Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 22, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/261/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411210305
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1411210305.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a sudcov

Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci žalobcu: H.. Q. V., K..
XX.XX.XXXX, I. O. T.. Q.. W. I. Č.. XX, O., v zastúpení: JUDr. Ľubomír Schweighofer, advokát, so sídlom
Šafárikovo nám. č. 2, Bratislava, proti žalovanému: Stavebné bytové družstvo Bratislava IV, so sídlom
ul. Polianky č. 9, Bratislava, IČO: 00 169 731, v zastúpení: JUDr. Mgr. Jana Kocandová, advokátka,
so sídlom ul. Jungmannova č. 8, Bratislava, IČO: 421 34 617, o zaplatenie náhrady mzdy 54.974,65
eur brutto titulom prekážok na strane zamestnávateľa s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 28. decembra 2017 č. k. 7C 248/2011-455 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom
náhrady mzdy sumu vo výške 54.974,65 eur brutto spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne
- zo sumy 2.417,53 eur brutto odo dňa 13.9.2009 do zaplatenia,
- zo sumy 2.919,84 eur brutto odo dňa 13.10.2009 do zaplatenia,
- zo sumy 2.919,84 eur brutto odo dňa 13.11.2009 do zaplatenia,

- zo sumy 2.919,84 eur brutto odo dňa 13.12.2009 do zaplatenia,
- zo sumy 2.919,84 eur brutto odo dňa 13.1.2010 do zaplatenia,
- zo sumy 2.919,84 eur brutto odo dňa 13.2.2010 do zaplatenia,
- zo sumy 2.919,84 eur brutto odo dňa 13.3.2010 do zaplatenia,
- zo sumy 2.919,84 eur brutto odo dňa 13.4.2010 do zaplatenia,
- zo sumy 2.919,84 eur brutto odo dňa 13.5.2010 do zaplatenia,
- zo sumy 2.919,84 eur brutto odo dňa 13.6.2010 do zaplatenia,

- zo sumy 2.919,84 eur brutto odo dňa 13.7.2010 do zaplatenia,
- zo sumy 2.919,84 eur brutto odo dňa 13.8.2010 do zaplatenia,
- zo sumy 2.919,84 eur brutto odo dňa 13.9.2010 do zaplatenia,
- zo sumy 2.919,84 eur brutto odo dňa 13.10.2010 do zaplatenia,
- zo sumy 2.919,84 eur brutto odo dňa 13.11.2010 do zaplatenia,
- zo sumy 2.919,84 eur brutto odo dňa 13.12.2010 do zaplatenia,
- zo sumy 2.919,84 eur brutto odo dňa 13.1.2011 do zaplatenia,

- zo sumy 2.919,84 eur brutto odo dňa 13.2.2011 do zaplatenia,
- zo sumy 2.919,84 eur brutto odo dňa 13.3.2011 do zaplatenia,
všetko do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov
konania voči žalovanému v rozsahu 100%.2. Vychádzal zo žaloby žalobcu, ktorou sa proti žalovanému domáhal uloženia povinnosti zaplatiť mu
náhradu mzdy titulom prekážok na strane žalovaného vo výške 35.238,78 eur brutto s príslušenstvom,

neskôr po súdom prvej inštancie pripustenej zmene petitu žaloby vo výške 54.974,65 eur brutto s
príslušenstvom za 18 mesiacov a 18 pracovných dní, t.j. od 06.08.2009 do 28.02.2011, skutkovo
odôvodnenej tým, že Okresný súd Bratislava IV čiastočným rozsudkom zo dňa 11.03.2004, vydaným
v konaní so sp. zn. 12C/49/2004, určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalobcovi
žalovaným listom zo dňa 30.1.2004 a doručené dňa 3.2.2004 je neplatné, pričom rozhodol aj o mzdovom

nároku titulom neplatne skončeného pracovného pomeru. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k.
15Co/523/2008 zo dňa 17.6.2009, právoplatným 5.8.2009, čiastočný rozsudok potvrdil. Po nadobudnutí
právoplatnosti rozsudku napriek tomu, že bol zamestnancom žalovaného, žalovaný mu nezačal
prideľovať prácu a neumožnil mu ju vykonávať v zmysle pracovnej zmluvy, pričom sa tohto dožadoval
osobne a prostredníctvom svojho právneho zástupcu. S odstupom času žalovaný listom z 27.1.2010
doručeným mu dňa 29.1.2010 uviedol, že mu nie je známe, že by prejavil záujem o nástup do práce

a tým, že sa nedostavil na pracovisko, porušil podľa žalovaného základné povinnosti podľa § 81
Zákonníka práce. Žalobca poukázal prostredníctvom listu z 01.02.2010 na to, že dňa 05.08.2009
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 12C/49/2004
zo dňa 11.3.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 15Co/523/2008 zo dňa
17.6.2009 právoplatným 5.8.2009, keď po nadobudnutí právoplatnosti nebol povinný žalovanému

opätovne oznámiť, že naďalej trvá na jeho ďalšom zamestnávaní, nakoľko už po doručení okamžitého
skončenia pracovného pomeru žiadal žalovaného listami (zo dňa 03.02.2004, 04.02.2004, 05.02.2004)
o ďalšie zamestnávanie a mal za to, že jeho pracovný pomer naďalej trvá. V žalobe tvrdil, že aj po
skončení konania sp. zn. 12C/49/2004 žiadal telefonicky, a to aj prostredníctvom právneho zástupcu,
ktorý komunikoval s právnym zástupcom žalovaného, ohľadom vyriešenia pracovno-právneho vzťahu,

čo potvrdzuje aj záver listu žalovaného z 27.01.2010, keď žalovaný reaguje na telefonát právneho
zástupcu žalobcu jeho právnemu zástupcovi X.. X. P.. V žalobe poukázal na judikatúru, v zmysle ktorej
ak súd rozhodne o neplatnosti pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, vzniká zamestnávateľovi
povinnosti vyzvať zamestnanca, aby opäť nastúpil do práce. Napriek tomu ho žalovaný nevyzval na
nástup do práce a neumožnil mu vykonávať prácu v zmysle jeho platnej pracovnej zmluvy. Vzhľadom na

túto skutočnosť sa ako zamestnanec nemohol dopustiť žiadneho porušenia svojich povinností. Písomne
listom zo dňa 04.11.2010 vyzval žalovaného na umožnenie nástupu do zamestnania a prideľovanie
práce v zmysle jeho platnej pracovnej zmluvy. Žalovaný mu listom zo dňa 08.11.2010 navrhol spoločné
stretnutie za účelom riešenia pracovno-právnych vzťahov. Na stretnutí mu žalovaný odovzdal výpoveď
z pracovného pomeru, ktorú prevzal dňa 12.11.2010, keď vzhľadom na uvedené podľa žalobcu jeho

pracovný pomer u žalovaného skončil uplynutím trojmesačnej výpovednej doby dňa 28.02.2011. S
poukazom na uvedené vyjadril názor, že mu vznikol odo dňa právoplatnosti predmetného rozsudku
Okresného Súdu Bratislava IV (06.08.2009) až do skončenia pracovného pomeru (28.02.2011) nárok
na náhradu mzdy v zmysle § 142 ods. 3, § 134 Zákonníka práce v sume pravdepodobného mesačného
zárobku, nakoľko pre prekážky v práci v 2. štvrťroku 2009, ktorý je rozhodujúcim obdobím pre výpočet

náhrady jeho mzdy, neodpracoval 22 dní alebo 170 hodín a tak na určenie výšky náhrady mzdy sa podľa
neho použije § 134 ods. 3 Zákonníka práce o pravdepodobnom zárobku, ktorý by zrejme dosiahol).
Tvrdil, že v rozhodujúcom období mal u žalovaného mesačnú mzdu 51.000,- Sk brutto (1709,49,- eur)
a táto mzda predstavuje jeho pravidelný mesačný príjem, ktorý by zrejme pri odpracovaní mesiacov
v rozhodujúcom období dosiahol: 4/2009 vo výške 1709,49,-eur (20 pracovný dní, 150 pracovných

hodín), 5/2009 vo výške 1709,49,-eur (19 pracovný dní, 142,5 pracovných hodín, 6/2009) vo výške
1709,49,-eur (22 pracovný dní, 165 pracovných hodín). Spolu mzda za rozhodujúce obdobie podľa
žalobcu predstavuje sumu 5128,47,- eur (61 pracovných dní a 457,5 odpracovaných hodín). Pre výpočet
pravdepodobného zárobku podľa § 134 Zákonníka práce dospel k pravdepodobnému hodinovému
zárobku ako dosiahnutej pravdepodobnej hodinovej mzde 5128,47,-eur delenej 457,5 odpracovanými

hodinami, čo predstavuje 11,21,- eur/hodinu. Priemerný denný zárobok podľa žalobcu predstavuje
11,21,- eur x 8 hodín = 89,68,- eur/deň, s tým, že priemerný mesačný zárobok sa vypočíta ako
priemerný denný zárobok 89,68,- eur x priemerný počet pracovných dní pripadajúcich na 1 mesiac
v roku (250/12=20,83 dní/mesiac, čo predstavuje sumu 1868,03,-eur/mesiac). V žalobe poukázal na
obsah znaleckého posudku č. 22/2016 znalca z odboru ekonómia a manažment X.. H.. A. J. a na

jeho záver pre výpočet výšky požadovaného nároku zamestnanca. Nakoľko podľa právneho zástupcu
žalovaného bola výška požadovaného nároku sporná, navrhol doplniť dokazovanie v zmysle odporúčaní
znalca, ktorý neurčuje jednoznačnú výšku priemerného zárobku žalobcu, z ktorej by mohol súd prvej
inštancie vychádzať pri svojom rozhodovaní o náhrade mzdy, ale obsahuje niekoľko alternatív výpočtupriemerného zárobku žalobcu a pravdepodobného zárobku žalobcu. Samotné znalecké dokazovanie
podľa neho neodstránilo a bolo na zvážení súdu, k akému výpočtu sa prikloní. Svoj nárok považoval
za opodstatnený, nakoľko po tom, ako sa žalovaný dozvedel, že výpoveď daná z pracovného pomeru

je neplatná, neprideľoval mu prácu, nevyzval ho ani k nástupu do práce, čím vytvoril iné prekážky na
strane zamestnávateľa, z ktorého dôvodu má nárok na náhradu mzdy. V zmysle písomného vyjadrenia
sa právneho zástupcu žalobcu k znaleckému posudku sa znalkyňa zaoberala rôznymi výpočtami
pravdepodobných zárobkov, s tým, že podľa neho nie je možné porovnávať jeho mzdu z roku 2004 alebo
2003, nie je možné tiež porovnávať mzdu predsedov SBD BA V alebo SBD BA III vzhľadom k tomu, že

táto mzda sa neodvíjala iba od rovnakej pozície, ale predovšetkým vo vzťahu k zverenému majetku a
objemu prác. Za jediné reálne východisko, ktoré môže zodpovedať skutočnosti, mal mzdu doterajšieho
predsedu družstva za 2. štvrťrok roku 2009 (4.-6. mesiac 2009 v zmysle ustanovení Zákonníka práce.
Označil za nesporné, že ak tú mzdu dostáva súčasný predseda, niet dôvodu na to, aby túto mzdu
nemal mať on, keď nikdy nebol platne odvolaný z funkcie predsedu družstva a nebol nikdy žalovaným
preradený na inú pozíciu. Pri určení náhrady mzdy vychádzal z výšky priemerného mesačného zárobku

predsedu družstva SBD Bratislava IV v období 04-06/09, ktorý bol vypočítaný vo výške 2.919,84,-eur
za mesiac v zmysle bodu 2.3.2.2. písm. a), str. 15 Znaleckého posudku. Náhrada mzdy za 18 mesiacov
a 18 pracovných dní za obdobie od 06.08.2009 do 28.02.2011 je podľa neho vo výške 54.974,65,-
eur s príslušenstvom. Uvedený výpočet jeho pravdepodobného zárobku vychádza z priemerného
mesačnéhozárobku,ktorýdosiaholpredsedaSBDBratislavaIVvobdobí04-06/2009(vsume2.919,84,-

eur mesačne), nakoľko je podľa žalobcu nepochybné, že ak by nedošlo k jeho neplatnému skončeniu
pracovného pomeru u žalovaného, dosahoval by príjem na úrovni príjmu dosahovaného predsedom
družstva SBD Bratislava IV v období 04-06/09, ktoré je určujúce pre výpočet náhrady mzdy. Tvrdenia
žalovaného o potrebe zisťovania zmeny pracovnej pozície pre výpočet náhrady mzdy považoval za
irelevantné a účelové.

3. Súd prvej inštancie poukázal na námietky žalovaného, že pracovný čas nebol 8 hodín denne,
ale 7,5 hodiny denne, pričom žiadal analyzovať, aký druh práce by mohol žalobca v rozhodnom
období od 28.10.2006 vykonávať, keďže funkčné obdobie predsedu predstavenstva a zároveň aj člena
predstavenstva bolo ukončené k dátumu 28.10.2006, následne prebehli voľby do predstavenstva, a

to v roku 2006 a 2011, kedy už žalobca nebol členom predstavenstva a ani nekandidoval na funkciu
predsedu predstavenstva, z ktorého dôvodu nemohol reálne funkciu predsedu bytového družstva
vykonávať,nakoľkosajednaloopracovnýpomerzaloženývoľbou.Akajbolžalobcaodvolanýneplatnea
pracovný pomer trval ďalej, musela by sa podľa žalovaného zohľadniť skutočnosť, že nemožno od neho
spravodlivo požadovať, aby žalobcovi patrila náhrada mzdy za funkciu predsedu družstva. Uznal, že

mu mal prideľovať inú náhradnú prácu, zodpovedajúcu jeho kvalifikácii. Žalovaný namietal, že žalobcovi
priznaný čiastočný nárok na náhradu mzdy v dôsledku neplatného skončenia pracovného pomeru
žalobcu v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 12C/49/2004 bol priznaný bez
skúmania otázky možnosti, do kedy mohol žalobca reálne vykonávať funkciu predsedu predstavenstva,
a taktiež sa v tomto konaní súd nezaoberal otázkou, aký bol skutočný pracovný čas žalobcu, pretože

tento bol od 1.11.2002 zmenený zo 40 hodín týždenne na pracovný čas 37,5 hodín týždenne. Žalovaný
vyslovil názor, že ak by bol nárok dôvodný, sporná je jeho výška, keď je možné vychádzať z jeho
pravdepodobného zárobku, ktorý sa viaže na taký druh práce, ktorý mohol reálne vykonávať, a nie z
pravdepodobného zárobku viazaného na výkon funkcie predsedu družstva. Žalovaný predložil Základnú
organizačnú štruktúru SBD Bratislava IV od 23.7.2003 a organizačnú štruktúru k 31.12.2006, keď v

zmysle organizačnej štruktúry platnej k 31.12.2006 bolo voľné miesto účtovník - fakturant, samostatný
odborný referent bytového oddelenia. V prípade názoru, že v danom prípade ide o prekážku v práci na
strane zamestnávateľa a nie o prekážku v práci na strane zamestnanca, pretože žalobca v období, za
ktoré uplatňuje mzdový nárok bol zamestnaný inde, žiadal zohľadniť skutočnosť, že žalobca pracoval
v konkurenčnej firme, pričom bol aj konateľom a spoločníkom konkurenčných firiem, hoci Obchodný

zákonník definuje prípady zákazu konkurencie. Podľa žalovaného bol pracovný pomer žalobcu založený
voľbouapracovnouzmluvou,predsedudružstvamoholvykonávaťlenzvolenýpredsedapredstavenstva
SBD Bratislava IV, funkčné obdobie predsedu predstavenstva bolo 5-ročné a išlo o previazané funkcie,
keď otázku skončenia funkčného obdobia predsedu predstavenstva a tým aj predsedu družstva nemal
v konaní za spornú. V nasledujúcom funkčnom období od 1.11.2006 už žalobca podľa žalovaného

nemohol vykonávať funkciu predsedu družstva, predsedu predstavenstva, ale pracovný pomer trval
ďalej. Mzdové nároky z titulu neplatného ukončenia pracovného pomeru mu boli už vyplatené až do
5.8.2009 bez ohľadu na to, či by bol alebo nebol na funkcii predsedu predstavenstva a predsedu
družstva a súd túto otázku neriešil. Ak pracovný pomer žalobcu trval ďalej, žalovaný vyjadril názor, že poskončenífunkčnéhoobdobianemožnoodzamestnávateľaspravodlivopožadovať,abyzamestnanecbol
na pozícii predsedu družstva. Žalobca podľa názoru žalovaného mohol vykonávať iba takú prácu, ktorú
mu zamestnávateľ mohol reálne poskytnúť podľa voľných pracovných miest. V konaní mal zo mzdových

listov zamestnancov a organizačnej štruktúry zamestnancov za preukázané, aké boli voľné pracovné
miesta a akú prácu mohol žalobca po skončení funkčného obdobia ďalej vykonávať. Podľa žalovaného
i z výpovede znalkyne H.. J. vyplynulo, že priemerný zárobok zamestnanca vyplýva z toho, na akej
funkcii by zamestnanec bol, resp. akú prácu by bol vykonával. Žalovaný poukázal na súkromný znalecký
posudok H.. Z., z ktorého mal za zrejmé, aký zárobok by bol dosiahol žalobca v období od 6.8.2009 do

28.2.2011 v členení podľa jednotlivých pozícii. Žiadal, aby sa súd prvej inštancie zaoberal špecifikami,
a to prácou žalobcu v konkurenčnej firme v období, v ktorom malo dochádzať k prekážkam v práci na
strane zamestnávateľa, už vyplatené mzdové nároky z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru,
ako keby bol na pozícii predsedu družstva do 5.8.2009, možnosť pracovať v čase prekážok v práci len na
voľných pozíciách. Uviedol, že listom zo dňa 8.11.2010 žalobcu vyzval na doriešenie pracovnoprávnych
záležitostí týkajúcich sa jeho osoby.

4. Vo veci rozhodol právne ju posúdiac podľa ust. § 1 ods. 2 Zákonníka práce, § 62 ods. 1 Zákonníka
práce, § 134 ods. 1, 2 a 3 Zákonníka práce, § 142 ods. 3 Zákonníka práce, § 81 Zákonníka práce a
§ 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka so zreteľom na ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď
na základe vykonaného dokazovania zistil, že rozsudkom Najvyššieho súdu SR č.k. 4Obo 225/2005

zo dňa 19.09.2006 bolo právoplatne určené, že uznesenie náhradného zhromaždenia delegátov SBD
Bratislava IV zo dňa 17.01.2004, ktorým bol žalobca odvolaný z funkcie člena predstavenstva, je
neplatné (t.j. žalobcovi nezanikla funkcia člena predstavenstva družstva, keďže žalobca bol náhradným
zhromaždením delegátov odvolaný z funkcie člena predstavenstva neplatne). Rozsudkom Okresného
súdu Bratislava IV č.k. 12C 49/2004 - 264 zo dňa 11.03.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v

Bratislave č.k. 15Co/253/2008-335 zo dňa 17.06.2009, právoplatným dňa 05.08.2009, bolo určené, že
skončenie pracovného pomeru žalobcu u žalovaného dané mu listom zo dňa 30.01.2004 doručeným
žalobcovi dňa 03.02.2004, je neplatné, keď pracovný pomer žalobcu u žalovaného neskončil ani voľbou
novéhopredsedudružstva,aniuplynutímvolebnéhoobdobiažalobcuakopredsedudružstva,respektíve
člena predstavenstva. Zistil, že predmetným rozsudkom bolo právoplatne určené, že došlo k neplatnému

skončeniu pracovného pomeru so žalobcom, keď podľa jeho odôvodnenia ak by nedošlo k tomuto
neplatnému skončeniu pracovného pomeru žalobcu u žalovaného, žalobca by mohol vykonávať svoju
prácu v zmysle pracovnej zmluvy, dosahoval by príjem na úrovni príjmu dosahovaného predsedom
Stavebného bytového družstva Bratislava IV v predmetnom období apríl - jún/2009, ktorý bol určujúci
pre výpočet náhrady mzdy.

5. Tiež zistil, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 12C 49/2004 - 517 zo dňa 20.12.2010,
právoplatným dňa 05.01.2011, vykonateľným dňa 17.05.2011, žalovanému ako zamestnávateľovi bola
uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy titulom neplatného skončenia pracovného pomeru
vo výške 28.340,13,-eur brutto s úrokom z omeškania. Mal za to, že uvedeným listinným dôkazom bolo

nesporne preukázané, že žalobcovi vznikla funkcia predsedu družstva (okrem voľby do tejto funkcie) na
základe pracovnej zmluvy zo dňa 31.10.2001, pričom pracovný pomer žalobcu u žalovaného na funkciu
predsedudružstvatrvalaždo28.02.2011,t.j.trvalajvrozhodnomobdobíprevýpočetnáhradymzdyapríl
- jún/2009, kedy žalobca nemohol vykonávať svoju prácu z dôvodu konania žalovaného, kedy túto prácu
vykonávala tretia osoba. Konštatoval, že zamestnávateľ nepredložil dôkaz, že vyzval žalobcu na nástup

do práce, hoci mal za preukázané, že sa žalobca práce u žalovaného domáhal písomne, telefonicky a
cestou svojho právneho zástupcu.

6. Z listinného dôkazu - listu žalovaného zo dňa 27.01.2010 zn. 72/2010-práv. okrem iného zistil, že
predmetným listom doručeným žalobcovi 29.1.2010 žalovaný uviedol, že mu nie je známe, že žalobca

prejavil záujem o nástup do práce, pričom však vzal do úvahy zistenú skutočnosť, že žalovaný týmto
listom reagoval na telefonát právneho zástupcu žalobcu právnemu zástupcovi Stavebného bytového
družstva Bratislava IV X.. P., zo dňa 25.01.2010 v predmetnej záležitosti nástupu žalobcu do práce
u žalovaného. Z listu žalovaného zo dňa 08.11.2010 nazvaného Návrh na uskutočnenie spoločného
stretnutia zn. 868/2010-práv. mal za preukázané, že žalovaný v súvislosti s neplatným skončením

pracovného pomeru so žalobcom žiadal, aby sa žalobca dostavil na družstvo dňa 12.11.2010 za účelom
doriešenia pracovnoprávnych záležitostí týkajúcich sa jeho osoby. Z listinného dôkazu - Výpoveď zo dňa
12.11.2010 zn. 908/2010-práv. mal za preukázané, že žalovaný z dôvodu, že nemá možnosť žalobcu
zamestnať z dôvodu neexistencie akéhokoľvek pracovného miesta (funkcie) dal žalobcovi v zmysle § 63ods. 2 písm. a) Zákonníka práce výpoveď z pracovného pomeru s tým, že výpovedná doba začala plynúť
odprvéhodňakalendárnehomesiacanasledujúcehopodoručenívýpovede.Žalobcabolzamestnancom
žalovaného viac ako 5 rokov, preto išlo o výpovednú dobu 3 mesiace.

7. Pri rozhodovaní o náhrade mzdy vychádzal súd prvej inštancie z obsahu znaleckého posudku č.
22/2016 súdneho znalca X.. H.. A. J. (znalkyne z odvetvia účtovníctvo a daňovníctvo, personalistika,
kontroling), a to z výšky priemerného mesačného zárobku predsedu Stavebného bytového družstva
Bratislava IV v období apríl - jún/2009, vyčísleného vo výške 2.919,84,-eur za mesiac (bod 2.3.2.2.

písm. a/, str. 15 znaleckého posudku, bod 2.4.3. písm. a/ ods. 2), s tým, že nárok žalobcu na náhradu
mzdy podľa znaleckého posudku je vyčíslený za 18 mesiacov a 18 pracovných dní (t.j. odo dňa
06.08.2009 do dňa 28.02.2011) vo výške 54.974,65eur. Konštatoval, že v bode 2.3.2.2. písm. a), str.
15 znaleckého posudku (druhý spôsob zistenia priemerného zárobku) znalkyňa okrem iného uviedla,
že nakoľko predseda družstva je volený len jeden, je teoreticky možné vychádzať zo zárobku, ktorý
dosiahol predseda Stavebného bytového družstva Bratislava IV, ktorý reálne vykonával túto funkciu v

obdobíapríl-jún/2009,pričomjepravdepodobné,ževpribližnejvýškebysapohybovalaajmzdažalobcu,
ak by vykonával aj naďalej funkciu predsedu družstva, ktorú s poukazom na rozhodnutie Okresného
súdu Bratislava IV č.k. 12C 49/2004-264, právoplatné dňa 05.08.2009 a rozsudok Najvyššieho súdu SR
č.k. 4Obo 225/2005 zo dňa 19.09.2006, v zmysle platnej pracovnej zmluvy žalobca stále zastával. Súd
prvej inštancie vyhodnotil, že znaleckým posudkom bol zodpovedaný spôsob výpočtu pravdepodobného

zárobkužalobcuužalovanéhosprihliadnutímnavšetkyokolnostiprípadu.VypočulznalkyňuX..H..A.J.,
ktorá aj do zápisnice o pojednávaní zo dňa 11.09.2017 okrem iného uviedla, že trvá na svojich záveroch
uvedených v znaleckom posudku č. 22/2016. Pri otázke výpočtu náhrady mzdy za inú pracovnú pozíciu
znalkyňa uviedla, že by bolo potrebné písomné doplnenie znaleckého posudku k týmto iným pracovným
pozíciám po predložení potrebných dokladov k týmto pozíciám. Súd prvej inštancie vyslovené závery

znalkyne X.. H.. J. považoval za postačujúce pre rozhodnutie o náhrade mzdy pre prekážky na strane
zamestnávateľa. Posúdil, že žalovaným položené ďalšie doplňujúce otázky na znalca boli právneho a
nie ekonomického charakteru, preto sa k nim nevedela súdna znalkyňa vyjadriť, pričom zohľadnil, že
uviedla, že pri výpočte pravdepodobného zárobku je rozhodujúce, akú mzdu zamestnanec dosahoval
v rozhodnom období a aký čas odpracoval v rozhodnom období, keď znalkyňa mala za irelevantné,

akú pracovnú pozíciu zastával. Pri určení náhrady mzdy vychádzal z výšky priemerného mesačného
zárobku predsedu Stavebného bytového družstva Bratislava IV v období 04-06/2009, ktorý bol v zmysle
predmetného znaleckého posudku č. 22/2016 vypočítaný vo výške 2.919,84,-eur mesačne.

8. Na pojednávaní konanom dňa 30.10.2017 súd prvej inštancie uznesením rozhodol, že nevykoná

dôkaz doplňujúcim znaleckým posudkom a súkromným znaleckým posudkom z dôvodu hospodárnosti
konania a ich nadbytočnosti s poukazom na znalecký posudok č. 22/2016. Uviedol, že dňa 28.11.2017
žalovaný sám predložil súkromný znalecký posudok znalca H.. P. Z. (odbor ekonómia a manažment,
odvetvie účtovníctvo, daňovníctvo, kontroling a personalistika), za účelom preukázania toho, akú
mzdu by dosahoval žalobca v práci na inej pracovnej pozícii v období prekážok v práci na strane

zamestnávateľa (napríklad odborný referent, účtovník - fakturant a samostatný odborný referent), keď
na žiadosť žalovaného vykonal tento dôkaz na pojednávaní konanom dňa 30.11.2017.

9. Súd prvej inštancie poukázal na obsah výpovede žalobcu, že dôkladne pozná stanovy SBD Bratislava
IV platné v danom období, podľa ktorých predsedu predstavenstva si volia členovia predstavenstva,

pričom funkcia predsedu družstva v prípade, že je založená pracovnou zmluvou, trvá aj po skončení
funkcie predsedu predstavenstva a je nutné túto funkciu predsedu družstva ukončiť v zmysle ustanovení
Zákonníka práce. Až následne je možné vymenovať nového predsedu družstva do funkcie. Po jeho
odvolaní z funkcie predsedu predstavenstva na zhromaždení delegátov (podľa rozsudku NS SR
neplatnom) vykonával funkciu predsedu družstva v spolupráci s novozvoleným predsedom družstva,

ktorým bol H.. J.. Až okamžitým skončením pracovného pomeru zo strany žalovaného (zamestnávateľa)
túto funkciu žalobca prestal vykonávať. V čase od 6.8.2009 do 28.2.2011 nevykonával podnikateľskú
činnosť, bol zamestnaný v spoločnosti SEM s.r.o. ako konateľ spoločnosti, mal pracovnú zmluvu a
okrem spoločnosti SEM s.r.o. nebol v inej organizácii v pracovnoprávnom alebo obdobnom pracovnom
vzťahu. Mal za preukázané, že listom zo dňa 08.11.2010 nazvanom „Návrh na uskutočnenie spoločného

stretnutia zn. 868/2010-práv.“ žalovaný v súvislosti s neplatným skončením pracovného pomeru
žiadal žalobcu, aby sa dostavil na Stavebné bytové družstvo dňa 12.11.2010 za účelom doriešenia
pracovnoprávnych záležitostí týkajúcich sa jeho osoby. Následne bola žalobcovi doručená Výpoveď
z pracovného pomeru zo dňa 12.11.2010 zn. 908/2010-práv, z obsahu ktorej vyplýva, že žalovanýz dôvodu, že nemal možnosť žalobcu zamestnať z dôvodu neexistencie akéhokoľvek pracovného
miesta (funkcie) dal žalobcovi v zmysle ustanovenia § 63 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce výpoveď
z pracovného pomeru s tým, že výpovedná doba začala plynúť od prvého dňa nasledujúceho

kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede. Žalobca bol zamestnancom žalovaného
viac ako 5 rokov, preto výpovedná doba bola 3 mesiace.

10. Súd prvej inštancie právne posúdil, že žalobcovi vznikla funkcia predsedu družstva (okrem voľby do
tejtofunkcie)nazákladepracovnejzmluvyzodňa31.10.2001.Pracovnýpomeržalobcuužalovanéhona

funkciu predsedu družstva trval až do 28.02.2011, keď trval aj v rozhodnom období pre výpočet náhrady
mzdy 04-06/2009, kedy žalobca nemohol vykonávať svoju prácu z dôvodu konania žalovaného, ktorý
po právoplatnosti predmetného rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 12C 49/2004-264 zo dňa
11.03.2008, právoplatného v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 15Co/253/2008-335
zo dňa 17.06.2009, dňa 05.08.2009, nekonal v súlade so Zákonníkom práce a nevyzval žalobcu na
nástup do práce, pričom túto prácu za žalobcu vykonávala tretia osoba. Predmetom sporu bol tak

žalobcom uplatnený nárok na náhradu mzdy 54.974,65 eur brutto s príslušenstvom titulom prekážok
na strane zamestnávateľa za obdobie 18 mesiacov a 18 pracovných dní od 06.08.2009 28.02.2011.
Vyhodnotil za nesporné, že žalobca má vysokoškolské vzdelanie (vysokú školu elektrotechnickú). Mzda
predsedu družstva za 2. štvrťrok roku 2009, od 4 - 6 mesiaca 2009 (podľa Zákonníka práce s poukazom
naznaleckýposudokč.22/2016)jemzda,ktorúdostávalsúčasnýpredseda,keďdospelkzáveru,žetoto

je mzda, ktorá by mala prináležať žalobcovi ako predsedovi družstva, nakoľko tento nikdy nebol platne
odvolaný z funkcie predsedu družstva, pričom žalobcovi nezanikla ani funkcia člena predstavenstva
družstva, keďže žalobca bol náhradným zhromaždením delegátov podľa rozsudku Najvyššieho súdu
SR v konaní sp. zn. 4Obo225/2005 z tejto funkcie odvolaný neplatne. Právne uzavrel, že žalobcovi
vznikol odo dňa právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 12C/48/2004 zo dňa

11.03.2008, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 15Co/523/2008 zo dňa 17.06.2009,
t.j. odo dňa 06.08.2009 do skončenia pracovného pomeru dňa 28.02.2011 žalobou uplatnený nárok na
náhradu mzdy podľa ustanovenia § 142 ods. 3 Zákonníka práce, nakoľko pôvodne bol pracovný pomer
žalobcu u žalovaného skončený neplatne (rozsudok 12C/49/2004) a trval až do jeho platného skončenia
výpoveďou zo dňa 12.11.2010 po plynutí 3 mesačnej výpovednej lehoty.

11. Súd prvej inštancie neprihliadol na súkromný znalecký posudok č. 20/2017 predložený žalovaným,
nakoľko dospel k záveru, že vzhľadom na ustálený skutkový stav už opísaný v odôvodnení rozsudku
neprichádzalo do úvahy preradenie žalobcu na inú pracovnú pozíciu, či prípadná úvaha, aká by
bola mzda žalobcu v inej pracovnej pozícii. Mal za nesporné, že žalovaný po tom, ako sa dozvedel

o neplatnosti skončenia pracovného pomeru, nevykonal žiaden úkon v zmysle Zákonníka práce
a nedohodol so žalobcom iný druh pracovnej činnosti. Súd prvej inštancie preto považoval za
irelevantné zaoberať sa domnienkami a ničím nepodloženými hypotézami, či by žalobca vykonával
alebo nevykonával funkciu predsedu družstva od 01.11.2006 alebo či by vykonával inú pracovnú
pozíciu. Uznesením vydaným na pojednávaní preto rozhodol, že z dôvodu hospodárnosti konania

a z dôvodu nadbytočnosti nevykoná dokazovanie doplňujúcim znaleckým posudkom a súkromným
znaleckým posudkom. Dôvodil, že na zmenu pracovnej pozície žalobcu neboli splnené zákonné ani
zmluvné podmienky, preto neprihliadol ani na listiny predkladané žalovaným, a to organizačné štruktúry
SBD Bratislava IV ku dňu 23.07.2003 a ku dňu 31.12.2006, mzdové listy zamestnankýň na pozícii
účtovník - fakturant a samostatný odborný referent.

12.Prirozhodovanízohľadnil,žeodprávoplatnostiavykonateľnostipredmetnéhorozsudkuoneplatnosti
skončenia pracovného pomeru so žalobcom až do uplynutia výpovednej doby žalovaný žiadnym
spôsobom nevyzval žalobcu na nastúpenie do práce, neprideľoval mu prácu a neumožnil mu túto prácu
vykonávať už od roku 2004 po tom, čo mu bolo dané neplatné okamžité skončenie pracovného pomeru,

keď z obsahu opakovaných podaní žalobcu mal za preukázané, že žalobca sa práce u žalovaného
domáhal cestou právneho zástupcu a po právoplatnosti a vykonateľnosti predmetného rozsudku č.k.
12C 49/2004, právoplatného dňa 05.08.2009, sa opakovane dožadoval práce telefonicky, písomne,
prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorý komunikoval s právnym zástupcom žalovaného.
Ustálil, že žalovaný neumožnil žalobcovi vstup do priestorov žalovaného skôr, ako až na základe

návrhunauskutočneniestretnutiaz08.11.2010zaúčelomdoručeniavýpovede,ktorúskutočnosťprávne
posúdil tak, že mu neumožnil vykonávať prácu v zmysle pracovnej zmluvy, čím ako zamestnávateľ
porušil svoju povinnosť po nadobudnutí právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku o určenie neplatnosti
skončenia pracovného pomeru vyzvať zamestnanca na nastúpenie do práce a túto prácu mu umožniťvykonávať. Mal za to, že žalovaný nerešpektoval rozhodnutie Okresného súdu Bratislava IV a obsadil
na pracovné miesto prislúchajúce žalobcovi tretie osoby, hoci bol v zmysle vyššie uvedeného rozsudku
povinný prideliť prácu podľa platnej pracovnej zmluvy bez ohľadu na akékoľvek zmeny alebo obsadenia

žalobcovi, s ktorým neplatne rozviazal pracovný pomer.

13. Vyhodnotil, že žalobca nemal žiaden príjem z inej činnosti. Vzal do úvahy, že po skončení funkcie
predsedu predstavenstva sa v zmysle stanov nekončila aj funkcia predsedu družstva a žalovaný
vymenoval nového predsedu družstva v roku 2006 a následne roku 2011 bez ohľadu na súdny spor

vedený na Okresnom súde Bratislava IV a následný rozsudok vydaný v konaní o ňom. Konštatoval,
že pracovný pomer žalobcu u žalovaného podľa Stanov SBD Bratislava IV trval aj po skončení funkcie
predsedu predstavenstva, pričom žalobca nemal stanovenú hodinovú odmenu, preto samotná dohoda o
zmene pracovnej zmluvy zo dňa 29.10.2002 nemala pre výpočet náhrady mzdy opodstatnenie (žalobca
ako predseda družstva vykonával svoju prácu nad stanovený pracovný čas). Súd pri určení náhrady
mzdy vychádzal z výšky priemerného mesačného zárobku predsedu družstva SBD Bratislava IV v

období 04-06/2009, ktorý bol vypočítaný vo výške 2.919,84eur za mesiac v zmysle znaleckého posudku
č. 22/2016 (náhrada mzdy za 18 mesiacov a 18 pracovných dní, t.j. od 06.08.2009 do 28.02.2011 je
vo výške 54.974,65,-eur brutto).Výpočet pravdepodobného zárobku žalobcu vychádzal z priemerného
mesačného zárobku, ktorý dosiahol predseda SBD Bratislava IV v období 04 - 06/2009 v sume 2.919,84
eur brutto/ mesačne dôvodiac, že ak by nedošlo k neplatnému skončeniu pracovného pomeru žalobcu

u žalovaného a žalobca by mohol vykonávať svoju prácu v zmysle pracovnej zmluvy, dosahoval by
uvedený príjem na úrovni príjmu dosahovaného predsedom družstva SBD Bratislava IV v období 04
- 06/2009, ktorý je určujúci pre výpočet náhrady mzdy. Uviedol, že ide o sumu 2919,84 eur/mesiac.
Jednoznačne právne uzavrel, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného neskončil ani voľbou nového
predsedu družstva, ani uplynutím volebného obdobia žalobcu ako predsedu družstva, resp. člena

predstavenstva. Pri určení náhrady mzdy vychádzal z výšky priemerného mesačného zárobku predsedu
družstva SBD Bratislava IV v období 04 - 06/2009 vo výške 2.919,84,-eur/mesiac (bod 2.3.2.2. písm.
a/, str. 15 Znaleckého posudku, druhý spôsob zistenia priemerného zárobku a v zmysle bodu 2.4.3.
písm. a/, odst. 2 Znaleckého posudku č.22/2016). S poukazom na vyššie uvedené závery znaleckého
dokazovania priznal žalobcovi nárok na náhradu mzdy za 18 mesiacov a 18 pracovných dní, t.j. od

06.08.2009 do 28.02.2011 vo výške 54.974,65 eur s príslušenstvom.

14. Skonštatoval, že. z lustrácie v Sociálnej poisťovni vyplýva, že žalobca bol vedený v rozhodnom
období ako samostatne zárobkovo činná osoba od 24.7.2000, ako zamestnanec bol registrovaný za
obdobieod1.11.2001do3.2.2004,od1.7.2005akozamestnanecSEMs.r.o.,IČO:35863889,Beniakova

5/A, Bratislava a ako zamestnanec SBD Bratislava IV, IČO: 00169731, Polianky 9, Bratislava od 1.6.2011
- 30.6.2011. Vyslovil, že preukázaná skutočnosť, že žalobca v rozhodnom období existencie prekážok
v práci na strane žalovaného (zamestnávateľa) pracoval v inej firme, nemá právny význam vo vzťahu
k priznanej náhrade mzdy pre prekážky v práci na strane zamestnávateľa vyčíslenej s ohľadom na
znalecký posudok č. 22/2016 súdneho znalca. Zo stanov SBD Bratislava IV platných v danom období

vyplýva, že funkciu predsedu predstavenstva si volia členovia predstavenstva a funkcia predsedu
družstva, ak je založená pracovnou zmluvou, trvá aj po skončení funkcie predsedu predstavenstva a
je nutné túto funkciu predsedu družstva ukončiť v zmysle Zákonníka práce. Až následne je možné
vymenovať nového predsedu družstva do funkcie. Po odvolaní žalobcu ako predsedu predstavenstva,
na zhromaždení delegátov (podľa rozsudku NS SR neplatnou) vykonával funkciu predsedu družstva

v spolupráci s novozvoleným predsedom družstva, ktorým bol H.. J.. Mal za preukázané, že v čase
od 6.8.2009 do 28.2.2011 nevykonával podnikateľskú činnosť, bol zamestnaný v spoločnosti SEM
s.r.o. ako konateľ spoločnosti, mal pracovnú zmluvu a okrem spoločnosti SEM s.r.o. nebol v inej
organizácii v pracovnoprávnom alebo obdobnom pracovnom vzťahu. Po termíne 5.8.2009 v roku 2009
bol zamestnaný v spoločnosti SEM s.r.o. ako konateľ. Na námietky žalovaného týkajúce sa vykonávania

inej činnosti žalobcom v rozhodnom období a jeho nekandidovania do orgánov družstva v r. 2009 ako na
právne irelevantné a účelové neprihliadol, s poukazom na súdny znalecký posudok č. 22/2016, ktorým
mal za zodpovedaný spôsob výpočtu pravdepodobného zárobku žalobcu u žalovaného s prihliadnutím
na všetky okolnosti prípadu.

15. Súd prvej inštancie uviedol, že uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 30.10.2017 návrh
žalovaného na doplnenie dokazovania zamietol z dôvodu hospodárnosti konania a s poukazom na
Zápisnicu o pojednávaní zo dňa 27.4.2017, na ktorom právna zástupkyňa žalovaného navrhla, že
môže v lehote 3 mesiacov zabezpečiť súkromný znalecký posudok a navrhla predvolať znalkyňu X..A.. J.Č.. Konštatoval, že lehota 3 mesiace uplynula márne dňa 27.7.2017. Poukázal aj na písomné
podanie žalovaného doručené súdu dňa 15.5.2017, z obsahu ktorého vyplýva, že sám žalovaný dá
doplniť pôvodný posudok. Súd prvej inštancie navrhnuté dokazovanie zo strany žalovaného považoval

za nehospodárne majúc za to, že týmto úkonom by sa neúčelne predĺžilo predmetné konanie, keď už
vykonal znalecké dokazovanie a súdnou znalkyňou bol podaný znalecký posudok č. 22/2016, pričom
žalovaný počas celého konania t.j. po dobu 6 rokov mal čas na predloženie znaleckého posudku. Dospel
k záveru, že na žalovaným položené hypotetické otázky sa nedá znaleckým dokazovaním zodpovedať.
Uviedol, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného neskončil ani voľbou nového predsedu družstva, ani

uplynutím volebného obdobia žalobcu ako predsedu družstva, resp. člena predstavenstva. Vyhodnotil,
že žalovaný neuniesol v konaní dôkazné bremeno k ním tvrdeným skutočnostiam o zmene pracovnej
pozície žalobcu odo dňa 01.11.2006 po skončení jeho funkčného obdobia a mal za irelevantné sa
zaoberať vyslovenými domnienkami žalovaného o tom, že či by žalobca vykonával resp. nevykonával
funkciu predsedu družstva odo dňa 01.11.2006. Na zmenu pracovnej pozície žalobcu nemal za
splnené zákonné ani zmluvné podmienky, preto akékoľvek listiny predkladané v súčasnosti žalovaným

(organizačné štruktúry SBD BA IV ku dňu 23.07.2003 a k 31.12.2006, mzdové listy zamestnankýň
na pozícii účtovník - fakturant a samostatný odborný referent) označil za absolútne nadbytočné a
neopodstatnené, keďže ide podľa súdu prvej inštancie len o hypotetické, nepresné a irelevantnými
dohady žalovaného o možnom nepoberaní odmien za funkciu predsedu družstva žalobcom v období
04-06/09 a o možnom neobsadení funkcie predsedu družstva žalobcom. Tvrdenia žalovaného o potrebe

zisťovania zmeny pracovnej pozície žalobcu u žalovaného pre výpočet náhrady mzdy považoval pre
toto konanie za právne irelevantné. S poukazom na ustálený skutkový stav mal za to, že funkciu
predsedu družstva žalobca mohol vykonávať, pričom ak by nebol nezákonne odvolaný zo svojej
funkcie, tak s veľkou pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou a určitosťou aj v rozhodnom období
by túto funkciu naďalej zastával, určite by nezastával funkciu odborného referenta či ekonóma, a to

pre žalobcom dosiahnuté vzdelanie. Nakoľko mal za nesporné, že predseda družstva je volený len
jeden, považoval za možné vychádzať zo zárobku, ktorý dosiahol predseda družstva SBD Bratislava IV,
ktorý reálne vykonával túto funkciu v období 04-06/09, nakoľko mal za pravdepodobné, že v približne
rovnakej výške by sa pohybovala aj mzda žalobcu, ak by vykonával aj naďalej funkciu predsedu
družstva, ktorú aj v zmysle platnej pracovnej zmluvy stále zastával. Vzal do úvahy, že na zmenu

pracovnej pozície žalobcu žalovaný nepreukázal splnenie zákonných alebo zmluvných podmienok. I
keď žalovaný predložil organizačné štruktúry SBD Bratislava IV ku dňu 23.07.2003 a k 31.12.2006,
ako aj mzdové listy zamestnankýň na pozícii účtovník - fakturant a samostatný odborný referent, tieto
súd prvej inštancie považoval za právne irelevantné pre predmetné konanie. Na hypotetické dohady
žalovaného o možnom nepoberaní odmien za funkciu predsedu družstva žalobcom v období 04-06/09

a o žalovaným predpokladanom neobsadení funkcie predsedu družstva žalobcom, neprihliadol. Mal
za preukázané, že žalobcovi nezanikla funkcia člena predstavenstva družstva, pričom žalobca bol
náhradným zhromaždením delegátov z funkcie člena predstavenstva odvolaný neplatne. Súd prvej
inštancie v plnom rozsahu vyhovel žalobe žalobcu v znení pripustenej zmeny žalobného petitu,
nakoľko predmetným súdnym znaleckým posudkom č. 22/2016 mal za zodpovedaný spôsob výpočtu

pravdepodobného zárobku žalobcu u žalovaného s prihliadnutím na všetky už v odôvodnení rozsudku
opísané rozhodné skutočnosti pre výpočet. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu
mzdy pre prekážky v práci na strane zamestnávateľa pri sume pravdepodobného mesačného zárobku
vo výške 54.974,65 eur brutto, pričom na námietky žalovaného týkajúce sa vykonávania inej činnosti
žalobcom v rozhodnom období, nekandidovania do orgánov družstva v roku 2009, nereflektoval ako

na námietky právne irelevantné a účelové. Ohľadom námietky žalovaného, že nebolo možné od
neho spravodlivo požadovať ďalšie zamestnávanie žalobcu, uviedol, že žalovaný mal prideľovať prácu
žalobcovi, zodpovedajúcu jeho kvalifikácii, prípadne inú vhodnú prácu. Zohľadnil, že žalovaným nebola
preukázaná dohoda o zmene pracovnej zmluvy, nakoľko mal za nesporné, že takúto zmenu pracovnej
zmluvy žalovaný v rozhodnom období so žalobcom neuzavrel, keď žalovaný takýto doklad nepredložil,

čím neuniesol v konaní dôkazné bremeno k ním tvrdeným skutočnostiam o zmene pracovnej pozície
žalobcu u žalovaného odo dňa 01.11.2006 po skončení jeho funkčného obdobia.

16. Ohľadom príslušenstva právne argumentoval, že Zákonník práce osobitne splatnosť náhrady mzdy
neupravuje, keď vychádzajúc z ust. § 129 ods. 1 v spojení s § 132 Zákonníka práce mal za nepochybné,

že náhrada mzdy je rovnako ako mzda splatná pozadu za mesačné obdobie, a to v najbližšom
výplatnom termíne po uplynutí obdobia, za ktoré sa poskytuje, avšak najneskôr do konca nasledujúceho
kalendárneho mesiaca (pokiaľ nie je dohodnuté inak). Konštatoval, že právo na náhradu mzdy možno
prvýkrát uplatniť, keď sa náhrada mzdy stane splatnou, teda keď nastane čas jej plnenia. Splatnosťou saprávo na náhradu mzdy stáva vymáhateľným právom, teda stáva sa nárokom. Uviedol, že náhrada mzdy
pre prekážky v práci na strane zamestnávateľa je uspokojenie peňažného nároku, ktorý zaniká jeho
splnením, pričom zamestnávateľ (žalovaný) je povinný nárok zamestnanca (žalobcu) pre prekážku na

strane zamestnávateľa uspokojiť včas a riadne. Právne posúdil, že nevyplatenie žalobcom požadovanej
náhradymzdyzaspornéobdobieododňa06.08.2009doskončeniapracovnéhopomerudňa28.02.2011
vlehotesplatnostimalovtomtoprípadezanásledokomeškaniezamestnávateľa(žalovaného)splnením
nároku na náhradu mzdy pre prekážky na strane zamestnávateľa (§ 142 ods. 3 Zákonníka práce), ku
ktorému došlo uplynutím času určeného na plnenie, nakoľko žalovaný ako zamestnávateľ neposkytol

žalobcovi ako zamestnancovi plnenie najneskôr v posledný deň splatnosti náhrady mzdy, keď zároveň
vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania z včas nevyplatenej náhrady mzdy, a to podľa Občianskeho
zákonníka, keďže Zákonník práce nárok na úrok z omeškania neupravuje. Tiež právne posúdil, že
k omeškaniu na strane zamestnávateľa s plnením náhrady mzdy pri prekážkach v práci na strane
zamestnávateľa došlo u jednotlivých náhrad miezd spravidla za ten ktorý mesiac podľa toho, kedy u nich
nastala splatnosť a žalovaný tak bol v omeškaní so splatnosťou každej jednotlivej náhrady mzdy za ten

ktorý mesiac, za ktorý ju žalobca požadoval. Mal za preukázané, že výplatný termín bol k 12.emu dňu v
mesiaci, omeškanie žalovaného je preto od 13-teho dňa v danom mesiaci. Pokiaľ ide o výšku úrokov z
omeškania súd prvej inštancie sa riadil nariadením vlády č. 87/1995 Z z. v znení neskorších predpisov
(§ 3, § 4, ktorý je vykonávacím predpisom k ust. § 517 Obč. zák.). Priznaný úrok z omeškania považoval
za majetkovú sankciu pre žalovaného, keď žalobcu ako veriteľa odškodňuje za to, že nemohol použiť

dlhovanú istinu a úžitky za čas omeškania mohol poberať zamestnávateľ (žalovaný).

17. Súd prvej inštancie na záver doplnil, že pri posúdení predmetného nároku vychádzal výlučne zo
znaleckého posudku súdneho znalca X.. H.. A. J.Č. č. 22/2016 a nie zo žalovaným predloženého
súkromného znaleckému posudku č. 20/2017, a to najmä z dôvodu nutnosti objektívnosti posudzovania

predmetnej žaloby, nakoľko v súkromnom znaleckom posudku došlo k vyčleneniu dvoch pracovných
zmlúv na pracovné pozície samostatný odborný referent a účtovník - fakturant, predložených znalcovi
H.. P. Z., a znalec spracoval uvedené mzdové zatriedenie, opísal tieto mzdy prislúchajúce týmto
pracovným pozíciám, na ktoré žalobca zaradený nebol a vzhľadom na dosiahnuté vzdelanie žalobcu
na týchto dvoch pracovných pozíciách by žalobca nemohol byť žalovaným pridelený. Mal za to, že

tieto pozície nemohli byť žalobcovi vzhľadom na jeho vzdelanie ani poskytnuté a k takejto dohode
medzi zamestnávateľom a zamestnancom nedošlo. Súkromný znalecký posudok č. 20/2017 vyhodnotil
ako neobjektívny. Vychádzal zo znaleckého posudku č. 22/2016 súdneho znalca H.. J., ktorá v časti
fiktívneho - predpokladaného zárobku žalobcu, ak by pracoval na niektorej voľnej pozícii, uviedla,
že na takúto otázku nie je možné podať odpoveď, nakoľko by išlo o zavádzanie a jej vyjadrenie by

nemohlo byť objektívne, keďže nebola takáto pozícia určená. Išlo by iba o teoretické hodnotenie.
Žalobca nespĺňa vzdelanie pre zaradenie do pracovnej pozície samostatný odborný referent alebo
účtovník - fakturant, nakoľko na obsadenie z týchto pracovných pozícií je postačujúce mať stredoškolské
ekonomické vzdelanie. Žalobca má vysokoškolské vzdelanie (ukončil vysokú školu elektrotechnickú).
Mal za to, že žalovaný (ako zamestnávateľ) po právoplatnom určení neplatnosti skončenia pracovného

pomeru so žalobcom bol povinný v zmysle Zákonníka práce vyzvať žalobcu na nástup do práce, prideliť
mu prácu, čo žalovaný nevykonal a týmto nekonaním žalovaný zapríčinil prekážky v práci na strane
zamestnávateľa.

18. O nároku žalobcu na náhradu trov konania rozhodol podľa zásady úspechu v konaní.

19. Proti tomuto rozsudku podal riadne a včas prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odvolanie
žalovaný, považujúc ho za vecne nesprávny a žiadal ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie, prípadne zmeniť a žalobcovi priznať minimálny mzdový nárok vo výške
6.622,26 eur. Označil za nesporné, že pracovný pomer so žalobcom skončil neplatne, keď jeho funkcia

predsedu družstva bola v zmysle Stanov SBD volená. Pracovný pomer bol podľa neho založený voľbou,
t. j. jednostranným právny úkonom kolektívneho orgánu, keď na jeho založenie bol potrebný aj súhlas
žalobcu ako zamestnanca. Uvedené podľa neho nevylučovalo uzavretie pracovnej zmluvy s predsedom
predstavenstva, ktorý bol zároveň aj predsedom SBD. Uviedol, že pracovný pomer žalobcu bol časovo
obmedzený dĺžkou funkčného obdobia, keď súd prvej inštancie podľa neho opomenul analyzovať

spôsob založenia pracovného pomeru a s ním vzniknuté následné nároky žalobcu ako zamestnanca.
Mal za to, že uplynutím funkčného obdobia predsedu predstavenstva, ktorá funkcia bola prepojená s
funkciou predsedu družstva, si musel byť na základe obsahu Stanov SBD vedomý toho, že v prípade
záujmu byť predsedom družstva musí kandidovať na predsedu predstavenstva. V ďalších rokochvšak pracoval v konkurenčných firmách, čím podľa neho porušil ust. § 249 Obchodného zákonníka.
Vyjadril názor, že žalobca si musel byť vedomý skutočnosti, že rovnaké pozície nemôže zastávať
v konkurenčných firmách. Mal za nesporné, že žalobca bol v období od 29.03.2003 do 21.10.2013

konateľomaspoločníkomfirmySEM,s.r.o..Ivprípadeneplatnéhoskončeniapracovnéhopomerumohol
podľanehopracovnýpomertrvaťnaďalejibasinýmdruhompráce,keďbolonarozhodnutížalobu,vakej
pracovnej pozícii chce pracovať, pričom on sa rozhodol pracovať v konkurenčnej firme, ktorú skutočnosť
vyhodnotil súd prvej inštancie podľa neho nesprávne za irelevantnú. Konštatoval, že Zákonník práce
pripúšťa aj viaceré pracovné pomery zamestnávateľa so zamestnancom, pričom nároky z nich sa

posudzujú samostatne, avšak za predpokladu nezneužívania práva. Žalobca nemohol zároveň pracovať
v konkurenčnej firme a pritom vykonávať predsedu predstavenstva družstva a predsedu družstva. Vytkol
súdu prvej inštancie, že pri rozhodovaní nevzal do úvahy tieto širšie okolnosti veci. Uviedol, že i podľa
znalkyne H.. X.. J. bolo potrebné ustáliť, aký druh práce mohol žalobca po 1.11.2006 vykonávať, keď súd
prvej inštancie odmietol vypracovanie nové znaleckého posudku alebo doplnenie, hoci vo veci vzhľadom
na ust. § 470 CSP neplatí sudcovská koncentrácia. Následne dal vypracovať znalecký posudok znalkyni

H.. Z., ktorá zhodne so znalkyňou H.. X.. J.H. posúdila, že odmeňovanie zamestnanca je viazané na
druh vykonávanej práce, pričom ak žalobca nemohol vykonávať funkciu predsedu družstva, prichádza
do úvahy iný druh práce. Vytkol súdu prvej inštancie, že posudok H.. Z. nevzal do úvahy. Nestotožnil sa
so záverom súdu prvej inštancie, že na zmenu pracovnej pozície neboli splnené podmienky. Uviedol,
že zamestnanci v štátnej správe sú vždy po zániku funkcie preradení na inú prácu. Namietal tiež

správnosť ustáleného pravdepodobného zárobku žalobcu. Podotkol, že plat predsedu zohľadňoval
okrem pevnej zložky mzdy aj jej pohyblivé zložky závisiace od náročnosti práce, osobnej angažovanosti
a zainteresovanosti predsedu družstva do vykonávanej práce a od jeho osobných výsledkov a podnetov
s vplyvom na úspešnosť chodu družstva, pohyblivé zložky mzdy nie sú nárokovateľnými zložkami. Vytkol
súdu prvej inštancie, že otázku priemerného zárobku žalobcu neriešil objektívne s poukazom na jeho

možnú pracovnú pozíciu. Uviedol, že neplatnosť odvolania z funkcie si vyvolal sám žalobca, preto sa
na túto neplatnosť nemôže odvolávať. Nestotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že nemožno
vychádzať z pravdepodobného zárobku predsedov iných družstiev pre rozdielnosť v obtiažnosti v práci.
Vytkol mu, že nezohľadnil pracovné zaradenie žalobcu v inej konkurenčnej firme. Podľa neho v iných
prípadoch, v ktorých došlo k ustáleniu existencie prekážok na strane zamestnávateľa v práci, náhrada

mzdy bola vypočítaná z priemerného zárobku viacerých radových zamestnancov na rovnakej pracovnej
pozícii. Nesúhlasil s tým, že nevyzval žalobcu na nástup do práce, lebo listom zo dňa 8.11.2010 ho
vyzval na doriešenie pracovnoprávnych otázok, keď sa žalobca do sídla na stanovený termín 12.11.2010
nedostavil. Výpoveď z pracovného pomeru mu bola doručovaná až následne. Odôvodnenie výpočtu
priznanej náhrady mzdy označil za zmätočné, keď z neho nie je podľa neho jednoznačne zrejmé,

ktoré výroky sú zisteniami súdu a ktoré tvrdeniami žalobcu. Vyjadril názor, že zistený skutkový stav
neobstojí a žiadal zopakovať dokazovanie za účelom zistenia, kedy a kde žalobca pracoval, aké funkcie
vykonával, keď podľa neho v konaní preukázal, že bol konateľom a spoločníkom konkurenčných firiem.
Tiež nesúhlasil s nevykonaním znaleckého posudku H.. Z., ktorý predložil ako súkromno - znalecký
posudok. Vyjadril názor, že nemožno od neho ako od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby

zamestnával zamestnanca na pozícii predsedu bytového družstva po skončení funkčného obdobia
predsedupredstavenstva,akďalejnatútofunkciunekandidoval.Navrholvykonaťdôkaz-čítanímStanov
SBD a organizačnej štruktúry žalovaného s poukazom na voľné pracovné miesta vhodné pre žalobcu,
vychádzať s minimálneho mzdového nároku žalobcu v zmysle znaleckého posudku H.. Z.S..

20. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobca písomným
podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 05.03.2018, v ktorom označil napadnutý rozsudok za
vecne správny, spravodlivý a vychádzajúci z náležite zisteného skutkového stavu a jeho správneho
právneho posúdenia. Jeho odôvodnenie označil za zodpovedajúce zákonným požiadavkám. Mal za
preukázané, že funkciu predsedu družstva vykonával na základe pracovného pomeru založeného

voľbou a súčasne aj pracovnou zmluvou zo dňa 31.10.2001, ako aj výšku jeho pravdepodobného
zárobku v rozhodnom období. Zastával aj funkciu predsedu predstavenstva, avšak táto funkcia nikdy
nezakladala pracovný pomer, keďže takýto pracovný pomer u žalovaného neexistuje. Pracovná zmluva
zo dňa 31.10.2001 bola uzavretá na pozíciu predseda družstva a nie predseda predstavenstva a
uvedené funkcie tak nesúvisia. Preto označil za irelevantné, že mu dňom 31.10.2006 zanikla funkcia

predsedu predstavenstva, avšak aj to neplatne v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa
19.09.2006 sp. zn. 4Ob 225/2005. Poukázal na rozsudok Okresného súdu Bratislava IV v konaní so
sp. zn. 12C 49/2004, podľa ktorého na základe neplatného uznesenia o odvolaní ho z funkcie člena
predstavenstva bol naďalej jeho členom, jeho predsedom a zároveň predsedom družstva. U žalovanéhobol zamestnaný ako predseda družstva nepretržite od 31.10.2001 do 28.02.2011, kedy došlo k platnému
skončeniu jeho pracovného pomeru u žalovaného. Odvolaním z funkcie predsedu predstavenstva jeho
pracovný pomer neskočil ani v zmysle čl. XX Stanov družstva a na jeho skončenie bol potrebný postup

podľa Zákonníka práce. V priebehu trvania pracovného pomeru nebol nikdy preradený na inú vhodnú
prácu, nebolo mu ponúknuté žiadne iné vhodné pracovné miesto a nebol zrealizovaný žiaden dodatok
k pracovnej zmluve, keď žalovaný o takýchto skutočnostiach neprodukoval žiaden dôkaz, pričom ani
neskončil s ním pracovný pomer výpoveďou až do doby výslovného vyžiadania ukončenia pracovného
pomeruzjehostrany.Ponukyvoľnýchpracovnýchmiestvsúčasnostioznačilzairelevantné.Pripomenul,

že sám žalovaný v rámci svojej procesnej obrany uvádza, že vždy po skončení funkcie je potrebné
preradenie na inú prácu, čo v jeho prípade nenastalo. S ním bol skončený pracovný pomer v roku
2004 neplatne a následne platne až v roku 2011. Konštatoval, že žalovaný svojou argumentáciou
potvrdzujesvojezlyhanieakonanievrozporestým,čojedanéprávnymipredpismiainternýmipredpismi
žalovaného. Keďže nebol nikdy platne preradený na inú vhodnú prácu, nemožno podľa neho hovoriť
o náhrade mzdy za inú prácu. Vyjadril názor, že súd prvej inštancie sa dôsledne zaoberal všetkými

okolnosťami vzniku jeho pracovného pomeru u žalovaného a s ním súvisiacimi nárokmi. Jeho pracovný
pomer neskončil ani voľbou nového predsedu družstva a ani uplynutím volebného obdobia žalobcu
ako predsedu družstva alebo člena predstavenstva, keď doba výkonu funkcie predsedu družstva je aj
podľa stanov žalovaného viazaná na platné skončenie pracovného pomeru. Skúmanie iného vhodného
druhu práce preto považoval za irelevantné, keďže na inú prácu nebol preradený a v zmysle platnej

pracovnej zmluvy mohol vykonávať iba funkciu predsedu družstva. Ostatné tvrdenia žalovaného o
jeho nekandidovaní a o jeho práci v konkurenčných spoločnostiach mal za špekulatívne. O voľbách
na kandidátov nevedel a tvrdenia žalovaného o tom, že pracoval v konkurenčných firmách označil
za výsmešné, keďže s ním žalovaný dlhodobo nekomunikoval a o ničom ho neinformoval. Vyjadril
názor, že práve žalovaný opakovane porušil pracovnoprávne predpisy a vlastné stanovy. Poukázal na

výpis z Obchodného registra spoločnosti SEM, s.r.o., podľa ktorého bol konateľom tejto spoločnosti
až od 04.03.2005, t. j. po tom, ak bol zo dňa na deň nezákonne vyhodený z družstva a musel si
zaobstarať spôsob obživy. Mal za irelevantné, či bol v rozhodnom období zamestnaný a kde, prípadne či
podnikal, keďže žalovaný nezákonným postupom vytvoril prekážky na strane zamestnávateľa. Námietku
žalovaného o zákaze konkurencie označil za účelové, keď napriek práce v iných spoločnostiach sa

dožadoval nástupu do práce u žalovaného a opakovane mu oznamoval, že trvá na jeho ďalšom
zamestnávaní. Namietal pravdivosť tvrdenia žalovaného, že sa nedostavil dňa 12.11.2010 na adresu
sídla žalovaného, nakoľko sa tam dostavil, bola mu doručená výpoveď z pracovného pomeru,
ktorú mu žalovaný zaslal duplicitne dňa 13.11.2010 poštou. Konštatoval, že znaleckým posudkom
vypracovaným znalkyňou H.. X.. J. bol jasne a zreteľne vypočítaný jeho pravdepodobný zárobok. Mal

za nepochybné, že mu funkcia predsedu družstva prináležala aj v novom funkčnom období, preto
pri výpočte pravdepodobného zárobku bolo nutné vychádzať zo záverov tohto znaleckého posudku,
pretože je pravdepodobné, že v ním ustálenej výške by sa pohybovala aj jeho mzda. Stotožnil sa so
záverom súdu prvej inštancie, že vzhľadom na vývin platových podmienok v družstve by jeho priemerný
zárobok dosahoval minimálne výšku dosahovanú novým predsedom družstva v rozhodnom období

04-06/2009. Iná verzia, že by nevykonával funkciu predsedu družstva, pri ktorej znalkyňa nevedela
určiť priemerný zárobok, neprichádza do úvahy, nakoľko jeho pracovný pomer trval od 01.11.2001
do 12.02.2011, t. j. aj ku dňu 06.08.2009 (právoplatnosť rozsudku o neplatnom skončení pracovného
pomeru), ku ktorému dňu nebol ani platne odvolaný z funkcie predsedu predstavenstva. Namietal teda
správnosť tvrdenia žalovaného, že ak by nedošlo k neplatnému skončeniu pracovného pomeru vo

februári 2004, funkčné obdobie predsedu družstva by trvalo len do 31.10.2006, nakoľko ani uplynutím
funkčného obdobia nezanikol výkon funkcie založenej pracovnou zmluvou, ktorý trval až do platného
skončenia pracovnoprávneho vzťahu, čo vyplýva z pracovnej zmluvy, stanov žalovaného a z o súdnych
rozhodnutí. Ostatné súvislosti označil za irelevantné. Mal za nesporné, že pri výpočte náhrady mzdy
je potrebné vychádzať zo všetkých zložiek platu, na ktoré mal nárok v zmysle vtedy platnej pracovnej

zmluvy a ktoré mu boli vyúčtované na úhradu, t. j. základný plat vo výške 25.000 Sk, osobné ohodnotenie
vo výške 25.000 Sk, k tomu síce nenárokovateľná, ale v rokoch 2002 a nasl. vyplatená pohyblivá
zložka, keď jeho plat by nepochybne narastal a dosiahol by plat nového predsedu družstva. Priznaný
nárok označil dokonca za podhodnotený, preto všetky právne argumenty žalovaného o nesprávnom
výpočte pravdepodobného zárobku mal za irelevantné. Súd prvej inštancie podľa neho správne oprel

svoje závery o znalecký posudok č. 22/2016, ktorý navyše ustálil vyššiu výšku mzdy nového predsedu,
na ktorý si nenárokuje. Uviedol, že žalovaný závery znaleckého posudku č. 22/2016 nespochybnil a
nevyvrátil, keď v konaní bola znalkyňa H.. X.. J. i vypočutá, preto záver súdu prvej inštancie o výške
jeho pravdepodobného zárobku nie je skreslený. Za špekulatívnu označil argumentáciu žalovanéhoo jeho nekandidovaní na funkciu predsedu družstva a predsedu predstavenstva, keďže v zmysle
rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 19.09.2006 v konaní so sp. zn. 4Obo225/2005 bol z funkcie
člena predstavenstva odvolaný neplatne. Pripomenul, že žalovaný s ním neskončil pracovný pomer po

právoplatnosti rozsudku o neplatnosti skončenia pracovného pomeru, vec neriešil, neodstránil prekážky
na jeho strane ako zamestnávateľa, nepreradil ho na inú vhodnú prácu, preto je jeho obrana účelová a
tendenčná. Stotožnil sa so záverom znaleckého posudku č. 22/2016 o jeho nároku na náhradu mzdy za
18 mesiacov a 18 pracovných dní (06.08.2009 do 28.02.2011). Vyjadril názor, že nebolo úlohou znalkyne
určiť, na akej pracovnej pozícii by pracoval v rozhodnom období a uvedenú hypotézu jej žalobca

podsúval neopodstatnene. Uvedeným konaním podľa neho žalovaný predviedol neznalosť vlastných
stanov. Znalecký posudok podľa neho vychádza zo všetkých okolností daného prípadu, keď znalkyňa i
v rámci ústnej výpovede dňa 11.09.2017 zotrvala na všetkých svojich záveroch. Uvedené dokazovanie
preto považoval za dostačujúce. Snahu žalovaného o doplňujúci znalecký posudok za účelom ustálenia,
akú inú vhodnú prácu mohol vykonávať, označil za nadbytočnú, keď navyše na pojednávaní konanom
dňa 27.04.2017 uviedol, že v prípade nenariadenia znaleckého dokazovania súdom si takýto dôkaz

zabezpečí sám, pričom ho zabezpečil až dňa 30.11.2017 v rozpore so zásadou sudcovskej koncentrácie
a v rozpore so zásadou plynulosti a hospodárnosti súdneho konania. Žalovaným tvrdený nespravodlivý
stav,vktorombyhomuselzamestnávaťnafunkciipredsedudružstvaajposkončenívolebnéhoobdobia,
zapríčinil sám žalovaný, nakoľko ak nemohol vykonávať funkciu predsedu družstva, mal byť žalovaným
preradený na iný druh práce alebo malo dôjsť k platnému skončeniu pracovného pomeru. Znalecký

posudok H.. Z. sa týka iných zamestnancov na iných pracovných pozíciách. Pokiaľ ide o navrhnuté
dokazovanie čítaním Stanov SBD a organizačnej štruktúry uviedol, že uvedené listinné dôkazy sú
súčasťou spisu a boli poňaté i do znaleckého posudku č. 22/2016. Namietal odvolaciu argumentáciu
žalovaného o tom, že súd prvej inštancie neumožnil znalkyni písomne sa vyjadriť k jeho otázkam,
nakoľko na otázky žalovaného znalkyňa reagovala na pojednávaní konanom dňa 11.09.2017 ústne.

Všetky odvolacie námietky žalovaného označil za účelové, keď sú podľa neho len vyjadrením jeho
subjektívnej nespokojnosti s výsledkom sporu.

21. Žalovaný v rámci svojej písomnej odvolacej repliky doručenej súdu prvej inštancie prostredníctvom
svojej právnej zástupkyne dňa 18.05.2018 uviedol, že naďalej spornými otázkami sú, aký druh práce by

vykonával žalobca po neplatnom skončení pracovného pomeru a akú mzdu by za túto prácu dostával,
či mohol žalobca vykonávať funkciu predsedu družstva a zároveň pracovať v konkurenčných firmách,
prečo nekandidoval v nasledujúcom funkčnom období a akú mzdu za akú prácu by dostával v novom
funkčnomobdobí.Uviedol,žesúdprvejinštanciesauvedenýmiokolnosťamivýslovnenechcelzaoberať,
hocisamaznalkyňaH..X..J.uviedla,žemzdazamestnancazávisíodjehopracovnejpozície.Nepripustil

dokazovanie znaleckým posudkom H.. Z., hoci dokazovanie nebolo vyhlásené za skončené. Dôkaz
vykonal sám jeho čítaním na pojednávaní, keďže v zmysle ust. 470 ods. 2 CSP nemožno v tomto konaní
podľa neho uplatniť zásadu sudcovskej koncentrácie. Vyjadril názor, že nemožno od neho spravodlivo
očakávať zamestnávať zamestnanca, ak sám tvrdí, že nemohol vykonávať prácu účtovného fakturanta
alebo samostatného odborného referenta. V takom prípade by musel s ním pracovný pomer ukončiť.

Mal za to, že v konaní preukázal znaleckým posudkom H.. Z. a listinnými dôkazmi (mzdovým listami
iných pracovníkov), akú mzdu by žaloba dosahoval na inej pracovnej pozícii a, že pravdepodobný
zárobok nemal zohľadňovať pohyblivé zložky mzdy. Namietal, že súd prvej inštancie neodôvodnil,
prečo nevychádzal zo mzdy iných predsedov iných družstiev. Tiež namietal, že súd prvej inštancie
neposudzoval, či prekážku vo výkone práve nespôsobil sám žalobca. Tvrdil, že už v konaní so sp.

zn. 12C 49/2004 súd neriešil otázku priemerného zárobku zamestnanca objektívne s poukazom na
možnú pracovnú pozíciu po 31.10.2006. Uviedol, že dôvody, pre ktoré bol žalobca neplatne v zmysle
rozsudku Najvyššieho súdu SR v konaní so sp. zn. 4Obo225/2005 odvolaný z predstavenstva družstva,
si žalobca spôsobil sám. Vyjadril názor o existencii dvojakých stanov družstva. Poukázal na základné
princípy CSP, medzi ktoré patrí aj právna istota, keď v danom prípade išlo o individuálny prípad, kedy

až na základe volieb do predstavenstva mohol byť subjekt zvolený za predsedu družstva a potom s ním
mohol byť uzatvorený pracovný pomer na funkciu predsedu družstva. Vo veci žiadal nariadiť odvolacie
pojednávanie.

22. Žalobca vo svojej písomnej odvolacej duplike realizovanej prostredníctvom právneho zástupcu

podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 13.07.2018 sa v plnom rozsahu pridŕžal svojich
predchádzajúcich právnych argumentov a písomné vyjadrenie žalovaného k jeho vyjadreniu k odvolaniu
značil za zbytočný procesný úkon, keďže neobsahuje žiadne nové skutočnosti a ani novú argumentáciu.
Opravil označenie článku Stanov družstva týkajúceho sa neskončenia pracovného pomeru po uplynutívolebného obdobia, keď správne ide o citáciu článku č. 80 ods. 2 Stanov SBD Bratislava IV, ktorých
znenie je len jediné a ktoré bolo registrované v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I.

23. Ďalšie písomné podania v rámci odvolacieho konania podané neboli.

24. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec podľa § 379 CSP, § 380 ods.
1 CSP a § 381 CSP bez pojednávania s poukazom na ust. § 385 ods. 1 CSP a postupom podľa § 219
ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP. Dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, keď

súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie správnym smerom a v rozsahu
potrebnom z hľadiska skutočností potrebných pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, výsledky
vykonaného dokazovania správne zhodnotil a na vec aplikoval zodpovedajúce práve normy, ktoré aj
správne vyložil. Svoje skutkové a právne závery v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 220
ods. 2 CSP). Odvolací súd s jeho právnymi závermi stotožňuje a konštatuje správnosť jeho dôvodov
(§ 387 ods. 2 CSP). V odvolaní uvádzané argumenty nie sú spôsobilé privodiť iný než ním vyslovený

právny záver o dôvodnosti žalobou uplatneného nároku na náhradu mzdy pre prekážky v práci na strane
zamestnávateľa.

25. Predmetom posudzovaného súdneho konania je žalobcom tvrdený nárok na náhradu mzdy proti
svojmu zamestnávateľovi z dôvodov existencie prekážok na strane zamestnávateľa za obdobie od

06.08.2009 do 28.02.2011, t. j. odo dňa nasledujúceho po právoplatnosti súdneho rozhodnutia o
neplatnom skončení pracovného pomeru so žalobcom do uplynutia výpovednej lehoty plynúcej po jeho
platnom skončení. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní vo veci skutkovo ustálil, že žalobca bol
v pracovnom pomere so žalovaným na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu dňa
31.10.2001, keď v jej zmysle bol dohodnutým druhom práce žalobcu výkon funkcie predsedu družstva

(žalovaného). Z vykonaného dokazovania tiež síce vyplynulo, že žalobca bol aj členom predstavenstva
družstva a predsedom predstavenstva družstva, ktoré funkcie sú funkciami volenými a len na základe
výsledkov volieb do týchto orgánov družstva môže dôjsť k vzniku pracovného pomeru so žalobcom
s pracovným zaradením predsedu družstva, keď prvé dve uvedené funkcie sú funkciami dočasnými
závislýmiodfunkčnéhoobdobia.AkovšakužkonštatovaliOkresnýsúdBratislavaIVatiežajKrajskýsúd

v Bratislave ako súd odvolací vo svojich rozhodnutiach vydaných v konaní Okresného súdu Bratislava
IV so sp. zn. 12C 49/2004, so žalobcom bol pracovný pomer založený pracovnou zmluvou uzatvorenou
medzi stranami sporu dňa 31.10.2001 skončený dňa 30.01.2004 neplatne a jeho pracovný pomer tak i
naďalejtrval,bezohľadunato,čizastávalalebonezastávalfunkciučlenaalebopredsedupredstavenstva
družstva. V rámci spomenutého súdneho konania súd prvej inštancie v spojení so súdom odvolacím

rozhodlikladneajonárokužalobcunanáhradumzdyžalobcuodneplatnéhoskončeniajehopracovného
pomeru do právoplatnosti rozhodnutia o tom, že jeho pracovný pomer trvá.

26. Keďže pracovný pomer žalobcu trval následne aj po tom, ako jeho trvanie deklarovalo súdne
rozhodnutie, bolo povinnosťou žalovaného ako zamestnávateľa vyzvať žalobcu k nástupu do práce, keď

v konaní bolo jednoznačne preukázané, že k takémuto postupu zo strany žalovaného nedošlo. Žalovaný
neprodukoval žiaden prostriedok procesnej obrany za účelom preukázania takejto skutočnosti, keď
žalobcu až dňa 08.11.2010 listom nazvaným Návrh na uskutočnenie spoločného stretnutia zn.868/2010-
práv. žiadal, aby sa dostavil na družstvo dňa 12.11.2010 za účelom doriešenia pracovnoprávnych
záležitostí týkajúcich sa jeho osoby, na ktorom stretnutí mu doručil výpoveď z pracovného pomeru.

Nasledujúcim mesiacom po doručení tejto výpovede z pracovného pomeru začala žalobcovi plynúť
trojmesačná výpovedná lehota, ktorá uplynula dňa 28.02.2011, kedy sa pracovný pomer žalobcu
u žalovaného skončil. Uvedený skutkový záver nebol medzi stranami sporu ani sporný, keď je
jednoznačné, že trvanie pracovného pomeru žalobcu u žalovaného do právoplatnosti rozhodnutia
vo veci Okresného súdu Bratislava IV so sp. zn. 12C 49/2004 právoplatne, t. j. definitívne vyriešil

súd prvej inštancie v spojení so súdom odvolacím svojimi rozhodnutiami vydanými v tejto veci. V
uvedenej veci bolo právoplatne rozhodnuté o trvaní pracovného pomeru žalobcu so žalovaným napriek
zisteniu skutkovej okolnosti, že v danom čase uplynulo funkčné obdobie viažuce sa k jeho funkcii
člena predstavenstva a jeho predsedu, od ktorých právnych záverov sa ani odvolací súd v rámci
preskúmavaného súdneho konania nemá dôvod odchýliť. Z vykonaného dokazovania potom vyplynulo

a bolo nepochybné, že následne po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o neplatnom skončení
pracovného pomeru a o tom, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného trvá, pracovný pomer žalobcu
u žalovaného nebol skončený žiadnym právnym úkonom spôsobujúcim zánik pracovného pomeru
v zmysle Zákonníka práce, ktorú skutočnosť strany sporu ani netvrdili. Pracovný pomer žalobcu užalovaného teda trval naďalej, a to stále v zmysle pracovnej zmluvy zo dňa 31.10.2001, v ktorej bol
pre žalobcu dohodnutý druh práce predseda družstva. Strany sporu netvrdili, a teda ani nepreukazovali,
že by medzi nimi došlo k uzatvoreniu akéhokoľvek dodatku k pracovnej zmluve zo dňa 31.10.2001,

v dôsledku ktorého právneho úkonu by došlo k zmene druhu práce žalobcu u žalovaného, a to ani
písomne, ani ústne, resp. ani konkludentne. V konaní bolo nesporné, že žalovaný po právoplatnosti
rozhodnutia o neplatnosti skončenia pracovného pomeru a o tom, že pracovný pomer žalobu so
žalovanýmtrvá,neprideľovalžalobcoviprácuvzmyslejehopracovnejzmluvy,keďževofunkciipredsedu
družstva bola od nového volebného obdobia iná osoba. Uvedený právny stav však žiadnym relevantným

spôsobom nekonvalidoval, a to napriek vedomosti, že pracovný pomeru žalobcu s ním trvá, keď
túto vedomosť mal žalobca na základe právoplatného súdneho rozhodnutia, rovnako aj na základe
samotných stanov žalovaného. Uvedený skutkový záver je preto nutné jednoznačne právne posúdiť tak,
že predstavuje existenciu prekážok na strane zamestnávateľa, keď v takom prípade patrí dotknutému
zamestnancovi (žalobcovi) náhrada mzdy. Základ nároku uplatneného žalobou preto odvolací súd
vzhľadom na vyššie uvedené vyhodnotil za preukázaný a všetky odvolacie argumenty žalovaného v

tomto smere vyhodnotil za neopodstatnené, vychádzajúce z irelevantných právnych argumentov.

27. Pokiaľ ide o výšku žalobou uplatneného nároku žalobcu na náhradu mzdy pre prekážky na strane
zamestnávateľa, súd prvej inštancie uvedený nárok žalobcu správne právne posúdil a správne pre účely
rozhodnutia o ňom aplikoval ust. § 134 ods. 3 ZP o pravdepodobnom zárobku zamestnanca, keďže

žalobca v čase rozhodnom pre výpočet priemerného zárobku reálne u žalovaného nepracoval a mzdu
nedostával. Žalobcovi nebola v rozhodnom čase zúčtovaná žiadna mzda. Súd prvej inštancie správne
postupoval, ak vo veci rozhodol na základe znaleckého posudku č. 22/2016 znalkyne H.. J., ktorý v
zmysle svojho záveru stanovil pravdepodobný zárobok žalobcu v rozhodnom období, ktorý by dosahoval
v pracovnej pozícii predsedu družstva vychádzajúc zo mzdy funkciu reálne zastávajúceho predsedu

družstva v rozhodnom období, keď rozhodujúcou zistenou skutkovou okolnosťou je, že žalobca nebol
na základe žiadneho právneho úkonu preradený na iný druh práce, preto v pozícii predsedu družstva
de jure pracoval až do skončenia jeho pracovného pomeru u žalovaného uplynutím výpovednej doby.
Súd prvej inštancie preto nepochybil, ak pre účely rozhodnutia vo veci zamietol dokazovanie znaleckým
posudkom H.. Z. predkladaným žalovaným, keď tento znalecký posudok nebol spôsobilý vyvrátiť

žalobcom uplatnenú výšku náhrady jeho mzdy, keďže stanovoval výšku náhrady mzdy pre pracovné
zaradenia, na ktoré nebol žalobca nikdy žiadnym právnym úkonom preradený. Napokon sa odvolací
súd stotožňuje i s procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorým uvedené dokazovanie zamietol
s poukazom na zásadu sudcovskej koncentrácie, a to vzhľadom na okamžitú aplikabilitu CSP i na
konania začaté za účinnosti OSP (§ 470 ods. 1 CSP), keď ust. § 470 ods. 2 CSP hovorí len o zachovaní

právnych účinkov úkonov (napríklad podaných odvolaní, vydaných procesných uznesení a pod.), ktoré
nastali za účinnosti OSP, ktorá situácia je odlišná od posudzovanej, nakoľko pod dané ustanovenie
nemožno subsumovať situáciu, keď žalovaný síce navrhol zabezpečenie prostriedku procesnej obrany,
ale nezabezpečil ho včas. Navrhnutie takéhoto prostriedku procesnej obrany nie je úkonom, ktorý má na
mysli uvedené prechodné ustanovenie CSP. Z obsahu spisového materiálu je nepochybné, že žalovaný

objektívne mohol zabezpečiť navrhovaný dôkazný prostriedok skôr, s tým, že vzhľadom na uvedené je
pre účely rozhodnutia o veci navyše aj nadbytočný z vyššie uvedených dôvodov.

28. K odvolacej námietke žalovaného, ktorou spochybnil správnosť záveru znaleckého posudku č.
22/2016, majúc za to, že do výpočtu náhrady mzdy nemali byť započítané nenárokovateľné zložky

mzdy predsedu družstva, odvolací súd uvádza, že žalobca nesúci v občianskom súdnom konaní
bremeno tvrdenia a zároveň aj povinnosť unesenia dôkazného bremena o svojom tvrdení, si tieto
procesné povinnosti vedúce k jeho úspechu vo veci splnil, a to vykonaním znaleckého posudku X..
H.. J., znalkyne z odvetvia účtovníctvo a daňovníctvo, personalistika, kontroling), keď žalovaný síce
správnosť jej znaleckého posudku spochybnil, ale žiadnym prostriedkom procesnej obrany ho nevyvrátil,

keďže znalecký posudok znalkyne H.. Z. túto požiadavku nesplnil, pretože len vypočítal pravdepodobný
zárobok za iné pracovné pozície.

29. Odvolací súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti zásadu platnú už v rámci rímskeho práva, že
„právo svedčí bdelým“ (vigilantibus iura scripta sunt), t. j. pozorným, ostražitým, opatrným a starostlivým,

teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné aj hmotné
práva uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. Je nepochybné, že v právnom
vzťahu medzi stranami sporu sa žalovaný starostlivo nesprával, keď pracovný pomer založený so
žalobcom pracovnou zmluvou zo dňa 31.10.2001 neukončil žiadnym jednostranným právnym úkonomspôsobujúcim skončenie pracovného pomeru skôr, než výpoveďou z pracovného pomeru zo dňa
12.11.2010, ak neprichádzalo do úvahy (ako sám tvrdí) uzavretie dodatku k pracovnej zmluve o zmene
pracovnej pozície žalobcu. Uvedené nestarostlivé konanie žalovaného preto nemôže požívať súdnu

ochranu.

30. Na základe vyššie uvedeného preto odvolací súd vyhodnotil všetky odvolacie námietky žalovaného
za irelevantné a nedôvodné, keď na základe vykonaného dokazovania nemožno vyhodnotiť za pravdivé
tvrdenie žalovaného, že pracovná pozícia žalobcu ako predsedu družstva zanikla jeho nekandidovaním

to funkciu v ďalšom volebnom období a irelevantné sú aj skutkové zistenia o práci žalobcu v
konkurenčných firmách v rozhodnom období. Z uvedeného dôvodu napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

31. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle zásady úspešnosti
v konaní podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP, keď o ich výške rozhodne vyšší súdny

úradník súdu prvej inštancie samostatným uznesením vydaným po právoplatnosti tohto rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 CSP).

32. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).