Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 11, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/171/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113201351
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7113201351.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr.

Adriany Murínovej a JUDr. Petra Tutka, v právnej veci žalobcu S. E., nar. X.X.XXXX, bytom T. XX,
zastúpeného JUDr. Antonom Hencovským, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach,
Františkánska 3, proti žalovanej Kooperatíva poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group so sídlom v
Bratislave, Štefanovičova č. 4, IČO: XX XXX XXX, o náhradu škody z ublíženia na zdraví, o odvolaní
žalovanej a žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 2.2.2017 č.k. 37C 26/2013-239
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku do sumy 14.115,67 eur.

M e n í rozsudok vo vyhovujúcom výroku ohľadne úroku z omeškania tak, že v tejto časti žalobu zamieta.

V prevyšujúcom vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania rozsudok zrušuje a v rozsahu
zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú nahradiť žalobcovi škodu na zdraví

za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 42.484,42 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9%
ročne zo sumy 15.000,-eur od 6.4.2012 do 24.8.2012, zo sumy 27.621,83 eur od 6.4.2012 do 21.11.2012
a zo sumy 14.115,67 eur od 6.4.2012 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V
prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 14,80 %.

2. Týmto rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobkyne na náhradu škody na zdraví

uplatnenom v sume 99.720,50 eur, ktorého sa tento domáhal na základe tvrdenia, že dňa 22.10.2010
došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bol pri prechádzaní cesty zrazený osobným motorovým vozidlom
značky A. R. P.: J., ktoré riadil vodič Q. W.. V dôsledku zrážky utrpel ťažkú ujmu na zdraví.

3. Rozsudok odôvodnil súd prvej inštancie tým, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru,
že žalobcovi bolo dňa 22.10.2010 o 06.20 hod. v obci T. N., K. J. na štátnej ceste č. II/552, smerom

k obci D. spôsobené ťažké poškodenie na zdraví a s dobou liečenia od 22.10.2010 a ukončením
liečenia dňa 2.12.2011, a to pohmoždenie mozgu v oblasti pravého temenného laloka, subdurálny
hematóm (krvácanie pod tvrdú plenu mozgovú) v pravej temennospánkovej oblasti, zlomenina kostí
tváre v oblasti ľavej lícnej kosti so zakrvácaním do maxilárnej dutiny, zlomenina II.-X. rebra vpravo,zlomeninu III.-V. rebra vľavo, zlomenina chirurgického krčku pravej ramennej kosti, zlomenina pravej
lopatky, pravostranný pneumothorax (vzduch v pravej pohrudničnej dutine), zlomenina pravej kľúčnej
kosti v oblasti hrudnej kosti, zlomenina dolného ramienka ľavej lonovej kosti, dvojitá zlomenina ľavej

lakťovej kosti s posunom fragmentov, ťažký úrazový šok a ľavostranné postihnutie končatín na podklade
úrazu mozgu (hemiparéza), pri jeho strete s osobným motorovým vozidlom zn. A. R., P.: J. XXX U.,
ktorého prevádzateľ ako poistený mal uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla so žalovanou ako poisťovateľom. Konštatoval, že tým je
daná pasívna legitimácia žalovanej v spore (v nadväznosti na § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z.

o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
v znení neskorších predpisov). K dopravnej nehode došlo mimo priechodu pre chodcov tak, že vodič
viedol osobné motorové vozidlo zn. A. R., P.: J. XXX U., rýchlosťou najmenej 43,6 km/hod., pričom
vedeniu vozidla a sledovaniu situácie v cestnej premávke nevenoval dostatočnú pozornosť, v dôsledku
čoho v úseku cesty pri poľnohospodárskom družstve oneskorene reagoval na žalobcu ako chodca
prechádzajúceho v tom čase cez cestu z ľavej strany na pravú s hladinou (0,26 g/kg/o/oo) alkoholu

v krvi, ktorý mu vstúpil do jeho jazdného pruhu bez toho, aby sa presvedčil, či tak môže urobiť bez
nebezpečenstva a žalobcu vo svojom pravom jazdnom pruhu motorovým vozidlom zrazil, čím mu
spôsobil vyššie uvedenú ťažkú ujmu na zdraví. V tomto vidí súd pôsobenie okolností, ktoré majú pôvod v
prevádzkemotorovéhovozidla.Kuškodedošloprijazdemotorovéhovozidla,pretoišlooškoduvyvolanú
osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla. U prevádzkovateľa osobného motorového vozidla

zn. A. R., P.: J. XXX U., sú teda splnené všetky predpoklady zodpovednosti podľa ustanovenia § 427
Občianskeho zákonníka. Prevádzkovateľ osobného motorového vozidla zodpovedá za škodu vyvolanú
osobitnou povahou jeho prevádzky, pričom táto zodpovednosť za škodu spočíva na princípe objektívnej
zodpovednosti (§ 427 Občianskeho zákonníka).

4. S poukazom na ustanovenia §§415, 420 ods. 1 a 3, § 427 ods. 1 a 2, § 428, § 441, § 444 Občianskeho
zákonníka, ako aj s poukazom na ustanovenia zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o
náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia konštatoval, že žalobca ako poškodený si u žalovanej
ako poistiteľa uplatnil nárok na náhradu škody na zdraví za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške

142.343,- eur na základe lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia MUDr. Ladislava
Mruga zo dňa 16.12.2011, ktorý stanovil bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia na
6170 bodov (6170 x 15,38 eura je po zaokrúhlení 94.895,- eur navýšených o 50%).

5. Konštatoval, že predmetom konania je náhrada škody na zdraví za sťaženie spoločenského
uplatnenia. Spornou nie je výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia za jeden bod, t.j. 15,38
eura(§5ods.2zák.č.437/2004Z.z.).Spornoujevýškabodovéhoohodnoteniasťaženiaspoločenského
uplatnenia, otázka zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 50%, ako aj otázka miery

spoluzavinenia poškodeného.

6. Súd sa v konaní priklonil k sadzbám bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia
žalobcu, ktoré predložila znalecká organizácia LEGE ARTIS v kontrolnom znaleckom posudku č.

10/2016zodňa20.6.2016,vktoromtátoužalobcuhodnotila nasledovnépoúrazovédiagnózy:diagnóza:
položka 309 - frustná hemiparéza ľavostranná počet bodov 650 zvýšenie o 100%, t.j. o 650 bodov,
diagnóza: položka 253 - vážne mozgové alebo duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy organický
psychosyndróm, depresívna porucha počet bodov 1200 zvýšenie o 50% -1800 bodov, diagnóza: položka
296c - sťaženie reči následkom poškodenia hlasového ústrojenstva po tracheostómii počet bodov 100,

diagnóza: položka 300a - obmedzenie hybnosti hrudníka a zrasty pľúc následkom poranenia hrudnej
steny vľavo ľahkého stupňa počet bodov 100, diagnóza: položka 325c - obmedzenie hybnosti pravého
ramena ťažkého stupňa počet bodov 300, uvedenú položku v zmysle § 10 ods. 4. navyšuje o 50%,
t.j. celkovo počtom 450 bodov, diagnóza: položka 325f - obmedzenie pohyblivosti ramenného kĺbu
vpravo so súčasným obmedzením rotačných pohybov počet bodov 100, uvedenú položku v zmysle

§ 10 ods. 4. navyšuje o 50%, t.j. celkovo počtom 150 bodov, diagnóza: položka 330 - nenapravené
vykĺbenie sternoklavikulárneho kĺbu vpravo počet bodov 60, uvedenú položku v zmysle § 10 ods.
4. navyšuje o 50%, t.j. celkovo počtom 90 bodov, diagnóza: položka 338a - obmedzenie pronácie
a supinácie predklatia vpravo ľahkého stupňa počet bodov 50, diagnóza: položka 433a - keloidnájazva po poraneniach, počet bodov 100 a diagnóza: položka 432a - plošné jazvy, počet bodov 30
a diagnóza: položka 335b - obmedzenie hybnosti pravého lakťa stredného stupňa, počet bodov 120.
Celková hodnota odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia pre poškodeného žalobcu teda

predstavuje 4340 bodov.

7. Súd prvej inštancie poukazuje na závery tohto kontrolného znaleckého posudku, pokiaľ ide o
sporné položky 253 a 309, podľa ktorých u žalobcu v dôsledku predmetného úrazu došlo k vzniku

vážneho poškodenia mozgu s rozvojom Organickej poruchy osobnosti a správania zavinenej chorobou
„poškodením a dysfunkciou mozgu (Organický psychosydnróm) F.07.9 podľa MKCH 10 a Organickej
poruchynáladyF.06.3podľaMKCH10-podľazákonač.437/2004Z.z.príloha1.II-ideovážnemozgové
aleboduševnéporuchypoťažkomporaneníhlavy-položka253,kdesťaženiespoločenskéhouplatnenia
znalecká organizácia ohodnotila na 1200 bodov, pričom toto bodové hodnotenie zvýšila podľa § 10
ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. o 50% na 1800 bodov vzhľadom na obmedzenie možností žalobcu

uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktoré mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenie na zdraví (53 rokov).
Pre porovnanie z hľadiska lekárskeho v posudku zo dňa 16.12.2011 MUDr. Mrug hodnotí položku 253
počtom bodov 1560, kde túto položku navyšuje podľa § 10 ods. 4 o 100% na 3120 bodov. Znalecká
organizácia Forensic.sk hodnotí položku 253 počtom bodov 1235, ktoré navyšuje podľa § 10 ods. 4
o 25% na 1543,75 bodu, kde ale do tejto položky okrem psychických porúch zahŕňa aj poúrazovú

hemiparézu a centrálny vestibulárny syndróm. V zmysle záveru kontrolného znaleckého dokazovania
má súd za to, že položka 253 predstavuje len Vážne mozgové alebo duševné poruchy (a nie všetky
následky) po ťažkom poranení hlavy, takže do tejto položky nie je možné zahrnúť aj neurologické a iné
následky mozgových poranení, ak tieto navyše majú vyčlenené samostatné položky v rámci citovaného
zákona. Neurologické následky poranenia mozgu je preto potrebné hodnotiť samostatne.

8. Pokiaľ ide o určenie bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia v časti položky 253 -
vážne mozgové alebo duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy, súd konštatoval, že tento následok
úrazu môže byť podľa prílohy 1.II cit. zákona č. 437/2004 Z.z. bodovo ohodnotený v rozpätí od 260

bodov do maximálne 1560 bodov. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že u žalobcu
bola zistená depresívna porucha ako aj organický psychosyndróm, avšak maximálna výška bodového
hodnotenia by mala byť v rámci tejto položky určená len v prípade rozvoja psychózy resp. demencie ako
najvážnejších psychických porúch resp. chorôb, čo nie je prípad žalobcu. Sadzba bodového hodnotenia
položky 253 vo výške 1800 bodov po 50% zvýšení sa preto javí ako primeraná.

9. Z vykonaného dokazovania a to z lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia MUDr.
Ladislava Mruga zo dňa 16.12.2011, zo znaleckého posudku MUDr. Ľuboša Tomčovčíka, PhD. č.
30/2014 zo dňa 23.5.2014 a zo znaleckého posudku č. 10/2016 zo dňa 20.6.2016 mal súd za

preukázané, že žalobcovi bola diagnostikovaná frustná (ľahká) ľavostranná hemiparéza. Príloha 1.II cit.
zákona č. 437/2004 Z.z. v položke č. 309 upravuje bodové hodnotenie poúrazovej hemiparézy v rozpätí
od 520 bodov do maximálne 1300 bodov, preto nie je podľa názoru súdu dôvod, ak bola takáto porucha
žalobcovi preukázateľne diagnostikovaná, aby táto nebola hodnotená položkou, ktorú pre tento prípad
zákon predpokladá, teda položkou č. 309 Prílohy č. 1.II cit. zákona č. 437/2004 Z.z.. Aj podľa názoru

súdupoložkač.253Prílohy1.IIcit.zákonač.437/2004Z.z.nezhrňujehodnotenieochrnutiakončatín,len
hodnotenie psychických zmien po úraze hlavy. Obranu žalovanej, že poúrazová hemiparéza u žalobcu
bola zapríčinená úrazom mozgu (čo nie je sporné) a nie úrazom chrbtice alebo miechy, a teda že použitie
položkyč.309niejesprávnevzhľadomnaznenieprílohyč.Prílohy1.IIcit.zákonač.437/2004Z.z.,ktoré
predpokladápoužitiepoložkyč.309priúrazochhrudníka,pľúc,srdca,pažerákachrbticealebomiechy(a

nie aj mozgu), vzhľadom na vyššie uvedené, považoval za nedôvodnú. Navyše mal za to, že ak niektoré
poškodenie na zdraví nie je uvedené v sadzbách, použije sa sadzba za iné poškodenie na zdraví, s
ktorým ho možno z hľadiska sťaženia spoločenského uplatnenia najlepšie porovnať (§ 4 ods. 3 zákona č.
437/2004 Z.z., ktorý sa podľa súdu vzťahuje aj na tento prípad). V nadväznosti na to súd konštatoval, že
ide o frustnú (ľahkú) formu hemiparézy, z ktorého dôvodu je stanovené bodové ohodnotenie hemiparézy

v spodnej časti primerané (650 bodov). Pokiaľ ide o 100% zvýšenie bodového hodnotenia tejto položky,
súd sa stotožnil s vyjadrením znalca, že ľahké postihnutie má rôzne formy, pričom navýšenie bolo
hodnotené vzhľadom na obmedzenia, ktoré sú v rodinnom, sociálnom a vo všetkých aspektoch bytiapoškodeného, lebo je to následok, ktorý je trvalý, pričom čím je človek starší, čiže s pribúdajúcim vekom,
tieto hendikepy človek horšie toleruje, čiže je potrebné brať do úvahy komplexnosť tohto postihnutia.

10. Na základe vyššie uvedeného má súd uzavrel, že žalobca má nárok na náhradu škody na zdraví za
sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 66.750,- eur po zaokrúhlení (4340 bodov x 15,38 eura)

11. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 50%, čo
predstavuje sumu 33.375,- eur (50% zo sumy 66.750,- eur) súd konštatoval, že v prípadoch hodných
osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia
zvýšiť najviac o 50 % (§ 5 ods. 5 cit. zákona). V konaní žalobca podľa názoru súdu preukázal dôvody
hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia
zvýšil o 50%, keďže je plne invalidný, pričom aj z vyššie uvedených znaleckých posudkov vyplýva,

že žalobca je z hľadiska ďalšieho pracovného uplatnenia plne invalidizovaný, hendikepovaný, nie je
schopný pre utrpené následky úrazu sa opätovne zapojiť do pracovného procesu. Prognóza vývinu
zdravotného stavu žalobcu do budúcna z hľadiska psychiatrického je napriek psychiatrickej starostlivosti
dubiózna, nepriaznivá s pravdepodobnosťou prehlbovania organickej symptomatiky s ďalším úbytkom
kognitívnychfunkciíanemožnovylúčiťanipostupaždorozvojadementnéhosyndrómu.Súdtedapriznal

žalobcovi zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 50%, teda o sumu 33.375,- eur.

12. Pokiaľ ide o spoluzavinenie žalobcu, súd konštatuje, že ak bola škoda spôsobená aj zavinením
poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám

(§ 441 obč. zák.).

13. Podľa záverov odborného vyjadrenia č. 76/2013, ktoré vypracoval súdny znalec Ing. Ivan Gombita,

odbor doprava cestná, technický stav vozidiel, odhad hodnoty cestných vozidiel, vypracovaného v
súdnom konaní, chodec mohol dopravnej nehode zabrániť, ak by sa pred vstupom do koridoru pohybu z
sprava prichádzajúceho vozidla bol presvedčil, či tak môže vzhľadom na rýchlosť a vzdialenosť vozidla
urobiť bez nebezpečenstva. Vodič vozidla nemal požité alkoholické nápoje. Zrážke by zabránil, ak by na
začiatku svojej reakcie jazdil takou rýchlosťou, že by chodec opustil popred brzdiace vozidlo koridor jeho

pohybu. Vodič mohol nehode zabrániť, ak by stočil riadenie vľavo do protismerného jazdného pruhu za
predpokladu, že by v protismere nejazdili vozidlá.

14. Podľa záverov odborného vyjadrenia č. 77/2013, ktoré vypracoval v súdnom konaní súdny znalec

z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo MUDr. Dalibor Kállay, hladina alkoholu v
krvi vo výške 0,26 g/kg zodpovedá mierne zvýšenej koncentrácii alkoholu v krvi, avšak za predpokladu,
že bola stanovená špecifickou laboratórnou metódou - plynovou chromatografiou. Neovplyvňuje
motorické koordinačné ani reakčné schopnosti človeka, resp. vodiča pri riadení motorového vozidla.
Pri koncentráciách 0,31 až 0,49 g/kg jedinec síce požil alkoholický nápoj, ale je pitím prakticky

neovplyvnený, nemožno povedať, že je podnapitý.

15. Vzhľadom na vyššie uvedené súd postupoval tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu škody
na zdraví za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 42.484,42 eura (4340 bodov x 15,38 eura,

t.j. 66.750,- eur zvýšenú o 50%, t.j. o 33.375,- eur /50% zo sumy 66.750,- eur/, na sumu 100.125,-
eur a zároveň tento nárok žalobcu znížil o mieru spoluzavinenia žalobcu vo výške 15%, t.j. 15.018,75
eura a o sumu 42.621,83 eura, ktorú žalovaná plnila titulom náhrady škody za sťaženie spoločenského
uplatnenia, pred začatím konania. V prevyšujúcej časti nárok žalobcu na náhradu škody na zdraví za
sťaženie spoločenského uplatnenia zamietol.

16. S poukazom na omeškanie žalovanej priznal žalobcovi aj úrok z omeškania
zohľadniac čiastočné plnenia realizované žalovanou dňa 24.8.2012 a 21.11.201217. Proti rozsudku podali odvolanie žalovaná aj žalobca. Žalovaná žiadala napadnutý rozsudok a vec

vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Svoje odvolanie zakladá na dôvodoch uvedených v §
365 ods. 1 písm. h/ a písm. f/ O.s.p. teda na tvrdení, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Za
nesprávny skutkový záver považuje skutočnosť, že súd pojal za základ pre svoje rozhodnutie, bodové
ohodnotenie spoločenského uplatnenia vypracované znaleckou organizáciou Lege artis. Poukázala na

to, že v rámci dokazovania boli predložené 3 znalecké posudky a to posudok MUDr. Tomčovčíka zo
dňa 23.5.2014, znalecký posudok znaleckej organizácie Forenzic.sk Inštitút forenzných medicínskych
expertíz s.r.o. a znalecký posudok znaleckej organizácie LEGE ARTIS, pričom súd sa nevyporiadal
dostatočne s rozdielmi v záveroch jednotlivých znalcov a za základ pojal výlučne znalecký posudok
organizácie LEGE ARTIS. Namietal skutočnosť, že súd nerešpektoval posudky MUDr. Tomčovčíka a
organizácie Forenzic napriek tomu, že títo veľmi podobne hodnotili sporné položky, najmä v otázke

nehodnotenia frustnej (ľahkej) ľavostrannej hemiparézy osobitnou položkou, ale ju brali do úvahy v
rámci inej položky. Poukázala na výpoveď MUDr. Rastislava Burdu v mene znaleckej inštitúcie, ktorý
nekonštatoval, že hodnotenie frustnej hemifarézy pod inou položkou je nesprávne, iba uviedol, že
neurologický nález žalobcu v čase, kedy oni vykonávali jeho vyšetrenie sa zmenil a teda hodnotenie
MUDr. Tomčovčíka bolo správne v čase vypracovania jeho znaleckého posudku, avšak nebolo

už aktuálne v čase kedy znalecký posudok vypracovala znalecká organizácia LEGE ARTIS, že
ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia je možné vykonať vtedy, keď sa zdravotný stav
poškodeného ustáli, pričom MUDr. Tomčovčík ako aj znalecká organizácia Forenzic konštatovali, že
zdravotný stav poškodeného v čase, keď vypracovávali znalecký posudok ustálený bol. Má za to, že
pokiaľ LEGE ARTIS dospela k záveru, že zdravotný stav poškodeného sa zmenil, mala pri hodnotení

SSU použiť §10 ods. 7 zák.č. 437/2004 Z.z. a to vyhotovením nového lekárskeho posudku, ktorý
by zodpovedal zdravotnému stavu poškodeného po zhoršení následkov, v takomto prípade však je
jeho povinnosťou odpočítať bodové hodnotenie určené pôvodne vydaným lekárskym posudkom. Za
nesprávny považuje aj záver súdu prvej inštancie, ktorý náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia
mimoriadne zvýšil podľa § 5 ods. 5 zák.č. 437/2004 Z.z. a to v maximálnom možnom rozsahu t.j. o 50%.

Mázato,ževýsledkyvykonanéhodokazovanianeodôvodňujútakétonavýšenievmaximálnommožnom
rozsahu. Má za to, že takéto maximálne navýšenie prichádza do úvahy iba v skutočne mimoriadnych
prípadoch hodných osobitného zreteľa napr. v situácii bdelej kómy, teda v prípadoch, keď poškodení
nie sú schopní absolútne samostatne fungovať, sú pripútaní na lôžko, sú úplne odkázaní na celodennú
opateru inej osoby. Má za to, že žalobca nie je vyradený zo života v takomto mimoriadnom rozsahu, aj

keď sa v podstatnej miere sťažili možnosti výkonu celej škály činnosti, ktoré pred nehodou vykonával.
Za pochybenie súdu prvej inštancie považuje aj skutočnosť, že žalovanú zaviazal žalobcovi nahradiť
aj úroky z omeškania, pričom vôbec nebral do úvahy špeciálne ustanovenie zákona 381/2001 Z.z. o
omeškaní. S poukazom na znenie § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. ako aj § 11 ods. 8 citovaného
zákona a s poukazom na konkrétne rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave 8Co 151/2016 má za to,

že peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v § 11 ods. 8 citovaného zákona je viazaná
na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a/ alebo b/ teda v 3-mesačnej
lehote a jej účelom je ochrana poškodeného v tom, aby poisťovňa pod následkom tejto peňažnej sankcie
nezostala nečinná a aby bola nútená oznámiť najneskôr v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob
vybavenie jeho poistnej udalosti. Má za to, že túto svoju povinnosť si splnila a preto považuje za otázne

kedy a či vôbec sa dostala do omeškania. Záver súdu prvej inštancie, ktorý predmetný nárok vyvodil s
poukazom na znenie § 6 ods. 3 zákona č. 437/2004 Z.z. nemožno považovať za správny.

18. Žalobca žiadal napadnutý rozsudok zmeniť vo výroku o trovách konania a žalobcovi priznať ich plnú

náhradu. Má za to, že súd prvej inštancie v tejto časti založil svoje rozhodnutie na nesprávnom právnom
posúdení veci pokiaľ mal za to, že žalobca mal v konečnom rozhodnutí úspech v pomere 14,80%.
Má za to, že percentuálne vyjadrenie úspechu žalobcu v tomto type konania je závislé na výsledkoch
znaleckého dokazovania ako aj od úvahy súdu. Má za to, že sumu, ktorú súd žalobcovi priznal je
možné považovať za jeho plný úspech v konaní. Súd preto nesprávne interpretoval ust. § 255 ods. 1

C.s.p.. Považuje za rozpor s princípom spravodlivosti, ak by mal byť žalobca zaťažovaný procesnou
zodpovednosťou za predvídanie výsledku konania, v ktorom bolo nevyhnutné nariadenie znaleckého
dokazovania, ako aj následná úvaha súdu o výške navýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia podľa
§ 5 ods. 5 zákona 437/2004 Z.z..19. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutých výrokoch ako aj konanie,

ktoré mu predchádzalo postupom podľa § 380 ods.1,2 C.s.p. a na základe toho dospel k záveru, že
odvolanie žalovanej je dôvodné sčasti a dôvodným je odvolanie žalobcu proti výroku o trovách konania.

20. Z obsahu odvolaní účastníkov vyplýva, že týmito nebol napadnutý výrok rozsudku súdu prvej

inštancie, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá a v tejto časti rozsudok nadobudol
právoplatnosť. Z obsahu odvolania žalovanej taktiež možno vyvodiť záver o tom, že táto nespochybňuje
základ nároku žalobcu a sporným medzi účastníkmi ostal iba výsledok riešenia odbornej otázky ako
podkladu pre priznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, teda bodového ohodnotenia
sťaženia spoločenského uplatnenia ako aj mimoriadne navýšenie tejto náhrady. Odvolací súd
pridržiavajúc sa rozsahu odvolania žalovanej dospel k záveru, že v časti, v ktorej táto namieta

nesprávne ustálenie bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia ho nemožno považovať
za dôvodné. Z dôvodu námietky žalovanej s bodovým ohodnotením, ktoré vykonal ošetrujúci lekár
MUDr. Mrug súd prvej inštancie nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom MUDr. Ľubošom
Tomčovčíkom a na základe námietok žalovanej voči tomuto znaleckému posudku nariadil aj kontrolné
znalecké dokazovanie a to Znaleckou organizáciou LEGE ARTIS. Toto znalecké dokazovanie bolo

súdom prvej inštancie vykonávané v čase účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, ktorý v súlade s ust.
§ 127 ods. 1 považoval za znalecký posudok iba ten posudok, ktorý bol vykonaný na základe nariadenia
súdu. Znalecký posudok vyhotovený na požiadanie účastníka konania nemal preto dôkaznú hodnotu
znaleckého posudku, ale bolo ho možné hodnotiť iba ako iný listinný dôkaz. Z tohto pohľadu teda
znalecký posudok vyhotovený Znaleckou organizáciou LEGE ARTIS nemožno považovať za kontrolný

znalecký posudok vo vzťahu k posudku, ktorý na požiadanie žalovanej vyhodnotila Znalecká organizácia
Forensic.sk. Vo vzťahu k námietke žalovanej pri bodovom ohodnotení frustnej hemiparézy, ktorú znalec
MUDr. Tomčovčík ohodnocoval iba v rámci položky 253 ako odškodnenie vážnych mozgových a
duševných porúch po ťažkom poranení hlavy a Znalecká organizácia LEGE ARTIS tento následok
hodnotila osobitnou položkou 309 ako frustnú hemiparézu ľavostrannú celkovým počtom 1300 bodov,

zaujala svoje stanovisko na strane 26-27 svojho znaleckého posudku, keď uviedla, že interpretáciu
znaleckého posudku MUDr. Tomčovčíka ako aj posudku vypracovaného Znaleckou organizáciou
Forensic.sk nepovažuje za správne s poukazom na to, že položka 253 predstavuje vážne mozgové a
duševné poruchy ( teda nie všetky následky) po ťažkom poranení hlavy a má za to, že v tejto položke
nie je možné zahrnúť aj neurologické a iné následky mozgových poranení tak, ako tieto majú vyčlenené

samostatné položky v rámci zákona. Konštatovala, že frustná ľavostranná hemiparéza z neurologického
a traumatologického a neurochirurgického hľadiska je u žalobcu klinická zjavná. To, že sa jedná o frustnú
(ľahkú ) formu nie je dôvodom, aby nebola zaradená samostatne do plnenia sťaženie spoločenského
uplatnenia. S poukazom na záver svojich znalcov, ktorí sa vyjadrovali v rámci znaleckého posudku
tejto znaleckej organizácie a to traumatológa, neurológa, neurochirurga a psychiatra dospeli k záveru,

že je nevyhnutné plniť ľavostrannú hemiparézu u žalobcu nezávislou položkou dospeli k záveru, že
ochrnutie končatín u žalobcu nemožno zahrnúť do veľmi obšírneho hodnotenia položky 253 ako
mozgovú poruchu a preto postupovali v zmysle ust. § 4 ods. 3 zákona č. 437/2004 Z.z. tak, že použili
sadzbu za poškodenie, s ktorým ho možno z hľadiska sťaženia spoločenského uplatnenia najlepšie
porovnať a tým je položka č. 309. Tieto odporné závery potvrdil zástupca Znaleckej organizácie LEGE

ARTIS MUDr. Radoslav Burda na pojednávaní dňa 12.1.2017 v ktorom zotrval na týchto odborných
záveroch a rozdiel pripisoval aj skutočnosti uplynutia času medzi stavom žalobcu v čase, kedy podával
znalecký posudok MUDr. Tomčovčík a jeho stavom v čase vyšetrenia touto znaleckou organizáciou.
Čiastočný rozdiel v bodových položkách vysvetlil aj skutočnosťou, že znalec Tomčovčík vážne následky
po poranení mozgu čiastočne hodnotil aj inou položkou a to položkou č. 383b. Znalecká organizácia

LEGE ARTIS v záujme komplexného a aktuálneho zhodnotenia zdravotného stavu a následkov u
žalobcu sa v tejto otázke priklonila k postupu, ktorým hemiparézu hodnotila osobitnou položkou č. 309.
S poukazom na toto odborné vyjadrenie v ktorom bolo zaujaté stanovisko k rozdielom záverom znalca
oproti predchádzajúcemu znaleckému posudku v prípade tejto jednej spornej položky, má odvolací súd
za to, že týmto kontrolným znaleckým posudkom boli dostatočne a logicky zdôvodnené rozdiely oproti

výsledkom znaleckého dokazovania znalca MUDr. Tomčovčíka a preto súd prvej inštancie postupoval
správne, ak odborné závery tejto znaleckej organizácie uvedené v znaleckom posudku pojal za základ
svojho rozhodnutia.21. Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú odvolaciu námietku žalovanej, ktorá obodovanie tejto
diagnózy považuje za nový lekársky posudok v zmysle § 10 ods. 7 zák.č. 437/2004 Z.z. ako dôsledok

zmeny zdravotného stavu žalobcu. Takýto záver nemá totiž oporu ani v samotných výsledkoch tohto
znaleckého dokazovania Znaleckou organizáciou LEGE ARTIS, ktorá uvedenú situáciu nehodnotila
ako tzv. kvantitatívny skok vo vývoji zdravotného stavu žalobcu vznikom novej diagnózy, ale iba ako
kvalitatívnu zmenu v rámci rovnakej diagnózy. Takýmto záverom nasvedčuje aj skutočnosť, že uvedená
diagnóza bola pod samostatnou položkou hodnotená už ošetrujúcim lekárom MUDr. Mrugom v jeho

bodovom ohodnotení zo dňa 16.12.2011.

22. Za dôvodnú považuje odvolací súd odvolaciu námietku žalovanej týkajúcu sa mimoriadneho
zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia o 50%. Táto úprava vychádza z ust. § 5 ods. 5 zákona
č. 437/2004 Z.z..

23. Podľa tohto ustanovenia v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity môže
súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50%.

24. Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že toto umožňuje súdu v prípadoch hodných
osobitného zreteľa zvýšiť náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia najviac o 50%. Súd v rámci
zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je takto oprávnený posúdiť individuálne
okolnosti konkrétnej veci a zohľadniť pritom posúdenie všetkých skutočností uvedených v ust. § 4 ods.

1 zákona. Pri svojich úvahách o zvýšení náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je limitovaný
iba hornou hranicou 50% a záverom, že uvedený prípad musí považovať za prípad hodný osobitného
zreteľa. Zvyšovanie odškodnenia musí mať isté hranice, zachovať si racionálny vzťah k úrovni bodového
ohodnotenia jednotlivých následkov poškodenia zdravia i jeho peňažnému vyjadreniu, rešpektovať
požiadavku porovnateľnosti s inými podobnými prípadmi, nesmie byť prejavom ľubovôle.

25. Súd prvej inštancie sa pri priznávaní mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia neriadil dôsledne uvedenými zásadami. V tomto smere poukázal na skutočnosť, že žalobca
je invalidný, z hľadiska ďalšieho pracovného uplatnenia plne invalidizovaný, nie je schopný opätovne

sa zapojiť do pracovného procesu. Prognóza vývinu zdravotného stavu žalobcu je nepriaznivá s
pravdepodobnosťou prehlbovania organickej symptomatiky. Takéto odôvodnenie nemožno považovať
za postačujúce. Dôvody totiž je nevyhnutné rozčleniť z hľadiska odôvodnenia prípadov hodných
osobitného zreteľa na jednej strane a z hľadiska vymedzenia rozsahu tohto mimoriadneho odškodnenia
od 0-50%. Z dôvodov, ktoré súd prvej inštancie k tejto otázke uviedol možno považovať za relevantné

tvrdenie o uznaní invalidity žalobcu, keďže toto ako pozitívne vymedzený dôvod zakladá a odôvodňuje
prípad hodný osobitného zreteľa. Na druhej strane však aj vymedzenie rozsahu tohto odškodnenia od
0-50% musí byť logickým vyústením vyhodnotenia konkrétnych následkov u žalobcu tak, aby toto bolo
porovnateľné s inými prípadmi vzhľadom na úroveň následkov poškodenia zdravia. Je teda zrejmé, že
na hornej hranici teda vo výške okolo 50% by mali byť odškodňované iba najzávažnejšie prípady, v

ktorých obmedzenie sťaženia spoločenského uplatnenia je na hornej hranici, teda na hranici smerom k
úplnej strate akéhokoľvek spoločenského uplatnenia vo všetkých jeho sférach.

26. S poukazom na tieto dôvody považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie za vecne

správny v časti v ktorej tento priznal náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške bodového
ohodnotenia vykonaného Znaleckou organizáciou LEGE ARTIS, teda v rozsahu 4340 bodov. Pri
nespornej výške 15,38 eur za 1 bod to predstavuje sumu 66.750,-eur. Po zohľadnení spoluzavinenia
žalobcu vo výške 15% (ktoré nebolo v odvolaní namietané) to predstavuje zníženie náhrady o 10.012,50
eur (66.750 x 15 %), t.j. v sume 56.737,50 eur. Pri zohľadnení plnenia zo strany žalovanej vo výške

42.621,83 eur je dôvodným nárok žalobcu vo výške 14.115,67 eur (56.737,50 - 42.621,83). V takomto
rozsahu teda odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.27. Dôvodným je odvolanie žalovanej v časti priznaných úrokov z omeškania. V tejto časti súd prvej
inštancie založil svoje závery na nesprávnom právnom posúdení a v dôsledku toho aj nesprávne
rozhodol o úrokoch z omeškania ako príslušenstve pohľadávky. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca

si uplatnil nárok na priznanie úroku z omeškania vychádzajúc zo záveru, že žalovaný mal najneskôr
do 6.4.2012 vykonať úhradu uplatneného nároku na náhradu škody podľa § 11 ods. 6 zákona č.
381/2001 Z.z.. Z formulácie tohto nároku uvedenej v žalobe vyplýva, že ide o nárok uplatnený v
zmysle ust. § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu podania žaloby, teda ku
dňu 23.1.2013. Podľa tohto ustanovenia poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní

po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohtorozhodnutianevyplývainálehotanaposkytnutiepoistnéhoplnenia.Zuvedenéhojezrejmé,žeúrok
z omeškania bol uplatnený z dôvodu omeškania žalovanej s plnením peňažného nároku, teda poistného
plnenia v zákonom stanovenej lehote. Lehota na plnenie v tomto zákonnom ustanovení je upravená
v závislosti od skutočnosti, či možno vyvodiť záver o tom, že po skončení samotného prešetrovania

vykonaného poisťovňou sú preukázané všetky podmienky pre plnenie zo strany poisťovne. V prípade,
že tomu tak nie je a samotné plnenie je závislé od ustálenia jeho výšky, ktorá bola predmetom súdneho
konania, je povinnosťou poisťovateľa plniť v lehote 15 dní po doručení právoplatného rozhodnutia súdu,
resp. v inej lehote určenej súdom. Z obsahu konania je zrejmé, že jeho predmetom bolo ustálenie
výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré bolo ustálené v súdnom konaní za pomoci

znaleckého dokazovania. Za takejto situácie možno konštatovať, že povinnosť žalovanej plniť súdom
prisúdenú pohľadávku vznikne až uplynutím 15 dní od doručenia právoplatného rozhodnutia o výške
plnenia. Do uplynutia tejto doby teda nie je žalovaná so svojím plnením v omeškaní. Úrok z omeškania
nie je dôvodný ani pri plnení náhrady vo výške mimoriadneho zvýšenia odškodnenia, keďže táto výška
je závislá od úvahy súdu. Na základe toho odvolací súd v tejto vyhovujúcej časti rozsudok zmenil podľa

ust. § 388 C.s.p. a nárok na priznanie úrokov z omeškania zamietol.

28. Za dôvodné považuje odvolací súd odvolanie žalobcu, čo do trov konania. V tejto časti súd prvej
inštancie založil svoje rozhodnutie na nesprávnom právnom posúdení a v dôsledku toho aj nesprávne

ustálil mieru úspechu účastníkov v konaní.

29. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

30.Podľaods.2akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovkonaniapomernerozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

31. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že Civilný sporový poriadok neprevzal ust. § 142 ods. 3
O.s.p. ktoré umožňovalo priznať účastníkov plnú náhradu trov konania aj v prípade iba jeho čiastočného
úspech a to v prípade, ak rozhodnutie o výške záviselo od znaleckého posudku, alebo od úvahy
súdu. Z uvedeného vyplýva, že na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy nová právna úprava
už neobsahuje tri špeciálne skutkové podstaty (§ 142 ods.1,2,3 O.s.p.) ale len dve (§ 255 ods. 1 a 2

C.s.p.). Na prvom mieste je zásada úspechu a v prípadoch, keď mala strana sporu vo veci úspech iba
čiastočný, platí pravidlo obsiahnuté v §255 ods. 2 C.s.p. (pomer úspechu). Podľa komentára Civilného
sporového poriadku vydaného Doc. JUDr. Marekom Štefčekom PhD. a kolektívu v roku 2016 zásadu
úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu (sudcovské
právo) alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však nejde o procesne neúspešného žalobcu,

ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť
procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti.
Pri rozhodovaní o náhrade trov konania v takýchto prípadoch treba rozlíšiť, čo je základné a čo je
sprevádzajúce (pozri k tomu nález Ústavného súdu Českej republiky III ÚS 170/99). Za základné sa
považuje rozhodnutie, že do žalobcovho práva bolo zasiahnuté. Výška nemajetkovej ujmy je potom

druhotná a nadväzujúca. Rovnako odborná otázka posudzovaná znalcom môže presahovať možnosti
strany sporu, ktorá napr. výšku škody „iba“ odhaduje. Aj tu je zrejmý primárny fakt, že škoda bola
spôsobená; jej výška nasleduje. Vhodným riešením potom bude, že žalobca má právo na plnú náhradu
trov konania, avšak výlučne iba z prisúdenej sumy (nie zo sumy žalovanej). Priznanie plnej náhrady trovkonania výlučne z prisúdenej sumy je v tomto prípade zdôvodniteľné cez interpretáciu pojmu „úspech
vo veci“ (§ 255 C.s.p.) keď ten ako je uvedené vyššie čo sa skúma, čo do právneho základu a nie čo
do výšky priznaného nároku.

32. Odvolací súd zhodujúc sa s uvedenými právnymi závermi, preto zrušil výrok rozsudku súdu prvej
inštancie o trovách konania a aj v tejto veci vracia vec súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie.

33. V novom rozhodnutí bude jeho povinnosťou spravovať sa uvedenými právnymi závermi.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).