Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 25, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/228/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117220968
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1117220968.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia
senátu JUDr. Michaela Králová a JUDr. Ivana Jahnová, v právnej veci navrhovateľa: P. A., narodený
XX.X.XXXX, trvale bytom A. XX, K., právne zastúpený JUDr. Vladimíra Trvalová, advokátkou so sídlom
Malý Lég 339, Lehnice, proti žalovanej: A. O., narodená X.XX.XXXX, trvale bytom O. X, K., o nariadenie
neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I, č.k.

4C/41/2017-17 zo dňa 30.8.2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava I, č.k. 4C/41/2017-17 zo dňa 30.8.2017 p o t v
r d z u j e .

Odporkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava I, uznesením č.k. 4C/41/2017-17 zo dňa 30.8.2017 zamietol návrh
navrhovateľa, ktorým sa domáhal proti odporkyni vyslovenia zákazu užívania nehnuteľnosti, zapísanej
na liste vlastníctva č. XXXX vedeného Okresným úradom K. - katastrálny odbor ako rodinný dom na A.
ulici č. XX v K., nad rozsah jej spoluvlastníckeho podielu v 1 k celku a to vyslovením zákazu vstupu a
užívania miestnosti rodinného domu označenej X.XX a v byte č. X až do času pokým táto nehnuteľnosť
nebude fakticky a právne rozdelená. O trovách konania rozhodol tak, že odporkyni nárok na náhradu

trov konania nepriznáva.

2. Rozhodol tak o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenie, ktorý navrhovateľ skutkovo odôvodnil
tým, že spolu s odporkyňou sú spoluvlastníkmi nehnuteľností, a to a) stavby zapísanej na LV č. XXXX,
nachádzajúcej sa v katastrálnom území A. M., obec BA - m. č. A. M., okres K., vedenej na Okresnom
úrade K. ako stavba so súpisným číslom XXXXXX, postavená na parcele č. XXXX, druh stavby -

rodinný dom, každý z nich v podiele X/X, b) pozemkov na parcele reg. R. - s parcelným číslom
XXXX o výmere XXX m2, druh pozemku - záhrady, - parcele reg. R. - s parcelným číslom XXXX o
výmere XXX m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, každý z nich v podiele X/X (ďalej len
"nehnuteľnosť"). Titulom nadobudnutia nehnuteľnosti bola kúpna zmluva zo dňa 26.2.2016 a následné
rozhodnutie Okresného úradu Bratislava - katastrálny odbor, pod č. vkladu Z.. Navrhovateľ a odporkyňa
mali spoločný záujem na faktickom a právnom rozdelení nehnuteľnosti na dva samostatné domy, a

preto navrhovateľ podal dňa 10.3.2016 na Mestskú časť K. - A. M., žiadosť o vydanie povolenia
na zmenu v užívaní stavby, ktorá spočívala v rozdelení rodinného domu na dve samostatné
časti, a ktorá je vedená pod č. konania: XXXX/XXXXX/XXXX/STA/Zsi. Dňa 6.4.2016 bola navrhovateľovi
doručená od Mestskej časti K. - A. M. výzva na doplnenie žiadosti a rozhodnutie o prerušení konania
č. XXXX/XXXXX/XXXX/STA/Zsi. V zmysle uvedenej výzvy mal povinnosť doplniť podanie v lehote
do 120 dní a doručiť dohodu spoluvlastníkov o tom, že odporkyňa sa pripája k predmetnej

žiadosti. Odporkyňa však začala klásť podmienky, predložila mu dohodu o užívaní nehnuteľnosti do času
jej faktického a právneho rozdelenia, na základe ktorej mala odporkyňa právo užívať nehnuteľnosť vzjavnom nepomere voči jej spoluvlastníckemu podielu v 1, bez potvrdenia ktorej nebola ochotná pripojiť
sa k žiadosti na rozdelenie nehnuteľnosti. Odporkyňa robila obštrukcie, menila podmienky dohody o
užívaní nehnuteľnosti, odkazovala ho na svoju dcéru, ktorá ju mala v tejto veci zastupovať, následne

žiadala, aby sa jednalo výlučne s ňou, tvrdila, že nemá na stavbu deliaceho múru finančné prostriedky,
bezdôvodne ho osočovala z manipulácie stavebných projektantov a ignorovala výzvu M. - A. M. na
doplnenie potrebných dokumentov. Tým mu i márne uplynula 120-dňová lehota na doplnenie žiadosti, a
preto požiadal M. - A. M. o jej predĺženie. Celková výmera úžitkovej plochy rodinného domu je XXX,XX
m2. Z tejto úžitkovej plochy do dnešného dňa odporkyňa užíva úžitkovú plochu vo výmere XXX,XX m2

a on užíva úžitkovú plochu vo výmere XXX,XX m2. Nehnuteľnosť je stavebne deliteľná vertikálne za
podmienky vystavania deliaceho stredového múru. Odporkyňa už od nadobudnutia vlastníctva užívala
a užíva nehnuteľnosť v zjavnom nepomere k jej spoluvlastníckemu podielu vo výške 1 k celku
a požaduje od neho, aby jej umožnil užívať nehnuteľnosť v ešte väčšej úžitkovej ploche. Odporkyňa
nezostala len pri psychickom vydieraní a slovných útokoch voči nemu. Dňa 4.8.2017 prostredníctvom jej
zaťa Ľ. G. vylomili zámok a rozbili vstupné dvere na miestnosti označenej ako izba X v byte č. X - plocha

XX,XX m2. Táto miestnosť bola navrhovateľom uzamknutá s tým, že on ju riadne neužíva, ale má v
nej uskladnené osobné veci. Odporkyňu a jej zaťa vyzval, aby ustúpili od zaberania tejto miestnosti, ale
neúspešne. Navrhovateľ uviedol, že obaja sa mu vyhrážali fyzickým násilím, ak im v tom bude brániť.
Preto privolal na ochranu seba a svojho majetku hliadku policajného zboru. Po príchode príslušníkov
polície sa odporkyňa stiahla a jej zať opustil predmetnú nehnuteľnosť. Celá situácia sa zopakovala na

druhý deň 5.8.2017. Navrhovateľ opakovane privolal hliadku polície. Polícia vyzvala odporkyňu, aby od
konania upustila a poučila ho, aby sa obrátil na súd s návrhom na dočasnú úpravu užívania predmetnej
nehnuteľnosti. Odporkyňa výzvu ignorovala a po odchode polície naďalej pokračuje vo svojom zámere
zabrať a užívať nehnuteľnosť nad rozsah jej spoluvlastníckeho podielu tým, že by užívala z celkovej
výmery domu časť domu vo výmere XXX,XX m2 a on by užíval z celkovej výmery domu časť domu vo

výmereXX,XXm2.Navrhovateľ úmyselrozdeliťpredmetnúnehnuteľnosťpreukazujetým,žezabezpečil
k právnemu a faktickému rozdeleniu nehnuteľnosti odborníka z oblasti stavebníctva T.. Š. - projektanta,
znalca, ktorý nehnuteľnosti osobne ohliadol, navrhol postup pri jej rozdelení na dva samostatné domy
a ponúkol, že zabezpečí aj celé správne konanie. T.. Š. ich vyzval, aby v prípade záujmu zaslali
objednávku, z ktorej by bolo zrejmé, o čo ho žiadajú. Odporkyňa spočiatku s návrhom súhlasila, neskôr

začala spochybňovať odbornosť T.. Š.. Predniesla návrh, aby navrhovateľ úkony projektanta zaplatil v
celej výške a ona mu ich preplatí. Navrhovateľ poukázal na to, že od nadobudnutia nehnuteľnosti túto
z vlastných prostriedkov zhodnotil - v časti, ktorú užíva, vymenil pôvodné dlážky, položil nové podlahy
v izbách, položil novú dlážku v kuchyni, kúpeľni a WC, vymenil staré okná za plastové, vymaľoval a
vystierkoval izby, a to všetko aj v časti, ktorú užíva odporkyňa. V ostatnej časti nehnuteľnosti odporkyňa

nevykonala úpravy, a preto sa nachádza v stave, v akom ju zakúpili, t.j. všetky jej časti sú z roku 1925.
Celá situácia je pre neho neúnosná. Odporkyňa odmieta akékoľvek reálne argumenty. Za nesporné
označil navrhovateľ to, že odporkyňa v súčasnosti užíva nehnuteľnosť vo väčšom rozsahu ako on a
rozdelenie nehnuteľnosti podmieňuje financovaním stavebných prác a vykonaním správnych úkonov na
jej rozdelenie navrhovateľom. Odporkyňa mu v nočných hodinách vypisuje nezmyselné sms správy a

emaily, čím mu a jeho blízkym osobám spôsobuje psychickú traumu. Podľa listu vlastníctva každý z nich
vlastní 1 z predmetnej nehnuteľnosti avšak v súčasnosti navrhovateľ užíva nehnuteľnosť zodpovedajúcu
3/12 podielu k celku a odporkyňa 8/12 podielu k celku a podľa podmienok odporkyne by v konečnom
dôsledku užívala 9/12 podielu k celku nehnuteľnosti.

3. Súd prvej inštancie skonštatoval, že navrhovateľ k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
pripojil listiny, na ktoré sa odvolával a to List vlastníctč. XXXX; výzvu M. Č. K. - A. M. na doplnenie
žiadosti a rozhodnutie o prerušení konania č. XXXX/XXXXX/XXXX/STA/Zsi zo dňa 6.4.2016;
technickú dokumentáciu bytov č. X a č. X v rodinnom dome s. č. XXXXXX na p. č. XXXX, A. ul. č. XX, k.
ú. A. M., K. X - pôdorys X. NP, pôdorys podkrovia, rez priečny; úradné záznamy Okresného riaditeľstva

PZ v Bratislave I, odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie PZ Bratislava Staré Mesto - západ č.
XXXXXX zo dňa 5.8.2017 a č. XXXXXX zo dňa 5.8.2017.

4. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 324 odseky
1-3, § 325 odsek 1, odsek 2 písmená c), d), § 326 odseky 1, 2, § 328 odseky 1, 2, § 329 odseky 1,

2, § 331 odseky 1, 2, § 336 odseky 1, 2 zákona č. 160 / 2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej
aj CSP) a dospel k záveru, že navrhovateľ neosvedčil splnenie základných zákonných podmienok pre
nariadenie neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie uviedol, že z listinných dokladov predložených
navrhovateľom je zrejmé, že navrhovateľ spolu s odporkyňou sú spoluvlastníkmi nehnuteľnostízapísaných na LV č. XXXX, nachádzajúcich sa v katastrálnom území: Staré Mesto,
obec: BA - m. č. Staré Mesto, okres: Bratislava, evidovaných Okresným úradom Bratislava, katastrálny
odbor, ako parcely registra "., a to parcelné číslo XXXX - záhrady o výmere XXX m2 a parcelné číslo

XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, každý v podiele 1., pričom na parcele č. XXXX
je postavená stavba so súpisným číslom XXXXXX, druh stavby XX - rodinný dom, popis stavby -
dom. Navrhovateľ preukázal aj to, že 10.3.2016 podal na Mestskú časť K. - A. M., odd. územného
rozhodovania a stavebného poriadku, žiadosť o vydanie povolenia na zmenu v užívaní stavby, ktorá
spočívala v rozdelení rodinného domu na dve samostatné časti. Táto žiadosť je evidovaná pod č.

konania: XXXX/XXXXX/XXXX/STA/Zsi. Mestská časť K. - A. M. rozhodnutím XXXX/XXXXX/XXXX/STA/
Zsi zo dňa 6.4.2016 navrhovateľa vyzvala na doplnenie žiadosti do 120 dní od doručenia výzvy o
dohodu spoluvlastníkov. Navrhovateľ tiež preukázal, že má vyhotovenú technickú dokumentáciu bytov
č. 1 a č. 2 v rodinnom dome s. č. XXXXXX na p. č. XXXX, A. ul. č. XX, k. ú. A. M., K. X - pôdorys
X. NP, pôdorys podkrovia, rez priečny. Súd prvej inštancie uviedol, že z listinného dokladu
- úradného záznamu Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave I, č. XXXXXX zo dňa 5.8.2017 je

zrejmé, že navrhovateľ privolanej hliadke PZ oznámil, že jeho sestra (odporkyňa) obýva vrchné podlažie
domu; že zať odporkyne Ľ.Í. G., jej pomáhal s otvorením dverí na spodnom podlaží, pretože sa chce
z horného poschodia presťahovať na dolné; že navrhovateľovi sa nepáči, aby obývala aj spodnú časť,
preto dvere uzamkol kľúčom, aby tak znemožnil presťahovanie odporkyne z podkrovnej
časti do prízemnej časti domu; a že nakoľko sa nevedeli dohodnúť, kto bude bývať v uzamknutej

izbe, navrhovateľ zavolal políciu. Pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
považoval súd prvej inštancie za dôležité zistenie obsiahnuté v tomto listinnom dôkaze, že navrhovateľ
privolanej hliadke polície uviedol, že spor o nehnuteľnosť trvá už 3 roky a že vec sa rieši súdnou
formou, v ktorej ešte nie je rozhodnuté. Takáto informácia vyplýva aj zo služobného záznamu hliadky
polície Obvodného oddelenia PZ Bratislava Staré Mesto - západ č. XXXXXX zo dňa 5.8.2017, podľa

ktorého mala vyplynúť z vyjadrenia navrhovateľa a odporkyne. Súd prvej inštancie poukázal na to, že
z návrhu na nariadenie predmetného neodkladného opatrenia, nevyplýva čoho sa mieni navrhovateľ
domáhať vo veci samej, pretože v prípade nariadenia neodkladného opatrenia, podľa § 336 ods.
1 veta prvá CSP, vo výroku uznesenia konajúci súd ukladá navrhovateľovi neodkladného opatrenia
povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Po oboznámení sa s obsahom listín pripojených k

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie skonštatoval, že navrhovateľ zamlčal
skutočnosť vyplývajúcu zo služobných úradných záznamov Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave
I o prebiehajúcom súdnom konaní, v ktorom sa rieši rozdelenie predmetnej nehnuteľnosti. Súd
prvej inštancie dospel k záveru, že nariadenia navrhnutého neodkladného opatrenia sa mal navrhovateľ
domáhať v tomto konaní, pretože následné konanie vo veci samej, k začatiu ktorého by bol, v prípade

vyhovenia tomuto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ zaviazaný súdom, by
tvorilo prekážku litispendencie (t.j. prekážku skôr začatého konania) k už začatému súdnemu konaniu.

5. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 odsek 1 v spojení s § 262 odsek 1 CSP.

6. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol uznesenie
zmeniť tak, aby bolo jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovené. Uviedol, že s
odporkyňou nadobudli spoluvlastnícke podiely na predmetnej nehnuteľnosti kúpnou zmluvou v rámci
zákonného predkupného práva od ďalších podielových spoluvlastníkov vo februári 2016. Od počiatku
mal záujem užívať nehnuteľnosť v rozsahu spoluvlastníckeho podielu, v čom mu odporkyňa bráni

až doposiaľ. Odporkyňa vyvíja snahu užívať časť nehnuteľnosti, miestnosť označenú v technickej
dokumentácii ako 2.03 byt č. 2, i keď v súčasnosti užíva predmetnú nehnuteľnosť nad rámec
jej spoluvlastníckeho podielu. Dohodu o užívaní nehnuteľnosti do času jej faktického a právneho
rozdelenia, ktorú navrhla odporkyňa neuzavrel, pretože je nevykonateľná. Preto jej on predložil návrh
postupu na rozdelenie nehnuteľnosti, ktorý však odporkyňa odmietla. Žalobca namietal nesprávnosť

tvrdenia súdu prvej inštancie, že medzi stranami prebieha súdne konanie o rozdelenie nehnuteľnosti.
Poukázal na to, že táto informácia je nepravdivá. Spísali ju príslušníci polície, ktorým oznámil, že
spor medzi ním a odporkyňou trvá dlhšiu dobu pričom on tvrdenie o riešení sporu súdnou cestou
nepredniesol. Mohla tak urobiť odporkyňa. V súčasnosti odporkyňa užíva úžitkovú plochu predmetnej
nehnuteľnosti vo výmere XXX,XX m2 a on užíva úžitkovú plochu vo výmere XXX,XX m2, čo je v priamom

rozpore so spoluvlastníckymi podielmi, uvedenými na liste vlastníctva danej nehnuteľnosti. Odporkyňa
porušuje právo navrhovateľa užívať nehnuteľnosť vo veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu. Vyplýva to
z technickej dokumentácie, kde je úplne a presne vyznačené, akú časť nehnuteľnosti užíva navrhovateľ
a akú odporkyňa. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podal s úmyslom zabrániť odporkyniv protiprávnom užívaní nehnuteľnosti nad rozsah jej spoluvlastníckeho podielu. Mal záujem riešiť ich
spor mimosúdnou cestou, a to podaním žiadosti na MČ BA - Staré mesto a zabezpečením stavebného
projektanta na vypracovanie príslušných dokumentov. Všetky tieto kroky urobil sám a hradil všetky

náklady s tým spojené. Odporkyňa nesúhlasila s jeho návrhom, aby sa podieľala na úhrade výdavkov
na projektanta a výdavkov na samotné stavebné úpravy v rodinnom dome. Dôvodom podania
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je zabrániť tomu, aby odporkyňa, ktorá už v súčasnosti
užívanehnuteľnosťnadrámecsvojhospoluvlastníckehopodielu,užívalaďalšiu,stavebneoddelenúčasť
domu. Je nepochybné, že navrhovateľ konaním odporkyne nemôže plnohodnotne užívať nehnuteľnosť

v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu (reálne užíva iba 3/12 podielu k celku). Ako uviedol v
návrhu za bránenie v užívaní domu alebo bytu treba považovať akékoľvek neoprávnené a podstatné
rušenie výkonu užívacieho práva oprávnenej osoby. Preto súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí
dospelknesprávnymskutkovýmzisteniamanesprávnevyhodnotilskutkovýstavadôvodnosťpodaného
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhovateľ k odvolaniu pripojil ďalšie listinné doklady -
stanovisko navrhovateľa k užívaniu nehnuteľnosti, mailovú komunikáciu strán, návrhy riešení rozdelenia

domu, výzvu MČ Bratislava - Staré mesto na doplnenie žiadosti a rozhodnutie o prerušení konania,
žiadosť navrhovateľa na predĺženie lehoty.

7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP ), po zistení, že odvolanie navrhovateľa bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP

), oprávnenou osobou - stranou v
neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s §
357 písm. d) CSP ), po skonštatovaní, že
odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 a § 363 CSP ) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 365 ods. 1 písm. a), b) e), f), CSP, preskúmal napadnuté uznesenie viazaný rozsahom odvolania (§
379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 CSP a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné
vyhovieť.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací
súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie
návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol z dôvodu neosvedčenia takého
skutkového stavu veci, ktorý by odôvodňoval nariadenie neodkladného opatrenia bez nadväzujúceho
konania o veci samej, a ktoré navrhovateľ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ani neoznačil.

Súd prvej inštancie vychádzal z okolností zistených z listín predložených navrhovateľom (služobné
úradné záznamy polície, § 329 odsek 2 CSP), podľa ktorých majú navrhovateľ a odporkyňa viesť medzi
sebou spor o rozdelenie predmetnej nehnuteľnosti a z tohto dôvodu sú preto splnené podmienky, aby sa
navrhovateľ ochrany ohrozených práv domáhal už v začatom konaní vo veci samej. Navrhovateľ danosť
takého sporu poprel. Neexistencia skutkového stavu sa preukázať nedá. Aj napriek tejto okolnosti je

záver súdu prvej inštancie o tom, že v predmetnej veci nie je možné návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia vyhovieť vecne správny, avšak z iných dôvodov ako tých, ktoré uviedol súd prvej inštancie.

9. V zmysle § 324 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho
skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie (ods. 1). Neodkladné opatrenie súd nariadi

iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (ods. 3).

10. V zmysle § 325 odsek 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V odseku 2 tohto
ustanovenia pod písm. a) až h) zákon demonštratívne vymenúva možné obsahy neodkladných opatrení.

11. V zmysle § 329 Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

12. Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne

upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla a
účinná reakcia na deklarovaný stav v právnych vzťahoch sporových strán, pokiaľ má súd dostatočným
spôsobom osvedčené (na rozdiel od dokazovania v „ klasickom konaní), že takýto zásah do právnych
vzťahov strán sporu je nevyhnutne potrebný. Hlavným predpokladom na nariadenie neodkladnéhoopatrenia je existencia sporného právneho vzťahu, ktorým je v danom prípade spoluvlastnícky vzťah
strán k nehnuteľnosti.

13. Podľa § 136 odsek 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (OZ) vec môže byť v
spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

14. Podľa § 137 odsek 1 OZ podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva spoločnej veci.

15. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že navrhovateľ a odporkyňa sa nevedia dohodnúť na užívaní,
hospodárení so spoločnou vecou, rodinným domom, ktorý vlastnia každý z nich v podiele 1. Podľa
listinných dokladov založených do súdneho spisu navrhovateľom spolu s návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia, tento rodinný dom pozostáva z troch bytových jednotiek (byt č. 1, byt
č. 2, obytné podkrovie). Navrhovateľ neodkladným opatrením žiada uloženie povinnosti odporkyni

nevstupovať do časti nehnuteľnosti označenej ako 2.03 v byte č. 2. Z návrhu navrhovateľa na nariadenie
neodkladného opatrenia vyplýva, že tento priestor navrhovateľ uzamkol a uskladnil si v ňom osobné
veci. Podľa služobných záznamov polície zo dňa 4.8.2017 a 5.8.2017 vznikol medzi stranami konflikt,
keď odporkyňa chcela do tohto priestoru vstúpiť. Navrhovateľ bezodkladnú potrebu neodkladnej úpravy
pomerov strán ako spoluvlastníkov rodinného domu odvodzuje od snahy odporkyne užívať väčší rozsah

tejto nehnuteľnosti ako zodpovedá jej podielu 1. Z technickej dokumentácie znázorňujúcej schému
rodinného domu a užívanie jednotlivých jeho častí spoluvlastníkmi, predloženej navrhovateľom vyplýva,
že byt č. X v ktorom sa nachádza aj sporný priestor 2.03 uzamknutý navrhovateľom, užíva okrem
miestnosti 2.03 odporkyňa.

16. Keďže právo na súdnu ochranu majú obe strany musí súd pred nariadením neodkladného
opatrenia vždy zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný)
stav v právnych vzťahoch medzi jeho účastníkmi, či zásah do práv dotknutého účastníka je primeraný
navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv.
primeranosti zásahu) a napokon aj posúdiť, či neodkladným opatrením nedochádza k zásahu do

vlastníckych práv dotknutého účastníka nad nevyhnutnú mieru.

17. Odvolacísúdpoukazujenato,žespoluvlastníckypodielkvecivyjadrujeibarozsah,vakomjednotliví
spoluvlastníci vykonávajú a nesú inak rovnaké práva a povinnosti, ktoré im vyplývajú z vlastníctva veci
ako celku. U podielových spoluvlastníkov ide teda o tzv. ideálny podiel na spoločnej veci, nie o reálne

vymedzenie vzťahujúce sa k určitej časti spoločnej veci. Číselné vyjadrenie výšky spoluvlastníckeho
podielu teda neznamená, že by bol spoluvlastník výlučným vlastníkom určitej hmotnej časti spoločnej
veci, hoci by svojou veľkosťou zodpovedala výške jeho spoluvlastníckeho podielu. Listinným dokladmi
predloženými navrhovateľom je osvedčené, že predmetný dom pozostáva z troch bytových jednotiek.
Navrhovateľ tvrdí, že má vo svojej dispozícii byt č. X a odporkyňa má v jej dispozícii podkrovný byt, ako

aj byt č. X okrem izby X.XX v tomto byte (takto to vyznačil do listinných dokladov pripojených k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia). Miestnosť č. XX.X v byte č. X zabral navrhovateľ z dôvodu
zosúladenia miery užívania nehnuteľnosti k veľkosti spoluvlastníckych podielov (miestnosť X. XX v byte
č. X uzamkol a uskladnil si v nej osobné veci). V danej veci síce navrhovateľ uvádza skutočnosti, ktoré
nie sú bez právneho významu (nerovnosť pri užívaní nehnuteľnosti, ktorú vlastní spolu s odporkyňou vo

vzťahu k spoluvlastníckym podielom), avšak tieto skutočnosti s poukazom na to, že strany si doposiaľ
dohodou neurčili rozsah užívania nehnuteľnosti, v zmysle ktorej by mal výlučne označený priestor č.
X.XX v byte č. X užívať len navrhovateľ, nevyvolávajú medzi nimi pomery, ktoré treba bezodkladne
usporiadať neodkladným opatrením.

18. Predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie reálnej a bezprostredne
hroziacej ujmy bez okamžitého zásahu súdu. Neodkladné opatrenie má charakter provizórneho riešenia
vzťahu medzi jeho účastníkmi a je namieste vtedy, ak je dôvodná obava, že jeho nenariadením by
vznikol priestor k tomu, aby bol vykonaný úkon, ktorý by vytvoril nezvratný právny stav. Takéto okolnosti
navrhovateľom v danej veci osvedčené neboli a z tohto dôvodu nebolo možné návrhu navrhovateľa na

nariadenie neodkladného opatrenia pre jeho nedôvodnosť vyhovieť.19. Odvolací súd dospel preto k názoru, že odvolanie navrhovateľa nie je spôsobilé privodiť zmenu
napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie a keďže toto rozhodnutie je vo výroku vecne správna,
odvolací súd ho potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

20. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 odsek 1 v spojení s §
262 odsek 1 CSP. Odporkyni, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v celom rozsahu. V zmysle § 262 odsek 2 CSP o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave, pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to
zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).

(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podia písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 CSP).