Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, March 21, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/197/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117226393
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1117226393.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek
senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: S.. D. S., S., J..
XX.XX.XXXX, L. XXXX/XX, XXX XX G., zast. Blaňár & Partners s.r.o., Gunduličova 4, 811 05 Bratislava,
IČO: 36 866 784, proti žalovanému: Carlton Property, s.r.o., Hviezdoslavovo nám. 3, 811 02 Bratislava,
IČO: 36 860 492, zast. Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02

Bratislava, IČO: 47 232 471, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti
uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. 26Cb/167/2017-106 zo dňa 20.06.2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 26Cb/167/2017-106 zo dňa
20.06.2018 zrušuje a konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zastavuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol tak, že zamietol návrh žalobcu na nariadenie

neodkladnéhoopatrenia,doručenýsúdudňa05.06.2018vcelomrozsahuakonedôvodný.Vodôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 27.10.2017 sa žalobca domáhal určenia,
že rozhodnutie jediného spoločníka spoločnosti Carlton Property, s.r.o. zo dňa 16.08.2017, ktorým bolo
rozhodnuté o zvýšení základného imania spoločnosti, a ktorým boli prevzaté záväzky na nové peňažné
vklady p. V. E. a p. F.. S. A., je neplatné. Dňa 05.06.2018 bol súdu prvej inštancie doručený návrh
žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd uložil povinným F.. S. A.

a V. E. povinnosť zdržať sa výkonu práv spoločníka a člena štatutárneho orgánu v žalovanom alebo
iného konania smerujúceho k výkonu, zápisu a realizácii zvýšenia základného imania v žalovanom.
Žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že povinní sa snažia aktívne zvýšiť
základné imanie v žalovanom, hoci na to nie sú oprávnení; vykonávajú kroky smerujúce k prevzatiu
nových peňažných vkladov, čím hrozí, že ako väčšinoví spoločníci absolútne ovládnu žalovaného na
úkor žalobcu a žalobcovi vznikne škoda veľkého rozsahu.

Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. c)
a d), § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, 329 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP“).
V odôvodnení rozhodnutia konajúci súd uviedol, že po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, žaloby a priložených listinných príloh mal za to, že návrhu žalobcu nie je možné vyhovieť,
nakoľko neboli splnené zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia. Konštatoval, že

žalobca nedostatočne osvedčil existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy ako jednej zo
základných náležitostí neodkladného opatrenia, a teda neosvedčil naliehavú potrebu rýchlej dočasnej
úpravy medzi stranami sporu a nepreukázal ani prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Súd prvej inštancie
mal za to, že uloženie povinnosti povinným, aby sa zdržali výkonu práv spoločníkov a funkcie členov
štatutárnehoorgánuvžalovanom,jevzhľadomnastavkonaniavovecisamejamnožstvoprebiehajúcich
súdnych konaní, nesúladné so zásadou proporcionality. Žalobca neosvedčil potrebu naliehavej ochrany

do takej miery a takými skutočnosťami, na základe ktorých by navrhované neodkladné opatrenie
vzhľadom na jeho osobitnú povahu posúdil a vyhodnotil ako primeraný zásah do práv povinných osôb ažalovaného. Zároveň mal súd za to, že nariadením neodkladného opatrenia by prejudicionálne rozhodol
o predmete sporu a neprimerane by zasiahol do činnosti žalovaného bez toho, aby mal v tomto štádiu
konania hodnoverne preukázané skutočnosti osvedčujúce dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť

ochrana.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca v zmysle § 357 CSP,
nakoľkosnímvcelomrozsahunesúhlasilaktoréodôvodniltým,žesúdprvejinštanciedospelnazáklade
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP a rozhodnutie

súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.
Žalobca v odvolaní poprel právne závery, ku ktorým súd prvej inštancie dospel vo svojom rozhodnutí.
Uviedol, že skutočnosť, že povinní zvyšovali základné imanie v spoločnosti Carlton Property, s.r.o.
a túto právnu skutočnosť dali aj na zápis do obchodného registra, predstavuje jeden z postulátov
bezprostredne hroziacej ujmy pre žalobcu. Zvýšením základného imania sa radikálne znížil podiel
spoločnosti ADSP v spoločnosti Carlton Property, s.r.o. na úkor žalobcu povinných a z dôvodu, že

žalobca je spoločníkom v spoločnosti ADSP, tak aj na jeho úkor. Mal za to, že zvýšenie základného
imania tak môže byť predpokladom znehodnotenia obchodného podielu žalobcu v ADSP, a tým aj jeho
nepriameho podielu v Carlton Property, s.r.o..
Žalobca vytkol súdu prvej inštancie, že z obsahu uznesenia nevyplýva žiadna úvaha súdu ohľadom
posudzovania dostatočného, resp. nedostatočného osvedčenia nebezpečenstva, len jednoduché

konštatovanie, že žalobca nedostatočne osvedčil existenciu nebezpečenstva bezprostrednej hroziacej
ujmy, nepreukázal prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Zdôraznil, že tieto závery však súd neoprel o
žiadne odôvodnenie a z uvedených dôvodov považoval napadnuté rozhodnutie za arbitrárne. Žalobca
ďalej namietal, že súd neuviedol ani žiadne argumenty pre konštatovanie, že nariadenie neodkladného
opatrenia by bolo v rozpore so zásadou proporcionality a zjavne neuskutočnil ani žiadny test

proporcionality.
Okrem toho uviedol, že súd prvej inštancie nijako nedefinoval, v čom vnímal prejudicialitu vo vzťahu k
veci samej, keďže podľa názoru žalobcu sú predmetné návrhy odlišné a nemajú prejudiciálny vzťah.
Nakoľkomalžalobcazato,žesplnilvšetkypredpokladyprenariadenieneodkladnéhoopatrenia,navrhol,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného

opatrenia vyhovie.

3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý poukázal na dve podstatné skutočnosti, a to prekážku
právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata) a vecnú správnosť napadnutého uznesenia. Uviedol, že o
tej istej veci, ktorá je predmetom konania o neodkladnom opatrení, už bolo právoplatne rozhodnuté v

konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V sp. zn. 23Cb/90/2018, v ktorom súd uznesením zo
dňa 02.07.2018 návrh v celom rozsahu zamietol, ktoré potvrdil Krajský súd v Bratislave ako odvolací
súd uznesením zo dňa 31.08.2018. Žalovaný mal za to, že Okresný súd Bratislava V rozhodoval v
predmetnom konaní o tej istej veci, pričom bola daná totožnosť osôb i totožnosť predmetu konania,
a preto právoplatne skončené konanie na Okresnom súde Bratislava V sp. zn. 23Cb/90/2018 tvorí vo

vzťahu k posudzovanému konaniu na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. 26Cb/167/2017 prekážku
res iudicata. S ohľadom na to, že ďalšiemu vedeniu konania o neodkladnom opatrení bráni procesná
prekážka res iudicata, žalobca navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie zrušil a konanie
o neodkladnom opatrení zastavil.

4. Žalovaný sa v ďalšej časti vyjadril aj k vecnej stránke veci, kedy poukázal na to, že žalobca
neosvedčil nárok, ktorému by sa mala poskytnúť predbežná ochrana. Uviedol, že žalobca nie je a ani
nikdy nebol spoločníkom spoločnosti Carlton Property, s.r.o., nakoľko rozhodnutie jediného spoločníka
zo dňa 21.06.2017, ktoré prijal za spoločnosť ADS žalobcov blízky kamarát - istý Y. E. - a to na
základe splnomocnenia údajne udeleného žalobcom dňa 02.10.2015 bolo neplatné, v dôsledku čoho

nedošlo zo strany žalobcu k platnému zvýšeniu základného imania spoločnosti Carlton Property, s.r.o.,
a teda žalobca nemohol platne prevziať záväzok na nový vklad. Neplatnosť rozhodnutia zo dňa
21.06.2017 žalovaný odôvodnil nepreukázaním platného udelenia splnomocnenia žalobcom, pričom
v tejto súvislosti poukázal na trestné stíhanie žalobcu pre obzvlášť závažný trestný čin porušovania
povinností pri správe cudzieho majetku - majetku spoločnosti Carlton Property, s.r.o.. Neplatnosť

rozhodnutia zo dňa 21.06.2017 žalovaný ďalej odôvodnil skutočnosťou, že splnomocnenie pána E.
neoprávňovalo na prijatie tohto rozhodnutia ani za predpokladu, že by bolo skutočne vystavené dňa
02.10.2015 (čo však v žiadnom konaní preukázané nebolo a čo žalovaný aj naďalej popiera), pretože na
rozhodnutie o zvýšení základného imania zákon vyžaduje úradne overený podpis jediného spoločníka,t.j. dané splnomocnenie by muselo už v čase jeho odovzdania pánovi E. obsahovať osvedčený
podpis štatutárneho orgánu spoločnosti ADS, čo však splnené nebolo. Vyslovil názor, že dňa 21.06
2017 nedošlo k platnému rozšíreniu splnomocnenia. Mal za to, že z uvedených dôvodov vyplýva, že

splnomocnenie neoprávňovalo p. E. na prijatie rozhodnutia zo dňa 21.06.2017. Poukázal na rozhodnutia
súdov v iných konaniach, v ktorých vyslovili existenciu tohto dôvodu neplatnosti rozhodnutia zo dňa
21.06.2017. Žalovaný sa ďalej vyjadril k porušeniu práva spoločnosti ADS na prednostné prevzatie
nového vkladu. Rozhodnutie zo dňa 21.06.2017 považoval za neplatné aj v časti, v ktorej bol vyslovený
súhlas s tým, aby záväzok na nový vklad do základného imania spoločnosti Carlton prevzal žalobca.

5. Žalovaný v ďalšej časti vyjadrenia odôvodnil svoj názor, z akých dôvodov považuje rozhodnutie zo dňa
21.06.2017 v rozpore s dobrými mravmi a zakladá neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 OZ. Zdôraznil,
že tunajší súd už aj v iných konaniach rozhodol o tom, že žalobca nie je spoločníkom spoločnosti Carlton.
Poukázal aj na rozhodnutia v iných súdnych konaniach, kde sa súdy zaoberali otázkou neplatnosti
rozhodnutia zo dňa 21.06.2017 (sp. zn. 33Exre/450/2017 v spojení s 1Cob/49/2018, 28Cb/150/2017,

26Cb/167/2017). Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
zrušil a konanie o neodkladnom opatrení zastavil.

6. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 17.01.2019. Mal za
to, že v danom prípade nie je daná prekážka právoplatne rozhodnutej veci, keďže návrh, ktorým sa

konanie na Okresnom súde Bratislava V začalo, bol podaný dňa 06.06.2018, pričom návrh na Okresný
súd Bratislava I bol podaný už dňa 05.06.2018. S poukazom na § 159 CSP mal za to, že ak by
išlo o rovnaký návrh, bol Okresný súd Bratislava V povinný konanie obligatórne zastaviť, nakoľko na
Okresnom súde Bratislava I prebiehalo to isté konanie v rovnakej veci, čo však súd neurobil. Tvrdenia
žalovaného o neplatnosti plnej moci pre Y. E. zo dňa 02.10.2015 označil za irelevantné a poukázal

na to, že podpis splnomocniteľa na plnomocenstve nemusel byť v zmysle ustanovení Obchodného
zákonníka notársky overený, a preto predmetná plná moc bola nesporne platná. Zdôraznil, že žalovaný
zavádza súd pokiaľ ide o rozhodovanie súdov, či žalobca je alebo nie je spoločníkom spoločnosti
Carlton, kedy konanie sp. zn. 33Exre/450/2017 je síce právoplatne skončené, avšak žalobca podal vo
veci dovolanie, a keďže išlo o tzv. zhodové konanie podľa CMP, súd v ňom nerozhodol meritórne o

tom, že rozhodnutie spoločnosti Carlton je neplatné, taktiež rozhodnutie sp. zn. 28Cb/150/2017 nie je
právoplatné, t.j. o platnosti predmetného rozhodnutia spoločnosti Carlton nebolo doposiaľ meritórne
právoplatne rozhodnuté. Okrem toho poukázal na snahu žalovaného a povinných očierniť žalobcu
pred súdmi tvrdeniami o jeho premyslenom protiprávnom konaní, pričom však trestné konanie nebolo
žiadnym spôsobom ukončené a zároveň títo úmyselne opomínajú, že trestné konania v predmetnej

veci prebiehajú aj voči povinným. Konštatoval, že ak súdy nezákonné konanie povinných protizákonne
legitimizujú, klesne reálny podiel žalobcu v spoločnosti Carlton z 33,3 % na 0,8 % a mal za to, že práve
povinní sa snažia ovládnuť hotelový komplex Carlton na úkor svojho partnera. Záverom poukázal na
nezákonný postup vyššieho súdneho úradníka, ktorý rozhodol o zápise údajov do Obchodného registra
v konaní sp. zn. 1Re/1186/2017, uvedený zápis považoval žalobca za protiprávny.

7. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 07.02.2019. Poprel tvrdenie
žalobcu o neexistencii prekážky res iudicata a uviedol, že skutočnosť, že Okresný súd Bratislava V
nezastavil konanie pre prekážku litispendencie, je pre posúdenie, či právoplatné uznesenie Okresného
súdu Bratislava V predstavuje pre konanie o neodkladnom opatrení prekážku právoplatne rozhodnutej

veci, úplne irelevantná, a keďže je splnená podmienka totožnosti osôb a predmetu konania, musí súd
konaniezastaviť.TvrdeniažalobcuohľadomoprávneniapánaE.prijaťrozhodnutiezodňa21.06.2017na
základe splnomocnenia označil za nesprávne, nakoľko forma plnej moci musí byť vždy zhodná s formou
úkonu (vrátane písomnej formy úkonu s úradným osvedčením podpisu), na vykonanie ktorého sa plná
moc udeľuje. Mal za to, že pokiaľ Obchodný zákonník vyžaduje osvedčenie podpisu jediného spoločníka

na rozhodnutí a súčasne jediný spoločník prijíma toto rozhodnutie prostredníctvom ním splnomocnenej
tretej osoby, potom platí, že zákonnú požiadavku osvedčenia podpisu jediného spoločníka na rozhodnutí
musí spĺňať aj podpis tohto jediného spoločníka na udelenej plnej moci. Zároveň uviedol, že daný právny
záver vyplýva z rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu ČR, kedy poukázal na uznesenie sp. zn. 29Odo
894/2006, taktiež vyplýva z ustálenej rozhodovacej praxe všeobecných súdov SR a zároveň ho možno

logicky vyvodiť aj zo samotného účelu § 132 ods. 1 Obchodného zákonníka.

8. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach danýchrozsahomadôvodmiodvolania(§379a§380CSP)postupombeznariadeniaodvolaciehopojednávania
dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné zrušiť a konanie o nariadenie neodkladného
opatrenia zastaviť.

9. Podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak neboli
splnené procesné podmienky.

10. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

11. Podľa § 161 ods. 1, 2 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania
prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné
podmienky“)

Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

12. Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) patrí k procesným podmienkam a jej zistenie vedie v každom
štádiu konania k zastaveniu konania. V záujme právnej istoty zákon predchádza tomu, aby v tej istej
veci bolo neodkladné opatrenie nariadené niekoľkokrát alebo aby o tom istom návrhu boli vydané dve

protichodné rozhodnutia. Len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže byť v rozsahu záväznosti
výrokurozhodnutiatátovecprejednávanáznova.Tátoprekážkanastávavtedy,aksamávnovomkonaní
prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom
už bolo právoplatne rozhodnuté, resp. vedie sa konanie a ak sa týka rovnakého premetu konania a tých
istých osôb. Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným

petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený. Pritom nie je významné, či
rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v
skoršom konaní žalobcom, je žalobcom aj v novom konaní alebo má postavenie žalovaného, resp. či ten,
kto v skoršom konaní vystupoval ako žalovaný, má alebo nemá v novom konaní procesné postavenie
žalovaného). Konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni

nástupcovia pôvodných účastníkov konania, či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie
(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 97/2014 zo dňa 14.04.2016).

13. Odvolací súd v prvom rade skúmal opodstatnenosť námietky žalovaného o existencii prekážky
právoplatne rozhodnutej veci. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že právoplatné uznesenie o

zamietnutí návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nie vždy zakladá prekážku veci právoplatne
rozhodnutej. Je tomu tak len vtedy, ak nedôjde k zmene skutkových okolností. Pokiaľ po vydaní
uznesenia zamietajúceho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia dôjde k zmene pomerov (k
zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie), nezakladá už právoplatné rozhodnutie
zamietajúce návrh na nariadenie neodkladného opatrenia prekážku res iudicata a súd môže rozhodnúť

o novom návrhu, i keby išlo o návrh tej istej strany s petitom identickým ako bol petit návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol skôr uznesením súdu právoplatne zamietnutý. Tento
princíp je upravený aj v ust. § 329 ods. 3 CSP.
V danom prípade odvolací súd zistil, že uznesenie č.k. 23Cb/90/2018-24 zo dňa 02.07.2018, ktorým
Okresný súd Bratislava V rozhodol o zamietnutí návrhu na vydanie neodkladného opatrenia v spojení

s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Bratislave ako odvolacieho súdu č.k. 3Cob/137/2018-43
zo dňa 31.08.2018, právoplatným dňa 08.10.2018, zakladá v posudzovanom prípade impedimentum
rei iudicatae, t.j. prekážku právoplatne rozhodnutej veci, a preto sa súd danou vecou nemôže opätovne
zaoberať v súlade so zásadou ne bis in idem, t.j. nie dvakrát v tej istej veci. Nakoľko v danom prípade
išlo o totožnosť osôb a totožnosť predmetu konania, ktorý bol vymedzený rovnakým skutkovým stavom

a rovnakým petitom návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, odvolací súd mal za preukázané,
že v oboch prípadoch išlo o „tú istú vec“. V zmysle uvedeného nebola splnená negatívna procesná
podmienka, spočívajúca v neexistencii právoplatného rozhodnutia v tej istej veci.

14. Súd skúma splnenie procesných podmienok v každom štádiu súdneho konania. Ak súd zistí, že

konaniu bráni neodstrániteľná prekážka, musí konanie zastaviť. V danom prípade nastala situácia,
keď rozhodnutie súdu prvej inštancie v dôsledku podania odvolania nie je právoplatné, avšak z
dôvodu výskytu neodstrániteľnej procesnej podmienky konania, odvolací súd musí konanie ukončiť
jeho zastavením. Keďže konanie na súde prvej inštancie a na odvolacom súde tvoria jeden celok,musí byť zastavené celé konanie, nielen odvolacie. Tomu musí predchádzať zrušenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, keďže formálne existuje, aj keď nevyvoláva žiadne právne účinky, pretože nenadobudlo
právoplatnosť. Odvolací súd tento záver prijal aj s poukazom na názor Najvyššieho súdu SR uvedený v

rozhodnutí sp. zn. 3Sžo/51/2011, ktorý sa týka obdobnej situácie, keď po vydaní rozhodnutia súdu prvej
inštancie zanikla strana sporu bez právneho nástupcu a konanie tak postihla neodstrániteľná prekážka,
pre ktorú bolo potrebné konanie zastaviť a napadnuté rozhodnutie zrušiť.

15. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie č.k.

26Cb/167/2017-106 zo dňa 20.06.2018 je nutné zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP a konanie o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zastaviť podľa § 391 ods. 1 CSP.

16. O náhrade trov konania súdom prvej inštancie a odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 396 ods. 1, § 262 CSP).

17. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného

uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).