Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 4, 2016

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 1P/94/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3615204503
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Radoslav Smatana, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSPE:2016:3615204503.3

Uznesenie

Okresný súd Partizánske v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého H. X., B.. XX.XX.XXXX, bytom
u matky, v konaní zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske ako kolíznym
opatrovníkom, dieťa rodičov: matky N. Č., B.. XX.XX.XXXX, bytom v L., T. C. XXX/X, a otca Y. X., B..
XX.XX.XXXX, bytom L., K. XXX/XX, o návrhu otca na zmenu úpravy styku otca s maloletým dieťaťom
a o návrhu matky na zákaz styku otca s maloletým dieťaťom, o návrhu matky na vydanie predbežného

opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd s p á j a na spoločné konanie veci vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 1P/94/2015 a sp. zn.
2P/138/2015 a spojená vec bude vedená pod sp. zn. 1P/94/2015.

II. Súd návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Otec maloletého doručil tunajšiemu súdu dňa 10.08.2015 návrh na začatie konania, ktorým sa domáha
zmeny úpravy styku s maloletým dieťaťom. Návrh odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu v
Partizánskom č.k. 1P/113/2014-235 zo dňa 06.10.2014 bol maloletý H. zverený do osobnej starostlivosti
matky dieťaťa, otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu po 90 € mesačne. Uvedeným rozhodnutím
bol upravený aj styk s maloletým dieťaťom. S uvedeným stykom tak ako navrhovala matka dieťaťa na
pojednávaní otec súhlasil, nakoľko si neuvedomil, že má v práci opačnú zmenu a uvedený styk sa mu

nedá realizovať podľa rozhodnutia súdu. Myslel si, že sa bude dať s matkou dieťaťa dohodnúť. Nakoľko
sa s matkou dieťaťa nedá dohodnúť, robí mu samé schválnosti, žiada o zmenu úpravy styku s maloletým
H. a to nasledovne: Navrhovateľ je oprávnený sa stretávať s maloletým H. počas párneho týždňa v
pondelok, stredu vždy v čase od 16:00 hod. do 19:00 hod. a od piatku od 16:00 hod. do nedele do 19:00
hod., počas nepárneho týždňa v pondelok, stredu a piatok od 9:00 hod. do 12:00 hod.

Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 06.10.2015 sa matka maloletého vyjadrila k návrhu a uviedla,
že po neustálom doťahovaní a vyhrážaní sa políciou jej ex priateľom dospela k názoru, že ich maloletý
syn H. zažíva len stresy, čo mu nepridá na jeho zdraví a ona sa už na to nemôže pozerať. Po
opakovaných pohovoroch u právnikov a psychologičky došli spoločne k názoru, že maloletému H.
nesmie byť upieraný ani jeden rodič, aby sa tak vyhli zbytočným stresom a hádkam, ktoré by takto
spôsobovali ich synovi. Podľa zákona nesmie byť bránené ani otcovi ani matke sa stretávať so svojím

dieťaťom a uprednostňuje sa striedavá starostlivosť. Nie tak, ako to jednému či druhému vyhovuje. S
návrhom styku, ako ho navrhuje otec maloletého nesúhlasí, pretože dieťa má svoj režim a ten by bol
narušený. Dieťa nie je bábika, ktorú kedy chce, tak odloží, ako to robí navrhovateľ. Keď ho zavolajú
kamaráti, tak jednoducho napíše sms, že si pre H. nepríde a dáva im prednosť pred synom. Po dlhých
úvahách a pre malého spokojnosť, aby nemal stresy a aby sa čo najmenej trápil, lebo má rád svojho
otca tak ako aj matku, tak navrhla a súhlasí so striedavou starostlivosťou. Keď otcovi tak veľmi záleží

na svojom synovi a chce sa podieľať na výchove, ju to len teší a nemá záujem mu v tom brániť. No
v žiadnom prípade nesúhlasí s tým, že si otec bude chodiť pre malého, kedy to jemu vyhovuje. Taktosi bude môcť nájsť aj prácu, pretože to ťažko finančne zvláda. Týmto sa zabráni, aby malý nevyrastal
v nepokojoch. Bude mať oboch rodičov pri sebe tak, ako zákon káže. Je toho názoru, že odoberanie
dieťaťa 3 krát do týždňa je pre dieťa stresujúce, s čím súhlasia aj odborníci, psychológovia a detskí

lekári. Nebolo by to dobré pre jeho zdravý vývin.

Vo vyjadrení zo dňa 19.10.2015 otec maloletého uviedol, že vyjadrenia matky maloletého pokladá za
klamstvá a výmysly. Tvrdenia, že si pre syna chodí kedy chce sú nepravdivé a opak je pravdou, často
mu syna odmieta dávať, prípadne ho dá chorého a neupozorní ho na zdravotný stav maloletého. Podľa

otcovho osobného presvedčenia matka úplne zlyháva a nemá o syna skutočný záujem. Preto chcel
po jeho narodení zostať na rodičovskej dovolenke, s čím nesúhlasila a zostala ona, čo mu neustále
vyčíta. So synom má veľmi pekný vzťah a veľmi mu na ňom záleží. Preto chcel styk s ním rozšíriť,
nie zredukovať. So striedavou starostlivosťou, ktorú navrhla matka maloletého nesúhlasí, vzhľadom
na vek dieťaťa si myslí, že nie je vhodná a žiada psychologický posudok zameraný na preskúmanie
vzťahu dieťaťa k matke a otcovi. Po vykonaní dokazovania žiada, aby súd zveril dieťa výlučne do

jeho starostlivosti, aby sa predišlo zbytočnému stresovaniu dieťaťa. Urobil maximum pre vytvorenie
optimálnych podmienok pre výchovu syna, predal byt v Bánovciach nad Bebravou a kúpil väčší a
presťahoval sa do Partizánskeho, aby bol bližšie k synovi. Ten má v byte samostatnú izbu, u svojej
mamy naopak nemá vytvorené základné podmienky, spáva s mamou na gauči v obývačke pri televízore,
v dvojizbovom byte bývajú ešte jej 3 dospelé deti.

Počas výpovede na pojednávaní dňa 19.10.2015 otec uviedol, že trvá na svojom návrhu, ktorý istý
čas fungoval aj po úprave rodičovských práv. Vedeli sa spočiatku ohľadne styku s maloletým s matkou
dohodnúť a stretával sa s maloletým aj mimo času súdom vymedzeným. Následne sa to už obmedzilo
len na pondelky doobedie okrem času vymedzeného v rozhodnutí súdu. Neskoršie sa už stávalo, že

mu matka maloletého nedala ani v súdom stanovenom termíne, keď sa s ním chcel stretnúť namiesto
doobediapoobede,keďževtomčasebolvpráci.Vsúčasnostifungujúviacmenejnadohode,keďžeotec
nemá možnosť sa s maloletým stretávať v súdom určenom čase. Minimálne trvá na tom, aby maloletý
bol u neho nielen počas každého párneho víkendu, ale až do pondelka rána, kedy je schopný maloletého
pripraviť, keby v budúcnosti došlo aj k tomu, že bude chodiť do predškolského zariadenia.

Na pojednávaní dňa 19.10.2015 matka uviedla, že s návrhom otca nesúhlasí a zároveň žiada, aby súd
zakázal styk otca s maloletým dieťaťom. Predložila správy od klinického psychológa, ktorého navrhol
otec, ako aj správy obvodnej lekárky MUDr. Murčekovej. Je pravdou, že maloletý ako sa vráti od otca
plače, avšak po chvíli sa utíši, otec pôvodne trval na tom, aby si išla maloletého prevziať v blízkosti

činžiaku, aby mal dôkaz o tom, ako maloletý plače a kope ju, keď jej ho odovzdáva po návrate od
neho. Dňa 01.07.2015 jej prišlo predvolanie, aby sa dostavila ku klinickému psychológovi do Bánoviec
nad Bebravou. Keď sa pýtala otca, či tento o tom vie, tento to poprel a povedal, že o tom nič nevie.
Kontaktovala telefonicky kliniku a bolo jej povedané, že toto bolo iniciované zo strany otca a že je to v
záujme maloletého dieťaťa. Tak tam začala chodiť. Dôvodom konzultácií u klinického psychológa bolo,

že maloletý plakával pri odovzdávaní matke a hľadanie problému s čím to súvisí. Maloletý však plakával
aj vtedy, keď ho odovzdávala otcovi, čo vyriešila tým, že sa nebadane vzdialila. Má za to, že otec sa ho
snaží manipulovať a hovorí mu napr. že si nájde inú mamu a takto znevažuje matkinu autoritu v jeho
očiach. Styk otcovi s maloletým odmietla z dôvodu, že otec nezaplatil výživné a druhýkrát bol chorý.

Pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom konzultácií rodičov na RPPS.

Zo spisu sp. zn. 2P/138/2012 súd zistil, že návrhom matky na zákaz styku otca s maloletým dieťaťom
zo dňa 12.11.2015 matka spolu s dôkazmi dopĺňa svoj ústny návrh, ktorý predniesla na pojednávaní
dňa 19.10.2015. Okrem už spomínaného matka uvádza, že odovzdávanie mal. H. prebiehalo až na jeho

plač vcelku v poriadku a po krátkom čase sa upokojil. Za účelom konzultovania uvedeného problému
otec vyhľadal pomoc klinickej psychologičky, po tom, ako na konzultácie začala chodiť aj matka a
psychologička dostala možnosť vypočuť si aj ju, otec začal psychologičku obviňovať zo zaujatosti a
neprofesionality a od tohto obdobia začalo dochádzať aj k veľmi vážnym problémom pri odovzdávaní
mal. H.. Plač maloletého matka nepovažoval za väčší problém, keďže rovnako zvykol plakať aj pri

lúčení so svojimi súrodencami T. H. I., ktorí pravidelne cestovali do Bratislavy. V týchto situáciách sa
ho v priebehu krátkeho času podarilo utíšiť a normálne fungoval ďalej. Psychologická ambulancia sa
nenachádza v mieste trvalého bydliska, musí tam cestovať a zabezpečovať starostlivosť a dozor pre
mal. H., napriek tomu sa od predvolania zúčastňuje všetkých konzultácií. Podľa podozrenia matky začalotec rozoštvávať mal. H. proti nej a jej deťom, čo sa odzrkadľuje silne stresujúcimi a traumatizujúcimi
situáciami pri jeho odovzdávaní domov. Počas tohto úkonu je mal. H. z matky a jej detí úplne vystrašený,
bije a kope ich, hlasno kričí a plače. Utíšiť sa ho podarí len po veľmi dlhom čase a aj to len sladkosťou

alebo novou hračkou. Niekedy je však nervózny aj niekoľko hodín až dní po prevzatí a je problematické
ho nakŕrmiť a uspať. Situácia je každým týždňom horšia a na mal. H. už možno badať náznaky možnej
poruchy správania. Svojím pôvodným návrhom chcel otec dosiahnuť zvýšenie počtu odovzdávaní, a
teda aj problematických situácií. Týmto spôsobom preukázal snahu naďalej matke ubližovať a psychicky
ju týrať bez ohľadu na to, že to najviac škodí mal. H. a je to v rozpore s jeho záujmom. Matka má za

to, že celé správanie otca je motivované snahou osobne sa jej pomstiť a bezohľadne pritom používať
mal. H. ako nástroj tejto pomsty. Otec koná v rozpore so záujmom dieťaťa, čím narúša a ohrozuje jeho
priaznivý vývoj. Otec sa nepravdivo vyjadril, že sa s matkou nedá dohodnúť a že mu robí schválnosti.
Pravda je taká, že otcovi umožňovala styk s mal. H. nad rámec rozsahu určeného súdom. Takisto
tolerovala, keď si neprišiel pre H. alebo ho neodovzdal včas, príp. si namiesto styku s ním našiel iný
program. Takisto ho otcovi odovzdáva skôr, ako je stanovená hodina, aby nemusel čakať dlho pred

dverami. Otec mal. H. si je problémov plne vedomý, avšak jeho správanie naznačuje, ako keby mu
vzniknuté situácie robili radosť. O snahe otca mal. H. poškodzovať vzťah s matkou nasvedčuje aj jeho
arogantné správanie počas odovzdávania alebo náhodných stretnutí. Už v priebehu ich spolužitia sa
k matke správal hrubo a vulgárne jej nadával. Matka nechcela, aby ich vzájomné problémy a nezhody
nejakým spôsobom ovplyvňovali rast mal. H. a snaží sa, aby vyrastal v harmonickom prostredí a netrpel.

Jeho otec však viackrát konal tak, aby problematický proces odovzdania mal. H. do rúk matky bol čo
najstresujúcejší pre matku aj dieťa. Najmenej zaťažujúcim a veľmi dobrým spôsobom prevzatia bolo to,
že keď s otcom mal. H. išli na spoločnú prechádzku a on sa od nich nenápadne odpojil. Toto fungovalo,
ale otec časom zmenil svoj prístup a počas prechádzok sa pred očami mal. H. náhle zobral preč a
matku nechal, aby sa s plačúcim a kopajúcim dieťaťom na rukách dostala domov. Keďže to už nechcela

riskovať, trvala na to, aby mal. H. odovzdával v mieste trvalého bydliska, ako rozhodol súd. Aj napriek
tomu robí otec maloletého všetko pre to, aby odovzdávanie dieťaťa čo najviac komplikoval. Matka
má podozrenie, že ju začal ohovárať a šíriť o nej klamstvá. Najpoužívanejším je, že sa o svoje deti
nestarala, nechávala ich špinavé a zanedbané. O matkinej bezproblémovej starostlivosti o deti však
svedčí písomné vyjadrenie ich lekárky MUDr. Márie Murčekovej. Na rozdiel od matky otec dosiaľ žiadne

dieťa nevychovával a o svojho syna z predchádzajúceho vzťahu sa nestaral. Matka a jej deti si počas
spolužitiavspoločnejdomácnostisotcommuselivytrpieťnepochopiteľnésprávanieotca.Keďsinevedel
nájsť cestu k jej deťom, začal ju rozoštvávať proti nim a naopak. O osobe otca sa nedávno dozvedela, že
jeho správanie bolo problematické aj v jeho predchádzajúcich vzťahoch so ženami. Pre maloletého H. je
zlým príkladom, a to najmä kvôli konfliktnej povahe, vulgárnemu vyjadrovaniu, chorobnému používaniu

klamstiev, alkoholizmu a kvôli jeho správaniu sa k ženám. Otcov návrh na zvýšenie počtu stretávaní bol
prejavom bezohľadnosti a snahy o to, aby k ťažkým traumatizujúcim situáciám dochádzalo častejšie a
navyše v časoch, keby to mal. H. narušilo jeho zaužívaný denný režim. Prvé náznaky poruchy správania
mal. H. sa objavujú už v súčasnosti, aj podľa obvodnej lekárky je mal. H. veľmi impulzívny, odmieta
dohovor a nechce komunikovať, začal od vzniku problémov kričať a plakať takmer pri všetkých cudzích

ľuďoch a nechce sa hrať s deťmi. Nedávno s ním matka začala navštevovať detský klub, kde ako
jediné z detí nespolupracuje a väčšinu tam stráveného času preplače. Matka má za to, aby súd pri
rozhodnutí v prvom rade prihliadol na záujem maloletého dieťaťa a aby mu umožnil vyrastať v stabilnom
prostredí, kde nikto nebude narúšať jeho citové väzby k matke a súrodencom. Dieťa má právo na to,
aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city slobodne, bez

akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča. Otec mu toto právo upiera a manipuláciou a
nevhodným správaním k matke sa snaží narúšať jej vzťah s dieťaťom. Skutočnosť, že otec používa mal.
H. ako nástroj osobnej pomsty, vytvára oprávnenie na zásah do jeho rodičovských práv a povinností v
súlade s ods. 4 § 38 Zákona o rodine. Nedbanlivým a zlým zaobchádzaním s maloletým zneužíva svoje
rodičovské práva a povinnosti, čo je dôvodom na to, aby bol svojich rodičovských práv a povinností

pozbavený. Takéto riešenie sleduje najlepší záujem dieťaťa, aby mu bolo umožnené zdravo sa vyvíjať
bez rizika trvalých následkov v budúcnosti. Vzhľadom na to matka navrhuje, aby súd zakázal styk otca
s mal. H..

Spolu s podaním zo dňa 25.11.2015 matka predložila súdu fotokópiu trestného oznámenia podaného na

otca maloletého, ktorý jej robí len napriek a to nehovorí len o mal. H.. Dieťa pri ňom trpí a nie je schopný
sa o neho postarať, tak ako sa nevedel postarať ani o svojho prvého syna, s ktorým nebol v kontakte,
kým naňho musel platiť. Až keď prestal platiť, tak sa dali do kontaktu, aby pred súdom vyzeral ako dobrý
otec. Je to človek, ktorý sa nevie postarať ani sám o seba, malý chodí jedávať k jeho sestre a tá mudáva aj obnosené veci po svojich deťoch. V prílohe priložila dokument, že otec maloletého o nej napísal,
že uzavreli manželstvo, čo sa nikdy nestalo, ďalej priložila fotku, ako je pri ňom fľaška, kde je alkohol a
on spí opitý, viackrát spomínala, že je alkoholik a že dcéra naňho podala trestné oznámenie, že jej pľul

do tváre a hovoril jej, že ju vyhodí von oknom. Dokonca keď mu raz povedala, že pokiaľ sa budú stále
hádať a doťahovať o malého, že im ho môžu zobrať a že či mu to stojí za to, prečo sa nechce slušne
dohodnúť, tak jej povedal, že jemu je to jedno, že on už bez jedného syna žil, že to nie je nič strašné, ale
že ona to nezvládne, že ju to položí. Aj napriek tomu je len odporúčaná na nezmyselné sedenia, kde sa
nič nevyrieši a malý stále trpí. Súd nemá záujem vypočuť jej rodinu ani deti, ktoré s otcom maloletého

nažívali v jednej domácnosti, tak isto by vedeli povedať aj jeho tri bývalé manželky, ako sa s ním nažíva
v jednej domácnosti. Matka sa bude musieť odvolať na vyššie úrady, pretože keď má súd pred sebou
psychopata a aj kolízne opatrovníčky a oni to nevedia, tak nemá inú možnosť. Malého jej otec doniesol
pokakaného, celého špinavého a kolízna mu na to povedala, že hlavná vec, že ho doniesol načas a malý
mal druhý deň soplíky až po zem. Donedávna nemal u neho ani papučky, čo mu nebol schopný kúpiť a
všetky veci má obnosené po druhých deckách. Vždy keď jej ho vracia a je veľmi nekľudný a všetci sa

tvária, že je to v poriadku a všetko sa len oddiaľuje a malý trpí ďalej.

Dňa 12.01.2016 bol tunajšiemu súdu doručený návrh matky na vydanie predbežného opatrenia vo veci
úpravy styku s maloletým dieťaťom, ktorým sa matka domáha zákazu styku otca maloletého dieťaťa s
maloletým H. do vyhlásenia právoplatného rozsudku v konaní o úprave styku s maloletým dieťaťom. V

priebehu toho času sa zakazuje otcovi vstupovať do bytového domu matky a zakazuje sa približovať
sa k nej a jej deťom. Vedie ju k tomu udalosť z piatku 8. januára 2016, kedy si otec prevzal maloletého
v určenom čase o 17:00 hod. a mal ho mať do nedele 19:00 hod. Avšak pred desiatou hodinou večer,
kedy mal už mal. H. spať, ho priniesol domov s tým, že ho nevie utíšiť a stále si pýta matku. V čase,
kedy maloletého priniesol, boli však doma len dve dospelé deti matky. Na skutočnosť, že matka v tom

čase nebola doma, reagoval otec maloletého podráždene, pýtal sa, kde je a dožadoval sa toho, aby si
maloletého H. prevzala ona a nie jej deti. Matkin syn T. Č., ktorý otcovi mal. H. otvoril dvere, nevedel
povedať, kde matka je. Zdôraznil však, že otec má mať maloletého H. až do nedele a nechápe, prečo sa
dožaduje prevzatia maloletého matkou. To, že by mohlo dôjsť k uvedenej situácii matka nepredpokladala
a ani nie je jej povinnosťou zdržiavať sa 24 hodín denne doma, obzvlášť v čase, kedy má styk s mal.

H. realizovať otec. Po tom, ako mal. H. odovzdal do rúk matkinmu synovi T., si otec vzal do ruky mobil
s cieľom odfotiť si toto odovzdávanie. Na tento úkon reagoval jej syn úmyslom zatvoriť vstupné dvere
bytu, čo mu však otec maloletého znemožnil, keďže ten do dverí strčil a vstúpil dovnútra. Syn T. sa snažil
otca maloletého vytlačiť von, počas tohto boja padol mobil na zem. Otec maloletého dvere vykopol,
vstúpil do bytu a fyzicky napadol matkinho syna, zahnal sa na neho päsťou a on len tesne unikol.

Svedkom tejto situácie bola aj dcéra I. a maloletý H., ktorý na toto reagoval hlasným plačom. Dcéra I.
hneď kontaktovala svojho priateľa a matku maloletého, aby prišli domov. Priateľ I. býva neďaleko, preto
prišiel takmer okamžite a videl otca maloletého, ako nastupuje do auta a odchádza. Cestou do bytu
cítil vo výťahu alkohol a zo správania a reakcií otca maloletého má matka maloletého podozrenie, že
otec maloletého bol opitý. Krátko po desiatej hodine jej syn zavolal políciu, ktorá prišla na miesto a vec

zdokumentovala. Na policajnej stanici podal jej syn oznámenie proti občianskemu spolunažívaniu. Kópiu
oznámenia matka priložila v prílohe. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa matka maloletého
obáva o svoju bezpečnosť a bezpečnosť svojich detí. Otec maloletého môže svoje násilné konanie
kedykoľvek zopakovať, v čom ho podporuje aj súčasný stav v konaní o úprave styku s mal. H., kedy jej
upozornenia na psychickú poruchu otca maloletého, jeho násilnú povahu a alkoholizmus nie sú Úradom

práce, sociálnych vecí a rodiny v Partizánskom vôbec brané do úvahy. Kolízna opatrovníčka a pridelená
psychologička vo veci nekonajú, klamstvá otca maloletého dávajú na rovnakú úroveň s jej tvrdeniami a
jej dôkazy odmietajú prijať. Má pocit, že pomôže len verejná medializácia prípadu, ktorá by poukázala
na absolútnu neschopnosť a neochotu kompetentných orgánov konať. Mal. H. si zaslúži vyrastať v
normálnom harmonickom prostredí a mal by byť ušetrený situácií, ktoré musí zažívať. Po poslednom

incidente má matka strach, že otec maloletého môže počas styku mal. H. ublížiť, a to buď nezvládnutím
starostlivosti o neho alebo jazdou pod vplyvom alkoholu. Vinou otca má mal. H. ďalšiu traumatizujúcu
skúsenosť a svojho otca sa bojí.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske zo dňa 15.01.2016 súd zistil, že počas

konzultácie konanej dňa 14.12.2015 obaja klienti verbalizovali pozitívne zmeny. Ich komunikácia
obsahovala základné informácie ohľadom poskytovania starostlivosti o maloletého syna, ako aj
podávania liekov, nakoľko bol v tom čase maloletý chorý. Napätá situácia sa medzi rodičmi mierne
stabilizovala. Počas ďalšej konzultácie bola situácia značne napätá, problémy nastali pri realizácii stykudňa 08.01.2016. Komunikácia medzi rodičmi dieťaťa je problematická, matka poukazuje na závislosť
otca od alkoholu, navzájom spochybňujú svoj psychický stav a poukazujú na prítomnosť patológie v
osobnosti toho druhého. Obaja majú diametrálne odlišné očakávania a vnímania reality ako takej, o

jednej skutočnosti podávajú rozdielne výpovede. Je však zrejmé, že problémy sa začali vyskytovať
v čase podania návrhu otca na úpravu styku s maloletým synom, dovtedy sa stretnutia realizovali
bez väčších problémov. Vzhľadom na vyššie uvedené odporúčajú zvážiť možnosť súdnoznaleckého
vyšetrenia pre potreby posúdenia zrelosti a stability osobnosti, ako aj pre vylúčenie patológie a možnej
závislosti u klientov s ohľadom na zabezpečenie zdravého psychického, fyzického a sociálneho vývinu

maloletého dieťaťa.

Podľa § 112 ods. 1 zákona č. 99/1963 Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov
v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali a
skutkove spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

Súd v prvom rade rozhodol tak, že spojil na spoločné konanie veci vedené na tunajšom súde pod sp.
zn. 1P/94/2015 a sp. zn. 2P/138/2015. Predpokladom na spojenie vecí okrem hospodárnosti konania je
skutočnosť, že veci spolu skutkovo a právne súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Obe vyššie
uvedené veci spolu skutkovo súvisia, maloletý H. je dieťa matky N. Č. a otca Y. X.. Vo veci vedenej pod
sp.zn.1P/94/2015ideozmenuúpravystykuotcasmaloletýmavovecivedenejpodsp.zn.2P/138/2015

ide o zákaz styku otca s maloletým. V oboch uvedených veciach ide o úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností k tomu istému maloletému dieťaťu. Z uvedeného teda vyplýva, že sú splnené podmienky
pre spojenie oboch vecí, a preto súd konanie vedené pod sp. zn. 1P/94/2015 spojil na spoločné konanie
s konaním vedeným pod sp. zn. 2P/138/2015, pričom spoločné konanie bude ďalej vedené pod sp. zn.
1P/94/2015.

Podľa § 102 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery
účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo
len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí
dôkaz. V záujme maloletého dieťaťa môže súd po začatí konania vo veci starostlivosti súdu o

maloletých na návrh nariadiť predbežným opatrením účastníkovi, aby do času rozhodnutia vo veci
úpravy pomerov maloletého dieťaťa zabezpečoval osobnú starostlivosť o dieťa, ktoré je v čase podania
návrhu umiestnené v zariadení na výkon rozhodnutia súdu. Ak súd rozhoduje o predbežnom opatrení
podľa druhej vety, o návrhu na predbežné opatrenie rozhodne najneskôr do 30 dní od podania návrhu;
ustanovenia § 75 až 77 sa použijú primerane.

Podľa § 75 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie
je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.

Podľa § 75 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý

má náležitosti podľa odseku 2, rozhodne súd bezodkladne najneskôr do 30 dní po doručení návrhu.

Podľa § 75 ods. 6 Občianskeho súdneho poriadku súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení
aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania.

Podľa § 75 ods. 8 Občianskeho súdneho poriadku o nariadení predbežného opatrenia rozhodne
súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd
ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Ak bol
návrh na nariadenie predbežného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným
účastníkom uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa;

uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo nariadené predbežné opatrenie.

Podľa § 76 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku predbežným opatrením môže súd uložiť
účastníkovi najmä, niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú
povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.Podľa článku 18 Dohovoru o právach dieťaťa prijatého dňa 20. novembra 1989 v New Yorku
podpísaného v mene Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v New Yorku 30. septembra
1990,ktorý pre Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku nadobudol platnosť v súlade so svojim

článkom 49ods. 2 dňom 6. februára 1991 štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, vynaložia všetko
úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj
dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia, majú prvotnú zodpovednosť
za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa.

Súd po oboznámení sa s obsahom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a s obsahom spisu
tunajšieho súdu sp. zn. 1P/94/2015 a sp. zn. 2P/138/2015 dospel k záveru, že návrh matky na nariadenie
predbežného opatrenia nie je podaný dôvodne.

Súd pri rozhodovaní o úprave rodičovských práv a povinností v prvom rade prihliada na záujem
maloletého dieťaťa. Podľa Občianskeho súdneho poriadku ako prostriedok na ochranu záujmu

maloletého slúži práve inštitút predbežného opatrenia, ktorý má dočasný charakter. Pred nariadením
predbežného opatrenia súd vychádza z jeho vymedzenia uvedeného v návrhu a skúma, či je dostatočne
dôvodný a ďalej skúma skutkové okolnosti vzťahujúce sa na rozsah navrhovaného opatrenia. Jeho
nariadenie predpokladá aspoň osvedčenie danosti práva (nároku), pričom zásadne neprejudikuje
práva a záujmy účastníkov riešené v konaní vo veci samej. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie

predbežného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne
preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má
poskytnúť predbežná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej
ujmy.

V predmetnej veci mal súd za to, že nejestvujú okolnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu zákazu styku
otca s dieťaťom, v súčasnom štádiu konania ide skôr o jednostranné tvrdenia matky, že stretávanie s
otcom môže maloletému H. ublížiť. Zákaz styku je vážnym zásahom do rodičovských práv a povinností,
ktorý nemožno uložiť len na podklade jednostranných vyjadrení rodiča, ale len na základe zistených
odôvodnených okolností na strane dieťaťa. Právo styku je nie len právo rodiča, ale najmä právo

dieťaťa, ktorému toto právo priznáva priamo Ústava Slovenskej republiky v čl. 41 ods. 4, kde sa
uvádza, že starostlivosť o deti a ich výchova je právo rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu
a starostlivosť. Zákaz styku je výnimočné riešenie, ktoré možno nariadiť len ak to okolnosti na strane
dieťaťa odôvodňujú. Tieto musia byť natoľko závažné, že ochrana záujmu dieťaťa vyvolá potrebu
obmedziť prirodzený kontakt.

Matka by musela aspoň osvedčiť základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku,
ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana ako i osvedčiť, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne
hroziacej ujmy, teda že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo
účastníka ohrozené, čo však matka nijakým spôsobom neosvedčila. Uviedla len svoje obavy zo

správania sa otca, ktorý by mohol ublížiť maloletému, skôr popisuje problémy pri odovzdávaní
maloletého. Súd pripúšťa, že môže dochádzať k účelovému konaniu a správaniu sa rodičov vo vzťahu
k maloletému dieťaťu (v danom prípade túto skutočnosť naznačuje matka maloletého, že by sa tak mal
správať otec maloletého). V tejto súvislosti však súd poukazuje na to, že zákaz styku sa vyslovuje len
v krajných situáciách, v prípade osvedčenia závažného dôvodu, ktorým je predovšetkým zdravotný a

psychický stav dieťaťa, ktorý je v príčinnej súvislosti so správaním rodiča, ktorého právo stretávania
upravuje súd. Je nepochybné, že komunikácia medzi rodičmi maloletého nie je dobrá a rovnako tak
ani ich vzájomný prístup k sebe navzájom, čo spôsobuje následne aj problémy v realizácii styku
rodičov s maloletým a s tým súvisiacou otázkou preberania a odovzdávania maloletého jednému z
rodičov. Na prvom pojednávaní konanom v danej veci mal súd za to, že by obom rodičom mohlo

pri vyriešení ich situácie a zlého vzájomného vzťahu pomôcť zúčastňovať sa na konzultáciách na
referáte poradensko-psychologických služieb s klinickým psychológom, ktorý by im vhodným vedením
mohol pomôcť zvládnuť jednak ich nevyriešené osobné problémy, ako aj pomôcť pochopiť dôležitosť
vzájomnej komunikácie a kompromisov pri styku s maloletým pre to, aby bolo maloleté dieťa čo najmenej
vystavované napätým situáciám, ktoré by mohli nepriaznivo pôsobiť na jeho psychiku. Nakoľko však

zatiaľ výraznejší pokrok nenastal, i s prihliadnutím na odporúčanie klinického psychológa referátu RPPS,
bude potrebné vo veci vykonať znalecké dokazovanie z dôvodu posúdenia zrelosti a stability osobnosti
oboch účastníkov, ako aj pre vylúčenie patológie a možnej závislosti niektorého z rodičov na alkohole,či iných látkach s ohľadom na zabezpečenie zdravého psychického, fyzického i sociálneho vývinu
maloletého dieťaťa.

Toto rozhodnutie nemá vplyv na rozhodnutie o veci samej. V konaní o veci samej súd vykoná riadne
dokazovanie a s prihliadnutím na záujmy maloletého rozhodne vo veci samej. Súd však dospel k záveru,
že do rozhodnutia o veci samej nie je potrebné pomery účastníkov dočasne upravovať predbežným
opatrením tak, ako to požadovala matka maloletého vo svojom návrhu.

Poučenie:

Proti výroku I. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 3 písm. a/ O. s. p.).

Proti výroku II. tohto uznesenia je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na
Okresnom súde Partizánske.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia
nie je prípustné.
Všeobecnými náležitosťami podania podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku sú: označenie
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis a dátum. Podanie treba

predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a
aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.