Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 15, 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11Csp/81/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116220526
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2116220526.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci sporu žalobcu: BNP PARIBAS

PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzska republika,
zapísaný v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, konajúci na území Slovenskej
republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, IČO:
47258713,Karadžičova2,82108Bratislava,zastúpený:AdvokátskakanceláriaJUDr.MarekCzompoly
s.r.o., IČO: 47 234 547, Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: T. V., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom O., o zaplatenie sumy 1.085,87 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 676,87 eura spolu s úrokom z omeškania

vo výške 5,05% ročne zo sumy 676,87 eura od 17.04.2015 do zaplatenia, a to všetko do 45 dní od
právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a .

III. Žalovaný je p o v i n n ýzaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 24% trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasažalobouzodňa11.08.2016,doručenoutunajšiemusúdudňa16.09.2016,domáhalvydania
rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.085,87 eura spolu

s úrokom z dlžnej úverovej istiny vo výške 27,48 % ročne zo sumy 921,72 eura od 17.04.2015 do
zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.050,97 eura od 17.04.2015 do
zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že s účinnosťou ku dňu 01.07.2016 došlo k cezhraničnému
zlúčeniu spoločnosti CETELEM SLOVENSKO a.s. so spoločnosťou žalobcu. Spoločnosť CETELEM
SLOVENSKO a.s. v dôsledku cezhraničného zlúčenia zanikla zlúčením bez likvidácie a spoločnosť

žalobcu sa stala jej univerzálnym právnym nástupcom. Dňa XX.XX.XXXX uzavrel Cetelem ako veriteľ
na jednej strane so žalovaným ako dlžníkom na strane druhej Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom
úvere a vydaní kreditnej karty. Obsahom úverovej zmluvy bol záväzok Cetelemu poskytnúť žalovanému
revolvingový úver vo forme úverového rámca do výšky 5.000,- eur na financovanie kúpy spotrebného
tovaru u predajcu uvedeného na úverovej zmluve a súčasne záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý
revolvingový úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou dohodnutých mesačných splátok.
Žalovaný po dobu trvania úverového vzťahu vyčerpal z poskytnutého úverového rámca peňažné

prostriedky v celkovej výške 985,28 eura. Podľa bodu 2.1. časti 3. Úverovej zmluvy sa žalovaný zaviazal
riadne a včas splácať poskytnutý úver, a to formou dohodnutých pravidelných mesačných splátok, ak
sa s Cetelemom nedohodol inak. Cetelem splátku použije na úhradu splatných záväzkov klienta. Pri
výpočte úrokov z úveru vychádza Cetelem z roku s 365 dňami (v prípade prestupného roku s 366dňami) a zo skutočného počtu dní. Žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil.
Napriek zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého úveru uhradil žalovaný Cetelemu do dnešného
dňa len časť dlžnej sumy, a to sumu vo výške 220,23 eura. Na predžalobné výzvy žalovaný nereagoval.

V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného Cetelem vyhlásil dňa 16.04.2015
mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaného splatný v celom rozsahu. Vzhľadom k vyššie
uvedeným skutočnostiam má žalovaný voči žalobcovi k dnešnému neuhradené záväzky po lehote
splatnosti v celkovej výške 1.085,87 eura (921,72 eura z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny; 118,05
eura z titulu dlžných úrokov z úveru; 11,20 eura z titulu dlžného poistného z úveru; 34,90 eura z titulu

nákladov spojených s uplatnením pohľadávky). Okrem toho je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi úroky
z dlžnej úverovej istiny vo výške 27,48% ročne zo sumy 921,72 eura od 17.04.2015 až do zaplatenia
a úroky z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.050,97 eura od 17.04.2015 až do zaplatenia.
Ako dôkazy žalobca predložil Výpis z obchodného registra, Zmluvu o spotrebiteľskom úvere a Zmluvu
o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcovú zmluvu o poskytovaní
platobných služieb zo dňa XX.XX.XXXX, Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo

dňa 23.04.2015, fotokópiu doručenky, výpis z úverového účtu žalovaného, Potvrdenie o odfinancovaní
peňažných prostriedkov, Potvrdenie o prijatých splátkach.

3. Žalovanému bola žaloba s prílohami doručená dňa 18.12.2017, k tejto sa nevyjadril, skutkové tvrdenia
nepoprel, dôkazy neoznačil.

4. Podľa článku 17 ods. 1 písm. b.) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.1215/2012 z 12.
decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach
(ďalej len „nariadenie Rady (ES) č.1215/2012“), vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom
na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania, alebo povolania, sa právomoc určí

podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 6 a článku 7 bodu 5 ak ide o zmluvu
o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má financovať
predaj tovaru.

5. Podľa článku 18 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č.1215/2012, druhý účastník zmluvy môže žalovať

spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

6. Podľa článku 62 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č.1215/2012, na určenie, či má účastník bydlisko v
členskom štáte, na ktorého súdy bola vo veci podaná žaloba, súd použije právny poriadok svojho štátu.

7. Podľa článku 6 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna
2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (ďalej len „nariadenie Rady (ES) č.593/2008“), bez toho,
aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže považovať za
patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len "spotrebiteľ"), s inou
osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len "podnikateľ"),

sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ:
a) vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo
b) akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny
a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti.

8. Z dôvodu, že žalobca má sídlo na území Francúzskej republiky a žalovaný má bydlisko na území
Slovenskej republiky, a teda ide o konanie s cudzím prvkom, musel súd skôr, ako začal konať vo
veci samej, vyriešiť otázku právomoci súdov Slovenskej republiky na konanie v tejto veci a následne
otázku, aký právny poriadok má byť použitý na posúdenie uplatneného nároku žalobcu. Nakoľko ide
o občianskoprávnu vec, pričom konanie bolo začaté podaním žaloby na tunajší súd dňa 18.11.2016,

právomoc súdu sa spravuje Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.1215/2012 z 12.
decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach,
pričom v zmysle vyššie citovaného článku 17 ods. 1 písm. b), článku 18 ods. 2 v spojení s článkom 62
ods. 1 nariadenia súd ustálil, že súdy SR majú právomoc na konanie v predmetnej veci, keď zároveň
tunajšísúdjevzhľadomkbydliskužalovanejmiestnepríslušnýmsúdomnakonanie.Rozhodnýmprávom

v prejednávanej veci je s poukazom na čl. 6 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č.593/2008 právo Slovenskej
republiky.9. Podľa § 290 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), spotrebiteľský spor
je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so
spotrebiteľskou zmluvou.

10. Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

11. Súd vo veci vykonal dokazovanie vyššie citovanými listinnými dôkazmi predloženými žalobcom,

keď pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil,
pričom súhlasil s rozhodnutím v jeho neprítomnosti a v neprítomnosti žalovaného, ktorému bolo
predvolanie doručené postupom podľa § 106 ods. 3 CSP, svoju neprítomnosť neospravedlnil, o
odročenie pojednávania nežiadal, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

12. Právny predchodca žalobcu (spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s.) a žalovaný uzavreli dňa

XX.XX.XXXX Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal
poskytnúť dlžníkovi revolvingový úver s výškou úverového rámca 5.000,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal
splácať v mesačných splátkach vo výške 5% z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok
300,- eur. Ročná úroková sadzba bola dojednaná vo výške 28,68% ročne a RPMN bola dojednaná vo
výške 45,94%. Splátky boli splatné 10. deň v mesiaci, pričom prvá splátka bola splatná 10. deň v mesiaci

nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené 1. čerpanie revolvingového úveru. Žalovaný z
poskytnutého úveru čerpal, vychádzajúc z Potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov, celkom
sumu 897,10 eura. Žalovaný na zmluvu zaplatil, vychádzajúc z Potvrdenia o prijatí splátok, celkom
sumu 220,23 eura. Právny predchodca žalobcu vyhlásil okamžitú splatnosť úveru ku dňu 16.04.2015.
S účinnosťou ku dňu 01.07.2016 došlo k cezhraničnému zlúčeniu spoločnosti právneho predchodcu

žalobcu a spoločnosti žalobcu.

13. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je
právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká
povinnosť splniť záväzok.

14. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

15. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa

zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

16. Podľa § 499 OBZ, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky
možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

17. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

18. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

19. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.20. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere

neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

21. Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (1) Ustanovenia
o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.
Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto
ustanovenia, sú neplatné. (2)

22. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so

zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

23. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže

veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

24.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

25. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania), výška úrokov z omeškania je o
päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

26. Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom
úvere právny vzťah, ktorý je od svojho vzniku nevyhnutné posudzovať podľa príslušných ustanovení
Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.) a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy
spotrebiteľského charakteru (§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zákon č. 129/2010 Z.z.), keďže

zmluva o spotrebiteľskom úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 6 písm. d) OBZ) a zároveň právny
predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere vystupoval ako veriteľ s poukazom
na predmet podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy o úvere
nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.

27. Zmluva o spotrebiteľskom úvere má charakter spotrebiteľského úveru v zmysle ustanovenia § 1
ods. 2 ZoSÚ, a preto musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre zmluvy o spotrebiteľskom
úvere podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy). Pristupujúc ku skúmaniu
jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy, súd zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením
§ 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Zmyslom § 9 ods. 2 písm. f)

ZoSÚ je, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť si svoje
povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené ustanovenie preto vyžaduje
presnú dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úveru, pričom k uvedenému záveru možno dôjsť aj
gramatickým výkladom dotknutého ustanovenia, ktoré rozlišuje pojem „doba trvania zmluvy“ a pojem
„termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“. Rovnako chýba v zmluve aj obsahová náležitosť v

zmysle § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ, a síce výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
V zmluve sa uvádza výška mesačnej splátky vo výške 5% z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší
vyšší násobok 300,- eur, ktorú výšku splátky súd považoval za neurčitú. Okrem toho, nie je splnená
požiadavka, aby zmluva obsahovala výšku splátky istiny, výšku splátky úrokov a výšku splátky iných
poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru predstavuje prehľadné

vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné,
aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Dlžník musí mať od začiatku
prehľad, z akých položiek pozostávajú jednotlivé splátky a ako dlho bude úver splácať, čo z jednotlivých
splátok predstavuje istinu, koľko úrok a odmena veriteľa a kedy je v prípade riadneho splácania úverusplatná posledná splátka. Uvedené pritom nemožno nahradiť uvedením celkovej výšky splátky, ani keby
z iných ustanovení zmluvy vyplývala výška úrokov a poplatkov. Účelom náležitostí ustanovenia § 9 ods.
2 písm. k) ZoSÚ je teda informovanie spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť, aká časť splátky bude použitá na

istinu, úrok a ďalšie poplatky, pretože potom je dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil, ako bude s
jeho platbou naložené a akú časť úveru platí na úroky a iné poplatky, teda odplatu veriteľa. Uvedené
údaje zmluvy uzatvorené medzi stranami sporu neobsahujú, ide pritom o absenciu podstatnej náležitosti
zmluvy. Rovnako v zmluve chýba náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ, a síce údaj o celkovej
čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Suma 732,- eur uvedená v rámci „Dodatočných predpokladov

pre výpočet RPMN:“ nezodpovedá súčtu 12-tich splátok vo výške 58,10 eura (697,20 eura) a poplatku
za správu úveru 2,90 eura, t.j. sume 700,10 eura, za predpokladu čerpania úveru vo výške 600,- eur
a riadneho splácania v 12-tich splátkach po 58,10 eura. Nakoľko údaj o celkovej čiastke, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť, je nesprávny, nie je možné považovať tento údaj za v zmluve uvedený.

28.Uvedenéobsahovénedostatkyzmluvymajúzanásledok,žespotrebiteľskýúverjepotrebnévzmysle

§ 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) považovať za bezúročný a bez
poplatkov. Žalobca (ktorý je v konaní aktívne vecne legitimovaným z dôvodu právneho nástupníctva po
pôvodnom dodávateľovi) tak nemá nárok na zaplatenie úroku z úveru, poplatkov za poistenie, ani iných
poplatkov, ale len na vrátenie poskytnutého úveru po odrátaní plnenia zo strany žalovaného. Keďže
žalovaný čerpal úver vo výške 897,10 eura a na tento zaplatil celkom sumu 220,23 eura, súd mu vo

výroku I. uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi zvyšnú časť poskytnutých peňažných prostriedkov v sume
676,87 eura a vo zvyšnej časti žalobu vo výroku II. ako nedôvodnú zamietol.

29. Podporne súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 11Co/409/2015-72 zo dňa
11.05.2016 v obdobnej veci ako je prejednávaná, v ktorého odôvodnení súd druhej inštancie uviedol,

že „považuje za správny názor súdu prvého stupňa, že z citovaného ustanovenia vyplýva, že nestačí
uvedenie celkovej výšky splátky, ale toto musí obsahovať rozčlenenie jednotlivých čiastok - istiny,
úrokov a iných poplatkov. Táto informácia je významná pre spotrebiteľa, najmä pokiaľ ide o jeho
možnosť zhodnotiť na základe predloženého splátkového kalendára ekonomickosť poskytnutého úveru,
posúdenie, či požadovaný úrok za úver je pre neho výhodný, prijateľný, respektíve aby spotrebiteľ bol

schopný posúdiť celkovú výšku odplaty požadovanej navrhovateľom za poskytnutý úver. Nakoľko z
predložených listinných dokladov vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere presnú výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov neobsahovala, je potrebné úver považovať za bezúročný
abezpoplatkov,tedalenvhodnoteposkytnutejsumy.“ObdobneuviedolKrajskýsúdvTrnavevrozsudku
č.k. 10Co/375/2016-119 zo dňa 13.09.2017, kde uviedol, že „odvolací súd preto zhodne so súdom

prvej inštancie konštatuje, že úverová zmluva uzavretá medzi účastníkmi dňa 23.02.2011 neobsahuje
základnú obsahovú náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, a preto sa poskytnutý úver v zmysle § 11 písm. b) tohto zákona považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Vzhľadom na to, že pre záver o tom, že poskytnutý úver sa v zmysle § 11 písm. b) tohto
zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov, stačí nesplnenie čo i len jednej zákonom stanovenej

podmienky v ust. § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) zákona, nebolo ďalej potrebné skúmať a vyhodnocovať,
či v zmluve absentuje aj ďalšia obligatórna náležitosť, odvolací súd sa preto z dôvodu hospodárnosti a
účelnosti konania nezaoberal otázkou, či v zmluve absentuje aj náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. i),
ako konštatoval súd prvej inštancie.“

30. K rozhodnutiu Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 9.11.2016 pod zn. C-42/15, Home Credit
Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová, súd uvádza, že predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere nevytýkal
len absenciu výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ale aj neuvedenie termínu
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a údaju o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
ktoré sú ako náležitosti zmluvy o úvere upravené nielen v zákone č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch, ale aj v smernici 2008/48, pričom článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle,
že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade,
ak zmluva neobsahuje všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa
bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie
môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Neuvedenie termínu konečnej

splatnosti spotrebiteľského úveru a neuvedenie údaju o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, preto aj v zmysle výkladu článku
23 smernice 2008/48, sa táto zmluva považuje za zmluvu o spotrebiteľskom úvere bez úrokov a
poplatkov.31. Súd zároveň zamietol žalobu aj v časti, v ktorej žalobca požadoval od žalovaného zaplatenie
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ktoré špecifikoval vo výške 34,90 eura. Náklady spojené

s uplatnením pohľadávky sú spravidla trovy vzniknuté v súvislosti s uplatnením pohľadávky, a to aj v
predsúdnom štádiu, ktoré sa musia týkať splatnej pohľadávky a musia byť účelne vynaložené na to, aby
sa dali úspešne uplatniť aj v súdnom spore ako hmotnoprávny nárok odlišný od trov konania. Uvedené
náklady však nie je možné považovať za konkrétne náklady, ktoré vznikli v súvislosti s uplatnením
žalovanej pohľadávky, nakoľko žalobca nešpecifikoval, ktoré konkrétne výdavky mu v súvislosti s

uplatnením žalovanej pohľadávky voči žalovanému vznikli. Navyše, žalobca vynaloženie uvedených
nákladov žiadnym spôsobom nepreukázal, keďže nepreukázal, aké konkrétne úkony súvisiace s
uplatnením žalovanej pohľadávky vykonal. Z uvedeného dôvodu nepreukázania účelnosti a dôvodnosti
vzniku nákladov spojených s uplatnením pohľadávky súd žalobu v tejto časti vo výroku II. zamietol.

32. Pokiaľ ide o úrok z omeškania, žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením peňažného dlhu

dňa 17.04.2015, nakoľko ku dňu 16.04.2015 došlo k zosplateniu úveru. Vychádzajúc z uvedeného má
žalobca nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov viac ako je základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu,
teda odo dňa 17.04.2015. Keďže súd dospel k záveru, že opodstatnená je požiadavka žalobcu len na
zaplatenie sumy 676,87 eura, bolo možné priznať žalobcovi nárok na zaplatenie zákonného úroku z

omeškania len z tejto sumy. Žalovaný sa dostal do omeškania s peňažným plnením dňa 17.04.2015,
keď výška základnej úrokovej sadzby k uvedenému dňu bola 0,05 %. Žalobca tak má popri dlžnej istine
aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,05% (5 + 0,05 %) ročne zo sumy 676,87 eura od
17.04.2015 do zaplatenia.

33. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov tak súd považoval žalobu za dôvodnú len v časti o zaplatenie
sumy 676,87 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 676,87 eura od
17.04.2015 do zaplatenia, preto jej vo výroku I. vyhovel a vo zvyšku žalobu vo výroku II. zamietol.

34. Podľa § 232 ods. 2 a 3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný

márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.(2) Lehota na plnenie je tri dni a plynie
od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.(3)

35. Vzhľadom k výške istiny s príslušenstvom, ku ktorej zaplateniu zaviazal súd žalovaného, mal súd
za to, že je dôvodné poskytnúť žalovanému na splatenie dlhu primeranú dlhšiu lehotu v trvaní 45 dní

od právoplatnosti rozsudku.

36. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

37. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. (1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (2)

38. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. (2)

39. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s §

255 ods. 2 CSP, keď žalobcovi bola z uplatnenej istiny 1.085,87 eura s príslušenstvom priznaná suma
676,87 eura s príslušenstvom, z čoho vyplýva hrubý úspech žalobcu 62% a hrubý úspech žalovaného
38%, a teda konečný čistý úspech žalobcu je 24% (62 - 38). To v konečnom dôsledku znamená nárok
žalobcu voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 24% trov
konania, o čom súd rozhodol vo výroku III. rozsudku. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté

v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).