Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 12, 2019

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 23Cb/168/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214213343
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Radoslav Prutkay

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2019:1214213343.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom Mgr. Radoslavom Prutkayom v právnej veci žalobcu:

MAXS spol. s r.o., Novoveská 12, Bratislava, IČO: 46 150 072, zastúpený: JUDr. Baltazár Mucska,
Vajnorská 55, Bratislava, proti žalovanému: Groupama Biztosíto Zrt., so sídlom Erzsébet királyné útja
1/C, Budapest 1146, Maďarsko, podnikajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom Groupama
poisťovňa a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, Miletičova 21, Bratislava, IČO: 47 236
060, zastúpený: JAVOR - TOKÁR advokátska kancelária, s.r.o., Stará Vajnorská cesta 37, Bratislava, o
zaplatenie 639,66 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 639,66 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške

5,75% ročne zo sumy 551,- Eur od 22.03.2012 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Súd priznáva žalobcovi právo na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu, o výške
náhrady trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasažaloboudoručenoutunajšiemusúdudňa29.05.2014domáhalvydaniarozhodnutia,ktorým
by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 639,66 Eur s príslušenstvom a na náhradu
trov konania.

2. Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že dňa 30.11.2012 došlo v U. na W. I. k dopravnej nehode, pri ktorej
došlo k zrážke dvoch motorových vozidiel a to vozidla tov. zn. Škoda Fabia, EČV: U.-XXXFU, ktorého
držiteľom bola T. J. s vozidlom tov. zn. Fiat Punto, EČV: U.-XXXJI, ktorého vlastníkom bola D. U.T.. Pri
tejto škodovej udalosti, ktorá bola zavinená vodičkou T. J., došlo k poškodeniu vozidla pani U., ktoré si
vyžadovalo opravu v autoservise.
3. T. J. ako vlastník, resp. držiteľ vozidla, ktorého vodič zavinil dopravnú nehodu, mala uzavreté povinné

zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného.

4. Žalobca vo svojej žalobe ďalej uviedol, že nakoľko bolo poškodené motorové vozidlo D. U. odovzdané
na opravu do autoservisu a táto nevyhnutne potrebovala používať motorové vozidlo, uzavrela dňa
30.11.2012 so žalobcom zmluvu o nájme dopravného prostriedku, ktorej predmetom bol prenájom
motorového vozidla za dohodnuté nájomné 29,- Eur za deň, bez ohľadu na počet najazdených
kilometrov. Celková doba trvania nájmu náhradného vozidla, počas ktorej bolo poškodené vozidlo v

oprave, predstavovala 19 dní, na základe čoho žalobca vystavil faktúru za nájom vozidla na sumu 551,-
Eur.5. Žalobca taktiež uviedol, že na základe čl. VIII zmluvy o nájme dopravného prostriedku mu bola zo
strany poškodenej D. U. postúpená pohľadávka týkajúca sa poistného plnenia za náhradné vozidlo. O
tomto žalobca informoval žalovaného listom zo dňa 19.12.2012, kde si žalobca uplatnil aj svoj nárok.

Poškodená D. U. následne listom zo dňa 10.07.2013 doručila žalovanému svoje vyjadrenie k účelnosti
používania náhradného motorového vozidla. Právny zástupca žalobcu listom zo dňa 04.03.2013 zaslal
žalovanému ohľadom likvidácie predmetnej poistnej udalosti, ktorom si žalobca uplatnil náhradu za
prenájom náhradného vozidla vo výške 551,- Eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy a náklady
spojené s právnym zastúpením vo výške 88,66 Eur. Žalovaný reagoval listom - oznámením o ukončení

šetrenia škodovej udalosti zo dňa 24.07.2013, v ktorom vyjadril svoje zamietavé stanovisko k nárokom
na náhradu škody za prenájom náhradného vozidla.

6. Súd vo veci vydal dňa 08.09.2014 platobný rozkaz, v ktorom zaviazal žalovaného na zaplatenie
žalovanej istiny s príslušenstvom. Proti tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonom
stanovenej lehote odpor, v ktorom uviedol, že žalobcom uplatnený nárok neuznáva a považuje ho za

nedôvodný.

7. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že po ukončení šetrenia poistnej udalosti dospel
k záveru, že nevyhnutnosť používania náhradného motorového vozidla ako následku škodovej udalosti
nebola nijakým spôsobom preukázaná. Žalobca nepredložil ani jeden dôkaz, ktorým by preukázal, že v

príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou bola účastníčka predmetnej dopravnej nehody D. U.T. nútená
si u žalobcu vypožičať náhradné motorové vozidlo.

8. Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 26.05.2017 žalovaná strana spochybnila aj existenciu aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu a to z dôvodu, že podľa žalovanej strany nebolo preukázané, že by došlo

k postúpeniu prípadnej pohľadávky poškodenej na žalobcu a zároveň nebolo preukázané ani, že by
poškodená nájomné za nájom vozidla skutočne uhradila.

9. Súd rozsudkom č.k. 23Cb/168/2013 zo dňa 22.05.2017 žalobu žalobcu zrušil a zaviazal ho
náhradu trov konania žalovanému. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote

odvolanie. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 3Cob/5/2018-120 rozsudok súdu prvej inštancie č.k.
23Cb/168/2013 zo dňa 22.05.2017 zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie a opätovné rozhodnutie.

10. Krajský súd v Bratislave v uznesení č.k. 3Cob/5/2018-120 zo dňa 28.06.2018 uviedol, že

11. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov: správy o nehode,
zmluvy o nájme dopravného prostriedku, odovzdávacieho a preberacieho protokolu k zmluve o nájme
dopravného prostriedku Fiat Punto, faktúry č. 2012013, listu žalobcu - žiadosti o zaslanie poistného
plnenia, listu právneho zástupcu žalobcu zo dňa 04.03.2013, vyjadrenia poškodenej D. U. zo dňa
10.07.2013,oznámeniaoukončeníšetreniaškodovejudalostizodňa24.07.2013oznámeniaoukončení

šetrenia poistnej udalosti zo dňa 10.07.2013, faktúry č. 2012006, oznámenia o vyplatení náhrady
škody zo dňa 18.12.2018, zákazkového listu zo dňa 30.11.2012, písomného stanoviska D. U. a zistil
nasledovný skutkový stav:

12. Zo správy o nehode súd zistil, že dňa 30.11.2012 došlo o 9:45 hod na W. I. v U. k dopravnej nehode,

pri ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla tov. zn. Fiat Punto EČV: U.-XXXJI, ktorého vlastníkom
bola D. U., motorovým vozidlom tov. zn. Škoda Fabia, EČV: U.-XXXFU, ktorého držiteľom bola T. J.Á.,
ktoré toto vozidlo v čase dopravnej nehody aj viedla.

13. Zo zmluvy o nájme dopravného prostriedku súd zistil, že žalobca ako prenajímateľ uzatvoril s D.

U. ako nájomcom zmluvu, ktorej predmetom bol nájom motorového vozidla tov. zn. Volkswagen Golf,
rok výroby 2008, VIN: B.. Podľa čl. III tejto zmluvy bola D. U. ako nájomca povinná zaplatiť žalobcovi
dohodnuté nájomné v sume 29,- Eur za každý aj začatý deň nájmu. Podľa čl. VIII tejto zmluvy nájomca
touto zmluvou bezodplatne postupuje prenajímateľovi pohľadávku spočívajúcu v nároku na náhradu
nákladov nájomcu spojených s nájmom vozidla, ako aj účelne vynaložených nákladov spojených s

právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov, ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods.
6 písm. a) alebo písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť
poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, ktoré eviduje voči poisťovni, v
ktorej má uzatvorené povinné zmluvné poistenie škodca (vlastník/držiteľ vozidla, ktorým bola škodováudalosť spôsobená), za podmienok uvedených v tejto zmluve a to okamihom nadobudnutia platnosti a
účinnosti tejto zmluvy.

14. Zo zmluvy o nájme dopravného prostriedku, odovzdávacieho a preberacieho protokolu k zmluve o
nájme dopravného prostriedku tov. zn. Volkswagen Golf súd zistil, že žalobca odovzdal dňa 30.11.2012
pani U. predmetné motorové vozidlo. D. U. toto motorové vozidlo vrátila, resp. odovzdala žalobcovi dňa
18.12.2012.

15. Z faktúry č. 2012013 súd zistil, že dňa 18.12.2012 vystavil žalobca žalovanému daňový doklad -
faktúru na sumu 551- Eur, ktorou žalovanému fakturoval nájomné za prenájom motorového vozidla tov.
zn. Volkswagen Golf, EČV: U.-XXXZC v období od 30.11.2012 do 18.12.2012.

16. Z oznámenia o ukončení šetrenia poistnej udalosti zo dňa 24.07.2013 súd zistil, že žalovaný oznámil
žalobcovi, že odmietol poskytnúť poistné plnenie, nakoľko žalovaný dospel k záveru, že neobsahuje

skutočnosti, ktoré by viedli prehodnoteniu jeho stanoviska.

17. Z listu žalobcu zo dňa 19.12.2012 súd zistil, že žalobca týmto listom, ktorý bol žalovanému doručený
dňa 21.12.2012, požiadal žalovaného o poskytnutie poistného plnenia pozostávajúcej z náhrady za
zapožičané motorové vozidlo v sume 551,- Eur.

18. Z listu právneho zástupcu žalobcu zo dňa 04.03.2013 súd zistil, že žalobca špecifikoval svoj
uplatnený nárok na poskytnutie poistného plnenia pozostávajúci z prenájmu motorového vozidla v sume
551,- Eur a nákladov spojených s právnymi službami vo výške 88,66 eur s tým, že žalobca si k istine
žiadal aj o priznanie úroku z omeškania vo výške 8,75 % zo sumy 551,00 od 04.03.2013 do zaplatenia.

19. Zo zákazkového listu zo dňa 30.11.2012 súd zistil, že poškodená D. U. pristavila svoje poškodené
vozidlo Fiat Punto, EČV: BA-941JI k oprave da 30.11.2012. Vozidlo bolo z opravovne prevzaté dňa
18.12.2012.

20. Z písomného stanoviska D. U. súd zistil, že poškodená potrebovala motorové vozidlo, nakoľko toto
používala na dopravu od zamestnania, návštevy svojej matky, ktorá trpela Alzheimerovou chorobou,
nákupy, návštevy lekárov a podobne.

21. Podľa § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej

len „Občiansky zákonník“), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

22. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

23. Podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka, rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového
vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

24. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).

25. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poistený má z
poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané
nároky na náhradu

a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,
b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,

d) ušlého zisku.

26. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu
začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch
mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalostia) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a
oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,

b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

27. Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

28. Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je preukázanie naplnenia všetkých
predpokladov pre vznik práva na náhradu škody, t.j. preukázanie porušenia právnej povinnosti, vzniku
škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušenie právnej povinnosti) a
následkom (vzniknutou škodou). Vzniknutá škoda v podobe skutočnej škody (damnum emergens) alebo

ušléhozisku(lucrumcessant)musíbyťspôsobenábezpochybnostípráveporušenímprávnejpovinnosti.
Škoda ani porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a tomu korelujúce
právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí byť bezpečne
preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno,
týkajúce sa príčinnej súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v zásade toho účastníka, ktorého tvrdenie

má byť preukázané, teda poškodeného, v tomto prípade žalobcu. Vzťah medzi príčinou a jej následkom
musí byť pritom bezpečne preukázaný a bezprostredný.

29. Žalobca svoj nárok na náhradu škody, ktorej zaplatenia sa v tomto konaní domáha, odvodzoval od
škodovejudalostizodňa30.11.2012,priktorejbolopoškodenémotorovévozidloD.U.tov.zn.FiatPunto,

EČV:U.-XXXJI. Samotná uplatnená škoda pozostávala z nájomného za nájom náhradného motorového
vozidla po dobu po ktorú poškodená T. U.Á. nemohla užívať svoje motorové vozidlo tov. zn. Fiat Punto,
EČV: U.-XXXJI a nákladov za právne zastúpenie.

30. Poškodená si po dobu opravy svojho poškodeného vozidlo prenajala od žalobcu náhradné

vozidlo za nájomné v sume 29,- Eur za každý deň používania. Škoda, ktorá jej mala vzniknúť v
dôsledku poškodeného motorového vozidla tak mala pozostávať z nájomného za prenájom náhradného
motorového po dobu 19 dní, t.j. z nájomného v celkovej sume 551,- Eur.

31. Pod pojmom škoda sa v zmysle ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka chápe ujma,

ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j.
peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí,
ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Náhrada škody, ak má plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu, má
zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nie však viac.

32. Rozlišujú sa dva druhy škody a to skutočná škoda a ušlý zisk. Skutočnou škodou sa rozumie
ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty,
ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. To, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k
rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať.

33. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného (úbytkom aktív, ako je to u skutočnej
škody), ale stratou očakávaného prínosu (výnosu). Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia
majetku, lebo musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania
škodcu alebo škodnej udalosti) mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku

ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu (škodnej udalosti). Pre výšku ušlého zisku je
rozhodujúce, akému prospechu, ku ktorému malo reálne dôjsť, zabránilo konanie škodcu (škodná
udalosť), teda konkrétne o aký reálne dosiahnuteľný príjem poškodený prišiel.34. Žalobcom uplatnený nárok svojim charakterom jednoznačne zodpovedá nároku na náhradu
skutočnej škody. V zmysle uvedenej definície škody, resp. skutočnej škody možno hovoriť o vzniku
takejto škody až vtedy, keď u poškodeného v dôsledku a v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou

došlo k zmenšeniu majetkového substrátu poškodeného.

35. Žalobca odvodzoval svoju aktívnu vecnú legitimáciu v tomto spore od ustanovenia čl. VIII zmluvy
o nájme dopravného prostriedku, podľa ktorého poškodená D. U. mala postúpiť žalobcovi pohľadávku
spočívajúcu v nároku na náhradu jej nákladov spojených s nájmom vozidla voči poisťovateľovi. Od

uvedeného ustanovenia odvodzoval aj existenciu samotného nároku na náhradu škody.

36. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. Citované ustanovenie upravuje postúpenie pohľadávky na základe
zmluvy, ktorou dochádza k zmene v osobe veriteľa. Do právneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom
nastupuje namiesto pôvodného veriteľa nový veriteľ bez toho, že by sa inak tento vzťah zmenil.

Pohľadávka prechádza v stave, v akom existuje v čase postúpenia, vrátane jej príslušenstva. Zmluvu
uzaviera pôvodný veriteľ (postupca) a iný subjekt postupník, ktorý nastupuje na miesto pôvodného
veriteľa. Ide o dvojstranný právny úkon bez účasti dlžníka, pretože zmena v osobe veriteľa sa
nedotýka práv a povinností dlžníka zo záväzkového vzťahu. Čas, miesto, predmet plnenia i ďalšie
podmienky zostávajú nezmenené. V zmysle faktúry vystavenej žalobcom pre poškodeného, náklady

na zapožičanie náhradného vozidla od žalobcu predstavovali sumu 535,20 eur. Poškodený si následne
dňa 02.04.2013 písomne uplatnil nárok na náhradu škody z dôvodu potreby zapožičania náhradného
vozidla u žalovaného v 1. rade. Dňa 02.04.2013 uzatvoril poškodený so žalobcom zmluvu o postúpení
práva na náhradu škody, vzniknutej z dôvodu potreby zapožičania náhradného vozidla a nákladov s
tým súvisiacich. Predmetom postúpenia teda nebola konkrétna pohľadávka, ale iba právo na náhradu

majetkovej ujmy spôsobenej v dôsledku potreby zapožičania náhradného vozidla, pričom v samotnej
zmluve nebola určená výška postupovanej pohľadávky a nebola v nej uvedená ani osoba dlžníka, voči
ktorej sa pohľadávka postupuje.

37. Postúpená pohľadávka musí byť jednoznačne určená (predmetom plnenia, osobou dlžníka, príp.

právnym dôvodom), resp. vymedzená tak, aby zo zmluvy o postúpení pohľadávky bolo jednoznačne
zistiteľné, aká pohľadávka je predmetom postúpenia, a aby ju nebolo možné zameniť s inou
pohľadávkou. V danom prípade bola postúpená pohľadávka určená všeobecne, ako nárok na náhradu
škody, pričom osoba škodcu v nej nebola vôbec vymedzená.

38. Súd pri posudzovaní existencie aktívnej legitimácie žalobcu vychádzal z právneho názoru
odvolacieho súdu vysloveného v uznesení 3Cob/5/2018-120, ktorý je pre súd prvej inštancie záväzný
(§ 391 ods. 2 C.s.p.). V predmetnom uznesení Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací uviedol, že
dôvodom zrušenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie bola skutočnosť, že súd prvej inštancie
nedostatočným spôsobom zistil skutkový stav a vyvodil nesprávny, resp. predčasný právny záver. Po

preskúmaní spisového materiálu prisvedčil žalobcovi ako odvolateľovi, ktorý namietal, že súd prvej
inštancie pochybil, pokiaľ vyslovil záver, že poškodený neuhradil žalobcovi faktúru za nájom vozidla, čím
na strane poškodeného nedošlo k zmenšeniu majetku o žalovanú sumu, t.j. k vzniku skutočnej škody a
v závislosti od toho nedošlo ani k platnému postúpeniu práva poškodeného na náhradu škody vo výške
žalovanej sumy na žalobcu. Podľa odvolacieho súdu je potrebné vychádzať zo Zmluvy o postúpení,

nakoľko predmetnou zmluvou došlo jednak k postúpeniu pohľadávky a zároveň k vysporiadaniu
záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom. Tiež odvolací súd
prisvedčil námietke odvolateľa, že úhradu nájomného supluje v tomto prípade samotné postúpenie. Je
nesporné, že predmetná pohľadávka mohla byť predmetom postúpenia, pretože predmetom postúpenia
bol nárok na náhradu škody, ktorý vznikol poškodenému ako následok dopravnej nehody.

39. Súd vychádzajúc z uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu konštatoval, že žalobca je
nositeľom aktívnej vecnej legitimácie vo vzťahu k nárokom uplatneným žalobou. Ako už bolo uvedené,
nároky uplatnené žalobcom pozostávajú zo sumy 551,- Eur predstavujúcej náklady na prenájom
náhradného motorového vozidla, ako účelne vynaložených nákladov v súvislosti s právnym zastúpením

v sume 88,66 Eur.

40. Pokiaľ ide o nárok žalobcu v jeho časti vo výške 551,- eur tento súd považuje za preukázaný a
dôvodný v plnom rozsahu. Zo zákazkového listu zo dňa 30.11.2012 jednoznačne vyplýva, kedy bolovozidlo do opravovne pristavené, ako aj kedy bolo poškodenou D. U. z opravovne vyzdvihnuté. Celková
doba, po ktorú sa vozidlo poškodenej nachádzalo v oprave, zodpovedá dobe nájmu, ako aj výške
uplatnených nákladov za prenájom motorového vozidlo. Dôvodnosť a potreba využitia náhradného

motorového vozidla poškodenou zase vyplýva z ňou vypracovaného písomného stanoviska.

41. Dôvodným je aj nárok žalobcu na úhradu nákladov vynaložených na právne zastúpenie v súvislosti s
uplatnením nároku na zaplatenie sumy 551,- Eur u žalovaného. Výška uplatneného nároku pozostávala
z dvoch úkonov právnej pomoci po 36,52 Eur (príprava a prevzatie zastupovania, vypracovanie

a doručenie výzvy na úhradu pohľadávky žalovanému). A dvoch režijných paušálov á 7,81 Eur.
Výška nákladov vynaložených na právne zastupovanie zodpovedá vyhláške Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb. Z vykonaného dokazovania taktiež vyplýva, že k poskytnutiu uvedených služieb právnej pomoci
skutočne došlo. Nárok žalobcu uplatniť si právo na náhradu týchto nákladov žalobcovi taktiež vyplýva z
ustanovenia § 4 ods. 2, písm. c) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti

za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

42. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p. podľa ktorého, súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalobca v konaní
plný úspech, súd priznal žalobcovi náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému.

43. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p.
po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.