Rozsudok Judgement was issued on Monday, July 24, 2017

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 10Csp/40/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717202964
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6717202964.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci žalobkyne W. N., nar.
XX.XX.XXXX, bytom B.. U.. Š. XXXX/X, XXX XX H., zastúpená Mgr. Natáliou Miľanovou, advokátkou so
sídlom Strážska cesta 8325/53, 960 01 Zvolen, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO:
35 792 752, so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea
Cviková, s. r. o., IČO: 47 233 516, so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o určenie neplatnosti

zmluvy o úvere a dohody o zrážkach zo mzdy, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500036387 zo dňa 10.12.2013, uzatvorená
medzi žalobkyňou a žalovaným, je neplatná.

Súd u r č u j e, že Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500036387 zo dňa
10.12.2013, uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným, je neplatná.

Žalobkyni sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Dňa 01.03.2017 bola tunajšiemu súdu doručená žaloba zo dňa 20.01.2017, ktorou sa žalobkyňa
domáhala určenia, že Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.12.2013, uzatvorená
medzi žalobkyňou a žalovaným, je neplatná, eventuálne, že úver poskytnutý na základe Zmluvy o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.12.2013, uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným,
jebezúročnýabezpoplatkov.Ďalejsadomáhalaurčenia,žeDohodaozrážkachzomzdy(inýchpríjmov)

dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.12.2013, uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným, je neplatná.
Žalobkyňa si tiež uplatnila náhradu trov konania.
1.2. Žalobu odôvodnila tým, že je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení Zmluvy o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.12.2013 a Dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa
10.12.2013 nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti,
a teda mala postavenie spotrebiteľa. Žalovaný je právnická osoba poskytujúca úvery nebankovým
spôsobom z vlastných zdrojov, ktorá pri uzatváraní a plnení uvedených právnych úkonov mala

postavenie dodávateľa. Na základe listiny označenej ako Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru /
zmluva o revolvingovom úvere č. 8500036387 zo dňa 10.12.2013 žalobkyňa ako dlžník požiadala
žalovaného ako veriteľa o poskytnutie revolvingového úveru za nasledovných podmienok: Poskytnutá
čiastka úveru (úverový limit) 810,- Eur. Splatnosť úveru (počet splátok) 42. Mesačná splátka (vrátane
úrokov) 43,40 Eur. Celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. úver a úroky za celú dobu čerpania
úveru) 1.822,80 Eur. Predpokladaná RPMN za úver 70,01 %. Ročná úroková sadzba úveru 70,01

%. Priemerná RPMN za úver 45,94 %. Poskytnutá čiastka revolvingu 427,06 Eur. Celková čiastka
revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. revolving a úroky za celú dobu čerpania revolvingu) 1.041,60
Eur. Predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 63,32 %. Ročná úroková sadzba revolvingu76,21 %. V zmysle Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi sú údaje o schválenom úvere
nasledovné: Číslo zmluvy: 8500036387. Schválená výška úveru: 810,- Eur. Splatnosť úveru 42
mesiacov. Výška mesačnej splátky úveru 43,40 Eur. Dátum splatnosti prvej splátky úveru: 11.01.2014.

Dátum splatnosti poslednej splátky úveru: 11.06.2017. Periodicita splácania úveru: mesačná. Celková
výška úveru: 810,- Eur. RPMN úveru: 69,82 %. Priemerná hodnota RPMN platná ku dňu podpísania
Zmluvy o RÚ: 45,94 %. Schválená výška revolvingu: 487,54 Eur. Výška mesačnej splátky úveru po
vykonaní revolvingu: 43,40 Eur. RPMN po vykonaní revolvingu (predpokladaná výška) 70,01 %. Úverový
limit: 810,- Eur. Celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť: 1.822,80 Eur. Odplata za poskytnuté služby

v zmysle čl. 8 ods. 8.1 písm. a) Dohody o poskytnutí služby: 116,42 Eur. Ročná úroková sadzba úveru:
70,01 %. Celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť pri každom revolvingu: 1.041,60 Eur. Ročná úroková
sadzba revolvingu: 76,21 %.
1.3. Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.12.2013 obsahuje v bode 8 dohodu
o poskytnutí služby, ktorej predmetom je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po
splnení podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru

a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu
splatnosti splátok úveru vo výške 116,42 Eur a b) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu
splatnosti splátok revolvingu vo výške 63,48 Eur v prípade, ak bude dlžníkovi revolving poskytnutý.
Uvedená odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok úveru je splatná dňom uzavretia tejto dohody
o poskytnutí služby. Veriteľ a dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok, a to pohľadávky

dlžníka voči veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru oproti pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi
na zaplatenie odplaty za poskytnutie služby, a to ku dňu poskytnutia úveru dlžníkovi.
1.4. Zmluva o úvere uzavretá medzi účastníkmi ako tzv. typová zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v
zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa. Zmluva o revolvingovom úvere je tzv. formulárovou zmluvou, pre
ktorú je charakteristické, že jej obsah nie je výsledkom dohody zmluvných strán, ale tento bol vopred

určený žalovaným v postavení dodávateľa bez toho, aby žalobkyňa v postavení objednávateľa mala
možnosť ju ovplyvniť. Zmluva o úvere ja adhéznou zmluvou, pre ktorú je typický dlhy neprehľadný
text napísaný miniatúrnym, ťažko čitateľným písmom s odkazom na obchodné podmienky pre úver.
Obchodné podmienky sú pripojené k zmluve a sú obdobne napísané ťažko čitateľným písmom, pričom
pre spotrebiteľa sú ustanovenia obchodných podmienok neprehľadné a nezrozumiteľné. Žalobkyňa pri

uzatváraní zmluvy o úvere nemala reálnu možnosť individuálne dojednať žiadne podmienky zmluvy
ani obchodných podmienok. Ak žalobkyňa chcela získať požadovaný úver, bola nútená pristúpiť k
vopred naformulovaným zmluvným podmienkam. Zmluva o úvere podľa žalobkyne obsahuje celý rad
neprijateľných podmienok, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech žalobkyne - spotrebiteľa.

1.5. Zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.12.2013 vyplýva výška ročnej
úrokovej sadzby 70,01 %. Na internetovej stránke NBS možno zistiť úrokové sadzby podobných
úverov, poskytovaných obchodnými bankami v rovnakom období. Podľa týchto informácií boli úroky
spotrebiteľských úverov poskytovaných na obdobie od 1 do 5 rokov v decembri 2013 vo výške 12,83
%, čo znamená, že úroková sadzba je viac ako päť násobne vyššia. Dohoda o výške úrokov sa nesmie

priečiť dobrým právom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav ide aj vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy. Žalobkyňa
tiež poukázala na ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Pri dojednávaní úrokov koná v
súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník
uzatvára zmluvu v situácii pre neho nepriaznivej. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník

uzatvára zmluvu a dohodu o úrokoch často práve z dôvodu svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie.
Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahov medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytol
veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Úrok z úveru je jedným z definičných znakov zmluvy o
úvere. Ak teda zákonu alebo dobrým právom odporuje zmluva v časti odplaty (úrokov), je nutné tento
dôvod neplatnosti vztiahnuť na celú zmluvu a neplatná v tomto prípade je zmluva o úvere ako celok.

Obdobne z údajov o schválenom úvere vyplýva RPMN vo výške 69,82 %, ktorú podľa žalobkyne je
tiež potrebné považovať za rozpornú s dobrými mravmi. Možno preto uzavrieť, že zmluva o úvere
neobsahuje zákonom požadované náležitosti v časti ročný úrok a RPMN.
1.6. Žalobkyňa ďalej uviedla, že zmluva o úvere zo dňa 10.12.2013 neobsahuje ďalšie náležitosti
v zmysle § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, medzi nimi údaj o konečnej splatnosti

úveru. Dátum prvej a poslednej splátky úveru bol obsiahnutý len v Oznámení veriteľa zo dňa
10.12.2013, teda nie je súčasťou zmluvy o úvere. Čo sa týka vyššie uvedenej dohody o poskytnutí
služby obsiahnutej v bode 8. zmluvy, táto zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná, bola
súčasťou vopred pripraveného formulára. Úver bol dohodnutý vo výške 810,- Eur, avšak žalovaný zuvedenej sumy vykonal odpočet v rámci započítania vzájomných pohľadávok v rozsahu odplaty za
poskytnutie predmetnej služby. Žalobkyni teda nie je zrejmé, z akej sumy žalovaný určil výšku RPMN
za poskytnutý úver, čo spôsobuje neurčitosť a neplatnosť zmluvy. V prípade predmetnej dohody o

poskytnutí služby sa dá usudzovať na nedostatok vôle konajúcej osoby spotrebiteľa vstúpiť do iného
zmluvného vzťahu so žalovaným, ako bolo primárne vo sfére jeho záujmu. Nedostatok vôle spôsobuje
absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu. Žalobkyňa ďalej poukázala na bod 14 Zmluvných dojednaní
zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., obsahujúci dojednanie o
zmluvnej pokute pre prípad omeškania dlžníka s úhradou splátky úveru alebo jej časti, ktorú žalobkyňa

považuje za spôsobujúcu nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov, a teda za neprijateľnú
podmienku.
1.7. Čo sa týka dohody o zrážkach zo mzdy, žalobkyňa uviedla, že táto neobsahovala výšku pohľadávky,
ktorá má byť zabezpečená, opisuje len možné spôsoby vzniku. Vymedzenie zabezpečovanej
pohľadávky je neurčité a teda neplatné podľa § 37 ods. 1 OZ. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy
predstavuje formulárovú zmluvu, ktorá nebola individuálne dojednaná a svojím obsahom spôsobuje

značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa. Dohoda
tiež obsahuje ustanovenie o neprípustnom navyšovaní zrážok zo mzdy na dohodnutú výšku v prípade,
že v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy nebude vykonaná v dohodnutej výške, že v takom prípade
má byť zrážka v nasledujúcich mesiacoch zvýšená na dohodnutú sumu. Inštitút dohody o zrážkach
zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok úniového, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok,

či nespôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľovi je
nevyhnutné poskytnúť ochranu, keďže existuje nebezpečenstvo, že prostredníctvom dohody o zrážkach
zo mzdy sa umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly. S
poukazom na uvedené má žalobkyňa naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Naliehavý
právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o úvere ako celku, respektíve neprijateľnosti zmluvných

podmienok v spotrebiteľskej zmluve vyplýva priamo zo zákona.

2.1. Dňa 27.03.2017 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného k žalobe zo dňa 22.03.2017, v ktorom
žalovaný uviedol, že namieta neprípustnosť žaloby v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku.
Určovacia žaloba ohľadne právnej skutočnosti je prípustná len vtedy, ak to ustanovuje osobitný predpis.

Podaná žaloba je neprípustná, nakoľko žalobkyňa sa nedomáha určenia práva v zmysle § 137 písm. c)
CSP, a je neprípustná aj podľa písm. d) uvedeného ustanovenia, nakoľko žiadny osobitný zákon takýto
typ žaloby neupravuje.
2.2. Žalovaný uviedol, že žalobkyňa obsah zmluvy nenamietala ani v čase jej uzatvorenia, ani v čase
jej následného plnenia. Pokiaľ ide o výšku úrokovej sadzby, zmluvné strany sa dohodli na odplatnom

požičaní peňažných prostriedkov. Samotné dojednanie o výške úrokov nie je podmienkou pre vznik
zmluvy o úvere. Uviedol, že zmluva o úvere bola uzavretá dňa 10.12.2013, pričom prednostné použitie
Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské vzťahy bolo zavedené až zákonom č. 102/2014 Z.z., účinným
od 01.04.2015. Na uzavretú zmluvu sa preto môžu použiť len tie predpisy Občianskeho zákonníka, ktoré
v roku 2013 osobitne upravovali otázky neregulované Obchodným zákonníkom. Poukázal na ust. § 502

Obchodného zákonníka a uviedol, že argument žalobkyne o neplatnosti dojednania úrokovej sadzby ako
celku je v rozpore s ustanoveniami zákona. V prípade úverovej zmluvy nie je možné vysloviť neplatnosť
celého dojednania o odplate ani v prípade, ak by toto bolo v rozpore so zákonom. Žalovaný má za to,
že odplata dohodnutá v zmluve podstatným spôsobom neprevyšovala priemernú odplatu na finančnom
trhu, nakoľko táto bola stanovená ako priemerná hodnota RPMN v čase uzavretia zmluvy, a to vo výške

45,94 %. Uviedol, že ustanovenie RPMN nie je zmluvnou podmienkou, nakoľko sa v zmysle žiadneho
zákona nedá dohodnúť. Tento údaj má byť vypočítaný v čase uzavretia zmluvy. Žalobkyňa neoznačila
žiadny dôkaz, v zmysle ktorého by bolo možné vyvodiť záver o nesprávnosti výpočtu RPMN. Čo sa týka
náležitostízmluvyohľadomdobytrvaniaatermínukonečnejsplatnostiúveru,žalovanýuviedol,žeobsah
zmluvy tvoria aj Zmluvné dojednania, ktoré sú v zmysle jej článku 13 jej neoddeliteľnou súčasťou, a tiež

prílohy tvoriace súčasť zmluvy. Deň splatnosti poslednej splátky úveru je uvedený v Oznámení veriteľa
o schválení úveru dlžníkovi, čím je splnená požiadavka vyplývajúca zo zákona. Výklad ustanovenia § 9
ods.2písm.k)zákonač.129/2010Z.z.akohoprezentuježalobkyňa,predstavujevpodstatepožiadavku,
aby sa v zmluve o úvere uvádzala amortizačná tabuľka. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Súdneho
dvora EÚ vo veci C-42/15, z ktorého vyplýva, že zmluva o úvere amortizačnú tabuľku obsahovať

nemusí. Čo sa týka námietok žalobkyne ohľadne uzavretia dohody o poskytnutí služby spočívajúcej v
možnosti odkladu splátok, žalovaný uviedol, že táto dohoda je samostatne podpisovaná, čo upozorňuje
na fakt, že nejde o automatickú súčasť úverovej zmluvy. Uzavretie uvedenej dohody, jej vznik a obsah
jednoznačne dávajú podklad pre tvrdenie, že uzavretie dohody o poskytnutí služby bolo zo stranyžalobkyne vykonané bez toho, aby bola k uzavretiu nútená či nevedela, o aký úkon ide. Táto služba
pritom nie je poskytovaná automaticky, ale z iniciatívy dlžníka. Čo sa týka námietok žalobkyne ohľadom
vnútenia dojednania revolvingu, žalovaný uviedol, že zákonodarca priamo predpokladá úvery, ktoré

budú obnovované, navyšované, opakovane poskytované a pod. S argumentmi žalobkyne nesúhlasil,
pričom uviedol, že nakoľko žalobkyni ani revolving poskytnutý nebol, jej námietky strácajú relevanciu.
Ohľadne námietok žalobkyne týkajúcich sa zmluvnej pokuty uviedol, že podľa výslovnej právnej úpravy v
nariadení vlády č. 87/1995 Z.z. môžu uplatnené nároky na zmluvnú pokutu a úrok z meškania dosiahnuť
trojnásobok úrokovej sadzby úroku z omeškania, pričom dojednanie o zmluvnej pokute považuje za

platne uzavreté, vrátane predpísanej písomnej formy.
2.3. Čo sa týka dojednania dohody o zrážkach zo mzdy, jej obsah si žalobkyňa mala možnosť prečítať
a oboznámiť sa s ním, pričom o tom, že žalovaný vyžaduje na poskytnutie úveru uzatvorenie dohody
o zrážkach, žalobkyňa vedela, nakoľko tento údaj je povinnou obsahovou náležitosťou formulára
Štandardné európske informácie o spotrebiteľských úveroch, ktorý bol žalobkyni predložený pred
uzatvorenímzmluvy.Žalobkyňavčasejejuzatvorenianemalavočidohodevýhrady,respektívenámietky.

Žalovaný poukázal na rozhodnutia všeobecných súdov, z ktorých vyplýva, že dojednanie dohody o
zrážkach zo mzdy nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, ani neobmedzuje ani nevylučuje práva spotrebiteľa. Čo sa týka určenia zabezpečenej
pohľadávky, toto nemusí byť v zmysle zákonnej úpravy len číselné, ale môže byť uskutočnené každým
spôsobom, na základe ktorého sa pohľadávka dá identifikovať. Dohoda o zrážkach zo mzdy je

zabezpečovacímprostriedkom,čiževymedzeniezabezpečenejpohľadávkybudeprirodzeneodkazovať,
resp. spájať sa s hlavným vzťahom, z ktorého táto pohľadávka vznikla. Označenie zabezpečenej
pohľadávky je dostatočne určité, nakoľko je nezameniteľne identifikovaná z hľadiska osoby oprávnenej
a povinnej a z hľadiska určenia právneho dôvodu zabezpečovanej pohľadávky. Čo sa týka dojednania o
zvýšení zrážky v nasledujúcich mesiacoch v prípade nevykonania zrážky zo mzdy v niektorom mesiaci v

plnej výške, takéto ustanovenie nie je zákonom nedovolené, pokiaľ je v intenciách maximálnej zákonnej
hranice výšky zrážky. Žalovaný nesúhlasí ani s tým, že by inštitút dohody o zrážkach zo mzdy bol v
rozpore s európskym právom, nakoľko žiadne jeho ustanovenie neupravuje prípustnosť alebo zákaz
zrážok zo mzdy na základe dohody uzavretej medzi dodávateľom a dlžníkom. Slovenský zákonodarca
pritom určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy je naďalej zákonným spôsobom zabezpečenia pohľadávky.

2.4. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

3. Vo vyjadrení zo dňa 13.04.2017 žalobkyňa uviedla, že má za to, že zmluva o úvere aj dohoda o
zrážkachzomzdyobsahujúmnožstvoneprijateľnýchzmluvnýchpodmienok,ktoréspôsobujúneplatnosť
týchto právnych úkonov ako celku. Poukázala na ustanovenie § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o

ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o
úvere a dohody o zrážkach zo mzdy ako celku, resp. na určení neprijateľnosti zmluvných podmienok
vyplýva priamo zo zákona. Žalobkyňa ako osoba právne neznalá je v porovnaní s dodávateľom v
znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, pričom nemohla

reálne a objektívne posúdiť všetky dôsledky a následky uzatvorenej zmluvy o úvere a dohody o zrážkach
zo mzdy. Pokiaľ má dlžník záujem získať úver, musí akceptovať vopred pripravené zmluvné podmienky,
pričom obvykle nemá dosť času dôkladne si zmluvu prečítať a dostatok odborných znalostí k jej
posúdeniu. Takto môže dôjsť tomu, že pristúpi na zmluvné dojednania, ktoré nemal v úmysle dojednať.
Jeirelevantné,žežalobkyňanamietalaneprijateľnosťzmluvnýchdojednaní,resp.ichrozporsozákonom

a dobrými mravmi až dodatočne po uzatvorení zmluvy o úvere. Táto skutočnosť nemôže byť dôvodom
pre vylúčenie spotrebiteľskej súdnej ochrany. Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
3MCdo/14/2014 zo dňa 21.04.2015, podľa ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho
zákonníka sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou. Hoci žiadny právny predpis
výslovne neustanovuje v akej výške je možné dojednať úroky, z tejto skutočnosti nemožno vyvodiť, že

by výška úrokov závisela len od dohody účastníkov zmluvy. Dohoda o výške úrokov sa nesmie priečiť
dobrým mravom, inak je právny úkon neplatný. Ani vo veciach tzv. nebankových subjektov nemožno
akceptovať úroky, ktoré viac ako o 100 % prevyšujú priemer bánk. Pokiaľ je uvedený úrok pre rozpor s
dobrými mravmi neplatný, veriteľovi nepatrí úrok, resp. nemožno mu úrok priznať ani sčasti, v ktorej by
tento bol súladný so zákonom. Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/26/2011

zo dňa 26.04.2012, v ktorom bolo konštatované, že pri takomto hodnotení nie je možné ustáliť za platné
dojednanielenčasťúrokov,t.j.niejemožnépoužiťustanovenie§41Občianskehozákonníka.Akzákonu
alebo dobrým rámom odporuje zmluva o úvere v časti odplaty, je nutné tento dôvod neplatnosti vztiahnuť
na celú zmluvu a neplatná je v tomto prípade zmluva o úvere ako celok, pričom tento záver vyplýva ajz rozhodnutia Krajského súdu v Ostrave sp. zn. 16 ICm 944/2010 zo dňa 23.08.2011. Pokiaľ žalovaný
tvrdí, že v prípade dohody o poskytnutí služby sa jedná o samostatný právny úkon, žalobkyňa s týmto
tvrdením nesúhlasí, nakoľko ako je zrejmé, predmetná dohoda je súčasťou zmluvy o poskytnutí úveru

ako jedna zo zmluvných podmienok. Čo sa týka dojednania o zmluvnej pokute, žalobkyňa uviedla, že
takéto dojednanie zásadne nemôže byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale výlučne
súčasťou listiny obsahujúcej spotrebiteľskú zmluvu samotnú, na ktorú spotrebiteľ pripája svoj podpis.

4. Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 10.07.2017, ktoré bolo odročené za účelom doplnenia

dokazovania. Následne súd nariadil pojednávanie na deň 24.07.2017, na ktoré sa nedostavila
žalobkyňa, dostavila sa právna zástupkyňa žalobkyne. Nedostavil sa žalovaný ani jeho právny zástupca,
pričom obaja mali doručenie predvolania vykázané riadne a včas. Ich neúčasť ospravedlnil právny
zástupca žalovaného podaním zo dňa 18.07.2017, pričom súhlasil s rozhodnutím bez ich prítomnosti.
Súd postupoval podľa § 180 CSP, vec na tomto pojednávaní prejednal a rozhodol.

5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré vo fotokópiách predložili strany sporu v priebehu
konania, a to: Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere zo dňa
10.12.2013 z č.l. 13 vrátane Zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI
CREDIT Slovakia s.r.o. z č.l. 14, Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi z č.l. 15, Dohoda o
zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX z č.l. 16, súhrnné informácie o údajoch

o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 3. štvrťrok 2013, stav k 30.9.2013 z č.l. 35
vrátane príkladu výpočtu RPMN k zmluve č. XXXXXXXXXX z č.l. 36, Štandardné európske informácie o
spotrebiteľskom úvere z č.l. 37-38, priemerné úrokové miery z úverov poskytnutých v eurách rezidentom
eurozóny (stav a nové obchody) z č.l. 47, oboznámil sa s obsahom pripojených spisov Okresného súdu
Zvolen sp. zn. 6Csp/64/2017 a 13Er/270/2016 a oboznámil sa s prednesom žalobkyne a jej právnej

zástupkyne, pričom zistil tento skutkový stav:

6. Zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.12.2013 súd zistil, že bola uzavretá
medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom, pričom obsahuje nasledovné údaje o
schválenom revolvingovom úvere: Poskytnutá čiastka úveru (úverový limit): 810,- Eur; Splatnosť úveru

(počet splátok): 42; Mesačná splátka (vrátane úrokov): 43,40 Eur; Celková čiastka, ktorú musí dlžník
zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru): 1.822,80 Eur; RPMN za úver: 69,82 %; Ročná
úroková sadzba úveru: 70,01 %; Priemerná RPMN za úver: 45,94 %; Poskytnutá čiastka revolvingu:
427,06 Eur; Celková čiastka revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. revolving + úroky za celú dobu
čerpania revolvingu): 1.041,60 Eur; Predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu: 70,01 %;

Ročná úroková sadzba revolvingu: 76,21 %; Ročná úroková sadzba úrokov z omeškania: 5,25 %.
7. Z Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500036387 zo dňa 10.12.2013 súd zistil, že
bola uzavretá medzi žalovaným, označeným ako Spoločnosť a žalobkyňou ako dlžníkom. Podľa Dohody
Spoločnosť bude mať (má) voči dlžníkovi pohľadávku, ktorá vznikne tým, že Spoločnosť poskytne
dlžníkovi na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“) čiastku vo

výške 810,- Eur. V zmysle Zmluvy/dodatku k Zmluve má dlžník právo, aby mu v prípade riadneho
splácania úveru bol poskytnutý ďalší úver v rámci tzv. revolvingu(ov). Pohľadávky Spoločnosti voči
dlžníkovi zabezpečované touto Dohodou sú tvorené úverom vrátane prípadných všetkých revolvingov
poskytnutých dlžníkovi, príslušenstvom úveru (revolvingov), prípadne uplatnenými zmluvnými pokutami,
nákladmi, ktoré Spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok

voči dlžníkovi a ďalšími prípadnými pohľadávkami Spoločnosti voči dlžníkovi, ktoré vyplynú/vzniknú na
základe alebo v súvislosti so Zmluvou a jej prípadných dodatkov. Strany dojednávajú v zmysle § 551
Občianskeho zákonníka k zabezpečeniu pohľadávok Spoločnosti dohodu o zrážkach zo mzdy, prípadne
z iných príjmov, ktorú dlžník poberá od svojho zamestnávateľa, resp. platiteľa príjmu. Na základe tejto
dohody je zamestnávateľ dlžníka povinný v prospech Spoločnosti vykonávať mesačné zrážky zo mzdy

dlžníka a odvádzať ich na príslušný bankový účet vo výške 43,40 Eur mesačne.
8. Zo súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 3.
štvrťrok 2013 súd zistil, že priemerná hodnota RPMN pri spotrebiteľských úveroch bez zabezpečenia vo
výške do 1.500,- Eur zo zmluvnou splatnosťou od 1 do 5 rokov bola vo výške 45,94 %.
9. Z informácie o priemerných úrokových mierach z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny,

čo sa týka nových obchodov súd zistil, že priemerná úroková miera spotrebiteľských úverov zo
začiatočnou dobou fixácie od 1 do 5 rokov bola v období december 2013 (v čase uzavretia predmetnej
zmluvy o úvere) vo výške 11,02 %.10. Z pripojeného spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 6Csp/64/2017 súd zistil, že dňa 29.03.2017 bola
súdu doručená žaloba, ktorou sa žalobkyňa W. N. domáha voči žalovanému PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o. zrušenia rozhodcovského rozsudku sp. zn. RK-PC-503/15-MK zo dňa 05.01.2016, vydaného JUDr.

Michalom Kováčom, rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter so sídlom Framborská
3605, Žilina. Predmetným rozhodcovským rozsudkom bolo rozhodnuté o žalobe spoločnosti PROFI
CREDIT Slovakia, s.r.o. voči žalovanej W. N., pričom žalovaná bola zaviazaná na zaplatenie sumy
1.202,10 Eur s príslušenstvom a zmluvnou pokutou, a to na základe toho, že riadne neplnila svoje
záväzky z uzavretej Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.12.2013. Konanie vo

veci 6Csp/64/2017 zatiaľ nie je skončené.
11. Z pripojeného spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 13Er/270/2016 súd zistil, že návrhom na
vykonanie exekúcie zo dňa 26.05.2016 sa spoločnosť PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. ako oprávnený
domáhala vykonania exekúcie proti povinnej W. N., pričom ako exekučný titul označila vyššie uvedený
rozhodcovský rozsudok sp. zn. RK-PC-503/15-MK zo dňa 05.01.2016. Súd vydal dňa 24.01.2017
poverenie na vykonanie exekúcie. Povinná podala v uvedenej veci námietky proti exekúcii a návrh na

odklad exekúcie zo dňa 24.03.2017.
12. Z prednesu pr. zástupkyne žalobkyne na pojednávaní dňa 10.07.2017 súd okrem iného zistil, že v
zmysle zmluvy mal byť žalobkyni poskytnutý úver vo výške 810,- Eur, avšak na jej účet bola zaslaná len
suma693,58Eur,keďžeodsumyúverumalbyťodrátanýpoplatokzaposkytnutieslužbyvovýške116,42
Eur bez ohľadu na to, či mala žalobkyňa záujem si takúto službu dojednať. Žalobkyňa preto namieta

aj výšku poplatku za úver, keď žalovaný zrejme vychádzal zo sumy 810,- Eur, avšak v skutočnosti jej
bola poskytnutá len suma 693,58 Eur. Z tohto dôvodu spochybnila výšku úveru, výšku úroku, ako aj
výšku RPMN.
13. Z prednesu žalobkyne na pojednávaní dňa 10.07.2017 súd okrem iného zistil, že 26.11.2013
podpísalazmluvuorevolvingovomúvere,prečítalasiju,alebeztoho,žebyjejzástupcaveriteľavysvetlil,

že jej budú na základe toho zrážané zo mzdy splátky a bez vysvetlenia toho, že poplatok za službu
jej bude stiahnutý automaticky z poskytnutej sumy úveru. Obchodné podmienky jej boli dané len k
nahliadnutiu. Dňa 10.12.2013 jej bola zmluva vrátená podpísaná z ich strany a na účet jej bola zaslaná
suma 693,58 Eur. Splátka bola dohodnutá vo výške 43,40 Eur mesačne, avšak nebolo z toho zistiteľné,
čo z toho je istina a čo úrok. Suma 1.822,80 Eur, ktorú mala uhradiť, sa jej zdá vysoká oproti požičanej

sume. Dosiaľ celkovo uhradila sumu 630,18 Eur vrátane zrážok zo mzdy.

14. Podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobou
možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), výkon práv a povinností
vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a
oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto
časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by

sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 veta prvá OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

„neprijateľná podmienka“).
Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.Podľa § 53 ods. 6 veta prvá OZ, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných
prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za
spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu
pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
Podľa § 1 ods. 2 veta prvá zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme

pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 2 písm. i) ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí okrem iného obsahovať úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru.
Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb., Obchodný zákonník, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 551 ods. 1 OZ, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom
a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone
rozhodnutia.
Podľa § 551 ods. 2 OZ, proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď
sa platiteľovi dohoda predložila.

Podľa § 551 ods. 3 OZ, ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone
rozhodnutia nakladá ako so mzdou.

15. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru,
že žaloba je dôvodná.

16. Predmetná žaloba bola určovacou žalobou, súd preto skúmal v prvom rade preukázanie naliehavosti
právneho záujmu na takomto určení zo strany žalobkyne, pričom súd vychádzal z toho, že naliehavý
právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva je daný najmä tam, kde by bez takéhoto určenia
bolo ohrozené právo žalobkyne, alebo kde by sa bez takéhoto určenia stalo jej právne postavenie

neistým.
17. Pokiaľ ide o ust. § 137 CSP, súd zastáva názor, že predmetné ustanovenie nemôže byť
vykladané natoľko reštriktívne, ako to naznačoval žalovaný vo svojom vyjadrení, nakoľko už jeho
gramatickým výkladom, vychádzajúc z použitia výrazu „najmä“ v texte právnej normy, je nutné
dôjsť k záveru, že uvedené zákonné ustanovenie nevymedzuje všetky typy civilnoprávnych žalôb

absolútne vyčerpávajúcim a exaktným spôsobom. V právnom štáte majú jednotlivci právo na súdnu
ochranu, ktoré zakotvuje aj Ústava SR, obsahom ktorého je okrem iného záruka, že každý, kto
má za to, že jeho právne postavenie, resp. záujmy sú ohrozené, resp. je do nich protiprávne
zasiahnuté, sa môže obrátiť na nestranný súd za účelom zabezpečenia ochrany jeho práv a záujmov.
Rôznorodosť civilnoprávnych vzťahov si vyžaduje, aby v záujme zabezpečenia súdnej ochrany ich

účastníkov procesnoprávne predpisy vymedzovali spôsob, akým sa môže jednotlivec domôcť ochrany
svojich práv, relatívne neurčitým spôsobom tak, aby mohol súd v konaní reagovať na rozmanité
situácie, vyplývajúce z hmotného práva. Procesné právo je pritom aj v zmysle právnej doktríny len
prostriedkom na zabezpečenie ochrany hmotnoprávnych vzťahov, preto je neprípustné, aby procesné
právo neprimeraným spôsobom obmedzovalo jednotlivcov v možnosti domáhať sa súdnej ochrany

svojich ohrozených práv a záujmov.
18. V prejednávanej veci mal súd z vykonaného dokazovania preukázané, že v súčasnej dobe
prebieha voči žalobkyni ako povinnej exekúcia na vymoženie pohľadávky žalovaného ako oprávneného,
a to na základe rozhodcovského rozsudku, ktorým bola žalobkyňa zaviazaná na zaplatenie dlžnej
sumy z titulu predmetnej zmluvy o úvere zo dňa 10.12.2013, ktorej súdneho prieskumu v zmysle

preskúmania jej platnosti, resp. platnosti jej jednotlivých dojednaní, sa v prejednávanej veci domáha.
Žalobkyňa dôvodne poukázala na ust. § 3 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého má
spotrebiteľ právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, pričom
aj v zmysle konštantnej judikatúry Súdneho dvora EÚ, ktorá je čo sa týka výkladu európskeho práva
pre vnútroštátne súdy záväzná, ochrana pred neprijateľnými podmienkami zahŕňa ich súdny prieskum

a oprávnenie súdu vyhlásiť ich za neplatné, resp. prijať v rámci svojej rozhodovacej činnosti všetky
opatrenia na zabezpečenie toho, aby spotrebiteľ nebol neprijateľnými podmienkami viazaný. Pokiaľ
teda v prejednávanej veci žalobkyňa ako prostriedok ochrany svojich práv a záujmov zvolila určovaciu
žalobu, ktorou sa domáhala preskúmania platnosti jednotlivých dojednaní spotrebiteľskej zmluvy oúvere a, v prípade ustálenia ich neplatnosti, prijatia z toho vyplývajúcich dôsledkov, konkrétne určenia
ich neplatnosti, resp. za splnenia zákonných podmienok určenia z toho plynúcej neplatnosti celej
spotrebiteľskej zmluvy, súd takúto žalobu nepovažoval za prima facie neprípustnú, a to len na základe

prípadného odkazu na jeden z možných výkladov procesného ustanovenia § 137 CSP.
19. Čo sa týka naliehavého právneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení, ako už aj súd
naznačilvyššie,stotožňujesasnázoromžalobkyne,ženaliehavýprávnyzáujemspotrebiteľanasúdnom
prieskume obsahu spotrebiteľských zmluvných vzťahov, vrátane prípadného určenia ich neplatnosti za
splnenia zákonných podmienok, vyplýva priamo z relevantnej právnej úpravy, predovšetkým zákona

o ochrane spotrebiteľa a Občianskeho zákonníka, pričom v nich obsiahnuté právne normy z väčšej
časti predstavujú transpozíciu európskeho spotrebiteľského práva do slovenskej národnej legislatívy.
Pokiaľ sa žalobkyňa domáhala aj určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 10.12.2013,
jej naliehavý právny záujem na takomto určení súd považoval za preukázaný aj z dôvodu, že bez
požadovaného určenia by zostalo jej právne postavenie neisté, resp. by bez takéhoto určenia boli jej
práva ohrozené, pretože zrážky zo mzdy by zamestnávateľ žalobkyne musel ďalej realizovať bez ohľadu

na výsledok prebiehajúceho konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku, resp. s tým súvisiaceho
exekučného konania. Aj v prípade úspechu žalobkyne v uvedených konaniach a následného zastavenia
exekúcie by totiž žalovanému ako veriteľovi zostala možnosť uplatniť zaplatenie svojej pohľadávky práve
prostredníctvom predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy, a to bez potreby akéhokoľvek predošlého
súdneho konania. Veriteľ nie je za danej situácie nútený dlžníčku žalovať v civilnom sporovom konaní,

v ktorom by táto mohla brániť svoje práva a súd by v konečnom dôsledku ustálil, v ako rozsahu je
pohľadávka žalovaného ako veriteľa oprávnená. Žalobkyňa teda nemá inú možnosť súdneho prieskumu
platnosti dohody o zrážkach zo mzdy.

20. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovaným bola uzavretá

zmluva o úvere dňa 10.12.2013, pričom súd túto zmluvu vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú (typovú,
formulárovú). Jedná sa o zmluvu, ktorú uzatvára dodávateľ vo viacerých prípadoch a voči vopred
neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy (poskytnutie finančných prostriedkov) podstatným
spôsobom neovplyvňujú. Zmluvné podmienky sú vopred pripravené bez možnosti modifikácie. Zo
zmluvy nevyplýva, že by ju žalobkyňa uzatvárala pod svojím obchodným menom, teda že by pri jej

uzatváraní a plnení mala konať v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Žalobkyňa má v danom vzťahu
postavenie spotrebiteľa a žalovaný má postavenie dodávateľa, a z tohto uhla pohľadu súd predmetnú
zmluvu a celý právny vzťah medzi stranami sporu aj posudzoval.

21. V zmysle zmluvy o úvere zo dňa 10.12.2013 mal byť žalobkyni ako dlžníkovi poskytnutý úver vo

výške 810,- Eur, ktorý sa zaviazala splatiť 42 mesačnými splátkami vo výške 43,40 Eur, t.j. celkovo
zaplatiťčiastku1.822,80Eur.Ročnáúrokovásadzbavzmluveboladojednanávovýške70,01%.Právne
predpisy výšku úrokovej sadzby nestanovujú exaktným spôsobom, jej určenie v zásade ponechávajú
na vôli zmluvných strán. Uvedené však neznamená, že jej stanovenie je ponechané na ľubovôli
účastníkov, resp. v spotrebiteľských vzťahoch dodávateľa. Pri posudzovaní úrokovej miery v zmluve o

úvere treba vychádzať aj z ustanovenia § 39 OZ, najmä s prihliadnutím na to, či pre neprimeranú výšku
úroku nie je právny úkon ako priečiaci sa dobrým mravom neplatný. V oblasti súkromného práva platí
obsahový korektív právnych úkonov v podobe dobrých mravov, ktorý je plne účinný v súkromnoprávnych
vzťahoch bez ohľadu na povahu ich subjektov. Týmto korektívom je jednak modifikovaná zmluvná
sloboda zúčastnených subjektov pri vzájomnej dohode o určení obsahu zmluvných dojednaní, jednak

predstavuje podmienku platnosti súkromnoprávnych úkonov vo všeobecnosti. Preto aj pri stanovení
úrokovej sadzby v zmluve o úvere s ohľadom na zmysel a význam inštitútu úroku ako odplaty za úver
jehovýškanemôžebyťbezbreháaneobmedzená,alejeobmedzenájednakkorektívomdobrýchmravov
a jednak zmyslom a účelom predmetného inštitútu v systéme platného práva.

22. Všeobecne záväzné právne predpisy platné a účinné v SR neobsahujú vymedzenie pojmu dobré
mravy. Ide o otvorený pojem, ktorého obsah súd určuje vždy s ohľadom na okolnosti konkrétnej
posudzovanej veci. Dobré mravy nepredstavujú paušálne pravidlo správania sa, ale prostredníctvom
toho, že sú obsiahnuté v hypotézach konkrétnych právnych noriem, dochádza týmto spôsobom k
prepojeniu práva a neprávnych normatívnych systémov, najmä morálky. Prostredníctvom dobrých

mravov je právo prepojené so systémom hodnôt, z ktorých pramení jeho existencia. Najvyšší súd ČR vo
svojom rozhodnutí sp. zn. 33 Cdo 1682/2007 uviedol, že „Právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak sa
jeho obsah ocitne v rozpore so všeobecne uznávanou mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch medzi
ľuďmi určuje, aký má byť obsah ich konania, aby bolo v súlade so základnými zásadami mravnéhoporiadku demokratickej spoločnosti. Dobré mravy netvoria spoločenský normatívny systém, ale sú skôr
meradlom etického hodnotenia konkrétnych situácií zodpovedajúcim všeobecne uznávaným pravidlám
slušnosti, poctivého jednania a pod. Dobré mravy sú vykladané ako súhrn spoločenských, kultúrnych a

mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické
tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných.“

23. Úrok z úveru plní funkciu odmeny za poskytnuté peňažné prostriedky. Jeho výška preto musí
zodpovedať danému účelu. Súd preto zameral svoju pozornosť na výšku úroku. Z predložených

štatistických informácií o priemerných úrokových mierach z úverov poskytnutých v eurách rezidentom
eurozóny, čo sa týka nových obchodov, ktoré sú dostupné aj na webovom sídle Národnej banky
Slovenska, vyplýva, že v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere bola priemerná úroková miera
spotrebiteľských úverov so začiatočnou dobou fixácie od 1 do 5 rokov vo výške 11,02 %. Úrok v
predmetnej zmluve o úvere túto sadzbu mnohonásobne prevyšuje.
24. Podľa názoru súdu je v danom kontexte nepochybné, že dojednanie o sadzbe úroku z úveru vo

výške 70,01 % ročne v prvom rade podstatne prevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom
trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pokiaľ by súd aj vychádzal z tvrdení žalovaného,
že za túto obvyklú odplatu v zmysle § 53 ods. 6 OZ je potrebné považovať priemernú hodnotu RPMN
za príslušný kalendárny štvrťrok naposledy zverejnenú pred uzavretím príslušnej zmluvy o úvere, táto
v danom prípade (za 3. štvrťrok 2013) predstavovala hodnotu 45,94 %. Úroková sadzba 70,01 %

ročne, dojednaná v predmetnej zmluve o úvere, uvedenú hodnotu prevyšuje o 52,39 %, čo súd rovnako
považuje za podstatné prevyšovanie. Súd teda uzavrel, že dohoda o úroku v predmetnej zmluve o úvere
je v rozpore s ust. § 53 ods. 6 OZ, t.j. odporuje zákonu a preto je v zmysle § 39 OZ absolútne neplatná.
Okrem toho súd zastáva aj názor, že daná výška ročnej úrokovej sadzby je s ohľadom na vyššie uvedené
úvahy a zistenia v rozpore aj s pravidlami slušnosti a poctivého konania, t.j. je nutné ju považovať za

neplatnú aj ako priečiacu sa dobrým mravom.

25. Súd sa stotožnil s argumentmi žalobkyne, keď odkazujúc aj na právny názor Najvyššieho súdu SR
vyjadrený v rozhodnutí sp. zn. 5Cdo 26/2011 zo dňa 26.04.2012 ustálil, že dohodu o výške úrokov v
zmluve o úvere nie je možné deliť tak, ako to má mysli § 41 OZ, keď jej obsah tvorí nedeliteľný celok vo

vzťahukujedaniuodohodnutejvýškeúrokov.Zuvedenéhodôvodubolopotrebnépovažovaťdojednanie
o úroku za neplatné v celosti. Nie je možné uzavrieť, že žalovaný ako veriteľ by mal nárok na zaplatenie
úrokov v nejakej nižšej výške, než vo výške 70,01 %, naopak veriteľ z dôvodu neplatnosti dohody o úroku
nemá nárok na zaplatenie žiadneho úroku. Súd poukazuje aj na spotrebiteľský charakter predmetnej
zmluvy o úvere, keď v zmysle § 9 ods. 2 písm. i) ZoSÚ musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať

výšku úrokovej sadzby, pričom v prípade jej absencie sa poskytnutý spotrebiteľský úver v zmysle § 11
ods. 1 ZoSÚ považuje za bezúročný a bez poplatkov, t.j. neprichádza do úvahy zaviazať spotrebiteľa,
v prípade neexistencie dojednania o úroku v zmluve z dôvodu jej neplatnosti, na platenie akýchkoľvek
úrokov.

26. Na tomto mieste je potrebné pripomenúť, že pre účely ZoSÚ sa spotrebiteľským úverom rozumie
nielen poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o úvere podľa Obchodného zákonníka,
ale aj na základe zmluvy o pôžičke podľa Občianskeho zákonníka, resp. v iných formách. Uplatnenie
právnej fikcie bezúročnosti a bezpoplatkovosti za súčasného zachovania platnosti právneho úkonu
(zmluvyospotrebiteľskomúvere),prichádzadoúvahylentam,kdeplatnosťpríslušnéhoprávnehoúkonu

môže obstáť aj v prípade absencie napr. dohody o úroku (napr. poskytnutie spotrebiteľského úveru vo
forme pôžičky podľa OZ). S uvedeným súvisí skutočnosť, že dojednanie o úroku je jedným z pojmových
znakov zmluvy o úvere v zmysle § 497 Obchodného zákonníka, ktorú od ostatného obsahu zmluvy
nemožno oddeliť. Bezúročná zmluva o úvere je pojmovo vylúčená. Zmluva o úvere nemôže byť bez
dohodyoúrokuplatneuzavretáavprípadeneplatnostitakejtodohodyzmluvaoúverevozvyškunemôže

obstáť a teda neplatnosť sa vzťahuje na celý právny úkon.

27. V prejednávanej veci teda na základe vyššie uvedeného právneho posúdenia dospel súd k záveru,
že Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500036387 zo dňa 10.12.2013 je neplatná v celosti, preto súd
žalobe vyhovel a určil neplatnosť predmetnej zmluvy.

28. Žalobkyňa sa domáhala určenia neplatnosti zmluvy o úvere zo dňa 10.12.2013 a eventuálne, t.j.
pre prípad, že by súd dospel k odlišnému právnemu záveru, súčasne požadovala, aby súd určil, že
poskytnutý úver na základe uvedenej zmluvy je bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa teda uplatnilaeventuálny petit, kedy vzájomný vzťah oboch petitov je daný tým, že súd sa môže zaoberať a rozhodovať
o druhom, teda eventuálnom petite až po tom, keď je zistená a preukázaná nedôvodnosť žaloby, resp.
nemožnosť plnenia nároku uvedeného v prvom petite. Rozhodovanie o eventuálnom petite prichádza do

úvahy až vtedy, ak súd dôjde k záveru, že nie je možné vyhovieť tzv. primárnemu petitu, ktorý zamietne
(porov. rozhodnutie Nejvyššího soudu ČR sp. zn. 22 Cdo 2887/2004 zo dňa 18.07.2005, publikované
aj v časopise Soudní rozhledy č. 2/2006). Keďže v prejednávanej veci súd vyhovel primárnemu petitu
žalobkyne, ktorým sa domáhala určenia neplatnosti zmluvy o úvere, o eventuálnom petite nerozhodoval.

29. Čo sa týka žaloby v časti, v ktorej sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo
mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.12.2013, súd žalobu považoval za dôvodnú
aj v tejto časti. Z dôvodu hospodárnosti sa súd nezaoberal jednotlivými argumentmi sporových strán
ohľadom určitosti, resp. platnosti konkrétnych náležitostí predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy.
Dohoda o zrážkach zo mzdy je totiž zabezpečovacím inštitútom a ako taký ma akcesorickú povahu.
Ide teda o vedľajší záväzok, ktorý trvá popri hlavnom záväzku a je od hlavného záväzku závislý. Z

akcesorickej povahy zabezpečenia záväzkov vyplýva, že vedľajší (zabezpečovací) záväzok nemôže
platne vzniknúť bez existencie platného hlavného (zabezpečovaného) záväzku. Pokiaľ je ako odporujúci
zákonu neplatný hlavný záväzok, nemôže platne vzniknúť ani jeho zabezpečenie. Pokiaľ teda v
prejednávanej veci súd dospel k záveru, že Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa
10.12.2013jeneplatná,bezďalšiehoztohovyplýva,žejeneplatnáajDohodaozrážkachzomzdy(iných

príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.12.2013, z ktorej obsahu je nepochybné, že bola uzavretá
zaúčelomzabezpečeniazáväzkovžalobkyneakodlžníčkyzuzavretejzmluvyoúvereč.XXXXXXXXXX.
Keďže žiadny záväzok žalobkyne na základe neplatnej zmluvy o úvere nevznikol, nemohlo platne
vzniknúť ani jeho zabezpečenie vo forme dohody o zrážkach zo mzdy.

30. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

31. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP na základe zásady úspechu. Žalobkyňa
bola v konaní pri uplatnení svojich nárokov v celom rozsahu úspešná, preto jej súd priznal nárok na
náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. O konkrétnej výške náhrady trov konania bude
rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta
prvá CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon na
podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní,

náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe
treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol
založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125
ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 CSP prostriedky procesného
útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie,
možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
1. sa týkajú procesných podmienok,

2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.