
Obsah týchto dohôd (zákon pozná jednak zmluvy písomné, ale aj ústne ktorých nositeľmi obsahu sú

samotné zmluvné strany) je možné vyvodiť z výpovedí a konania konkrétnych osôb. V danom prípade
poškodený N. dostatočne presvedčivo a vierohodne identifikoval čo bolo obsahom ich „dohody" s
obžalovaným. Presvedčivosť jeho výpovede je zvýraznená najmä fyzickým zhmotnením tejto „ústnej
dohody" do viacerých zmlúv o prevode obchodného podielu spoločnosti Hermes Trade s.r.o. na N..
Aký presvedčivejší dôkaz o vôli strán je možné obstarať ako skutočnú zmluvu obojstranne podpísanú s

jasným obsahom a náležitosťami, najmä pokiaľ obe strany zhodne uvádzajú že neboli pri podpise pod
žiadnym nátlakom.

S poukazom na vyhodnocovanie vierohodnosti priamych svedeckých výpovedí obžalovaných a
poškodeného uvádzam, že táto nemôže byť odvodzovaná od vzájomných podporných tvrdení

obžalovaných či iných subjektívnych okolnostiach, ale vierohodnosť je potrebné vnímať najmä v
nadväznosti na ďalší reťazec objektivizovaných priamych a nepriamych dôkazov, ktoré dokazované
skutočnosti v posudzovanej výpovedi potvrdzujú a vecne a logicky tak do seba zapadajú alebo
v opačnom prípade sú so zabezpečenými objektivizovanými dôkazmi v príkrom rozpore. A práve
s poukazom na tento reťazec dôkazov je výpoveď obžalovaných mimoriadne nevierohodná.

Poukazovanie na čiastočné rozpory v okrajových okolnostiach výpovede poškodeného je potrebné
vnímať aj s ohľadom na časový odstup od rozhodných udalostí. Tak isto je neprípustné konfrontovať
výpoveď svedkov, poškodeného či obžalovaných s výpoveďami uskutočnenými v iných netrestných
konaniach, ktoré sú v trestnom konaní vykonávané ako listinné dôkazy (nejde tak o osobný výsluch pred
konkrétnym trestným senátom).

Z odôvodnenia rozsudku ďalej vyplýva, že ďalšia časť podvodného konania obžalovaných dotýkajúca
sa spätného prevodu obchodných podielov na J. bola posúdená ako realizácia zákonného práva
obžalovaného na odstúpenie od zmluvy. Ako som už viac krát uvádzal, nezákonnosť tohto postupu
bola ustálená reťazcom súdnych rozhodnutí, ktoré uzatvorili že postup obžalovaného v danom prípade

zákonný nebol. Pokiaľ by postupoval zákonne, bol povinný v predmetnom prípade využiť iné právne
prostriedky a nástroje ako v skutočnosti využil (výzva na dodatočnú úhradu kúpnej ceny), čo však
neurobil. J. tak nemohol využiť zákonnú možnosť na odstúpenie od zmluvy preto, lebo nikdy takúto
zákonnú možnosť nemal. Všetky kroky, ktoré následne obžalovaný podnikol tak práve preukazujúúmysel spätne previesť obchodný podiel na seba a zabezpečiť situáciu tak aby v spoločnosti mohlo
nerušene dôjsť k prevodom celého majetku na tretie osoby - prevedenie obchodných podielov na V. O.
a Z. G., nevpustenie poškodeného do priestorov spoločnosti. Súd pritom však konštatuje „Sama táto

skutočnosť však nepreukazuje úmysel L. J. nezákonne spätne previesť obchodný podiel na seba." čo
je vzhľadom na vyššie uvedené úvaha nelogická.

Konštatácia že „Poškodený mal preukázateľne už zmluvu o prevode obchodného podielu z 30.01.2004
k dispozícii a nerealizoval ju. Taktiež mal mať k dispozícii ďalšiu zmluvu z apríla 2004, a túto taktiež

nerealizoval, z čoho je zrejmé, že na základe dohôd, ktorých presný obsah v konaní nebol preukázaný,
ani poškodený nemal záujem na čo najskoršom podaní návrhu na zápis zmien do obchodného
registra, pričom už 30.01.2004 mal podpísanú zmluvu o prevode obchodného podielu. „ nezodpovedá
dôkaznému stavu, nakoľko poškodený jasne formuloval čo stálo za odkladmi zápisov v obchodnom
registri (k zápisu zmien nedošlo pre naliehanie obžalovaného a jeho zavádzanie).

Najzávažnejším nedostatkom hodnotenia dôkazov je však tvrdenie súdu o tom, že „vykonaným
dokazovanímsanepreukázalo,žebyobžalovanýJ.uvádzalpoškodenéhodoomyluvtom,žebynaneho
obchodný podiel previesť nechcel, keďže opätovne ďalšie zmluvy o prevode obchodného podielu v apríli
aj v júli 2004 podpísal." keď v rozpore s týmto záverom počas hlavného pojednávania sám obžalovaný
J. uviedol „Verzia, že by som predával firmu 30.01. a pritom 04.02. podpísal ručenie za túto firmu, bez

toho, aby som to mal garantované, je absurdnosť." pričom aj ďalšie vyjadrenia obžalovaného sa niesli
v duchu, že prevod spoločnosti Hermes Trade s.r.o. na N. on nikdy nechcel uskutočniť, ale podpísané
zmluvy slúžili výlučne ako zábezpeka do trezoru pre N.. V nadväznosti na obsah označenej zmluvy,
samotnej výpovede obžalovaného J., výpovedi poškodeného a podporne aj svedka S. tak neexistuje
žiadnapochybnosťouvádzanípoškodenéhodoomyluvkľúčovejotázke-vôlipreviesťobchodnépodiely

na poškodeného. To že obžalovaný zmluvy podpísal bola len súčasť podvodného konania ktorá mala
poškodeného utvrdiť v ich korektnom prístupe a navodiť zdanie o poctivých úmysloch obvinených (čo
sa v konečnom dôsledku aj obžalovaným podarilo) aby tento bez akéhokoľvek podozrenia previedol
majetok - bonitné podiely spoločnosti Daewoo Motor Slovakia, s.r.o. (66.564.000,- Sk.) na spoločnosť
Hermes Trade, s.r.o.(200 000,- Sk.).

Právna teória definuje uvedenie do omylu ako konanie, ktorým páchateľ predstiera okolnosti, ktoré nie sú
vsúladesoskutočnýmstavomveci.Môžeísťokonanie,opomenutieajkonkludentnékonanie. Uvedenie
do omylu môže byť ľsťou, ale môže ísť aj o nepravdivú informáciu. Pri využití omylu iného páchateľ sám
k vyvolaniu omylu neprispel, ale po zistení omylu iného a v priamom vzťahu k nemu konal tak, aby na

škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatil.

Súd si v celom rozsahu osvojil a vzal za preukázané (a to s poukazom na obžalovaným predložené
listiny) aj ďalšie obhajobné tvrdenie týkajúce sa údajnej nemožnosti previesť podiely spoločnosti
Hermes Trade s.r.o. na N., nakoľko obžalovaný údajne ručil svojim majetkom spoločnosti B.O.F. Máme

možnosť hmatateľne fyzicky vidieť kompletné leasingové spisy spoločnosti B.O.F. Leasing týkajúce sa
spoločnosti Hermes Trade, s.r.o. nachádzajúce sa na č. l. 1482-1539, 1884-2000, z ktorých vyplýva, že k
leasingovej zmluve číslo 170014 nepristúpil žiaden spoludlžník či ručiteľ. Zmluva o ručiteľskom záväzku
nachádzajúca sa v spisovom materiály nevykazuje známky skutočnej zmluvy so spoločnosťou B.O.F.
- nie je vyhotovená na predtlači spoločnosti B.O.F, nie je opatrená pečiatkou tejto spoločnosti, nie je

opatrená hlavičkou tejto spoločnosti, nemá evidenčné číslo zmluvy pod ktorým by bola v spoločnosti
evidovaná čo iné písomnosti uzatvorené s danou spoločnosťou majú. Pokiaľ ide o notárske vyhlásenie
ručiteľa ako súkromnej osoby podozrivého J. ide o jednostranný úkon, ktorý sa spoločnosti B.O.F.
preukázateľne nedostal do dispozície a preto nemá žiaden právny význam. Ide o deklarovanie niečoho
čo si druhá strana uplatňovať reálne nemôže, keďže nie je s niečím takým oboznámená (žiadna

pečiatka vykazujúca doručenie daných listín B.O.F. - nevznikol tak žiaden právny vzťah, avšak uvedená
skutočnosť naopak slúžila ako argumentácia obžalovaného J. pre N. ako ďalšia súčasť jeho podvodného
správania sa a pokračovania v uvádzaní poškodeného do omylu. V tejto súvislosti musím tak ako
aj nižšie ešte uvediem zvýrazniť, že leasingový ústav mal svoje pohľadávky zabezpečené niekoľko
násobne prevyšujúcou hodnotou založených nehnuteľností a preto akési „osobné ručenie L. J." je aj z

reálneho pohľadu zabezpečenia bezvýznamné (B.O.F. by bola predala nehnuteľnosti a pohľadávka by
bola uspokojená - poznamenávam, že do roku 2008 t.j. nástupu finančnej krízy hodnota nehnuteľností
a predovšetkým v tak exponovanom meste ako Piešťany každoročne rástla).A nakoniec čo sa týka konania obžalovanej O. pri vylákaní finančných prostriedkov v dňoch 6 a 7. 9. 2004
súd použil argumentáciu, že poškodený už aj v minulosti realizoval obdobné pôžičky spoločnosti, pričom
mal tiež doručené odstúpenie od zmluvy J. a preto si poškodený nemohol myslieť, že je spoločnosť

spoločnosti Hermes Trade s.r.o. jeho. Je potrebné prisvedčiť prvej časti argumentov súdu a to že N.
poskytoval spoločnosti Hermes Trade s.r.o. pôžičky dlhodobo (a práve toto je spojené s prvopočiatkom
podvodného konania obžalovaných, ktorí poškodeného vždy utvrdzovali v tom, že on je vlastne reálnym
riadiacim článkom a spoločníkom (aj keď len tichým, neskôr už dokonca disponoval i zmluvou o
prevode podielov) a preto je logické a vyplýva z výpovede poškodeného, že v tomto presvedčení

a utvrdzovaní pokračovala O. aj 6 a 7. 9. 2004. S druhou časťou argumentov však už súhlasiť nie
je možné, nakoľko nezákonný postup odstúpenia od zmluvy ktorý zrealizoval J. (je irelevantné či už
doručoval reálnu listinu resp. prázdne listy, či bolo preložené korektne a či nie) nikdy v právnom štáte
nemohol spôsobiť následok, aký sa udial v spoločnosti Hermes Trade s.r.o. dňa 8.9.2004 a to, že prišlo k
násilnému zmocneniu sa celej spoločnosti vrátane všetkých listinných, daňových a účtovných materiálov
bez akéhokoľvek predbežného či meritórneho rozhodnutia oprávneného orgánu (dôvodne bolo možné

predpokladať riešenie predmetnej záležitosti súdnou cestou).

Jepretopotrebnéopätovnezdôrazniť,žeobžalovanýmL. J.akoajIng.V.O. jevsúhrnekladenézavinu,
že títo zneužijúc závislosť poškodeného M. X. N. na tlmočení O. pre N. v neznámom cudzojazyčnom
prostredí a neposledne zneužívajúc aj existujúcu dôveru N. v korektné konanie O. ako najbližšej

spolupracovníčkyabývaléhoúzkoprepojenéhodealeravozidielDaewooJ.,všaktietoobžalovanéosoby
spoločne v chronologickej nadväznosti krokov zneužili tieto vyššie spomenuté okolnosti k uskutočneniu
podvoduavlastnémuobohateniusanaúkorN.jednakakofyzickejosoby,aleajjehospoločnostiHermes
Trade s.r.o. ktorú N. fakticky ako jediný konateľ a spoločník ovládal a podľa práva ju vlastnil. Dokonaním
ich plánu bolo úplné vytunelovanie hnuteľných nehnuteľných vecí ale aj finančných prostriedkov tejto

spoločnosti (dokončenie tejto trestnej činnosti je možné vidieť pri predaji nehnuteľností spoločnosti
AXTON 2.3.2006).

Ich podvodné konanie však začalo po vytvorení zdania korektnosti k poškodenému presviedčaním M.
X. N. obžalovaným L. J. za tlmočenia Ing. V. O. o skutočnej vôli previesť obchodný podiel spoločnosti

Hermes Trade s.r.o. na M. X. N., čomu tento vzhľadom na ich dovtedajšie vzťahy aj uveril. Následne
obžalovaný J. tak opakovane podpisoval zmluvy o prevode obchodného podielu spoločnosti Hermes
Trade s.r.o. na M. X. N. a zároveň sa z najrôznejších dôvodov snažil nerealizovať zápis tejto zmeny
do obchodného registra. Prečo tomu tak bolo je absolútne zrejmé, veď ak by N. ako prezident Daewo
motor Slovakia v prvopočiatkoch nezrealizoval prevod obchodných podielov (konkrétneho majetku tejto

spoločnosti) do spoločnosti Hermes Trade, čo by bola spoločnosť Hermes Trade iba spoločnosť bez
majetku a reálnych obchodných aktivít ako do času pokiaľ nedošlo k prevodu podielov Daewo motor
Slovakia. Preto sú zmluvy o prevode obchodných podielov zo strany obžalovaného J. opakovane
podpisované, firma funguje ďalej pod vedením N. a vzťahy medzi dotknutými osobami sú predstierane
korektné. Obžalovaní zároveň vedeli, že vždy v prípade nárazovej potreby finančných prostriedkov

N. neváha a do spoločnosti prostriedky vloží (samozrejme mysliac si, že vlieva peniaze do svojho).
K zmene tejto situácie dochádza až po podpise poslednej zmluvy z 12.07.2004 a zápise zmien v
obchodnom registri dňa 13.08.2004, kedy obžalovaný J. už vidiac odhodlanie N. uskutočniť to čo mu
bolo deklarované, podniká kroky k zabezpečeniu spätného prevodu obchodného podielu spoločnosti
Hermes Trade s.r.o. a funkcie konateľa na seba v obchodnom registri a následne bezprostredne na to

s obvinenou Ing. V. O. a Z. G. uzatvára ako prevodca zmluvu o prevode týchto nezákonne získaných
obchodnýchpodielovspoločnostiHermesTrade,s.r.o.natietoosoby.Ajztýchtoprevodovjezrejmáúzka
súčinnosť obžalovanej O. s obžalovaným J. pri snahe zabrániť poškodenému dosiahnuť stav zákonný.
V poslednej fáze podvodného správania sa obžalovaní ešte pred ich odhalením získavajú finančné
prostriedky od poškodeného N. prevodom v banke. Preto obžalovaná Ing. V. O. slovnou manipuláciou a

zastieraním spoločného postupu s L. J. vyláka v dňoch 06.09.2004 a 07.09.2004 od M. X. N., finančné
prostriedky vo výške 112.859,32,-€, čím týmto celým spoločným konaním obžalovaných poškodenému
M. X. N. ako som už uviedol ako fyzickej osobe ale aj následným odlivom celého hnuteľného aj
nehnuteľného majetku spoločnosti Hermes Trade, s.r.o. (po prevzatí spoločnosti v septembri 2004
obžalovanými dochádza k utlmeniu podnikateľskej aktivity, majetok sa najrôznejšími formami z tejto

spoločnosti prevádza či už na spriaznené právnické osoby, zamestnancov alebo inak, zamestnanci sú
následne prepúšťaní a spoločnosť tak fakticky končí - stáva sa prázdnou) spôsobili škodu a sebe tým
nezákonné obohatenie vo výške najmenej 2.645.356,17,-€ (79.694.000 SKK). Už len tento rýchly koniec
spoločnosti ktorá síce pod iným názvom úspešne fungovala dlhé obdobie je jasným znakom čo bolozmyslom konania obžalovaných. Nešlo o zámer firmu rozvíjať a podnikateľsky napredovať úmyslom
bolo majetok spoločnosti čo najrýchlejšie tzv. „vytunelovať". Uvedené v podstate vyplýva aj z výpovede
J. ktorý podnikateľskú činnosť prenáša na Carmax.

Pokiaľ ide o výšku škody, je skutočne potrebné uviesť formuláciu najmenej, nakoľko presná výška
sa zistiť v tomto štádiu nedá. To je potrebné obžalovaným prisvedčiť, že predovšetkým pri ich snahe
„riadne sa starať" o predpokladané dôkazy t.j. účtovné podklady, boli tieto v čase vyšetrovania neúplné
a preto presné vyčíslenie možné nie je. Čo však možné vyčísliť s určitosťou je, je suma obohatenia

sa obžalovaných na strane jednej a škody na strane druhej v rozsahu najmenej a teda minimálna. A
výška tejto „minimálnej" škody je najmenej 2.645.356,17,-€ (79.694.000 SKK). Pokiaľ ide o najľahšie
preukázateľné položky začnem výpočtom od konca konania obžalovaných. Vylákaná suma v dňoch 6 a
7 septembra 2004 činila 3 400 000 Sk (112.859,32,-€), ďalej nespochybniteľná hodnota nehnuteľností
ktoré spoločnosť aj podľa zmluvy zapísanej v katastri nehnuteľností vlastnila a pri predaji tretiemu
subjektu na oboch stranách zastúpených obžalovaným J. bola o tieto spoločnosť Hermes Trade

pripravená (ako vyplýva z kúpnej zmluvy založenej v katastri nehnuteľností) bola ich hodnota 70 000
000 SKK, ďalej o znaleckou organizáciou vyčíslenú všeobecnú hodnotu 100% obchodného podielu
spoločnosti Hermes Trade s.r.o. sumou 6.294.000,- SKK a samozrejme dôkazne najzložitejšiu časť
vyčíslenia škody a ich obohatenia predstavuje hnuteľný majetok skladových zásob a technologického
zariadenia, ktoré napríklad svedok Ing. J., ktorý časť náhradných dielov odkúpil hodnotil cenu týchto

dielov na 50 miliónov SKK. Ďalší svedok X. uvádza hodnotu predmetného tovaru na 60 - 75 mil. SKK.
T.j. predpokladaná reálna výška škody činí až prinajmenšom 129 694 000 SKK a nie iba minimálne
preukázateľných 79.694.000,00 SKK (2.645.356,17,-€).

Čo sa týka analýzy dôkazného stavu na ktorej je vyššie uvedený záver postavený, si dovolím poukázať

na nasledovné dôkazy:

- v úvode z hľadiska chronológie dokazovania na hlavnom pojednávaní dávam do pozornosti výpovede
obžalovaných, ktorí následne po sebe tvrdia, že zo spáchania podvodu sa necítia byť vinní, že zmluva
o prevode obchodného podielu Hermesu bola vyhotovená „pre prípad smrti", poškodený ju nemal

niky za života J. použiť a J. nikdy nemal úmysel Hermes previesť. Už toto posledné tvrdenie je v
podstate vlastným priznaním sa obžalovaného J.. Sám tak priznal, že nikdy skutočný úmysel naplniť
zmysel dohody pretavenej do viacerých podpísaných zmlúv a predostieraných N. nemal. Naproti
obhajobným tvrdeniam obžalovaného však fyzicky existujú zmluvy so svojím obsahom, podrobná a
vierohodná výpoveď poškodeného a aj nadväzujúca výpoveď autora tejto zmluvy Dr. S.. Z týchto

dôkazov jednoznačne a nespochybniteľne vyplýva, že vôľa strán zmluvy mala zodpovedať obsahu tejto
zmluvy t.j. malo prísť k prevodu obchodných podielov na N.. Naproti tomu tvrdenie obžalovaného J.
o zabezpečovacom zmysle tejto zmluvy je nevierohodné a popiera vnútorný zmysel inštitútu prevodu
obchodného podielu - tak mladý človek ako J. v roku 2004 bez akejkoľvek závažnej zdravotnej
komplikácie by musel do konca života každé 3 mesiace podpisovať nové a nové „zabezpečovacie

zmluvy" i napriek tomu, že zákon takúto formu nepozná. Toto tvrdenie obžalovaného preto žiaden
uveriteľný zmysel nedáva. V rozpore s objektívne preukázanou realitou je aj ďalšie obhajobné tvrdenie
týkajúce sa nemožnosti previesť podiely Hermesu, nakoľko údajne obžalovaný ručil svojim majetkom
spoločnosti B.O.F. Podľa zabezpečených kompletných leasingových spisov spoločnosti B.O.F. Leasing
týkajúce sa spoločnosti Hermes Trade, s.r.o. nachádzajúce sa na č. l. 1482-1539, 1884-2000, z

ktorých vyplýva, že k leasingovej zmluve číslo 170014 nepristúpil žiaden spoludlžník či ručiteľ. Ďalšou
časťou podvodného konania obžalovaného smerom k poškodenému N. je to keď J. pod najrôznejšími
zámienkami odďaľuje registráciu zápisu N. ako konateľa a spoločníka. V tejto súvislosti zdôrazňujem
objektivizovanú skutočnosť a to, že pohľadávku mala B.O.F. komplexne zabezpečenú predovšetkým
záložným právom na nehnuteľnosti a nie nejakým nazvime to „otáznym" ručením fyzickej osoby.

Pred ďalšou časťou hodnotenia opätovne zdôrazňujem, tak ako som už viac krát uvádzal, sú isté
zásadnéokolnostipredmetnejveci,ktoréužvtomtotrestnomkonaníriešiť čidokazovaťnemožno.Podľa
§ 7 ods. 1/ Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd posudzujú samostatne predbežné
otázky, ktoré sa v konaní vyskytnú; ak je o takej otázke právoplatné rozhodnutie súdu, Ústavného súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd"), Súdneho dvora Európskej únie alebo iného štátneho
orgánu, orgány činné v trestnom konaní a súd sú takým rozhodnutím viazané, ak nejde o posúdenie
viny obvineného. Je preto pre toto trestné konanie v zásade irelevantné či N. nevyplatil alebo vyplatil
obchodný podiel v januári ev. pri podpise zmluvy v auguste resp. ako ho vyplatil, je úplne irelevantnéči odstúpenie od prevodu obchodných podielov doručované kuriérskou službou N. prevzal, alebo mu
ho O. dôkladne nepreložila, alebo tento materiál neprevzal vôbec, nakoľko tieto skutočnosti smerujú k
posúdeniu toho, či bol alebo nebol od 13.08.2004 N. jediným spoločníkom a konateľom Hermesu resp.

či spätný prevod podielov na J. prebehol podľa zákona. Tieto otázky sú však už rozhodnutiami civilných
súdov zodpovedané a preto súdy realizujúce toto trestné konanie sú nimi viazané. Je tu jednoznačne
uzatvorené, že prevod podielov Hermesu na N. bol legitímny a legálny a vlastníkom spoločnosti sa tak
stal poškodený. Pokiaľ ide o spätný prevod podielov na J. tak tento už cestou súladnou so zákonom na
rozdiel od predošlého prevodu neprebehol.

Pokiaľ ide o výpoveď obžalovanej O., táto síce popiera spáchanie skutku avšak tak ako aj obžalovaný
J. aj ona sa v podstate svojou výpoveďou čiastočne usvedčuje keď pripúšťa, že vedela o prevodoch
prostriedkov N. do spoločnosti, priebežne bola v kontakte a komunikácii s J., vykonávala tlmočenie
úkonov ohľadom prevodov podielov a i napriek tomu, že po dohode s J. sa stáva spoločníčkou
spoločnosti Hermes N. o tomto svojom „novom postavení a činnosti v spoločnosti" nielenže neinformuje,

ale dňa 8.9.2004 pri koordinovanom postupe s J. už zabraňujú N. čo i len vstupu do spoločnosti.
Avšak tak isto je zo spáchania činu kladeného jej za vinu usvedčovaná predovšetkým výpoveďami
samotného poškodeného M. X. N.. Táto osoba presvedčivo, logicky a vierohodne popísala všetky
rozhodné okolnosti danej trestnej činnosti, objasnil konania jednotlivých obvinených a v neposlednom
rade aj ozrejmil podstatné skutočnosti smerujúce k ustáleniu toľko namietanej výšky škody. Z dôležitých

osobných dôkazov v stručnosti poukazujem na výpoveď Ing. R. J., JUDr. B. S., K. W., V. J., Ing. R. X.,
Mgr. W. Z. ktoré boli z časti vykonané osobným výsluchom pred súdom a ďalšie prečítaním svedeckých
výpovedí z prípravného konania.

- mimo osobných dôkazov tak mimoriadne dôležitú časť dôkazov predstavujú aj listinné materiály a to či

už v podobe rozhodnutí civilných súdov týkajúcich prevodov obchodných podielov spoločnosti Hermes
resp. zápisov jednotlivých osôb do obchodného registra resp. výpisy z obchodného registra a nakoniec
aj znalecké dokazovanie ktoré som už popisoval vyššie pri vyčíslovaní spôsobenej škody a obohatenia
na strane obžalovaných a ktoré sú v podstate podrobne identifikované v napádanom rozsudku.

Pokiaľ ide o analýzu rozhodných právnych skutočností uvádzam, že trestného činu podvodu podľa § 250
ods. 1 ods. 5 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 9
ods.2Trestnéhozákonaúčinnéhodo31.12.2005sadopustítenktospoločnýmkonanímsďalšoutrestne
zodpovednou osobou na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do
omylu alebo využije niečí omyl a spôsobí tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu.

Znakmi skutkovej podstaty stíhanej trestnej činnosti tak z pohľadu subjektu ide o subjekt všeobecný, kde
páchateľom trestného činu podvodu môže byť každá trestne zodpovedná osoba. Osoby obžalovaných
sú presne takýmito trestne zodpovednými osobami kde žiadne spochybnenie príčetnosti, veku či iných
okolností vylučujúcich priprávnosť zistená nebola.

Subjektívna stránka danej trestne činnosti vyžaduje zavinenie vo forme úmyslu či už priameho alebo
nepriameho. V danom prípade je obžalovaným pričítaný úmysel priamy, nakoľko páchatelia priamo
chceli porušiť záujem chránený trestným zákonom a v konečnom dôsledku ho aj porušili, keď došlo až k
dokonaniu predmetného trestného činu. Priamy úmysel vyplýva z charakteru, následností a celkového

konania obžalovaných , keď J. pred N. deklaroval úmysel prevádzať podiely , potvrdzoval to aj podpisom
avšak keď ku skutočnému prevodu došlo urobil všetko pre to aby N. o podiely pripravil. (nežiadal doplatiť
sporný nedoplatok na kúpnej cene podielov, neobrátil sa so žalobou na súd, sám tvrdí že prevod nikdy
nechcel uskutočniť a pod.). O. zase N. deň pred násilným obsadením firmy keď na základe jej intervencie
ako ekonómky do firmy vkladal finančné prostriedky neuviedla, že jeho vstup do firmy je nežiadúci a

že ona je 50 % spoločníčkou spoločnosti, pred zamestnancami ako jeho zamestnankyňa nehájila jeho
postoj a pod. Uvedené tak vzhľadom na jednotlivé kroky podozrivých, celkový priebeh udalostí a vznik
právne relevantných následkov týchto krokov nasvedčuje tomu, že celé spoločné konanie ako J. aj
O. smerovalo iba k jedinému cieľu ktorý aj dosiahli a to vylákať od M. X. N. peňažné prostriedky a
najmä získať hnuteľný a nehnuteľný majetok ktorý nadobudla spoločnosť Hermes Trade s.r.o. po tom

čo získala podiely DAEWA a ktoré následne previedli. Týmto sa dostávame k naplneniu objektívnej
stránky danej skutkovej podstaty kde podozrivý J. navodzuje situáciu reálneho úmyslu sa podielov
zbaviť v prospech N. (uvádza ho do omylu) Keď ho N. žiada, vždy podpíše novú zmluvu, ale vždy
pod najrôznejšou zámienkou tiež žiada odložiť uplatnenie zmluvy - uvádza ho do omylu (dokonca jepreukázané, že aj zámienka o potrebe osobného ručenia pre BOF sa na pravde nezakladá), čo sa
mu do značnej miery darilo až do augusta 2004. Počas tejto doby N. do spoločnosti vkladá nemalé
finančné prostriedky a predovšetkým prevádza bonitné obchodné podiely spoločnosti Daewoo Motor

Slovakia s.r.o. v prospech Hermes Tradu - na strane spoločnosti Hermes Trade, J. a O. tak vzniká
obohatenie. Zlom však nastáva uplatnením zmluvy o prevode obchodných podielov a zápisom N. ako
jediného spoločníka a konateľa do obchodného registra, čo je vzhľadom na ich nasledujúce kroky zjavne
v rozpore s ich skutočnými úmyslami. O. ako zamestnankyňa a tlmočníčka N. ho z pochopiteľných
zištnýchdôvodovotejtosituáciineinformuje-zastieraskutočnostičímprispievakúspešnémudokonaniu

ich zámeru. J. následne odstupuje od zmluvy o prevode podielov a čestne prehlasuje že je spoločníkom
Hermes Tradu, po jeho zápise do obchodného registra prevádza podiely na O. a G. a O. deň pred
silovým obsadením a nevpustením N. do spoločnosti vyláka na ďalšie finančné prostriedky s tým, že
celý majetok spoločnosti postupne až do roku 2006 tunelujú je predmetná trestná činnosť dokonaná
- spôsobená škoda na majetku M. X. N.. Je tiež potrebné uviesť že celé konanie obžalovaných je v
príčinnej súvislosti so vzniknutým následkom - mnohomiliónovým zmenšením majetku poškodeného.

Škodu a jej rozsah som podrobne opísal vyššie a preto nie je potrebné duplicitné opakovanie tejto
skutočnosti. Objekt ako súčasť skutkovej podstaty je v danom prípade majetok poškodeného M. X. N.
a majetok spoločnosti Hermes Trade s.r.o.. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že v danej veci z
pohľadu trestnoprávneho má na rozdiel od konania občiansko či obchodno - právneho zásadný význam

skutočné konanie podozrivých späté z ich úmyslom (a nie perfektnosť zmlúv, čestných prehlásení či
odstúpení od zmlúv - listiny a zmluvy mohli byť aj sfalšované či nepravdivé, ale pokiaľ ich obžalovaní
vydávajú za súladné s ich vôľou a sú tak spôsobilé dôvodne presvedčiť druhú stranu o ich predstieranej
vôli ide bez akýchkoľvek pochybností o prostriedok smerujúci k spáchaniu trestnej činnosti). Tieto
listiny a zmluvy majú výpovednú hodnotu predovšetkým smerom k úmyslu a eventuálne k ustáleniu

rozsahu škody. Nakoľko však vlastníctvo prostriedkov poskytnuté N. spoločnosti Hermes Trade a podiely
spoločnosti Daewoo Motor Slovakia s.r.o. sporné nie sú , neexistuje pochybnosť o vzniku škody na
cudzom majetku a previazanom obohatení sa obžalovaných o tento majetok."

Z týchto dôvodov navrhol, aby Krajský súd v Trnave podľa § 321 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku

zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Piešťany a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil
okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie.

K odvolaniu prokurátora sa rozsiahlo vyjadril obžalovaný J. prostredníctvom svojho obhajcu a v závere
uviedol, že Hermes Trade nebola spoločnosť M. X. N., bez jeho osobného ručenia by Hermes Trade

nemohol fungovať, pretože by nemohol vyplatiť záväzky voči materskej kórejskej firme z leasingu B.
O. F., M. X. N. preukázateľne vedel o odstúpení od zmluvy o prevode obchodného podielu a Hermes
Trade bola stratová spoločnosť a nebola tunelovaná. Dodal, že sa javí ako vysoko pravdepodobné,
že hlavným účelom vedenia trestného stíhania je podaná žaloba o náhradu škody proti Slovenskej
republike a odsudzujúci rozsudok v danej veci by výrazne zvýšil šancu úspechu žaloby o náhradu škody

proti Slovenskej republike. Navrhol, aby odvolací súd odvolanie prokurátora zamietol ako nedôvodné a
odvolanie poškodeného ako odvolanie podané neoprávnenou osobou.

Poškodený vo svojom odvolaní uviedol, že odvolanie podáva pre nesprávnosť výroku o náhrade
škody, pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, pre chyby v

napadnutých výrokoch rozsudku a preto, že rozhodnutie o uplatnenom nároku na náhradu je v rozpore
so zákonom. Má za to, že napadnutý výrok o náhrade škody vyplýva z nesprávnych skutkových záverov
vyplývajúcich z vykonaného dokazovania a rovnako z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal,
že mu boli kladené nezmyselné otázky o detailoch spred 13 rokov v snahe prichytiť ho pri chybne
použitom slovíčku či dátume udalosti. Namietal tiež závery súdu o jeho nedôveryhodnosti a rozporoch v

jeho výpovediach, pretože od začiatku vo veci konal jednotne. Vyslovil názor, že výpovede obžalovaných
boli opakovane menené. Ako poškodený svoje právo úspešne obhájil v konaní pred civilnými súdmi,
ktoréprávoplatneurčili,žeodstúpenieobžalovanéhoJ.odzmluvyoprevodeobchodnéhopodielunebolo
platné a spätná zápis obžalovaného nebol v súlade so zákonom. Poškodený ďalej uviedol, že dňa
08.06.2017súdudoručilvyjadreniekdoterazvykonanémudokazovaniuanamietal,ženatotovyjadrenie

súd prvého stupňa neprihliadol a nevymenoval ho v zozname listinných dôkazov vykonaných v konaní.
Poukázal i na jeho výsluch, na ktorý čakal vyše 4 hodiny. Následne mu boli ďalšie 3 hodiny kladené
otázky s cieľom znevážiť jeho osobu. Po tejto tortúre bol predvolaný na ďalšie pojednávanie, na ktoré sa
obžalovaní a ich právni zástupcovia mohli dodatočne pripraviť. Toto považuje za porušenie ustanovenío vykonávaní dokazovania na hlavnom pojednávaní. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol alebo,
aby odvolací súd sám vo veci rozhodol rozsudkom.

Odvolací súd vo veci vykonal verejné zasadnutie, na ktoré sa dostavil prokurátor krajskej prokuratúry,
obžalovaní a ich obhajcovia. Verejné zasadnutie sa konalo v neprítomnosti poškodeného a jeho
splnomocneného zástupcu. Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhol odvolaciemu
súdu odvolaniu prokuratúry vyhovieť. Obhajcovia obžalovaných navrhli odvolanie prokurátora ako

nedôvodné zamietnuť. Obaja obžalovaní sa v rámci konečného návrhu pridržiavali prednesu svojich
obhajcov.

Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, postupom uvedeným v citovanom ustanovení § 317 ods. 1
Trestného poriadku zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podali procesné strany na to
oprávnené, a to proti výroku, proti ktorému odvolanie podať mohli, pričom tak urobili v lehote ustanovenej

v zákone a dospel k zisteniu, že odvolanie prokurátora ako i poškodeného nie je dôvodné.

Krajský súd konštatuje, že okresný súd po doručení obžaloby vykonal všetky dôkazy potrebné pre
objektívne a zákonné rozhodnutie, tieto dôkazy vyhodnotil individuálne i v ich súhrne podľa pravidiel
uvedených v § 2 ods. 12 Trestného poriadku a dospel k správnemu rozhodnutiu. Následne v odôvodnení

napadnutého rozsudku, okresný súd v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Trestného poriadku uviedol,
ktoré skutočnosti vzal za dokázané, a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, rovnako tak rozviedol
akými právnymi úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom
odporujú. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, ako sa okresný súd vyrovnal s obhajobou obžalovaných a
námietkami prokurátora a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti

podľa príslušných ustanovení zákona.

Krajský súd je toho názoru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je presvedčivé, toto vychádza zo
skutkového stavu, ako bol tento zistený na hlavnom pojednávaní, krajský súd proti nemu nemá žiadne
výhrady, a preto si odôvodnenie napadnutého rozsudku v plnej miere osvojuje a v podrobnostiach na

neho poukazuje. Zároveň dodáva nasledovné.

Pri námietke prokurátora o nesprávnom konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu, odvolací súd si
dovoľuje upriamiť jeho pozornosť na posledný odsek strany 26 odôvodnenia napadnutého rozsudku,
kde okresný súd sám konštatuje, že „námietka prokurátora v časti, že tzv. kontrolný znalecký posudok

môže podať len znalecký ústav, bola dôvodná, ale nebola dôvodná v tom, že by takýto posudok
nemohla obstarať strana. Keďže v danom prípade posudok predložený obžalovaným J. podala znalecká
organizácia a nie znalecký ústav, nemohol súd posudok v časti týkajúcej sa preskúmania znaleckého
posudku č. 2/2014 zobrať do úvahy ako dôkaz, keďže nebol vyhotovený znaleckým ústavom."

Správne okresný súd postupoval keď zameral dokazovanie ohľadom prevodu obchodného podielu v
spoločnosti Hermes Trade z obžalovaného L. J. na poškodeného M. X. N., vkladu poškodeného v
celkovej sume 3.400.000,- Sk v dňoch 06.09.2004 a 07.09.2004 na účet spoločnosti Hermes Trade
a odlivu celého hnuteľného a nehnuteľného majetku spoločnosti, čím mali obžalovaní spôsobiť škodu
najmenej 2.364.684,45 eur (pôvodne 71.238.483,74 Sk).

Treba zdôrazniť, že vykonaným dokazovaním sa naozaj nepreukázalo, že by obžalovaný J. uvádzal
poškodeného do omylu v tom, že by na neho obchodný podiel previesť nechcel, keďže opätovne ďalšie
zmluvy o prevode obchodného podielu v apríli aj v júli 2004 podpísal.

Prokurátor voči dohode o prevzatí ručenia zo 04.02.2004 predloženej obžalovaným J. namietol, že
táto dohoda sa nenachádzala u B.O.F. Z vyjadrenia obžalovaného vyplýva, že ak by takúto dohodu
ako dvojstranný právny úkon nepodpísal, nemal by dôvod formou notárskej zápisnice z 18.02.2004
robiť vyhlásenie o uznaní dlhu. Zo strany prokurátora nebola však pravosť týchto dokladov nijako
spochybnená, a preto nie je potrebné pochybovať, že leasingová zmluvy č. 170014 týkajúca sa leasingu

prevádzkového objektu bola zabezpečená záložným právom k pozemkom v hodnote cez 16 mil. Sk, ale
aj osobným ručením obžalovaného J..Správne okresný súd konštatoval, že zo samotnej situácie opakovaného podpisovania zmlúv o
prevode obchodného podielu nemohol vyvodiť úmysel obžalovaného J. nepreviesť obchodný podiel
na poškodeného a že z realizácie zákonného práva na odstúpenie od zmluvy, nemožno vyvodiť

nezákonnosť konania L. J., najmä s ohľadom na skutočnosť, že kúpna cena za obchodný podiel v
sume 200.000,- Sk poškodeným zaplatená nebola. Ak by obžalovaný J. vedel, že odstúpenie od zmluvy
obchodného podielu bolo neplatné, aj podľa názoru odvolacieho súdu by nerealizoval všetky platby
splátok leasingu a nevyplatil by zvyšok leasingovej zmluvy vo februári 2006 z účtu inej svojej spoločnosti.

Z vykonaného dokazovania na okresnom súde vyplynulo, že poškodený mal preukázateľne už zmluvu
o prevode obchodného podielu z 30.01.2004 k dispozícii a nerealizoval ju. Taktiež mal mať k dispozícii
ďalšiu zmluvu z apríla 2004, a túto taktiež nerealizoval, z čoho je zrejmé, že na základe dohôd, ktorých
presný obsah v konaní nebol preukázaný, ani poškodený nemal záujem na čo najskoršom podaní
návrhu na zápis zmien do obchodného registra, pričom už 30.01.2004 mal podpísanú zmluvu o prevode
obchodného podielu.

Taktiež treba súhlasiť s názorom okresného súdu, že len samotná skutočnosť, že v priebehu roka 2004
došlo k zníženiu hodnoty obchodného podielu spoločnosti nepreukazuje, že by k tomu prišlo úmyselným
konaním obžalovaných, prihliadnuc aj na skutočnosť, že na riadení spoločnosti sa do 06.09.2004, teda
takmer tri štvrtiny z tohto obdobia podieľal aj poškodený, keďže tento reálne riadil predaj náhradných

dielov, aj keď nebol spoločníkom a konateľom spoločnosti Hermes Trade.

Pokiaľ ide o prokurátorom tvrdené podvodné konanie obžalovanej O. treba uviesť, že takéto konanie
jej preukázané nebolo. Jej vina mala byť preukázaná výpoveďou poškodeného, ktorého odvolací súd
považuje za nedôveryhodného. Treba tiež uviesť, že len samotná okolnosť, že poškodený vkladal na

účet spoločnosti peniaze aj pred septembrom 2004, by dostatočne nepreukazovala, že nemohol byť
ohľadom septembrových vkladov v roku 2004 uvedený do omylu, avšak túto skutočnosť vyvracia ďalšia
okolnosť, a to, že ešte pred vykonaním týchto prevodov mu preukázateľne od obžalovaného L. J. bolo
doručené odstúpenie od zmluvy o prevode obchodného podielu, aj keď to sám poškodený poprel.

Pri posudzovaní hodnovernosti korunného svedka obžaloby M. X. N., odvolací súd zdôrazňuje, že podľa
už judikovanej súdnej praxi sú ustálené platné kritériá posudzovania hodnovernosti a pravdivosti daného
druhu svedka. Na základe daných hodnotení výpovede rozhodujúceho svedka obžaloby sa vyžaduje,
aby súd prihliadol na jeho výpoveď komplexne, teda, či si vo vnútornej štruktúre jeho výpovede svedok
neodporuje v podstatných okolnostiach, o ktorých vypovedal, či jeho výpoveď má logické súvislosti, či

jeho výpoveď je aj v súlade s inými dôkazmi, pričom nemenej podstatnou okolnosťou bude aj vzťah
svedka k obžalovanému, či obžalovaným. Taktiež je potrebné prihliadnuť aj na prípadnú existenciu
vlastného záujmu svedka na výsledku trestného konania. Okrem toho platí, že ak má byť výpoveď
svedka jediným usvedčujúcim dôkazom, musí byť tento dôkazný prostriedok jasný, vo všetkých ním
podávaných súvislostiach logicky zrozumiteľný, presvedčivý a zároveň nesmie byť inými dôkaznými

prostriedkami spochybnený, či dokonca vyvrátený.

Podľa názoru súdu nemožno svedka poškodeného považovať za korunného svedka obžaloby, ktorý
by svojou výpoveďou na základe ktorej je zostavený skutok v obžalobe, sa mohol považovať za
dôveryhodného korunného svedka v predmetnom konaní. Výpovede poškodeného sú vo vnútornej

štruktúre rozporné a zavádzajúce (jeho niektoré tvrdenia boli dokonca vyvrátené vykonaným
dokazovaním). Táto výpoveď sa tak sama diskvalifikuje ako dôkaz bezpečne a bez akýchkoľvek
pochybností preukazujúci zavinenie obžalovaných na skutku uvedenom vo výrokovej časti rozsudku.

Odvolací súd tak uzatvára, že konanie obžalovaných, ktorí mali navodiť situáciu, že majú v úmysle

obchodný podiel previesť na poškodeného a následne si zabezpečiť nezákonný spätný prevod tohto
podielu, v dôsledku čoho mali možnosť vykonať odliv celého hnuteľného a nehnuteľného majetku
spoločnosti, z vykonaného dokazovania tieto skutočnosti neboli preukázané. Prokurátor v celom
odvolaní hodnotí vykonané dôkazy inak, s čím sa odvolací súd nestotožňuje a má za to, že okresný súd
vykonané dôkazy vyhodnotil správne a zákonne.

K odvolaniu poškodeného treba uviesť, že okresný súd správne postupoval, keď ho s nárokom na
náhradu škody odkázal na civilný proces vzhľadom na ustanovenie § 288 ods. 3 Trestného poriadku.
Okresný súd správne postupoval aj v prípade, keď vyjadrenie poškodeného neprečítal ako listinnýdôkaz. Listinnými dôkazmi sú listiny, ktoré svojím obsahom dokazujú alebo vyvracajú skutočnosť
vzťahujúcu sa na objasňovaný skutok, na obvineného alebo iné osoby, ktoré majú k veci vzťah.
Vyjadrenie poškodeného (č. l. 2607 - 2621) je len zhodnotením stavu predmetnej trestnej veci, kde sa

podrobne vyjadruje k vyjadreniu obhajcu, k účinkom odstúpenia od zmluvy, k tvrdeniu o neexistencii
dôkazu o zaplatení kúpnej ceny, k tvrdeniu o údajnom osobnom ručení obžalovaného, k obsahu
znaleckého posudku, k namietaniu metodického postupu, k leasingovým zmluvám, k tvrdeniu o údajnej
insolventnosti spoločnosti Hermes Trade a k výpovedi obžalovaného, t. j. poškodený hodnotí len dôkazy
v konaní a prezentuje svoje predstavy ako by ich mal súd vyhodnotiť. Pokiaľ poškodený namieta svoj

výsluch na hlavnom pojednávaní tak odvolací súd konštatuje, že zo zápisníc o hlavnom pojednávaní
nevyplýva, žeby bola porušená dôstojnosť súdneho konanie alebo, žeby poškodený nebol schopný
výsluchu. To, že výsluch poškodeného sa uskutočnil na viacerých pojednávaniach, nemá žiadny vplyv
na zákonnosť vykonania výsluchu poškodeného. Ak sám tvrdí, že obžalovaní sa na jeho ďalší výsluch
mohli pripraviť treba dodať, že aj sám poškodený sa na tento výsluch mohol pripraviť tiež.

Okresný súd vzhľadom na vyššie uvedené správne oslobodil obžalovaných podľa § 285 písm. a)
Trestného poriadku, pretože nebolo dokázané, že skutok tak ako je formulovaný v obžalobe sa stal.
Preto krajský súd odvolanie prokurátora a poškodeného podľa § 319 Trestného poriadku zamietol ako
nedôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.