Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 25, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/137/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214210880
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4214210880.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a sudkýň JUDr.

Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Pajštúnska č. 5, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska
č. 5, proti žalovanej: G. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., W. XXXX/X, o zaplatenie 6.425,37 eura s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 25. 01. 2017 č.
k. 14C/715/2014-114 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej priznáva náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanej nepriznal náhradu trov
prvoinštančného a odvolacieho konania.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil poukazom na ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej
len OZ) v znení platnom od 01. 01. 2008, § 52 ods. 2, § 53 ods. 1 - 4 písm. b/, § 54 ods. 1 a 2, §
121 ods. 3, § 524 ods. 1 a 2, § 879j OZ; § 497, § 499, § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej
len OBZ), § 1 ods. 1, § 2 písm. a/ a b/, § 3 ods. 1 a 2 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských

úveroch; § 2 ods. 1 a § 92 ods. 8 zák. č. 483/201 Z. z. o bankách (ďalej len ZoB). V odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu
sumu 6.425,37 eura s príslušenstvom a náhradu trov konania na tom skutkovom základe, že žalovaná
s jeho právnym predchodcom (spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s.) uzatvorila dňa 22. 10. 2007
zmluvuč.212527357,nazákladektorejjejboliposkytnutéfinančnéprostriedky,ktorésazaviazalariadne
splatiť. Celkovú dlžnú suma ku dňu postúpenia pohľadávky vyčíslil v sume 7.300,04 eura, pričom si
uplatnilnároknazaplateniedlžnejistinytitulomneuhradenýchsplátoksplatnýchvobdobíod20.06.2010

do 20. 09. 2017 v celkovej výške 6.446,88 eura (z ktorej sumy žalovaná uhradila dňa 27. 01. 2014 sumu
21,51 eura), úroku z omeškania vyčísleného z dlžných splátok za obdobie od 21. 06. 2010 do 27. 01.
2014celkovevovýške804,74eura,úrokuzomeškaniavovýške8,75%ročnezosumy6.425,37euraod
28. 01. 2014 do zaplatenia. O tejto žalobe rozhodol súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 14C/715/2014-63
zo dňa 30. 04. 2015, ktorým žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal, proti ktorému
sa žalobca odvolal a Krajský súd v Nitre ako súd odvolací uznesením č. k. 6Co/15/2016-92 zo dňa
31. 05. 2016 tento rozsudok zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. Po opätovnom prejednaní

veci dôvodil, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1514/2012/CE uzatvorenej medzi
žalobcom a spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. dňa 13. 12. 2012 žalobca nadobudol od svojho
právneho predchodcu pohľadávku voči žalovanej titulom zmluvy o splátkovom úvere, pričom táto bola
špecifikovaná v prílohe č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok. Oznámenie o postúpení pohľadávkybolo žalovanej oznámené písomným podaním právneho predchodcu žalobcu zo dňa 18. 12. 2012. Z
prílohy zmluvy o postúpení pohľadávok vyplynulo, že v čase postúpenia pohľadávky (t.j. k 13. 12. 2012)
bola žalovaná v omeškaní s úhradou dlžnej sumy 1209 dní. Z prílohy zmluvy o postúpení pohľadávok

vyplynulo, že dlžníci titulom poskytnutého úveru ku dňu postúpenia pohľadávky dlhovali sumu 7.300,04
eura, ktorá pozostávala z nesplatenej istiny vo výške 5.941,63 eura, úroku vo výške 903,74 eura, úroku
z omeškania vo výške 406,83 eura a ostatného príslušenstva vo výške 47,84 eura. Mal za preukázané,
že právny predchodca žalobcu výzvou zo dňa 20. 10. 2009 oznámil žalovanej, že je ku dňu 30. 09.
2009 v omeškaní s úhradou svojho záväzku titulom úverovej zmluvy č. 212527357 vo výške 225,37

eura a zároveň ju vyzval na úhradu dlžnej sumy do 10 dní od doručenia výzvy s tým, že v prípade
neuhradenia dlžnej sumy v stanovenej lehote pristúpi k zvereniu vymáhania pohľadávky do mandátnej
správytretejosoby.Zvýzvykúhradeaoznámeniaovyhlásenímimoriadnejsplatnostipohľadávkyzodňa
05. 02. 2013 vypracovanej žalobcom a adresovanej žalovanej zistil, že touto žalobca oznámil žalovanej,
že pre porušenie zmluvy o úvere č. 212527357 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 05. 02.
2013 a zároveň vyčíslil svoju pohľadávku na sumu vo výške 7.526,96 eura, pričom žalovanú vyzval

na zaplatenie tejto sumy. Argumentoval, že predmetom konania je záväzok žalovanej, ktorý vznikol zo
zmluvy o splátkovom úvere uzatvorenej v zmysle § 497 až 507 Obchodného zákonníka, ktorá je však
súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovanú je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri
jej uzavieraní nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na
právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikoval aj príslušné ustanovenia Občianskeho

zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. OZ), a to cez odkaz podľa ustanovenia § 1 ods.
2 druhá veta Obchodného zákonníka. Bol toho názoru súdu, že príslušné ustanovenia Občianskeho
zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu
na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah, preto na právny vzťah založený zmluvou
o úvere aplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností) ako

aj ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv). V tejto
súvislosti upriamil pozornosť na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. 04. 2015, sp. zn. 3MCdo/14/2014,
podľa ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa na právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho

účinnosťou. Dospel k záveru, že v danej veci je potrebné bez ohľadu na štádium konania prioritne sa
zaoberať otázkou vecnej legitimácie strán sporu v tomto konaní. Pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej
mal preukázanú, keďže ide o dlžníčku zo zmluvného vzťahu, plnenie z ktorého je predmetom tohto
konania a pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej žalobca preukázal predložením zmluvy o splátkovom
úvere. V otázke aktívnej vecnej legitimácie žalobcu konštatoval, že v zmysle zákona č. 483/2001 Z. z.

o bankách, žalobcu v tomto konaní zaťažovala povinnosť preukázať dodržanie postupu v zmysle § 92
ods. 8 citovaného zákona, t.j. že spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ pohľadávky písomne
vyzval žalovanú ako dlžníka (ako aj jej spoludlžníka) na úhradu dlhu a títo boli napriek výzve v omeškaní
s jeho splácaním nepretržite 90 kalendárnych dní, keďže splnenie tohto postupu je predpokladom
postúpenia splatnej pohľadávky, resp. jej časti banky voči dlžníkovi na tretiu osobu. Žalobca síce v

priebehu konania predložil súdu kópiu výzvy jeho právneho predchodcu adresovanej žalovanej zo dňa
20. 10. 2009, ale predložením kópie takejto listiny nemal preukázané splnenie podmienky pre platné
postúpenie pohľadávky banky voči dlžníkovi na tretiu osobu, keďže v danej veci dlžníkmi zo zmluvy o
splátkovom úvere boli dve osoby, pričom žalobca nepreukázal, že jeho právny predchodca reálne zaslal
dlžníkom takúto výzvu na úhradu dlžnej sumy (a to predložením výzvy adresovanej obom dlžníkom a tiež

predložením doručenky tejto zásielky, resp. podacieho hárku preukazujúceho odoslanie takejto výzvy).
Nakoľko dodržanie tohto postupu zo strany právneho predchodcu žalobcu žalobca nepreukázal, súd bol
nútený konštatovať, že žalobca nepreukázal svoje skutkové tvrdenie o tom, že je na základe zmluvy o
postúpení pohľadávok zo dňa 13. 12. 2012 právnym nástupcom spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s.
vo vzťahu k pohľadávke zo zmluvy č. 0212527357 uzatvorenej so žalovanou ako so spoludlžníkom dňa

22. 10. 2007 a teda medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom nedošlo k platnému postúpeniu
pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania, keď zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách treba ohľadom
inštitútu postúpenia pohľadávky považovať za lex specialis vo vzťahu k ustanoveniam Občianskeho
zákonníka (konkrétne § 524 Občianskeho zákonníka). Zvýraznil, že v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona č.
483/2001 Z. z. môže byť spôsobilým predmetom postúpenia len pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už

splatné atozapredpokladupredchádzajúcejpísomnejvýzvy,poktorejbolklientbankynepretržitedlhšie
ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Teda ku dňu 13. 12. 2012 právny predchodca žalobcu (pokiaľ
do dňa 13. 12. 2012 nevyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, resp. inak neukončil záväzkovoprávny
vzťah s dlžníkmi napr. odstúpením od zmluvy, ktorú skutočnosť žalobca ani netvrdil) mohol postúpiť natretiu osobu len tú časť svojej pohľadávky, ktorá bola ku dňu 13. 12. 2012 už splatná a nie aj tú časť
pohľadávky, u ktorej mala nastať splatnosť po postúpení pohľadávky. Z dôvodu nepreukázania aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní žalobu v celom rozsahu zamietol.

3. O trovách prvoinštančného i odvolacieho konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 396 ods. 1 Civilného
sporového poriadku /ďalej len CSP/, keď v konaní úspešnej žalovanej nárok na ich náhradu nepriznal z
dôvodu, že jej preukázateľne v súvislosti s týmito konaniami žiadne trovy nevznikli a ani si ich náhradu
neuplatnila.

4. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie domáhajúc sa ním jeho zmeny
a vyhovenia jeho žalobe, resp. jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu. Tvrdil,
že v konaní predložil relevantné oznámenie postupcu žalovanej o postúpení pohľadávky, z ktorého
oznámenia mal súd vychádzať bez toho, aby skúmal platnosť zmluvy o postúpení. Svoje tvrdenie

oprel o rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 11. 06. 2003 sp. zn. 4 Obo 210/01. Uviedol, že zo
znenia ust. § 92 ods. 8 ZoB nevyplýva, že predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo
jej časť, ktorá je už splatná, poukazujúc na gramatický výklad rozlišujúci pojmy peňažný záväzok
a časť peňažného záväzku. Predmetné ustanovenie je potrebné vykladať tak, že pokiaľ je dlžník v
omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku, môže banka postúpiť pohľadávku

zodpovedajúcu celej výške peňažného záväzku, nie len časť, s ktorou je dlžník v omeškaní. Pokiaľ je
dlžníkvomeškanísosplnenímčolenčastisvojhopeňažnéhozáväzku,môžebankapostúpiťpohľadávku
zodpovedajúcu celej výške peňažného záväzku, nie len časť, s ktorou je dlžník v omeškaní, podporne
poukazujúc na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/511/2015 zo dňa 09. 12.
2015. Právny predchodca žalobcu svoje oprávnenie pristúpiť k mimoriadnej splatnosti nevyužil, pričom

mimoriadnu splatnosť vyhlásil žalobca ku dňu 24. 02. 2013 podaním zo dňa 05. 02. 2013 označeným
ako „Výzva k úhrade a oznámenie o vyhlásení mimoriadne splatnosti úveru“. Postúpením pohľadávky
sa stal veriteľom a jeho základným právom v zmysle ust. § 488 OZ je právo na plnenie od dlžníka.
Vyhlásením zosplatnenia dlhu sa celý dlh stáva splatným. Zastal názor, že ust. § 92 ods. 8 ZoB
nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Podmienky uvedené v

predmetnom ustanovení nepodmieňujú platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Porušenie
povinnosti obsiahnutej v uvedenom ustanovení nezakladá občianskoprávnu povinnosť vo vzťahu ku
klientovibanky,žalobcovi,aleadministratívnuzodpovednosťpostihnuteľnúNárodnoubankouSlovenska
podľa § 50 ods. 1 ZoB, teda splnenie podmienok v zmysle ust. § 92 ods. 8 ZoB nie je podmienkou pre
platné postúpenie pohľadávky. V tejto súvislosti poukázal na názor doc. JUDr. Kristiána Csacha, PhD.,

LL.MV publikovaný v Súkromnom práve č. 1/2015, ako aj na rozhodnutie Okresného súdu Prievidza sp.
zn. 8C/67/2013. Žalovaná bola ku dňu postúpenia pohľadávky v omeškaní 1209 dní, teda viac ako jeden
rok, preto právny predchodca žalobcu by konal v súlade s ust. § 92 ods. 8 aj v takom prípade, ak by
písomnú výzvu žalovanej nezasielal. Pokiaľ ide o otázku aktívnej vecnej legitimácie a platné postúpenie
pohľadávky mal za to, že predmetnú skutočnosť preukázal zmluvou o postúpení pohľadávok spolu s

prílohou.

5. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) po zistení, že odvolanie
podala v stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§
359 CSP), prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods.

1 CSP s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 219 ods. 3 CSP
a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

6. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Úvodom odvolací súd uvádza, že v súdenej veci ide v poradí už o druhé rozhodnutie prvoinštančného
súdu po tom, čo jeho skorší zamietajúci rozsudok bol uznesením odvolacieho súdu zo dňa 31. 05. 2016

č. k. 6Co/15/2016-92 zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Odvolací súd už vo svojom
rozhodnutí poskytol obšírny teoreticko-právny výklad zákonnej úpravy ochrany spotrebiteľa, inštitútu
premlčania, splatnosti pohľadávky v splátkach v zmysle § 53 ods. 3 a § 565 Občianskeho zákonníka.Nakoľko na týchto svojich záveroch, ako na stále platných, naďalej v plnom rozsahu zotrváva, tieto preto
duplicitne opakovať nebude a v ďalšom len na ne poukazuje.

8. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie v intenciách zrušujúceho
rozhodnutia i postupoval, po doplnení dokazovania vo veci riadne zistil skutkový stav a vec správne
posúdil i po právnej stránke. Nakoľko odvolací súd sa plne stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozsudku, využijúc postup podľa § 387 ods. 2 CSP sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti
jeho dôvodov. Na potvrdenie správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že

rozhodnutie súdu prvej inštancie je vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne zdôvodnené a
zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré
aplikoval na prejednávaný prípad, z ktorých vyvodil svoje právne závery a tieto i primerane vysvetlil.
Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení

všeobecnezáväznýchprávnychpredpisov,ktorábybolapopretímichúčelu,podstatyazmyslu.Samotný
fakt, že žalobca sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňuje neznamená,
že jeho zdôvodnenie nezodpovedá požiadavkám, ktoré na túto časť rozhodnutia kladie vyššie citované
zákonné ustanovenie. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré
žalobu zamietol.

9. Predmetom tohto konania je žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na
zaplatenie sumy vo výške 6.425,37 eura s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 28. 01. 2014 do
zaplatenia a sumy 804,74 eura ako 8,75 % úroku z omeškania zo splátok za obdobie od 21. 06. 2010 do
27. 01. 2014 z titulu nesplateného úveru.4.755 eur istiny s prísl. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná

s právnym predchodcom navrhovateľa Slovenskou sporiteľňou, a.s. uzatvorili dňa 22. 10. 2007 Zmluvu
o splátkovom úvere č. 0212527357, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 150.000,-
Sk (4.979,09 eura), ktorý mala splatiť v dohodnutých 119-tich mesačných splátkach po 2.207,- Sk (73,26
eura) vždy k 20-temu dňu v mesiaci, s konečnou splatnosťou úveru dňa 20. 09. 2017. Súčasťou
úverovej zmluvy boli i Všeobecné obchodné podmienky veriteľa (ďalej len „VOP“). Zmluvou o postúpení

pohľadávok č. 1514/2012/CE zo dňa 13. 12. 2012 v spojení s jej prílohou č. 1 Slovenská sporiteľňa, a.s.
postúpila svoju pohľadávku voči žalovanej z titulu predmetnej úverovej zmluvy v celkovej výške 7.300,04
eura na žalobcu, čo oznámila žalovanej písomným podaním zo dňa 18. 12. 2012 a následne žalobca
listom zo dňa 05. 02. 2013 oznámil žalovanej, že z dôvodu neplnenia si jej zmluvných povinností splácať
dlh riadne a včas vyhlasuje mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 05. 02. 2013 a zároveň ju vyzval na

úhradu sumy 7.526,96 eura do 20. 02. 2013. Žalobca si v tomto konaní od žalovanej uplatňuje sumu
6.425,37 eura, predstavujúcu celkovo 88 neuhradených splátok úveru za obdobie od 20. 06. 2010 do 20.
09. 2017 (po odpočítaní sumy 21,51 eura, ktorú žalovaná uhradila dňa 27. 01. 2014) s 8,75 % ročným
úrokom z omeškania od 28. 01. 2014 do zaplatenia a úrok z omeškania v celkovej výške 804,74 eura zo
splátok za obdobie od 21. 06. 2010 do 27. 01. 2014. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu

zamietol pretože žalobca v konaní nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu.

10. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

11. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa preskúmavaný právny vzťah správne vyhodnotil ako
vzťah spotrebiteľský, ktoré skutočnosť v konaní nebola sporná a ani nebola namietaná žiadnou zo strán
sporu.

14. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď sa v prvom rade zaoberal otázkou aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu, teda či žalobca je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje
žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana
sporu subjektom práva a strana na opačnej procesnej strane je subjektom povinnosti, ktoré súpredmetom sporu, sa v civilnom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia
vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba
len subjektívne cíti byť stranou, resp. účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to,

či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto
o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-
právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak
ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-
právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004).

Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru o absencií aktívnej
legitimácienastranežalobcu,keďsícepredložilZmluvuopostúpenípohľadávokzodňa13.12.2012,ale
nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre postúpenie predmetnej pohľadávky pôvodného veriteľa
Slovenskej sporiteľne, a.s. voči žalovanej ako dlžníkovi

15. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo

ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

16. Podľa § 525 ods. 1 OZ, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa
alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť
postihnutá výkonom rozhodnutia.

17. Podľa § 525 ods. 1a 2 OZ, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného
odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ
postupníkpostúpeniepohľadávkydlžníkovinepreukáže,zbavísadlžníkzáväzkuplnenímpostupcovi.Ak
postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania

zmluvy o postúpení.

18. Podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách /ZoB/ ak je napriek písomnej výzve banky
alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže

banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením

čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok

a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

19. Z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu
iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu
(pôvodne išlo o § 92 ods. 7) doslova uvádza: „V ods. 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia

svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu a to aj osobe, ktorá nie je bankou.“ Banka
je v prípade porušenia zmluvnej povinnosti dlžníka splácať úver riadne a včas oprávnená vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť úveru, po doručení výzvy dlžníkovi, za podmienok stanovených v zákone o
bankách, alebo zmluvu o úvere vypovedať, prípadne od nej odstúpiť, v súlade so všeobecnými
obchodnými podmienkami. V predmetnom prípade banka túto možnosť nevyužila a žalobcovi postúpila

pohľadávku bez toho, aby úver nadobudol mimoriadnu splatnosť, resp. aby zmluvný vzťah zanikol
inak (výpoveďou, odstúpením). Pokiaľ ale nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, resp. pokiaľ
zmluvný vzťah nezanikol výpoveďou alebo odstúpením od zmluvy, nie je možné urobiť záver o tom, že
by predmetný úver bol ku dňu postúpenia splatný. Splatnými do tej doby sa mohli stať len jednotlivé
splátky úveru, so zaplatením ktorých bola žalovaná v omeškaní. Pokiaľ teda banka postúpila predmetnú

pohľadávku z úveru v celom rozsahu žalobcovi, postupovala v rozpore s § 92 ods. 8 zákona o bankách.
Ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatným celý úver (nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti),
banka nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru, vrátane úrokov z neho v celosti inému
subjektu. Z uvedeného je zrejmé, že Zmluva o postúpení pohľadávok z 13. 12. 2012 je pre rozporso zákonom neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 OZ. K námietkam odvolateľa odvolací súd
dodáva, že úpravou § 92 ods. 8 (predtým 7) mal zákonodarca na mysli oprávnenie banky postúpiť
časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky v

omeškaní.Určiteniejevzáujmespotrebiteľa,abypouzavretíúverovejzmluvysbankoutátokedykoľvek,
počas trvania záväzkového vzťahu postupovala pohľadávku voči spotrebiteľovi tretej osobe, ktorá
napríklad nepodlieha dozoru a dohľadu NBS. Takéto konanie banky by sa priečilo účelu a zmyslu
zákona o bankách, keďže poskytovanie úverov a ich správa je špecifickou, osobitne právnym predpisom
upravenou činnosťou. Treba principiálne vychádzať z toho, že ustanovenie § 525 ods. 1 OZ bráni

postupovaniu pohľadávok z takých právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať
mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka. Vzhľadom na uvedenú zákonnú výluku ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB
dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky voči klientovi za splnenia určitých podmienok, konkrétne aby
bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní aspoň 90 dní a aby ho banka na jej splnenie písomne
vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná, pretože tomu bráni
už citované ust. § 525 ods. 1 OZ, teda jej postúpenie je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore

so zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39 OZ. Žalobca v konaní nepreukázal, že banka pred
postúpením pohľadávky klientky (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie jej záväzku a klientka napriek
tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností
má za následok nedokázanieaktívnej legitimácie postupníka. V danom prípade zo zisteného skutkového
stavu bolo zrejmé, že žalobca nepreukázal, že by v čase, kedy mala byť pohľadávka Slovenskej

sporiteľne, a.s., voči žalovanej postúpená naňho, boli tieto podmienky postúpenia splnené. V tomto
smere súd prvej inštancie správne v odôvodnení tiež konštatoval, že žalobca v priebehu konania síce
predložil kópiu výzvy jeho právneho predchodcu adresovanej žalovanej zo dňa 20. 10. 2009, ale ani
jej predložením nebolo preukázané splnenie podmienky pre platné postúpenie pohľadávky banky voči
dlžníkovi na tretiu osobu, keďže v danej veci dlžníkmi zo zmluvy o splátkovom úvere boli dve osoby,

pričom žalobca nepreukázal, že jeho právny predchodca reálne zaslal dlžníkom takúto výzvu na úhradu
dlžnej sumy predložením výzvy adresovanej obom dlžníkom a tiež predložením doručenky tejto zásielky.

20. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, keď súd prvej inštancie vo veci náležite zistil skutkový stav

a vec i správne právne posúdil.

21. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP a s ohľadom na plný úspech žalovanej v odvolacom konaní jej priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd

prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§
262 ods. 2 CSP).

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§

427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).