Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 2, 2019

Súd: Okresný súd Svidník
Spisová značka: 9T/125/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8618010320
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matúš Tarcala

ECLI: ECLI:SK:OSSK:2019:8618010320.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Svidník samosudcom JUDr. Matúšom Tarcalom v trestnej veci proti obž. T. J., pre prečin

ublíženie na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona a iné, na hlavnom pojednávaní dňa 02.04.2019 takto

r o z h o d o l :

obžalovaný

T. J., nar. XX.XX.XXXX v X.,
trvale bytom R., O. XXX/X,

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e

dňa 24.02.2018 v čase okolo 23:50 hod. v priestoroch baru MAGIC club na ul. Dukelskej v Giraltovciach
pred viac ako dvomi súčasne prítomnými osobami fyzicky napadol barmanku W. Y. tak, že prišiel k nej
za barový pult a udieral ju päsťami do tváre a nosa a potom ako si kľakla na zem, aby sa mohla brániť,
kopal ju do celého tela, čím jej spôsobil pomliaždenie čelovej oblasti tváre, zlomeninu nosových kostí a
pomliaždenie prednej brušnej steny s dobou liečenia spojenou so sťažením obvyklého spôsobu života
v trvaní 14 dní,

t e d a

- inému úmyselne ublížil na zdraví,
- dopustil sa fyzicky, verejne a na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti tým, že napadol iného,

č í m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm.
a/ Tr. zákona.

r o z h o d o l :

Podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona za použitia § 36 písm. l/, § 37 písm. h/, § 38 ods. 2, § 41 ods. 1 Tr. zákona
úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šiestich) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona súd výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne o d k
l a d á a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona u r č u j e skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnástich) mesiacov.

Podľa § 50 ods. 2 Tr. zákona povinnosť, aby v skúšobnej dobe podľa svojich schopností nahradil škodu
spôsobenú trestným činom.Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. povinnosť nahradiť poškodenej Sociálnej poisťovni, so sídlom ul. 29. augusta
8 a 10, 813 63 Bratislava I, škodu v sume 90,40 eur (deväťdesiat eur a štyridsať centov).

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry vo Svidníku podal na tunajší súd dňa 12.12.2018 obžalobu sp. zn. Pv
75/18/7712-24 na obv. T. J. a to pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona a prečin
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona na tom skutkovom základe, že
dňa 24.02.2018 v čase okolo 23:50 hod. v priestoroch baru MAGIC club na ul. Dukelskej v Giraltovciach
pred viac ako dvomi súčasne prítomnými osobami fyzicky napadol barmanku W. Y. tak, že prišiel k nej

za barový pult a udieral ju päsťami do tváre a nosa a potom ako si kľakla na zem, aby sa mohla brániť,
kopal ju do celého tela, čím jej spôsobil pomliaždenie čelovej oblasti tváre, zlomeninu nosových kostí a
pomliaždenie prednej brušnej steny s dobou liečenia spojenou so sťažením obvyklého spôsobu života
v trvaní 14 dní.

Na hlavnom pojednávaní obž. T. J. urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., že je vinný
zo skutku, ktorý je uvedený v obžalobe.

Vzhľadom na to, že obžalovaný po zákonnom poučení vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý
je uvedený v obžalobe, súd u neho v zmysle § 333 ods. 3 Tr. por. otázkami zistil:

písm. c/ - či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu,
písm. d/ - či bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu
bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s ním mohol radiť o
spôsobe obhajoby,

písm. f/ - či rozumie právnej kvalifikácií skutku,
písm. g/ - či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin
mu kladený za vinu,
písm. h/ - či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa mu kladie za
vinu.

Na všetky tieto otázky obžalovaný Marek Daňo odpovedal „ÁNO“.

V zmysle § 257 ods. 6 Tr. poriadku súd zistil stanovisko prokurátora, pričom ten navrhol, aby súd
prijal vyhlásenie obžalovaného. Následne súd postupujúc podľa § 257 ods. 7 Tr. poriadku uznesením

rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného prijíma a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom
obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná, teda čo do výroku o vine a na hlavnom pojednávaní
sa vykoná iba dokazovanie súvisiace s rozhodnutím o druhu a výmere trestu ako aj o náhrade škody.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, prečítaním zápisníc o

výpovediach svedkov JUDr. Gabriely V., Mgr. P. T., W. Y., Y. U. a I. Y., prehratím videozáznamu z
bezpečnostnej kamery ako aj listinnými dôkazmi a to: Zápisnicou o vydaní veci, potvrdením Sociálnej
poisťovne, uplatnením nároku VšZP, odpisom z registra trestov, správou mesta Giraltovce, výpisom z
ústrednej evidencie priestupkov, kópiou podacieho lístka, lustráciou v Sociálnej poisťovni.

trest

Pri určovaní druhu a výmery trestu uloženého obžalovanému sa súd riadil základnými zásadami
uvedenými v ustanovení § 34 Tr. zákona a bral teda do úvahy konkrétne okolnosti spojené so spôsobom
spáchania trestného činu a jeho následkom, zavinením, poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami,

osobou páchateľa, jeho pomermi a možnosťou jeho nápravy.

U obžalovaného súd zistil jednu poľahčujúcu a jednu priťažujúcu okolnosť. Poľahčujúcou okolnosťou
bolo to, že sa k trestnému činu priznal a úprimne ho oľutoval (§ 36 písm. l/ Tr. zákona) a priťažujúcou
okolnosťou bolo to, že spáchal viac trestných činov (§ 37 písm. h/ Tr. zákona), keďže spáchal prečinublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa
§ 364 ods. 1 Tr. zákona.

Obžalovaný s poukazom na okolnosti prípadu a svoju osobu žiadal, aby mu súd uložil peňažný trest,
pretože trest odňatia slobody hoci aj s podmienečným odkladom považoval za neprimerane prísny. Vo
svojej výpovedi sa prezentoval ako úspešný podnikateľ vykonávajúci podnikanie v Českej republike
s obchodnými vzťahmi s veľkými nadnárodnými korporáciami a aj ako milujúci syn, ktorý má ťažko
chorého otca (onkologického pacienta), o ktorého sa stará, pričom aj spáchanie predmetného skutku

obhajoval tým, že spáchaniu skutku predchádzal verbálny útok zo strany poškodenej a fyzický útok
jej rodinného príslušníka na jeho otca, ktorý si chcel s poškodenou vyjasniť a nahnevala ho rasistická
poznámka poškodenej v znení „vy cigáni ste všetci rovnakí“. Vzhľadom na to, že okolnosti prípadu, k
čomu patrí aj motív páchateľa, sú okolnosťami, na ktoré súd prihliada nielen pri rozhodovaní o vine ale aj
pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu, aj napriek prijatiu vyhlásenia obžalovaného o vine súd vykonal
dokazovanie na preverenie tvrdení (obhajoby) obžalovaného.

Tvrdenie obžalovaného o tom, že k útoku mal byť vyprovokovaný poznámkou poškodenej s rasovým
podtextom, ale nebola žiadnym spôsobom preukázaná. Z výpovede poškodenej I. Y. ale aj z výpovedí
svedkov Y. U. a LU. H.vej, ktorí sa v čase útoku nachádzali pri bare, vyplýva, že obžalovaný zaútočil
na poškodenú po tom, čo sa jej pýtal na jej meno. Ani poškodená a ani žiaden z prítomných svedkov
neuviedli, že by pred útokom poškodená adresovala obžalovanému poznámku narážajúcu na jeho

rasový pôvod. O. obžalovaného nevyplýva ani z videozáznamu z bezpečnostnej kamery, ktorá sa
nachádzala nad barom a ktorá zachytila útok obžalovaného na poškodenú. Je pravdou, že tento
videozáznam nezaznamenal rozhovor medzi obžalovaným a poškodenou (bezpečnostná kamera sa
nachádzala za chrbtom poškodenej, a tak zo záznamu nie je možné zistiť, čo poškodená hovorila),
avšak zaznamenal konanie obžalovaného, z ktorého je zrejmé, že pred útokom neprebiehal medzi ním

a poškodenou nejaký dlhší rozhovor (podľa výpovede obžalovaného sa mal najprv poškodenej pýtať
na jej meno a následne s ňou mal riešiť predchádzajúci útok na jeho otca, kde sa mal obžalovaný
poškodenej pýtať prečo sa takto správala k jeho otcovi a následne jej mal vysvetľovať, že ak mala
problém, mohli mu len vynadať, no nie naňho fyzicky zaútočiť). Súd tak neuveril obžalovanému a jeho
obhajobu spočívajúcu v údajnej verbálnej narážke poškodenej na jeho pôvod považoval len za účelovú

obranu obžalovaného. Naopak, z vykonaného dokazovania (výpovedí poškodenej a svedkov ako aj z
videozáznamu) sa javí, že obžalovaný zaútočil na poškodenú po zistení jej priezviska a kvôli údajnému
incidentu v minulosti. No vzhľadom na to, že súd na začiatku hlavného pojednávania pred vykonaním
dokazovania prijal vyhlásenie obžalovaného o vine, bol viazaný právnou kvalifikáciou skutku.

Obžalovaný považoval trest odňatia slobody za neprimerane prísny a za primeraný považoval peňažný
trest. S tým sa ale súd nestotožnil, pretože ukladanie peňažného trestu ako trestu alternatívneho k
trestu odňatia slobody (§ 56 ods. 2 Tr. zákona) si vyžaduje predpoklad, aby to odôvodňovala povaha
spáchaného prečinu a možnosť nápravy páchateľa. V tomto prípade ale nebol naplnený ani jeden z
týchtopredpokladov.Pokiaľideopovahuspáchanéhoprečinu,takobžalovanýspáchalhneďdvaprečiny

(ublíženie na zdraví a výtržníctvo) a to v priamom úmysle, kedy agresívnym spôsobom zaútočil na ženu
nepochybne oveľa útlejšej postavy ako bol on sám (čo je zrejmé aj z videozáznamu), bez varovania tak,
že prešiel k nej za barový pult. Nešlo pri tom len o jeden úder ale o sériu úderov, pričom obžalovaný
evidentne neprestal v agresívnom správaní ani po tom, čo bol po útoku na poškodenú odtiahnutý inými
osobami. Z videozáznamu je zrejmé, že obžalovaný fyzicky zaútočil aj na osobu, ktorá sa snažila

zabrániť v útoku obžalovaného na poškodenú (podľa výpovedí išlo o svedka Jána U.) a taktiež útočil
na inú osobu aj na chodbe baru. Aj keď je pravdou, že tieto následné útoky nie sú súčasťou skutku
uvedeného v obžalobe, nebráni to súdu pri prihliadaní na ne pri posudzovaní osoby obžalovaného a
charakteru jeho správania sa. Hrubého a agresívneho správania sa obžalovaný dopustil aj v minulosti,
kedy bol uznaný vinným z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu za skutok spáchaný dňa

24.01.2015, kedy vynadal a vyhrážal sa kuchárovi v bare Európa v Giraltovciach, pričom prešiel za
barový pult a sotil doňho tak, že ten sa zastavil až na stoličke pri stene (uložená mu bola bloková pokuta
30,- eur) a aj za skutok spáchaný dňa 19.06.2013 na ulici v Giraltovciach, kedy sa slovne vyhrážal
„zarezaním“ inej osobe (uložená mu bola bloková pokuta 25,- eur). Obžalovaný sa prezentuje ako
úspešný podnikateľ ochotný zaplatiť akúkoľvek peňažnú sankciu za svoje konanie (vrátane finančného

vyrovnania sa s poškodenou), no samotný peňažný trest by podľa názoru súdu nenaplnil účel trestu,
ktorým je zabezpečenie ochrany spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej
trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných
odradí od páchania trestných činov (§ 34 ods. 1 Tr. zákona). Najmä preventívna a výchovná funkciatrestu (zabránenie obžalovanému v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorenie podmienok na jeho
výchovu) by podľa názoru súdu nebola len samotným peňažným trestom naplnená, pretože obžalovaný
prezentoval svoju dobrú majetkovú situáciu (podľa jeho vlastných je úspešným podnikateľom), vďaka

ktorej by zrejme razantnejšie nepocítil tvrdosť akéhokoľvek peňažného trestu, o čom svedčí aj to,
že aj v minulosti dokázal, že sankcie peňažného charakteru u neho neviedli k náprave, kedy okrem
spomínaných 2 priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu, za čo mu boli uložené pokuty, sa od roku
2013 do spáchania predmetného skutku dopustil 4 dopravných priestupkov (01.04.2014, 20.11.2014,
16.02.2015 a 15.08.2016), za čo mu boli uložené blokové pokuty vo výškach 50,- eur, 10,- eur, 20,-

eur a 20,- eur. Súd tak dospel k záveru, že u obžalovaného uloženie samostatného peňažného trestu
nenaplní účel trestu a neprevychová obžalovaného tak, ako to dokáže hrozba nariadenia výkonu trestu
pri uložení trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom. Nakoniec trest odňatia slobody v tomto
prípade plní aj úlohu generálnej prevencie, pretože signalizuje voči všetkým, že z následkov páchania
trestných činov nie je možné jednoducho sa „vykúpiť“ peniazmi.

Trestná sadzba za spáchaný prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona je až 3 roky
odňatia slobody. Pri prečine ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona zákon stanovuje trestnú
sadzbu 6 mesiacov až 2 roky. U obžalovaného súd zistil rovnosť poľahčujúcich a priťažujúcich okolností
(pomer 1:1), a preto ukladal trest pri trestnej sadzbe 6 mesiacov až 3 roky. Súd totiž trest ukladal za
prísnejšie trestný prečin výtržníctva za aplikácie ustanovenia § 41 ods. 1 Tr. zákona, podľa ktorého ak

sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu
najvyššia z nich, t.j. 6 mesiacov z prečinu ublíženia na zdraví. Súd ukladal trest úhrnný, pretože ho
ukladal za viac trestných činov - prečinov (§ 41 ods. 1 Tr. zákona). Uloženie trestu odňatia slobody na
dolnej hranici trestnej sadzby (vo výmere 6 mesiacov) súd považoval za dostatočné, pričom aj prokurátor
navrhoval uloženie takéhoto trestu. Aj vzhľadom na mieru agresivity obžalovaného pri predmetnom

útoku, ako aj jeho predošlý život (podobných agresívnych konaní sa dopustil aj v minulosti, za čo bol
priestupkovo sankcionovaný) súd neurčil skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia na jej spodnej
hranici (1 rok), ale určil ju na dobu 18 mesiacov, čo považoval za dostatočné na to, aby obžalovaný
svojim správaním preukázal, že vie viesť riadny život. Súčasne počas jej plynutia uložil obžalovanému
aj povinnosť podľa svojich schopnosti nahradiť škodu spôsobenú trestným činom. Povinnosť nepriblížiť

sa k poškodenej W. Y. a obmedzenie spočívajúce v zákaze vstupu do baru Magic Club v Giraltovciach
uložené obžalovanému pôvodne v trestnom rozkaze súd nakoniec neuložil, pretože z lustrácie v
Sociálnej poisťovni súd zistil, že poškodená W. Y. už v bare Magic Club nepracuje, pracuje na opačnom
konci Slovenskej republiky v Bratislave, a tak tieto povinnosti a obmedzenia pôvodne ukladané na
ochranu poškodenej súd za tohto stavu nepovažoval za potrebné ukladať.

náhrada škody

V prípravnom konaní si nárok na náhradu škody uplatnili poškodení: Sociálna poisťovňa vo výške
90,40 eur, Všeobecná zdravotná poisťovňa vo výške 114,39 eur a poškodená W. Y.. Poškodená W.

Y. si síce nárok na náhradu škody uplatnila, do skončenia skráteného vyšetrovania ale neuviedla, v
akej výške si tento nárok uplatňuje, a teda takto uplatnený nárok nie je možné považovať za nárok
uplatnený riadne a včas v zmysle § 46 ods. 3 Tr. poriadku. Preto ju súd na hlavné pojednávanie
ako poškodenú s nárokom na náhradu škody nepripustil a o jej nároku na náhradu škody týmto
rozsudkom nerozhodoval, čo ale nebráni tomu, aby si svoj nárok uplatnila v civilnom procese. Súd

nerozhodoval ani o nároku na náhrady škody poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovne, pretože
obžalovaný na hlavnom pojednávaní podacím lístkom preukázal, že tento nárok v celej výške (114,39
eur)poškodenejVšeobecnejzdravotnejpoisťovninahradildňa02.04.2019.Súdtakuložilobžalovanému
povinnosť nahradiť škodu len poškodenej Sociálnej poisťovni vo výške 90,40 eur, čo predstavuje
výšku nemocenských dávok vyplatených Sociálnou poisťovňou poškodenej Kristíne Y. za obdobie od

08.03.2018 do 29.03.2018, čo je v príčinnej súvislosti s predmetnými trestnými činmi obžalovaného.

Poučenie:

P o u č e n i e Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom
súde Svidník.Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný
pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,
poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o
zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania

výslovne vzdať. Rozsudok možno napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie
ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je
nesprávny alebo že chýba.

Za obžalovaného môže podať odvolanie aj jeho zákonný zástupca a obhajca a u mladistvého tiež orgán
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.