Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 16, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/100/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111207757
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedláčková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1111207757.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek

senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Eleny Ondrišovej v právnej veci žalobcu: Storm Energy s. r. o.,
Heydukova 1, Bratislava, IČO: 35 922 443, zast.: JUDr. Miroslav Ivanovič, advokát, Grösslingova 45,
Bratislava proti žalovanému: AXA pojišťovna a.s., Lazarská 13/8, Praha 2, Česká republika, IČO: 281
95 604, konajúca prostredníctvom svojej organizačnej zložky AXA pojišťovna a.s., pobočka poisťovne
z iného členského štátu, Kolárska 6, Bratislava, IČO: 36 857 521, zast.: CLS Čavojský & Partners,
s.r.o., Zochova 6-8, Bratislava, IČO: 36 854 972 o zaplatenie sumy 4.701,01 eur s prísl. a o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 33Cb/30/2011-277 zo dňa 12.1.2017 takto

r o z h o d o l :

KrajskýsúdvBratislaverozsudokOkresnéhosúduBratislavaI,č.k.33Cb/30/2011-277zodňa12.1.2017
v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava I, č.k. 33Cb/30/2011-400 zo dňa 29.5.2018
p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
4.701,01 eur s úrokom z omeškania 9 % ročne od 21.3.2011 do zaplatenia. Súčasne uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi 100 % trov konania.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 10.3.2011
domáhal zaplatenia sumy 1.880,40 eur s príslušenstvom. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že dňa
28.9.2010 došlo ku škodovej udalosti na motorovom vozidle Mercedes C320, EČV A.. Túto skutočnosť
žalobca dňa 28.9.2010 po jej zistení oznámil žalovanému, ktorý ju eviduje pod číslom 10.20007.0017945
a na Úrade justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru, ktorá v tejto veci
viedla vyšetrovanie pod č. ČVS: ORP - 2423/2 - OVK-B5-2010 a ktoré prerušila z dôvodu, že na

základe vykonaného vyšetrovania sa nepodarilo zistiť páchateľa. Súčasne si žalobca začal uplatňovať
svoj nárok na poistné plnenie v zmysle uzatvorenej poistnej zmluvy a v súlade so Všeobecnými
poistnými podmienkami žalovaného. Obhliadka vozidla bola uskutočnená zamestnancom žalovaného
dňa 1.10.2010. Dňa 18.11.2010 došlo zo strany žalobcu k predloženiu všetkých potrebných dokumentov
v zmysle výzvy žalovaného zo dňa 5.10.2010. Pôvodne žalobca žiadal vyplatenie preddavku, následne
žalobu upravil podaním doručeným súdu 5.6.2012 tak, že žiada zaplatenie sumy 4.701,01 eur, čo
odôvodnil tým, že žalovaný požadoval doobhliadku, žalobca mu výzvou zo dňa 12.1.2011 oznámil, že

doobhliadku bude možné vykonať len 17.1.2011, nakoľko žalobca bol z dôvodu nekonania žalovaného
nútený vozidlo predať. Žalovaný na výzvu nereflektoval. Listom zo dňa 27.1.2011 žalovaný opätovne
požiadal o doručenie dodacích listov, na ktorú žalobca reflektoval listom zo dňa 11.4.2011. Súd prvej
inštancie uznesením zo dňa 21.6.2012 uvedenú zmenu petitu pripustil.3. Na základe vykonané dokazovania prvoinštančný súd v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že dňa
9.2.2010 uzavrel žalobca ako poistený so žalovaným ako poistiteľom poistnú zmluvu pre vozidlá so

začiatkom poistenia 9.2.2010 o 13.55 hodine, predmetom ktorej bolo poistenie motorového vozidla
Mercedes, EČV: A.. Dňa 28.9.2010 neznámy páchateľ v dobe od 21.00 do 10.15 hodine dňa 29.9.2010
na parkovisku na Krásnohorskej ulici v Bratislave prekonal zámok na vodičových dverách a vnikol
do vozidla a odcudzil sedadlo vodiča a spolujazdca. Vo veci bolo začaté trestné stíhanie, ktoré bolo
uznesením ORP-2423/2-OSV-B5-2010 LA zo dňa 19.10.2010 prerušené z dôvodu, že sa nepodarilo

zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe.

4. Ďalej uviedol, že uvedenú poistnú udalosť žalobca oznámil žalovanému a uplatnil si svoj nárok
na poistné plnenie v zmysle uzatvorenej poistnej zmluvy. Žalovaný listom zo dňa 30.9.2010 požiadal
žalobcu o zaslanie kópie veľkého technického preukazu, účtu za opravu vozidla, vrátane rozpisu práce,
materiálu a dokladu o zaplatení, uznesenia od polície SR, tlačiva Európsky záznam o dopravnej nehode“

a bankové spojenie. Listom zo dňa 3.1.2011 oznámil žalovaný, že trvá na doobhliadke vozidla a žiadal
o doloženie dodacích listov na materiál. Ako dôvod neukončenia likvidácie žalovaný uviedol, že žalobca
neposkytol potrebnú súčinnosť a neumožnil vykonanie doobhliadky vozidla a ďalej je to jeho pasivita,
ktorá spočíva v nepredložení dokladov, ktoré sú potrebné pre likvidáciu udalosti.

5. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný je povinný žalobcovi uhradiť poistné plnenie v zmysle
Občianskeho zákonníka, poistnej zmluvy a VPP. Uviedol, že z každého právneho vzťahu vyplývajú
pre jeho účastníkov práva a povinnosti. Poistený má povinnosti stanovené zákonom i dohodnuté v
poistnej zmluve a v poistných podmienkach. Sankciu za vedomé porušenie povinností uvedených v
odsekoch 1 a 2 ustanovenia § 799 Občianskeho zákonníka stanovuje odsek 3 daného ustanovenia.

Takto sankcionované je iba vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2, a to len za
predpokladu, že malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti (bez toho by zrejme k poistnej udalosti
nebolo došlo) alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti. Poistiteľ (žalovaný) v tomto
prípade podľa názoru konajúceho súdu nepreukázal, že v dôsledku porušenia povinnosti žalobcu nastali
uvedené následky. Súd mal za to, že žalovaný nepreukázal relevantné porušenie povinností žalobcu,

ktoré by malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej
udalosti.

6. Prvoinštančný súd mal za preukázané, že žalobca neporušil povinnosť predložiť doklady podľa
poistných podmienok tak, ako to tvrdí žalovaný. Žalobca ako poistený bol povinný odovzdať žalovanému

dodacie listy vzťahujúce sa k oprave. Túto povinnosť si žalobca splnil. VPP ani poistná zmluva
nestanovuje náležitosti dodacích listov, ktoré žalovaný akceptuje. Zo záverov daňovej kontroly vyplývalo,
že autoservis vykonávajúci opravu, nepochybil pri vystavení dokladov, tieto spĺňajú všetky náležitosti
stanovené zákonom.

7. K námietke žalovaného týkajúcej sa neumožnenia doobhliadky konajúci súd uviedol, že žalobca
bol súčinný pri plánovaní doobhliadky, ktorý žalovaný požadoval. Ďalej uviedol, že žalovaný predložil
len tri telefonické nahrávky, z ktorých malo vyplývať, že žalobca nebol súčinný. Súd prvej inštancie
konštatoval, že z výpisu hovorov vyplývalo, že sa vykonalo viacero telefonátov medzi žalobcom a
žalovaným,ktorýchnahrávkužalovanýnepredložil.Zpredloženýchnahrávoknevyplývalo,žebyžalobca

nebol súčinný. Jeden telefonát bol nahlásením poistnej udalosti, druhý bol medzi žalovaným a pánom N.,
ktorý nesúhlasil s doobhliadkou (čo však nemožno pripísať na ťarchu žalobcu) a tretí telefonát bol medzi
žalovaným a obhliadkárom, ktorý uviedol, že doobhliadku možno vykonať len po kontaktovaní právneho
zástupcu žalobcu (neuviedol, že ju vykonať nemožno). Vykonaním dokazovania teda prvoinštančný súd
nemal za preukázané tvrdenie žalovaného, že žalobca nebol súčinný. Zároveň poukázal na list žalobcu,

ktorým avizoval žalovanému, že dôjde k predaju vozidla a stanovil termín, kedy je možné doobhliadku
vykonať. Uvedený list bol žalovanému doručený v časovom predstihu, ktorý na tento nereagoval, čím
spôsobil, že doobhliadka nebola realizovaná.

8. Na základe uvedených skutočností dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobcovi v zmysle poistnej

zmluvy vznikol nárok na vyplatenie poistného plnenia vo výške 4.701,01 eur, čo predstavuje škodu
vyčíslenú žalobcom krátenú o dohodnutú 5 % spoluúčasť. Uvedenú výšku škody žalovaný nerozporoval
(dokonca podľa kalkulácie žalovaného bola výška škody vyššia ako tá, ktorá bola uplatnená v tomto
konaní). Súd zároveň priznal žalobcovi nárok na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 4.701,01 eur za obdobie od 21.3.2011 až do dňa zaplatenia. Uplatnený úrok žiadal
žalobca od 62 - ého dňa po doložení dodacích listov (18.1.2011). Nakoľko sa šetrenie poistnej udalosti
má vykonať do jedného mesiaca po tom, čo sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel a následne má byť

poistné plnenie vyplatené do 15-tich dní od ukončenia šetrenia, súd prvej inštancie žalobcovi vyhovel
aj v časti príslušenstva.

9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.
a), d), f) a h) CSP. Namietal, že žalobca v zmysle uzavretej poistnej zmluvy nebol vlastníkom motorového

vozidla, nebol oprávnený na uplatnenie si práva na poistné plnenie, a to s poukazom na Hlavu I článok
12 bod 13. poistných podmienok pre poistenie vozidiel. Žalovaný poukázal súčasne na skutočnosť, že
zo súdneho spisu vyplýva, že vlastník vozidla udelil súhlas s poskytnutím poistného plnenia žalobcovi,
avšak tento súhlas bol limitovaný výlučne na obdobie 30 dní, pričom ku dňu podania žaloby platnosť
predmetného súhlasu uplynula. Na základe uvedených skutočností mal žalovaný za to, že žalobca nie
je aktívne legitimovaný na uplatnenie si nároku na poistné plnenie z poistnej zmluvy.

10. Žalovaný ďalej vyjadril nesúhlas s právnym posúdením, konkrétne s aplikáciou ustanovenie §
799 Občianskeho zákonníka na daný skutkový stav. Poukázal na Hlavu I článok 4 bod 3 písm. h)
poistných podmienok a uviedol, že žalobca si nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce pre neho z poistných
podmienok (najmä v súvislosti s umožnením vykonania doobhliady vozidla a s predložením dodacích

listov), hoci sa k ich dodržiavaniu zaviazal svojím podpisom a zároveň bol s obsahom týchto poistných
podmienok oboznámený.

11. Žalovaný v odvolaní ďalej uviedol, že poistné podmienky ukladajú priamo právo poistiteľa znížiť
poistné plnenie alebo poistné plnenie odmietnuť v prípade nepredloženia požadovaných podkladov.

Zníženie poistného plnenia tak žalovaný považuje za legitímne a najmä v súlade so svojimi poistnými
podmienkami, v ktorých je takéto oprávnenie žalovaného explicitne uvedené (to znamená, že pokiaľ
nastala v poistných podmienkach predpokladaná situácia odôvodňujúca zníženie poistného plnenia,
žalovaný bol oprávnený k takémuto zníženiu pristúpiť). Taktiež aj percentuálna výška takého zníženia
poistného plnenia je v celom rozsahu na uvážení žalovaného, ktorý stanoví percentuálne zníženie po

vyhodnotení všetkých relevantných skutočností tej ktorej poistnej udalosti.

12. Na záver odvolania žalovaný namietal nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, čo
malo za následok podľa názoru žalovaného porušenie jeho práva na spravodlivé súdne konanie. Za
nedostatočné považoval žalovaný odôvodnenie napadnutého rozsudku najmä preto, že sa konajúci súd

nevyjadril k úkonu doobhliadky, nedostatočne uviedol skutkový stav veci, nedostatočne sa vysporiadal
s telefonickými nahrávkami predloženými žalobcom, nevysporiadal sa so skutočnosťou, že pri poistnej
udalosti neboli prekonané zámky na dverách. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti žalovaný
navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu žalobcu
zamietne v celom rozsahu.

13. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 11.8.2017 k námietke nedostatku aktívnej
legitimácie uviedol, že listina, na ktorú sa odvoláva žalovaný v odvolaní (súhlas s uvoľnením
vinkulovaného poistného plnenia) nebola súčasťou súdneho spisu v konaní na prvej inštancii, žalovaný
túto predložil až v rámci odvolacieho konania a rovnako ani žalobca do toho času nemal vedomosť

o tejto písomnosti. Navyše, z odvolania žalovaného a ani z predloženej písomnosti nie je zrejmé,
odkedy plynie lehota 30 dní, a teda ani kedy táto lehota uplynula. Písomnosť obsahuje len strohé
konštatovanie platnosti devinkulácie s uvedením dňa 2.2.2011, pričom nie je zrejmé, či platnosť
devinkulácie plynie odo dňa 2.2.2011 alebo odo dňa doručenia devinkulácie žiadateľovi (pričom ani
deň takéhoto doručenia nie je známy). Okrem uvedeného žalobca uviedol, že v zmysle oznámenia o

vinkulácii zo dňa 10.2.2010 je vinkulácia časovo obmedzená do dňa ukončenia leasingovej zmluvy.
Táto bola ukončená v dôsledku predaja predmetného motorového vozidla tretej osobe dňa 21.1.2011.
Žalobcasúčasneuviedol,ženakoľkosámvynaložilvšetkynákladynaopravupoškodeného(poisteného)
motorového vozidla za účelom odstránenia vzniknutej škody na predmete leasingu, a nie leasingový
prenajímateľ, žalobca sa spolu s leasingovou spoločnosťou VÚB Leasing, a.s. dohodol na udelení

súhlasu s poskytnutím poistného plnenia žalobcovi (resp. na ukončení vinkulácie v prospech žalobcu)
a pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností na prevode práva (nároku) na poistné plnenie z leasingovej
spoločnosti na žalobcu a túto skutočnosť, aj vzhľadom na následný predaj predmetného vozidla pánovi
N., vzájomne upravili vo forme dodatku k Leasingovej zmluve č. 138677.14. Žalobca ďalej vyjadril nesúhlas s tvrdením žalovaného, že neposkytol dostatočnú súčinnosť.
Žalovaný uvádza, že na vykonanie doobhliadky mu boli poskytnuté len dva kalendárne dni, v

rámci ktorých údajne z jeho strany nebolo možné predmetný úkon uskutočniť, avšak už následne
zrejme účelovo neuvádza, že od novembra 2010 (kedy boli žalobcom žalovanému predložené
ním žiadané kompletné dokumenty) do 7.1.2011 žiadnym spôsobom žalovaný neprejavil záujem o
riešenie poistnej udalosti. Okrem toho nemožno podľa názoru žalobcu argumentačne stotožňovať
závery žalovaného, že poistné podmienky ani všeobecné záväzné právne predpisy vykonanie úkonu

doobhliadky nezakazujú, a preto je vykonanie takéhoto úkonu zo strany žalovaného oprávnené
a legitímne. Je absolútne neprijateľné zaťažovať žalobcu povinnosťami, ktoré mu nevyplývajú zo
zákonných ustanovení, ustanovení poistnej zmluvy, všeobecných poistných podmienok alebo iných
zmluvných dojednaní. Žalobca poukázal na § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka a uviedol, že pri šetrení
poistnej udalosti došlo k porušeniu povinností práve na strane žalovaného, a to k porušeniu povinnosti
vykonať vyšetrenie poistnej udalosti bez zbytočného odkladu, t.j. bez neodôvodnených prieťahov a

predovšetkým v rozsahu potrebnom pre riadne zistenie dôvodu a výšky plnenia.

15. V súvislosti s námietkou žalovaného týkajúcou sa nedostatočného odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia, najmä v otázke prekonania/neprekonania zámku na dverách dotknutého motorového
vozidla žalobca uviedol, že túto argumentáciu žalovaného považuje za zmätočnú, nakoľko z

vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-2423/2-OSV-B5-2010 vyplýva, že v rámci Uznesenia Okresného
riaditeľstva PZ Bratislava V zo dňa 29.9.2010, (ČVS: ORP- 2423/2-OSV-B5-2010) o začatí trestného
stíhania poverený príslušník PZ jasne uviedol, že „neznámy páchateľ .... neznámym predmetom
prekonal zámok na vodičových dverách a následne vnikol do osobného motorového vozidla značky
Mercedes Benz C320...., odkiaľ odcudzil sedadlo vodiča a sedadlo spolujazdca“.

16. Na záver vyjadrenia žalobca poukázal na názor súdu prvej inštancie vyjadrený v napadnutom
rozhodnutí, v zmysle ktorého žalovaný nepreukázal relevantné porušenie povinností žalobcu, ktoré by
malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti.
S poukazom na uvedené skutočnosti žalobca navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu

prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

17. Žalovaný vo svojej replike zo dňa 28.9.2017 zopakoval svoje tvrdenia a argumenty uvedené v
podanom odvolaní.

18. Žalobca sa v písomnom stanovisku zo dňa 11.12.2017 pridŕžal skutočností uvedených vo vyjadrení
k odvolaniu.

19. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie bolo podané v
rámci účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, avšak o odvolaní rozhodoval odvolací

súd po nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok dňa 1.7.2016, a preto
postupoval podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok s poukazom na § 470 ods. 1, podľa
ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti.

20. Odvolací súd prejednal vec podľa § 379 - 380 CSP a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny,
keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec
posúdil správne aj po právnej stránke.

21. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s § 220 ods. 2 CSP.

22. Žalovaný v odvolaní namietal nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu na podanie predmetnej žaloby
o uplatnenie poistného plnenia, pričom vychádzal z listiny - súhlas s uvoľnením vinkulovaného poistného
plnenia (č.l. 322).23. Odvolací súd v prvom rade poznamenáva, že žalovaný namietol nedostatok aktívnej legitimácie
žalobcu až v odvolacom konaní.

24. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

25. S poukazom na citované ustanovenie odvolací súd konštatuje, že tvrdenie žalovaného o nedostatku
aktívnej legitimácie žalobcu nespĺňa atribúty novoty v odvolacom konaní, a teda uvedená odvolacia

argumentácia žalovaného je neprípustná z dôvodu nesplnenia zákonom stanovených podmienok.

26. Nad rámec uvedeného však odvolací súd uvádza, že z predloženej listiny - súhlasu s uvoľnením
vinkulovaného poistného plnenia nevyplýva, odkedy plynie lehota 30 dní, ani kedy táto uplynula.
Navyše, vinkulácia bola v zmysle oznámenia o vinkulácii zo dňa 10.2.2010 časovo obmedzená do

dňa ukončenia leasingovej zmluvy. Táto bola ukončená v dôsledku predaja predmetu leasingu tretej
osobe dňa 21.1.2011. Okrem uvedeného sa žalobca za účelom odstránenia vzniknutej škody dohodol
s leasingovou spoločnosťou na udelení súhlasu s poskytnutím poistného plnenia žalobcovi vo forme
dodatku k leasingovej zmluve č. 138677.

27. V súvislosti s tvrdením žalovaného, že pri poistnej udalosti neboli prekonané zámky na dverách,
odvolací súd poukazuje na uznesenie Okresného riaditeľstva PZ Bratislava V zo dňa 29.9.2010,
(ČVS: ORP- 2423/2-OSV-B5-2010) o začatí trestného stíhania, kde je uvedené, že „neznámy
páchateľ neznámym predmetom prekonal zámok na vodičových dverách a následne vnikol do
osobného motorového vozidla značky Mercedes Benz C320, odkiaľ odcudzil sedadlo vodiča a sedadlo

spolujazdca“. Na základe uvedeného teda nie je možné označiť vyššie uvedené tvrdenia žalovaného
za pravdivé.

28. K argumentom žalovaného týkajúcich sa porušenia poistných podmienok žalobcom odvolací súd
poukazuje na § 799 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého kto má právo na plnenie,

je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať
pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ
vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti. Ak malo vedomé porušenie povinností
uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, alebo na zväčšenie rozsahu
následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv

malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť.

29. Poistný pomer predpokladá aj po vzniku poistnej zmluvy úzku súčinnosť poistiteľa a poisteného.
Dôvodom takejto súčinnosti je poistné riziko, ktoré má latentný charakter a môže sa kedykoľvek zmeniť
na náhodnú (poistnú) udalosť, od ktorej závisí povinnosť poistiteľa vyplatiť dojednané poistné plnenie.

Preto zákon v § 799 Občianskeho zákonníka ukladá poistenému povinnosti, ktorá má plniť počas
existencie záväzkového právneho vzťahu, a to najmä po vzniku poistnej udalosti. Zakotvenie týchto
povinností do zákona je potrebné okrem iného aj z dôvodu, že ich nedodržanie môže mať vplyv na
rozsah plnenia poisťovateľa (§ 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka).

30. V § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka je zakotvená sankcia v prípade, že poistený poruší jednak
všeobecné povinnosti, ktoré mu ukladá zákon, poistná zmluva alebo poistné podmienky poistiteľa a
jednak povinnosti, ktoré mu vyplývajú z § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka po vzniku poistnej udalosti.
V ustanovenie § 799 Občianskeho zákonníka predstavuje kogentnú právnu normu, ktoré nemožno
zmeniť ani prostredníctvom poistných podmienok. Sankcia za porušenie povinností uvedených v § 799

ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka spočíva v práve poisťovateľa vo forme zníženia plnenia z poistnej
zmluvy. Zníženie poistného plnenia podľa § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka môže poisťovateľ
uplatniť voči poistenému, ak sú splnené zákonné predpoklady, a to (i) že ide o vedomé porušenie
povinností, ktoré poistenému vyplývajú z § 799 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, (ii) že porušenieuvedených povinností malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu jej
následkov(porušeniepovinnostimalorozhodujúcivýznamspomedzipríčin,ktoréspôsobilivznikpoistnej
udalosti a tým aj rozsah jej následkov) a (iii) že medzi porušením uvedených povinností a vznikom

poistnej udalosti je daná príčinná súvislosť. Dôsledky, ktoré zákon spája s porušením stanovených alebo
dohodnutýchpovinností,nastávajúlenvtedy,akpoistený(prípadneináosoba,ktorámáprávonaplnenie
poistiteľa) porušil tieto povinnosti vedome a tieto povinnosti majú podstatný vplyv na vznik poistnej
udalosti, resp. zväčšenie rozsahu jej následkov. Za vedomé porušenie povinností možno považovať, ak
ten, komu je povinnosť uložená, túto povinnosť nesplnil, hoci ju poznal alebo musel poznať a nesplnil ju

napriek tomu, že z okolností prípadu vyplýva, že ju splniť mohol (vedomá nedbanlivosť). Pre posúdenie,
či povinnosť bola porušená vedome, nie je rozhodujúce, či ten, kto ju porušil, chcel tým dosiahnuť nejaké
výhody. Možnosť zníženia poistného plnenia viaže zákon na to, že porušenie povinností uvedených
v § 799 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo
zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti. Na skutočnosti, ktoré v rozhodujúcej miere neprispeli
k vzniku poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu jej následkov, sa pri úvahe o možnosti znížiť

plnenie z poistnej zmluvy neprihliada, aj keby objektívne mohli prispieť k vzniku uvedených následkov.
Z uvedeného teda v súhrne vyplýva, že § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka má povahu kogentnej
normy a slúži na ochranu poisťovateľa, ale súčasne aj poisteného tým, že poistné plnenie umožňuje len
znížiť a len v prípade, ak porušenie povinnosti bolo vedomé a súčasne malo podstatný vplyv na poistnú
udalosť, resp. na zväčšenie rozsahu jej následkov.

31. V zmysle § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka je potrebné k tomu, aby poistiteľ mohol poistenému
znížiť výšku poistného plnenia, aby porušenie povinnosti poisteného prispelo podstatným spôsobom
k vzniku poistnej udalosti alebo k zväčšeniu rozsahu jeho následkov a aby k porušeniu povinností
poisteným došlo vedome. Vedomosť o porušení povinnosti musí byť daná v okamžiku, kedy k porušeniu

stanovenej povinnosti dochádza, musí byť teda nepochybné, že porušenie povinnosti je zrejmé i
poistenému.

32. V súvislosti so skúmaním podmienok na zníženie poistného plnenia odvolací súd v názorovej
zhode s prvoinštančným súdom uvádza, že tieto v posudzovanom prípade naplnené neboli. Žalovaný

nepreukázalsúduvedoméporušenietakejpovinnostipoisteného,ktorábymalapodstatnývplyvnavznik
poistnejudalostialebonazväčšenierozsahujejnásledkovaumožňovalabypoužitiesankciepodľa§799
ods. 3 Občianskeho zákonníka, t.j. zníženie poistného plnenia. Z vykonaného dokazovania vyplynulo,
že poistený si splnil všetky svoje zmluvné povinnosti, zákonné povinnosti a neporušil žiadnu povinnosť,
ktorá by mala podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, prípadne na zväčšenie rozsahu jej následkov. Z

povahy ustanovenia § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka vyplýva, že ak vedomé porušenie povinnosti
nemalo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, krátenie poistného je vylúčené.

33. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v podanom odvolaní nespochybnil ani nevyvrátil závery
prvoinštančného súdu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, preskúmajúc ho v rozsahu a z

dôvodov uvedených v odvolaní, v časti istiny ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

34. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP, tak že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
vo výške 100%, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.

35. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.
757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).