Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 18, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/23/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116219086
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4116219086.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň JUDr.

Sone Vackovej a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci žalobcu: TEVY s.r.o., so sídlom Janka Kráľa
1039/51, 949 01 Nitra, IČO: 36 560 600, zastúpeného NAGYOVÁ & PARTNERS advokátska kancelária,
s.r.o., so sídlom Farská 8, 949 01 Nitra, IČO: 47 233 923, proti žalovanému: I.M.I. AUTO plus, s.r.o.,
so sídlom Cabajská cesta 10/1560, 949 01 Nitra, IČO: 45 555 711, zastúpenému Mgr. Evou Bačikovou,
advokátkou so sídlom Andreja Žarnova 1, 917 01 Trnava, a JUDr. Ivanom Jánošíkom, advokátom
so sídlom Klincová ul. 35, P.O.BOX 2, 810 05 Bratislava, o zriadenie vecného bremena, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 9C/358/2016-141 zo dňa 25.10.2018 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom č. k. 9C/358/2016-141 zo dňa
25.10.2018 zriadil vecné bremeno in rem v prospech vlastníka budovy súp. č. 1566, nachádzajúcej sa
na parcele č. 4692/16, v katastrálnom území Nitra, spočívajúce v povinnosti vlastníka pozemku reg. „C“,
parc. č. XXXX/XXX, druh pozemku ostatné plochy o výmere 691 m2, nachádzajúceho sa v katastrálnom
území Nitra, obec Nitra, zapísaný na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor,

strpieť uloženie a užívanie elektroenergetických zariadení - káblovej prípojky NN, ich prevádzkovanie,
údržbu, opravy, úpravy, rekonštrukcie, modernizácie a akékoľvek iné stavebné úpravy ako aj ich
odstránenie, tak, ako sú zakreslené Geometrickým plánom č. XX/XXXX, vyhotoveným autorizovaným
geodetom Ing. Jaroslavom Dičérom. Vecné bremeno zriadil na dobu neurčitú a za jednorazovú odplatu
vo výške 500 eur, ktorú je žalobca povinný uhradiť žalovanému do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 135c ods. 1,
2, 3 Občianskeho zákonníka, § 55 ods. 2 písm. b), § 58, § 88 ods. 1 písm. b), ods. 3, § 88a ods.

1, 2, 3, § 139b ods. 7 písm. c) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
(ďalej len „stavebný zákon“), § 2 písm. b) bod 9., § 11 ods. 1, 8, § 39 ods. 6, 12 písm. a), § 40 ods.
3 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zriadil v
prospech vlastníka budovy súp. č. XXXX, nachádzajúcej sa na parcele č. 4692/16, v katastrálnom území
Nitra, vecné bremeno in rem, spočívajúce v povinnosti vlastníka pozemku reg. „C“, parc. č. XXXX/XXX,
druh pozemku ostatné plochy o výmere 691 m2, nachádzajúceho sa v katastrálnom území Nitra, obec
Nitra, zapísaný na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor, strpieť uloženie

a užívanie elektroenergetických zariadení - káblovej prípojky NN, ich prevádzkovanie, údržbu, opravy,
úpravy, rekonštrukcie, modernizácie a akékoľvek iné stavebné úpravy ako aj ich odstránenie, tak, ako sú
zakreslené Geometrickým plánom č. XX/XXXX, vyhotoveným autorizovaným geodetom Ing. Jaroslavom
Dičérom. Vecné bremeno žiadal zriadiť na dobu neurčitú a za jednorazovú odplatu vo výške 500 eur,ktorú je žalobca povinný uhradiť žalovanému do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Podanie
žaloby odôvodnil tým, že žalovaný začiatkom roku 2014 vyzval žalobcu listom, aby si zriadil vlastnú
elektrickú prípojku na prívod elektriny, nakoľko ide odstrániť merače. Z tohto dôvodu žalobca dal v

roku 2014 vypracovať projekt na vybudovanie elektrickej prípojky a požiadal dodávateľa elektriny o
schválenie tejto prípojky a jej napojenie do distribučnej siete. Západoslovenská distribučná a.s. oznámila
žalobcovi splnenie technických podmienok na vybudovanie elektrickej prípojky dňa 25.07.2014. Žalobca
v mesiacoch máj až jún 2014 vybudoval elektrickú prípojku s prívodovým káblom. Žalobca tvrdí, že
nemal inú možnosť ako káblovú prípojku viesť cez pozemok žalovaného, nakoľko jeho oprávnená

nehnuteľnosť je obkolesená v celom rozsahu nehnuteľnosťami vo vlastníctve žalovaného. Ak by žalobca
nezrealizoval prípojku cez pozemok žalovaného, bol by úplne odstavený od dodávok elektrickej energie,
čím by mu bola znemožnená jeho podnikateľská činnosť, na ktorú oprávnenú nehnuteľnosť používa,
a pre ktorý účel ich nadobudol. Orgán štátneho stavebného dohľadu konštatoval, že žalovaný nie
je oprávnený žiadať odstránenie káblovej prípojky NN, nakoľko pri obmedzení súkromného majetku
susedného vlastníka nemožno hovoriť o verejnom záujme, ale len o súkromnom, a preto rozhodovať o

primeranom či neprimeranom zásahu do vlastníckeho práva neprináleží stavebnému úradu a žalovaný
svoj individuálny záujem môže uplatniť na súde.

2. Žalovaný k podanej žalobe uviedol, že až do konca roka 2015 nemal vedomosť o tom, že na
pozemku v jeho vlastníctve je zriadená káblová prípojka. Žalovaný mal za to, že žalobca vedel, že

káblovú prípojku buduje na cudzom pozemku a nielenže nepožiadal o súhlas s jej vybudovaním, ale ani
neoznámil, že prípojku vybudoval a v akom rozsahu. Prípojku ako drobnú stavbu žalobca realizoval bez
platného stavebného povolenia. Žalovaný mal za to, že žalobca zriadením káblovej prípojky obmedzuje
žalovaného v možnosti ďalšieho užívania parc. č. XXXX/XXX. Nie je zrejmý skutočný rozsah zásahu
vo vlastníckeho práva žalovaného, žalobca nepreukázal účelnosť stavby, nevyhnutnosť jej zriadenia,

skutočnosť, či sa potreba napojenia žalobcu nedala realizovať iným spôsobom, ktorý by nezasahoval
do vlastníckeho práva žalovaného alebo by obmedzoval žalovaného vo výkone vlastníckeho práva v
minimálnom rozsahu.

3.Zvykonanéhodokazovaniamalsúdprvejinštanciezapreukázané,žežalobcajevýlučnýmvlastníkom

nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. Nitra zapísaných na LV č. XXXX pre obec a k. ú. Nitra a
tam označených ako parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape ako parc. č. XXXX/XX,
zastavané plochy a nádvoria o výmere 318 m2, spôsob využitia pozemku - pozemok, na ktorom je
postavená nebytová budova označená súpisným číslom XXXX (stavba - predajňa a sklad), žalovaný je
výlučným vlastníkom pozemku reg. „C“, parc. č. XXXX/XXX, druh pozemku ostatné plochy o výmere

691 m2, nachádzajúceho sa v katastrálnom území Nitra, obec Nitra, zapísaný na LV č. XXXX, vedenom
Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor, žalovaný je ďalej výlučným vlastníkom nehnuteľností
nachádzajúcich sa v k. ú. Nitra zapísaných pre obec a k. ú. Nitra a tam označených ako parcely registra
„C“ evidované na katastrálnej mape ako parc. č. XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 179
m2 a parc. č. XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 1603 m2, ktorý je pozemnou účelovou

komunikáciou.Žalobcadalvroku2014vypracovaťprojektnavybudovanieelektrickejprípojkyapožiadal
dodávateľa elektriny o schválenie tejto prípojky a jej napojenie do distribučnej siete. Západoslovenská
distribučná a.s. oznámila žalobcovi splnenie technických podmienok na vybudovanie elektrickej prípojky
dňa 25.07.2014. Žalobca v mesiacoch máj až jún 2014 vybudoval elektrickú prípojku NN káblom NA
VY-J 4Bx16mm2 dĺžky 9m, podľa projektovej dokumentácie vypracovanej autorizovaným stavebným

inžinierom Ing. Kamilom Hrnkom (káblová prípojka NN). Prípojka je pripojená k sekundárnej sieti pre
obec Nitra cez prípojkovú skriňu SPP 2D IV PO, ktorá je osadená na stĺpe č. 217 Západoslovenská
distribučná a.s. Nitra. Prívodový kábel je uložený v zemi v pozemku parc. č. 4692/151 a je ukončený
v elektromerovom rozvádzači, ktorý je osadený na verejne prístupnom mieste, je celoplastový, typ
EIR, od výrobcu SFOS.SK s.r.o., výrobné číslo: 1545, Un=400V, menovitá zaťažiteľnosť 40A, krytie IP

44/20, rok výroby 2014. Z tohto 11 9C/358/2016 elektromerového rozvádzača je vedený kábel NA VY-J
4Bx16mm2, ktorý je ukončený v rozvádzači budovy parc.č. 4692/16 na hlavnom vypínači Schrack 40/3,
ktorý je vedený po fasáde objektu budovy žalobcu v trubke kovovej pancierovej a plastovej chráničke.
Žalobca predmetnú káblovú prípojku zriadil bez ohlásenia stavebnému úradu. Žalovaný túto skutočnosť
namietol na stavebnom úrade listom zo dňa 08.12.2015, a z tohto dôvodu stavebný úrad zahájil konanie

ododatočnompovolenístavby.Žalobcanesplnilpodmienkupreukázaniavlastníckehoprávaaleboiného
práva k pozemku p.č. XXXX/XXX, pričom žalovaný nesúhlasil s dodatočným povolením stavby.4. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v danom prípade je potrebné medzi
vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby usporiadať pomery, a to zriadiť za náhradu vecné bremeno,
ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe v súlade s § 135c ods. 3 OZ. Súd mal

za to, že žalobca je aktívne legitimovaný na podanie žaloby v zmysle § 135c ods. 3 OZ, pretože nie
je rozdiel medzi pojmami nepovolená stavba a neoprávnená stavba, t.j. nie je právne významné, či
je elektrická prípojka definovaná ako neoprávnená stavba alebo nepovolená stavba. Súd sa stotožnil
s názorom právnej zástupkyne žalobcu a taktiež poukazuje na judikatúru týkajúcu sa tejto veci -
rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6M Cdo 44/2012 a rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn.

22Cdo 1090/2000. Súd bol toho názoru, že zriadenie vecného bremena za primeranú náhradu je v
tomto prípade potrebné aj napriek skutočnosti, že žalobca nesplnil svoju zákonnú povinnosť ohlásiť
drobnú stavbu stavebnému úradu a drobnú stavbu postavil na cudzom pozemku. Práve § 135c OZ
umožňuje riešiť situáciu, ak je stavba postavená na cudzom pozemku a nie je účelné odstránenie
tejto stavby, ale naopak ak sa javí vhodnejšie a účelnejšie inak usporiadať pomery medzi vlastníkom
pozemku a vlastníkom stavby, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na

výkon vlastníckeho práva k stavbe. Vzhľadom k tomu, že nehnuteľnosť žalobcu, ktorá slúži na výkon
podnikateľskej činnosti, je v celom rozsahu obkolesená nehnuteľnosťami vo vlastníctve žalovaného,
žalobca nemá inú možnosť ako viesť kábel cez pozemok žalovaného. Súd mal za to, že pripojenie
na rozvod elektrickej energie je nevyhnutnou podmienkou výkonu vlastníckeho práva k stavbe vo
vlastníctve žalobcu a je nevyhnutné na prevádzkovanie jeho podnikateľskej činnosti. Súd mal za

preukázané, že žalobca nemá žiadny iný prístup k rozvodu elektrickej energie, pričom najkratšie
možné pripojenie káblom bolo to, ktoré žalobca realizoval. Súd mal taktiež za to, že bola preukázaná
účelnosť elektrickej prípojky, nevyhnutnosť jej zriadenia ako aj skutočnosť, že potreba napojenia žalobcu
sa nedala zrealizovať iným spôsobom. Súd mal za to, že zriadenie vecného bremena k elektrickej
prípojke neobmedzí neprimerane žalovaného vo výkone jeho vlastnícke práva, pretože ide o časť

pozemku, ktorý je nevyužívaný a vzhľadom na jeho rozmerové vzdialenosti od susediacich pozemkov
a budov nie je možné ani zrealizovať žalovaným žiadnu úžitkovú stavbu. Elektrická prípojka taktiež
neohrozuje jeho život a zdravie. Pokiaľ ide o možnosť realizácie odoberania elektrickej energie cez
držiak, ktorý sa nachádza na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, súd je toho názoru, že samotná
skutočnosť, že žalovaný oznámil zrušenie tohto držiaku z dôvodu rekonštrukčných prác až listom zo dňa

11.11.2014, nevyvracia tvrdenie žalobcu o tom, že žalovaný ho viackrát v priebehu roku 2014 vyzval,
aby prestal využívať predmetný držiak. Žalovaný nespochybnil tvrdenie žalobcu, že meradlá elektrickej
energie na držiaku sú už zastaralé, nevyhovujú technickým normám a požiadavkám prevádzkovateľa
distribučnej siete. Súd v tomto poukázal aj na odborné vyjadrenie Západoslovenskej distribučnej, a.s.,
ktorá vo svojom vyjadrení zo dňa 21.09.2018 uviedla, že vyhotovenie predmetnej elektrickej prípojky

je v súlade so zásadami budovania a prevádzkovania vzdušných a káblových NN sietí pripojovaných
do distribučnej siete NN spoločnosti Západoslovenská distribučná, a.s.. Rovnako je vybudovaná v
zmysle vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 532/2012, podľa ktorého sa elektrické rozvody
a vedenia v zastavanej časti obce umiestňujú pod povrch zeme. Aj z uvedeného teda možno vyvodiť,
že účelnejšie sa javí umiestniť rozvody elektrickej energie po povrch zeme ako viesť vzdušné vedenie.

Žalovaný nepoprel, že žalobcu odpojil od vodovodného potrubia, ktoré viedlo cez pozemok žalovaného
k žalobcovi, a teda žalobca mal zrejme oprávnenú obavu, že mu žalovaný neumožní odber elektrickej
energie cez držiak na jeho nehnuteľnosti, keďže tento zámer mu aj oznámil. Súd bol toho názoru,
že nie je účelne odstránenie káblovej prípojky na náklady žalobcu, nakoľko túto žalobca užíva od
júna 2014, táto elektrická prípojka nie je podľa vyjadrenia Mesta Nitra, útvar hlavného architekta zo

dňa 13.06.2016 v rozpore s verejným záujmom, a teda nie je účelné vynakladať ďalšie finančné
prostriedky na rekonštrukciu držiaka, vzdušného elektrického vedenia a meradla elektrickej energie.
Súd v tomto poukázal aj na zlé a napäté vzťahy medzi stranami sporu aj s poukazom na ďalšie súdne
konania vedené na tunajšom súde (sp. zn. 9C/701/2015, sp. zn. 12C/701/2015), a preto mal za to, že
existuje odôvodnená pochybnosť, že by žalovaný skutočne umožnil vzdušné vedenie elektrickej energie

cez nehnuteľnosť žalovaného a prostredníctvom jeho držiaka, čo by malo za následok, že žalobcovi
by bol úplne zamedzený prívod elektrickej energie nevyhnutný na prevádzkovanie budovy a výkon
podnikateľskej činnosti. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že v danom prípade ide nie len o kábel
zakopaný v zemi, ale aj o merač - rozvodnú skriňu, súd mal za to, že predmetom vecného bremena
v tomto prípade nie je zriadenie vecného bremena k meradlu (rozvodnej skrini), nakoľko táto nie je vo

vlastníctve žalobcu, ale je vo vlastníctve prevádzkovateľa distribučnej siete a rovnako vo vlastníctve
prevádzkovateľa distribučnej siete sú aj prepojenia káblovej prípojky zo stĺpu do merača a to v súlade s
§ 40 ods. 3 a § 11 zákona č. 251/2012 Z. z.. Prevádzkovateľ distribučnej siete má k rozvodnej skrini a
k prepojeniam káblovej prípojky zo stĺpu do merača zákonné vecné bremeno. Súd mal za preukázané,že rozsah Geometrického plánu č. XX/XXXX vyhotoveného na účely zriadenia vecného bremena Ing.
Jaroslavom Dičérom je v súlade s priloženou fotografiou ako aj plánom skutočného prevedenia káblovej
prípojky NN stavby Administratívna budova TEVY s.r.o. Súd bol tiež toho názoru, že káblovú prípojku

NN, ktorá je zakreslená Geometrickým plánom č. XX/XXXX, vyhotoveným autorizovaným geodetom Ing.
Jaroslavom Dičérom, možno považovať za elektroenergetické zariadenie v zmysle § 2 písm. b) bod. 9
zákona o energetike tak, ako to vyplýva z petitu žaloby. Z petitu žaloby je dostatočne zrejmé, že vecné
bremeno sa zriaďuje ku káblovej prípojke NN, ktorá je zakreslená Geometrickým plánom č. XX/XXXX
a to na účel pripojenia nehnuteľnosti žalobcu k dodávkam elektrickej energie. Pokiaľ ide o náhradu za

zriadenie vecného bremena - jednorazová náhrada vo výške 500 eur, súd považoval túto náhradu za
zriadenie vecného bremena za primeranú, a to aj s ohľadom na to, že žalovaný sa k jej výške nevyjadril.

5. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255, § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) tak, že v konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu
trov konania v plnom rozsahu.

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol napadnutý
rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie, resp. zmeniť tak, že
vecné bremeno zriadi za jednorazovú odplatu vo výške 25.000 eur, ktorú je žalobca povinný uhradiť
žalovanému do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Podané odvolanie odôvodnil s odkazom na § 365

ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. Žalobca zasiahol do vlastníckeho práva žalovaného tým, že neoprávnene a
bez súhlasu žalovaného zriadil na jeho pozemku elektrickú prípojku. Dôvody, pre ktoré súd mal zriadiť
vecné bremeno na úkor žalovaného žalobca založil na tvrdení, že údajne nemal inú možnosť ako
káblovú prípojku viesť cez pozemok žalovaného. Jedná sa o tvrdenia, ktoré sa nezakladali na pravde, čo
počas konania žalobca v podstate ani nerozporoval a sám priznal iný skutkový stav než ten, ktorý tvrdil

v podanej žalobe. Žalobca je porušiteľom práva, ktorý hrubou ignoráciou právnej úpravy upravujúcej
podmienky pre výkon stavebnej činnosti ako aj súkromnoprávnych vzťahov, zasiahol do pokojového
stavu a vyvolal zásah do vlastníckeho práva žalovaného tým, že neoprávnene, bez súhlasu vlastníka
a v rozpore so stavebným zákonom zriadil na pozemku žalovaného čiernu stavbu. Už zo samotnej
skutočnosti, že nehnuteľnosť žalobcu bola a je pripojená existujúcim vzdušným vedením, čo žalobca v

konaní nepopieral, svedčí o nepravdivosti tvrdení žalobcu o údajnej neexistencii iného spôsobu vedenia
elektrickej energie. Pokiaľ žalobca tvrdil, že elektroenergetické zariadenia tvoriace súčasť existujúceho
vzdušného vedenia sú údajne zastarané, nebolo preukázané, že napriek technickému stavu tieto by
nemohli viesť elektrickú energiu. Žalobca nepreukázal súlad elektrickej prípojky s verejným záujmom.
Naviac sa súd ani náznakom nezaoberal otázkou ochranného pásma elektroenergetického zariadenia

a bezpečnosti prípojky pre život a zdravie. Skutočnosť, že stavba elektrickej prípojky je drobnou stavbou
neznamená, že sa nevyžaduje územné rozhodnutie. Žalobca územným rozhodnutím nedisponuje,
stavbu zriadil bez územného rozhodnutia a ohlásenia. Pokiaľ ide o výšku priznanej náhrady za zriadenie
vecného bremena, výška priznanej jednorazovej platby v sume 500 eur je neprimerane nízka. Žalovaný
preto pre prípad, že súd nenariadi odstránenie čiernej stavby, požaduje sumu 25.000 eur.

7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že
tvrdenia žalovaného v podanom odvolaní neobstoja, pretože súd prvej inštancie postupoval správne a
rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia. Žalovaný pred zriadením elektrickej prípojky

nikdy nevyslovil nesúhlas s jej zriadením ako to uvádza žalovaný v odvolaní. V súvislosti so zriadením
vzdušného elektrického kábla poukázal na skutočnosť, že aj vzdušné vedenie elektrického kábla by tiež
museloviesťcezpozemokžalovaného.Smožnosťouvedeniaelektrickéhokáblacezexistujúcevzdušné
vedenie sa súd prvej inštancie vysporiadal v bode 30 odôvodnenia rozsudku. Námietku žalovaného,
že žalobca nepreukázal súlad prípojky s verejným záujmom, vyvrátilo vyjadrenie Mesta Nitra zo dňa

13.06.2016, v ktorom uviedlo, že káblová prípojka NN nie je v rozpore s verejným záujmom, a súčasne
§ 35 zákona o energetike a Ústava SR, ktorá zaručuje právo podnikať a vlastniť majetok. Taktiež
neobstojí námietka, že súd nezdôvodnil či uloženie kábla nie je nebezpečné pre život a zdravie. Ďalej
žalobca poukázal na skutočnosť, že drobná stavba elektrickej prípojky nevyžaduje vydanie územného
rozhodnutia. Pokiaľ ide o výšku náhrady za zriadenie vecného bremena, žalovaný v priebehu konania

ani raz nenamietal stanovenú výšku náhrady.

8. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379,
§ 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednalvec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, §
177 ods. 2 písm. c), § 219 ods. 3 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej
inštancie je vecne správny. Preto tento rozsudok v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne

správne potvrdil. Zároveň aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v
celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť
len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením rozsudku
súdu prvej inštancie, a tak na dôvažok dodáva nasledovné:

9. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku uvádza, že v danej veci bolo
preukázané, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. Nitra
zapísaných na LV č. XXXX pre obec a k. ú. Nitra a tam označených ako parcela registra „C“
evidovaná na katastrálnej mape ako parc. č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 318 m2,
spôsob využitia pozemku - pozemok, na ktorom je postavená nebytová budova označená súpisným

číslom XXXX (stavba - predajňa a sklad). Z výpisu LV č. XXXX súd zistil, že žalovaný je výlučným
vlastníkom pozemku reg. „C“, parc. č. XXXX/XXX, ostatné plochy o výmere 691 m2, nachádzajúceho
sa v katastrálnom území Nitra, obec Nitra, zapísaný na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom
Nitra, katastrálny odbor. Žalovaný je ďalej výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú.
Nitra zapísaných pre obec a k. ú. Nitra označených ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej

mape ako parc. č. XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 179 m2 a parc. č. XXXX/XXX
zastavané plochy a nádvoria o výmere 1.603 m2, ktorý je pozemnou účelovou komunikáciou. Žalobca
dal v roku 2014 vypracovať projekt na vybudovanie elektrickej prípojky a požiadal dodávateľa elektriny o
schválenie tejto prípojky a jej napojenie do distribučnej siete. Západoslovenská distribučná a.s. oznámila
žalobcovi splnenie technických podmienok na vybudovanie elektrickej prípojky dňa 25.07.2014. Žalobca

v mesiacoch máj až jún 2014 vybudoval elektrickú prípojku NN káblom NA VY-J 4Bx16mm2 dĺžky
9m, podľa projektovej dokumentácie vypracovanej autorizovaným stavebným inžinierom Ing. Kamilom
Hrnkom (káblová prípojka NN). Prípojka je pripojená k sekundárnej sieti pre obec Nitra cez prípojkovú
skriňu SPP 2D IV PO, ktorá je osadená na stĺpe č. 217 Západoslovenská distribučná a.s. Nitra.
Prívodový kábel je uložený v zemi v pozemku parc. č. XXXX/XXX a je ukončený v elektromerovom

rozvádzači, ktorý je osadený na verejne prístupnom mieste, je celoplastový, typ EIR, od výrobcu
SFOS.SK s.r.o., výrobné číslo: 1545, Un=400V, menovitá zaťažiteľnosť 40A, krytie IP 44/20, rok výroby
2014. Z tohto elektromerového rozvádzača je vedený kábel NA VY-J 4Bx16mm2, ktorý je ukončený
v rozvádzači budovy parc. č. XXXX/XX na hlavnom vypínači Schrack 40/3, ktorý je vedený po fasáde
objektu budovy žalobcu v trubke kovovej pancierovej a plastovej chráničke. Žalobca predmetnú káblovú

prípojku zriadil bez ohlásenia stavebnému úradu. Žalovaný túto skutočnosť namietol na stavebnom
úrade listom zo dňa 08.12.2015, a z tohto dôvodu stavebný úrad zahájil konanie o dodatočnom
povolení stavby. Žalobca nesplnil podmienku preukázanie vlastníckeho práva alebo iného práva k
pozemku parc. č. XXXX/XXX, pričom žalovaný nesúhlasil s dodatočným povolením stavby. Na základe
týchto vyššie uvedených skutočností podal žalobca žalobu o zriadenie vecného bremena in rem na

neurčitú dobu, ktoré by spočívalo v povinnosti vlastníka pozemku reg. „C“, parc. č. XXXX/XXX, druh
pozemku ostatné plochy o výmere 691 m2, nachádzajúceho sa v katastrálnom území Nitra, obec
Nitra, zapísaný na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor, strpieť uloženie
a užívanie elektroenergetických zariadení - káblovej prípojky NN, ich prevádzkovanie, údržbu, opravy,
úpravy, rekonštrukcie, modernizácie a akékoľvek iné stavebné úpravy ako aj ich odstránenie, tak,

ako sú zakreslené Geometrickým plánom č. XX/XXXX, vyhotoveným autorizovaným geodetom Ing.
Jaroslavom Dičérom. Zriadenie vecného bremena žiadal za jednorazovú odplatu vo výške 500 eur. Vo
veci samej súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní rozhodol tak, že žalobe v plnom rozsahu
vyhovel, teda vecné bremeno požadované žalobcom zriadil za odplatu v sume 500 eur a trovy konania
uložil povinnosť zaplatiť žalovaným žalobcovi v rozsahu 100 %. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný

odvolanie, ktorého posúdenie, ako aj posúdenie správnosti napadnutého rozsudku, je predmetom tohto
odvolacieho konania.

10. Ustanovenie §151n ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka stanovuje, že vecné bremená obmedzujú

vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať
alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej
nehnuteľnosti (in rem), alebo patria určitej osobe (in personam). Vecné bremená spojené s vlastníctvom
nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa. Podľa §151o Občianskeho zákonníka,vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o
dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo
zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia

Občianskeho zákonníka o vydržaní vlastníctva k veci - §134 - tu platia obdobne. Na nadobudnutie
práva, zodpovedajúceho vecným bremenám, je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. Zmluvou
môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj
ďalším osobám. Vecné bremená sa vyznačujú tým, že spočívajú v obmedzení vlastníka nehnuteľnosti
buď na prospešnejšie využívanie nehnuteľností alebo prospešnejšie využívanie nehnuteľnosti iného

konkrétneho vlastníka alebo na prospech určitej konkrétnej fyzickej či právnickej osoby. Toto
obmedzeniejevždyspojenésozaťaženounehnuteľnosťou(obmedzenievlastníkavprospechpanujúcej
nehnuteľnosti).

11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vzhliadol rozhodnutie
súdu prvej inštancie ako správne, pretože v predmetnom konaní bola nesporne preukázaná potreba

medzi žalobcom a žalovaným usporiadať pomery prostredníctvom inštitútu vecného bremena, ktorý
zabezpečí riadny výkon vlastníckeho práva k stavbe. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaný
zriadil káblovú prípojku na cudzom pozemku žalovaného, pričom si ani nesplnil ohlasovaciu povinnosť
stavebnému úradu týkajúcu sa zriadenia drobnej stavby, avšak s prihliadnutím na potrebu žalobcu
mať prístup k elektrickej energii v budove (sklade) nachádzajúcej sa na pozemku parcely reg. „C“

evidovaného ako parc. č. XXXX/XX., zastavané plochy a nádvoria o výmere 318 m2, zapísaného
na LV č. 6088 pre obec a k. ú. Nitra, vo vlastníctve žalobcu, je odôvodneným použitie ustanovenia
§ 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktoré umožňuje súdu usporiadať pomery medzi vlastníkom
pozemku a vlastníkom stavby zriadením vecného bremena za náhradu, ak je to nevyhnutné na výkon
vlastníckeho práva k stavbe. Aplikácia uvedeného ustanovenia je najvhodnejším riešením vzniknutého

sporu medzi žalobcom a žalovaným aj z toho dôvodu, že v predmetnej budove skladu prevádzkuje
žalobca svoju podnikateľskú činnosť, a preto je nevyhnutné, aby mal zabezpečený prístup k elektrickej
energii. Nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcu, na ktorej prevádzkuje svoju podnikateľskú činnosť susedí
zo všetkých strán s nehnuteľnosťami vo vlastníctve žalovaného, a teda je odôvodnené prijať záver, že
prístup k rozvodu elektrickej energie musí byť uskutočnený cez niektorú z nehnuteľností vo vlastníctve

žalovaného. Odvolací súd sa taktiež stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že zriadenie vecného
bremena neprimerane neobmedzí žalovaného vo výkone jeho vlastníckeho práva. Časť pozemku, na
ktorej žalobca svojvoľne zriadil káblovú prípojku je žalovaným nevyužívaná, pričom žalobca pripojenie
káblom cez pozemok žalovaného uskutočnil najkratším možným spôsobom. K námietke žalovaného,
že súd prvej inštancie sa nevysporiadal so skutočnosťou, že žalobca mohol iným spôsobom viesť

elektrické pripojenie k rozvodu elektrickej energie, odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie sa v
odseku 30 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia dostatočným spôsobom vysporiadal s možnosťou
vzdušného vedenia elektrickej energie, pričom správne uviedol, že medzi stranami sporu nebolo sporné,
že vzdušné káble držiaka sú zastaranými a nespĺňajú technické normy a požiadavky prevádzkovateľa
elektrickej siete. Na základe oznámenia žalovaného z roku 2014 o zrušení držiaku, výziev žalovaného,

aby žalobca prestal užívať predmetný držiak, preukázateľnými napätými vzťahmi medzi stranami sporu,
ako aj na základe § 4 ods. 5 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 532/2002, v zmysle
ktorej sa elektrické rozvody a vedenia v zastavanej časti obce umiestňujú pod povrch zeme, súd
odôvodnene zhodnotil ponechanie káblovej prípojky nachádzajúcej sa pod zemou ako najúčelnejší
spôsob odoberania elektrickej energie, ktorý si nevyžaduje ďalšie vynakladanie finančných prostriedkov

na rekonštrukciu alebo odstránenie, a súčasne neprimerane neobmedzuje výkon vlastníckeho práva
žalovaného. Zároveň odvolací súd zdôrazňuje, že na samotný merač (rozvodnú skriňu), ktorý je vo
vlastníctve prevádzkovateľa distribučnej siete, sa vzťahuje zákonné vecné bremeno v prospech jeho
vlastníka v zmysle zákona o energetike. Aj z tohto dôvodu sa rozhodnutie súdu prvej inštancie o zriadení
vecného bremena v prospech žalobcu javí byť primerané a dôvodné, keďže na pozemku žalovaného je

vybudované meradlo elektrickej energie vo vlastníctve prevádzkovateľa distribučnej siete. Tento merač
by ani po rozhodnutí súdu, ktorým by súd nezriadil vecné bremeno v prospech žalobcu, žalobca nemohol
odstrániť, pretože jeho vlastníkom je prevádzkovateľ distribučnej siete a vzťahuje sa na neho zákonné
vecné bremeno. Je teda dôvodné ponechať káblovú prípojku žalobcu prevádzajúcu elektrickú energiu
z merača až k jeho nehnuteľnosti cez nehnuteľnosť žalovaného.

12. K námietke žalovaného, že žalobca nepravdivo tvrdil, že nemal iné riešenie ako viesť káblovú
prípojku cez pozemok žalovaného odvolací súd dodáva, že z dôvodu, keďže je nehnuteľnosť žalobcu
obkolesená nehnuteľnosťami vo vlastníctve žalovaného, akákoľvek forma vedenia elektrickej energie knehnuteľnosti žalobcu musí byť realizovaná cez nehnuteľnosť žalovaného. Či už by žalobca odoberal
elektrickú energiu prostredníctvom podzemnej káblovej prípojky alebo vzdušných káblov, v obidvoch
prípadoch by tieto káble museli viesť cez nehnuteľnosť žalovaného. K námietke žalovaného týkajúcej

sa ochranného pásma, odvolací súd odkazuje na ustanovenie § 43 zákona o energetike, ktorý stanovuje
rozsah a rozmedzie ochranného pásma aj pri nadzemných a aj pri podzemných elektrických vedeniach.
Z tohto ustanovenia jednoznačne vyplýva, že ochranné pásmo pri pozemných elektrických vedeniach
je podstatne užšie ako ochranné pásmo nadzemných elektrických vedeniach a aj množstvo obmedzení
vlastníka nehnuteľnosti je pri podzemných elektrických vedeniach menšie. Na základe uvedeného

zrealizovanie podzemnej elektrickej prípojky obmedzuje výkon vlastníckeho práva žalovaného v
menšom rozsahu.

13. Námietku, že žalobca nepreukázal súlad elektrickej prípojky s verejným záujmom odvolací súd
zhodnotil ako nedôvodnú, pretože táto skutočnosť bola preukázanou z vyjadrenia Mesta Nitra, útvar
hlavného architekta zo dňa 13.06.2016, v ktorom je uvedené, že káblová prípojka NN nie je v rozpore

s verejným záujmom, z čoho teda možno vyvodiť záver, že káblová prípojka zriadená žalobcom je v
súlade s verejným záujmom, ktorý bol týmto vyjadrením aj preukázaný. Rovnako nedôvodnú zhodnotil
odvolací súd námietku, že zriadenie elektrickej prípojky je nebezpečné pre život a zdravie, nakoľko
listinným dôkazom nachádzajúcim sa na č. l. 103 sa nachádza Správa o prvej odbornej prehliadke a
odbornej skúške elektrického zariadenia, ktorá konštatuje celkový posudok, že kontrolované zariadenie

(prípojka) je urobené podľa projektovej dokumentácie a platných STN. Z tohto dôvodu je elektrické
zariadeniezhľadiskabezpečnostidefinované akoschopnébezpečnejprevádzky.Včastizistenézávady
je uvedené, že neboli zistené nedostatky priamo ohrozujúce bezpečnosť osôb alebo majetku. Žalovaný
taktiež namietal, že drobná stavba elektrickej prípojky bola zriadená bez územného rozhodnutia. V
zmysle § 39a ods. 3 stavebného zákona zákon presne definuje, že na drobné stavby sa rozhodnutie o

umiestnení stavby nevyžaduje, a teda územné rozhodnutie, ktorým je rozhodnutie o umiestnení stavby,
sa na zriadenie elektrickej prípojky ako drobnej stavby nevyžaduje.

14. Záverom odvolací súd posúdil námietku žalovaného týkajúcu sa výšky náhrady za zriadenie
vecného bremena, ktorú súd prvej inštancie priznal v sume 500 eur ako jednorazovú náhradu. Odvolací

súd prioritne vychádzal zo skutočnosti, že žalovaný výšku náhrady za zriadenie vecného bremena v
konaní prebiehajúcom na súde prvej inštancie nenamietal, a teda v zmysle ustanovenia § 151 ods.
1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Na
základe nespornosti výšky náhrady za zriadenie vecného bremena, súd prvej inštancie nevykonal ďalšie
dokazovanie za účelom zistenia primeranosti žalobcom navrhnutej náhrady, čo v závere odôvodnenia

napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie odôvodnil práve tým, že žalovaný sa počas celého konania
k výške náhrady za zriadenie vecného bremena nevyjadril. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že
vzhľadom na ustanovenie § 366 CSP nemožno v odvolacom konaní prihliadať na novoty, tzn. prostriedky
procesného útoku, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak by odvolací súd na
tieto novoty prihliadol, došlo by k porušeniu princípu právnej istoty (čl. 2 CSP) a rovnosti zbraní (čl.

6 CSP). Z tohto dôvodu odvolací súd na námietku týkajúcu sa výšky náhrady za zriadenie vecného
bremenaneprihliadol,pretožesajednáonovotu,naktorúsúdneprihliada,pokiaľniesúsplnenézákonné
podmienky uvedené v § 366 CSP, ktoré by odôvodňovali použitie novôt v odvolacom konaní. Tieto
podmienky v predmetnom spore splnenými neboli.

15. Odvolací súd na základe všetkých vyššie uvedených skutočností odvolanie žalovaného posúdil
ako nedôvodné a napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP, pričom v
podrobnostiach poukazuje na jeho odôvodnenie.

16. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, preto odvolací súd o trovách odvolacieho konania

rozhodol v zmysle § 396 ods. 1, § 255 a § 262 ods. 1 CSP tak, že mu priznal voči žalovanému
nárok na náhradu trov, vynaložených v tomto štádiu konania. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, §

420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).