Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, August 9, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Sa/57/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201061
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1019201061.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci žalobcu: K.

Q. H., narodeného X.X.XXXX, v krajine pôvodu bytom C., provincia F., B. islamská republika, štátneho
príslušníkaB.islamskejrepubliky,bezcestovnéhodokladu,aktuálneumiestnenéhovÚtvarepolicajného
zaistenia pre cudzincov Medveďov, zastúpeného: Liga za ľudské práva so sídlom Baštová 5, Bratislava
proti žalovanému: Mobilná jednotka Policajného zboru Banská Bystrica so sídlom Sládkovičova 25,
Banská Bystrica o správnej žalobe žalobcu vo veciach zaistenia zo dňa 19.7.2019 proti rozhodnutiu
žalovaného PPZ-HCP-BB4-62-023/2019-AV zo dňa 12.7.2019 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou napadnutým rozhodnutím PPZ-HCP-BB4-62-023/2019-AV zo dňa 12.7.2019
(ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný podľa § 88 ods. 1 písm. b), ods. 4 zákona č.
404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov platnom v čase vydania
napadnutého rozhodnutia (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) zaistil žalobcu dňom 12.7.2019
najdlhšie do 12.1.2020 a umiestnil ho v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov (ďalej
len „ÚPZC“). Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že žalobca nedisponuje žiadnym preukazom totožnosti,
žiadnym povolením na pobyt na Slovensku, žiadnymi dostatočnými finančnými prostriedkami na

zabezpečenie bývania a ani zabezpečením bývania, pričom poukázal na vydané rozhodnutie PPZ-HCP-
BB4-62-015/2019-AV z 12.7.2019 o administratívnom vyhostení žalobcu a zákaze vstupu bez určenia
krajiny vyhostenia (ďalej len „rozhodnutie o vyhostení“). Stanovenú dobu zaistenia žalovaný odôvodnil
potrebou vystavenia náhradného cestovného dokladu prostredníctvom zastupiteľského úradu Afganskej
islamskej republiky za súčinnosti Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (ďalej len
„MZVaEZ“), pričom podľa informácie ÚPZC vydanie náhradného cestovného dokladu môže trvať aj viac
ako šesť mesiacov.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu zo dňa 19.7.2019,
(podanou na poštovú prepravu 19.7.2019), ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia
a svojho bezodkladného prepustenia zo zaistenia. Žalobnými bodmi v nej namietal: 1. Nesprávny
postup posúdenia prekážok vyhostenia vo vzťahu k štátnej príslušnosti žalobcu, pričom až v
napadnutom rozhodnutí určil krajinu vyhostenia. 2. Dĺžku a účel zaistenia (zistený skutkový stav
nemá oporu v administratívnom spise). 3. Nesprávne posúdenie alternatív zaistenia (nedostatočné

zistenie skutkového stavu). 4. Porušenie povinností v konaní pred žalovaným (identické odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia a iného rozhodnutia vo veci PPZ-HCP-BB4-61-023/2019-AV z 12.7.2019,
časová postupnosť medzi vydaním rozhodnutia o vyhostení a napadnutého rozhodnutia - v tejto
súvislosti navrhol ako svedka vypočuť v konaní ustanoveného tlmočníka).3.Žalovanýnavrholvosvojomvyjadrenízodňa29.7.2019kžalobetútozamietnuť.Zotrvalnadôvodnosti
a správnosti vydania napadnutého rozhodnutia, pričom žalobcom vznesené námietky vyhodnotil ako

nedôvodné.

4. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovaného doručenej na pojednávaní o.i. uviedol, že žalovaný až v
napadnutom rozhodnutí určil krajinu do ktorej má byť žalobca vyhostený (Afganistan), pričom neskúmal
možnosť reálnosti vyhostenia. Poukázal na podanie žiadosti o udelenie azylu z 30.7.2019, v dôsledku

podania ktorej má žalobca oprávnený pobyt na Slovensku, má zabezpečené ubytovanie a stravovanie v
pobytovom tábore Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. K tomuto podaniu pripojil
„General description of the province, Afganistan, Logar Province“, vyhlásenie žalobcu z 30.7.2019,
ktorým požiadal o azyl a dotazník žiadateľa o azyl - žalobcu.

5. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) prejednal vec v neprítomnosti žalovaného, ktorý sa na

pojednávanie nedostavil i napriek tomu, že predvolanie mu bolo riadne doručené mailom dňa 31.7.2019.
Svoju neúčasť ospravedlnil však už písomne vo svojom vyjadrení z 29.7.2019 k podanej žalobe. Vec
súd prejednal a rozhodol sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom ako zastupujúcim sudcom JUDr. Beáty
Jurgošovej, ktorá v čase prejedania veci čerpala dovolenku.

6. Pred prejednaním veci sa súd podrobne oboznámil s obsahom pripojeného administratívneho spisu
žalovaného č.: PPZ-HCP-BB4-62/2019-AV. Z jeho obsahu zistil, že žalobca bol (poznámka súdu: spolu
s cudzincom Ziaulhaq Ahmadzai, štátnym príslušníkom Afganistanu - konanie u žalovaného vedené
pod č. PPZ-HCP-BB4-61/2019 - AV, na súde pod sp. Zn. 4Sa/56/2019) prevzatý žalovaným z Českej
republiky dňa 12.7.2019 a následne predvedený pred žalovaného. Po vykonaní nevyhnutných úkonov

bol toho istého dňa za prítomnosti tlmočníka jazyka paštúnskeho vypočutý vo veci neoprávneného
vstupu na slovenské územie, pričom mu bolo oznámené začatie konania vo veci jeho administratívneho
vyhostenia. Žalobca uviedol, že je štátnym príslušníkom Afganistanu, že cestovný pas nemá - v Iráne
mu ho zobral prevádzač, že nemá a nikdy nemal vstupné vízum, že je ženatý a má štyri deti. Uviedol,
že z Afganistanu vycestoval pred siedmimi mesiacmi, cez Irán, Turecko, Grécko, Bulharsko, Srbsko sa

pomocou prevádzačov dostal do Českej republiky, kde bol v kamióne nájdený českou políciou. Chcel sa
dostať do Francúzska. Pri sebe mal 50.- eur a 200.- dinárov. Ďalej uviedol, že na Slovensku si nevie nič
zabezpečiť, ani ubytovanie, že tu nechce požiadať o azyl. Následne žalovaný vydal rozhodnutie PPZ-
HCP-BB4-62-015/2019-AV z 12.7.2019, ktorým vyhostil žalobcu zo slovenského územia so zákazom
vstupu na Slovensko a na územie členských štátov EÚ na jeden rok. Pretože totožnosť žalobcu nebola

úradne overená, pričom nemal pri sebe žiadne doklady, krajina vyhostenia nebola určená. Lehota
vycestovania určená nebola. Následne bolo žalobcovi oznámené začatie konania vo veci jeho zaistenia.
V tomto konaní bol za účasti totožného tlmočníka vypočutý, pričom obsah jeho odpovedí na položené
otázky sa v podstate zhoduje s obsahom predchádzajúceho výsluchu (vo veci administratívneho
vyhostenia). Následne žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie.

Podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov: Policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka
tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.

Podľa § 88 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov: Podanie žiadosti o udelenie azylu alebo požiadanie

štátneho príslušníka tretej krajiny o asistovaný dobrovoľný návrat nie je dôvodom na prepustenie
zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny. Konanie podľa osobitného predpisu nie je zaistením
štátneho príslušníka tretej krajiny dotknuté.

Podľa § 88 ods. 4 veta prvá zákona o pobyte cudzincov: Štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený

na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov.

Podľa § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov: Policajný útvar, ktorý koná vo veci zaistenia, môže
štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a) hlásenia pobytu alebo
b) zložiť peňažnú záruku.

Podľa § 89 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov: Policajný útvar môže uložiť povinnosť podľa odseku 1 len
vtedy, ak štátny príslušník tretej krajiny preukáže zabezpečenie ubytovania počas trvania tejto povinnosti
a finančné zabezpečenie pobytu vo výške podľa § 6; to neplatí, ak ide o žiadateľa o azyl. O uloženípovinnosti podľa odseku 1 môže policajný útvar rozhodnúť aj počas zaistenia štátneho príslušníka tretej
krajiny. Proti rozhodnutiu o uložení povinnosti podľa odseku 1 sa nemožno odvolať.

Podľa § 6 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov: Štátny príslušník tretej krajiny pri vstupe cez vonkajšiu
hranicu na hraničnom priechode je povinný preukázať finančné prostriedky potrebné na pokrytie
nákladov spojených s jeho pobytom na území Slovenskej republiky.

Podľa § 6 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov: Ministerstvo vnútra podľa osobitného predpisu vydá

všeobecne záväzný právny predpis, v ktorom určí sumu finančných prostriedkov potrebných na pokrytie
nákladov spojených s pobytom štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky.

Podľa § 1 ods. 1 vyhl. č. 99/2011 Z.z. o určení sumy finančných prostriedkov potrebných na pokrytie
nákladov spojených s pobytom štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky: Suma
finančných prostriedkov potrebná na pokrytie nákladov spojených s pobytom štátneho príslušníka tretej

krajiny na území Slovenskej republiky sa určuje vo výške 56 eur na osobu a deň pobytu.

Podľa § 77 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov: Ak cudzinec, proti ktorému sa vedie konanie o
administratívnom vyhostení alebo konanie o zákaze vstupu podľa tohto zákona, podá žiadosť o udelenie
azylu, policajný útvar vydá rozhodnutie o prerušení konania o administratívnom vyhostení až

do rozhodnutia o jeho žiadosti o udelenie azylu a ďalej postupuje podľa osobitného predpisu; konanie
o zákaze vstupu policajný útvar rozhodnutím zastaví. Ak sa cudzincovi neudelí azyl alebo neposkytne
doplnková ochrana, policajný útvar, ktorý konanie o administratívnom vyhostení prerušil, pokračuje v
konaní o administratívnom vyhostení; policajný útvar pokračuje v konaní o administratívnom vyhostení
aj vtedy, ak cudzinec nie je oprávnený zdržiavať sa na území Slovenskej republiky podľa osobitného

predpisu.

Podľa § 229 zák. č 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“): Ak správny súd po
preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v intenciách námietok, obsiahnutých v jednotlivých

žalobných bodoch:

7. K námietke nesprávneho postupu posúdenia prekážok vyhostenia vo vzťahu k štátnej príslušnosti
žalobcu (žalobca dôvodil, že napadnutým rozhodnutím žalovaný určil krajinu do ktorej má byť žalobca
vyhostený, poukazujúc tiež na rozhodnutie o vyhostení): Podľa názoru súdu táto námietka nie je

dôvodná. Vo vydanom rozhodnutí o administratívnom vyhostení žalobcu (PPZ-HCP-BB4-62-015/2019-
AV z 12.7.2019) nebola určená krajina do ktorej má byť žalobca vyhostený práve z dôvodu úradne
neoverenejtotožnostižalobcu,tedaanijehoštátnejpríslušnostiikeďžalobcavtomtokonaníprezentoval
svoje osobné údaje, včítane afganskej štátnej príslušnosti, totožné s údajmi, prezentovanými v konaní o
zaistení. Napadnutým rozhodnutím žalovaný neurčil krajinu do ktorej má byť žalobca vyhostený, nakoľko

napadnutým rozhodnutím rozhodol iba o zaistení žalobcu. Koniec-koncov tak ani urobiť nemohol,
nakoľko ani zo znenia na vec (zaistenie) sa vzťahujúcich ustanovení zákona o pobyte cudzincov (§
88 - § 100) nevyplýva oprávnenie žalovaného v rozhodnutí o zaistení cudzinca rozhodnúť o krajine,
do ktorej má byť cudzinec vyhostený. Námietkami, vznesenými voči rozhodnutiu o vyhostení sa súd
nezaoberal, nakoľko toto rozhodnutie nie je predmetom tohto súdneho prieskumu. Súd však považuje

za potrebné poznamenať, že (ako to bolo už vyššie uvedené) žalovaný v rozhodnutí o vyhostení žalobcu
z logických dôvodov musel uviesť osobné údaje o žalobcovi tak, ako ich tento uvádzal, pričom však
žalovaný zdôraznil, že totožnosť žalobcu nemohla byť overená z dôvodu, že na jej preukázanie žalobca
nepredložil žiaden doklad.

8. K námietke dĺžky a účelu zaistenia (že zistený skutkový stav nemá oporu v administratívnom spise
a že žalovaný neodôvodnil riziko úteku žalobcu): Ani túto námietku súd nevyhodnotil ako dôvodnú.
Podľa názoru súdu žalovaný riadne a logicky odôvodnil tak dĺžku, ako aj účel zaistenia žalobcu.
Je faktom, že žalobca žalovanému nepreukázal žiadnym, spôsobom svoju totožnosť. Žalovaný v
odôvodnení náležitým spôsobom prezentoval postup, ktorý bude z tohto dôvodu potrebné realizovať

(spísanie žiadosti o vydanie náhradného cestovného dokladu (ďalej len „NCD“), jej postúpenie
zastupiteľskému úradu krajiny, označenej žalobcom ako krajiny jeho pôvodu prostredníctvom MZVaEZ,
stotožnenie osoby žalobcu prostredníctvom zastupiteľskému úradu, samotné prípadné vydanie NCD
a následné zabezpečenie faktického vyhostenia. Žalovaný pritom vychádzal zo skúseností orgánuoprávneného na zabezpečenie vydania NCD, teda ÚPZC. Súd konštatuje, že pokiaľ žalobca tvrdil,
že bol žalovaným označený za osobu, ktorá nespolupracuje pri procese zabezpečenia vydania NCD,
tak takéto jeho tvrdenie sa nezakladá na pravde. Pokiaľ žalovaný v texte odôvodnenia napadnutého

rozhodnutia uvádza o. i. (vo všeobecnosti) aj ev. nespoluprácu cudzinca pri zabezpečení vydania
NCD, tak ide o citáciu z písomnosti ÚPZC z 9.1.2019 vo veci „Dĺžka návratovej procedúry štátnych
príslušníkov Afganskej islamskej republiky - zaslanie.“ Súd opätovne poukazuje na skutočnosť, že
žalobca nepredložil žalovanému žiaden doklad, preukazujúci jeho totožnosť či štátnu príslušnosť. V
dôsledku toho bude potrebné pri vydaní NCD postupovať spôsobom, ktorý je opísaný v odôvodnení

napadnutého rozhodnutia, pričom tento proces je časovo náročný najmä z dôvodu, že stotožnenie osoby
pre ktorú sa vydanie NCD nezabezpečuje Slovenská republika. Samotné vydanie tohto dokladu nezávisí
od slovenských štátnych orgánov. Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa nepreukázania rizika úteku, tak súd
poznamenáva, že podmienkou či predpokladom zaistenia cudzinca postupom podľa § 88 ods. 1 písm.
b) zákona o pobyte cudzincov (čo je dôvod zaistenia žalobcu) nie je riziko úteku.

9. K námietke, týkajúcej sa alternatív zaistenia ako miernejších donucovacích prostriedkov: Podobne
akopredchádzajúce,anitátonámietkapodľanázorusúduniejedôvodná.Anisámžalobcanespochybnil
tvrdenie žalovaného (vychádzajúce z výpovede žalobcu pred žalovaným), že žalobca nedisponuje
finančnými prostriedkami, potrebnými na zabezpečenie jeho pobytu na Slovensku, resp. na zloženie
peňažnej záruky. Teda objektívne nebolo možné v danom prípade uplatniť vo vzťahu k žalobcovi

miernejšie donucovacie prostriedky v zmysle § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov. Pritom predpoklady
aplikácie tohto zákonného ustanovenia musia existovať už v čase rozhodovania v konaní o zaistení.
Súd tiež poznamenáva, že v čase vydania napadnutého rozhodnutia žalobca nebol žiadateľom o azyl. I
keď následne, po 19 dňoch od zaistenia žalobca o azyl požiadal, táto skutočnosť nie je dôvodom k jeho
prepusteniu, ako to explicitne vyplýva z ust. § 88 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov.

10. K námietke porušenia povinností v konaní pred žalovaným (identické odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia a iného rozhodnutia vo veci PPZ-HCP-BB4-61-023/2019-AV z 12.7.2019, časová
postupnosť medzi vydaním rozhodnutia o vyhostení a napadnutého rozhodnutia - v tejto súvislosti
navrhol ako svedka vypočuť v konaní ustanoveného tlmočníka): Ani túto námietku súd nevyhodnotil

ako dôvodnú. Ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu vo veci PPZ-HCP-BB4-61/2019-AV
(ktorý je pripojený k súdnemu spisu sp. zn. 4Sa/56/2019), toto konanie sa týka cudzinca, ktorý
cestoval spoločne so žalobcom, bol spoločne predvedený pred žalovaného, uviedol že pochádza z
Afganistanu, pričom obsah jeho výpovede pred žalovaný je totožný s výpoveďou žalobcu (s výnimkou
okolností nepredloženia cestovného dokladu a výšky finančnej hotovosti). Ak sa teda napadnuté

rozhodnutie a rozhodnutie vo veci vedenej u žalovaného pod č. PPZ-HCP-BB4-61/2019-AV zhodujú,
je to iba logickým dôsledkom zhodnosti obidvoch konaní, resp. zisteného stavu veci. Koniec-koncov aj
žaloba v prejednávanej veci, ako aj žaloba vo veci PPZ-HCP-BB4-61/2019-AV (sp. zn. 4Sa/56/2019),
vypracovaná zhodným zástupcom v obidvoch týchto konaniach je zhodná. Súd preto nerozumie
námietke, vznesenej v tomto smere zástupcom žalobcu. Pokiaľ ide o námietku, týkajúcu sa časovej

postupnosti pri realizácii úkonov žalovaného, súd v postupe žalovaného nevzhliadol žiadne porušenie
jeho procesných povinností. Všetky úkony vo vzťahu k žalobcovi boli zrealizované za prítomnosti
tlmočníka. Rozhodnutie o administratívnom vyhostení žalobca prevzal o 22.00 hod. O 22.45 hod. začal
výsluch žalobcu vo veci jeho zaistenia, ktorý skončil o 23.05 hod., napadnuté rozhodnutie žalobca
prevzal o 23.30 hod. Pokiaľ ide o návrh na vykonanie dokazovanie v konaní pred súdom výsluchom

svedka - tlmočníka, ktorý tlmočil v konaní pred žalovaným, súd tomuto návrhu nevyhovel, pretože
vykonanie takéhoto dôkazu nepokladal za potrebné. Tlmočník všetky úkony ktoré tlmočil a ktoré sú v
písomnej forme založené v pripojenom administratívnom spise riadne verifikoval svojím podpisom a
preto súd nemal žiadne pochybnosti o správnosti takýchto údajov.

11. Pokiaľ ide o situáciu, súvisiacu s podaním žalobcovej žiadosti o azyl súd poukazuje na skutočnosť, že
sám zákonodarca explicitne v ust. § 88 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov riešil otázku podania žiadosti
o azyl zaistenou osobou, teda po vydaní rozhodnutia o jej zaistení. Jednoznačne ustálil, že podanie
takejto žiadosti nie je dôvodom na prepustenie zaisteného zo zaistenia. Z ust. § 77 ods. 7 zákona o
pobyte cudzincov pritom vyplýva, že v takomto prípade dochádza k spočívaniu vykonateľnosti vydaného

rozhodnutia o administratívnom vyhostení cudzinca, teda rozhodnutie o vyhostení sa nevykoná a to až
do vydania právoplatného (negatívneho) rozhodnutia vo veci podanej žiadosti o azyl.12 Pretože námietky, vznesené žalobcom voči napadnutému rozhodnutiu žalovaného neboli dôvodné,
pričom toto rozhodnutie je aj z pohľadu súdu správné a zákonné, súd žalobu zamietol.

13. O trovách žalobcu súd rozhodol za použitia ust. § 167 ods. 1 SSP s poukazom na výsledok konania.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný. (§ 151 ods. 2 SSP)
Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP)
Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca sedem dní od doručenia
uznesenia a podáva sa na Krajskom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu

účastníkov konania. (§ 443 SSP)
Kasačná sťažnosť je prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, ak tento
zákon neustanovuje inak. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené
v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom
bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia

krajského súdu. (§ 439 SSP)
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno

meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak
je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).