Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 18, 2018

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 8Csp/90/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716214272
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Bauer

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2018:5716214272.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudcom Mgr. Martinom Bauerom v spore žalobkyne: B. C., G.. XX.XX.XXXX, K.

Q.. A. XX/XX, M., proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, o určenie neplatnosti právneho úkonu a iné, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 1.411,05 € v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Stranám sa n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.11.2016 sa žalobkyňa domáhala určenia, že
spotrebiteľská zmluva č. 608900926 zo dňa 02.02.2012 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je
neplatná, že spotrebiteľská zmluva č. 608900926 zo dňa 02.02.2012 uzavretá medzi žalobcom a
žalovaným je bezúročná a bez poplatkov, vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 975,05 € a
náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 02.02.2012 uzavrela so žalovaným zmluvu č.
608900926. Žalobkyňa nikdy nemala vôľu uzavrieť takú zmluvu, ktorej dôsledkom malo byť nezákonné

postihnutie jej majetku a vlastníctva. Preto sa domáha neplatnosti uvedenej spotrebiteľskej zmluvy. V
žalobe poukázala na právne predpisy SR a únijné právo týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Naliehavý
právny záujem odôvodnila tým, že ňou podaná žaloba je vhodný, účinný a správne zvolený procesný
nástroj ochrany jej práv, ktorou sa má dosiahnuť odstránenie spornosti práva a vytvára pevný právny
základ pre právny vzťah účastníkov. Bez takéhoto určenia je jej právo ohrozené a právne postavenie
neisté. Bez určenia súdu, či tu právo je alebo nie, a či tu právny vzťah je alebo nie, je jej právo ohrozené.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzatvorila so žalovaným neobsahuje náležitosti tak, ako to

vyžaduje § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. Medzi neprijateľné zmluvné podmienky patrí aj tzv.
rozhodcovská doložka. Žiada aj o vydanie bezdôvodného obohatenia, o ktoré sa žalovaný obohatil,
keďže spotrebiteľská zmluva neobsahovala zákonom požadované náležitosti v zmysle § 11 ods. 1 písm.
a/ Zákona č. 129/2010 Z.z. Pre prípad porušovania jej zákonných práv navrhla do konania pribrať
prokurátora na ochranu jej práv.

2. Súd konal a rozhodol aj v neprítomnosti žalovaného, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie

doručené riadne a včas. Nepožiadal o odročenie pojednávania.

3. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise a výsluchom žalobkyne zistiac
nasledovný skutkový stav:4. Uznesením zo dňa 28.06.2017, č. k. 8Csp/90/2016-117 súd pripustil zmenu žalobného návrhu
tak, že súd určuje, že spotrebiteľská zmluva č. 608900926 zo dňa 02.02.2012 uzavretá medzi

žalobcom a žalovaným je neplatná, spotrebiteľská zmluva č. 608900926 zo dňa 02.002.2012 uzavretá
medzi žalobcom a žalovaným je bezúročná a bez poplatkov, žalovaný je povinný vydať žalobcovi zo
spotrebiteľskej zmluvy č. 608900926 zo dňa 02.02.2012 bezdôvodné obohatenie vo výške 1.411,05 €
a nahradiť žalovanej trovy konania.

5.Navýzvusúduvsúladesust.§167ods.2Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlen„CSP“)sažalovaný
k podanej žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 23.12.2016 tak, že podľa jeho názoru nenastala
ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia. Žalobca plnil na základe platne uzavretej zmluvy o
úvere. Zmluva o úvere nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú. Akýkoľvek nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia podlieha zo zákona objektívnej premlčacej dobe v trvaní 2 rokov. V žalobe
absentujú skutočnosti rozhodujúce pre určenie začatia plynutia subjektívnej premlčacej lehoty. Žalovaný

má za to, že lehota žalobcovi už márne uplynula dňa 12.09.2016, nakoľko zmluva bola uhradená dňa
12.09.2014 a žalobkyňa podala žalobu na súde až dňa 22.11.2016. Žalobkyňa nijako nepreukázala
možnosť uplatnenia 10 ročnej premlčacej lehoty. Žalobkyňa nemá ani naliehavý právny záujem na
požadovanom určení. Žalovaný má za to, že zmluva o úvere bola uzavretá v súlade s vtedy platnými
právnymi predpismi. Vzhľadom k uvedenému navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

6. Na základe výzvy súdu podľa § 167 ods. 3 CSP sa žalobkyňa vyjadrila k vyjadreniu žalovaného zo
dňa 22.12.2016 tak, že žalovaný použil pri uzatváraní zmluvy pretlačenú formulárovú štandardizovanú
zmluvu, ktorej obsah bol vopred pripravený bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť jednotlivé zmluvné
ustanovenia v dôsledku čoho bol žalobca nútený podpísať celý obsah zmluvy jedným podpisom. K

trvaniu premlčacej doby uviedla, že podľa Obchodného zákonníka je všeobecná premlčacia doba v
trvaní 4 rokov. Dlhodobé ignorovanie zákonnej povinnosti, a to vyčíslenie RPMN sa nedá hodnotiť
inak ako úmyselné konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu.
Už pri podpise zmluvy si bol žalovaný vedomý toho aký produkt ponúka žalobkyni. Už v čase
uzatvárania zmluvy musel žalovaný vedieť, že ide o spotrebiteľský úver, a teda na jeho strane existoval

minimálne eventuálny úmysel na bezdôvodnom obohatení. V danom prípade sa uplatňuje 10 ročná
premlčacia doba. Na veci má naliehavý právny záujem, ktorý odôvodnila rovnako ako v podanej žalobe.
Zmluva o úvere obsahuje nespočetné množstvo neprijateľných podmienok a nekalých obchodných
praktík. Zmluva je neplatná od počiatku. Nikdy nebola uzavretá, pretože zmluvu nepodpísali oprávnené
osoby. Každá zmluva musí byť podpísaná dvoma zástupcami danej spoločnosti. Keďže nebola takto

podpísaná, zmluva nikdy nevznikla. Žalovanému zaplatila celkovo sumu 1.911,05 €, preto žiada o
vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.411,05 €, o ktoré sa žalovaný obohatil bez právneho
dôvodu. Poskytnutý úver činil 500 €.

7. V súlade s výzvou súdu podľa ust. § 168 ods. 4 CSP sa žalovaný vyjadril písomným podaním zo dňa

14.02.2017 k vyjadreniu žalobkyne tak, že zotrval na svojom pôvodnom vyjadrení k žalobe.

8. Podaním zo dňa 23.06.2017 sa žalobkyňa vyjadrila k pojednávaniu, pričom uviedla rovnaké
skutočnosti ako v žalobe a v písomných vyjadreniach.

9. Zo zmluvy o úvere zo dňa 02.02.2012, VS: 608900832, číslo žiadosti 608900926, vyplýva, že
žalobkyňa a žalovaný uzavreli zmluvu o úvere, na základe, ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo
výške 500 €. Súčasne sa žalobkyňa zaviazala uhradiť poplatok vo výške 446 €. Celková čiastka, ktorú
musí žalobkyňa uhradiť predstavuje sumu 946 €. Uvedený úver sa zaviazala splácať v 11 mesačných
splátkach vo výške 86 €, počnúc dňom 13.03.2012. Finančné prostriedky boli poskytnuté na iný účel.

V zmluve o úvere absentuje výška RPMN. Súčasťou predmetnej zmluvy o úvere je aj rozhodcovská
zmluva uzavretá podľa § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ktorou si
zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vznikli zo zmluvy o úvere budú riešené pred stálym
rozhodcovským súdom, zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské
Rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761.

10. Dňa 02.02.2012 bola uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným aj dohoda o zrážkach zo mzdy a
iných príjmov na zabezpečenie poskytnutého úveru, ktorou žalobkyňa ako dlžník súhlasila s tým, aby
žalovaný zrážal z jej mzdy čiastku 86 €.11. Z potvrdenie Univerzitnej nemocnice Martin zo dňa 17.01.2014 vyplýva, že žalobkyni boli
vykonávané zrážky zo mzdy vo výške 86 € mesačne.

12. Z oznámenia o splatení úveru zo dňa 21.08.2014 vystavenom žalovaným vyplýva, že žalovaný
oznámil žalobkyni, že úver, ktorý čerpala na základe zmluvy o úvere č. 608900832 zo dňa 02.02.2012
bol v plnej výške uhradený dňa 19.08.2014.

13. Z potvrdenia o prevzatí finančných prostriedkov zo dňa 19.08.2014 vyplýva, že žalobkyňa celkovo
uhradila žalovanému sumu 1.065,05 €.

14. Z oznámenia o aktuálnej výške dlžnej sumy zo dňa 19.08.2014 vyplýva, že žalovaný oznámil
žalobkyni, že dňa 14.03.2014 uhradila istinu úveru spolu s poplatkom vo výške 946 €. Nakoľko však
uvedenú sumu nesplácala podľa dohodnutého splátkového kalendára a neuhradila ju v stanovenom

čase, dostala sa do omeškania, s čím vznikli ďalšie náklady vo výške 965,05 €. Výška záväzku voči
žalovanému sa tak zvýšila na celkovú sumu 1.911,05 €, z ktorej ku dňu 19.08.2014 žalobkyňa uhradila
celkom 1.878 € a aktuálna výška dlhu predstavuje sumu 33,05 €.

15. Z oznámenia Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 21.03.2017 adresovanej žalobkyni vyplýva, že

Ministerstvo spravodlivosti na základe žiadosti žalobkyne posúdilo predmetnú zmluvu o úvere zo dňa
02.02.2012,pričomuviedlo,ževpredloženejzmluveabsentujúúdajevyžadované Zákonomč.129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v dôsledku čoho možno považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez
poplatkov. Odplata je podľa názoru MS SR neprimeraná. Podstatne prevyšuje odplatu stanovenú v ust.
§ 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka.

16. Na pojednávaní dňa 28.06.2017 žalobkyňa zotrvala na podanej žalobe v znení po pripustení jej
zmeny. Uviedla, že jej bol poskytnutý úver v celkovej výške 500 € v roku 2012, ktorý splatila vo výške
1.911,05 €. Poslednú splátku úveru vykonala dňa 19.08.2014. Podľa jej názoru subjektívna premlčacia
doba v trvaní 3 rokov začala plynúť v roku 2016, kedy sa dozvedela z MS SR, že žalovaný používa

nekalé obchodné praktiky a zmluva obsahuje neprimerané zmluvné podmienky. Teda o neprijateľných
zmluvných podmienkach sa dozvedela až zo stanoviska MS SR. Ďalšou neprijateľnou zmluvnou
podmienkou je to, že žalovaný neuvádza v zmluve RPMN. Žalobu si písala sama. Pozná problematiku
spotrebiteľov. Je oboznámená aj so zákonom č. 129/2010 Z.z. Žalovaný obchádzal tento zákon, nakoľko
svoje zmluvy úmyselne uzatvára podľa Obchodného zákonníka. Splátka úveru nie je rozdelená na istinu

a úroky a iné poplatky. V ostatnom zotrvala na svojich písomných vyjadreniach.

17. Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 28.06.2017, č. k. 8Csp/90/2016-118, tak, že žalobu zamietol
v celom rozsahu a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil tým,
že z dôvodu vznesenia námietky premlčania žalovaným nepriznal žalobkyni nárok na bezdôvodné

obohatenie aj napriek tomu, že úver je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Súd vychádzal
z objektívnej premlčacej doby 3 roky a subjektívnej premlčacej doby 2 roky. Subjektívna lehota podľa
názoru súdu na uplatnenie nároku mohla začať plynúť odo dňa, keď žalobkyňa zaplatila jednotlivé
plnenia splátky v súvislosti so splácaním úveru nad rámec toho, na čo bola povinná. Rozhodujúci je
moment kedy sa oprávnený subjekt dozvie také okolnosti, ktoré sú relevantné pre uplatnenie jeho práva

na súde. Touto vedomosťou sa rozumie znalosť skutkových okolností, z ktorých možno zodpovednosť
za bezdôvodné obohatenie vyvodiť, nie znalosť právnej kvalifikácie. Žalobkyňa splatila úver v celkovej
výške 1.911,05 € dňa 19.08.2014, kedy uhradila poslednú splátku, pričom žaloba bola podaná až dňa
22.11.2016. Vychádzajúc z ust. § 107 OZ subjektívna premlčacia doba začala plynúť najneskôr dňa
19.08.2014 a uplynula dňa 19.08.2016, teda viac ako 3 mesiace pred podaním žaloby. Preto súd

považoval plnenia, ktoré žalobkyňa poskytla žalovanému nad rámec poskytnutého úveru vo výške
1.411,05 € z dôvodu žalovaným vznesenej námietky premlčania za premlčané.

18. Na základe odvolania žalobkyne Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 29.03.2018, č. k.
5Co/347/2017-167, rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Vyslovil právny názor, že došlo k porušeniu práv strán sporu na spravodlivý proces a k nesprávnemu
právnemu posúdeniu veci. Súd prvej inštancie síce právny vzťah medzi stranami sporu posúdil
správne ako spotrebiteľský. Rozhodnutie okresného súdu však považoval za predčasné, nakoľko sa
súd nedostatočným spôsobom zaoberal podanou námietkou premlčania zo strany žalovanej, a topredovšetkým začatím a plynutím subjektívnej premlčacej lehoty, t.j., kedy sa žalobkyňa dozvedela a
preukázateľne nadobudla vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia. Odvolací súd poukázal na
existenciu nálezu Ústavného súdu zo dňa 03.10.2012, č.k. ÚS 33/2012, ktorého názormi je v plnom

rozsahu viazaný súd prvej inštancie ako aj odvolací súd. V uvedenom náleze ústavný súd konštatoval,
že námietka premlčania v zásade dobrým mravom neodporuje, ale môžu nastať situácie, že uplatnenie
námietkyjevýrazomzneužitiaprávanaúkorúčastníka,ktorýmárneuplynutiepremlčacejdobenezavinil,
a voči ktorému by za takejto situácie zánik nároku v dôsledku uplynutia premlčacej doby bol neprimerane
tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a charakterom ním uplatňovaného práva a s dôvodmi, pre

ktoré svoje právo neuplatnil včas. V duchu tohto právneho názoru sa uplatnenie premlčacej námietky
môže priečiť dobrým mravom len vo výnimočných prípadoch, kedy bolo na úkor účastníka, ktorý márne
uplynutie premlčacej doby nezavinil alebo, keď by sa aprobovalo konanie, ktoré je contra bonos mores.
Podľa názoru odvolacieho súdu ide práve v predmetnej veci o takýto výnimočný prípad. Pokiaľ ide o
konštatovanie okresného súdu uvedené v bode 18. napadnutého rozsudku (zamietnutie žaloby v časti
určenie neplatnosti zmluvy o úvere a bezúročnosti úveru), odvolací súd sa s týmto konštatovaním v

plnom rozsahu stotožnil.

19. Na pojednávaní dňa 18.07.2018 žalobkyňa uviedla, že úver splatila v roku 2014. Následne po dvoch
rokochsavroku2016dozvedelavCentresprávnejpomoci,žetietoúveryposkytovanéžalovanýmniesú
v súlade so zákonom, teda, že sú bezúročné a bez poplatkov. Preto požiadala Ministerstvo spravodlivosti

SR o stanovisko k danému úveru. Ministerstvo spravodlivosti jej listom zo dňa 21.03.2017 oznámilo,
že predmetný úver by mal byť bezúročný a bez poplatkov a teda, že zaplatila viac ako mala. Týmto
oznámením nadobudla vedomosť o tom, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil na jej úkor. V ostatnom
zotrvala na tom, čo bolo uvedené v priebehu konania.

20. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

Podľa § 1 ods. 1 Zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy tento zákon
upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru, podmienky na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov,

podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 9 ods. 2 písm. j) Zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho
zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti ročnú percentuálnu

mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných
v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet
tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
Podľa § 11 ods. 1 písm. a) Zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva

o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a)
až k) , r) a y) a § 10 ods. 1 .
Podľa § 451 ods. 1, 2 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 391 ods. 2 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.21. Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd prvej
inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu žalobe žalobkyne čiastočne vyhovel, nakoľko
v časti uvedenej vo výroku tohto rozsudku mal preukázanú jej dôvodnosť. Súd mal preukázané, že

medzi stranami sporu bola dňa 02.02.2012 uzatvorená zmluva o úvere, ktorá bola uzatvorená za
účinnosti zákona č. 129/2010 Z.z. Uvedená zmluva je typickou spotrebiteľskou zmluvou vzhľadom na
právnu povahu účastníkov konania. Za spotrebiteľskú zmluvu sa považuje každá zmluva uzavretá podľa
občianskeho alebo obchodného zákonníka, ako aj podľa ktoréhokoľvek iného právneho predpisu, ktorej
charakteristickým znakom je, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a že spotrebiteľ obsah zmluvy

podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na základe uvedenej zmluvy bol žalobkyni poskytnutý úver vo
výške 500 €, ktorý sa zaviazala splatiť v 11 mesačných splátkach vo výške 86 €. Po preskúmaní
predmetnej úverovej zmluvy súd dospel k záveru, že táto zmluva neobsahuje povinné obsahové
náležitosti vyžadované zákonom. V zmluve absentuje údaj o výške RPMN, ktorú absenciu zákon
sankcionuje tým, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Už pri uzatvorení zmluvy musí byť
dlžníkovi zrejmé aká je hodnota RPMN, nakoľko sa jedná o povinnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom

úvere. Zákon nepripúšťa, aby bol tento údaj oznámený dlžníkovi až po podpise zmluvy, a to ani vtedy,
ak dlžník s uvedeným vyslovene súhlasí. Nie je možné pripustiť, aby sa spotrebiteľ dozvedel podstatnú
náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere až po uzatvorení zmluvy bez možnosti následne prehodnotiť
svoje rozhodnutie uzatvoriť alebo neuzatvoriť zmluvu. Zákon vyžaduje uvedenie presnej hodnoty RPMN,
čo v danom prípade splnené nebolo. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam sa úver považuje za

bezúročný a bez poplatkov a žalovaný mal tak nárok len na zaplatenie tzv. čistej istiny bez akýchkoľvek
úrokov, poplatkov a iných plnení spojených s poskytnutým úverom. Vykonaným dokazovaním mal súd
preukázané, že žalobkyňa uhradila na úver celkovo sumu 1.911,05 €, pričom bola povinná uhradiť len
500 €. Na strane žalovaného tak došlo k bezdôvodnému obohateniu. Aj napriek vznesenej námietky
premlčania zo strany žalovaného súd priznal žalobkyni nárok na zaplatenie bezdôvodného obohatenia

vo výške 1.411,05 €, o ktorú sumu žalobkyňa preplatila poskytnutý úver. Súd prvej inštancie bol viazaný
právnym názorom odvolacieho súdu, a to, že v danom prípade sa jedná o situáciu, kedy je uplatnenie
námietky premlčania v rozpore s dobrými mravmi. Žalobkyňa ako spotrebiteľ nezapríčinila márne
uplynutie premlčacej doby. Preukázateľne sa dozvedela o tom, že úver je bezúročný a bez poplatkov,
a že na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu až v Centre správnej pomoci v roku

2016, pričom následne podala túto žalobu. Jej vedomosť o bezdôvodnom obohatení bola následne
potvrdená aj stanoviskom Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 21.03.2017. V prejednávanej veci by
bola aplikácia námietky premlčania neprimeraným tvrdým postihom. Nad záujmom právnej istoty v
konkrétnych podmienkach prevažuje záujem súladnosti občianskoprávnych vzťahov s dobrými mravmi.
Dodržiavanie pravidiel vyplývajúcich z právnych predpisov a princíp dodržiavania dobrých mravov

nesmie byť však na ujmu princípu právnej istoty a nesmie neprimerane zasahovať do subjektívnych
práv vyplývajúcich z právnych noriem. Odmietnutie akceptácie premlčania je preto na mieste iba pri
výnimočných situáciách, a to vtedy, ak výkon práva by viedol k neprijateľným dôsledkom, možno ho
označiť ako zneužitie práva a znamenalo by tvrdý postih v porovnaní s rozsahom a charakterom ním
uplatňovaného práva s dôvodmi, pre ktoré svoje právo včas neuplatnil. Súd preto odobral ochranu

výkonu práva uplatneného žalovaným, námietke premlčania. Súd prihliadal na to, že žalovaný už v tom
čase si uvedomujúc absenciu zákonom vyžadovaných náležitosti (v zmysle rozhodovacej praxi súdov),
ktoré majú za následok bezúročnosť a bez poplatkovosť úveru, požadoval od žalobkyne splnenie dlhu
aj nad rámec celkovej čiastky (946 €), ktorú sa žalobkyňa zaviazala uhradiť podľa zmluvy.

22. V časti určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, resp. určenia, že predmetná zmluva
je bezúročná a bez poplatkov súd žalobu zamietol. Súd prvej inštancie zotrval na svojom pôvodnom
právnom názore vyslovenom v rozsudku zo dňa 28.06.2017 (bod 18.), ktorého správnosť potvrdil
aj odvolací súd. Preto súd nemal dôvod odchýliť sa od svojho názoru. Všeobecným predpokladom
určovacej žaloby je naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Žalobca musí naliehavý právny

záujem na požadovanom určení práva preukázať. V zásade žalobca nemá naliehavý právny záujem
na určení, či tu právo je alebo nie je, ak už k porušeniu práva došlo, keďže ochranu porušeného práva
môžedosiahnuťžalobounaplnenietak,akosažalobkyňadomáhalavydaniabezdôvodnéhoobohatenia.
Žalobca má naliehavý právny záujem aj vtedy, ak k porušeniu práva síce ešte nedošlo, avšak jeho
právo je neisté alebo ohrozené. Stav tejto neistoty alebo ohrozenia možno preventívne odstrániť tým,

že bude existovať rozhodnutie súdu o existencii, prípadne neexistencii predmetného práva. Z doktríny
preventívneho charakteru určovacej žaloby vyplýva, že žalobný nárok na plnenie konzumuje v sebe aj
určovací žalobný návrh. Ak bola podaná určovacia žaloba aj žaloba na plnenie súčasne znamená to,
že už došlo k porušeniu práva. Inak by žalobcom tvrdený nárok na plnenie nevznikol. Žalobca tým vzásadestratilnaliehavýprávnyzáujemnaurčenípráva.Súdvtakomtoprípadeurčovacejžalobenemôže
vyhovieť.Vprípadeposudzovaniažalobyoplnenie,tedavydaniabezdôvodnéhoobohatenia,sisúdmusí
predbežne posúdiť platnosť, resp. neplatnosť spotrebiteľskej zmluvy, jej bezúročnosť a bezpoplatkovosť.

Žalobkyňou navrhované určovacie výroky nemajú ani preventívny charakter.

23. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

24. O trovách konania súd rozhodol tak, že stranám nepriznal nárok na náhradu trov konania. Každá zo
strán mala pomerný úspech vo veci. Žalobkyňa v časti vydania bezdôvodného obohatenia a žalovaný v
časti určovacích výrokov. Súd prihliadol aj na dôvody, pre ktoré súd čiastočne žalobe vyhovel.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Martin.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v

znení neskorších predpisov.