Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 15, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 5C/67/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412210323
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ida Takáčová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2015:1412210323.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred samosudkyňou JUDr. Idou Takáčovou v právnej veci

navrhovateľa: Stavebné bytové družstvo Bratislava IV, so sídlom Polianky 9, Bratislava, IČO: 00 169
731, zastúpený: Jozef Drvár, advokát, so sídlom Belinského 16, Bratislava proti odporcovi: M.. Z. U.,
bytom Y. 4, H., zastúpený: Mgr. Marek Benedik, advokát, so sídlom Rudnayovo námestie 1, Bratislava
o vypratanie bytu takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný vypratať 2-izbový byt č. XX na X.poschodí bytového domu na ulici D. č. X v H.,
súpisné číslo XXXX do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, bez pridelenia bytovej náhrady.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania pozostávajú zo zaplatenia súdneho
poplatku za návrh v sume 99,50 eura a z trov právneho zastúpenia v sume 570,03 eura k rukám
právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Jozefa Drvára, advokáta so sídlom v Bratislave ul. Belinského
č. 16 do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.7.2012, špecifikovaným dňa 5.11.2014
domáhal, aby súd zaviazal odporcu vypratať nehnuteľnosť: byt č.XX, nachádzajúci sa na 7. poschodí
bytového domu na D. ulici č. X v H. (ďalej aj „byt“) a zároveň ho zaviazal na zaplatenie náhrady trov
konania.

Navrhovateľ návrh odôvodil tým, že ako vlastník odovzdal odporcovi ako svojmu členovi do užívania
vyššie uvedený byt v zmysle rozhodnutia o pridelení bytu. Odporca riadne a včas neplatil nájomné a za
služby súvisiace s nájmom bytu za predmetný byt. Za obdobie roka 2009 mal odporca nedoplatok vo
výške 965,15 eura. Navrhovateľ ako prenajímateľ preto dňa 3.3.2010 písomne vypovedal nájom bytu
s tým, že výpovedná lehota je 3 mesačná a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po dni
doručenia výpovede, ktorá bola doručovaná prostredníctvom pošty ako doporučená listová zásielka.

Odporca bol navrhovateľom výslovne upozornený, že ak po uplynutí výpovednej doby predmetný
družstevný byt nevyprace a neodovzdá navrhovateľovi, vypratávanie sa bude realizovať súdnou cestou.
Odporcadňa30.6.2010podalnávrhnazačatiekonaniavovecineplatnostivýpovedenájmubytu,vedený
na tunajšom súde pod sp. zn. 25C/222/2010, ktorý bol dňa 6.12.2010 zamietnutý. Odvolací súd na
odvolanie odporcu potvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu. Odporca t.č. užíva byt navrhovateľa bez
právneho titulu, protiprávne a doposiaľ ho nevypratal.

Odporca vo svojich vyjadreniach a na pojednávaniach tvrdil, že súd rozsudkom sp. zn. 25C/222/2010 zo
dňa 6.12.2010, ktorý bol následne potvrdený odvolacím súdom návrh o určenie neplatnosti výpovede z
nájmu bytu zamietol z dôvodu, že odporca nepodal návrh na určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu
v zákonom stanovenej 3 mesačnej lehote. Podľa odporcu z účelu § 711 ods. 6 OZ vôbec nevyplýva,že by návrh podľa tohto ustanovenia mal byť výlučným prostriedkom uplatnenia neplatnosti výpovede
a ani to, že by toto právo bolo a už vôbec nie výslovne obmedzené nejakou lehotou. Súd sa podľa
odporcu meritom veci nezaoberal, keď neposúdil otázku, či je výpoveď z bytu daná odporcovi platná

alebo nie. Odporca poukazuje na to, že v danom prípade, ak výpovedný dôvod nebol daný ide o
absolútnu neplatnosť výpovede z nájmu bytu, ktorá nastáva ex lege a na právny úkon sa hľadí, ako
keby nebol urobený bez ohľadu na to, či sa niekto neplatnosti dovolá alebo nie, súd na ňu prihliada
ex offo a nemožno ju konvalidovať. Navrhovateľ vo výpovedi zo dňa 3.3.2010 dôvodí tým, že odporca
nezaplatil riadne a včas nájomné, ako i úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako

3 mesiace, konkrétne za obdobie januára 2009 až decembra 2009, pričom dlh odporcu mal predstavovať
peňažnú sumu vo výške 1.043,16 eura. Odporca tvrdí, že je potrebné skúmať, či mu skutočne vznikol dlh
na nájomnom, pričom sú relevantné ustanovenia Stanov Stavebného bytového družstva Bratislava IV.
Podľa čl. 40 ods. 1 Stanov, nájomca družstevného bytu je povinný platiť nájomné vo výške skutočných
nákladov vynaložených družstvom na jeho prevádzku a správu. Tu odporca tvrdí, že navrhovateľ musí
v prvom rade preukázať, že reálne (skutočne) mal nejaké náklady na prevádzku bytu a jeho správu. Ak

totiž takéto náklady nemal (nevynaložil ich), tak potom je výška nájomného nula a logicky odporca nemal
povinnosť platiť navrhovateľovi nájomné, nie je totiž možné splniť záväzok vo výške nula. Uvedené je
podľa neho dôsledkom určenia výšky nájomného na neziskovom princípe, resp. na princípe, že nájomné
má pokrývať len skutočne vynaložené náklady prenajímateľa. Uvedenú skutočnosť navrhovateľ nemôže
preukázať, pretože reálne náklady na prevádzku bytu a jeho správu nemal, nakoľko tieto náklady v

skutočnosti znášalo iba Spoločenstvo vlastníkov bytov D., teda nie navrhovateľ. Okrem toho poukazuje
na listinu Predpísané a uhradené zálohy za obdobie 01-12/2009, z obsahu ktorej vyplýva, že odporca
má na platbách dokonca preplatok. Výpovedný dôvod tak nebol daný, a teda nedošlo k platnému
skončeniu nájomného vzťahu na základe výpovede zo dňa 3.3.2010, preto je návrh na vypratanie bytu
neopodstatnený.

Odporca na pojednávaní dňa 15.4.2015 uviedol, že je pravdou, že neplatil zálohové platby a za služby
navrhovateľovi, ale platil spoločenstvu vlastníkov bytov. Robil tak preto, lebo je toho názoru a je to
aj skutočnosť, že navrhovateľ nemal žiadne náklady s predmetným bytom, ale malo to spoločenstvo
vlastníkovbytov.Nepodpisovaldohodu,žespoločenstvovlastníkovbytovbudevykonávaťsprávcovstvo,

túto dohodu podpisovali vlastníci bytov, a medzi inými aj navrhovateľ. Keď dostal výzvu od navrhovateľa,
ževykazujedlhnanájomnomazaslužby,necítilsadlžníkom,pretožeuhrádzalmesačnézálohovéplatby
a za služby spojené s užívaním bytu spoločenstvu vlastníkov bytov. Chce poukázať na skutočnosť, že
spoločenstvo vlastníkov bytov každé vyúčtovanie a konkrétne aj vyúčtovanie za sporný byt posielalo,
resp. dalo na vedomie navrhovateľovi. Je pravda, že prevzal aj výpoveď z nájmu bytu, následne aj

reagoval podaním návrhu na súd. Naďalej byt užíva riadne. Doplnil, že podľa čl. 40 bod 1 stanov
navrhovateľa nájomca družstevného bytu je povinný platiť nájomné vo výške skutočných nákladov
vynaložených družstvom na jeho prevádzku a správu. Čo týka jeho platieb vychádzajúc zo sumáru od
1.1.2010 do 30.4.2015 a to každý rok tak ako sú uvádzané v sumáre, tieto neplatil z titulu nájomného
alebo za služby spojené s užívaním bytu - bola to anuita ako člena družstva. Dáva do pozornosti súdu,

že pred vyúčtovaním nie je úhrada splatná.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že odporca uzavrel zmluvu s navrhovateľom a
jeho povinnosťou bolo platiť nájomné navrhovateľovi, čo odporca nerobil. Vzhľadom k tomu, že odporca
vykazoval dlh na nájomnom a za služby s tým spojené, výpoveď navrhovateľa bola dôvodná, bola daná

a riadne doručená, čo tiež navrhovateľ preukázal. Nájomný vzťah bol medzi účastníkmi konania. Tým,
že odporca plnil ďalšiemu subjektu (spoločenstvu bytov), tak spoločenstvo sa bezdôvodne obohatilo v
zmysle § 451 OZ. Odporca bol na skutočnosť, že nesprávne platí platby upozornený výzvou na platenie
zo dňa 27.8.2008. Odporca je nečinný, byt nevypratal, naďalej ho užíva, navrhovateľovi neplatí, preto
žiadal vyhovieť návrhu navrhovateľa.

Právny zástupca odporcu na pojednávaní uviedol rovnaké skutočnosti ako vo svojich predchádzajúcich
vyjadreniach, uviedol, že trvá na všetkých svojich prednesoch, ústnych aj písomných, má za to, že súd je
povinný vyhodnotiť otázku platnosti výpovede. Navrhovateľ nepreukázal, že vynaložil náklady spojené
s bytom. Je potrebné vychádzať z toho, že náklady nevynaložil a vzhľadom na konštrukciu nájomného

podľa stanov a nájomnej zmluvy odporca nebol povinný mu platiť žiadne nájomné. Navyše nakoľko
nebolo do podania výpovede predložené odporcovi riadne vyúčtovanie nájomného a úhrad za služby
spojené s užívaním bytu, ktorým by bolo preukázané, že navrhovateľ skutočne nejaké náklady vynaložil,
nemohol sa odporca dostať do omeškania s platením nájomného a úhrad a nemohol porušil žiadnupovinnosti, vyúčtovanie ktoré predložil navrhovateľ je z 27.7.2010 tzn. až po podaní výpovede. Je to
absurdná situácia, kedy sa od odporcu požaduje vypratanie bytu, lebo nezaplatil nájomné, ktoré ale v
skutočnosti je vo výške nula.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, čk.
25C/222/2010-34 zo dňa 6.12.2010, Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 14Co/213/2011-69
zo dňa 27.9.2011, Výpoveďou z nájmu bytu zo dňa 3.3.2010, Predpísanými a uhradenými zálohami za
obdobie od januára do decembra 2009, potvrdenými spoločenstvom, uznesením Najvyššieho súdu SR

č.k. 4Cdo/173/2013 zo dňa 26.3.2014, Vyhlásením spoločenstva vlastníkov bytov zo dňa 15.1.2010,
ktorým prehlasujú že odporca k 31.12.2009 nevykazuje nedoplatky za plnenia, sumárnou analýzou
platieb od 1.1.2008 do 28.2.2015, správou o hospodárení za rok 2009 od navrhovateľa, súhrnom
celkových nákladov predloženým navrhovateľom, Zmluvou o nájme bytu zo dňa 7.3.1994, vrátením
platby 900,03 eura, sumárom od 1.1.2010 do 30.4.2015, výzvou na platenie a usporiadanie vzťahov, čl.
40 stanov družstva a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ ako prenajímateľ a odporca ako nájomca uzavreli dňa 7.3.1994 nájomnú zmluvu na dobu
neurčitú, na základe ktorej prenechal odporcovi ako členovi družstva do užívania za nájomné dvojizbový
byt č. XX, nachádzajúci sa v objekte XXXX, súpisné číslo XXXX na D. č. X v H., na 7. poschodí. Odporca
sa o. i. v nájomnej zmluve zaviazal platiť nájomné a úhrady za plnenie poskytované s užívaním bytu vo

výške skutočných nákladov vynaložených prenajímateľom na jeho prevádzku a správu.

Zo sumárnej analýzy platieb za obdobie od 1.1.2008 do 28.2.2015 súd zistil, že odporca mal na platbách
za január až december 2009 nedoplatok vo výške 1043,16 eura.

Z výpovede zo dňa 3.3.2010 súd zistil, že navrhovateľ v súlade s § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho
zákonníka vypovedal odporcovi nájom predmetného bytu, z dôvodov hrubého porušenia povinností
vyplývajúcich z nájmu bytu, ktorých sa odporca dopustil tým, že neplatil nájomné ako i úhrady za plnenia
poskytované s užívaním bytu za čas dlhší ako 3 mesiace. Odporca neuhrádzal navrhovateľovi zálohové
platbyvobdobíodjanuára2009dodecembra2009ajehodlhnazálohovýchplatbáchkudňu31.12.2009

predstavoval sumu vo výške 1.043,16 eura. Výpoveď odporca prevzal osobne dňa 26.3.2010, ako
vyplýva z predloženej doručenky.

Odporcasanasúdedomáhalurčenianeplatnostivýpovedeznájmubytu.Zrozsudkutunajšiehosúdusp.
zn. 25C/222/2010-34 zo dňa 6.12.2010, právoplatného dňa 9.11.2011 súd zistil, že návrh odporcu (tam

navrhovateľa) bol zamietnutý z dôvodu, že návrh bol podaný po uplynutí trojmesačnej lehoty. Po podaní
odvolania odporcu (tam navrhovateľa) Krajský súd v Bratislave rozhodnutím č.k. 14 Co/213/2011-69,
14Co/376/2011-69 zo dňa 27.9.2011 potvrdil rozsudok tunajšieho súdu ako vecne správny. Dovolanie
v tejto veci podané odporcom (tam navrhovateľom) bolo odmietnuté uznesením Najvyššieho súdu SR
č.k. 4Cdo/173/2013 zo dňa 26.3.2014.

Z výsluchu odporcu súd okrem iného zistil, že tento zálohové platby a všetky platby platil na účet
Spoločenstva vlastníkov bytov, pričom pripúšťa, že mu bola navrhovateľom doručená výzva, aby platil
na ním určený účet. Potvrdil, že návrh na súd ohľadom výpovede z nájmu podal dňa 30.6.2010.

Po poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p., právny zástupca navrhovateľa nenavrhol vykonať ďalšie dôkazy a
skutočnosti. Právny zástupca odporcu navrhol, aby súd doplnil dôkazy - vypočul V.. D. Q. ako svedka, ku
skutočnosti, prečo odporca uhrádzal zálohové platby a za služby spojené s užívaním bytu spoločenstvu
a nie navrhovateľovi, a tiž navrhol zabezpečiť zápisnicu zo schôdze spoločenstva vlastníkov bytov, kde
bolo rozhodnuté o tom, ako sa budú uhrádzať platby za užívané byty, kde bola potvrdená dohoda ako

sa má platiť za byty, pričom poukazoval na to, že rozhodnutia vlastníkov sú pre navrhovateľa ako člena
záväzné.

Súd uznesením zamietol návrh zo strany právneho zástupcu odporcu vypočuť svedka V.. Q. ako aj
oboznámiť sa s obsahom zápisnice, kde spoločenstvo vlastníkov bytov rozhodlo o uhrádzaní nájmu a za

služby spojené s užívaním bytu pre vlastníkov bytov z dôvodu, že doterajším vykonaným dokazovaním
má súd dostatočne preukázaný skutkový a právny vzťah v súvislosti s predmetom sporu.Podľa § 710 ods. 1,3 Občianskeho zákonníka (OZ), nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi
prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou.

Ak bola daná výpoveď, skončí sa nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota
je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola
nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi písomne určiť dlhšiu výpovednú lehotu.
Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu
(Občianskeho súdneho poriadku).

Podľa § 711 ods. 1 písm. d) OZ, prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak nájomca hrubo porušuje
svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia
poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace, alebo tým, že prenechal byt alebo jeho časť
inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa.

Podľa § 712a ods. 3 OZ, ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d) nájomcovi,
ktorý preukáže, že je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, nájomca má právo len na náhradné
ubytovanie. V iných prípadoch skončenia nájomného pomeru z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d)
nájomca nemá právo na bytovú náhradu; ak ide o dôvod hodný osobitného zreteľa, má nájomca právo
na prístrešie.

Podľa § 123 OZ, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 126 ods. 1,2 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva

neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

Súd pri rozhodovaní vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania. Po zhodnotení všetkých dôkazov
podľa ust. § 132 O.s.p., kedy hodnotil každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,

mal súd preukázané, že návrh bol podaný dôvodne.

Vykonaným dokazovaním mal súd jednoznačne preukázané, že navrhovateľ je vlastníkom predmetného
bytu a odporca neoprávnene zasahuje do jeho práva. Nájom bytu vzniknutý medzi účastníkmi zanikol
v zmysle § 710 ods. 1,3 OZ písomnou výpoveďou zo dňa 3.3.2010, ku dňu 30.6.2010. Trojmesačná

výpovedná doba začala plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola odporcovi
v zmysle Občianskeho súdneho poriadku doručená výpoveď. Výpoveď bola odporcovi doručená dňa
26.3.2010, t.j. trojmesačná výpovedná doba začala plynúť dňom 1.4.2010 a uplynula dňa 30.6.2010.
Výpovedným dôvodom bolo v súlade s § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka hrubé porušenie
povinností vyplývajúcich z nájmu bytu, keď odporca neplatil nájomné ani úhrady za plnenia poskytované

s užívaním bytu čas dlhší ako 3 mesiace.
Odporca predmetný byt, napriek výzve nevypratal ani neodovzdal navrhovateľovi, od 1.7.2010 ho užíva
bez právneho dôvodu, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a
odporcovi uložil povinnosť byt vypratať.

V prípadoch skončenia nájomného pomeru z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d) okrem hmotnej núdze
z objektívnych dôvodov nájomca nemá právo na bytovú náhradu, preto mu súd uložil vypratať byt bez
bytovej náhrady. Súd nevzhliadol, v prípade odporcu iné dôvody hodné osobitného zreteľa vek, zdravie
alebo rodinnú situáciu odporcu a preto mu nepriznal ani právo na prístrešie.

Obranu odporcu súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Súd mal z výsledkov predchádzajúcich konaní
vedených na tunajšom súde medzi navrhovateľom a odporcom, najmä z konania o určenie neplatnosti
výpovede jednoznačne preukázané, že odporca podal návrh na určenie neplatnosti výpovede z nájmu
bytu dňa 30.6.2010 a to po uplynutí zákonom stanovenej trojmesačnej lehoty, keď táto začala plynúť
dňa 27.3.2010 a uplynula dňa 28.6.2010. Odporca túto skutočnosť v konaní ani nepopieral. Tvrdil však,

že nejde o prekludovaný nárok, pretože sporná výpoveď je absolútne neplatným právnym úkonom, na
čo musí súd prihliadať ex offo a žiadal, aby sa súd v tomto konaní zaoberal platnosťou danej výpovede.Súd je toho názoru, že v prípade lehoty podľa § 711 ods. 6 OZ ide jednoznačne o prekluzívnu lehotu,
ktorej márnym uplynutím zanikajú práva s ňou spojené v zmysle §578 OZ. Je nepochybné, že podstata
právnej úpravy § 711 ods. 6 OZ spočíva v tom, že ak nájomca, ktorému prenajímateľ dal výpoveď z

nájmu bytu chce zániku nájmu zabrániť, nemá inú možnosť, než v zákonom ustanovenej trojmesačnej
lehote od doručenia výpovede, podať návrh na súd o neplatnosť výpovede, lebo v opačnom prípade
právo nájomcu uplatniť tento nárok na súde zaniká. Ak túto možnosť nájomca nevyužije v rámci iného
konania, súdy už nemôžu riešiť otázku platnosti výpovede z nájmu bytu a to ani ako otázku predbežnú.
To znamená, že odporca nemôže toto zákonné ustanovenie obchádzať tak, že sa bude po zmeškaní

lehoty podľa § 711 ods. 6 OZ, bez obmedzenia domáhať neplatnosti výpovede v iných konaniach
pod zámienkou riešenia tejto otázky ako predbežnej. Čo sa týka rozhodnutí najvyššieho súdu, ktorými
právny zástupca podporil obranu odporcu v tomto konaní, súd len pre čistotu uvádza, že tieto nie je
možné aplikovať na daný prípad. V rozhodnutí 5Cdo/64/2012 sa riešila otázka neexistencie úkonu -
výpoveď nedal vlastník- prenajímateľ a teda ide o negotium nullum (nulitný alebo neexistujúci úkon). Súd
podotýka, že je potrebné rozlišovať medzi neplatnosťou a neexistenciou právneho úkonu. V rozhodnutí

2Cdo/262/2007 sa riešila situácia, že výpoveď nemala zákonné náležitosti. V prípade, že výpoveď
existuje, bola daná vlastníkom/ prenajímateľom, bola doručená a má zákonné náležitosti súd už po
uplynutí 3 mesačnej prekluzívnej lehoty nemôže výpoveď skúmať z hľadiska jej platnosti, čo vyplýva aj
z odporcom predložených rozhodnutí.

Ďalšími tvrdeniami odporcu sa súd z vyššie uvedených dôvodov nezaoberal.

Už nad rámec k obrane odporcu týkajúcej sa tvrdenia odporcu, že si plnil povinnosti nájomcu a riadne
uhrádzal predpísané platby spoločenstvu vlastníkov bytov a dokonca mal na týchto platbách preplatok
súd dodáva. Tieto tvrdenia odporcu sú vo vzťahu k predmetnej veci irelevantné, pretože odporca bol

v nájomnom vzťahu s navrhovateľom a len jemu a nikomu inému bol povinný uhrádzať nájomné a
platby spojené s užívaním bytu. To, že odporca plnil bez právneho dôvodu inému subjektu- spoločenstvu
vlastníkov bytov neznamená, že sa týmto plnením zbavil dlhu, ktorý mal voči navrhovateľovi. V konaní
bolo preukázané a z vyjadrení samotného odporcu vyplýva, že tento vedel o tom, že má platiť
navrhovateľovi, ale zámerne naďalej plnil spoločenstvu vlastníkov bytov, s ktorým nebol v právnom

vzťahu, pričom jeho pohnútky pre takéto konanie sú pre zánik dlhu u navrhovateľa nepodstatné.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý mal vo veci
plný úspech priznal plnú náhradu trov konania 669,53 eura. Trovy konania navrhovateľa predstavujú
zaplatený súdny poplatok za návrh v sume 99,50 eura a trovy právneho zastúpenia vo výške 570,03

eura.

Trovy právneho zastúpenia navrhovateľa súd vyčíslil v zmysle § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. a za
jedenúkonprávnejpomocipriznal1/13výpočtovéhozákladuzapríslušnýrok(2012,2013,2014a2015).

Odmena právneho zastúpenia advokátovi JUDr. Jozefovi Drvárovi bola priznaná za 10 úkonov:
a) 58,69 eura - prevzatie a príprava zastúpenia dňa 16.7.2012
b) 58,69 eura - spísanie návrhu na začatie konania dňa 20.7.2012
c) 19,56 eura- (1/3- z výpočtového základu 58,69 eura) ďalšia porada s klientom dňa 10.12.2012
d) 58,69 eura - písomné vyjadrenie zo dňa 17.12.2012

e) 15,01 eura (1 z výpočtového základu 60,07 eura)- účasť na pojednávaní bez prejednania veci dňa
3.4.2013
f) 20,02 eura- (1/3- z výpočtového základu 60,07 eura) ďalšia porada s klientom dňa 5.6.2014
g) 15,46 eura (1 z výpočtového základu 61,87 eura) - účasť na pojednávaní bez prejednania veci dňa
5.11.2014

h) 20,62 eura - (1/3- z výpočtového základu 61,87 eura) - ďalšia porada s klientom dňa 12.a 15.12.2014
i) 64,53 eura - písomné podanie zo dňa 3.3.2015
j) 64,53 eura- účasť na pojednávaní dňa 15.4.2015

t.j. za úkony spolu 395,80 eura + režijný paušál suma 79,23 eura (4x 7,63 eura režijný paušál za rok

2012, 1x 7,81 eura za rok 2013, 3x 8,04 eura za rok 2014 a 2x8,39 eura za rok 2015) + 95 eur (20%
DPH) = spolu 570,03 eura.Za účasť na pojednávaní bez prejednania veci dňa 3.4.2013 a dňa 5.11.2014 súd právnemu zástupcovi
navrhovateľa priznal odmenu vo výške 1 uplatneného úkonu, vzhľadom na to, že tieto pojednávania
boli odročené bez prejednania veci. Za písomné podanie zo dňa 5.6.2014 a zo dňa 15.12.2014 súd

právnemu zástupcovi odmenu nepriznal vzhľadom na to, že sa nejednalo o vyjadrenia vo veci, ale iba
o oznámenie výsledkov rokovaní s navrhovateľom.

Náhradu trov konania je odporca povinný zaplatiť advokátovi navrhovateľa (§ 149 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom Okresného súdu
Bratislava IV, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci možno
odôvodniť len tým, že (§ 205 ods. 2 O.s.p.)

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V prípade, ak povinná dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.