Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 7, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/254/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411200865
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1411200865.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov
senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu : M.P.Z. s.r.o.,
Bratislava, Nám. Hraničiarov 19, IČO : 47 512 717, zastúpená JUDr. Ivanom Jánošíkom, advokátom,
Bratislava, Klincova 35, proti žalovanej : J. W., nar. XX. X. XXXX, D. D., D. XXXX/XX, zastúpená AK
PG s.r.o., Bratislava, Vápenná 7, o zaplatenie 21.749,52 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti

rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 29. 5. 2017 č.k. 22C/316/2011 - 243, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalovaný m á právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Uvedeným rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu (pôvodne spoločnosti ARGON,
s.r.o.), ktorou sa voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 21.749,52 € titulom neuhradenej faktúry
za dodané stavebné práce a materiál na Rekonštrukciu rodinného domu na D. B.. - D. U. D.. Svoj
nárok odvodzoval zo zmluvy o dielo, ktorú ústne uzavrel so žalovanou a na základe ktorej vykonal na

rodinnom dome žalovanej stavebné práce. Na pojednávaní konanom dňa 03.03.2014 právny zástupca
žalobcu predložil súdu prvej inštancie návrh na zámenu účastníkov konania a oznámenie o postúpení
pohľadávky adresované žalovanej zo dňa 16.12.2013, ktorým preukazoval, že došlo k postúpeniu
pohľadávky uplatňovanej voči žalovanej na spoločnosť G.G. Guard Group, s.r.o. Súd prvej inštancie
uznesením zo dňa 3. 3. 2014 pripustil zmenu v osobe žalobcu tak, že z konania vystúpila spoločnosť
ARGON, s.r.o. a na jej miesto vstúpila spoločnosť G.G. Guard Group, s.r.o., ako nový žalobca. Keďže

súčasťou oznámenia o postúpení pohľadávky adresovanom žalovanej nebola doručenka preukazujúca,
že toto oznámenie o postúpení pohľadávok bolo skutočne žalovanej doručené, prípadne aspoň poštový
podacíhárokpreukazujúci,žepôvodnýžalobcadoručovalžalovanejoznámenieopostúpenípohľadávky
voči nej v sume 21.749,52 € s príslušenstvom na nového žalobcu (spoločnosť G.G. Guard Group,
s.r.o.), súd prvej inštancie listom zo dňa 22. 04. 2016 vyzval právneho zástupcu žalobcu, aby súdu
predložil zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 15.11.2013, na základe ktorej nadobudla spoločnosť
G.G. Guard Group, s.r.o. (medzitým došlo k zmene mena na G.G. INVEST s.r.o.) pohľadávku, ktorá je

predmetom konania od spoločnosti ARGON, s.r.o. Uvedená zmluva o postúpení pohľadávky súdu prvej
inštancie nebola predložená, čo žalobca súdu prvej inštancie vysvetľoval tak, že zmluvu o postúpení
pohľadávok zo dňa 15.11.2013 nemá k dispozícii, poukazoval na oznámenie o postúpení pohľadávky
založené v spise, ktorým bolo žalovanej oznámené, že došlo k postúpeniu uplatňovanej pohľadávky,
s tým, že doručenku, resp. doklad preukazujúci, že toto oznámenie bolo žalovanej doručené, predloží
súdu dodatočne. Túto povinnosť si však žalobca rovnako nesplnil, a to ani po opätovnej výzve súdu

prvej inštancie listom zo dňa 18.07.2016, spolu s poučením o sudcovskej koncentrácii podľa § 153 ods.
1, ods. 2 CSP, teda, že na ďalšie dôkazy súd prvej inštancie nemusí prihliadať. Právny zástupca žalobcu
na uvedenú výzvu prvoinštančného súdu nereagoval.2/ Dňa 24.04.2017 žalobca - spoločnosť G.G. INVEST, s.r.o. - doručil súdu prvej inštancie listinu „oznam
o postúpení pohľadávky, zámena účastníkov konania“, v ktorej oznamoval, že dňa 22.02.2017 postúpil
pohľadávku v rozsahu 21.749,52 € spoločnosti M.P.Z. s.r.o. so sídlom Námestie hraničiarov 19, 851

03 Bratislava, IČO: 47 512 717 a navrhol, aby súd prvej inštancie ďalej ako so žalobcom, konal so
spoločnosťou M.P.Z. s.r.o. V ten istý deň spoločnosť M.P.Z. s.r.o. listinou označenou ako „oznam o
vstupe do konania“ súdu oznámila, že dňa 22.02.2017 nadobudla pohľadávku voči žalovanej J. W. vo
výške 21.749,52 €. Vzhľadom na to, že prechádzajúci žalobca k oznámeniu o postúpení pohľadávky na
spoločnosť M.P.Z. s.r.o. nepredložil žiadny doklad preukazujúci, že nastala právna skutočnosť, s ktorou

sa spája prevod alebo prechod práv a povinností v zmysle § 80 ods. 1 CSP a zároveň v oznámení
spoločnostiM.P.Z.s.r.o.zodňa22.02.2017(doručenomsúdu24.04.2017)absentovalsúhlasspoločnosti
M.P.Z. s.r.o. so vstupom do konania v zmysle § 80 ods. 2 CSP, súd vyzval predchádzajúceho žalobcu
a spoločnosť M.P.Z. s.r.o. na predloženie uvedených dokladov. Po doplnení dokladov preukazujúcich
postúpenie pohľadávky voči žalovanej na spoločnosť M.P.Z. s.r.o. súd prvej inštancie uznesením zo dňa
26.05.2017, č.k. 22C 316/2011-232 pripustil zmenu subjektu na strane žalobcu tak, že v ďalšom konaní

bude na strane žalobcu vystupovať spoločnosť M.P.Z. s.r.o.
3/ Súd prvej inštancie svoje zamietajúce rozhodnutie založil na závere o nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu v konaní, a to konkrétne vo vzťahu ešte k prvému postúpeniu pohľadávky voči
žalovanej, zo spoločnosti ARGON, s.r.o. na spoločnosť G.G. Guard Group, s.r.o. (neskôr G.G. INVEST,
s.r.o.). Žalobca v priebehu konania ani na viacnásobné výzvy prvoinštančného súdu nedoložil

zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 15.11.2013, ktorou by preukázal, že došlo k postúpeniu
uplatnenejpohľadávkynaspoločnosťG.G.GuardGroup,s.r.o.,resp.dokladpreukazujúciskutočnosť,že
oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 16.12.2013, ktoré žalobca v konaní predložil, bolo skutočne
doručované žalovanej. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku poukazoval na to, že
elementárnym účinkom postúpenia pohľadávky je singulárna sukcesia postupníka do subjektívnych

práv, ktoré sú predmetom postúpenia a viažu sa na pohľadávku. Ide v zásade o derivatívny spôsob
nadobudnutia práva. Z tohto dôvodu nadobúda postupník pohľadávku v stave, v akom sa nachádza
v čase postúpenia. Spolu s pohľadávkou nadobúda postupník aj jej príslušenstvo a všetky práva s
ňou spojené. V prípade postúpenia pohľadávky po začatí súdneho konania stráca žalobca účinnosťou
cesie aktívnu vecnú legitimáciu v spore. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukazoval na rozhodnutie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo 210/2001, podľa ktorého relevantné oznámenie
postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na
vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu
otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne
dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy,

ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník. Z uvedeného rozhodnutia
je zrejmé, že na preukázanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore stačí v prípade postúpenia
pohľadávky preukázať, že došlo k relevantnému oznámeniu postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky.
Žalobca (spoločnosť G.G. Guard Group, s.r.o.) však v konaní nepreukázal, že by oznámenie o postúpení
pohľadávky voči žalovanej vo výške 21.749,52 € s príslušenstvom zo spoločnosti ARGON, s.r.o. doručil

žalovanej, resp. aspoň nejakým dokladom preukázal, že toto oznámenie bolo vydané na poštovú
prepravu za účelom doručenia žalovanej. Súd prvej inštancie preto vyzýval žalobcu na predloženie
dokladov preukazujúcich, že došlo k relevantnému oznámeniu o postúpení pohľadávky žalovanej resp.
predloženiezmluvyopostúpenípohľadávokzodňa15.11.2013,naktorévýzvyvšakžalobcanereagoval.
4/ Následne síce žalobca doložil do spisu doklady preukazujúce postúpenie pohľadávky voči žalovanej

vo výške 21.749,52 € zo spoločnosti G.G. INVEST s.r.o. (predtým G.G. Guard Group) na spoločnosť
M.P.Z. s.r.o., súčasne s oznámením o postúpení pohľadávky adresovaným žalovanej spolu s kópiou
doručenky o prevzatí zásielky žalovanou, v dôsledku čoho súd prvej inštancie pripustil uznesením
zmenu subjektu na strane žalobcu, táto skutočnosť však nemôže zhojiť predchádzajúce nedostatočné
preukázanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu (spoločnosti G.G. Guard Group s.r.o.), teda skutočnosť,

či naozaj došlo k postúpeniu pohľadávky voči žalovanej zo spoločnosti ARGON, s.r.o. na spoločnosť
G.G. Guard Group, s.r.o. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie nemal za preukázanú aktívnu vecnú
legitimáciu žalobcu, a preto žalobu zamietol.
5/ Súd prvej inštancie ďalej v napadnutom rozsudku poukazoval na to, že aj v prípade, ak by mal za
preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, žalobcom uplatnený nárok nepovažoval za preukázaný.

Žalobca sa v konaní domáhal od žalovanej zaplatenia 21.749,52€ titulom neuhradenej faktúry za
vykonané stavebné práce a dodaný materiál na projekt „Rekonštrukcia rodinného domu na D. B.. - D.
U. D.“. Žalovaná v priebehu konania nepopierala, že by medzi ňou a pôvodným žalobcom spoločnosťou
ARGON, s.r.o. bola uzatvorená ústna zmluva o dielo, avšak namietala, že činnosť, ktorý pôvodnýžalobca vykonával, nebola vykonávaná v súlade s dohodou, ktorú si spoločne dojednali. Rovnako
namietala, že žalobca neviedol stavebný denník, a teda nemôže preukázať rozsah ním vykonaných
prác. Okrem toho niektoré práce ani neboli vykonané, resp. boli vykonané vadne, v dôsledku čoho

si žalovaná musela zabezpečiť ďalšiu firmu na opravu vadne vykonaných prác a dokončenie diela.
Z vykonaného dokazovania, najmä výsluchov konateľa pôvodného žalobcu, ako aj žalovanej, mal
súd za preukázané, že medzi pôvodným žalobcom spoločnosťou ARGON, s.r.o. a žalovanou došlo k
uzatvoreniu zmluvy o dielo ústnou formou, predmetom ktorej bolo vykonanie výmeny strešnej krytiny
na rodinnom dome žalovanej. Uvedené potvrdzuje aj projekt vypracovaný A.. X.. W. N., autorizovaným

stavebným inžinierom. Predmetnú zmluvu posúdil súd prvej inštancie ako zmluvu spotrebiteľskú podľa
§ 52 ods. 1 Obč. zák., nakoľko pri jej uzatváraní konal žalobca (ako dodávateľ) v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti a žalovaná (ako spotrebiteľ) nekonala v rámci svojej obchodnej prípadne
podnikateľskej činnosti. Preto pri aplikácii ustanovení zmluvy o dielo vychádzal z ustanovení Obč. zák.
6/ Žalobca v priebehu konania uvádzal, že sa síce so žalovanou dohodol na rekonštrukcii strechy,
avšak žalovaná v priebehu vykonávania diela menila rozsah diela a rozširovala rozsah potrebných

úprav. Uvedené tvrdenie žalovaná popierala. Z vykonaného dokazovania ani výsluchov svedkov mimo
skutočnosti, že sa žalobca so žalovanou dohodli na rekonštrukcii strechy, nemal súd prvej inštancie
preukázanú akúkoľvek dohodu, ktorou by strany sporu v rámci ústne dohodnutej zmluvy o dielo
rozširovali predmet tejto zmluvy. Občiansky zákonník pre riadne uzavretie zmluvy o dielo nevyžaduje
povinnosť dodržať písomnú formu zmluvy, nie je teda vylúčené, aby sa účastníci zmluvy dohodli o ústne,

avšak aj z ústne dohodnutej zmluvy o dielo musí byť zrejmé aký je predmet diela, jeho rozsah, cena za
dielo a čas zhotovenia. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukazoval na ust. § 632 Obč. zák., podľa
ktorého ak nedôjde k zhotoveniu diela na počkanie, zhotoviteľ je povinný vydať objednávateľovi písomné
potvrdenie o prevzatí objednávky. Potvrdenie musí obsahovať označenie predmetu diela, jeho rozsah,
akosť, cena za vykonanie diela a čas jeho zhotovenia. V konaní nebolo preukázané, že by žalobca,

vzhľadom k tomu, že dielo nezhotovil na počkanie, ale práce na diele boli vykonávané postupne, vydal
žalovanej písomné potvrdenie o prevzatí objednávky s vyššie uvedenými náležitosťami. Táto skutočnosť
však sama o sebe podľa názoru súdu nespôsobuje neplatnosť zmluvy o dielo, avšak z vykonaného
dokazovania súd nemal za preukázané, čo presne, okrem rekonštrukcie strechy, bolo predmetom diela.
Ani sama žalovaná nepopierala, že by medzi ňou a žalobcom bola ústne dojednaná zmluva o dielo,

rozporovala však tvrdenia o rozširovaní opráv a úprav na dome. Ani z výpovedí svedkov vypočutých v
priebehu konania nedošlo k ustáleniu rozsahu predmetu diela. Svedok S. Č. v rámci výpovede potvrdil
vykonávanie prác na diele žalobkyne, avšak z jeho výpovede je zrejmé, že konal na základe objednávky
od žalobcu, nakoľko pre žalobcu pracoval ako subdodávateľ. Obdobne svedok D. C. dodal na stavbu
žalobkyne materiál - tehly v rozsahu, v ako si tento materiál objednal žalobca.

7/ Súd prvej inštancie poukazoval na to, že v sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada.
Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením
v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana konania, ktorá si tieto povinnosti nesplnila.
Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba.
Pokiaľ strana konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia

dôkazy. Jedným zo základných predpokladov úspechu v sporovom konaní je unesenie dôkazného
bremena, teda faktického preukázania tvrdených skutočností. Dôkazné bremeno ohľadom určitých
skutočností nesie tá strana konania, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé
právne dôsledky. Nesplnenie dôkaznej povinnosti žalobcu má za následok neunesenie dôkazného
bremena, čo sa prejaví v rozhodnutí vo veci samej. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná

zodpovednosť strany konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu
muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu
rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné
podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci.
8/ Z faktúry predloženej žalobcom č. XXX-XXXX síce vyplýva, že fakturoval žalovanej za stavebné práce

a dodaný materiál na rekonštrukciu domu na D. B., avšak k tejto faktúre chýba súpis prác a materiálu
spolu s jednotkovými cenami, na základe čoho by bolo možné identifikovať rozsah použitého materiálu,
ako aj vykonaných prác, na diele žalovanej. Žalobca v konaní poukazoval na to, že uvedená faktúra
vychádzazceny,ktorúzaplatilzadodanýmateriálavykonanéprácezostranysubdodávateľov.Podobne
napojednávaníkonanomdňa29.05.2017právnyzástupcažalobcuuviedol,žepredmetomtohtokonania

je len dodávka tehál, kde cena je v zásade konštantná a cena prác dodaných v subdodávke. Ani na
jednej z týchto faktúr, ktoré sú prejednávané, si pôvodný žalobca nepridával zisk. Ako ich dostal, tak ich
aj zaplatil a tak si ich aj uplatnil voči žalovanej. V tejto súvislosti prvoinštančný súd konštatoval, že je síce
pravdou, že žalobca v konaní predložil výpisy z bankového účtu preukazujúce uhradenie dňa 21.05.2007sumy 1.928,43 € (58.096,- Sk), dňa 21.08.2007 sumy 11.823,51 € (356.195,- Sk) a dňa 30.08.2007
sumy 4.977,19 € (149.943,- Sk), pričom v poznámke k platbám sa uvádza „cervenka manings“, avšak z
uvedených výpisov nie je zrejmé, za čo konkrétne boli svedkovi Červenkovi jednotlivé sumy vyplatené

a či sa tieto týkali práve prác vykonávaných na diele žalovanej. Žalobca v konaní nepredložil doklady,
prípadne faktúry, na základe ktorých mu vznikla povinnosť uhradiť svedkovi Č. vyššie uvedené sumy
a z ktorých by bolo možné prípadne zistiť vykonanie prác svedka na stavbe žalovanej. Ďalej súd prvej
inštancie poukazoval na to, že súčet predmetných súm uhradených svedkovi predstavuje 18.729,13 €
(564.234,- Sk), čo nezodpovedá sume, ktorú žalobca fakturoval žalovanej a ktorú si následne uplatnil

v tomto konaní, teda 21.749,52€ (655.226,- Sk), z ktorej cena bez DPH predstavuje sumu 18.276,90 €
( 550.610,10 Sk ) a DPH sumu 3.472,62 Eur (104.615,90 Sk).
9/ V konaní tak nebolo možné ustáliť, z čoho presne pozostáva žalovaná suma, ktorú žalobca fakturoval
žalovanej, najmä s ohľadom na skutočnosť, že žalobca neviedol stavebný denník a nevedel ani žiadnymi
inými dokladmi preukázať rozsah prác vykonaných na diele žalovanej, rovnako ani množstvo dodaného
materiálu; súd prvej inštancie preto za účelom zistenia oprávnenosti fakturovanej sumy ustanovil

znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie: pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, odhad hodnoty
stavebných prác X.. S. R.. Znalec vo svojom znaleckom posudku č. XX/XXXX skonštatoval, že napriek
výzve žalobcovi o doloženie súpisu prác, prípadne dokladu osvedčujúceho fakturovaný rozsah prác,
mu tieto doklady neboli predložené, preto vychádzal len z obsahu spisu, kópie dokladu predloženej
žalovanou s názvom „RD U. D.“, na ktorom je zoznam prác s celkovými sumami za tieto práce

podpísaný žalobcom bez dátumu a zistení z ohliadky nehnuteľností. Po oboznámení sa s poskytnutými
listinami, obsahom spisu a vykonanej obhliadke znalec dospel k záveru, že žalobcom požadovaná suma
21.749,52 € podľa faktúry č. XXX-XXXX za stavebné práce a dodávku stavebného materiálu na projekt
„Rekonštrukcia a prístavba rodinného domu na D. B.. - D. U. D.“ je neoprávnená, nakoľko nie je doložená
žiadnym verifikovateľným súpisom prác, ktorý sa v stavebníctve štandardne používa pre preukázanie

jednotlivých stavebných úkonov ako zdaniteľného plnenia. Fakturovaná suma je nepreskúmateľná z
hľadiska obsahu - aké práce sa realizovali a aký materiál bol dodaný, množstva - dané je mernými
jednotkami (m3, m2, kg, t, m, kus), jednotkových cien za jednotlivé položky prác a materiálov. Rovnako
nepreskúmateľná je aj kópia dokladu s názvom „RD Záhorská Bystrica“, na ktorom je uvedený zoznam
prác s celkovými sumami za tieto práce. Pokiaľ žalobca v konaní namietal, že znalecký posudok má

vady, ktoré nie je možné odstrániť ani prípadným doložením dokumentácie, a teda nie je možné ho
v konaní použiť, súd sa s takýmto názorom žalobcu nestotožnil. Vzhľadom na námietky žalobcu voči
znaleckémuposudkusisúdnapojednávaniepredvolalznalcaX..S.R.,pričomtentosapodrobnevyjadril
k námietkam žalobcu. Obsah niektorých námietok smeroval k časovému rozsahu na vypracovanie
znaleckého posudku, týmito sa však súd bude zaoberať až v rámci rozhodovania o výške znalečného.

Samotný nesúhlas žalobcu so závermi vyplývajúcimi z predloženého znaleckého posudku neznamená
bez ďalšieho nepoužiteľnosť tohto dôkazu v konaní. V danom prípade aj po výsluchu znalca súd prvej
inštancie dospel k záveru, že znalec pri vyhotovovaní znaleckého posudku postupoval v súlade so
zákonom,pričomzjehovýpovedejezrejmé,žeprivypracovaníposudkumuselvykonaťvýpočty,analýzy
a myšlienkové pochody, pričom pracovné poznámky nemohol dať do znaleckého posudku, nakoľko v

konečnom dôsledku neboli relevantné, ale tieto v skutočnosti museli byť vykonané, aby mohol urobiť v
posudku aj negatívny záver. Jediné, čo znalec dokázal skonštatovať bola skutočnosť, že nehnuteľnosť
prešla rekonštrukciou, avšak ohodnotiť nehnuteľnosť z hľadiska rozsahu vykonaných stavebných prác
nebolo možné, pretože bez stavebného denníka nebolo možné identifikovať, ktoré stavebné práce boli
zo strany žalobcu vykonané a aký materiál bol žalobcom dodaný. Pokiaľ sa žalobca nestotožnil so

závermi znalca uvedenými v znaleckom posudku, nič nebránilo žalobcovi predložiť v konaní súkromný
znalecký posudok resp. iný dôkazný prostriedok na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaná v konaní
namietala vady vykonaného diela zo strany žalobcu, týmito sa ale súd prvej inštancie bližšie nezaoberal,
vzhľadom na svoj záver, že v konaní žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne rozsahu vykonaných
prác a s ním súvisiacej žalovanej sumy. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1

CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná, priznal nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením.
10/ Keďže rozhodnutie v tomto konaní bolo závislé od posúdenia skutočností, na ktoré boli potrebné
odborné znalosti, uznesením zo dňa 24.04.2014, č.k. 22C 316/2011-135, súd prvej inštancie nariadil

znalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností, odhad
hodnoty stavebných prác a vypracovaním znaleckého posudku poveril X.. S. R.. Znalec dňa 07.11.2014
predložil súdu znalecký posudok spolu s vyúčtovaním znalečného, o výške ktorého doposiaľ nebolo
rozhodnuté. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné rozhodnúť o nároku znalca na náhradu znalečného,a preto súd priznal Ing. Nagyovi priamo voči žalobcovi nárok na náhradu znalečného v plnom rozsahu
vychádzajúc zo zásady procesného neúspechu žalobcu.
11/ Uvedený rozsudok napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca v celom rozsahu; v odvolaní

namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukazoval na to,
že voči žalovanej bola podaná žaloba na zaplatenie sumy 21.749,52 € s 10,5 % úrokom z omeškania od
1. 1. 2009 do zaplatenia, ktorá suma predstavovala nárok na zaplatenie ceny za a/ práce subdodávateľa
žalobcu živnostníka S. Č. - MANINGS, Skala 637/42, Ilava a ďalej b/ dodávky stavebného materiálu

dodaného spoločnosťou DANVID, spol. s r.o., Boleráz. Žalobca na základe skutočnosti, že cenu prác
subdodávateľa a dodaného tovaru zaplatil zo svojho v rozsahu 100%, si cenu jednotlivých prác a
dodávok použitých na majetok žalovanej uplatnil samostatnou faktúrou znejúcou na 21.749,52 € (ide len
o cenu vynaložených nákladov, bez akéhokoľvek majetkového prospechu) s príslušenstvom. Žalobca
si voči žalovanej neuplatnil žiadny iný nárok, hoci mu neplatením vznikli ďalšie nároky. Žalovaná voči
úkonu žalobcu a zabezpečeniu jednotlivých prác subdodávateľa (presne špecifikovaných čo do rozsahu

a ceny) a dodávke tehál, nevzniesla žiadne pripomienky, reklamácie a pod. len „zabudla“ platiť. Iné
nároky žalobcu žalovaná uhradila a voči nim nikdy nevzniesla akékoľvek pripomienky. K ukončeniu
vzájomných vzťahov medzi žalobcom a žalovanou došlo len pre neplnenie si platobnej povinnosti zo
strany žalovanej. Žalobca trval na tom, že svoje nároky preukázal v plnom rozsahu. Žalovaná v konaní
uplatňovalaúčelovúobranuvtomzmysle,žesňoužalobcaneuzavrelžiadnuzmluvupísomneačinnosti,

ktoré vykonával, nevykonával v súlade s dohodou, ktorú si ústne dojednali, že rekonštrukciu nerobil v
súlade s dohodou a svoje práce odviedol zle, t.j. s vadami, na odstránenie ktorých si musela najať novú
spoločnosť. Súd prvej inštancie neprihliadol na skutočnosť, že uplatňované plnenie v sume 21.749,52 €
jeplnenímzaprácesubdodávateľaadodanéhotovaru,ktoréžalovanáprijala,skonzumovala. Prehliadol
skutočnosť, že žalovaná nevzniesla voči žalobcovi akýkoľvek vzájomný či iný návrh, ktorým by jeho

nárok znížila, nepreukázala údajné reklamovanie údajných vád činnosti subdodávateľa či dodaného
tovaru. Žalovaná do sporu účelovo začala vnášať iné otázky, a to o údajnom neoprávnenom nároku
žalobcu, ktorý žalovaná zaplatila a nerozporovala, ale v tomto konaní je to podstatná vec napriek tomu,
že tento údajný neoprávnený nárok žalobcu nevedela žalovaná definovať čo do právneho základu a
výšky.

12/ Žalobca v odvolaní poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 210/2001, podľa
ktorého relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá jeho
aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky, bez toho, aby sa súd zaoberal
existenciou a platnosťou zmluvy o postúpení. O prechode aktívnej vecnej legitimácie z pôvodného
žalobcu ARGON s.r.o. na G.G.Guard Group, s.r.o. Bratislava, rozhodol aj súd prvej inštancie a podľa §

92 ods. 2 O.s.p. konal so spoločnosťou G.G. Guard Group, s.r.o. ako so žalobcom. následne súd prvej
inštancie prijal uznesenie, ktorým vo veci postúpenia pohľadávky voči žalovanej vo výške 21.749,52
€ zo spoločnosti G.G.INVEST, s.r.o. (predtým G.G. Guard Group, s.r.o.) na spoločnosť M.P.Z. s.r.o.
rozhodol, že bude konať so spoločnosťou M.P.Z., s.r.o. ako so žalobcom. Žalobca odmieta, aby uvedené
rozhodnutia súdu ten istý súd nerešpektoval, aby konštatoval neexistenciu postúpenia pohľadávky a na

tomto základe žalobu zamietol.
13/ Žalobca nesúhlasil s rozhodnutím súdu prvej inštancie ani v časti, v ktorej priznal znalcovi Ing.
Jurajovi Nagyovi nárok na náhradu znalečného voči žalobcovi v rozsahu 100 %. Výsledky znaleckého
dokazovania boli a sú pre vec nepoužiteľné. Znalecký posudok č. 89/2014 zo dňa 31. 10. 2014 je
evidentne nekompletný, je nepreskúmateľný rozsah údajnej činnosti znalca a to napr. v časti „štúdium

spisového materiálu“ a pod. Rozsah vykonaných úkonov na účely vyčíslenia odmeny znalca je uplatnený
ako hodinová odmena v rozsahu 45 hodín, bez vyjadrenia a rozpisu jednotlivých úkonov, ktoré v tom
mali byť zahrnuté. Vzhľadom na písomné vyhotovenie znaleckého posudku sa navyše samotný posudok
v časti vlastného textu posudku na stranách 2 až 6 javí byť ako predpripravený formulárový text, ktorý si
nevyžaduje ani len minimálnu editáciu, pričom vzťah k prejednávanej veci by mohlo mať len „vyjadrenie“

nazákladeanalýzyznalcanastranách7a8znaleckéhoposudku. Tietovšaknemôžupredstavovaťúkon
v rozsahu 45 hodín. Nebola zohľadnená požiadavka žalobcu, aby znalec preukázal vyčíslený rozsahu 45
hodín znaleckej činnosti a zároveň predložil denník o úkonoch znaleckej činnosti v zmysle § 14 zákona
č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch.
14/ V prejednávanej veci rozhodol súd prvej inštancie tak, že žalobu zamietol, avšak písomné

vyhotovenie rozsudku s ohľadom na jeho odôvodnenie pôsobí zmätočne a nepresvedčivo a v žiadnej
možnej interpretácii nemožno dospieť k záveru o tom, akými úvahami sa súd prvej inštancie spravoval,
a ako aplikoval jednotlivé zákonné ustanovenia na prejednávaný prípad. Súd prvej inštancie sa tiež
nezaoberal tvrdeniami žalobcu a otázkou, pre aký dôvod považuje uplatnený nárok za nepreukázaný(napr. úvaha o tom, čo konkrétne bolo svedkovi Č. vyplatené a či sa tieto platby vzťahovali práve na
práce vykonávané na diele žalovanej a pod.). Pritom právo na náležité odôvodnenie rozsudku je v
zmysle konštantnej judikatúry súčasťou práva na spravodlivý proces a z toho vyplýva aj povinnosť súdov

svoje rozhodnutia odôvodniť spôsobom v zmysle ust. § 220 ods. 2 a ods. 3 CSP. Žalobca navrhoval
v odvolacom konaní napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie buď zmeniť tak, že odvolací súd žalobe
žalobcu vyhovie, alebo tento zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
15/ Na odvolanie žalobcu sa písomne vyjadrila žalovaná tak, že navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdil a zároveň priznal žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Vo vyjadrení

uviedla, že žalobca vo svojom odvolaní opakuje už mnohokrát opakované, kedy tvrdí, že žalobca
vyfakturoval žalovanej sumu, za ktorú pre žalovanú nakúpil materiál potrebný na dokončenie diela, ktoré
si dohodli ústne. Nedokáže však preukázať, či tento materiál už nebol zaplatený v hotovosti predtým,
nakoľko žalovaná celkovo žalobcovi uhradila sumu vo výške 117.777,79 €, ktorá suma nie je nízka,
berúc ohľad aj na to, že žalovaná napriek tejto uhradenej sume musela kontaktovať ďalšiu spoločnosť,
aby jej predmetné dielo dokončila, keďže ho žalobca nedokončil alebo nevykonal správne. Žalobca v

priebehu zhotovovania diela porušil každý zákon, s ktorým prišiel do kontaktu a žalovaná ho nepovažuje
za dôveryhodného. Žalobca od počiatku sporu nepreukázal žiaden dôkaz, ktorým by podoprel svoje
tvrdenia. Jeho argumentácia nie je podložená žiadnym listinným alebo iným dôkazom. Faktúrou, ktorou
mali byť vymáhané finančné prostriedky voči žalovanej, sa priznal k porušeniu spektra zákonov, čo
nepridáva žalobcovi na jeho kredibilite. Prečo si žalobca uplatnil faktúru až po takej dlhej dobe ? Čo

všetko tvorí obsah danej faktúry? Obsahuje žalobcovo účtovníctvo predmetnú faktúru? Je verifikované
tvrdenie žalobcu o použití predmetných materiálov? Tieto otázky a neexistencia relevantných odpovedí
tvorí pointu rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý jasne uviedol neunesenie dôkazného bremena zo
strany žalobcu. Žalobca opakovane uvádza, že predmetom konania je len plnenie vo výške 21.749,52 €
adefactovyčítasúdu,ženaprípadnazerávširšíchsúvislostiach. Súdzaujalstanoviskokpredmetnému

sporu s ohľadom na celú genézu, pričom práve toto tvorí zákonný pojem spravodlivý proces. Spor trval
dlhých šesť rokov, kedy žalobca ako aj žalovaná použili všetky prostriedky procesnej obrany ako aj
útoku. Nakoľko bol žalobca v plnom rozsahu neúspešný, niet pochýb, že s odôvodnením rozsudku
nesúhlasí. Rozsudok zahŕňa erudovane ako faktický tak aj právny stav. Obsahuje všetky náležitosti, ako
ajtvrdeniažalobcučižalovanejakoajsvedkov. Zvýpovedesvedkovmožnodedukovať,žehocisisporné

tvrdenia celkom nepamätajú, na otázku žalobcu vždy vedia uviesť dokonca aj termíny, kedy zhotovovali
dielo. Z výpovedí svedkov tiež vyplýva, že všetky úkony zo strany žalobcu ku svojim subdodávateľom
prebehli v ústnej podobe, takže nemožno preukázať ich pravdivosť. Naopak ďalší svedkovia, pracujúci
na diele po žalobcovi uvádzali, že prebrali stav diela na 50 % nedokončený. Pričom žalobca zobral
od žalovanej sumu 117.779,79 € a ďalších 21.749,52 € ešte požaduje. Súdny znalec ako znalec v

odbore, nedokázal rozoznať, za čo si vlastne žalobca sumu vyfakturoval, nakoľko žalobca so znalcom
nekomunikoval a ani na znalcovu výzvu nedokázal zabezpečiť súpis vykonaných prác. Žalobca okrem
súpisu vykonaných prác neviedol ani stavebný denník, rozpis prác alebo iný dôkaz, ktorý by verifikoval
jeho tvrdenia alebo nároky. Súd prvej inštancie po uvedení zákonných ustanovení, ktoré aplikoval na
daný spor v odôvodnení rozsudku uviedol svoj právny názor, na základe ktorého žalobu zamietol. Obsah

odôvodnenia žalovaná považuje za naplnenie ust. § 220 ods. 2 CSP. Bolo vecou žalobcu, aby preukázal
svoje tvrdenia; žalovaná v konaní nevedela jednoznačne uviesť, za čo vlastne žalobcovi uhrádza sumy
a žalobca nevedel preukázať ani skutočnosť, či finančné prostriedky uhradené subdodávateľovi, mali
vôbec niečo spoločné s vykonávaním diela alebo či svedok, ktorý údajne na stavbe mal pracovať, aj
naozaj pracoval.

16/ Ďalšie písomné podania vo veci strany sporu neučinili.
17/ Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
účinného od 1.7.2016 (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
18/Odvolacísúdspoukazomnavyššieuvedenéustanovenia CSPpreskúmalaprejednal vecvrozsahu

podanéhoodvolania(t.j.vcelomrozsahu)vzmysle§379a§380ods.1CSPbeznariadeniaodvolacieho
pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3
CSP); odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
19/ Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že prvoinštančný súd vzhľadom
na vykonané dokazovanie riadne zistil skutkový stav veci a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj

správne právne závery. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvej inštancie dôkladne a vyčerpávajúco
vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie a ktoré boli pre jeho
rozhodnutie podstatné. Odvolacie námietky žalobcu uvedené v jeho odvolaní neobstoja; žalobca v
odvolaní neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok či už zmenu napadnutéhorozsudku, alebo jeho zrušenie. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom prvoinštančného súdu o tom,
že žalobca v konaní nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní, keďže v konaní nebolo
preukázanésplneniepodmienokpostúpeniauplatňovanejpohľadávkyzpôvodnéhožalobcu-obchodnej

spoločnosti ARGON, s.r.o. - na spoločnosť G.G. Guard Group, s.r.o. (neskôr G.G. INVEST, s.r.o.), a to
z dôvodu, že žalobca nebol schopný produkovať žiadne dôkazy o tom, že žalovanej bolo oznámené
postúpenie predmetnej pohľadávky na nadobúdateľa tejto pohľadávky, tak ako to obšírne vysvetlil súd
prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku (body 41 až 50 odôvodnenia). Pokiaľ nedošlo k účinnému
postúpeniu pohľadávky z obchodnej spoločnosti ARGON, s.r.o. na spoločnosť G. G. Guard Group,

s.r.o. (G. G. INVEST, s.r.o.), nemohla byť táto pohľadávka následne účinne postúpená na aktuálneho
žalobcu, obchodnú spoločnosť M.P.Z., s.r.o., ktorému tak v konaní chýbala aktívna vecná legitimácia
na uplatňovanie nároku na zaplatenie 21.749,52 € s príslušenstvom. V podrobnostiach odvolací súd
odkazuje na vyššie uvedené odôvodnenie napadnutého rozsudku, týkajúce sa riešenia otázky aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu. Odvolací súd dodáva, že skutočnosť, že v konaní súd prvej inštancie svojimi
procesnými uzneseniami opakovane pripustil zmenu subjektov na strane žalobcu neznamená, že tým

zároveň priznal (v tom štádiu konania aktuálnemu) žalobcovi aj aktívnu vecnú legitimáciu v konaní - túto
otázku konajúci súd nikdy nerieši súčasne s rozhodovaním o procesnej otázke zmeny strany sporu (t.j.
ak napr. súd prvej inštancie rozhodne o navrhovanej zmene tak, že bude v ďalšom konaní konať na
strane žalobcu s iným než doterajším subjektom, v dôsledku postúpenia pohľadávky, a teda navrhovanej
zmene vyhovie, neznamená to, že tým súčasne súd už aj priznal „novému“ žalobcovi aktívnu vecnú

legitimáciu v spore) - touto otázkou sa súd vždy zaoberá až vo svojom konečnom rozhodnutí. Námietka
žalobcu týkajúca sa nesprávneho právneho záveru súdu prvej inštancie v otázke jeho aktívnej vecnej
legitimácie teda nebola dôvodná.
20/ Hoci zistenie nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní bolo dostatočným dôvodom,
aby súd prvej inštancie žalobu žalobcu bez ďalšieho zamietol, súd prvej inštancie sa napriek tomu

zaoberal navyše aj zisťovaním, či žalovanej vznikol dlh na úhradách za práce vykonané na jej stavbe
spoločnosťouARGON,s.r.o.,pričomdospelkzáveru,ževkonaníneboliprodukovanétakédôkazy,ktoré
by preukazovali, že žalovaná dlhuje uplatňovanú pohľadávku z titulu neuhradenej faktúry spoločnosti
ARGON, s.r.o. za dodané stavebné práce a materiál na Rekonštrukciu rodinného domu na D. B.. - D. U.
D.. Odvolací súd sa stotožnil aj s týmto záverom prvoinštančného súdu, ktorý si v konaní vykonaným

dokazovaním zabezpečil dostatočné dôkazy pre uvedený záver. Nutno prisvedčiť súdu prvej inštancie,
že žalobca, ktorého v konaní zaťažovalo dôkazné bremeno, toto neuniesol, keď na preukázanie svojho
tvrdenia o existujúcej pohľadávke neprodukoval potrebné dôkazy. Súd prvej inštancie tento svoj záver
odôvodnil rozsiahlo, osobitne v bodoch 58 až 64 odôvodnenia svojho rozsudku, kde sa podrobne
zaoberal otázkou, prečo nebolo možné uplatnenú pohľadávku žalobcovi priznať (a z akého dôvodu

žalobca neuniesol dôkazné bremeno). Aj v tejto časti odvolací súd odkazuje v podrobnostiach na obšírne
odôvodnenierozsudkusúduprvejinštancie. Neobstojípretotvrdeniežalobcuoúdajnomnedostatočnom
odôvodnení napadnutého rozhodnutia.
21/ V prípade napadnutého výroku o povinnosti žalobcu zaplatiť náhradu znalečného žalobca v odvolaní
argumentovalúdajnounekompletnosťouanepreskúmateľnosťouznaleckéhoposudku,ktorénedostatky

však odvolací súd nezistil. Znalec vyhotovil znalecký posudok na základe podkladov, ktoré mal k
dispozícii, pričom ich rozsah a kvalitu nesporne zásadne ovplyvnila skutočnosť, že to bol práve
žalobca, kto v prípade znaleckého dokazovania so znalcom nekooperoval, neposkytol mu potrebnú
súčinnosť. Navyše v napadnutom rozsudku rozhodoval súd prvej inštancie výlučne o priznaní nároku na
náhradu znalečného znalcovi a o tom, kto bude zaťažený povinnosťou uhradiť znalečné (v závislosti

od zásady úspechu v konaní); o výške samotného znalečného bude súd rozhodovať samostatným
uznesením, po právoplatnosti rozsudku, v rámci ktorého bude predmetom posudzovania dôvodnosť
výšky vyúčtovaného znalečného.
22/ Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP)..

23/ O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe ust. § 396 ods. 1
v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP a žalovanej ako úspešnej strane v spore priznal náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O samotnej výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP, po právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

24/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods.2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods.2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 CSP).