Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 20, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/209/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317203816
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1317203816.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu

JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Ivony Hrčekovej, v právnej veci žalobcu AUTO ROTOS - ROZBORA
s.r.o., Račianska 184/B, Bratislava, IČO: 35 918 519, práv. zast. LEGAL & CORP s.r.o., Gajova 11,
Bratislava, IČO: 47 237 325, proti žalovanému Slovenská Grafia a.s., Pekná cesta 6, Bratislava,
IČO: 31 321 470, práv. zast. JUDr. Mariánom Rudym PhD., advokátom, Kukuričná 8, Bratislava, o
zaplatenie 6.765,78 EUR s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III
č.k. 23Cb/71/2017-154 zo dňa 27.6.2018 jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb/71/2017-154 zo dňa

27.6.2018 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
6.765,78EURsúrokomzomeškaniavovýške5%ročneod27.12.2016dozaplateniaažalobcovipriznal
právo na náhradu trov konania voči žalovanému.

2.
V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že v konaní hodnotil zmluvu o nájme dopravného prostriedku
zo dňa 13.6.2011, uzavretú medzi žalobcom ako prenajímateľom a spoločnosťou STOP auto - moto
revue, spol. s.r.o., IČO: 31 356 567 ako nájomcom, ktorej predmetom bol nájom predmetného
motorového vozidla (Škoda Fabia AMBIENTE 1.2 TSI, EČV: A. XXX D.). Predmetná zmluva bola
uzavretá na päť rokov (článok 2 ods. 3 tejto zmluvy), čo znamená, že zmluva zanikla uplynutím
času, konkrétne dňa 13.6.2016. Keďže touto zmluvou žalobca odovzdal predmetné vozidlo do nájmu

uvedenej spoločnosti, ktorá v zmysle článku VI ods. 3 bola oprávnená prenechať predmetné motorové
vozidlo do užívania tretej osobe len s písomným súhlasom žalobcu, uvedeným uplynutím doby, na
ktorú sa táto zmluva uzavrela, nastala povinnosť nájomcu (spoločnosti STOP auto - moto revue, spol.
s.r.o., IČO: 31 356 567) vrátiť predmetné motorové vozidlo žalobcovi. V konaní nebol predložený ako
dôkaz žiadny písomný súhlas žalobcu s prenechaním predmetného motorového vozidla do nájmu
tretej osobe, takže spoločnosť STOP auto - moto revue, spol. s.r.o., ako nájomca nebola oprávnená
v zmysle uvedeného článku VI ods. 3 zmluvy motorové vozidlo prenechať do užívania tretej osobe.

Uvedené rovnako znamená, že v zmysle ust. § 1, § 261 ods. 1 a § 630 Obchodného zákonníka
vznikol medzi žalobcom a spoločnosťou STOP auto - moto revue, spol. s.r.o., obchodno-záväzkový
vzťah, zo zmluvy o nájme dopravného prostriedku, takže na tento ich záväzkový vzťah sa vzťahujú
ustanovenia Obchodného zákonníka. V praxi však predmetné motorové vozidlo užíval žalovaný, akoto vyplynulo nielen z jeho vyjadrenia, ale uviedol to aj vo svojej svedeckej výpovedi aj svedok Ľubomír
Kríž, ktorý bol konateľom spoločnosti STOP auto - moto revue, spol. s.r.o., a ktorý nielenže podpisoval
so žalobcom v predchádzajúcom odseku hodnotenú zmluvu o nájme dopravného prostriedku dňa

13.6.2016, ale aj predmetné motorové vozidlo odovzdal žalovanému obratom po uzavretí tejto zmluvy.
Uvedené znamenalo, že žalovaný mal predmetné motorové vozidlo vo svojej držbe v zmysle ust. §
129 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Otázkou v konaní bolo, na základe akého právneho dôvodu mal
žalovaný predmetné motorové vozidlo vo svojej držbe namiesto nájomcu, spoločnosti STOP auto -
moto revue, spol. s.r.o. Žalovaný tvrdil, že predmetné motorové vozidlo užíval na základe zmluvy o

nájme dopravného prostriedku, na základe čoho bol dobromyseľným držiteľom tohto motorového vozidla
a ako dôkaz predložil súdu zmluvu o nájme dopravného prostriedku, uzavretú dňa 2.1.2012 medzi
spoločnosťou AUTOSTOP s. r. o., IČO: 46 484 469 ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom,
predmetom ktorej bol nájom toho istého motorového vozidla. Ako je však zrejmé, v tejto zmluve uvedený
prenajímateľ spoločnosť AUTOSTOP s.r.o., IČO: 46 484 469 nebol ani vlastníkom predmetného
motorového vozidla, ani jeho nájomcom (tým bola v zmysle zmluvy o nájme dopravného prostriedku,

uzatvorenej so žalobcom dňa 13.6.2011 spoločnosť STOP auto - moto revue, spol. s.r.o., IČO: 31 356
567), ani nemal súhlas buď žalobcu ako prenajímateľa alebo spoločnosti STOP auto - moto revue, spol.
s.r.o., IČO: 31 356 567 ako nájomcu predmetného motorového vozidla na prenechanie tohto vozidla
žalovanému do užívania. V článku 1 ods. 4 sa síce uvádzalo, že prenajímateľ spoločnosť AUTOSTOP
s.r.o., IČO: 46 484 469 podpísal so žalobcom zmluvu o nájme dopravného prostriedku, ktorej predmetom

bolo predmetné motorové vozidlo, avšak takáto zmluva nielenže nebola súdu predložená, ale ani
nemôže podľa názoru súdu existovať, nakoľko zmluvu o nájme predmetného motorového vozidla
žalobca nepodpísal so spoločnosťou AUTOSTOP s.r.o., IČO: 46 484 469, ale so spoločnosťou STOP
auto - moto revue, spol. s.r.o., IČO: 31 356 567. Zároveň súd podotkol, že aj keby takáto zmluva
bola uzavretá, bol prenajímateľ spoločnosť AUTOSTOP s.r.o., IČO: 46 484 469 preukázať splnenie

povinnosti z článku I ods. 5 zmluvy so žalovaným, teda že žalobca udelil prenajímateľovi písomný
súhlas na prenájom motorového vozidla. Keďže takýto písomný súhlas žalobcu nebol v konaní ako
dôkaz predložený, súd s ohľadom na uvedené a ust. § 632 ods. 2 Obchodného zákonníka mal za to,
že prenajímateľ spoločnosť AUTOSTOP s.r.o., IČO: 46 484 469 nebol oprávnený prenechať predmetné
motorovévozidlodonájmu(užívania)žalovanému.Sprihliadnutímnavyššieuvedenéazákladnýprincíp

občianskeho práva, spočívajúci v ochrane vlastníckeho práva pôvodného vlastníka (princíp nemo plus
iuris ad alium transfere potest quam ipse habet, t.j. nikto nemôže previesť na iného viac práv, než
koľko sám má) súd považoval zmluvu o nájme dopravného prostriedku, uzavretú dňa 2.1.2012 medzi
spoločnosťou AUTOSTOP s.r.o., IČO: 46 484 469 ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom za
absolútne neplatnú podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Na základe vyššie uvedeného je zrejmé,

že žalovaný nemal platne uzavretú zmluvu o nájme predmetného motorového vozidla, ktoré teda užíval
neoprávnene, čo znamená, že bol nedobromyseľným držiteľom tohto vozidla v zmysle § 130 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Keďže žalovaný užíval predmetné motorové vozidlo bez právneho dôvodu, bol
od prvého momentu, odkedy vozidlo do neoprávnenej držby prevzal, povinný ho vrátiť (vydať) žalobcovi
ako prenajímateľovi tohto motorového vozidla, pretože žalovaný sa týmto neoprávneným užívaním

motorového vozidla bezdôvodne obohacoval na úkor žalobcu v zmysle ust. § 451 ods. 2 Občianskeho
zákonníka.

3.
Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že žalobca si uplatnil vydanie bezdôvodného obohatenia

od žalovaného odo dňa 14.6.2016, čo bol deň nasledujúci po dni ukončenia platnosti zmluvy o
nájme dopravného prostriedku zo dňa 13.6.2011, uzavretej medzi žalobcom ako prenajímateľom
a spoločnosťou STOP auto - moto revue, spol. s.r.o., IČO: 31 356 567 ako nájomcom. Podľa
názoru súdu žalobca ani nebol povinný vyzývať žalovaného na vrátenie motorového vozidla, pretože
žalovaný s prihliadnutím na všetky okolnosti musel vedieť, že nie je oprávneným držiteľom motorového

vozidla, pretože jeho prenajímateľ, spoločnosť AUTOSTOP s.r.o., IČO: 46 484 469 mu nepredložil
ani písomný súhlas žalobcu s nájmom motorového vozidla, ani zmluvu so žalobcom o nájme tohto
vozidla. Nakoľko žalovaný vydal predmetné motorové vozidlo žalobcovi dňa 25.11.2016, bezdôvodné
obohacovanie žalovaného, spočívajúce v neoprávnenom užívaní predmetného motorového vozidla,
trvalo od 14.6.2016 do 25.11.2016, teda po dobu 114 dní. Žalobca si uplatnil nárok na vydanie tohto

bezdôvodného obohatenia za uvedené obdobie v sume 3.420,- EUR, pričom táto suma predstavovala
počet dní bezdôvodného obohatenia (114 dní) vynásobených sumou 30,- EUR ako dennej sadzby
za užívanie motorového vozidla. Žalovaný samozrejme túto dennú sadzbu za užívanie motorového
vozidla vo výške 30,- EUR spochybňoval, súd však mal zo svojej úradnej činnosti za preukázané, žev podnikateľskej sfére s predmetom podnikania (podnikateľský nájom motorových vozidiel) je denná
sadzba 30,- EUR za nájom motorového vozidla rovnakej značky, rovnakého objemu motora a obdobnej
výbavy bežne užívaná. Z uvedeného dôvodu mal súd zato, že žalobca v prvej časti svojho žalobného

nároku, týkajúceho sa vydania bezdôvodného obohatenia, túto časť svojho nároku preukázal nielen čo
do dôvodu, ale aj čo do výšky, a preto súd žalobcovi priznal nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
od žalovaného vo výške 3.420,- EUR. Žalobca sa zároveň domáhal aj náhrady škody vo výške
3.345,78 EUR od žalovaného vzniknutej poškodením motorového vozidla žalovaným. V konaní, ako
bolo vyššie uvedené, bolo jednoznačne preukázané výpoveďou svedka Kríža a tvrdeniami žalovaného,

že žalovaný predmetné motorové vozidlo užíval (i keď neoprávnene) krátko po dni 13.6.2011 až do dňa
odovzdania vozidla žalobcovi (25.11.2016). Predmetné motorové vozidlo bolo žalovaným odovzdané
žalobcovi, ako bolo vyššie uvedené dňa 25.11.2016, pričom o tomto odovzdaní bol spísaný protokol o
odovzdaní a prevzatí motorového vozidla s tým, že v článku III. tohto protokolu boli vypísané jednotlivé
poškodenia predmetného motorového vozidla. Uvedený protokol bol podpísaný nielen žalobcom, ale aj
zástupcamižalovaného,ktorídefactosvojimipodpisminatomtoprotokolepotvrdiliexistenciuvprotokole

uvádzaných jednotlivých poškodení predmetného motorového vozidla. Súd mal preto z uvedeného
dôvodu za to, že predmetné motorové vozidlo malo pri jeho odovzdaní žalovaným žalobcovi poškodenia,
ktoré jednak nemalo pri odovzdaní vozidla pôvodnému nájomcovi spoločnosti STOP auto - moto revue,
spol. s.r.o., IČO: 31 356 567 dňa 13.6.2011, ani tieto poškodenia nezodpovedali bežnej amortizácii
motorového vozidla. Ako bolo v predchádzajúcich odsekoch uvedené, žalovaný užíval predmetné

motorovévozidloneoprávnene,apretovzťahmedzižalobcomažalovanýmnebolzáväzkovýmvzťahom,
ale išlo o právny vzťah podľa Občianskeho zákonníka, preto aj nárok žalobcu na náhradu škody
od žalovaného, zodpovedajúci jednotlivým poškodeniam motorového vozidla v čase jeho odovzdania
žalobcovi, sa riadil ustanoveniami Občianskeho zákonníka, konkrétne ust. § 420 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Žalovaný mal možnosť sa vyviniť zo zavinenia uvedenej škody v zmysle ust. § 420 ods. 3

Občianskeho zákonníka, avšak v konaní jednoznačne nepreukázal žiadnym dôkazom, že predmetnú
škodu (jednotlivé poškodenia motorového vozidla) nezavinil.

4.
Keďže jednoznačne v konaní bolo preukázané, že vznikla škoda, že za ňu zodpovedal žalovaný a

rovnako aj príčinná súvislosť medzi vznikom škody a zavinením žalovaného, ktorým bola skutočnosť
neoprávnenej držby predmetného motorového vozidla žalovaným, zostávalo súdu posúdiť dôvodnosť
výšky takejto škody. Žalovaný sa domáhal náhrady škody v sume 3.345,78 EUR, ktorá spočívala v
oprave a odstránení jednotlivých poškodení, uvedených v odovzdávacom protokole zo dňa 25.11.2016.
Predmetná oprava bola žalobcovi vyfakturovaná faktúrou č. FA161 na uvedenú sumu, pričom jednotlivé

položky tejto faktúry podľa názoru súdu zodpovedajú poškodeniam, uvádzaným v predmetnom
odovzdávajúcom protokole, na základe čoho mal súd za to, že žalobca dostatočne hodnoverne
preukázal nielen dôvod nároku na náhradu škody, ale aj výšku tohto nároku, a preto mu nárok z titulu
náhrady škody vo výške 3.345,78 EUR priznal. Žalovaný v konaní tvrdil, že mu bola spoločnosťou
AUTOSTOP s.r.o., IČO: 46 484 469 vyfakturovaná faktúrou č. 01/2012 suma 11.096,- EUR titulom

nájmu predmetného motorového vozidla, čo malo zodpovedať kúpnej cene tohto motorového vozidla,
pričom však súd tejto obrane žalovaného neprisvedčil z toho dôvodu, že ako bolo vyššie uvedené,
uvedená spoločnosť nemala žiadne právo nielen prenechávať predmetné motorové vozidlo žalovanému
do nájmu alebo užívania, ani nemala tým pádom žiadne právo na požadovanie akejkoľvek platby za to.
Žalovaný vo svojej obrane tiež uvádzal, že na žalobcom predloženej fotodokumentácii je uvedené iné

EČV motorového vozidla, pričom mal súd za to, že na listinných dôkazoch, ktoré vo svojej rozhodovacej
činnosti hodnotil, konkrétne faktúra č. FA161, odovzdávajúcom protokole zo dňa 25.11.2016 a zmluve
o nájme motorového vozidla zo dňa 13.6.2011 bolo uvádzané EČV motorového vozidla správne, teda
BA XXXZL, takže obranu žalovaného v tejto časti považoval za nedôvodnú, nemajúcu žiaden vplyv na
rozhodnutie súdu vo veci samej aj z toho dôvodu, že predmetnú fotodokumentáciu predloženú žalobcom

súd pri svojom rozhodovaní nezobral do úvahy vychádzajúc z toho, že fotografie z detailov motorového
vozidla jednoznačne nepreukazovali, že ide o predmetné motorové vozidlo. Žalovaný v konaní tiež tvrdil,
že užíval motorové vozidlo aj so súhlasom spoločnosti STOP auto - moto revue, spol. s.r.o., IČO: 31
356 567 čo preukazoval listinou nazvanou ako dodatok k zmluve medzi žalobcom a touto spoločnosťou.
Súd však mal za to, že ak by malo ísť o dodatok k písomnej zmluve, je potrebný v zmysle ust. §

43c ods. 1, Občianskeho zákonníka písomný prejav druhej zmluvnej strany, ktorej bol takýto návrh
dodatku predložený, pričom na predmetnej listine sa nenachádzal podpis žalobcu ako prenajímateľa,
ale iba konateľa žalovaného ako predkladateľa návrhu na uzavretia takéhoto dodatku v zmysle ust. §
43a ods. 1, Občianskeho zákonníka. Súd mal preto za to, že takto predložená listina nemôže spĺňaťv zmysle ust. § 43a ods. 1, § 43c ods. 1 a § 44 Občianskeho zákonníka náležitosti dodatku písomne
uzavretej zmluvy, a preto obrane žalovaného nevyhovel majúc za to, že uvedená spoločnosť nemala
podpísaný od žalobcu ako prenajímateľa uvedený návrh dodatku, ktorý sa teda dodatkom k písomnej

zmluve stať nemohol. Na základe uvedeného preto súd vyhodnotil kompenzačnú námietku žalovaného
spočívajúcu v nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 5.940,- EUR ako parkovné a
skladné predmetného vozidla za absolútne nedôvodnú, nakoľko žalovaný, ako bolo vyššie uvedené,
užíval predmetné motorové vozidlo nedobromyseľne (neoprávnene), o čom navyše musel mať podľa
názoru súdu vedomosť, preto sa žalovaný nemohol domáhať akéhokoľvek práva vyplývajúceho z jeho

nedobromyseľnosti a nezákonného postupu.

5.
Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol napadnutý rozsudok zmeniť
tak, že súd žalobu zamietne. V odvolaní uviedol, že písomný súhlas žalobcu na prenechanie automobilu
tretiemu subjektu je inkorporovaný priamo v zmluve (čl. VI. ods. 3). Zvláštna listina, na ktorej by

mal byť podľa predstáv žalobcu uvedený ešte raz, t.j. duplicitne, by bola na účely dokázania tohto
písomného súhlasu nadbytočná. Ak žalobca namietal neexistenciu tohto písomného súhlasu len preto,
že sa v spise nenachádza duplicitne ako príloha zmluvy, tak potom je dôkazne nulitná aj samotná
zmluva, z ktorej žalobca odvodzuje svoju aktívnu legitimáciu v tomto súdnom spore. Z odovzdávacieho
a preberacieho protokolu pri prepustení automobilu z ich držby nemožno vyvodiť záver, že automobil

poškodili.Nutnou,nievšakpostačujúcoupodmienkoutakéhotoúsudkubymuselabyťexistenciadôkazu,
že im automobil bol odovzdaný nepoškodený. Žalovaný uviedol, že žalobca súdu vôbec nepreukázal
svoje vlastnícke právo k predmetnému automobilu, nepreukázal ani iný právny titul, na základe ktorého
si nárokoval disponovanie s automobilom. Mala ním byť leasingová zmluva s VWFS, tá sa však v
rozsudku nespomína, hoci dôkazné bremeno jej predloženia spočívalo na žalobcovi a žalobca ani

nepredložil osvedčenie o PZP. Žalovaný poukázal na absenciu písomného súhlasu prenajímateľa
na poskytnutie vozidla tretej osobe, keď toto nespôsobuje neplatnosť zmluvy o nájme dopravného
prostriedku. Prenajímateľ automobilu totiž vôbec nemusí byť jeho vlastníkom a na platnosť ich zmluvy
nemusí byť zachovaný reťazec na seba nadväzujúcich rovnakých zmluvných typov. Súd mal teda
posúdiť zmluvy o nájme dopravného prostriedku z 2.1.2012 medzi prenajímateľom AUTOSTOP s.r.o.

a žalovaným ako nájomcom za platnú. K bezdôvodnému obohateniu poukázal na nesúlad počtu dní,
rozdiel je 19 dní (od 3.7.2016) a odvolal sa na fa č. 12102074. Taktiež žalovaný spochybnil denný
prenájom vozidla, pričom s rastúcim počtom dní nájmu klesá marža. V odvolaní žalovaný uviedol, že
zodpovednosťzaškodunavozidlenebolapreukázaná.To,ženaOPprotokolepriprepúšťaníautomobilu
z ich držby sú spísané jednotlivé poškodenia, nevyplýva, že za ne zodpovedajú.

6.
K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, podľa ktorého písomný súhlas prenajímateľa na
prenechanie vozidla do užívania tretej osoby v budúcnosti v zmysle zmluvy neexistoval. V preberacom
protokole z 25.11.2016 boli podrobne spísané poškodenia vozidla a bola spravená kompletná

fotodokumentácia. Osoby poverené podpisom protokolu za žalovaného svojimi podpismi potvrdili
správnosť protokolu a verifikovali tak spísané vady. Dňa 13.6.2016 sa skončil nájomný vzťah so
spoločnosťou STOP auto-moto revue, spol. s r.o., od 13.6.2016 do 25.11.2016 žalovaný užíval
predmetné vozidlo bez právneho dôvodu a z tohto dôvodu patrí žalobcovi nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia. Ceny žalobcu za prenájom vozidla sú priemerom na trhu, pričom neobstojí

argument žalovaného, že pri dlhodobom nájme klesá denná sadzba. Ak by žalobca mal vozidlo k
dispozícií nepoškodené od 13.6.2016, mohol ho prenajímať tretím osobám a nie je na mieste polemika,
či by to boli prenájmy na deň alebo na mesiac. Na základe uvedeného žalobca navrhol rozsudok ako
vecne správny potvrdiť.

7.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219
ods.3,C.s.p.oznámenýnaúradnejtabuliKrajskéhosúduvBratislavedňa12.3.2019.Pooboznámenísa

s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného i s vyjadrením žalobcu, odvolací
súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.8.
Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu a
odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový
stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne
posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd má za to, že nie je
daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 C.s.p., a preto

je viazaný skutkovým stavom veci tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 C.s.p.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie i s jeho
odôvodnením a v podrobnostiach na neho poukazuje. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie
dospel k správnym skutkovým zisteniam, že žalovaný po uplynutí doby nájmu motorového vozidla, t.j.
od 13.6.2016 nedisponoval užívacím oprávnením k predmetnému vozidlu, a teda ho ani nemohol platne

previesť na iného. Žalovaný užíval motorové vozidlo bez právneho dôvodu, v konaní nebol predložený
žiadny písomný súhlas žalobcu s prenechaním vozidla do nájmu tretej osobe tak, ako to jasne a určite
vyžaduje čl. VI. ods. 3 Zmluvy o nájme dopravného prostriedku z 13.6.2011. Nie je tak pravdivé tvrdenie
žalovaného,žepísomnýsúhlasbolužudelenýpodpisomZmluvysamotnej.Odvolacísúdsastotožňujes
argumentáciou žalobcu pri spochybňovaní podpisujúcich osôb, ktoré za žalovaného podpísali preberací/

odovzdávací protokol vozidla, ktorým bolo vozidlo na základe výzvy žalobcu, odovzdané žalobcovi zo
strany žalovaného. V tomto protokole z 25.11.2016 boli podrobne spísané poškodenia vozidla i spravená
fotodokumentácia. Žalovaný navrhol osoby, ktoré sa zaňho zúčastnia odovzdania, bol oboznámený s
protokolom a bol podpísaný zástupcami oboch strán, pričom týmito podpismi sa potvrdila správnosť
protokolu, spísané závady a existencia jednotlivých poškodení motorového vozidla. Keďže absencia

písomného súhlasu prenajímateľa na poskytnutie vozidla tretej osobe podľa § 632 ods. 2, Obch. zák.
v zmysle Zmluvy žalobcu nebola daná, prenajímateľ AUTOSTOP s.r.o. nebol oprávnený prenechať
motorové vozidlo do nájmu žalovanému, pričom súd správne posúdil zmluvu uzavretú 2.1.2012 medzi
AUTOSTOP s.r.o. ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom za absolútne neplatnú. Námietky
žalovaného o platnosti tejto zmluvy s tým, že sankciou by mal byť vznik povinnosti nájomcu znášať

nebezpečenstvo škody na dopravnom prostriedku sú účelové. Taktiež súd prvej inštancie správne
posúdil vydanie bezdôvodného obohatenia odo dňa 14.6.2016, čo bol deň nasledujúci po dni ukončenia
platnosti zmluvy z 13.6.2011, uzavretej medzi žalobcom ako prenajímateľom a spoločnosťou STOP
auto-moto revue, spol. s r.o. ako nájomcom, do vydania vozidla žalobcovi dňa 25.11.2016, teda 114 dní.
Tiež neobstojí argument žalovaného o výške ceny prenájmu obdobných vozidiel, pričom v konaní nie je

podstatné, či sa motorové vozidlo mohlo prenajímať tretím osobám na deň alebo na mesiac. Odvolací
súd má za to, že na základe vykonaných dôkazov súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým
zisteniam a v konaní bol jednoznačne preukázaný žalobný nárok žalobcu.

10.

Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387
ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil, keďže neboli naplnené odvolacie dôvody uvádzané žalovaným.

11.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, v spojení s ust. § 255 ods. 1,
C.s.p. Úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
Podľa § 262 ods. 2, C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1, C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).