Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, April 25, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/80/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3617010250
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3617010250.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr.

Jozefa Janíka a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci proti obžalovanému W. O., nar. XX.XX.XXXX v
B., trvale bytom B., Y. XXX/X, okres B., t. č. na slobode, pre trestný čin prečinu zločinu vydierania
podľa § 189 odsek 1, odsek X písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písm. c) Tr. zákona
v spojení s § 127 odsek 4 Tr. zákona, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske v
neprospech obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 12. februára 2018 pod
sp. zn. 2T/96/2017, na verejnom zasadnutí konanom v Trenčíne dňa 25. apríla 2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písm. e) Tr. poriadku z r u š u j e s a v napadnutom rozsudku celý výrok o treste

odňatia slobody a uložených povinnostiach.

Podľa § 322 odsek 3 Tr. poriadku s a obžalovaný W. O., nar. XX.XX.XXXX v B.

o d s u d z u j e :

Podľa § 189 odsek 2 Tr. zákona s použitím § 36 písm. l) Tr. zákona, § 37 písm. m) Tr. zákona, § 38

odsek 2 Tr. zákona, § 39 odsek 1 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 49 odsek 1 písm. a) Tr. zákona, § 51 odsek 1, odsek 2 Tr. zákona s a obžalovanému výkon
trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á na skúšobnú dobu 4 (štyri) roky s probačným
dohľadom.

Podľa § 51 odsek 4 písm. h) Tr. zákona s a obžalovanému u k l a d á povinnosť spočívajúca v príkaze
v skúšobnej dobe podrobiť sa protitoxikomanickému liečeniu.

Podľa § 51 odsek 4 písm. j) Tr. zákona s a obžalovanému u k l a d á povinnosť spočívajúca v príkaze
v skúšobnej dobe sa zamestnať alebo preukázateľne sa uchádzať o zamestnanie.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 12. februára 2018 pod sp. zn. 2T/96/2017 bol
obžalovaný W. O. uznaný za vinného z trestného činu zločinu vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2
písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písm. c) Tr. zákona v spojení s § 127 odsek 4 Tr.
zákona na tom skutkovom základe, že

dňaXX.XX.XXXXvčaseokolo10.00hod.vobciW.N.priI.vsmerenaobecB.nastúpilnazadnésedadlo
do osobného motorového vozidla zn. O. XXX S., ktoré riadila jeho matka W. N., ktorej počas jazdy v
smere do B. začal vulgárne nadávať, začal byť agresívny a vyčítať jej, že ho posiela do zamestnania,pričom ju opakovane búchal päsťou do ramena pravej ruky, na čo poškodená pokračovala v jazde,
pričom obžalovaný jej povedal, že potrebuje peniaze v sume -50,- Eur alebo -100,- Eur na cigarety alebo
jedlo a tiež jej uviedol, že ak mu peniaze nedá tak ju zbije, čo dvakrát zopakoval, po čom poškodená

z obavy fyzického napadnutia zo strany obžalovaného prišla s vozidlom k bankomatu pobočky M. B.,
kde okolo 11.00 hod. vybrala z bankomatu sumu -10,- Eur, ktorú obžalovanému odovzdala, an čo jej
obžalovaný uviedol, že ešte potrebuje ďalších -5,- Eur, ktoré mu už W. N. odmietla vybrať, po čom jej
obžalovaný opätovne začal vulgárne nadávať a žiadal, aby mu ešte kúpila mäso, Q. a chlieb, po čom
W. N. od obžalovaného odišla, pričom uvedeným konaním obžalovaný spôsobil svojej matke W. N.

hematóm na ramene pravej ruky, bez potreby lekárskeho ošetrenia a škodu vo výške -10,- Eur.

Za to bol odsúdený podľa § 189 odsek 2 Tr. zákona s použitím § 36 písm. l) Tr.
zákona, § 37 písm. m) Tr. zákona, § 38 odsek 2 Tr. zákona, § 39 odsek 1 Tr. zákona na trest odňatia
slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov. Podľa § 49 odsek 1 písm. a) Tr. zákona, § 51
odsek 1, odsek 2 Tr. zákona bol obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložený

na skúšobnú dobu 24 (dvadsaťštyri) mesiacov s probačným dohľadom. Podľa § 51 odsek 4 písm. h)
Tr. zákona bola obžalovanému uložená povinnosť spočívajúca v príkaze v skúšobnej dobe podrobiť sa
protitoxikomanickému liečeniu. Podľa § 51 odsek 4 písm. j) Tr. zákona bola obžalovanému
uložená tiež povinnosť spočívajúca v príkaze v skúšobnej dobe sa zamestnať alebo preukázateľne sa
uchádzať o zamestnanie.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože proti nemu podal prokurátor v zákonnej lehote
odvolanieprotivýrokuouloženomtrestevneprospech obžalovaného.Vpísomnýchdôvodochodvolania
uviedol, že výrok o vine v napadnutom rozsudku považuje za vecne správny a zákonný a nemá ani
žiadne výhrady voči konaniu, ktoré mu predchádzalo. Nestotožnil sa však s výrokom o uloženom treste

obžalovanému, ktorý je neprimerane mierny a je v rozpore so zásadami pre ukladanie trestu a tiež
preto, že mimoriadne zníženie trestu u obžalovaného podľa § 39 odsek 1 Tr. zákona
v napadnutom rozsudku nie je dôvodné. Ďalej uviedol, že v prejednávanom prípade nie sú dané
žiadne mimoriadne okolnosti prípadu ani také pomery obžalovaného, ktoré by odôvodňovali mimoriadne
znížiť trest u obžalovaného pod dolnú hranicu zákonnej trestnej sadzby tak, ako aplikoval súd prvého

stupňa v napadnutom rozsudku. Za takúto mimoriadnu okolnosť nemožno považovať iba vyhlásenie
obžalovaného o uznaní viny na hlavnom pojednávaní. Prvostupňový súd dostatočne nezohľadnil pri
ukladaní trestu obžalovanému spôsob, ktorým spáchal predmetný trestný čin aj jeho následok, pretože
obžalovaný sa trestného činu dopustil s použitím násilia a zároveň voči osobe blízkej - voči svojej
matke, no najmä nezohľadnil samotnú osobu obžalovaného, ktorý sa obdobnej trestnej činnosti tiež

voči svojej matke už v minulosti dopustil, za ktorú bol právoplatne odsúdený na nepodmienečný trest
odňatia slobody. Prokurátor v tejto súvislosti poukázal na to, že obžalovaný W. O. bol doposiaľ dvakrát
súdne trestaný, naposledy rozsudkom Okresného súdu Partizánske pod sp. zn. 1Z/35/2014 zo dňa
20. októbra 2014 pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písm. b) Tr.
zákona, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov, na výkon

ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ktorý vykonal dňa 29.
septembra 2015. Tohto trestného činu sa dopustil voči svojej matke W. N., ktorej sa vyhrážal zabitím.
Obžalovaný bol tiež dvakrát priestupkovo postihovaný za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu,
ktorých sa dopustil fyzickým napadnutím svojej matky. Uvedené skutočnosti u obžalovaného zvyšujú
nebezpečnosť jeho konania v prejednávanom prípade. Okolnosti, že sa obžalovaný medzičasom

zamestnal, že údajne začal rešpektovať svoju matku a ambulantne sa psychiatricky lieči je potrebné
hodnotiť ako účelové správanie sa obžalovaného pre dosiahnutie uloženia čo najmiernejšieho trestu.
Dodal, že uložený trest obžalovanému súdom prvého stupňa v napadnutom rozsudku nie je ani v súlade
s generálnou prevenciou a teda nie je spôsobilý pôsobiť na ostatných členov spoločnosti tak, aby ich
odradil od páchania trestných činov a nemôže ani vyjadrovať dostatočne morálne odsúdenie páchateľa

spoločnosťou. Preto navrhol, aby Krajský súd v Trenčíne, ako odvolací súd podľa § 321 odsek 1 písm.
e) Tr. poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o uloženom treste obžalovanému W. O. a aby sám
podľa § 322 odsek 3 Tr. poriadku tomuto uložil podľa § 189 odsek 2 Tr. zákona s použitím §§ 36 písm.
l), 37 písm. m) Tr. zákona a § 38 odsek 2 Tr. zákona nepodmienečný trest odňatia slobody v dolnej
polovici trestnej sadzby, so zaradením obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody podľa § 48 odsek

2 písm. b) Tr. zákona do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Poškodená W. N. písomným podaním zo dňa 29. januára 2019 adresovanému Krajskému súdu v
Trenčíne uviedla, že sa chce odvolať ako matka obžalovaného voči návrhu prokurátora uvedeného vpísomných dôvodoch odvolania. Poukázala na to, že obžalovaný začal pravidelne chodiť do práce a
platí si svoje dlhy a pravidelne navštevuje aj psychiatričku. Dodala, že voči nej sa správa dobre a medzi
sebou už nemajú žiadne problémy či konflikty. Myslí si, že sa obžalovaný už poučil.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhol, aby odvolací súd
rozhodol podľa návrhu uvedeného v písomných dôvodoch odvolania a aby zrušil napadnutý rozsudok
prvostupňového súdu vo výroku o treste a uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody.

Poškodená W. N. na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedla, že vo veci sa nemienila odvolať.
Jej písomné podanie adresované krajskému súdu bolo iba jej vyjadrenie k písomnému odôvodneniu
odvolania prokurátora.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že v budúcnosti už chce viesť iba riadny
život, bez páchania trestnej činnosti. Voči matke sa správa slušne. Stále navštevuje ambulanciu v

súvislosti s liečbou, ktorá mu bola uložená a chcel by zostať na slobode a navrhol odvolanie prokurátora
zamietnuť.

Podľa§317odsek1Tr.poriadkuaknezamietneodvolacísúdodvolaniepodľa§316odsek1Tr.poriadku
alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3 Tr. poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť

napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Tr. poriadku.

Krajský súd, ako odvolací súd preskúmal v intenciách § 317 odsek 1 Tr. poriadku napadnutý výrok

rozsudku súdu prvého stupňa, pričom pokiaľ ide o výrok o vine, súd prvého stupňa postupoval v súlade
so zákonom, keď po tom, čo prijal na hlavnom pojednávaní vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 odsek
1 písm. b) Tr. poriadku o vine, uznal obžalovaného napadnutým rozsudkom vinným z trestného činu
prečinu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písm. a) Tr. zákona v jednočinnom súbehu s trestným
činom prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Tr. zákona, pretože tento svojím konaním

popísaným v skutku naplnil všetky potrebné (formálne) zákonné znaky citovaných oboch trestných činov,
vrátane potrebného materiálneho korektívu (ide o prečiny), ktorý bol u oboch prečinoch celkom zrejme
vyšší než nepatrný. Keďže odvolací súd v napadnutom rozsudku vo vzťahu k výroku o vine a v postupe
súdu výroku o vine predchádzajúcom nezistil chyby odvolaním nevytýkané a odôvodňujúce podanie
dovolania, preskúmal z podnetu podaného odvolania len výrok o uloženom treste odňatia slobody a

spôsobe jeho výkonu a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je sčasti dôvodné.

Prvostupňový súd v posudzovanom prípade pri ukladaní trestnoprávnych sankcií však už nepostupoval
celkom správne, keď obžalovanému uložil neprimerane príliš mierny podmienečný trest odňatia slobody.
Prvostupňový súd správne identifikoval u obžalovaného poľahčujúce a priťažujúce okolnosti podľa §

§§ 36 písm. l), 37 písm. m) Tr. zákona, ktorých počet bol vyrovnaný a správne u obžalovaného tiež
použil inštitút mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody pod jeho dolnú zákonnú hranicu podľa §
39 odsek 1 Tr. zákona, pretože v posudzovanom prípade sú dané také mimoriadne okolnosti, na ktoré
dôvodne poukázal súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku, s ktorými sa i odvolací
súd stotožnil a ktoré spočívajú tak v osobe obžalovaného ako aj v okolnostiach celého prípadu. V

tomto smere nemožno prehliadnuť, že obžalovaný urobil vyhlásenie o uznaní viny podľa §
257 odsek 1 písm. b) Tr. poriadku, ktoré dopĺňa dôvodnú aplikáciu moderačného oprávnenia súdu
podľa § 39 odsek 1 Tr. zákona, pretože týmto obžalovaný významne uľahčil predovšetkým žalobcovi
jeho povinnosť dokazovať jeho vinu a súčasne obžalovaný preukázal týmto výraznú sebareflexiu vo
vzťahu k spáchanej žalovanej trestnej činnosti, ktorej sa dopustil. Prvostupňový súd správne potom u

obžalovaného neidentifikoval poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zákona, čo je v súlade s už
ustálenou judikatúrou. Odvolací súd sa na jednej strane stotožňuje s odvolacími námietkami prokurátora
v tom, že obžalovaný už bol v minulosti trestaný, s uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody
a i postihovaný za priestupok vo vzťahu k svojej matke, ktorá je i v posudzovanom prípade opäť
poškodenou osobou, na druhej strane však musí poukázať na to, že u obžalovaného od spáchania

predmetnej trestnej činnosti došlo k významnej pozitívnej zmene v jeho správaní sa a v prístupe v otázke
vedenia riadneho života, čo opakovane potvrdila v prospech obžalovaného i jeho matka, ktorá uviedla,
že obžalovaný už po dlhšiu riadne pracuje, pokračuje v začatom protitoxikomanickom liečení a jeho
správanie sa k nej výrazne zlepšilo do takej miery, že je voči nej slušný a rešpektuje ju ako autoritu. Pretoaj vzhľadom tiež na nie celkom závažné skutkové okolnosti z hľadiska následku odvolací súd na rozdiel
od názoru prokurátora uvedeného v písomných dôvodoch odvolania dospel k zhodnému názoru ako
súd prvého stupňa, že na obžalovaného za takéhoto stavu nie je nevyhnutné, vzhľadom na očakávané

naplnenie účelu trestu v zmysle § 34 Tr. zákona, na neho pôsobiť bezprostredným výkonom trestu
odňatia slobody. Prvostupňovým súdom však uložený takýto trest odňatia slobody vo výmere dvanásť
mesiacov, s podmienečným odkladom jeho výkonu s určením skúšobnej doby na dvadsaťštyri mesiacov
s probačným dohľadom nad správaním sa obžalovaného v určenej skúšobnej dobe je však na druhej
strane neprimerane miernym trestom. Preto odvolací súd, z podnetu odvolania prokurátora, čiastočne

dôvodného, vzhľadom na uvedené, podľa § 321 odsek 1 písm. e) Tr. poriadku zrušil v napadnutom
rozsudku prvostupňového súdu celý výrok o treste a uložených povinnostiach a sám potom na podklade
§ 322 odsek 3 Tr. poriadku podľa § 189 odsek 2 Tr. zákona s prihliadnutím na §§ 36 písm.
l), 37 písm. m) Tr. zákona, za použitia § 38 odsek 2 a § 39 odsek 1 Tr. zákona uložil obžalovanému
primeraný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky, rešpektujúc zákonný limit uvedený v § 39 odsek
3 písm. e) Tr. zákona a jeho výkon mu podmienečne odložil podľa § 49 odsek 1 písm. a) a § 51 odsek

1, odsek 2 Tr. zákona na primeranú skúšobnú dobu pri hornej hranici zákonného rozpätia, spolu s
probačným dohľadom nad správaním sa obžalovaného v určenej skúšobnej dobe, spolu s uložením
dvoch primeraných povinností, špecifikovaných vo výrokovej časti tohto rozsudku tak, ako tieto tiež
správne už ukladal súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku. Tieto obžalovanému uložené povinnosti
tvoria vhodný prostriedok na dosiahnutie očakávaného účelu trestu u obžalovaného upraveného v § 34

Tr. zákona. Trest uložený obžalovanému odvolacím súdom v tomto rozsudku vyjadruje aj v dostatočnej
miere morálne odsúdenie protiprávneho konania obžalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.