Uznesenie Judgement was issued on Wednesday, June 21, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10Co/12/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1716200222
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1716200222.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a
členov senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a JUDr. Romana Majerského v právnej veci žalobkyne: M. D.,
E.. XX. XX. XXXX, I. Y. Q.. Č.. XX, I., zastúpená advokátom: JUDr. Roman Klimek, Radničné námestie č.
5, Pezinok, proti žalovanej: S. G. T. L., E.. XX. XX. XXXX, I. XXXX X., P. W., S. Š. W., F.: Q., zastúpená:
AK Antol, s.r.o., IČO: 47 257 024, Hviezdoslavova ul. č. 546/14, Pezinok, o určenie vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 11. októbra
2016, č. k. 40C/4/2016 - 132, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým priznal žalobkyni nárok na náhradu trov
konania vo výške 100 % m e n í tak, že žalobkyni nárok na náhradu trov prvoinštančného konania n
e p r i z n á v a.

Žalovanej p r i z n á v a n á r o k náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %

o d ô v o d n e n i e :

1.

Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil, že žalobkyňa je spoluvlastníčkou nehnuteľnosti
zapísanejnaOkresnomúradePezinok,katastrálnyodbornalistevlastníctvač.XXXX, preobecPezinok,

okres Pezinok, katastrálne územie Pezinok ako parcela registra „C“ číslo XXXX/XX, druh pozemku orná
pôda, o výmere 1471 m2, parcela registra „C“ číslo XXXX/XX, druh pozemku orná pôda, o výmere 1472
m2 a ako parcela registra „E“ číslo XXXX/XXX, druh pozemku orná pôda, o výmere 118 m2 v podiele
1/2 a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. Svoje rozhodnutie odôvodnil
právne ust. § 132 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že vlastnícke právo žalobkyne sa odvádzalo
od právnej predchodkyne W. S., ktorá preukázala vlastníctvo k nehnuteľnostiam výmerom Povereníctva

pôdohospodárstva a pozemkovej reformy č. XXX/XX zo dňa 26. 10. 1949. Uviedol, že z výpisu listu
vlastníctva č.XXXX vyplývalo, že pozemky, parcela č. XXXX/XX, XXXX/XX, W. W. XXXX/XXX sú v
spoluvlastníctve D. L., rodenej Š., I. XXX T., W.. XXX, S. A., pričom svoje vlastnícke právo odvádza od
dedičského rozhodnutia D 5457/93 po D. Š., rodenej R., zosnulej dňa 31. 07. 1962, keď okrem toho
je na uvedenom liste vlastníctva vedená v 1/2 spoluvlastníčka W. P., I. Š. Q.. Č.. XXXX/XX na základe
dedičského rozhodnutia sp. zn. 2D 80/1995 po Rudolfovi Strezenickom s tým, že na liste vlastníctva

je uvedená poznámka, že podielové spoluvlastníctvo D. L. je spochybnené vzhľadom na duplicitu
vlastníctva, ktorá vyplýva z uznesenia Okresného súdu Bratislava - vidiek, nakoľko uvedený pozemok
zdedila žalobkyňa po matke W. S.. Poukázal na skutočnosť, že vzhľadom na duplicitné verejné listiny
v oboch prípadoch dedičské rozhodnutia, ktoré svedčia dvom rôznym fyzickým osobám na vlastníctvo,
resp. spoluvlastníctvo totožného pozemku posúdil, ktorá z týchto listín je skutočným podkladom k
nadobudnutiu vlastníckeho práva, keď z výpisu z pozemkovej knihy č. vložky XXXX zistil, že parcela

č. XXXX/X, na ktorú sa odvolávajú obe dedičské rozhodnutia, bola pôvodne vo vlastníctve S. Š. W. A.
D. Š., rodenej R. s tým, že dedičské rozhodnutie svedčiace právnej predchodkyni žalovanej odvádzanadobudnutie spoluvlastníckeho práva od pôvodnej vlastníčky evidovanej na uvedenom liste vlastníctva
D.R.(dedičskérozhodnutiesp.zn.D5457/93zodňa25.04.1996),pričomžalobkyňavkonanípredložila
výmer vydaný Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy č. 2024/49 zo dňa 26. 10. 1949

(vydaný podľa § 1 ods. 1 nariadenia č. 104/1946 Zb. o vlastníctve pôdy pridelenej podľa nariadenia č.
104/1945 Zb. v znení nariadenia č. 64/1946 Zb.), ktorým bola parcela č. XXXX/X o výmere 3179 m2
pôvodne zapísaná vo vložke č. XXXX, pridelená do podielového spoluvlastníctva X. S. W. A. W. S., X.
G.D.. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedol, že pozemok pôvodne vedený v pozemkovej
knihe č. vložky XXXX W. Z. Č.. XXXX/X, kde boli vlastníkmi S. Š. W. D.na Š., rodená R., bol predmetom

konfiškácie a následne bol výmerom daný do vlastníctva právnym predchodcom žalobkyne, a preto, keď
v podstate nebolo zo strany žalobkyne ani namietané, určil za spoluvlastníčku v rozsahu 1/2 žalobkyňu,
nakoľko jej vlastníctvo sa odvádzalo od právnej predchodkyne W. S., ktorá preukázala vlastnícke právo
citovaným výmerom. Poukázal na skutočnosť, že pokiaľ právna predchodkyňa žalovanej nadobudla
vlastnícke právo od D. Š.J., X. R., ktorej vlastnícke právo bolo evidované na pozemkovo knižnej vložke
č. XXXX, parcela č. XXXX/X, tak toto vlastníctvo zaniklo konfiškáciou k 01. 03. 1945 a pokiaľ D. R.

zomrela dňa 31. 07. 1962, tak v tom čase už nebola vlastníčkou predmetného pozemku, nakoľko tento
jej bol skonfiškovaný a následne pridelený do vlastníctva citovaným výmerom W. S.. Uviedol, že na
základe osvedčenia matričného záznamu v štáte T. je žalovaná dcérou D. L., X. Š., narodenej XX. XX.
XXXX, ktorá je na liste vlastníctva zapísaná ako vlastníčka spornej nehnuteľnosti na základe dedičského
rozhodnutia sp. zn. D 5457/93, čím bola preukázaná pasívna legitimácia žalovanej. Súd prvej inštancie

poukázal ďalej na skutočnosť, že z identifikácie parciel vypracovanej Katastrálnym úradom v Bratislave,
Správou katastra v Pezinku vyplýva, že parcela č. XXXX/X pôvodne zapísaná v pozemkovoknižnej
vložke č. XXXX o výmere 3079 m2, bola ku dňu 20. 05. 2003 združená do pozemku zapísanom na
liste vlastníctva č. XXXX, parcela č. XXXX/X, druh pozemku: orná pôda o výmere 3061 m2 s tým, že
geometrickým plánom č. X/XXXX zo dňa 26. 01. 2015 došlo na liste vlastníctva č. XXXX k vytvoreniu

novýchparcielč.XXXX/XXovýmere1471m2ač.XXXX/XXovýmere1472m2,pričompôvodnáparcela
o výmere 118 m2 je evidovaná ako parcela č. XXXX/XXX na liste vlastníctva č. XXXX. Rozhodnutie o
trovách konania odôvodnil právne ust. § 255 ods. 1 C. s. p. a vecne plným úspechom žalobkyne, ktorej
priznal ich náhradu v plnej výške, pričom poukázal na skutočnosť, že samotný vznik konania zavinila
právna predchodkyňa žalovanej tým, že prededila v dedičskom konaní pozemok, ktorý bol konfiškovaný

jej právnej predchodkyni, čím došlo k vydaniu duplicitných listín svedčiacich dvom rozdielnym osobám
o vlastníctve k totožnému pozemku.

2.

Proti tomuto rozsudku vo výroku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania podala
v zákonnej lehote odvolanie žalovaná z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p.) a navrhla rozsudok v napadnutej
časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedla, že nedala svojim správaním
podnet na podanie žaloby, keď po jej doručení a porade s právnym zástupcom nerozporovala uplatnený

nárok, skutkový stav ani právnu argumentáciu žalobkyne, a preto ak súd prvej inštancie neaplikoval
na daný prípad ust. § 257 C. s. p., hoci k tomu boli splnené podmienky, je rozhodnutie v napadnutej
časti nesprávne. Poukázala na skutkový stav ustálený súdom prvej inštancie, že po roku 1945 došlo ku
konfiškácii predmetných pozemkov jej právnym predchodcom bez akejkoľvek náhrady, keď vlastníctvo
k pozemkom získala dedičstvom bez aktívneho pričinenia, pričom sa o pozemky aktívne nestarala ani

nevykonávala aktívne úkony za udržaním ich vlastníctva a ihneď potom, ako jej bol vysvetlený právny
stav v Slovenskej republike, so žalobou súhlasila.

3.

Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovanej, ktoré bolo doručené jej právnemu zástupcovi dňa 20. 12. 2016,
nevyjadrila.

4.

Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 380 ods. 1 zákona
č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok, účinný od 01. 07. 2016), túto prejednal bez nariadenia
pojednávania, keďže odvolanie sa týka tej časti rozsudku, ktorá má povahu uznesenia a nejde o vecsamu (§ 378 ods. 1 C. s. p.) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti je
vecne nesprávny a je potrebné ho zmeniť.

5.

Podľa § 470 ods. 1 C. s. p. (zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok, účinný od 01. 07. 2016), ak
nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6.

Podľa § 470 ods. 2 C. s. p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

7.

Z obsahu žaloby žalobkyne, ktorú podala na súd prvej inštancie dňa 15. 01. 2016 vyplýva, že sa
domáhala určenia, že je spoluvlastníčkou o veľkosti podielu 1 nehnuteľností, pozemku, parcely registra
„C“, číslo XXXX/XX, druh pozemku orná pôda, o výmere 1471 m2, parcely registra „C“, číslo XXXX/XX,
druh pozemku orná pôda, o výmere 1472 m2 a parcely registra „E“ číslo XXXX/XXX, druh pozemku

orná pôda, o výmere 118 m2 zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom
Pezinok, katastrálny odbor, pre obec Pezinok, okres Pezinok, katastrálne územie Pezinok z dôvodu,
že uznesením Okresného súdu Bratislava - vidiek zo dňa 31. 11. 1995, sp. zn. 2D/79/95 po nebohej
matke W. S., X.. G., Y. 1 pozemku parcely č. XXXX/X, druh pozemku: roľa o výmere 3061 m2,
zapísaného v pozemkovoknižnej vložke č. XXXX pre katastrálne územie Pezinok (po vykonaní ROEP

bola pôvodná parcela č. XXXX/X rozdelená na parcelu registra „C“ č. XXXX/XX, XXXX/XX a parcelu
registra „E“ č. XXXX/XXX), ktorý bol Výmerom o vlastníctve pôdy č. XXXX/XX zo dňa 26. 10. 1949
pridelený do vlastníctva jej matke a otcovi X. S., avšak ako podielová spoluvlastníčka tohto pozemku
na liste vlastníctva č. XXXX zapísaná nie je, pretože ako podielová spoluvlastníčka je tam na základe
Osvedčenia o dedičstve zo dňa 25. 04. 1996, sp. zn. D 5457/93, po poručiteľke D. Š., X.. R., Y.S. O. B.

D. L., X.. Š., E.. XX. XX. XXXX napriek tomu, že tento pozemok bol pôvodným vlastníkom skonfiškovaný
podľa nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR v znení nariadenia č. 94/1946 Sb. n. SNR a následne pridelený
výmerom do vlastníctva rodičom žalobkyne.

8.

Podľa § 255 ods. 1 C. s. p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

9.

Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádza súd zo zásady zodpovednosti za výsledok (zásada
úspechu) alebo zo zásady zodpovednosti za zavinenie alebo náhodu. Zásada zodpovednosti za
výsledok (zásada úspechu) sa uplatňuje pri rozhodovaní o náhrade trov sporového konania, nakoľko
len v sporovom konaní sa dá hovoriť o úspechu, resp. neúspechu strany sporu.

10.

Podľa § 257 C. s. p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

11.

Citované zákonné ustanovenie prebralo doterajšiu právnu úpravu v ustanovení § 150 ods. 1 O. s.
p., účinného do 30. 06. 2016 a jeho účelom je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriemupravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva, pričom Civilný sporový
poriadok vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo
o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa, nakoľko vyjadruje výnimku zo zásady

zodpovednosti za výsledok, avšak musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorého výnimočnosť môže
spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane strán sporu. Pri posudzovaní
okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, sociálne, zárobkové a iné
pomery všetkých strán sporu a na okolnosti, ktoré ich viedli k uplatneniu práva na súde a ich postoj v
konaní. V prípade tohto zákonného ustanovenia ide predovšetkým o to, aby sa rozhodnutie o náhrade

trov nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči strane a neodporovalo dobrým mravom. V tomto ustanovení
je teda fixované moderačné absolučné právo súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich
platenie a náhradu trov konania. Je výrazom toho, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický,
aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom, pričom zákon stanovuje
všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru, než by plynul z
dispozície právnej normy. Zákon vyžaduje na také rozhodnutie dve podmienky: musí ísť o dôvody hodné

osobitného zreteľa a o výnimočné okolnosti, pričom výklad týchto podmienok je ponechaný na súdnej
praxi a je potom vecou konkrétneho prípadu, či došlo k takým okolnostiam ktoré môžu byť podkladom
na rozhodnutie o zmiernení účinkov právnych noriem, ktoré upravujú náhradu trov konania.

12.

Ustanovenie § 257 C. s. p. preto nie je možné vykladať tak, že kedykoľvek bez ohľadu na základné
zásady rozhodovania o náhrade trov konania môže súd nepriznať náhradu trov úspešnej strane sporu;
keďže ako už odvolací súd uviedol vyššie, vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, pričom pri
skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je stále potrebné prihliadať v prvom rade

k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom strán sporu a je potrebné vziať do úvahy
nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto
rozhodnutianajmänamajetkovépomeryoprávnenejstrany,avšakvkaždomprípadejevždynevyhnutné
vymenované okolnosti oprávňujúce použitie moderačného práva hodnotiť reštriktívne, nie jednotlivo, ale
vo vzájomných súvislostiach celej prejednávanej veci, keďže kladie aj naďalej dôraz na výnimočnosť

jeho aplikácie, čím zreteľne pripomína, že akákoľvek z vyššie zistených okolností sa musí vymykať z
bežnej súdnej praxe a kazuistiky ustanovení o náhrade trov konania.

13.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s námietkou žalovanej v odvolaní, že v posudzovanej veci
boli pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania naplnené predpoklady na aplikáciu ust. § 257
C. s. p., nakoľko žalovaná, ktorá dlhodobo žije v Spojených štátoch amerických po tom, čo jej bola dňa
20. 08. 2018 doručená žaloba, procesné poučenie, predvolanie na pojednávanie dňa 06. 09. 2016, si
bez meškania dňa 25. 08. 2016 zvolila právneho zástupcu, ktorý po oboznámení sa s vecnou a právnou

stránkou uplatneného nároku žalobkyne v písomnom vyjadrení zo dňa 11. 10. 2016 akceptoval tvrdený
skutkový stav a z dôvodu, aby sa nezvyšovali trovy strán sporu súhlasil s prejednaním veci v jeho
neprítomnosti, pričom dôvodne apeloval na súd prvej inštancie nepriznať žalobkyni v prípade úspechu
trovy konania.

14.

Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nielen celkom nesprávne a nedôvodne
pripisuje na ujmu žalovanej, že vznik konania zavinila jej právna predchodkyňa D. L. tým, že prededila
v dedičskom konaní pozemok, ktorý bol jej právnej predchodkyni D. Š., X.. R. skonfiškovaný, ale tento

záver konštatuje bez akejkoľvek opory v spisovom materiáli, nakoľko dedičské rozhodnutie Okresného
súdu Bratislava - vidiek, sp. zn. D 5457/93 nie je jeho súčasťou, keď opomenul vziať do úvahy, že právna
úprava dedičského práva vychádza z ingerencie štátu pri nadobúdaní dedičstva, pretože okrem iného
predpokladá, že dedičstvo po každom poručiteľovi musí byť súdom prejednané a o ňom rozhodnuté,
pričom až rozhodnutím vydaným v dedičskom konaní je prechod dedičstva z poručiteľa na dediča

dovŕšený.

15.Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v posudzovanej veci bolo pri rozhodovaní o nároku na
náhradu trov konania nevyhnuté prihliadnuť nielen na postoj žalovanej k uplatnenému nároku, ale najmä
na historicko - právny aspekt prejednávanej veci, ktorý je vymedzený na jednej strane konfiškáciou

pôdohospodárskeho majetku osôb na princípe tzv. kolektívnej viny podľa nariadenia Slovenskej
národnej rady č. 104/1945 Sb. SNR zo dňa 23. augusta 1945 o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení
pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa v
znení nariadenia č. 64/1946 Sb. SNR, a na strane druhej jeho prideľovaniu bez toho, aby vtedajšia štátna
moc zabezpečila dôslednú evidenciu zmien vlastníckych vzťahov k tomuto nehnuteľnému majetku, čoho

dôsledkom je vznik duplicitného vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktorým je hodnovernosť údajov v katastri
spochybnená.

16.

Odvolací súd sa z uvedených dôvodov stotožnil s tvrdením žalovanej v podanom odvolaní namietajúcej,
žerozhodnutieonárokunanáhradutrovkonaniajeprávnenesprávne,nakoľkobolisplnenépredpoklady
ust. § 257 C. s. p., z dôvodu ktorého odvolací súd rozsudok v jeho napadnutej časti podľa § 388 C. s. p.
zmenil tak, že žalobkyni nárok na náhradu trov prvoinštančného konania nepriznal.

17.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, 2, § 255 ods. 1 C. s. p.
tak, že žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko bola v odvolacom konaní
úspešná.

18.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to
zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada
(§ 431 C. s. p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.)