Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, March 29, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 18C/100/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114202325
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Taťána Poláková
ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2017:5114202325.9

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Taťánou Polákovou v právnej veci žalobcu: Prover, s.r.o., so
sídlom FMFI UK, Mlynská dolina, Bratislava, IČO: 35 800 020, zastúpený JUDr. Ján Buroci, advokát, Za
Šestnástkou 17, Spišská Nová Ves, proti žalovanému: L.. W. J., nar. X.X.XXXX, bytom N. 246, štátny
občan SR, zastúpený Mgr. Marianna Hrabovská, Advokátska kancelária AK Hrabovská s.r.o., Jakubovo
nám. 9, Bratislava, o zaplatenie 31.350,88 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou na Okresný súd v Žiline a postúpenou Okresnému súdu Bratislava
IV domáhal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 31.350,88 eur a na náhradu trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako spoločnosť s ručením obmedzeným bola založená spoločenskou
zmluvou zo dňa 3.09.2000 a vznikla na základe zápisu do Obchodného registra dňa 16.11.2000.
Už pri založení spoločnosti sa spoločníci dohodli, že podľa čl. VIII ods. 2 priloženej spoločenskej
zmluvy konajú podnikatelia spoločne v prípadoch vymedzených úkonov nad 15.063 eur. Žalovaný bol
konateľom žalobcu od 16.11.2000 do 22.07.2010. Od 21.01.2010 bol zároveň konateľom a jediným
spoločníkom konkurenčnej spoločnosti Prover SK, s.r.o., IČO: 45 356 XXX, Z. XX, Z.. Táto podniká

v rovnakej oblasti ako žalobca a toto porušenie zákazu konkurencie je predmetom ďalšieho súdneho
konania prebiehajúceho na Okresnom súde v Žiline pod sp. zn. 20Cb/50/2011. Dňom 22.07.2010
prestal byť žalovaný konateľom spoločnosti žalobcu, a bol povinný odovzdať všetky účtovné doklady,
firemné dokumenty, majetok a pod. Uvedené mal vykonať bez odkladu po skončení funkcie, avšak
tak neurobil. Nasledovali výzvy na splnenie tejto povinnosti. K odovzdaniu dokladov došlo až na
základe preberacieho protokolu zo dňa 05.04.2011, teda takmer rok po skončení funkcie konateľa

u žalovaného. Tento odovzdal podľa jeho tvrdení kompletné účtovníctvo a majetok. V preberacom
protokole sa konštatuje, že odovzdáva i pokladne s nulovými stavmi. Žalobca až s odstupom času,
kedy boli podané na žalovaného trestné oznámenia sa oboznámil s tým, že ku dňu 23.07.2010
mala existovať v pokladniach hotovosť vo výške 31.350,88 eur, o čom predkladá účtovný výpis stavu
pokladní. Prostredníctvom trestných oznámení sa tiež dozvedel, že žalovaný presúval majetok žalobcu
na spoločnosť Prover SK, s.r.o., kde bol žalovaný jediným spoločníkom a konateľom. Jednotlivými

faktúrami presunul majetok žalobcu v úhrnnej výške 40.647,15 eur. Uviedol, že predkladá faktúry č.
S20VF001zodňa25.02.2010,č.F20VF018zodňa25.02.2010 F20VF017zodňa25.02.2010.Uvedené
faktúry boli uhradené hotovostne a tieto peniaze žalovaný podľa jeho tvrdení uložil do pokladničky
v sídle firmy. Vzhľadom na tieto skutočnosti bolo podané trestné oznámenie na žalovaného, trestné
konanie je vedené na OR PZ Bratislava IV a bolo prerušené do zistenia nových skutočností. V tomto
konaní bol žalovaný vypočutý dňa 11.07.2012 a 28.05.2012. Podľa jeho výpovede nechal pokladničku s

hotovosťou vo výške minimálne 31.350,88 eur s kľúčom v zámku v sídle spoločnosti a o tento majetok sa
už vôbec nestaral. Peniaze chcel odovzdať, ale nakoniec to nespravil. Na otázku, aké spravil opatreniana zabezpečenie finančnej hotovosti odpovedal, že žiadne. Nakoľko k odovzdaniu účtovníctva a nulovej
hotovosti v pokladniach došlo až 05.04.2011 na základe preberacieho protokolu, žalovaný ako bývalý
konateľ porušil povinnosť o odbornú starostlivosť o majetok žalobcu najhrubším možným spôsobom.

Hotovosť mal v záujme spoločnosti - žalobcu uložiť na bankový účet a nie nechať taký značný obnos
peňazí v neuzamknutej pokladničke v prenajatých priestoroch. Uvedené konanie žalovaného resp. jeho
opomenutiejejednoznačnýmporušenímjehopovinností,žalovanýtakpriamozodpovedázavznikškody
minimálne vo výške 31.350,88 eur.

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 02.03.2015 uviedol, že žalobca nepreukázal a dokonca ani
neoznačil predpoklady zodpovednosti za škodu o ktorých tvrdí, že sú na strane žalovaného. Žalobca
nepreukázal a dokonca ani neoznačil akú konkrétnu povinnosť mal žalovaný porušiť. Poukazoval
na ust. § 135a Obch. zákonníka a skutočnosť, že výkon pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a
v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov je generálne označenie povinností
štatutárneho orgánu. Až potom nasleduje demonštratívny výpočet už konkretizovaných povinností, napr.

zachovávanie mlčanlivosti o dôverných informáciách atď. Žalovanému zo žaloby nie je zrejmé, čo
mal vlastne porušiť, akú škodu mal spoločnosti tým spôsobiť a kde je príčinná súvislosť medzi týmito
predpokladmi zodpovednosti za škodu. Pokiaľ žalobca tvrdí, že žalovaný mal uložiť hotovosť na bankový
účet a tým porušiť odbornú spôsobilosť podľa § 135a Obch. zákonníka, tak táto povinnosť žalovanému
nevyplývala ani z právnych predpisov (je bežné, že v pokladni spoločností býva zložená i väčšia

hotovosť, takéto konanie nebolo právnymi predpismi zakázané) a ani z predpisov spoločnosti alebo zo
zvyklostíspoločnosti.Pretozloženiehotovostidopokladnenemôžebyťporušenímodbornejspôsobilosti
pri výkone funkcie štatutárneho orgánu. Okrem toho samotné zloženie hotovosti do pokladne predsa
nemohlo spoločnosti spôsobiť žiadnu škodu, a teda aj keby bolo zloženie hotovosti do pokladne
porušením povinnosti, ešte tým nedošlo ku vzniku škody. Neexistuje preto vznik škody a ani žiadna

príčinná súvislosť medzi deklarovanou škodou a údajným porušením povinnosti. Upriamoval pozornosť
na ust. § 66 ods. 2 Obch. zákonníka. Žalobca by mal opäť špecifikovať, o akú hrozbu vzniku škody sa
malo jednať a v akej príčinnej súvislosti je to s uplatneným nárokom. Žalovaný vo vyjadrení napokon
uviedol, že prístup k predmetnej pokladni v sídle spoločnosti mal okrem neho aj druhý konateľ žalobcu
L.. G. B. a jeho brat, ktorý si robil v tom čase na FMFI dizertačnú prácu. Žalovanému nie je zrejmé,

prečo ako žalovaná za náhradu škody nie sú označené aj tieto osoby, nakoľko, ak teda spoločnosť
uvedenú hotovosť postráda, tieto osoby taktiež mohli so zloženou hotovosťou disponovať. Z uvedeného
je zrejmé, že podaná žaloba je len účelovým krokom smerujúcim k poškodeniu žalovaného, ktorý čelil od
žalobcu, resp. L.. B. viacerým šikanóznym trestným oznámeniam a nedôvodným žalobám. L.. B. pritom
o firmu Prover, s.r.o., teda o žalobcu nejavil žiaden záujem a po prevode podielu na svoju osobu, začal

voči žalovanému uplatňovať nezmyselné a účelové podania v trestnoprávnej ako aj civilnej oblasti, ktoré
boli z jeho strany vždy doteraz neúspešne ukončené. Žalobu žiadal ako nedôvodnú zamietnuť.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, Spoločenskou zmluvou zo dňa
13.09.2000, výpisom z Obchodného registra, listom žalovaného zo dňa 31.05.2010, preberacím

protokolom zo dňa 05.04.2011, stavom pokladne ku dňu 23.07.2010, elektronickou komunikáciou medzi
stranami sporu, pokladničnými dokladmi za rok 2010, výpisom z účtu spoločnosti, súvahou za rok 2009
a 2010 ako aj ostatným obsahom spisu, výsluchom strán sporu a zistil tento skutkový stav:

4. Žalobca ako spoločnosť s ručením obmedzeným bola založená spoločenskou zmluvou zo dňa

3.09.2000 a vznikla na základe zápisu do Obchodného registra dňa 16.11.2000. Už pri založení
spoločnosti sa spoločníci dohodli, že podľa čl. VIII ods. 2 spoločenskej zmluvy konajú podnikatelia
spoločne v prípadoch vymedzených úkonov nad 15.063 eur. Žalovaný bol konateľom žalobcu od
16.11.2000do22.07.2010. Od21.01.2010bolzároveňkonateľoma jedinýmspoločníkomkonkurenčnej
spoločnosti Prover SK, s.r.o., IČO: XX XXX XXX, Z. XX, Z.. Táto podniká v rovnakej oblasti ako žalobca

a toto porušenie zákazu konkurencie je predmetom ďalšieho súdneho konania prebiehajúceho na
Okresnom súde v Žiline pod sp. zn. 20Cb/50/2011. Dňom 22.07.2010 prestal byť žalovaný konateľom
spoločnosti žalobcu.

5. Zástupca žalobcu vypovedal, že dňom 22.07.2010 a bol žalovaný povinný odovzdať všetky účtovné

doklady, firemné dokumenty, majetok a pod. Uvedené mal vykonať bez odkladu po skončení funkcie,
avšak tak neurobil. Nasledovali výzvy na splnenie tejto povinnosti. K odovzdaniu dokladov došlo až
na základe preberacieho protokolu zo dňa 05.04.2011, teda takmer rok po skončení funkcie konateľa
u žalovaného. Tento odovzdal podľa jeho tvrdení kompletné účtovníctvo a majetok. V preberacomprotokole sa konštatuje, že odovzdáva i pokladne s nulovými stavmi. Žalobca až s odstupom času,
kedy boli podané na žalovaného trestné oznámenia sa oboznámil s tým, že ku dňu 23.07.2010
mala existovať v pokladniach hotovosť vo výške 31.350,88 eur, o čom predkladá účtovný výpis stavu

pokladní. Prostredníctvom trestných oznámení sa tiež dozvedel, že žalovaný presúval majetok žalobcu
na spoločnosť Prover SK, s.r.o., kde bol žalovaný jediným spoločníkom a konateľom. Jednotlivými
faktúrami presunul majetok žalobcu v úhrnnej výške 40.647,15 eur. Uviedol, že predkladá faktúry č.
S20VF001zodňa25.02.2010,č.F20VF018zodňa25.02.2010 F20VF017zodňa25.02.2010.Uvedené
faktúry boli uhradené hotovostne a tieto peniaze žalovaný podľa jeho tvrdení uložil do pokladničky v

sídle firmy. Zástupca žalobcu ďalej vypovedal, že asi v roku 2004-2005 odišiel z Bratislavy do Terne
okres Prešov. Do Bratislavy, do priestorov, kde bola predmetná pokladnička, prišiel prvýkrát v roku 2007
v doprovode žalovaného. Pokladňu neriešil. A, druhý a posledný krát to bolo v roku 2011, keď preberal
majetok spoločnosti tak, ako je to uvedené v preberacom protokole. Peňažný obnos, ktorý je predmetom
tohto sporu prišiel do spoločnosti žalobcu najneskôr začiatkom roku 2010. Odvtedy, do dňa odovzdania
majetku prešlo viac ako 1,5 roka a s nimi sa nenakladalo. Nebol dôvod na to, aby tieto peniaze neboli

dávno zložené na bankový účet spoločnosti.
6. Právny zástupca žalobcu poukazoval na výpoveď žalovaného pred orgánom činným v trestnom
konaní kde žalovaný nepoprel, že v pokladni mohlo byť cca 30.000 eur, o túto hotovosť nejavil žiadny
záujem.Boltožalovaný,ktorýzanedbalodbornústarostlivosť,hocitobolojehopovinnosťouaneochránil
záujmyspoločnosti.Žalovanýponechalvneuzamknutejpokladničkehotovosť,ktorájepredmetomsporu

a kľúčik od pokladne ponechal voľne na sekretariáte spoločnosti. Z výsledkov trestného oznámenia
mal predmetnú hotovosť odcudziť neznámy páchateľ. Žalobca tvrdí, že by tomu tak nebolo, keby si bol
žalovaný počínal so starostlivosťou a predmetnú hotovosť bol zabezpečil tak, ako ju zabezpečiť mal.
Žalovaný pristupoval k majetku spoločnosti flagrantným spôsobom, spoločnosti žalobcu vznikla škoda,
za ktorú zodpovedá žalovaný.

7.Žalovanývovýpovediuviedol,žežalobcanepreukázalaanilenneoznačil predpokladyzodpovednosti
za škodu. Nepreukázal a ani neoznačil akú konkrétnu povinnosť porušil. Poukazoval na skutočnosť,
že sporná suma bola v pokladničke nakumulovaná z viacerých finančných transakcií. Taktiež daňové
priznanie za rok 2010, z ktorého nevyplýva, že by chýbala žalovaná suma. A ani z daňového priznania

za rok 2011 nevyplýva, že by došlo k strate predmetných peňazí.

8. Právny zástupca žalovaného poukazoval na skutočnosť, že zloženie hotovosti do pokladne nemá
za následok vznik škody. Žalovaný konal s odbornou starostlivosťou, keď sa snažil vystúpiť zo
spoločnosti, resp. zrušiť svoju účasť v spoločnosti žalobcu, z dôvodu nečinnosti zástupcu žalobcu však

tak nemohol urobiť. Preto bol nútený dňa 21.04.2011 podať návrh na zrušenie jeho účasti v spoločnosti.
Bol to zástupca žalobcu, ktorý sa vyhýbal prevzatiu dokladov spoločnosti, bol to on, ktorý konal v
rozpore s odbornou starostlivosťou konateľa. Škoda mohla vzniknúť aj samotnou nečinnosťou konateľa,
prípadne aj inej osoby. Žalobca vystavil spoločnosť riziku vzniku škody a to aj z dôvodu, že majetok
spoločnosti prevzal až niekoľko dní po zániku nájmu priestorov. Poukazoval na obsah listu žalobcu

zo dňa 31.05.2010, ktorým ho požiadal o odovzdanie a doručenie všetkých písomností, predmetov
a dát týkajúcich sa výkonu konateľa (všetky písomnosti - účtovné doklady, zmluvy, licencie, pečiatky,
kľúče, pokladňu a ďalšie náležitosti súvisiace s výkonom konateľa na adresu jeho trvalého bydliska.
Toto je podľa názoru žalovaného v rozpore s akoukoľvek odbornou starostlivosťou konateľa. Upriamoval
pozornosť na skutočnosť, ako zástupca žalobcu otáľal s prevzatím majetku spoločnosti.

9. Z potvrdenia o stave pokladne súd zistil, že ku dňu 23.07.2010 bol stav pokladne 31.350,88 eur.

10. Z faktúry č. S20VF001 zo dňa 25.02.2010 súd zistil, že žalobca fakturoval spoločnosti Prover SK,
s.r.o. sumu 952 eur, dňa 11.3.2010 fakturoval tejto spoločnosti sumu 8.342,16 eur a dňa 11.03.2015

sumu 31.352,99 eur.

11. Zo zápisnice o výsluchu žalovaného pred OR PZ Bratislava IV dňa 28.05.2012 súd zistil, že žalovaný
okrem iného uviedol, že potom, ako prestal byť konateľom v spoločnosti žalobcu v pokladni spoločnosti
bola suma cca 30.000 eur. Na otázku vypočúvajúcej, ako žalovaný zabezpečil túto hotovosť uviedol,

že neurobil žiadne špeciálne opatrenia, nevidel dôvod peniaze dávať na účet, pretože peniaze boli v
pokladni stále. Boli určené na chod firmy. Tiež uviedol, že RNDr. B. mal prístup do kancelárie. Mohol v
nej reálne pôsobiť a nakladať s majetkom do doby, kým boli obidvaja konatelia. Nenapadlo ho, že RNDr.
B. by tie peniaze mohol zatajiť.12. Podľa § 135 ods. 1 Obchodného zákonníka konatelia sú povinní zabezpečiť riadne vedenie
predpísanej evidencie a účtovníctva, viesť zoznam spoločníkov a informovať spoločníkov o

záležitostiach spoločnosti.

13. Podľa § 135a Obchodného zákonníka konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou
starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní
zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia,

zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám
by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo jej spoločníkov, a pri výkone svojej
pôsobnostinesmúuprednostňovaťsvojezáujmy,záujmylenniektorýchspoločníkovalebozáujmytretích
osôb pred záujmami spoločnosti.

14. Podľa § 135a ods. 2 Obchodného zákonníka konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone

svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili.
Najmä sú povinní nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Najmä sú povinní nahradiť škodu,
ktorá spoločnosti vznikla tým, že
a) poskytli plnenie spoločníkom v rozpore s týmto zákonom,
b) nadobudli majetok v rozpore s § 59a.

15. Podľa § 135a ods. 3 veta prvá Obchodného zákonníka konateľ nezodpovedá za škodu, ak preukáže,
že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme
spoločnosti.

16.Ajkeďpojemodbornejstarostlivostizákonnedefinujejezrejmé,žepovinnosťoukonateľajeprihliadať
pri výkone svojej funkcie na záujmy spoločnosti a jej spoločníkov, pri čom nemôže presadzovať svoje
záujmy na úkor záujmov spoločnosti.

17. Konatelia majú povinnosť postarať sa o to, aby spoločnosti nevznikala škoda.

18. Povinnosť výkonu pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti
všetkých jej spoločníkov treba v súvislosti so zodpovednosťou konateľov za škodu chápať ako
kumulatívne vymedzenú povinnosť. Aby konateľ mohol byť v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti,
musí totiž vynaložiť primerané úsilie na to, aby záujmy spoločnosti spoznal a vychádzajúc z toho

poznania, potom s odbornou starostlivosťou posúdil, ako má konať.

19. Z uvedeného vyplýva, že konateľ nebude zodpovedať za škodu iba za predpokladu, že konal nielen
s odbornou starostlivosťou, ale súčasne aj v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Ak sú obe
podmienky (konanie s odbornou starostlivosťou a konanie v dobrej viere) splnené súčasne (dôkazné

bremeno spočíva na navrhovateľovi), zodpovednosť za škodu nevznikne.

20. Podľa § 66 ods. 2 Obchodného zákonníka vzťah medzi spoločnosťou a členom štatutárneho
alebo iného orgánu spoločnosti alebo spoločníkom pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti sa spravuje
primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve, pokiaľ z ich dojednaní so spoločnosťou alebo iných

ustanovení zákona upravujúcich ich povinnosti nevyplýva iné určenie práv a povinností.

21. Podľa čl. 18 bodu 2. Spoločenskej zmluvy zo dňa 13.09.2000 každý konateľ koná samostatne. Iba
v nižšie uvedených prípadoch konajú konatelia spoločne:
a) nákup a predaj nehnuteľností nad cenu 500.000,- Sk,

b) poskytnutie alebo prevzatie pôžičiek a úverov nad 500.000,- Sk,
c) predaj a nákup hnuteľných vecí nad 500.000,- Sk,
d) uzavretie zmlúv s predmetom plnenia nad 500.000,- Sk.

22. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť.

23. Ako už bolo vyššie uvedené, zodpovednosť konateľov za škodu spôsobenú spoločnosti pri výkone
ich pôsobnosti sa vzťahuje na akékoľvek porušenie právnej povinnosti, ako prejavu vôle, ktorý je v
rozpore s objektívnym právom bez ohľadu na úmysel alebo nedbanlivosť (zavinenie). Porušenie právnejpovinnosti môže spočívať buď v aktívnom konaní, alebo v opomenutí konať, v prípade, ak existovala
povinnosť určitým spôsobom konať. Právna úprava náhrady škody nerozlišuje, či ide o porušenie
povinnosti vyplývajúcej z právneho predpisu, alebo o porušenie povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy,

pretože vychádza z koncepcie tzv. generálneho deliktu, keď každé protiprávne konanie môže byť pri
splnení ďalších predpokladov deliktom. Porušenie právnej povinnosti ako základného predpokladu
zodpovednosti za škodu sa neprezumuje, ale musí byť poškodeným preukázané. V súdnom konaní
je tak úlohou žalobcu ako poškodeného preukázať, že došlo k určitému skutku, z ktorého vyvodzuje
zodpovednosť žalovaného za protiprávny úkon. Posúdenie otázky, či tvrdený skutok je protiprávnym

konaním je právnym posúdením, ktoré prislúcha súdu.

24. V prejednávanej veci z výsledkov dokazovania neboli preukázané také skutkové závery, ktoré by
odôvodňovali záver o zodpovednosti žalovaného ako konateľa spoločnosti žalobcu s.r.o. za škodu
spôsobenú tejto spoločnosti.

25. Predpoklady občianskoprávnej zodpovednosti za škodu v Občianskom zákonníku a predpoklady
obchodno-právnej zodpovednosti za škodu v Obchodnom zákonníku sú zhodne právnym inštitútom,
ktorý je v praxi zásadne dotváraný jednak právnou teóriou, a jednak judikatúrou. V tomto zmysle, či
už Občiansky, alebo Obchodný zákonník výslovne nestanovuje, aké sú predpoklady zodpovednosti
za škodu; tieto predpoklady sú preto definované len teóriou a ich obsah je naplňovaný praxou. V

prípade zodpovednosti za škodu v obchodno-právnych vzťahoch platí špeciálna úprava zodpovednosti
za škodu z porušenia povinnosti z obchodného záväzkového vzťahu, ktorá je založená na objektívnej
zodpovednosti (§ 373 Obchodného zákonníka). Pôsobnosť úpravy v § 373 a nasledujúcich sa ďalej
rozširuje ustanovením § 757 Obchodného zákonníka tak, že sa vzťahuje aj na porušenie povinnosti
ustanovenej Obchodným zákonníkom. Pojem zodpovednosti za škodu treba považovať za nepriaznivý

právny následok predvídateľný sankčnou zložkou právnej normy, postihujúceho toho, kto porušil
primárnu právnu povinnosť. Takýto právny následok spočíva v tom, že rušiteľovi primárnej povinnosti
následne vzniká sekundárna povinnosť, ktorú doteraz nemal, ako zodpovednostná právna povinnosť,
ktorá je zameraná na reparáciu a prípadne na reštitúciu narušeného právneho stavu. Predpoklady
vzniku obchodno-právnej zodpovednosti podľa § 373 sú objektívneho charakteru a poškodenej osobe

vznikne nárok na náhradu škody vtedy, ak preukáže, že druhá strana porušila povinnosť zo záväzkového
vzťahu, že jej vznikla určitá škoda, a existuje príčinná súvislosť medzi porušením zmluvnej povinnosti
a vznikom škody. Porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu ako základný predpoklad vzniku
zodpovednosti škodu nahradiť musí byť poškodeným preukázané. V občianskom súdnom konaní
je úlohou žalobcu preukázať, že došlo k určitému skutku, z ktorého je vyvodzovaná zodpovednosť

žalovaného za porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu, vznik škody ako aj príčinnú súvislosť, ktorá
nemôže byť riešená všeobecne, ale vždy len v konkrétnych súvislostiach. Medzi porušením povinnosti
zo záväzkového vzťahu ako príčiny a škodou, vrátane jej rozsahu ako následku, musí byť objektívna
existencia príčinnej súvislosti. Otázka príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti zo záväzkového
vzťahu a konkrétnou škodou je otázkou skutkovou. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má

preto zásadný význam otázka, čo konkrétne bolo tým konkrétnym porušením záväzkového vzťahu, ktoré
viedlo k spôsobeniu škody spoločnosti a vzťah príčiny a následku.

26. Žalobca podľa podanej žaloby pri jej skutkovom zdôvodňovaní kládol dôraz na to, že žalovaný
podľa jeho výpovede pred orgánom činným v trestnom konaní nechal pokladničku s hotovosťou so

sumou minimálne 31.350,88 eur s kľúčom v zámku na sekretariáte v sídle spoločnosti a o tento
majetok sa už vôbec nestaral. Nakoľko k odovzdaniu účtovníctva a nulovej hotovosti v pokladniach
došlo až 05.04.2011 na základe preberacieho protokolu, žalovaný ako bývalý konateľ porušil povinnosť
o odbornú starostlivosť o majetok žalobcu najhrubším možným spôsobom. Hotovosť mal v záujme
spoločnosti - žalobcu uložiť na bankový účet a nie nechať taký značný obnos peňazí v neuzamknutej

pokladničke v prenajatých priestoroch. Na základe týchto skutočností však nemožno urobiť záver o
dôvodnosti žaloby. Na žalobcovi, ktorý bol v pozícii subjektu civilného súdneho konania, ktorý mal
preukázať konkrétny skutok, od ktorého odvádza záver o spôsobení škody spoločnosti i vzťah príčiny
a následku sa žiadalo, aby v konaní tieto skutočnosti preukázal. Pokiaľ žalobca tvrdí, že žalovaný mal
uložiť hotovosť na bankový účet a tým porušiť odbornú spôsobilosť podľa § 135a Obch. zákonníka, súd

uvádza, že takáto povinnosť žalovanému nevyplývala ani z právnych predpisov (je bežné, že v pokladni
spoločností býva zložená i väčšia hotovosť, takéto konanie nebolo právnymi predpismi zakázané) a ani z
predpisov spoločnosti alebo zo zvyklostí spoločnosti. Preto zloženie hotovosti do pokladne nemôže byť
porušením odbornej spôsobilosti pri výkone funkcie štatutárneho orgánu. Okrem toho samotné zloženiehotovosti do pokladne nemohlo spoločnosti spôsobiť predmetnú škodu a teda aj keby bolo zloženie
hotovosti do pokladne porušením povinnosti, ešte tým nedošlo ku vzniku škody. Neexistuje preto vznik
škody a ani žiadna príčinná súvislosť medzi deklarovanou škodou a údajným porušením povinnosti.

Rovnako nemožno uzavrieť ani porušenie ust. § 66 ods. 2 posledná veta Obchodného zákonníka, keď
žalobca nešpecifikoval o akú hrozbu vzniku škody sa malo jednať a v akej príčinnej súvislosti je to s
uplatneným nárokom. Prístup k predmetnej pokladni mali okrem žalovaného aj druhý konateľ žalobcu a
jeho brat. Žalobca teda v konaní dostatočne nekonkretizoval (a najmä nepreukázal), aký určitý skutok
malbyťtýmprotiprávnymúkonomžalovanéhoakokonateľaspoločnosti,ktorýspoločnostižalobcuškodu

spôsobil. V prípade, ak spoločnosť alebo veritelia spoločnosti uplatňujú nároky na náhradu škody, proti
konateľom spoločnosti, ktorí mali porušiť svoje povinnosti pri výkone ich pôsobnosti, je v súdnom konaní
úlohou žalujúcej strany preukázať, že došlo k určitému skutku, z ktorého je vyvodzovaná zodpovednosť
žalovaného konateľa za protiprávny úkon. Súd v ďalšom poukazuje na skutočnosť, že zo spisu
tunajšieho súdu sp. zn. 10Cb/70/2011 mal preukázané, že medzi RNDr. G. B. a žalovaným sa minimálne
od roku 2009 prejavovali nezhody v súvislosti s riadením spoločnosti a vybavovaním jej záležitostí.

Následkom toho sa rozišli a ich komunikácia a spolupráca ako medzi spoločníkmi sa obmedzila na
minimum. Rokovali o odkúpení obchodného podielu žalovaného. Ústne preberali aj alternatívu zrušenia
spoločnosti. Žalovaný sa rozhodol vzdať funkcie konateľstva. Žalovanému ako konateľovi zanikla
funkcia konateľa dňa 23.07.2010. Od tohto dátumu stratil akúkoľvek možnosť disponovať s majetkom
spoločnosti túto už mal len RNDr. G. B. ako jediný konateľ. Aj účtovnú závierku k 31.12.2010 tak

vyhotovoval už iba konateľ žalobcu RNDr. G. B., ktorý v súvahe za rok 2010 potvrdil stav pokladne k
31.12.2010 sumu 62.292 eur. Nemožno neuviesť, že je zarážajúce, že RNDr. túto skutočnosť potvrdil
bez toho, aby si skutočnosť, že má v pokladni hotovosť v uvedenej výške aj preveril. Žalobca tak sám
potvrdil stav v pokladni k 31.12.2010 vrátane údajne chýbajúcej žalovanej sumy. Faktúry v sumách
31.352,99 eur a 8.342,16 eur a 952 eur, celkovo v sume 40.647,15 eur boli zaplatené v hotovosti a

peniaze boli vložené do pokladne žalovaného. Žalobca však nepreukázal, že hotovosť, ktorá bola v
pokladni žalovaného a ktorá je predmetom tohto konania sa stratila v dôsledku porušenia povinnosti
žalovaného pri výkone jeho pôsobnosti ako konateľa a že za takto vzniknutú škodu zodpovedá žalovaný.
Majetok a peniaze mal snahu žalovaný RNDr. B. odovzdať ešte v júli 2015, potom, ako sa vzdal funkcie
konateľa spoločnosti žalobcu. Zástupcovi žalobcu mal však možnosť majetok spoločnosti odovzdať až

05.04.2011.Peniaze, ktorésúpredmetomtohtokonaniaaktorépodľatvrdeniažalovanéhovpokladniku
dňu 23.07.2010 chýbali, mohol vziať ktokoľvek, keď žalovaný nebol jedinou osobou, ktorá disponovala
s kľúčmi od miestnosti, kde spoločnosť sídlila a kde bola pokladňa s finančnou hotovosťou umiestnená.
Do miestnosti sa mohli dostať aj ďalšie tretie osoby. V prejednávanej veci žalobca nepreukázal také
skutkové okolnosti, na základe ktorých by súd mohol uzavrieť, že za žalobcom tvrdenú škodu zodpovedá

žalovaný, keď nepreukázal porušenie konkrétnej povinnosti konateľa, vznik škody ani príčinnú súvislosť
medzi deklarovanou škodou a údajným porušením povinnosti.

27. S poukazom na uvedené súd konštatuje, že neboli splnené podmienky pre priznanie nároku žalobcu
uplatneného žalobcom v zmysle ust. § 135a a § 66 ods. 2 posledná veta Obch. zákonníka.

28. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu zamietol.

29. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30.Podľa§262odsek1CSPonárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

31. Vzhľadom na to, že v konaní mal žalovaný plný úspech vo veci, súd postupujúc v zmysle § 255 ods.1
CSP, mu priznal náhradu trov konania.

32. Podľa § 262 odsek 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia
písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV na Krajský súd v
Bratislave, a to písomne.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania.

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.