Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 31, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/2/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413217269
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4413217269.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa
Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka v spore žalobcu: Slovenský plynárenský priemysel, a. s., so sídlom
Bratislava, Mlynské Nivy 44/a, IČO: 35 815 256, zastúpený Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR,
s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, proti žalovanému: R. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XXX,
o zaplatenie 366,71 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nové

Zámky č. k. 7Ro/617/2013-32, z 20. septembra 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému voči žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nové Zámky (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový

poriadok, ďalej len „CSP“) uznesením č. k. 7Ro/617/2013-32, z 20. septembra 2018,
zamietol návrh na opravu platobného rozkazu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 7Ro/617/2013-25, z
27. augusta 2014.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 224 a § 357 písm. f/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

3. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že súd prvej inštancie vydal dňa 27. augusta 2014
platobný rozkaz č. k. 7Ro/617/2013-25, v ktorom zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 366,71
eura s príslušenstvom žalobcovi. Podaním doručeným súdu dňa 13. 09. 2018, žalobca navrhol
opravu predmetného platobného rozkazu v časti označenia priezviska žalovaného a dátumu narodenia
žalovaného, v záhlaví citovaného platobného rozkazu. Z obsahu súdneho spisu mal súd za preukázané,

že návrh žalobcu bol podaný na priezvisko žalovaného R. R. a s dátumom narodenia XX. XX. XXXX.
Z pripojenej prihlášky odberu zemného plynu z 13. 06. 1996, ako aj z pripojených faktúr mal súd za
preukázané, že aj uvedená prihláška odberu zemného plynu znela na dlžníka R. R., nar. XX. XX. XXXX,
bytom P. XXX a nie na priezvisko žalovaného R. R. a s dátumom narodenia XX .XX. XXXX.

4. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd konštatoval, že nešlo o chybu v platobnom rozkaze a zrejmú

nesprávnosť, keďže aj návrh žalobcu znel na priezvisko R. R. a s dátumom narodenia XX. XX. XXXX.
Súd preto nevyhovel návrhu žalobcu o opravu platobného rozkazu Okresného súdu Nové Zámky č. k.
7Ro/617-2013-25, z 27.08.2014 a návrh zamietol.

5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, žiadajúc odvolací súd, aby
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietal, že súd

prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí dospel k záveru, že nejde o chybu v platobnom rozkaze a
zrejmú nesprávnosť, keďže aj návrh žalobcu znel na priezvisko R. s dátumom narodenia XX. XX. XXXX.V súvislosti s podaným návrhom na opravu poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1
Cdo/232/2009, z 27. januára 2011, v zmysle ktorého aplikáciu § 164 Občianskeho súdneho poriadku (v
súčasnosti § 224 CSP) nevylučuje okolnosť, že do súdneho rozhodnutia sa dostane chyba v písaní a

počítaní ako aj iná zrejmá nesprávnosť v dôsledku chyby spôsobenej žalobcom v žalobe, ktorá zostane
súdom aj účastníkmi počas konania nepovšimnutá. Uvedené ustanovenie umožňuje súdu vykonať
opravu aj bez návrhu, ak ide o chyby v písaní, počítaní alebo iné zrejmé nesprávnosti, pričom tak môže
urobiť aj po právoplatnosti opravovaného rozsudku. Úprava o oprave rozsudku sa použije primerane na
uznesenia a zákon nijako nevylučuje ani vykonanie opravy u opravného uznesenia, t. j. situáciu, keď je

potrebné, aby samotné opravné uznesenie (ak je s chybami v písaní a počítaní alebo s inými zrejmými
nesprávnosťami) bolo opravené novým opravným uznesením. Do pozornosti odvolacieho súdu dal aj
rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 25Co/163/2018, z 31. júla 2018 a uznesenie Krajského súdu
v Trenčíne č. k. 5Co/386/2017-29, z 17. januára 2018.

6. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok

(ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej
lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP),
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

7.1. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

7.2. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa

v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 CSP).

8.1. Podľa § 123 ods. 1 CSP, podanie je úkon určený súdu.

8.2. Podľa § 123 ods. 2 CSP, podanie vo veci samej je najmä žaloba, vzájomná žaloba, zmena žaloby,
späťvzatie žaloby, odpor, odvolanie, dovolanie, a ak to z povahy veci vyplýva, aj návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia.

8.3. Podľa § 124 ods. 2 CSP, každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.

8.4. Podľa § 125 ods. 1 CSP, podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe.

9.1. Podľa § 127 ods. 1 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené; b) kto ho robí; c) ktorej veci sa týka; d) čo sa ním sleduje a e) podpis.

9.2. Podľa § 127 ods. 2 CSP, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania
je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

9.3. Podľa § 129 ods. 1 CSP, ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje,
alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie
doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.

10.1. Podľa § 131 ods. 1 CSP, žaloba je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu
ohrozeného alebo porušeného práva.

10.2. Podľa § 132 ods. 2 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a

žalobný návrh.

10.3.Podľa§133ods.1CSP,fyzickáosobasavžalobeoznačujemenom,priezviskom,adresoutrvalého
pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom.11. Odvolací súd preskúmavajúc dôvodnosť podaného odvolania proti uzneseniu, ktorým súd prvej
inštancie zamietol návrh žalobcu na opravu platobného rozkazu dospel k záveru, že súd prvej inštancie

v napadnutej časti rozhodol vecne správne, keď vychádzal zo skutkového stavu zisteného z listinných
dôkazov doložených do súdneho spisu a následne vec aj správne právne posúdil.

12.1. Súd prvej inštancie preskúmal, či má podanie žalobcu označené ako „Návrh na začatie konania“
všetky podstatné náležitosti tak, ako to ustanovuje § 127 CSP a § 131 CSP. Ustanovenie § 127 ods. 1

CSP upravuje tzv. všeobecné náležitosti podania, pričom sa nerozlišuje, či ide o podanie vo veci samej,
alebo o iné podanie. Medzi všeobecné náležitosti podania patrí uvedenie, ktorému súdu je určené, kto
podanie robí, ktorej veci sa podanie týka, čo sa ním sleduje a podpis podávateľa. Vzhľadom na to, že
v danej veci ide o žalobný návrh, tento musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí v zmysle § 127
ods. 1 a 2 CSP aj označenie strán, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na
ich preukázania a žalobný návrh.

12.2. Žalobca teda musí v zmysle vyššie uvedeného v podaní označiť súd, ktorému je žaloba určená.
Ďalej je potrebné riadne označenie žalobcu a označenie, ktorej veci sa týka a čo sa ňou sleduje.
Tieto všeobecné náležitosti podania, vyplývajúce z § 127 CSP, sú splnené označením podania ako
žaloba, resp. zrozumiteľným uvedením ostatných povinných náležitostí žaloby, keďže každé podanie sa

posudzuje podľa jeho obsahu. Pokiaľ ide o označenie strán, tak stranami sporu sú žalobca a žalovaný,
pričom na strane žalobcu alebo žalovaného môže vystupovať aj viac subjektov. Fyzická osoba sa
v žalobe označuje menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia
alebo iným identifikačným údajom. Tieto náležitosti označenia fyzickej osoby platia aj pre fyzické osoby
nepodnikateľov, aj pre fyzické osoby podnikateľov. Miesto podnikania fyzickej osoby nie je v označení

subjektu povinným údajom, uviesť sa však môže, ak žalobca nedisponuje údajom o trvalom pobyte
svojho dlžníka - podnikateľa. Právnická osoba sa v žalobe označuje názvom alebo obchodným menom,
adresou sídla a identifikačným číslom organizácie, ak je pridelené. Zahraničná právnická osoba sa
v žalobe označuje názvom alebo obchodným menom, adresou sídla, prípadne iným identifikačným
údajom. Ak je stranou štát, v žalobe sa označuje uvedením jeho názvu a názvu štátneho orgánu alebo

právnickej osoby, ktorá za štát koná a ak je stranou štátny orgán, v žalobe sa označuje uvedením názvu
tohto štátneho orgánu.

13. Ustanovenie § 136 CSP upravuje fakultatívne náležitosti označenia subjektov, ktorých neuvedenie
nie je vadou žaloby, spočívajúcej v neúplnosti žaloby. Takýmito údajmi sú telefónne číslo a elektronická

adresa žalobcu, prípadne jeho zástupcu, telefónne číslo a elektronická adresa žalovaného, ako aj osôb,
ktorých výsluch ako dôkazný prostriedok žalobca označil. Samozrejme, žalobca nemusí mať vedomosť
o telefónnom čísle a elektronickej adrese žalovaného či svedkov, preto to súd nemôže od neho povinne
vyžadovať.

14. Ďalej je potrebné opísanie rozhodujúcich skutočností, ktoré musí byť zrozumiteľné, inak to zakladá
vadu podania, spočívajúcu v nezrozumiteľnosti. V žalobe preto musí žalobca uviesť pravdivo a úplne
tie skutočnosti, z ktorých je zrejmé, aké právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného
práva si žalobca žalobou uplatňuje a na základe akých skutočností. Žalobca musí v žalobe uviesť
také skutočnosti, ktorými opíše skutok (skutkový dej), na základe ktorého uplatňuje svoj nárok, a to v

takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu, teda vymedziť predmet konania po
skutkovej stránke. Strana sporu má v prvom rade povinnosť tvrdenia, na ktorú nadväzuje a s ktorou
súvisí povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Najdôležitejšou obsahovou náležitosťou
návrhu je petit. V ňom žalobca uvádza, ako by podľa jeho želania mal súd rozhodnúť, resp. ako by mal
znieť výrok jeho rozsudku. Ním zároveň stanovuje rozsah požadovanej súdnej ochrany a určuje súdu

medze toho, o čom a ako má rozhodnúť. Pretože v podstate ide o návrh súdneho výroku, kladie zákon
na formuláciu petitu určité požiadavky, rešpektovaním ktorých sa zabezpečuje presnosť a určitosť (teda
aj vykonateľnosť) výrokov rozsudkov. Presný a určitý petit je pre súd rámcom rozhodovania, z ktorého
nesmie vybočiť a ktorý môže prekročiť len v taxatívne vymedzených prípadoch (§ 216 ods. 2 CSP).
Žalobný petit (návrh na výrok rozsudku súdu) musí byť presný, určitý a zrozumiteľný. Žalobca je taktiež

povinný pripojiť k žalobe dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny
pripojiť. Povinnosť pripojiť k návrhu listinné či iné pripojiteľné dôkazy slúži na to, aby súd mohol bez
zbytočných prieťahov pripraviť pojednávanie vo veci. Datovanie žaloby už nie je uvedené ako povinnávšeobecná náležitosť podania, a keďže sa nevyžaduje ani ako povinná osobitná náležitosť žaloby,
žaloba nemusí byť žalobcom datovaná. Je však nevyhnutné, aby bola žaloba žalobcom podpísaná.

15. Nedostatok zákonom stanovených náležitostí žalobného bráni jeho vecnému prejednaniu a
pokračovaniu v konaní (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 221/2007, 3
Cdo 126/2011). Ak návrh neobsahuje uvedené náležitosti, je nesprávny alebo nezrozumiteľný, sudca
alebo poverený zamestnanec súdu je povinný v zmysle § 128 ods. 1 a § 129 ods. 1 CSP uznesením
vyzvať stranu, aby ho v určenej lehote opravila alebo doplnila a súčasne je povinný stranu poučiť, ako

treba opravu alebo doplnenie vykonať.

16.1. Podanie žalobcu súd prvej inštancie správne vyhodnotil ako podanie vo veci samej, ktorým
sa žalobca domáhal zaplatenia od žalovaného dlžnej istiny vo výške 366,71 eura s príslušenstvom.
Vychádzajúc z toho, že ide o podanie vo veci samej, súd prvej inštancie preskúmal náležitosti žaloby
a dospel k záveru, že toto podanie je jasné, zrozumiteľné a úplné, obsahujúce všetky náležitosti

ustanovené v § 127 a § 131 CSP, a preto nie je potrebné postupovať v zmysle § 129 a žalobcu vyzývať
na doplnenie alebo odstránenie nejasností podania.

16.2. V rámci skúmania náležitostí žaloby sa súd zameral na samotné označenie strán sporu, pričom
dospel k záveru, že žalobca v žalobe žalovaného označil tak, ako to vyžaduje § 133 ods. 1 CSP, teda

menom, priezviskom, dátumom narodenia, adresou bydliska a taktiež uviedol aj štátnu príslušnosť.
Takéto označenie správne podľa súdu prvej inštancie nevykazovalo znaky nejasnosti, resp. neúplnosti.
Žalobca označil v žalobe žalovaného ako R. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XXX a takto je žalovaný
označený aj vo všetky prílohách k žalobe, a to v Prihláške odberu zemného plynu, Duplikátoch
nezaplatených faktúr, Vyúčtovacej faktúre č. XXXXXXXXXX z 20. 09. 2012 a Pokuse o zmier z 24. 06.

2013. Vzhľadom k uvedenému súd prvej inštancie nemal pochybnosť o správnom označení žalovaného,
čiže „R. R.“ a nie „R. R.“.

17. Podľa § 224 CSP, súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj
iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.

18. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zamietol návrh na opravu platobného
rozkazu, keďže žaloba aj listinné dôkazy sa zhodovali s menom a priezviskom žalovaného uvedenými v
platobnom rozkaze. To znamená, že nedošlo k pochybeniu súdu pri označení žalovaného v platobnom
rozkaze v dôsledku chyby v písaní a nejde zároveň ani o zrejmú nesprávnosť. Súd pri označení

žalovaného vychádzal zo znenia žaloby podanej žalobcom a z listinných dôkazov ním predložených,
ktorésavmenežalovanéhozhodovali.Zničohotedanevyplýva,ževplatobnomrozkazesúdžalovaného
priezviskom označil nesprávne a že je daný dôvod na jeho opravu z dôvodu chyby v písaní alebo
z dôvodu zrejmej nesprávnosti. Ako vyplýva z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 3 M Cdo 21/2008, „nesprávnosti žaloby nie sú dôvodom na opravu súdnych rozhodnutí.

Inštitút opravného uznesenia má odstraňovať zjavné nedostatky, ktorých sa dopustil v rozhodnutí súd,
nieúčastníkkonaniavpodanejžalobe.Vpozitívnomvymedzeníjepostuppodľa§164OSP(vsúčasnosti
§ 224 CSP) použiteľný len na prípady odstraňovania zjavných nedostatkov súdu.“

19. Odvolací súd k danej veci poznamenáva, že podľa zákona je prípustná oprava súdneho rozhodnutia

(rozsudku, uznesenia, platobného rozkazu) za v ňom stanovených podmienok bez toho, aby bolo treba
na odstránenie niektorých pochybení použiť riadny alebo mimoriadny opravný prostriedok. Pochybenie
sa musí týkať písomného vyhotovenia rozhodnutia. Oprava sa môže pritom týkať ako úvodnej časti, tak
enunciátu i odôvodnenia rozhodnutia, vrátane predpísaného poučenia.

20. Poukazujúc na to, že súd prvej inštancie vydal platobný rozkaz, v ktorom žalovaného označil
menom a priezviskom tak, ako ho označil v žalobe žalobca, nemožno pripisovať nesprávne označenie
žalovaného súdu prvej inštancie. Odvolací súd navyše poznamenáva, že súd prvej inštancie okrem
iného nemal v danej veci ani povinnosť vyzývať žalobcu na odstránenie nedostatkov, keďže označenie
žalovanéhožiadnenedostatkynevykazovalo,pretoneboldanýanizákonnýdôvodnato,abysúdvyhovel

podanému návrhu žalobcu na opravu platobného rozkazu, a preto správne tento návrh žalobcu zamietol.

21. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie je vecne správne, a preto ho v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP tak, že procesne úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania

nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli a ani si žiadne neuplatnil.

23. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004
Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).