Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 21, 2019

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 4P/6/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3619200177
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Brinčíková

ECLI: ECLI:SK:OSPE:2019:3619200177.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske sudkyňu JUDr. Boženou Brinčíkovou vo veci starostlivosti súdu o maloletú Y. Y.

R., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., T. XX/X, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske
ako kolíznym opatrovníkom , dieťa matky Y. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., T. XX/X a otca T. R., nar.
XX.XX.XXXX, bytom T. XX, I. W. Xa, Č. C., o návrhu otca na zníženie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Súd mení rozsudok Okresného súdu Partizánske zo dňa 23.01.2018 č.k. 4P/30/2017-42 v časti o
určenie výživného otcovi tak, že otcovi z n i ž u j e výživné na mal. Y. Y., nar. XX.XX.XXXX zo sumy
250 € mesačne na sumu 170 € mesačne vždy do 15.dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk matky
s účinnosťou od 01.04.2019.

II. Vo zvyšku súd návrh na zníženie výživného zamieta.

III. Rozsudok Okresného súdu Partizánske zo dňa 23.01.2018 č.k. 4P/30/2017-42 zostáva v ostatných
častiach nezmenený.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

(1)Otec maloletej sa podaným návrhom domáha zníženia vyživovacej povinnosti k maloletej dcére.

Návrh odôvodnil tým, že jeho manželstvo s matkou maloletej bolo rozvedené rozsudkom Okresného
súdu Partizánske zo dňa 23.01.2018, sp. zn. 4P/30/2017. Maloletá dcéra pochádzajúca z ich manželstva
bola zverená do osobnej starostlivosti matky. On bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej sumou
250 € mesačne. Má za to, že od rozhodnutia súdu došlo k zmene jeho schopností a možností ako aj
okolností, na základe ktorých pôvodne navrhol výšku výživného v sume 250 € mesačne , aby matke
uľahčil chod domácnosti. V súčasnosti pracuje v spoločnosti EuropAssistance s.r.o. Praha, kde dosahuje
mesačný príjem v sume 770 €. Z tejto sumy mesačne vynakladá sumu 300 € na podnájom a sumu 70

€ na ďalšie výdavky. Matka maloletej žije už vyše pol roka v spoločnej domácnosti s novým partnerom.
On si plánuje s partnerkou založiť novú rodinu. Výživné navrhol znížiť zo sumy 250 € mesačne na sumu
80 € mesačne s účinnosťou od 01.03.2019.

(2) Otec maloletej na pojednávaní uviedol, že v čase poslednej úpravy výživného resp. v čase rozvodu
bol zamestnaný v spoločnosti Fast s.r.o. s podobným príjmom ako má teraz. V tom čase však býval
spolu s priateľkou na inom mieste, kde bolo podstatne nižšie nájomné. Išlo o jednu izbu, kde pôvodne

platili nájomné v sume 6000 Kč. Jeho priateľka bola v tom čase zamestnaná. V súčasnosti zmenila
zamestnávateľa. Motorové vozidlo, ktoré mal od svojho otca, už v súčasnosti nemá. Vyživovaciu
povinnosť má len k maloletej dcére Y. Y.. Výživné platí riadne a včas. V poslednom čase je kontakt
medzi ním a dcérou taký, že ona viac menej chodí za ním do T.. Pokiaľ je s ňou v kontakte, taksa jej snaží kupovať veci. V súčasnej dobe sa s priateľkou presťahovali. Nájom v predchádzajúcom
bydlisku bol ukončený z dôvodu rekonštrukcie rodinného domu. Presťahovali sa do bytu v T. W. I. W.,
kde pôvodne platili 10 000 Kč, no nájomné sa postupne zvyšovalo. Od januára platia nájom v sume

15 000 Kč. Majiteľ bytu prišiel o prácu a nie je tak vylúčené, že pokiaľ nájde niekoho kto mu zaplatí
viac, tak bude musieť platiť vyššie nájomné alebo si hľadať iné bývanie. Je zamestnaný a dosahuje
mesačný príjem asi 23 000 Kč brutto. Jeho čistý mesačný príjem predstavuje sumu 20.000 až 22
000 Kč netto. Jeho priateľka pracuje, avšak nevie uviesť výšku jej príjmu, pretože nedávno menila
zamestnanie. Na platení nájmu sa podieľa jednou polovicou. Na výdavkoch spoločnej domácnosti sa

podieľajú obaja. Po zaplatení všetkých výdavkov vrátane výživného mu ostáva na stravu suma 2.000 až
3.000 Kč. Vyživovaciu povinnosť má stále len k dcére. Je si vedomý toho, že výživné, ktoré navrhuje , t.j.
sumu 80 € mesačne je málo, ale dcére by mesačne ukladal peniaze v sume 80 € na jej účet, s ktorými
peniazmi by mohla nakladať. Navrhoval by znížiť výživné na sumu 80 € a sumu 80 € by mesačne vkladal
dcére na účet, s ktorými by mohla disponovať. Má za to, že k zmene došlo aj v tom, že matka maloletej
žije v spoločnej domácnosti s priateľom. Pri rozvode navrhol výšku výživného určiť na sumu 250 €

kvôli tomu, že matka maloletej tvrdila, že zostane sama a tak aby dokázala zaplatiť všetky výdavky
súvisiace s domácnosťou. Nemá informácie o tom, či sa zmenili alebo nezmenili jej majetkové pomery.
Podľa vyjadrenia dcéry býva priateľ matky s nimi v spoločnej domácnosti a myslí, že je zamestnaný.
Uvedomuje si, že z dôvodu štúdia dcéry na strednej škole sa jej výdavky zvýšili. Napokon navrhol, aby
súd znížil jeho vyživovaciu povinnosť voči dcére na sumu 150 € mesačne.

(3) Matka maloletej k návrhu na zníženie výživného uviedla, že s návrhom na zníženie výživného na
sumu 80 € mesačne nesúhlasí. Od rozvodu sa zmenila jediná vec a to, že dcéra nechodí na ZŠ ale od
01.09.2018 chodí na Strednú umeleckú školu v M.. V čase poslednej úpravy výživného platila všetky
výdavky , čo sa týka hypotéky, poplatkov a čo sa týka dcéry , tak ako aj teraz. Jej priateľ je u nich

naozaj veľmi často, je to zamestnaný človek. S otcom maloletej sú stále spolumajiteľmi domu a jej priateľ
povedal, že z tohto dôvodu sa nebude podieľať na financovaní akoby otcovho majetku. Chce, aby po
vyporiadaní majetku zostala výlučnou vlastníčkou domu s tým, že potom by bola jeho vlastníčkou ich
dcéra. Nechce, aby sa jej priateľ podieľal na výdavkoch ako sú elektrina, voda, plyn , pretože chce
byť výlučnou vlastníčkou domu. Nežiada to od priateľa aj kvôli tomu, že ona sa zase zdržiava v jeho

rodinnom dome , kde tiež spotrebúva elektrinu, vodu a neplatí za to. Náklady, ktoré vznikajú v súvislosti
s pobytom jej priateľa v jej dome im priateľ nahrádza tým, že ich s dcérou pozve na večeru, zoberie
ju na výlet, ktorý by si ona nemohla dovoliť a podobne. Potvrdila, že výživné určené v rozvodovom
konaní , bolo určené v takej výške aj preto, že sa predpokladalo , že zostane s dcérou sama a bude
musieť platiť hypotéku a všetky poplatky. Výška výživného bola dohodnutá aj s prihliadnutím na tieto

skutočnosti. Jej bežný príjem je 800-900 € mesačne, ktorý je možné zvýšiť ale potom je prakticky stále
v robote. Pracuje aj nadčas keď chce dcére umožniť cestu do Paríža. Býva v rodinnom dome a platí
tie isté výdavky ako v dobe rozvodu. S platením výživného 80 € s tým, že na účet dcéry bude uložená
ďalšia suma 80 € nesúhlasí lebo maloletá si chce kupovať veci a sumu na účte by za dva dni nemala.
So znížením výživného by súhlasila, pokiaľ by otec poukazoval sumu 160 € mesačne jej, ona by s ňou

mohla nakladať a zabezpečovať z nej potreby dcéry. Ona je v podstate v kuse v práci tiež kvôli tomu,
aby pre dcéru dokázala všetko zabezpečiť. Za optimálne považuje výživné 180 € mesačne.

(4) Kolízny opatrovník sa k návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti nevyjadril a pojednávania sa
nezúčastnil, preto súd v súlade s § 180 CSP pojednával v jeho neprítomnosti.

(5) Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením obsahu návrhu, výsledkov
lustrácií v Sociálnej poisťovni, čestného prehlásenia matky, vyčíslenia nákladov na domácnosť matky,
pracovného hodnotenia matky, potvrdenia o mzde matky, rodného listu maloletej, potvrdenia o návšteve
strednej školy, zmluvy o úvere, príjmového pokladničného dokladu o zaplatení dane z nehnuteľnosti

a poplatku za komunálny odpad, poštových poukážok o zaplatení mesačných poplatkov za elektrickú
energiu a vodu, inkasného lístku (zálohová platba za plyn), faktúry za telekomunikačné služby,
oznámenia o výške poistného, upomienky k poistnej zmluve, potvrdenia o zamestnaní otca maloletej
a zistil, že maloletá pochádza z manželstva jej otca a jej matky, ktoré bolo rozvedené rozsudkom
Okresného súdu Partizánske zo dňa 23.01.2018, sp. zn. 4P/30/2017. Maloletá bola zverená do osobnej

starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej sumou 250 € mesačne k rukám
matky. Styk otca s maloletou upravený nebol.(6) V čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti t.j. v čase rozvodu manželstva mala maloletá XX
rokov, bola žiačkou X.ročníka základnej školy. V súčasnosti je študentkou Súkromnej školy úžitkového
výtvarníctva v M.. Nemá žiadne výrazné zdravotné problémy.

(7) V čase poslednej úpravy výživného bola matka maloletej zamestnaná v Nemocnici na okraji mesta,
n.o. Partizánske s čistým mesačným príjmom 771,13 €. Bývala spolu s maloletou v 3-izbovom rodinnom
dome. Platila náklady na bývanie a to elektrickú energiu 35 € mesačne, plyn 120 € mesačne, vodu 70 €
polročne, hypotekárny úver 216 € mesačne, poistenie nehnuteľnosti 100 € ročne a daň z nehnuteľnosti

130 € ročne. Platila poplatky za telefóny v sume 60 € mesačne a PZP v sume 70 € ročne . Vyživovaciu
povinnosť mala len k maloletej. Matka maloletej pracuje aj naďalej ako zdravotná sestra v Nemocnici na
okraji mesta, n.o. s mesačným príjmom v sume 880,59 € netto mesačne. Býva v spoločnej domácnosti s
maloletou dcérou, kde mesačne vynakladá sumu 130 € za plyn, sumu 40 € za elektrickú energiu, sumu
52 € za telekomunikačné služby. V súvislosti so štúdiom maloletej uhrádza mesačne sumu 100 až 130
€ a cestovné do školy v sume 50 €. Spláca hypotéku v sume 216 € mesačne. Okrem toho vynakladá

mesačne sumu 30 € na hygienické potreby, sumu 100 € na oblečenie, na lieky sumu 20 až 30 €. Ďalej
štvrťročne uhrádza sumu 50 € za kontaktné šošovky pre dcéru. Polročne platí poistku za dom v sume
50 € a faktúru za vodu v sume 70 až 80 €. Ročne platí daň z nehnuteľnosti v sume 120 € a poistenie
auta v sume 70 €. V spoločnej domácnosti býva len s maloletou dcérou. Jej priateľ sa v jej domácnosti
často zdržiava, no nebýva tam a neprispieva jej na výdavky spojené s domácnosťou.

(8)OtecmaloletejvčaseposlednejúpravyvýživnéhopracovalvofirmeFastČR,a.s.spríjmom18254,25
Kč netto mesačne. Dostával invalidný dôchodok v sume 140,90 €. Býval v 2-izbovom prenajatom byte
so svojou partnerkou , kde na náklady prispieval sumou 5000,-Kč mesačne a mal náklady na cestovné
v sume 590,-Kč mesačne. Otec maloletej je v súčasnosti zamestnaný a dosahuje mesačný príjem v

sume cca 20.000 až 22.000 Kč netto. Okrem toho poberá invalidný dôchodok v sume asi 142 €. Žije
v spoločnej domácnosti so svojou priateľkou, kde spoločne platia nájom v sume 15.000 Kč a podieľajú
sa aj na ostatných výdavkoch domácnosti. Zmena uňho nastala v tom, že bol nútený sa presťahovať
do nového nájmu, kde mesačne vynakladá na nájom podstatne vyššiu sumu. Po zaplatení všetkých
výdavkov vrátane výživného mu zostáva na stravu sume asi 2.000 až 3.000 Kč. Plánuje si s priateľkou

založiť rodinu. Vyživovaciu povinnosť má len k maloletej dcére.

(9) Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej len ZR) dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno
zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného
možné len na návrh.

(10) Podľa § 78 ods. 3 ZR pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

(11) Podľa § 62 ods. 1 ZR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

(12) Podľa § 62 ods. 2 ZR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

(13) Podľa § 62 ods. 4 prvá veta ZR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

(14) Podľa § 62 ods. 5 ZR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

(15) Podľa § 75 ods. 1 prvá veta ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

(16) Podľa § 76 ods. 1 ZR výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy

na mesiac dopredu.(17) Podľa § 77 ods. 1 ZR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia
súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo
dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

(18) Súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania a po ich zhodnotení dospel k záveru, že návrh
navrhovateľa je podaný dôvodne, avšak iba v určitom rozsahu. Pri rozhodnutí vychádzal z toho, že
vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do tej doby, kým dieťa nie je schopné sa samé živiť. V danom
prípade od poslednej úpravy výživného uplynula doba viac ako 1 rok. Od tej doby došlo k zmene na

strane maloletej v tom, že je o rok staršia a od 01.09.2018 študuje na strednej škole v M. v dôsledku
čoho došlo k zvýšeniu výdavkov maloletej. K zmene pomerov na strane otca od predchádzajúcej úpravy
výživného došlo v tom, že sa zvýšil jeho príjem ale zvýšili sa aj jeho výdavky , keď pri predchádzajúce
úprave výživného sa podieľal na platení nájomného v sume 5000,-Kč a v súčasnej dobe vynakladá
na nájom sumu 15 000,-Kč mesačne. K zmene došlo aj na strane matky maloletej v tom, že sa jej zvýšil
príjem , ktorý príjem však dosahuje v dôsledku toho,že pracuje nadčas. K zmene pomerov na strane

matky došlo aj v tom, že v čase predchádzajúcej úpravy bola s maloletou sama. Od predchádzajúcej
úpravy výživného došlo k zmene v tom, že aj matka má priateľa, ktorý sa v jej domácnosti často zdržiava
a nepodieľa sa na výdavkoch jej domácnosti. Tieto výdavky matke nahrádza resp. kompenzuje tým, že
ju aj maloletú pozve na večeru, zoberie ju na výlet, ktorý by si ona nemohla dovoliť. Súd pri rozhodnutí
bral do úvahy zhodné vyjadrenie oboch rodičov maloletej, že výška výživného v rozvodovom konaní

bola nimi dohodnutá aj s prihliadnutím na skutočnosť, že matka maloletej bude na úhradu všetkých
výdavkoch súvisiacich s domácnosťou, na platenie hypotéky ale i výdavkov súvisiacich s maloletou
sama. Matka maloletej so znížením výživného z tohto dôvodu súhlasila a navrhla výživné určiť sumou
180 € mesačne , ktorú by považovala za optimálnu.

(19) Súd pri rozhodnutí ďalej vychádzal z toho, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd nezohľadňuje výdavky,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Súd pri rozhodnutí prihliadol na vek a odôvodnené potreby maloletej,
ktorá má XX rokov a je študentkou strednej školy ale aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch
rodičov. Prihliadol na skutočnosť, že výdavky na maloletú sa od poslednej úpravy výživného zvýšili ale

tiež na to, že sa zvýšil aj príjem na strane otca aj príjem na strane matky, ktorí sú tak schopní vo väčšej
miere plniť vyživovaciu povinnosť voči maloletej. K zmene na strane otca okrem zvýšenia príjmu došlo
aj v tom, že sa mu podstatným spôsobom zvýšili výdavky na bývanie, konkrétne na nájomné, keď v
čase predchádzajúcej úpravy vynakladal na bývanie sumu 5000,- Kč a teraz sumu 15000,-Kč. Na strane
matky došlo k zmene , okrem toho, že sa jej zvýšil príjem aj v tom, že sa nenaplnil predpoklad, z ktorého

rodičia pri dohode na výške výživného 250 € mesačne v rozvodovom konaní vychádzali. Takáto výška
výživného bola dohodnutá a napokon aj určená práve s prihliadnutím na to, že matka bude na platenie
výdavkov sama, k čomu napokon nedošlo, keďže výdavky, ktoré matka na domácnosť a iné výdavky
vynakladá jej kompenzuje priateľ pozvaním na večeru spolu s maloletou alebo výletom . Je predpoklad,
že pokiaľ by súd nevychádzal z dohody rodičov o výške výživného v rozvodovom konaní, výživné v sume

250€mesačnebyvzhľadomnavekapotrebymaloletejvtomčase aleajzárobkovéamajetkovépomery
nebolo v takejto výške určené. Súd s prihliadnutím na všetky tieto skutočnosti rozhodol tak, že výživné
otcovi na maloletú znížil zo sumy 250 € mesačne na sumu 170 € mesačne súčinnosťou od 01.04.2019.

Súd vo zvyšku návrh ako nedôvodný zamietol s prihliadnutím na to, že príjem otca sa zvýšil a tiež s

prihliadnutím na to, že sa zvýšili výdavky na maloletú, preto súd návrh na zníženie výživného pod sumu
170 € mesačne považoval za nedôvodný a v tejto časti ho zamietol.

(20) Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len "CMP") žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

(21) Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

(22) Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje

súd len na návrh.

(23) Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.(24) Týmto rozhodnutím sa konanie končí, preto súd rozhodol aj o trovách konania. Vzhľadom k tomu,
že ide o konanie podľa Civilného mimosporového poriadku a s ohľadom na okolnosti prípadu nebolo

zistené, že by bolo spravodlivé priznať niektorému účastníkovi náhradu trov konania, súd žiadnemu z
účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Partizánske, písomne, v šiestich vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno
uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozhodnutím, ktorým bola upravená
starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému,

môže oprávnený podať na súd, v obvode ktorého má maloletý bydlisko, návrh na výkon rozhodnutia.