Rozsudok Judgement was issued on Thursday, March 27, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23S/64/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6018200243
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6018200243.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Drahomíry Mikulajovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr Martina Ľuptáka, PhD. a JUDr. Petra
Molčana v právnej veci žalobcov: 1/ B.. G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. H. č. XXX/XX, XXX
XX Q. E., 2/ C. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. č. XXX/XX, XXX XX Q. E., 3/ A.. R. R., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom H. č. XXX/XX, XXX XX Q. E., 4/ G. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. A..
XXXX/XX, XXX XX Q., 5/ C. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. H. č. XXX/XX, XXX XX Q. E., 6/ Y.
R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. H. č. XXX/XX, XXX XX Q. E., všetci právne zast.: JUDr. Miroslava
Štoffová, advokátka, so sídlom Stoličková č. 4, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Okresný

úrad Banská Bystrica, Odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská
Bystrica, za účasti ďalších účastníkov konania: 1. Siesta, n.o., so sídlom Novozámocká č. 1433/30, 960
01 Zvolen, IČO: 50 939 661, 2. A. R., trvale bytom F. H. č. XXX/XX, XXX XX Q. E., 3. G. R., trvale
bytom F. H. č. XXX/XX, XXX XX Q. E., 4. C. R., trvale bytom T. č. XXX/X, XXX XX Q. E., 5. B.. A. R.,
trvale bytom T. č. XXX/X, XXX XX Q. E., 6. M. E., trvale bytom Q. R. č. XXX, XXX XX Q. R., 7. U. E.,
trvale bytom G. č. XXXX/XX, XXX XX Q., v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného
č. OU-BB-OVBP2-2018/010386/02-BX zo dňa 07. 03.2018 a č. OÚ-BB-OVBP2-2018/027691/02-BX zo

dňa 18.09.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Súd rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky č.
OU-BB-OVBP2-2018/010386/02-BX zo dňa 7. marca 2018 a jemu predchádzajúce rozhodnutie obce
Zvolenská Slatina SÚ 4290/2017-Šu, 1308/2017 zo dňa 2. januára 2018 z r u š u j e a vec vracia
orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

II. Súd rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky č.
OU-BB-OVBP2-2018/027691/02-BX zo dňa 18. septembra 2018 a jemu predchádzajúce rozhodnutie

obce Zvolenská Slatina č. SÚ 1633/2018-Šu zo dňa 20. júna 2018 z r u š u j e a vec vracia orgánu
verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcom náhradu trov konania v úplnom rozsahu, v sume, aká
bude vyčíslená v uznesení o výške trov konania vydanom po právoplatnosti tohto rozsudku, a to v lehote
15 dní od právoplatnosti uznesenia o výške trov konania.

IV. Ďalším účastníkom konania právo na náhradu trov konania voči žalovanému n
e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Obec Zvolenská Slatina, ako stavebný úrad príslušný podľa § 117 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.
o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalejlen „Stavebný zákon“) podľa § 39 a § 39a Stavebného zákona a § 4 vyhlášky č. 453/2000 Z. z.,
ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona (ďalej len „vyhláška č. 453/2000 Z.z.“),
územným rozhodnutím č. SÚ 4290/2017-Šu, 1308/2017 zo dňa 02.01.2018 rozhodol o umiestnení

stavby „Prestavba RD na Domov sociálnych služieb a špecializovaných služieb, Siesta n. o." na
pozemkoch KN-C parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX, parc. č. XXXX, parc. č. XXXX, parc. č. XXXX v k. ú.
Q. E. v prospech navrhovateľa Siesta, n. o. (v procesnom postavení ďalší účastník konania v 1. rade).
Stavba bola umiestnená do uličnej zástavby rodinných domov na ulici F. H. v zastavanom území obce
Q. E.. Stavba má plniť účel domova sociálnych služieb a zároveň špecializovaného zariadenia pre 40

klientov a 10 zamestnancov.

2. V odvolaní proti územnému rozhodnutiu odvolatelia namietali, že okrem prílohy - overenej projektovej
dokumentácie pre investora (navrhovateľa umiestnenia stavby), prvostupňové rozhodnutie neobsahuje
žiadnu grafickú prílohu, teda nie sú dodržané formálne požiadavky pre územné rozhodnutie v zmysle
§ 39a ods. 1, ods. 2 Stavebného zákona. Do podmienok na umiestnenie stavby neboli zahrnuté úplné

podmienky pre výškové a polohové umiestnenie stavby. Absentuje vzťah navrhovateľa k pozemkom,
dokonca KN „C“ č. XXXX nie je evidovaný na LV, stále je zapísaný v registri „E“ ako parcela č. XXXX/XX
vo vlastníctve obce Q. E.. Účastník konania G. R. má jediný prístup k rodinnému domu cez pozemok KN-
Cparc.č.XXXX/X,kdejeplánovanáoddychovo-relaxačnázóna.Pretojepravdepodobné,žebymuselo
byť zriadené vecné bremeno, čo by znamenalo oslabenie plnohodnotného faktického užívania stavby

navrhovateľom. Vznikne priestor pre budúce susedské spory. Pokiaľ sa prvostupňový orgán nezaoberal
vlastníckymi vzťahmi nehnuteľností, potom jeho rozhodnutie bolo vydané na základe nedostatočne
zisteného skutkového stavu. V prvostupňovom rozhodnutí nie sú uvedené stanoviská všetkých
dotknutých orgánov, ktoré boli podané. Ďalej odvolatelia namietali nedodržanie odstupov stavieb v
zmysle vyhlášky č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických

požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s
obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej len „vyhláška č. 532/2002 Z. z.“). Prvostupňové
rozhodnutie sa nijako nezaoberá odstupom umiesťovanej stavby od susediacich nehnuteľností z južnej
strany. Od rodinného domu účastníčky konania B.. G. H. postaveného na pozemku KN-C parc. č.
XXXX je menšia vzdialenosť ako 7 metrov, čo je v rozpore s ustanovením § 6 ods. 3 uvádzanej

vyhlášky. Na umiestňovanej stavbe zo strany smerujúcej k tejto účastníčke konania majú byť okná
kuchyne a spoločenskej miestnosti, jedálne, čo indikuje možné výpary a hluk, ale aj nepohodu pre
samotného navrhovateľa umiestňovanej stavby v nedostatku svetla, vetrania, cirkulácie vzduchu. V
prvostupňovom rozhodnutí sa orgán verejnej správy týmto vôbec nezaoberal, a preto je jeho rozhodnutie
nepreskúmateľné.Odvolatelianamietalinedodržaniepovolenejvýškystavby,keďnavrhovanépodkrovie

nespĺňa technické parametre podkrovia (STN 73 4301), v skutočnosti je tretím nadzemným podlažím, čo
je v rozpore s územným plánom obce - VZN č. 3/2010 o záväzných častiach územného plánu obce Q. E.,
kód 102, § 3 bod 4, v ktorom je stanovená maximálna podlažnosť „na dve podlažia s možnosťou využitia
podkrovia“. V prvostupňovom rozhodnutí v popise stavby je uvedené, že je umiesťovaná čiastočne
trojpodlažná a čiastočne dvojpodlažná bytová budova. Odvolatelia namietali nesplnenie osobitných

požiadaviek pre zariadenie sociálnych služieb, keďže umiestňovaná stavba má byť pri frekventovanej
a rušnej ulici II/591, čo je v rozpore s § 52 ods. 1 vyhlášky. Tvrdili rozpor návrhu umiestnenia stavby s
územným plánom, konkrétne s VZN č. 3/2010, bodu 1.15, v zmysle ktorého, ak územný plán počíta s
možnosťou výstavby na inom vhodnejšom mieste je navrhované umiestnenie neprípustné a nežiadúce,
o to viac, ak sa v obci takéto zariadenie už nachádza. Tvrdili narušenú pohodu bývania, že dochádza k

porušeniu ústavného práva na rešpektovanie rodinného a súkromného života, pretože nie je dodržané
ustanovenie § 4 ods. 2 vyhlášky. Dochádza k narušeniu urbanistického a architektonického charakteru
prostredia. Neobývateľný dom sa zmení na objekt pre 40 klientov plus 10 osôb personálu, zvýši sa
frekvencia motorových vozidiel, sanitiek a podobne. Namietali nezohľadnenie nutnosti súhlasu orgánu
ochrany prírody a krajiny na výrub stromu v zmysle § 47 zákona č. 543/2002 Z. z., keď na jeho mieste

má byť oplotenie. Napokon vytýkali stavebnému úradu, že sa nezaoberal výskytom podzemných vôd, v
dôsledku ktorých stavba môže byť zdraviu škodlivá pre neustále vlhnutie, plesnenie a podobne.

3. Žalovaný ako odvolací orgán verejnej správy napadnutím rozhodnutím č. OU-BB-
OVBP2-2018/010386/02-BX zo dňa 07. marca 2018 zamietol odvolanie žalobcov a zmenil prvostupňové

rozhodnutie tak, že do výrokovej časti doplnil bod č. 9 s obsahom: „Podľa § 39a ods. 2 písm. d)
stavebného zákona dodržať požiadavky uvedené v nasledovných záväzných stanoviskách dotknutých
orgánov:
- vo vyjadrení číslo 1 178/621/2017 zo dňa 20. 06. 2017 spoločnosti Stredoslovenskávodárenská prevádzková spoločnosť, a. s. Banská Bystrica
- vo vyjadrení číslo TD/KS/0714/2017/Ba zo dňa 05. 09.2017 spoločnosti Slovenský
plynárenský priemysel - distribúcia, a. s., Bratislava

- vo vyjadrení číslo 4300071758 zo dňa 25. 07. 2017 spoločnosti Stredoslovenská
energetika - Distribúcia, a. s., Žilina
- vovyjadreníčíslo661/718808zodňa05.07.2017spoločnostiSlovakTelekom,a.s.Bratislava", pričom
vo zvyšnom rozsahu prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

4. Žalovaný konštatoval, že podľa § 37 ods. 1 a 2 Stavebného zákona podkladom pre vydanie územného
rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Podkladom pre vydanie dotknutého územného rozhodnutia
bol Územný plán obce Zvolenská Slatina schválený uznesením obecného zastupiteľstva č. 315/2010 zo
dňa 26.04.2010, ktorého záväzné časti boli vyhlásené VZN obce č. 3/2010 zo dňa 26.04.2010. Podľa §
3, kód 102 bod 2 záväznej časti ÚPN v území sa môžu obmedzene okrem rodinných domov umiestňovať
aj sociálne zariadenia, pričom porovnaním mapových podkladov žalovaný zistil, že umiestnením stavby

prevažujúcou funkciou v území ostáva zástavba rodinných domov.

5. Pri posudzovaní, či stavba neohrozí životné prostredie nad mieru prípustnú zákonom, žalovaný
vychádzal z obsahu záväzných stanovísk Okresného úradu vo Zvolene, odboru starostlivosti o životné
prostredie, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu. Žalovaný zistil, že stavbou za dodržania

stanovených podmienok nedôjde k ohrozeniu jednotlivých zložiek životného prostredia pri nakladaní
s odpadmi, odpadovými vodami, emisiami, či zásahmi do prírody. Konštatoval dodržanie funkčného
záväzného regulatívu podľa § 3 bod 2 záväznej časti ÚPN, keďže stavba negatívne neovplyvní okolité
životné prostredie.

6. Podľa žalovaného bola zachovaná maximálna podlažnosť stavieb - dve podlažia plus využiteľné
podkrovie. Vychádzajúc z definície podlažia podľa normy STN 73 4301, bod 2.17 a definície podkrovia
bod 2.19 citovanej STN zohľadniac, že podľa bodu 4.17 citovanej STN sa do počtu podlaží nezapočítava
podkrovie, žalovaný uzavrel, že bol dodržaný objemový záväzný regulatív podlažnosti - dve podlažia
pluspodkrovie,keďžeumiestňovanástavbamádvepodlažiaapodkrovievuličnejčastiavdvorovejčasti

má jedno podlažie a podkrovie. Dodržaný bol aj maximálny koeficient zastavanosti pozemku stanovený
v § 3 záväznej časti ÚPN na 0,4, keď podiel zastavanej a celkovej plochy pozemkov stavby je 1090
m2 /2785m2,, t.j 0,39. Umiestnenie stavby nie je v rozpore ani so záväzným regulatívom uvedeným v § 1
bode 1.15 záväznej časti ÚPN vzhľadom na predpokladaný nárast obyvateľstva, nepostačujúci Domov
dôchodcov s 20-timi lôžkami. Žalovaný uzavrel, že umiestnenie stavby nie je v rozpore s územným

plánom a stavebný úrad nepochybil, keď dospel k rovnakému záveru.

7. Podľa žalovaného je umiestnenie stavby v súlade s § 6 ods. 3, ods. 4 vyhlášky č. 532/2002 Z.
z. Najbližšia uličná časť stavby od susedného rodinného domu je vzdialená 5,645 m a ani v jednej
z protiľahlých stien nie sú okná obytných miestností. Umiestnenie stavby vyhovuje aj všeobecnej

technickej požiadavke podľa § 52 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. Poukázal na to, že podľa tabuľky
č. 1 v prílohe vyhlášky č. 549/2007 Z. z. o prípustných hodnotách hluku, zdravotnícke zariadenia a
iné chránené objekty používajú rovnakú ochranu pred hlukom, ako rodinné domy. Tiché prostredie
sociálneho zariadenia má zhodné hlukové parametre s prostredím rodinného domu. Nie je preto
potrebné sociálne zariadenia umiestňovať ešte do tichšieho prostredia mimo obytné územie s rodinnými

domami. Hlukové pomery sa v obci výrazne zlepšili po premiestnení dopravy do koridoru cestného
obchvatu obce po rýchlostnej ceste R2. Izby klientov sa nachádzajú v dvorovej časti vo vzdialenosti 25
m od cesty, pričom protihlukovú zábranu budúcej stavbe poskytuje uličná hmota stavby bez obytných
priestorov. Napokon Regionálny úrad verejného zdravotníctva, so sídlom vo Zvolene, ktorý je zo
zákona garantom ochrany zdravia pred hlukom nerozporoval umiestnenie stavby vzhľadom na hlukové

parametre vo vonkajšom prostredí.

8. Žalovaný pri posudzovaní obsahu samotného územného rozhodnutia poukázal na zákonom
stanovené náležitosti v zmysle § 39a ods. 1 a 2 Stavebného zákona, ďalej na § 4 ods. 1 a 2 vyhlášky
č. 453/2000 Z. z. Konštatoval, že územné rozhodnutie obsahuje všetky vyžadované náležitosti, pričom

pochybenie v absencii stanovenia požiadaviek na napojenie stavby na siete technického vybavenia
územiakonvalidovalvovýrokusvojhorozhodnutiadoplnenímboduč.9spodmienkaminazabezpečenie
ochrany záujmov správcov sietí verejného technického vybavenia územia.9. Zároveň žalovaný konštatoval, že územné rozhodnutie zodpovedá aj všeobecným obsahovým
náležitostiam, ktoré upravuje Správny poriadok v ustanovení § 47 ods. 1 až 5, s výnimkou toho,
že stavebný úrad sa hromadne vysporiadal s námietkami účastníkov konania, ktoré zamietol „en

bloc“, s poukazom len na to, že umiestnenie stavby je v súlade s územným plánom obce. Účastníci
konania sa tak nedozvedeli odpovede na námietky, ktoré nesmerovali k súladnosti stavby s územným
plánom. Z dôvodu, aby odvolatelia našli dostatočné východiská pre ďalšiu ochranu svojich subjektívnych
práv, žalovaný, ako odvolací orgán tento nedostatok odôvodnenia územného rozhodnutia konvalidoval
vlastným odôvodnením nevyhovenia námietkam.

10. K námietke narušenia súkromia, resp. súkromného a rodinného života územným rozhodnutím
poukázal žalovaný na právny názor vyslovený Ústavným súdom SR v uznesení II. ÚS 22/02, z
ktorého vyplýva, že neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života nie je rozhodnutie
o umiestnení stavby, toto vytvára len právny základ pre rozhodnutie o realizácii stavby, ku ktorej
môže, ale nemusí v budúcnosti ani dôjsť. Vyplýva to aj z časovej platnosti rozhodnutia o umiestnení

stavby (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžp/3/2011). Rušenie súkromia výhľadmi zo stavby
na susedné pozemky zodpovedá skôr kritériu pohody bývania. Pohoda bývania sa vzťahuje na
bývanie v obytných priestoroch stavby, a nie na pozemky. Preto, pokiaľ ide o výhľady na pozemok,
či rušenie ich užívania z budúcej prevádzky stavby, tak kritérium pohody bývania sa na priľahlé
pozemky nevzťahuje. Hluk z realizácie stavby nie je trvalým obmedzujúcim vplyvom, pričom sa

predpokladá strpenie krátkodobých vplyvov od realizácie stavby v rozvojovom území obce, v zákonom
stanovených medziach. Vplyv zapusteného podlažia stavby na hladinu, či prúdenie spodnej vody
nepotvrdil Okresný úrad vo Zvolene, odbor starostlivosti o životné prostredie vo svojom záväznom
stanovisku. Odvolatelia obsah tohto záväzného stanoviska nenamietali a na podporu svojho tvrdenia ani
nenavrhli ďalší dôkaz. Vplyv výrubu stromu z pozemku stavby na ochranu prírody a životné prostredie

nepotvrdila štátna ochrana prírody a krajiny, t. j. Okresný úrad vo Zvolene, odbor starostlivosti o životné
prostredie vo svojom záväznom stanovisku, pričom odvolatelia obsah tohto záväzného stanoviska
nenamietli a ani nenavrhli ďalší dôkaz. Vplyv budúcej stavby na ceny susedných nehnuteľností sa
nepreukázal. Vplyv nebezpečného odpadu, zdravotníckeho materiálu sa v konaní taktiež nepreukázal
a nepotvrdzuje ho ani orgán štátnej správy odpadového hospodárstva, t. j. Okresný úrad vo Zvolene,

odbor starostlivosti o životné prostredie vo svojom záväznom stanovisku. Odvolatelia obsah záväzného
stanoviska nenamietali a na podporu svojho tvrdenia nenavrhli dôkaz. Rovnako sa nepreukázal ani vplyv
stavby na budúce výpadky v odbere elektrickej energie. Nepotvrdil ho ani prevádzkovateľ distribučnej
sústavy, t. j. spoločnosť Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a. s. vo svojom vyjadrení. Odvolatelia
obsah záväzného stanoviska nenamietali a na podporu svojho tvrdenia nenavrhli žiadny dôkaz.

11. Žalovaný nezistil ani vady v postupe stavebného úradu, ktorý predchádzal vydaniu územného
rozhodnutia,ktorýoznačilzazákonnýavymenovalpostupnevykonanéjednotlivéúkony.Knamietanému
vyznačeniu umiestnenia stavby v grafickej prílohe územného rozhodnutia, tak ako to ukladá § 39a ods.
1 Stavebného zákona uviedol, že vykonávacia vyhláška č. 453/2000 Z. z. v § 4 ods. 2 grafickú prílohu

označuje ako situačný výkres so zakreslením predmetu územného rozhodnutia na podklade katastrálnej
mapy. Situačný výkres tvorí súčasť projektovej dokumentácie, s ktorou je účastník konania oprávnený
oboznamovať sa. Vyhláška ukladá navrhovateľovi predložiť len dva kusy projektovej dokumentácie, a
nie v počte zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. Nie je možné nad zákonom prípustnú mieru
zaťažovať navrhovateľa povinnosťami, ktoré mu zákon neukladá. Overený situačný výkres sa spolu s

projektovou dokumentáciou prikladá iba k územnému rozhodnutiu navrhovateľa a druhý, pre potreby
ostatných účastníkov konania sa uchováva v príručnom archíve stavebného úradu.

12. Pokiaľ odvolatelia namietali nezohľadnenie vlastníctva k pozemkom tretích osôb, žalovaný
konštatoval, že sa nejedná o subjektívne práva odvolateľov, rovnako žalovaný konštatoval nedostatok

konkretizácie akým spôsobom bolo namietaným nedostatkom spočívajúcom v nepredložení súhlasu
orgánu ochrany prírody s výrubom stromu zasiahnuté do subjektívnych práv odvolateľov. Jedná sa o
ochranu verejného záujmu, ktorá neprináleží odvolateľom.

13. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia tiež konštatoval, že pokiaľ odvolatelia poukazovali na negatívne

vplyvy stavby na budúcich klientov sociálneho zariadenia od hluku z okolitých pozemkov, od rodinného
života viditeľného zo zariadenia, od nezriadenia klimatizácie, toto podľa žalovaného nepatrí do sféry
obhajoby subjektívnych práv účastníkov konania. Rovnako aj namietaná nedostatočná profesionalitanavrhovateľa na prevádzkovanie zariadenia sociálnych služieb. Odvolatelia nie sú aktívne legitimovaní
na ochranu verejných záujmov a práv tretích osôb.

14. V zákonom stanovenej lehote podali žalobcovia správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OVBP2-2018/010386/02-BX zo dňa 07.03.2018. Žalobcovia v
zmysle petitu podanej správnej žaloby žiadali, aby správny súd zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie
žalovaného spolu s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy č. SÚ 4290/2017-Šu,
1308/2017 zo dňa 02.01.2018 a aby vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie

konanie.

15. Žalobcovia v podanej správnej žalobe namietali, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil ak
potvrdil prvostupňové rozhodnutie napriek tomu, že je v rozpore s územným plánom obce Zvolenská
Slatina - VZN č. 03/2010 o záväzných častiach územného plánu obce Zvolenská Slatina. Napriek tomu,
že bod 1.15 ÚP stanovuje, že nové sociálne zariadenia a služby sa majú situovať do navrhovaných

plôch občianskej vybavenosti na rozvojovej lokalite „Zvolenská Slatina Východ“, sa novo umiestňovaná
stavba v tejto lokalite neumiestňuje, ale je umiestňovaná v lokalite označenej ako „obytné územie,
plocha rodinných domov vidieckeho typu“. Podľa žalobcov sa stavba mala posudzovať podľa podmienok
stanovených technickou časťou ÚP pre „obytné územie, plochy sociálnej infraštruktúry (kód 104)“. Aj
keď medzi obmedzeným funkčným využitím územia pre plochy označené kódom 102 sú uvedené aj

sociálne zariadenia, využitie výnimiek zo stanovených pravidiel by nemalo byť použité, ak územný
plán počíta s možnosťou výstavby sociálnych zariadení na inom vhodnejšom mieste. Využitie inštitútu
obmedzujúceho funkčného využitia územia pre umiestnenie kolosu stavby o dĺžke 70 m, šírke 9,2
m a výške 9,79 m s kapacitou viac ako 50 ľudí, do zástavby rodinných domov v centre obce, kde
koeficient zastavanosti plochy je na hranici maximálne prípustnej výšky, je pre rozpor s ÚP absolútne

neprípustné. Žalovaný za zdanlivým verejným záujmom uprednostnil súkromný zámer navrhovateľa na
úkor ostatných účastníkov konania.

16. Žalobcovia namietali, že žalovaný ide nad rámec dikcie zákonného ustanovenia, ak tvrdí, že grafickú
prílohu, ktorá je povinnou súčasťou územného rozhodnutia v zmysle § 39a ods. 1 Stavebného zákona,

predstavuje situačný výkres v zmysle § 4 ods. 2 vyhlášky č. 453/2000 Z. z. a
že je postačujúce, ak tento situačný výkres je pripojený len k územnému rozhodnutiu navrhovateľa a
druhý uložený v archíve stavebného úradu. Ak prvostupňové rozhodnutie nemá grafickú prílohu, pričom
žalovaný rozhodol, že stavebný úrad nepochybil, sú rozhodnutia vydané v oboch stupňoch nezákonné.

17. Žalobcovia nesúhlasili so záverom žalovaného, že pohoda bývania sa nevťahuje na pozemky, ktoré
zjavne nie sú obytnými priestormi. Výklad žalovaného zužujúci význam pohody bývania len na stavby,
a nie aj na pozemky, je nezákonne a nezmyselne reštriktívny. Pojem pohoda bývania je širší, ako
len zabezpečenie dostatočných odstupových vzdialeností stavieb. Posudzovanie pohody bývania sa
musí skúmať vždy autonómne a je potrebné prihliadať aj na zásadu proporcionality medzi oprávnenými

záujmami stavebníka a vlastníkov susedných pozemkov.

18. K posudzovaniu maximálnej podlažnosti žalobcovia uviedli, že STN 73 4301 upravuje aj prípustné
parametre podkrovia, ktoré však žalovaný úplne opomenul. Zaoberal sa len prvou časťou definície
podkrovia pred bodkočiarkou v zmysle bodu 2.19 citovanej STN. Druhá časť definície stanovuje

povolenú výšku zvislých stien nadväzujúcich na šikmú strechu, ktoré nesmú byť vyššie, ako polovica
výšky bežného nadzemného podlažia. V danom prípade výška zvislej steny údajného podkrovia je
vyššia, ako polovica výšky bežného nadzemného podlažia, ide teda o regulárne tretie podlažie stavby,
čo je už v rozpore s ÚP.

19. Žalobcovia namietali, že žalovaný sa nezaoberal zistením vlastníckych vzťahov a faktickým
rozmiestnením a využitím pozemkov, na ktorých má stáť novo umiestňovaná stavba. Poukázali na to, že
sa jedná o druhý návrh navrhovateľa, pričom pôvodný návrh na umiestnenie stavby zo dňa 12.07.2017
bol rozhodnutím stavebného úradu dňa 05.10.2017 zamietnutý z dôvodu nedodržania požiadavky
koeficientu zastavanosti pozemkov vyplývajúceho z ustanovenia § 3 bod 4 ÚP, ktorý vychádzal nad

hodnotu 0,72. Následne si navrhovateľ prenajal od G. R. na základe nájomnej zmluvy pozemok KN-C
parc. č. XXXX/X o výmere 1033 m2 a tým došlo k navýšeniu výmery pozemkov za účelom údajného
„zníženia“ koeficientu zastavanosti. Takéto konanie žalobcovia označili za rozporné s dobrými mravmi,
pretože sa obchádzajú normy stanovené územným plánom a nájomná zmluva zo dňa 25.10.2017 je spoukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatnou. Navyše, z textu nájomnej
zmluvy vyplýva, že účelom nájmu je získanie právoplatného stavebného povolenia. Rovnaké znenie má
ajnájomnázmluvanaprenájomnehnuteľnostíuzavretádňa23.06.2017,nazákladektorejsinavrhovateľ

prenajal pozemky KN-C parc. č. XXXX, parc. č. XXXX a parc. č. XXXX od A. R.. Žalobcovia vytýkali
žalovanému, že síce vypočítal koeficient zastavanosti pozemkov, avšak nijako nezohľadnil špecifiká
umiestnenia stavby a otázku reálnej využiteľnosti pozemkov. Pri detailnom vyhodnotení možného
využitia pozemkov je v skutočnosti koeficient zastavanosti podstatne vyšší, ako je uvedené v rozhodnutí.
Ak sa tým žalovaný nezaoberal, dôkladne nezistil skutkový stav veci.

20.Podľažalobcov,žalovaný,aleanistavebnýúradnijakonepremietolvzťahnavrhovateľakpozemkom,
na ktorých sa výstavba plánuje. Ani jeden z pozemkov nie je vo vlastníctve navrhovateľa, v dôsledku
čoho vzniká priestor pre možné budúce susedské spory, prípadne realizáciu stavby v rozpore so
všeobecne záväznými predpismi. Namietali, že v územnom rozhodnutí je uvedená aj parcela registra
„C“ č. XXXX, ako pozemok, na ktorom má stáť stavba napriek tomu, že tento pozemok nie je ani

evidovaný na LV, ale je zapísaný v registri KN-E, ako parcela č. XXXX/XX a je vo vlastníctve obce Q.
E., nakoľko cezeň vedie miestna cestná komunikácia. Dôvodili, že v tejto časti je rozhodnutie absolútne
nepreskúmateľné.

21. Žalobcovia v žalobe namietali porušenie ustanovenia § 52 ods. 1 Vyhlášky č. 532/2002 Z. z.,

v zmysle ktorej majú byť zdravotnícke zariadenia a zariadenia sociálnych služieb umiestňované
v tichom prostredí v dostatočnom odstupe od cesty a od zdroja hluku. Napriek tomu je stavba
umiestňovaná pri frekventovanej a rušnej ulici, neďaleko námestia vo Zvolenskej Slatine, čo je centrum
a najrušnejšia časť obce. Nesúhlasili so záverom žalovaného, že pre dosiahnutie tichého prostredia
nie je potrebné sociálne zariadenia umiestňovať ešte do tichšieho prostredia mimo obytné územie

s rodinnými domami. Žalovaný v rozhodnutí nedal odpoveď na otázku, či táto lokalita v skutočnosti
spĺňa požiadavky na povolenú hlučnosť stanovenú vyhláškou. Pokiaľ sú v lokalite umiestnené rodinné
domy, nemožno z toho automaticky vyvodiť, že tam môžu byť umiestnené aj sociálne zariadenie, ktoré
má rovnaké hlukové preddikcie. Závery žalovaného o eliminácii hluku po vystavaní obchvatu obce
po rýchlostnej ceste R2 a eliminácii hluku protihlukovou zábranou budúcej stavby nie sú podložené

žiadnym relevantným meraním. Žalobcovia vytýkali žalovanému, že sa nezaoberal námietkou žalobcov
o existencii podzemných vôd.

22. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu, ako nedôvodnú zamietnuť v zmysle § 190 SSP.
Zotrval na argumentácii uvedenej v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia. K absencii grafickej

prílohykukaždejkópiiúzemnéhorozhodnutia,žalovanýpoukázalnato,žepokiaľbyzákonodarcamalna
mysli, aby bol situačný výkres doručovaný každému účastníkovi konania, muselo by to byť vo vyhláške
č. 453/2000 Z. z. aj výslovne uvedené, obdobne, ako napr. v ustanovení § 56 ods. 3 SSP. Situačný
výkres ako príloha návrhu, na základe ktorého sa vydáva územné rozhodnutie, sa automaticky stáva
súčasťou tohto rozhodnutia a navrhovateľ prikladá len dva situačné výkresy.

23. K nesprávnemu právnemu posúdeniu všeobecnej technickej požiadavky na „pohodu bývania“
žalovaný uviedol, že z právnej úpravy nevyplýva, že podmienkou zabezpečenia pohody bývania je
zamedzenie výhľadov na susedný pozemok. Podľa terminológie Stavebného zákona v § 43b sa pohoda
bývania vzťahuje na bývanie, ktorému slúžia len bytové budovy, na tento účel neslúžia pozemky.

24. K podlažnosti žalovaný uviedol, že posúdenie výšky zvislých stien nevykonali žalobcovia správne, ak
za ňu považovali výšku zvislej steny vo vikieri. Správne podľa projektovej dokumentácie zvislé obvodové
steny nadväzujú na šikmú strešnú konštrukciu v úrovni parapetnej dosky okna vo vikieri, ktorá je vo
výške 0,85 m od podlahy, z čoho vyplýva, že zvislé steny podkrovia v mieste, kde nadväzujú na šikminy

podkrovia sú vysoké 0,85 m, a nie 2,715 m, ako uvádzajú žalobcovia.

25. K nepreskúmateľnosti rozhodnutia z dôvodu nedostatočného zistenia vlastníckych vzťahov k
pozemkom, ako aj k umelému poníženiu koeficienta zastavanosti, žalovaný uviedol, že v územnom
konaní sa vlastnícke vzťahy overujú postupom podľa § 38 Stavebného zákona, podľa ktorého bez

súhlasu vlastníka územné rozhodnutie nemožno vydať. Overuje sa, či navrhovateľ má vlastnícke
alebo iné práva k pozemkom trvale dotknutých budúcou stavbou a pokiaľ ich nemá, či vlastník
pozemkov s umiestnením stavby súhlasí. Z listov vlastníctva a pripojených nájomných zmlúv bol
správne ustálený okruh vlastníkov susedných nehnuteľností, ktorí boli prizvaní za účastníkov územnéhokonania. Nesúhlasil s konštatovaním, že by stavebný úrad a žalovaný neoverovali vlastnícke vzťahy.
Podľa žalovaného žalobcovia overovanie vlastníckych vzťahov neoprávnene spájajú s overovaním
reálnosti použitia celých výmer pozemkov pre účely stavby. Stavebný úrad v neprospech navrhovateľa

nevyhľadávazisteniabudúcehoskutkovéhostavu,ktorýbynastal,akbydošlokzmenetohtoskutkového
stavu. Stavebný úrad postupom podľa § 39a ods. 1 Stavebného zákona v územnom rozhodnutí určil
pozemok KN-C č. XXXX/X za stavebný a povolil na ňom umiestnenie parkovej úpravy relaxačno-
oddychovej zóny. K nezisteniu vlastníctva k pozemku KN-C č. XXXX, ktorého vlastníkom v E evidencii
katastra je obec, žalovaný uviedol, že pozemok je pod verejnou komunikáciou, v ktorej sú verejné

rozvody vody, kanalizácie, plynu a elektriny a budúca stavba bude na tieto rozvody napojená. Obec bola
zastúpená v územnom konaní a nevyjadrila nesúhlas s týmto riešením, čím bol dodržaný postup podľa
§ 38 Stavebného zákona.

26. Žalovaný konštatoval, že nepokladá za obchádzanie predpisov, keď navrhovateľ po prvom
neúspešnom územnom konaní, z dôvodu nedodržaného koeficientu zastavanosti pozemkov, pristúpil k

odstráneniunedostatkunávrhu,akkpôvodnýmpozemkomstavbybolpričlenenýajpozemokKN-Cparc.
č. XXXX/X na účely parkovej úpravy relaxačno-oddychovej zóny. Stavebný úrad tu opäť nevyhľadáva
v neprospech navrhovateľa, či sa nejedná len o špekuláciu a obchádzanie predpisov. Posudzuje vecnú
stránku veci, teda či stavba spĺňa zákonné predpoklady na povolenie umiestnenia stavby.

27. Podľa žalovaného, žalobcovia netvrdia správne, že overenie hlukových predispozícií vonkajšieho
prostredia nie je ničím podložené, pretože garantom ochrany verejného zdravia aj pred účinkami hluku
je Regionálny úrad verejného zdravotníctva, so sídlom vo Zvolene, ktorý vydal záväzné stanovisko č.
2017/1459-961-Mi zo dňa 12.09.2017, z ktorého vyplýva, že umiestnenie stavby vyhovuje aj osobitným
verejným záujmom na úseku ochrany verejného zdravia.

28. Rovnako, k žalobnej námietke ohľadom spodných vôd žalovaný konštatoval, že garantom ochrany
vodných pomerov povrchových a podzemných vôd je v území stavby Okresný úrad Zvolen, odbor
starostlivosti o životné prostredie, ktorý vydal záväzné stanovisko č. OU-ZV-OSZP-2017/009667/JOM
zo dňa 06.07.2017, z ktorého obsahu vyplýva, že umiestnením stavby bude zachovaný osobitný verejný

záujemnaúsekuochranyvodnýchpomerov.Stavebnýúradmalzákonompredpísanýmspôsobompodľa
§126Stavebnéhozákonasúladumiestneniastavbysosobitnýmverejnýmzáujmomnaúsekuverejného
zdravia, a teda aj hlukových predispozícií, rovnako aj na úseku ochrany vodných pomerov.

29. Žalobcovia v replike uviedli, že ustanovenie § 39a ods. 1 Stavebného zákona predpokladá, že

umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia. Argument žalovaného, že vo
vyhláške č. 453/2000 Z. z. nie je uvedená povinnosť navrhovateľa predložiť potrebný počet situačných
výkresov pre všetkých účastníkov konania neobstojí. Územné rozhodnutie vydáva stavebný úrad, a
preto stavebný úrad je povinný priložiť k územnému rozhodnutiu grafickú prílohu, keď to stavebný
zákon ako všeobecne záväzný právny predpis vyššej právnej sily ako vyhláška ustanovuje. Ak Stavebný

zákon neustanovuje pre grafickú prílohu žiadne bližšie obsahové kritériá, mohol stavebný úrad využiť
pre vytvorenie grafickej prílohy aj situačný výkres predložený navrhovateľom, čo však neurobil. Pokiaľ
žalovaný konštatoval, že zvislé steny podkrovia v mieste, kde nadväzujú na šikminy sú vysoké 0,85
m, pre takýto záver nemal žiadny relevantný podklad, keďže potrebný rezopohľad nie je v projektovej
dokumentácii zobrazený. Z podkladov, ktoré sú dostupné v spise vyplývajú len údaje o výške, ktoré

uviedli žalobcovia v žalobe. Z dostupných podkladov nie je známy údaj, aká je výška zvislej steny, na
ktorej majú byť podľa žalovaného okná s vykiermi. Namietali, že žalovaný sa nedostatočne vyporiadal
ohľadom žalobcami vyjadrenými pochybnosťami ohľadom vlastníckych a užívacích práv k pozemkov,
a preto je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné. Ohľadom prekročenia koeficientu zastavanosti poukázali
na to, že žalovaný bol v prípade namietaných skutočností povinný vykonať všetko pre to, aby spoľahlivo

zistil skutkový stav. Žalobcovia nie sú povinní štátnym orgánom navrhovať postup, ktorý sú tieto orgány
povinné vykonať, aby postupovali v súlade so zákonom. K namietanému nedostatočne zistenému
skutkovému stavu vo veci hlukových pomerov vo vonkajšom prostredí a vo veci ovplyvňovania hladiny a
prúdenia spodných vôd do budúceho podzemného podlažia stavby žalobcovia uviedli, že žalovaný bol
povinný vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci s odkazom na ustanovenie § 3 ods. 5 Správneho

poriadku. V prípade pochybností mal bez ohľadu na to, či žalobcovia navrhli nejaký dôkaz alebo nie,
konať v rámci svojej právomoci, mohol si vyžiadať doplňujúce stanoviská.30. Žalovaný v duplike uviedol, že sporným je vyznačovanie umiestnenia stavby v grafickej prílohe
územného rozhodnutia, pričom táto právna formulácia bola do stavebného zákona zapracovaná na
základe novely č. 237/2000 Z. z. účinnej od 01.08.2000. Z obsahu právnej normy nie je zrejmé,

kto vyznačí umiestnenie stavby a kto spracuje grafickú prílohu, ktoré údaje umiestnenia stavby
má grafická príloha obsahovať. Neurčitosť právnej normy neodstránila ani vykonávacia vyhláška č.
453/2000 Z. z., ktorá s účinnosťou od 01.01.2001 zaviedla nový pojem „situačný výkres“ a „mapový
podklad“ v § 3 písm. a). Ďalej konštatoval, že najvyššie podlažie stavby je podkrovím, a nie tretím
poschodím,akosadomnievajúžalobcovia.Zprojektovejdokumentáciejepreukázateľné,žerozhodujúci

priesečník obvodového muriva so šikmou rovinou zastrešenia podkrovia je v úrovni parapetnej
dosky okenných otvorov podkrovia, čo je rozhodujúca výška pre definíciu podkrovia. Z projektovej
dokumentácie je čitateľné, že rozhodujúci priesečník je zároveň nižšie, ako polovica výšky podlažia,
preto aj spochybňovanie normatívnej výšky parapetu 0,85 m neodôvodňuje zmenu právneho názoru
žalovaného. Nie je potrebné spracovávať ďalší rez, ktorého absenciu žalobcovia spochybňujú. V
súvislosti s koeficientom zastavanosti žalovaný konštatoval, že žalobcovia pre svoje tvrdenie, že bolo

potrebné od celkovej plochy stavebných pozemkov odpočítať plochy nevyužiteľné nenašli ani oporu
v právnom predpise. Žalobný dôvod, preto žalovaný pokladá za nepreskúmateľný pre nedostatok
dôvodov na strane žalobcov. Napokon konštatoval, že žalobcovia v replike naďalej zotrvávajú v
pozícii „ochrancu“ vlastníckych a užívacích práv iného účastníka konania. Žalobcovia neuviedli, ako
namietanou skutočnosťou sú dotknuté ich práva a akú ochranu si k nim žiadajú. Žalobcovia pri tomto

žalobnom dôvode nemajú aktívnu legitimáciu podľa § 2 ods. 2 a § 178 ods. 1 SSP. Žalobcovia neuviedli
ako boli ukrátení na svojich vlastníckych subjektívnych právach.

31. Stavebný úrad rozhodnutím č. SÚ 1633/2018-Šu zo dňa 20.06.2018 podľa § 66 Stavebného zákona
vydal stavebné povolenie stavby „Prestavba RD na Domov sociálnych služieb a špecializovaných

služieb, Siesta, n. o., Q. Slatina“ na pozemkoch KN-C parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX, parc. č.
XXXX, parc. č. XXXX, parc. č. XXXX v k. ú. Q. E. v prospech stavebníka - Siesta, n. o. Stavba
obsahuje prestavbu a dostavbu existujúceho rodinného domu s jeho hospodárskymi prístavbami na Ul.
T. H. XXX/XX vo Q. E. na čiastočne trojpodlažnú a čiastočne dvojpodlažnú budovu domu seniorov s
kapacitou40ubytovanýchosôb,zastrešenúčiastočnesosedlovýmačiastočnespultovýmkrovompodľa

projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie vypracované B.. K.. C. E.. V stavebnom povolení
stavebný úrad určil záväzné podmienky pre uskutočnenie a užívanie stavby, ktorými zabezpečil plnenie
požiadaviek uplatnených dotknutými orgánmi v záväzných stanoviskách. Z odôvodnenia stavebného
povolenia vyplýva, že stavebný úrad posudzoval verejný záujem ochraňovaný stavebným zákonom
a jeho vykonávacími vyhláškami, ktorý overil na podklade projektovej dokumentácie. Konštatoval, že

stavba spĺňa zastavovacie podmienky určené územným rozhodnutím. Zamietol námietky účastníkov
konania, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené už v územnom konaní podľa § 61 ods. 1 Stavebného
zákona a tiež tie, ktoré boli uplatnené po uplynutí lehoty podľa § 61 ods. 3 Stavebného zákona v zmysle
koncentračnej zásady. Námietke k nutnosti súhlasu k výrubu drevín a výskytu netopierov vyhovel v
bode č. 17 výrokovej časti na podklade požiadaviek zo záväzného stanoviska Okresného úradu Zvolen,

Odboru starostlivosti o životné prostredie zo dňa 17.04.2018.

32. Žalobcovia proti stavebnému povoleniu podali odvolanie. V odvolaní namietali neuvedenie
požiadavok Okresného úradu Zvolen, pozemkového a lesného odboru v záväznom stanovisku,
nevyhovenie žiadosti o predĺženie lehoty na podanie námietok, rozpor stavby s územným plánom

(konkrétne so záväzným regulatívom č. 1.15, z dôvodu nedodržania objemového regulatívu podlažnosti,
nedodržanie koeficientu zastavanosti), nesprávne zadaný názov stavby (nejde o prestavbu ale o
novostavbu po odstránení pôvodného rodinného domu), procesné pochybenia (nerozhodnutie o
občianskoprávnej námietke realizácie časti stavby na parcele KN-C č. XXXX, stavebný úrad neprerušil
konanie z dôvodu podania správnej žaloby proti územnému rozhodnutiu o umiestnení stavby).

Odvolatelia zopakovali námietky, ktoré stavebný úrad zamietol ako oneskorene podané. Konkrétne
namietali, že stavba je umiestnená bez zachovania udržiavacej šírky minimálne 0,5 m od susednej
parcely, nebol vypracovaný svetlo - technický posudok zatienenia susedného domu súp č. XXX, neboli
predložené vyjadrenia Technickej inšpekcie, a. s. k stavbe a k časti stavby - plynoinštalácii, nebolo
skúmané splnenie požiadavky Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru vo Zvolene,

požiadavky na výrub drevín a ochranu živočíchov sú v bode č. 17 stavebného povolenia uvedené
neurčito,avtejtosúvislostimalobyťnariadenépojednávanieamiestnezisťovanie,napokon,žeskutkový
stav týkajúci sa existencie podzemných vôd bol nedostatočne zistený.33. Žalovaný v odvolacom konaní rozhodnutím č. OÚ-BB-OVBP2-2018/027691/02-BX zo dňa
18.09.2018 zamietol odvolanie ako neopodstatnené a stavebné povolenie podľa § 59 ods. 2 Správneho
poriadku zmenil tak, že do výrokovej časti stavebného povolenia za bod č. 22 doplnil ďalší bod č. 23 s

obsahom dodržať požiadavky uvedené v záväzných stanoviskách dotknutých orgánov, a to v stanovisku
Okresného úradu Zvolen, odboru pozemkového a lesného zo dňa 16.04.2018, čo sa týka zabezpečenia
základnej starostlivosti o poľnohospodársku pôdu a stanoviska spoločnosti Technická inšpekcia, a. s. zo
dňa 05.04.2018 ohľadom plynoinštalácie. Ostatné časti stavebného povolenia potvrdil.

34. Žalovaný nevyhovel návrhu na prerušenie stavebného konania v súvislosti s podaním správnej
žaloby smerujúcej proti územnému rozhodnutiu, pretože správny súd nevyhovel návrhu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe. Právoplatné územné rozhodnutie je zákonom predpísaný podklad
pre posúdenie stavby v stavebnom konaní. Pokiaľ by správny súd územné rozhodnutie zrušil, účinky
právoplatného stavebného povolenia bude možné odobrať v konaní o obnove konania podľa § 62 ods.
1 písm. b) Správneho poriadku alebo v konaní mimo odvolacie konanie podľa § 65, § 66 Správneho

poriadku.

35. Žalovaný neprihliadol na námietky odvolateľa smerujúce k rozporu stavby s územným plánom s
poukazom na § 61 ods. 1 Stavebného zákona, pretože sa jedná o námietky zhodného obsahu aké boli
uplatnené v územnom konaní, pričom odvolací orgán už na ne dal odpoveď vo svojom rozhodnutí o

odvolaní proti územnému rozhodnutiu.

36. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z obsahu nájomných zmlúv vyplýva, že tieto
stavebníka oprávňujú uskutočniť na namietaných pozemkoch stavbu, ak účelom nájmu je prestavba
objektu podľa projektovej dokumentácie a úprava pre účely relaxačno - oddychovej zóny. Pozemok KN-

C XXXX je podľa „E“ evidencie katastra verejným pozemkom - je na ňom situovaná verejná komunikácia
a verejné podzemné vedenie inžinierskych sietí, na ktoré sa stavba pripája. Vlastníkom pozemku je
obec Q. E., ktorá je zároveň aj stavebným úradom, ktorá si v stavebnom konaní presadzuje zákonom
prípustnú ochranu záujmov aj na ochrane obecného majetku. Pokiaľ pre pripojenie stavby v rámci
svojej samosprávnej pôsobnosti obec nevyžadovala nájomné zmluvy na verejnom pozemku, tak je

nelogickým, aby ich vyžadovala v pozícii obce ako stavebného úradu. Súhlas na výrub stromu výšky 4 m
s priemerom kmeňa 0,5 m nie je rozhodujúci pre stavebné povolenie. Podľa judikatúry sú povolenia na
výrub drevín rozhodujúce pred vydaním stavebného povolenia len v prípadoch, pokiaľ by nepovolenie
ich výrubu znemožnilo uskutočnenie stavby, k tejto situácii však nedochádza, pretože strom má byť v
mieste budúceho oplotenia pozemku. Navyše, orgánom príslušným na povolenie výrubu stromu je opäť

obec. Okresný úrad Zvolen, Odbor starostlivosti o životné prostredie vo svojom záväznom stanovisku
č. OÚ-ZV-OSZP-2018/006738 zo dňa 17.04.2018 požadoval kontaktovať Správu CHKO Poľana v
prípade, ak sa pri stavebných prácach preukáže výskyt chránených živočíchov. Nebol preto dôvod
na kontaktovanie pred vydaním stavebného povolenia. K vplyvu podzemného prúdu vody žalovaný
uviedol, že nepožadoval za potrebné zisťovať jeho účinky samostatným hydrogeologickým prieskumom.

Pokiaľ by sa jeho účinky prejavili po odkrytí základovej škáry, bude ich možné eliminovať vhodným
stavebno-technickým riešením. Zmeny stavby pripúšťa aj stavebný zákon v zmysle § 68. K námietke o
obave odvolateľky v 1. rade zo zničenia jej stavby pri búracích prácach žalovaný uviedol, že stavebný
úrad rozhodol správne, pokiaľ námietky zamietol, avšak svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil,
pričom žalovaný tento nedostatok stavebného povolenia konvalidoval svojim správnym uvážením, keď

poukázal na to, že hrozba z poškodenia stavby odvolateľky v 1. rade bude eliminovaná dôsledným
dodržiavaním postupov v obsahu projektovej dokumentácie „pri búracích prácach postupovať zvlášť
opatrne. Obklad čelnej fasády susednej nehnuteľnosti ponechať na pôvodnom mieste bez poškodenia“.
Z obsahu projektovej dokumentácie tiež vyplýva, že pôvodný rodinný dom bude rozoberaný postupne
ručne, vylučuje sa možnosť strojného búrania, či použitia trhavín. Stavby nie sú vzájomne konštrukčne

previazané, ktoré by mohlo ohroziť aj ručné rozoberanie.

37.Žalovanýposudzovalajoneskorenepodanénámietky,najmäzpohľadu,čibybolispôsobiléovplyvniť
stavebné povolenie, pokiaľ by na ne stavebný úrad prihliadol. Dospel k záveru, že uvedené námietky
neboli spôsobilé na dosiahnutie iného stavebného povolenia výhodnejšieho pre odvolateľov, pričom

uviedol aj konkrétnu argumentáciu (str. 9 rozhodnutia žalovaného).

38. Žalovaný k nesprávnemu názvu stavby uviedol, že druh stavby a jej stavebno-technické riešenie
je zrejmé z obsahu projektovej dokumentácie (§ 9 Vyhlášky č. 453/2000 Z. z.). V § 6 vyhlášky č.532/2002 Z. z. sú regulované odstupové vzdialenosti, ktorých súčasťou nie je „udržiavacia šírka“. Svetlo-
technické posúdenie nie je obligatórnou súčasťou projektovej dokumentácie. Stavebný úrad si ju ako
dôkaz vyžaduje iba v pochybnostiach. V danom prípade strešný hrebeň pôvodného rodinného domu je

na úrovni + 10,73 m a nový strešný hrebeň bude o jeden meter nižší na úrovni + 9,795 m. Vyhláška č.
532/2002 Z. z. v § 58 ods. 2 stanovuje, že z celkového vypočítaného počtu parkovacích státí sa vyčlenia
4% pre imobilných, minimálne však jedno miesto, čo zodpovedá výpočtu v projektovej dokumentácii.
Obsah administratívneho spisu tvorí projekt „Protipožiarna bezpečnosť stavby z marca 2018, ktorý overil
a odsúhlasil dotknutý orgán - Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru Zvolen.

39. Žalovaný chýbajúci obsah rozhodnutia - podmienky Okresného úradu Zvolen, pozemkového
a lesného odboru doplnil odvolacím rozhodnutím. Konštatoval, že sa neosvedčila existencia
občianskoprávnej námietky. V zmysle § 137 Stavebného zákona Stavebný úrad sprostredkuje pokus o
zmier medzi spornými stranami. Uloženie prípojok stavby do obecného pozemku však sporným nebolo
a spornou stranou nebol ani odvolateľ, ktorý nie je vlastníkom tohto pozemku, a teda nemohol byť

aktívne legitimovaným zadávateľom občianskoprávnej námietky. Žalovaný uzavrel, že väčšina námietok
vrátane odvolacích dôvodov nesmerovala k ochrane subjektívnych práv odvolateľov, pričom stavebný
úrad má povinnosť prihliadať práve na ich ochranu (§ 3 ods. 1 Správneho poriadku). Z namietaného
obsahu je nepreskúmateľné, ako namietaná nezákonnosť bola spôsobilá ovplyvniť subjektívne práva
odvolateľov, ktorý vystupovali v pozícii ochrancov práv tretích osôb (vlastníctvo pozemku KN-C XXXX vo

vlastníctve obce, svetlo-technické pomery k cudzej nehnuteľnosti, zavĺhanie ambulancií budúcej stavby,
udržiavacia vzdialenosť od cudzej nehnuteľnosti) alebo verejného záujmu (ochrana netopierov, výrub
stromu, bezpečnosť technických zariadení v budúcej stavbe).

40. V zákonom stanovenej lehote podali žalobcovia žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

žalovaného č. OÚ-BB-OVBP2-2018/027691/02-BX zo dňa 18.09.2018, ktorým žalovaný rozhodoval v
odvolacom konaní o odvolaní žalobcov proti stavebnému povoleniu. V zmysle petitu žaloby žiadali,
aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie
stavebného úradu, ktorým bolo vydané stavebné povolenie a aby vec vrátil prvostupňovému orgánu na
ďalšie konanie. Žalobcovia v žalobe namietali a uvádzali najmä tieto skutočnosti:

41. Žalovaný sa nijako nezaoberal námietkou žalobcov, že pôvodná stavba - rodinný dom na ktorej má
byť povoľovaná stavba postavená, má byť podľa projektu asanovaná a potom komplexne prestavaná.
Žalobcovia tvrdili, že nejde o prestavbu rodinného domu, ale ide o celkom nový objekt - novostavbu.
Preto bolo nevyhnutné požiadať o povolenie na odstránenie stavby. V stavebnom povolení mali byť

určené podmienky pre búranie a demoláciu pôvodnej stavby, čo však stavebný úrad neurobil. Žalovaný
sa venoval len nesprávnemu názvu stavby. Rozhodnutie je preto nepreskúmateľné.

42. Žalovaný a ani prvostupňový stavebný úrad na žiadosť žalobcov nepredĺžil lehotu na podanie
námietok v stavebnom konaní. Vzhľadom na potrebu komplexného a odborného posúdenia z

objektívnych dôvodov nebolo možné dodržať lehotu 7 dní.

43. Žalovaný sa námietkami uplatnenými po lehote zaoberal len s takým záverom, že by neboli schopné
ovplyvniť stavebné povolenie. Zamietnutie námietok žalovaný odôvodnil len veľmi stručne a všeobecne.
Takéto posúdenie námietok je absolútne arbitrárnym nezákonným rozhodnutím, ktoré je v tejto časti

nepreskúmateľné a nepresvedčivé.

44. Žalovaný, ani prvostupňový orgán verejnej správy nerozhodol o občianskoprávnej námietke
žalobcov, týkajúcej sa nájomných zmlúv na pozemky, na ktorých má stáť stavba a ich možnej absolútnej
neplatnosti z dôvodu ich účelového uzavretia len na získanie stavebného povolenia, lebo obchádzajú

zákon (§ 39 Občianskeho zákonníka). Ide o nájomnú zmluvu uzavretú dňa 25.10.2017, ktorou bola
prenajatá nehnuteľnosť - parcela KN-C č. XXXX/X a nájomnú zmluvu uzavretú dňa 23.06.2017, ktorou
boli prenajaté nehnuteľnosti - parcely KN-C č. XXXX, č. XXXX a č. XXXX. Nájomné zmluvy neriešia
situáciu, čo bude so stavbou po skončení platnosti zmluvy, v dôsledku čoho vzniká priestor pre budúce
susedské spory, prípadne realizáciu stavby v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi

(stane sa čiernou stavbou, ktorú bude potrebné odstrániť).

45. Spôsob, akým sa žalovaný vysporiadal s námietkou k potrebe predloženia svetlo-technického
posudku, označili žalobcovia ako zjednodušený a laxný prístup žalovaného k danej veci, ak porovnalvýšku pôvodného rodinného domu s výškou povoľovanej stavby. Žalovaný je povinný posudzovať
povolenie predmetnej celkom novej stavby podľa aktuálnych právnych predpisov a noriem, čo však
nevykonal. Predpoklad žalovaného, že existencia nejakej stavby znamená bez ďalšieho legálnosť

výstavby novej stavby na jej mieste, je nesprávny. Žalobcovia namietali spôsob, akým sa žalovaný
vyporiadal s námietkou o chýbajúcom vyjadrení Technickej inšpekcie, a. s. k projektovej dokumentácii
stavby, ak žalovaný konštatoval, že pred užívaním budú zabudované technické zariadenia s nižšou
mierou ohrozenia - zdvíhacie zariadenie a elektroinštalácia, predmetom odborných skúšok a revízií,
keď bez pozitívnych zistení nebudú môcť byť uvedené do užívania, teda namietaná vada v dokladovej

časti je revidovateľná a nevyžaduje si samotné opakovanie stavebného konania. Žalobcovia poukázali
na § 18 ods. 5 zákona č. 124/2006 Z. z., v zmysle ktorého stavebník je povinný na účely stavebného
konania predložiť oprávnenej právnickej osobe na posúdenie projektovú dokumentáciu stavby s
technickým zariadením a jej zmeny podľa § 14 ods. 1 písm. d), ktorá je vyhotovená v súlade s § 4
ods. 1. Uvedené ustanovenie jednoznačne a jasne stanovuje povinnosť stavebníka doložiť vyjadrenie
Technickej inšpekcie, a. s. k projektovej dokumentácii stavby ako celku už v stavebnom konaní, ktoré

nie je možné nahradiť potvrdením o odbornej skúške, či revízii, nakoľko ide o dokumenty rôznej povahy.
Žalovaný mal preto stavebné povolenie, ktoré bolo vydané bez takéhoto podkladu zrušiť a vec vrátiť na
ďalšie konanie, a nie konvalidovať nedostatočné stavebné povolenie.

46. Ak stavebný úrad alebo žalovaný vedel, že je potrebný výrub stromu, bol povinný do stavebného

povolenia stanoviť také jednoznačné podmienky, ktoré by boli spôsobilé chrániť prírodu a životné
prostredie. Podľa konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. sp. zn. 5Sžp/10/2009 zo dňa
12.01.2010) sa vyžaduje povolenie na výrub drevín už v územnom konaní, nehovoriac o potrebe v
nasledujúcom stavebnom konaní. Ak v stavebnom konaní nebol doložený súhlas príslušného orgánu
ochrany prírody, ide o pochybenie, pre ktoré je možné rozhodnutie žalovaného zrušiť. Uvedené platí

podľa žalobcov aj pre výskyt chráneného vtáctva (netopierov). Stanovenie podmienky „v prípade výskytu
chránených druhov živočíchov“ je rovnako nedostatočné pre efektívnu ochranu prírody a krajiny, pričom
zjavne nevychádza zo spoľahlivo a presvedčivo zisteného skutkového stavu.

47. Podľa názoru žalobcov musí pre zrušenie rozhodnutia žalovaného a stavebného povolenia

postačovať už len samotná skutočnosť, že povoľovaný kolos stavby v prevedení podľa priloženej
projektovej dokumentácie sa má vystavať v zástavbe rodinných domov, vo výške a vzdialenostiach,
ktoré sú v zjavnom a preukázateľnom rozpore s Územným plánom obce Q. E..

48. Žalobcovia uvádzali, že v prípade, ak by došlo na základe podanej správnej žaloby k zrušeniu

územného rozhodnutia v spojení s rozhodnutím žalovaného, ktorým došlo k potvrdeniu územného
rozhodnutia, došlo by k strate zákonného predpokladu pre vydanie touto žalobou napadnutého
stavebného povolenia. V prípade zrušenia územného rozhodnutia bude stavebné povolenie vydané v
rozpore so zákonom, keď v zmysle § 62 ods. 1 Stavebného zákona stavebný úrad v stavebnom konaní
preskúma najmä, či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo

podmienky územného rozhodnutia. Preto bude musieť byť tiež zrušené stavebné povolenie.

49. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietnuť.

50. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uvádzal najmä tieto skutočnosti:

51. Podľa koncentračnej zásady, či už vo forme odvolacích dôvodov alebo žalobných dôvodov, sa na
oneskorené námietky neprihliada - rozsudok NS SR sp. zn. 8Sžo 348/2009 z 25.11.2010.

52. Búracie práce sú súčasťou realizácie stavby, čo potvrdzuje aj obsah projektovej dokumentácie

stavby. V príslušnej „Sprievodnej správe“ sa uvádza, že pôvodná stavba bude zbúraná a opisuje sa
aj postup búrania postupným rozoberaním stavby. Preto, ak vo výrokovej časti stavebného povolenia
je uvedené, že „stavba bude uskutočnená podľa projektovej dokumentácie overenej s stavebnom
konaní“ súčasťou ktorej je aj postup pri búracích prácach, stavebný úrad búracie práce povolil
(bod č. 1 výrokovej časti). Na povolenie búracích prác, potrebných pre uskutočnenie stavby, sa

nevedie samostatné konanie o povolení odstránenia stavby postupom podľa § 88 ods. 3 Stavebného
zákona. Žalovaný síce neposkytol odpoveď na právny argument búracieho povolenia, lebo tento nemal
podstatný význam pre rozhodnutie, avšak odpoveď bola dostupná z citovaného zákona a odpovedať
na námietku nepredpisoval zákon z dôvodov účinkov koncentrácie z prvostupňového konania. Tiež nieje zrejmé akú ujmu na subjektívnych právach žalobcom spôsobila táto namietaná skutočnosť. Tento
žalobný bod navrhol zamietnuť ako neprípustný pre súdny prieskum z dôvodu účinkov koncentrácie z
administratívneho konania.

53. Predĺženie lehoty nie je právne nárokovateľné. Žalovaný považuje lehotu 7 dní za primeranú pre
posúdenie obsahu projektovej dokumentácie po technickej stránke. Poukázal na zásadu „vigilantibus
iura scripta sunt“, t. j. „práva patria len bdelým“, t. j. pozorným, ostražitým, opatrným, či starostlivým. Pri
predlžovaní lehôt stavebný úrad musí prihliadať aj na dodržanie lehoty pre vydanie rozhodnutia. Navyše

účastníci konania poznali rozsah stavby už z predošlého územného konania.

54.Žalovanýodmietolarbitrárnosťprivysporiadavanísasoneskorenýminámietkamižalobcovauviedol,
že arbitrárnosť by nastala keby sa žalovaný nezaoberal so žiadnym argumentom žalobcov a rozhodol
by iba na základe svojich argumentov.

55. K namietaným nedostatkom nájomných zmlúv žalovaný konštatoval, že nájomné zmluvy riešia
vzťahy v čase povoľovania a realizácie stavby, ktorých poznanie bolo rozhodujúce pre vydanie
stavebnéhopovoleniaasplneniezákonnéhopredpokladupodľa§58ods.2Stavebnéhozákona.Navyše
v bode VII. nájomné zmluvy riešia vzťahy aj po zrealizovaní stavby.

56. Nevykonanie svetlo-technického posúdenia namietali žalobcovia v oneskorenej námietke. Okrem
neprípustnosti námietky, pre koncentračné účinky odvolacieho aj žalobného dôvodu, prieskum námietky
nepripúšťa ani § 61 ods. 1 Stavebného zákona. Svetlo-technické pomery stavieb totižto ovplyvňujú
vzájomné odstupy stavieb a výškové parametre stavieb, bolo o nich už právoplatne rozhodnuté v
územnom konaní. Navyše, svetlo-technické pomery susedného rodinného domu nebudú zhoršené

z dôvodu, že budúca stavba bude nižšia o jeden meter. Stavebný úrad aj žalovaný preto nemal
pochybnosti v otázke svetlo-technických pomerov susediacich stavieb. Vykonanie dôkazu svetlo-
technického posudku je v dispozičnej právomoci stavebného úradu. Žalobcovia sa legitimovali za
ochrancu subjektívnych práv iného účastníka konania - A. R., ktorý dobromyseľne prenajal aj pôvodný
rodinný dom na posudzovanú a povoľovanú prestavbu.

57. Žalovaný uviedol, že žalobcovia sa legitimovali za ochrancu verejných záujmov na úseku
bezpečnosti pri práci a ochrany zdravia, ktorá prináleží právnickej osobe zadefinovanej v § 14 ods.
2 zákona o BOZP. Nepredloženie odborného stanoviska Technickej inšpekcie, a. s. bolo namietané
oneskorene. Navyše, v kolaudačnom konaní nie je možné uviesť do užívania stavbu, ktorej technické

zariadenia nevyhovujú požiadavkám zákona o BOZP, čo potvrdzuje aj ustanovenie § 81b Stavebného
zákona.

58. Ak by povolenie na výrub stromov malo byť predložené už v územnom konaní, v zmysle
argumentácie opretej o rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžp/10/2009 zo dňa 12.01.2010,

potom by námietka podľa § 61 ods. 1 Stavebného zákona nemohla byť predmetom stavebného konania,
lebomalabyťuplatnenávúzemnomkonaní.Zákonč.543/2002Z.z.priamoneupravuje,vktoromkonaní
stavebného úradu má byť povolenie na výrub stromov predložené.

59. Informáciu o tom, že stavba si vyžiada výrub stromu uvádzajú len žalobcovia vo svojej námietke.

Ponechanie stromu, o ktorom žalobcovia tvrdia, že bude v mieste betónového múrika oplotenia,
neznemožní výstavbu oplotenia a už vôbec nie výstavbu hlavnej stavby. Stavebný úrad zapracoval v
bode č. 17 stavebného povolenia záväzné stanovisko Okresného úradu Zvolen, odbor starostlivosti
o životné prostredie, ktorý stanovil podmienku, že pokiaľ bude nutný výrub drevín, tak je potrebné
zabezpečiť si k tomu súhlas. Príslušný orgán ochrany prírody, teda pokladal verejný záujem na ochrane

prírody za zachovaný za dodržania takéhoto postupu. Podľa žalovaného, ak samotný orgán ochrany
prírody nevyžadoval predloženie súhlasu na výrub stromu v územnom, ani v stavebnom konaní, keď
prípadné ponechanie stromu neznemožňuje realizáciu stavby, tak opakovanie konania za účelom
zabezpečenia povolenia na výrub stromu sa javí neproporčné k cieľu - zabezpečenie verejného záujmu
na úseku ochrany prírody. Súhlas bude možné dosiahnuť v čase realizácie stavby a požiadať oň pred

samotným výrubom stromu. V súvislosti s ochranou netopierov žalovaný uviedol, že orgán štátnej
ochrany prírody a krajiny v záväznom stanovisku uložil kontaktovať orgán, Správu CHKO Poľana až pri
reálnom výskyte netopiera pri realizácii stavby.60. Žalobcovia v replike uviedli, že tento prípad je absolútnym zlyhaním stavebného úradu a žalovaného.
Rozhodnutia, ktoré boli vydané v stavebnom a územnom konaní sú popretím zmyslu existencie
stavebného konania a jemu predchádzajúceho územného konania. Spôsob ako žalovaný pristupuje k

jednotlivým namietaným nezákonnostiam je zľahčujúci a ospravedlňujúci vlastné pochybenia. V zmysle
§ 3 ods. 1 Správneho poriadku sú správne orgány povinné postupovať v súlade so zákonmi a inými
právnymi predpismi, zároveň chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a
právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Namietali, že žalovaný a stavebný úrad
skôr chránili len jednostranné individuálne záujmy stavebníka a nie záujmy spoločnosti a žalobcov.

Na jednej strane plnenie povinností striktne vyžadovali u žalobcov (napr. dodržanie 7 dňovej lehoty
a nepovolili jej predĺženie) a na strane druhej žalovaný od stavebníka nepožadoval predložiť ani len
zákonom predpísanú dokumentáciu (napr. stanovisko Technickej inšpekcie, a. s.). Formulácia bodu č. 1
stavebného povolenia je zovšeobecneným vyjadrením a v podstate stavebný úrad neučil stavebníkovi
žiadne podmienky pre búranie. Žalobcovia sa nesnažili o predlžovanie konania. Práve naopak, konali v
zmysle zásady „vigilantibus iura scripta sunt“, keď podali časť námietok v lehote a zároveň požiadali o

primerané predĺženie lehoty na doplnenie námietok. Žalovaný sa pokúsil konvalidovať svoje pochybenie
v stavebnom konaní, keď od stavebníka nežiadal predložiť odborné stanovisko Technickej inšpekcie, a.
s. napriek tomu, že to výslovne ustanovuje § 18 ods. 5 zákona č. 124/2006 Z. z. Dikcia tohto ustanovenia
nedáva žiadny priestor na špekulácie a voľnú úvahu žalovaného. Stavebné povolenie bolo vydané v
zjavnom rozpore so zákonom. Ak by bolo postačujúce, aby sa povolenie na výrub stromov vyžadovalo

až pred jeho samotným výrubom a nie ešte v stavebnom konaní, hrozila by nemožnosť kontroly
povolenia výrubu stromov a ochrana prírody by nebola dostatočne zabezpečená. Z obsahu oboch
žalôb je nepochybné, ako nezákonnosť oboch žalobami napadnutých rozhodnutí žalovaného koliduje so
subjektívnymi právami žalobcov. Poukázali na to, že 21.12.2018 bol žalobcami prostredníctvom právnej
zástupkyne podaný podnet na Inšpektorát životného prostredia Banská Bystrica na výkon štátneho

dozoruvodpadovomhospodárstve,nakoľkostavebníkakoajzhotoviteľstavbyspoločnosťTSConstruct,
s.r.o. sa pri stavbe dopúšťajú závažných porušení zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch.

61. Žalobcovia pripojili list zo dňa 14.12.2018 adresovaný stavebníkovi, ktorý podpísalo 91 občanov
Zvolenskej Slatiny, v ktorom vyjadrili odmietavý postoj k dotknutej stavbe a požiadali stavebníka, aby

s ďalšou výstavbou počkali kým nebude právoplatne rozhodnuté o oboch správnych žalobách, t. j. o
preskúmanie zákonnosti územného rozhodnutia aj o preskúmanie zákonnosti stavebného povolenia.
V prípade nepozastavenia stavebnej činnosti požiadali stavebníka, aby stavebné a búracie práce
vykonávali v súlade so zákonom, odpad likvidovali riadne v zmysle platných noriem a rešpektovali právo
na ich súkromie.

62. Žalovaný v duplike uviedol, že v bode č. 16 stavebného povolenia sú určené aj podmienky pre
nakladanie s odpadmi z búracích prác, ktoré tvoria súčasť realizácie stavby podľa stavebného povolenia,
tak ako sa to uvádza v bode č. 1 stavebného povolenia. Nie je zrejmé, na základe čoho žalobcovia
dospeli k poznaniu, že búracie práce neboli predmetom posudzovania a ani aké ďalšie podmienky

k búracím prácam očakávali v stavebnom povolení. Judikatúra ESĽP nie je platná len pre súdne
konania, ale prenesene aj pre administratívne konania, pretože princíp práva na spravodlivé konanie sa
vdemokratickomprávnomštátevzťahujenavšetkykonania,vktorýchorgányštáturozhodujúoprávach.

63. Podľa § 65 ods. 1 SSP správny súd v záujme hospodárnosti konania spojil na spoločné konanie

veci, ktoré u neho začali na základe samostatnej žaloby žalobcov o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. OU-BB-OVBP2-2018/010386/02-BX zo dňa 07.03.2018 (územné rozhodnutie o
umiestnenístavby),ktorékonaniezačalopodsp.zn.23S/64/2018sožaloboužalobcovprotižalovanému
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OVBP2-2018/027691/02-BX zo dňa
18.09.2018 (stavebné povolenie), a to uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 23.01.2019, ktoré

bolo nariadené na prejednanie veci ohľadom žaloby 23S/64/2018. Neprítomným účastníkom konania
bolo oznámené doručením uznesenia.

64. O návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. OU-BB-OVBP2-2018/010386/02-BX zo dňa 07.03.2018 správny súd rozhodol uznesením

č. k. 23S/64/2018-57 zo dňa 13.06.2018, právoplatným dňa 21.06.2018, tak, že návrh zamietol podľa
§ 188 SSP.65. O návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. OU-BB-OVBP2-2018/027691/02-BX zo dňa 18.09.2018 správny súd rozhodol uznesením
č. k. 23S/64/2018-140 zo dňa 14.02.2019, tak, že návrh podľa § 188 SSP zamietol.

66. Správny súd vec prejednal na pojednávaniach dňa 23.01.2019 a dňa 27.03.2019 nariadených podľa
§ 107 ods. 1 písm. a) SSP. Právny zástupca žalobcov a poverený zástupca žalovaného zotrvali na
stanoviskách účastníkov konania.

67. Ďalší účastník konania v 1. rade navrhol žaloby ako nedôvodné zamietnuť, rovnako aj ostatní,
ktorí sa dostavili na pojednávanie. Pripojili sa k stanovisku žalovaného, ktorého rozhodnutia považovali
sa súladné so zákonom. Prejavili názor, že žalobcovia sa bezdôvodne obávajú niečoho nového, čo v
konečnom dôsledku nemusí mať žiadny negatívny dopad na prostredie, v ktorom je stavba umiestnená/
povolená, ani na ich subjektívne práva.

68. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie o predmetných
všeobecných správnych žalobách, po preskúmaní rozhodnutí žalovaného, ako aj im predchádzajúcich
prvostupňových rozhodnutí stavebného úradu a postupu orgánov verejnej správy, a to v rozsahu
žalobných bodov dospel k záveru, že žaloby sú dôvodné, pretože rozhodnutia žalovaného, ako
aj prvostupňového orgánu verejnej správy vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci a

rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, v dôsledku čoho tieto
rozhodnutia zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d) v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) SSP a vec
vrátil orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 SSP.

69. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli

porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

70. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb

zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

71. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa

rozhodovalo v správnom konaní. Úloha súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov
verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí v rozsahu
žalobných bodov, teda v tom, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok
rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si
orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo

veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom
predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej
správy predchádzajúcemu vydaniu rozhodnutia (porovnaj závery Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo
32/2014)

72. Správny súd preskúmal žalobami napadnuté rozhodnutia, oboznámil sa s obsahom
administratívnych spisov, so všetkými podaniami a stanoviskami účastníkov konania a dospel k záveru,
že žaloby, tak o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým potvrdil územné rozhodnutie o
umiestnení stavby, ako aj rozhodnutie žalovaného, ktorým rozhodol a potvrdil stavebné povolenie stavby
boli podané dôvodne.

73. Skutkové okolnosti vyplývajúce z administratívnych spisov plne zodpovedajú popísanému
skutkovému stavu v napadnutých rozhodnutiach, z ktorých stavebné orgány vychádzali pri rozhodovaní
a ktorý si osvojil aj správny súd, pričom z dôvodu prehľadnosti a určitej stručnosti ho nebude opakovane
konštatovať v odôvodnení tohto rozsudku. Práve v záujme zrozumiteľnosti rozsudku a poznania

predmetu konania a stanovísk žalobcov a žalovaného k nastoleným právnym problémom, správny súd
podrobnejšie zhrnul ich podstatnú argumentáciu a následne uvedie už len posúdenie podstatných, pre
rozhodnutie relevantných skutkových tvrdení a právnych argumentov, eventuálne aj s poukazom na
rozhodovaciu prax súdov, najmä vyššej autority.74. Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.; podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné
plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie

územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce
podklady podľa § 7a; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného
rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom
zisťovaní.

75. Podľa § 37 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb.; stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh
predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území
a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi
rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a
všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu,
prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti

práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o
kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ
posúdenie nepatrí iným orgánom.

76. Podľa § 37 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb.; stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská

dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov a ich námietky. Stavebný
úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou
dokumentáciou.

77. Podľa § 37 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb.; ak stavebný úrad po posúdení návrhu podľa odsekov

1 až 3 zistí, že návrh alebo predložená dokumentácia nie je v súlade s podkladmi podľa odseku
1, s predchádzajúcimi územnými rozhodnutiami, so všeobecnými technickými požiadavkami alebo s
predpismi uvedenými v odseku 2, návrh zamietne.

78. Podľa § 39 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.; v územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie

na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä
súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a
iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a
urbanistických hodnôt v území a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení
stavbysivodôvodnenýchprípadochstavebnýúradmôževyhradiťpredloženiepodrobnejšíchpodkladov,

projektovej dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa
musia zahrnúť do stavebného povolenia.

79. Podľa § 39a ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.; rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný
pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa

požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa
vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia.

80. V súlade s § 37 ods. 1, 2 Stavebného zákona podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú
územné plány obcí a zón. V danom prípade podkladom pre územné rozhodnutie bol územný plán obce

Zvolenská Slatina schválený uznesením obecného zastupiteľstva č. 315/2010 dňa 26.04.2010, ktorého
záväzné časti boli vyhlásené všeobecne záväzným nariadením obce č. 3/2010 zo dňa 26.04.2010.

81. Podľa § 3, kód 102 - Obytné územie - Plochy so zástavbou rodinných domov územného plánu obce
ZvolenskáSlatinavzáväznejčastiÚPNsúpreúzemieobce,vktorommábyťstavbaumiestnená,určené

nasledovné záväzné regulatívy:
1) Prípustné funkčné využitie územia sú rodinné domy všetkého druhu, hospodárska a rekreačná zeleň
pri rodinných domoch a drobnochov.
2) Obmedzené funkčné využitie územia sú sociálne, kultúrne, školské administratívne a zdravotné
zariadenia, detské ihriská, menšie športové plochy za podmienky, že uvedené činnosti nesmú mať

negatívnyvplyvnaživotnéprostredie(hluk,vibrácie,zápach,odpadovévodyznečistenéropnýmilátkami
a pod.).
3) Koeficient zastavanosti je stanovený na maximálne 0,4.
4) Maximálna podlažnosť je stanovená na dve podlažia + využiteľné podkrovie.82. Žalobná námietka, že stavba a priori nemohla byť umiestňovaná v lokalite označenej ako „Obytné
územie, plocha rodinných domov vidieckeho typu“ ale mala byť situovaná do navrhovaných plôch

občianskej vybavenosti na rozvojovej lokalite „Zvolenská Slatina východ“ nie je na mieste. Územný
plán pripúšťa v rámci obmedzeného funkčného využitia územia pre plochy označené kódom 102
umiestňovať aj sociálnej zariadenia, avšak za splnenia ďalších v územnom pláne stanovených
podmienok. Relevantným je posúdiť a vyhodnotiť, či boli dodržané tieto podmienky. Súd sa stotožňuje
so záverom žalovaného, že umiestnením stavby nedochádza k zmene prevažujúcej funkcie v území,

ktorá aj naďalej ostáva zástavbou rodinných domov.

83. Žalobcovia namietali nesúladnosť s územným plánom obce aj z dôvodu, že došlo k účelovému
„zníženiu“ koeficienta zastavanosti. Správny súd má za to, že územné rozhodnutie stavebného úradu,
ale aj žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť v tom, že bol záver stavebných orgánov
opretý o to, že je splnený koeficient zastavanosti pozemkov. Takýto záver považuje súd za predčasný,

ak súvisí s občianskoprávnou námietkou ohľadom neplatnosti nájomných zmlúv z dôvodu tvrdeného
účelového uzavretia týchto nájomných zmlúv v súvislosti s obchádzaním zákona.

84. Podľa § 137 ods. 1 Stavebného zákona; stavebné úrady vykonávajúce konanie podľa tohto zákona,
sa pokúsia vždy aj o dosiahnutie dohody účastníkov pri tých námietkach, ktoré vyplývajú z vlastníckych

alebo iných práv k pozemkom a stavbám, ale prekračujú rozsah právomoci stavebného úradu alebo
spolupôsobiacich orgánov štátnej moci.

85. Podľa § 137 ods. 2 Stavebného zákona; ak medzi účastníkmi konania nedôjde k dohode o
námietke podľa odseku 1, ktorá, keby sa zistilo jej oprávnenie, by znemožnila uskutočniť požadované

opatrenie alebo by ho umožnila uskutočniť len v podstatne inej miere alebo forme, odkáže stavebný
úrad navrhovateľa alebo iného účastníka podľa povahy námietky na súd alebo na iný príslušný orgán
a konanie preruší.

86. Podľa § 137 ods. 3 Stavebného zákona; stavebný úrad určí lehotu, v ktorej sa musí predložiť dôkaz,

že na súde, prípadne inom príslušnom orgáne bol podaný návrh na rozhodnutie v spornej veci. Ak návrh
nebude v určenej lehote podaný, môže si stavebný úrad urobiť úsudok o námietke sám a rozhodnúť
vo veci.

87. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka; neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

88. Súčasťou administratívneho spisu je nájomná zmluva uzavretá medzi G. R. ako prenajímateľom a
Siesta, n. o. ako nájomcom, ktorou prenajímateľ prenajal pozemok KN-C parc. č. XXXX/X o výmere
1033 m2 za účelom získania stavebného povolenia čo je výslovne uvedené v dojednaných zmluvných

podmienkach. Zmluva bola uzavretá dňa 25.10.2017, potom čo bol rozhodnutím stavebného úradu
dňa 05.10.2017 zamietnutý prvý návrh navrhovateľa neziskovej organizácie Siesta, n. o. o vydanie
územného rozhodnutia týkajúceho sa tej istej stavby z dôvodu nedodržania požiadavky koeficientu
zastavanosti pozemkov vyplývajúceho zo záväznej časti územného plánu ustanovenia § 3 bod 4, ktorý
bol v tom čase 0,72. Navrhovateľ Siesta, n. o. uzavrel nájomnú zmluvu aj s A. R. dňa 23.06.2017,

na základe ktorej prenajímateľ prenajal za rovnakým účelom svoje pozemky KN-C parc. č. XXXX,
parc. č. XXXX a parc. č. XXXX. Rozhodnutie žalovaného a stavebného úradu je arbitrárne, ak tvrdenú
námietku ohľadom účelovosti uzavretia nájomných zmlúv vyhodnotil tak, že z ich obsahu vyplýva
splnenie koeficientu zastavanosti vzhľadom na výmery pozemkov, že riešia vzťahy v čase povoľovania a
realizácie stavby, ktorých poznanie je rozhodujúce pre vydanie stavebného povolenia, riešia vzťahy aj po

zrealizovaní stavby, pričom nepovažoval za potrebné zaoberať sa touto občianskoprávnou námietkou
v zmysle § 137 Stavebného zákona, čo navyše odôvodnil tým, že žalobcovia ani neboli aktívne
legitimovaní uplatniť takúto námietku.

89. Čo sa týka splnenia podmienky prípustnej podlažnosti v zmysle záväznej časti územného plánu,

tak tu je nezrozumiteľnosť pri aplikácii príslušnej STN a v podstate až na pojednávaní dňa 27.03.2019
žalovanýozrejmil,akýmspôsobomstavebnýúradaajžalovanýpostupovalipriposudzovanítejtootázky.
Sporným je výklad a použitie definície podkrovia v zmysle bodu 2.19 STN 73 4301 v čase rozhodovania.
Správny súd sa prikláňa k záveru, že sa jedná v časti o trojpodlažnú stavbu, čo je v rozpore so záväznoučasťou územného plánu obce - VZN č. 3/2010 o záväzných častiach územného plánu obce Zvolenská
Slatina, kód 102, § 3 bod 4, v ktorom je stanovená maximálna podlažnosť „na dve podlažia s možnosťou
využitia podkrovia“ a najmä vytýka nezrozumiteľnosť a určitú zmätočnosť v rozhodnutiach o umiestnení

stavby, ale aj v stavebnom povolení, ak v popise stavby je uvedené, že sa umiestňuje/povoľuje stavba
z časti trojpodlažná a z časti dvojpodlažná, napriek tomu žalovaný argumentuje a obhajuje stanovisko,
že stavba je v súlade so záväznou časťou územného plánu, teda že sa jedná o dvojpodlažnú stavbu
s využiteľným podkrovím. Správny súd má za to, že z projektovej dokumentácie vyplýva, že sa jedná
o trojpodlažnú stavbu, pretože tretie podlažie/podkrovie kopíruje nižšie podlažie obvodovými múrmi a

šikmé konštrukcie strechy nemajú charakter nosného konštrukčného prvku. Šikmina strechy je vysunutá
od bočnej steny stavby a môže mať napríklad estetický význam alebo iný praktický význam, napr.
ochrana pred zrážkami. Výška zvislej steny sa meria v mieste obvodového múru pokračujúceho z
nižšieho podlažia v rámci pôdorysu stavby a zachovaná šikmina strechy je mimo nosnú konštrukciu
stavby, ktorú predstavujú obvodové múry. Z uvedeného vyplýva, že sa jedná o tretie podlažie, avšak je
na stavebnom úrade, aby v ďalšom konaní, či už znaleckým posúdením alebo inak objasnil aplikáciu

STN na obhájenie svojho stanoviska, ak by naďalej zastával ten istý názor, že sa jedná len o využité
podkrovie, a nie o ďalšie tretie nadzemné podlažie.

90. K rozhodnutiam a postupu žalovaného a stavebného úradu v územnom konaní správny súd uvádza
nasledovné.

91. Námietky k postupu v konaní, voči tomu ako sa v územnom konaní vysporiadal stavebný úrad a
žalovaný s uplatnenými námietkami žalobcov, správny súd zastáva názor, že dotknuté orgány verejnej
správy nepostupovali správne, ak žalovaný nahradil vlastnou správnou úvahou dôvody zamietnutia
námietok stavebným úradom. Správne poznamenal žalovaný, že je potrebné, aby účastníci konania

poznali dôvod, prečo nebolo vyhovené námietkam, ktoré všetky stavebný úrad en bloc zamietol bez
konkrétneho odôvodnenia (s výnimkou tých, ktoré smerovali k súladnosti stavby s územným plánom),
ale nesprávny bol z toho vyvodený postup žalovaného, pretože uvedená skutočnosť mala vyústiť do
zrušenia územného rozhodnutia a nenahrádzať žalovaným v podstate konanie a povinnosť stavebného
úradu. Súvisí to s porušením dvojinštančnosti konania, pretože žalovaný tým, že sám odôvodnil to, prečo

boli námietky zamietnuté v zásade nahradil rozhodnutie prvostupňového orgánu a účastníkom konania
bola odňatá jedna inštancia a nemohli sa brániť proti dôvodom, pre ktoré mienil prvostupňový orgán
nevyhovieť týmto námietkam. Prvýkrát sa žalobcovia mohli brániť proti dôvodom zamietnutia námietok
až podaním správnej žaloby na správny súd, ktorý však nemá nahrádzať činnosť orgánov verejnej
správy v administratívnom konaní. Zistené pochybenie stavebného úradu, podľa názoru správneho

súdu, nebolo možné konvalidovať takýmto spôsobom. Malo vyústiť do zrušenia územného rozhodnutia
a nechať samotný stavebný úrad, aby sám autonómne formuloval, prečo nemienil vyhovieť námietkam
žalobcov, ktoré en bloc zamietol. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Sžp 15/2012 zo dňa
23.10.2012 vyplýva, že odôvodnenie územného rozhodnutia má obsahovať dôvody vyhovenia, resp.
nevyhovenia námietkam, pričom vo výroku rozhodnutia o umiestnení stavby vydaného podľa § 39 a §

39a Stavebného zákona treba uviesť, ktorým námietkam sa vyhovelo a ktorým sa nevyhovelo.

92. Podľa § 4 ods. 2 vyhl. č. 453/2000 Z. z.; k územnému rozhodnutiu pripojí stavebný úrad overený
situačný výkres so zakreslením predmetu územného rozhodnutia na podklade katastrálnej mapy alebo
mapový podklad vypracovaný podľa § 3 ods. 3 písm. a).

93. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) vyhl. č. 453/2000 Z. z.; k návrhu na vydanie územného rozhodnutia
sa prikladajú situačný výkres súčasného stavu územia na podklade katastrálnej mapy so zakreslením
predmetu územného rozhodnutia a jeho polohy s vyznačením väzieb (účinkov) na okolie; ak sa navrhuje
umiestnenie stavieb, využitie územia, stavebná uzávera, chránené územie alebo ochranné pásmo podľa

odseku 2, aj mapový podklad v mierke 1:10 000 až 1:50 000 s vymedzením hraníc územia, ktoré je
predmetom rozhodnutia a širších vzťahov (účinkov) k okoliu; situačný výkres a mapový podklad sa
prikladá v dvoch vyhotoveniach.

94. Grafická príloha je povinnou súčasťou územného rozhodnutia v zmysle § 39a ods. 1 Stavebného

zákona, tvorí s ním technickú jednotu, t. j. je jeho neoddeliteľnou súčasťou. Právna úprava v tomto
zmysle nie je samoúčelná. Účelom je zabezpečiť to, aby sa stalo územné rozhodnutie zrozumiteľným
všetkým účastníkom konania vo vzťahu ku skutočnému umiestneniu stavby v dotknutom území, preto
musí byť grafická príloha neoddeliteľnou súčasťou každého územného rozhodnutia, ktoré sa doručujealebo dostáva do sféry účastníkov konania a správny súd sa nestotožňuje s takým výkladom a s
takou interpretáciou a aplikáciou právnej normy k akému dospel žalovaný, že postačuje situačný výkres
(vzhľadom na vykonávaciu vyhlášku) a len v dvoch vyhotoveniach s tým, že jedna je súčasťou spisu a

druhá je prílohou územného rozhodnutia pre navrhovateľa. Ak právna úprava nevyhovuje, je na mieste
iniciovať jej zmenu.

95. Podľa § 6 ods. 1 vyhl. č. 532/2002 Z. z.; vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky
urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a

podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné
osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a
užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia
s funkčným využívaním územia.

96. Podľa § 4 ods. 2, druhá veta, vyhl. č. 532/2002 Z. z.; umiestnenie stavby musí zodpovedať

urbanistickému a architektonickému charakteru prostredia a požiadavkám na zachovanie pohody
bývania.

97. K otázke pohody bývania, čo sa týka jej posudzovania v územnom rozhodnutí, správny súd
poukazuje na to, že sa jedná o skutkovo významnú okolnosť (upravená v § 4 ods. 2 a § 6 ods. 1

vyhlášky č. 532/2002 Z.z.), pričom pohoda bývania môže byť ovplyvňovaná rôznymi faktormi, jednak
vzdialenosťou stavieb atď., ale aj inými nevymenovanými. Správny súd sa nestotožňuje so záverom
stavebných orgánov o tom, že by sa pohoda bývania nemala vzťahovať aj na pozemky, ale len na
stavby, tento záver nepovažuje za správny. Užívanie priľahlých pozemkov súvisí s bývaním v stavbách
a negatívny vplyv umiestňovanej stavby, ak je vsadená nasilu alebo nešetrne v prostredí, do ktorého sa

umiestňuje výnimkou v rámci obmedzeného funkčného využitia do zástavby rodinných domov, v danom
prípade môže hrubo narúšať súkromie aj pohodu bývania, napríklad môže ovplyvniť podmienky pre
relax, oddych a k tomuto slúži práve priľahlý nezastavaný pozemok, záhrady atď.

98. Rozhodnutie o umiestnení stavby sa teda môže svojimi účinkami dotknúť tak vlastníkov stavieb,

ako aj vlastníkov pozemkov. V zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 druhá veta vyhlášky č. 532/2002 Z.
z. umiestnenie stavby musí zodpovedať urbanistickému a architektonickému charakteru prostredia a
požiadavkám na zachovanie pohody bývania. Správnemu súdu je známe uznesenie Najvyššieho súdu
SR z 15.12.2011, sp. zn. 5Sžp/3/2011, na ktoré poukázal aj žalovaný a v ktorom Najvyšší súd zaujal
právny názor, že z charakteristiky rozhodnutia o umiestnení stavby vyplýva, že ide o rozhodnutie,

ktorým sa stavba priamo nerealizuje, t. j. k porušeniu práva žalobcov na priaznivé životné prostredie v
zmysle článku 44 Ústavy SR nemôže reálne dôjsť, rovnako aj k ukráteniu na práve na ochranu pred
neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života upraveného v článku 19 ods. 2 Ústavy
SR a článku 8 ods. 1 Európskeho Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pretože
rozhodnutie o umiestnení stavby vytvára len právny základ pre rozhodnutie o realizácii stavby, ku ktorej

môže, ale nemusí v budúcnosti ani dôjsť, čo vyplýva aj z časovej platnosti rozhodnutia o umiestnení
stavby. Napriek tomu správny súd v tejto veci zaujal právny názor, že ak k vydaniu rozhodnutia o
realizácii stavby už došlo, teda jedná sa o čiastočne iné skutkové okolnosti posudzovaných vecí, navyše
z ustanovenia § 4 ods. 2 druhá veta vyhlášky č. 532/2002 Z. z. jednoznačne vyplýva, že umiestnenie
stavby musí zodpovedať požiadavkám na zachovanie pohody bývania, potom otázka zohľadnenia

požiadaviek pohody bývania je významná a pokiaľ stavebné orgány sa týmito podmienkami nezaoberali
s odôvodnením, že sa nevzťahuje na pozemky, ale len stavby, ich rozhodnutia sú nezákonné, nakoľko
absentuje vyhodnotenie splnenia týchto požiadaviek.

99. Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách; v domove sociálnych služieb

sa poskytuje sociálna služba týždennou pobytovou sociálnou službou alebo ambulantnou sociálnou
službou fyzickej osobe do dovŕšenia dôchodkového veku, ak je táto fyzická osoba
a)odkázanánapomocinejfyzickejosobyajejstupeňodkázanostijenajmenejVpodľaprílohyč.3,alebo
b) nevidiaca alebo prakticky nevidiaca a jej stupeň odkázanosti je najmenej III podľa prílohy č. 3.

100. Podľa § 39 ods. 1 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách; v špecializovanom zariadení
sa poskytuje sociálna služba fyzickej osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby, jej
stupeň odkázanosti je najmenej V podľa prílohy č. 3 a má zdravotné postihnutie, ktorým je najmä
Parkinsonova choroba, Alzheimerova choroba, pervazívna vývinová porucha, skleróza multiplex,schizofrénia, demencia rôzneho typu etiológie, hluchoslepota, AIDS alebo organický psychosyndróm
ťažkého stupňa.

101. Účel stavby nie je zrozumiteľne určený, najmä spôsob užívania stavby. Nejasným a
nezrozumiteľným je aj názov, označený tak, že u umiestňovanej/povoľovanej stavby sa jedná o domov
sociálnychslužiebazároveňošpecializovanézariadenie.Vzmyslezákonač.448/2008Z.z.osociálnych
službách sa rozlišuje medzi domovom sociálnych služieb a špecializovaným zariadením z hľadiska
klientov, ktorí môžu využívať tieto sociálne služby, ako aj z hľadiska povahy poskytovaných sociálnych

služieb. Z ustanovení § 38, § 39 zákona o sociálnych službách je zrejmé, o akú klientelu by v oboch
prípadoch malo ísť. Z hľadiska predchádzania aj budúcim nedorozumeniam z hľadiska toho, kto by mal
byť klientom a akým spôsobom by mala byť stavba užívaná je žiadúce, aby toto vyplývalo z rozhodnutí
jednoznačne.

102.Ztýchtovyššieuvedenýchdôvodovsúdzrušilrozhodnutiežalovanéhozodňa07.03.2018aúzemné

rozhodnutie stavebného úradu o umiestnení stavby, posudzujúc zákonnosť rozhodnutia v rozsahu a z
dôvodov uvedených v žalobe.

103. Podľa § 62 ods. 1 Stavebného zákona; v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä,
a) či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky

územného rozhodnutia,
b) či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného
prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na
výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi,
c) či je zabezpečená komplexnosť a plynulosť výstavby, či je zabezpečené včasné vybudovanie

technického, občianskeho alebo iného vybavenia potrebného na riadne užívanie,
d) či bude stavbu uskutočňovať osoba oprávnená na uskutočňovanie stavieb, alebo ak stavbu bude
uskutočňovať stavebník svojpomocou, či je zabezpečené vedenie uskutočňovania stavby stavebným
dozoromalebokvalifikovanouosobou;akzhotoviteľstavbybudeurčenývovýberovomkonaní,stavebník
oznámi zhotoviteľa stavby stavebnému úradu do pätnástich dní po skončení výberového konania,

e) či nová budova alebo významne obnovovaná existujúca budova je v rámci technických,
funkčných a ekonomických podmienok stavby navrhnutá s využitím vhodných stavebných konštrukcií,
vysokoúčinných alternatívnych energetických systémov založených na obnoviteľných zdrojoch energie
a automatizovaných riadiacich, regulačných a monitorovacích systémov.

104. Je správne konštatovanie žalobcov, že ak podkladom pre vydanie stavebného povolenia je územné
rozhodnutie s odkazom na § 62 ods. 1 písm. a) Stavebného zákona, tak v prípade zrušenia územného
rozhodnutia už toto je samo o sebe dôvodom pre zrušenie aj stavebného povolenia.

105. Správny súd posudzoval zákonnosť aj tohto žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým

potvrdil rozhodnutie stavebného úradu o povolení stavby, a to v rozsahu a z dôvodov uvedených v
žalobe. Tu správny súd poukazuje na to, že žalovaný s poukazom na koncentračné účinky odobril
postup stavebného úradu, ktorý zamietol námietky podané po lehote. Žalovaný odkázal na rozhodovaciu
prax súdov (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 8Sžo/348/2009 zo dňa 25.11.2010) ako v
prípade oneskorene podaných námietok súdy postupujú. Každá vec sa však posudzuje individuálne, so

zohľadnením okolností tej-ktorej veci. V tejto veci má vplyv na vyhodnotenie koncentračných účinkov to,
akým spôsobom bola posudzovaná aj žiadosť o predĺženie lehoty na podanie námietok. Koncentračné
účinky by bolo možné naplno uplatňovať v prípade, pokiaľ by sa naozaj žalobcovia vôbec nezaujímali o
svoju vec a došlo by k porušeniu zásady „práva patria bdelým“, čo ale nie je tento prípad. Napokon, z
odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR z 28.06.2012, sp. zn. 8Sžp/27/2011 vyplýva, že Najvyšší

súd nepovažoval za vadu v konaní, ak žalovaný v odvolacom konaní sa zaoberal aj námietkami, ktorými
sa zaoberať nemal rešpektujúc koncentračnú zásadu, na rozdiel od krajského súdu, ktorý v takomto
prípade konštatoval, že žalovaný tak spravil nad rámec daného riešenia s poukazom na § 36, resp. §
42 ods. 4 Stavebného zákona.

106. Správny súd sa stotožňuje so žalobnou námietkou ohľadom spôsobu, akým sa správny orgán
vysporiadal/nevysporiadal s občianskoprávnou námietkou v zmysle § 137 Stavebného zákona ohľadom
nájomných zmlúv. Súvisí to s otázkou dodržania záväznej časti územného plánu ohľadom koeficientu
zastavanostipozemkov,atovakomrozsahujezastavanosťzohľadnenástavebnýmúradomsadotýkaajpráv účastníkov konania, teda správny súd zastáva názor, že aktívna legitimácia žalobcov na uplatnenie
tejto námietky bola daná. Nemožno pripustiť záver, že bez vyriešenia tejto občianskoprávnej námietky
bolo možné pokračovať v konaní a vydať rozhodnutie, ak táto námietka a vyriešenie tejto námietky má

priamy dopad na výsledok rozhodnutia. O to viac, že sa jednalo o druhý návrh navrhovateľa o vydanie
územného rozhodnutia, keď prvý bol zamietnutý práve pre nedodržanie územným plánom určeného
koeficientu zastavanosti, čo mali zhojiť následne uzavreté nájomné zmluvy. Preto, ak sa stavebné
orgány nevysporiadali v rámci územného konania s občianskoprávnou námietkou týkajúcou sa platnosti
nájomných zmlúv súvisiacich s pozemkami, na ktorých sa má uskutočniť stavba, v súlade s § 137

ods. 1, 2 Stavebného zákona, je rozhodnutie o umiestení stavby nezákonné (porovnaj záver rozsudku
Najvyššieho súdu SR z 19.01.2012, sp. zn. 8Sžp/6/2011, ktorý bol publikovaný v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR, č. 5/2012, pod č. 103/2012, strana 80).

107. Podľa § 178 ods. 1 SSP; žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí,
že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením

orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

108. Podľa § 34 ods. 1 Stavebného zákona; účastníkom územného konania je navrhovateľ, obec, ak nie
je stavebným úradom príslušným na územné konanie a ten, komu toto postavenie vyplýva z osobitného
predpisu.

109.Podľa§34ods.2Stavebnéhozákona;vúzemnomkonaníoumiestnenístavby,ovyužívaníúzemia,
o stavebnej uzávere a o ochrannom pásme sú účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické osoby,
ktorýchvlastníckealeboinéprávakpozemkomalebostavbám,akoajksusednýmpozemkomastavbám
vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté.

110. Podľa § 59 ods. 1 Stavebného zákona; účastníkmi stavebného konania sú:
a) stavebník,
b) osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich
pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť

stavebným povolením priamo dotknuté,
c) ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu,
d) stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba,
e) projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby.

111. Pokiaľ žalovaný namietal, že žalobcovia ochraňovali práva iných subjektov, resp. verejné práva,
správny súd uvádza, že námietka žalovaného je čiastočne dôvodná, a to čo do ochrany subjektívnych
práv iných subjektov, nie však čo do ochrany subjektívnych verejných práv žalobcov. Vo vzťahu k
ÚstavouSRgarantovanémuprávunapriaznivéživotnéprostredie(článok44),nemožnovylúčiťmožnosť
uplatniť žalobnú námietku týkajúcu sa otázok súvisiacich s tvrdeným porušením zákonnosti v oblasti

životného prostredia, najmä ak v zmysle záväzného regulatívu ÚPN § 3, kód 102, bod 2 obmedzené
funkčné využitie (stavba sociálneho zariadenia) možno pripustiť len ak činnosti v rámci prevádzky takejto
stavby nebudú mať negatívny vplyv na životné prostredie.

112. Žalobcovia môžu namietať proti nezákonnosti rozhodnutí alebo postupu orgánov verejnej správy,

ktorou nezákonnosťou môžu byť ukrátení na svojich vlastníckych alebo iných právach k pozemkom a
stavbám, pričom nemožno tieto práva vnímať úzko len ako subjektívne práva súkromné (napr. vlastnícke
práva), ale aj iné práva a oprávnené záujmy, vrátane subjektívnych verejných práv. Môže ísť o dotknutie
tak na právach hmotných, ale aj na právach procesných. Navyše, nemožno dosvedčiť záveru, že ak
by na nezákonnosť poukázali žalobcovia ako účastníci správneho konania, hoci aj bez oprávnenia

uvedené namietať (bez aktívnej legitimácie), resp. by nik z účastníkov neodhalil nezákonnosť, že by sa
touto nezákonnosťou stavebné orgány nemuseli zaoberať. Išlo by o prenesenie takých povinností na
účastníkov konania, ktoré patria zo zákona orgánom verejnej správy a v podstate by išlo o neplnenie si
vlastných povinností v zmysle zásady zákonnosti, ktorá sa v tomto konaní uplatňuje podľa § 3 ods. 1
Správneho poriadku. Stavebný úrad je v územnom ako aj stavebnom konaní garantom zákonnosti, keď

aj s odkazom na článok 1 ods. 1, článok 2 ods. 2 Ústavy SR, jedným zo znakov právneho štátu je taká
činnosť orgánov verejnej správy, ktorá je v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, pričom
na ochrane a presadzovaní zákonnosti je verejný záujem.113. Správny súd v odôvodnení rozsudku uviedol posúdenie len podstatných skutkových tvrdení a
právnych argumentov v súlade s § 139 ods. 2 SSP. Vzhľadom na zrušenie rozhodnutia o umiestnení
stavby nebolo nutné zaoberať sa podrobnejšie aj ďalšími žalobnými námietkami smerujúcimi proti

rozhodnutiu o stavebnom povolení. V zmysle judikatúry ESĽP ako aj Ústavného súdu SR, nie je
povinnosťou súdu dať odpoveď na všetky namietané otázky, len na relevantné pre rozhodnutie.

114. Zistiac vyššie konštatované porušenia zákonnosti vo veci konania o umiestnení stavby ako aj o
stavebnom povolení, bolo potrebné zrušiť žalobami napadnuté rozhodnutia a vec vrátiť stavebnému

úradu na ďalšie konanie. Stavebný úrad v intenciách tohto rozsudku nanovo posúdi splnenie podmienok
pre vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby v zmysle § 37 ods. 1 až 3 Stavebného zákona a o návrhu
podľa výsledku posúdenia rozhodne. Od tohto rozhodnutia bude závisieť ďalší postup stavebného úradu
v konaní.

115. Žalobcom, ktorí v konaní mali úspech, súd priznal právo na náhradu trov konania voči žalovanému

podľa § 167 ods. 1 SSP, a to v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po
právoplatnosti tohto rozsudku vydaním samostatného uznesenia v zmysle § 175 ods. 2 SSP.

116. Ďalším účastníkom konania správny súd aplikujúc § 169 SSP náhradu trov konania voči
žalovanému (ktorý bol v konaní neúspešným účastníkom konania) nepriznal, nakoľko im nebola súdom

uložená taká povinnosť, s plnením ktorej im vznikli trovy konania, pričom iné trovy (pre priznanie ktorých
by súd zvažoval dôvody hodné osobitného zreteľa) si neuplatnili.

117. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP
a § 439 ods. 3 SSP a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť
je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od
doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej
podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.