Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 23, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoE/81/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612200264
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7612200264.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov
senátu JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej a JUDr. Imricha Volkaia v exekučnej veci oprávneného
Mesto Košice - Mestská polícia Košice, Trieda SNP 48/A, Košice, IČO: 00 691 135 proti povinnému A.
S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B., U. Č.. X, P. vymoženie 30,00 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
oprávnenéhoprotiuzneseniuOkresnéhosúduSpišskáNováVeszodňa18.12.2018č.k.7Er/12/2012-10

takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil exekúciu a uložil oprávnenému nahradiť

poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 49,06 Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti
tohto uznesenia.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie bol
dňa 12.01.2012 exekúciou poverený súdny exekútor JUDr. Ján Ondáš.

3. Súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na
úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor lustráciou zistil, že povinný je dlhodobo nezamestnaný, nevlastní
majetok postihnuteľný výkonom exekúcie a je voči nemu vedených ďalších 10 exekúcii.

4. Následne súd citoval ust. § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1, § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) a exekúciu zastavil, pretože

po preskúmaní spisu súdneho exekútora zastával názor, že nemajetnosť povinného bola nesporne
preukázaná. Povinný nevlastní žiaden majetok a ďalšie pokračovanie v exekučnom konaní by bolo v
rozpore so zásadami hospodárnosti a účelnosti.

5. O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 196, § 200 ods. 1, § 203 ods. 5 Exekučného poriadku a § 14
ods. 1 a 2, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1 a § 25 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych

exekútorov a pre nemajetnosť povinného uložil oprávnenému povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi
trovy exekúcie 49,06 Eur.

6.Vzákonomstanovenejlehotepodalprotiuznesenia vcelomrozsahuoprávnenýodvolanie.Nesúhlasil
so zastavením exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a zastával názor,
že exekúcia mala byť zastavená podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, pretože je

neprípustná a je tu iný dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať. Uviedol, že k zastaveniu exekúcie
nedošlo jeho zavinením, preto nie je daný dôvod, aby znášal náhradu trov exekúcie. Uviedol, žeod súdneho exekútora nedostal žiadnu správu o stave konania, preto nemal vedomosť o úkonoch
vykonaných súdnym exekútorom. Poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS
297/2010-11 zo dňa 31.08.2010 a navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a exekúciu zastaviť podľa ust.

§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku a trovy exekúcie účastníkom nepriznať.

7. Súdny exekútor vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že nemajetnosť povinného nesporne
preukázal a zdôraznil, že v tomto prípade sa zavinenie oprávneného vôbec nevyžaduje. Napadnuté
uznesenie považoval za vecne správne a v súlade so zákonom.

8. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

9. Oprávnený vo vyjadrení k vyjadreniu súdneho exekútora uviedol, že súhlasí so zastavením exekúcie
z dôvodu neúnosnej finančnej situácie povinného a veľkého počtu exekučných konaní vedených proti
nemu, avšak nesúhlasil s uložením povinnosti nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie.

10. Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie (§
362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ust. § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že

odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

11. Podľa ust. § 9a Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

12. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

13. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie,

14. Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

15. Zákonné ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku obsahuje dôvod pre zastavenie
exekúcie, a to nemajetnosť povinného, ktorá má predovšetkým vychádzať zo zistení súdneho exekútora,

a ktorá má za následok vznik povinnosti oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa ust. § 203
ods. 2 Exekučného poriadku. Súd je v súlade s týmto zákonným ustanovením povinný skúmať, či
sú preukázané dôvody na zastavenie exekúcie podľa tohto zákonného ustanovenia. Predpokladom
zastavenia exekúcie je zistenie skutočnosti o tom, že majetok povinného nie je spôsobilý ani na úhradu
trov exekúcie. Exekučný súd je pritom oprávnený a zároveň povinný posudzovať majetkové pomery

povinného či už pri podaní podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie alebo návrhu povinného
na zastavenie exekúcie z dôvodu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Len exekučný
súd môže totiž exekúciu na návrh aj bez návrhu zastaviť, pričom výrokom rozhodnutia je súdny exekútor
viazaný.

16. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie proti povinnému sa začalo dňa 19.12. 2011
na základe exekučného titulu- bloku na pokutu nezaplatenú na mieste č. 108993 zo dňa 23.04.2011.
Súdnemu exekútorovi bolo poverenie na vykonanie exekúcie udelené dňa 12.01.2012. Podaním zo dňa
13.11.2018 podal súdny exekútor podnet na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h)
Exekučného poriadku.

17. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav,
posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení, správne vo veci rozhodol, keď exekúciu zastavil.
Vecne správne a zákonné sú aj dôvody napadnutého uznesenia, v dôsledku čoho je jeho odôvodnenie
presvedčivé, s jeho závermi sa odvolací súd stotožňuje a dodáva, že v danom prípade bolo nepochybne

preukázané splnenie predpokladov pre zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného
poriadku tak v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, ako aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu
(ust. § 217 ods. 1 CSP). Po dôkladnom prešetrení osobných a majetkových pomerov povinného zo
strany súdneho exekútora je nutné konštatovať, že jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Vtejto situácii by vykonávanie ďalších úkonov súdneho exekútora bolo nehospodárne a neúčelné, pričom
ich realizácia by viedla len k zvyšovaniu nákladov exekúcie, ktoré by neboli z výťažku exekúcie kryté
(princíp procesnej ekonómie).

18. Rozhodujúca je tá skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, pričom
odvolací súd dáva do pozornosti, že exekučné konanie sa začalo ešte v roku 2011 a počas viac
ako 7 rokov nedošlo k žiadnej (pozitívnej) zmene u povinného, proti ktorému ako vyplýva z podnetu
súdneho exekútora, je vedených ďalších 10 exekučných konaní. Povinný je nemajetný a je dlhodobo

nezamestnaný, pričom nedisponuje žiadnym majetkom postihnuteľným výkonom exekúcie. Na základe
uvedeného možno konštatovať, že nejde len o prechodný stav, kedy nie je možné exekúciu vykonávať a
nie je možné predpokladať, že by v blízkej budúcnosti došlo k zmene osobných a majetkových pomerov
povinného. Navyše aj sám oprávnený uznal v stanovisku zo dňa 21.03.2019 nemajetnosť povinného a
súhlasil so zastavením exekúcie z dôvodu neúnosnej finančnej situácie a veľkého počtu exekučných
konaní vedených proti povinnému.

19. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne
podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.

20. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s

ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože
oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný a ostatným účastníkom žiadne trovy konania nevznikli.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Podľa § 424 C.s.p. dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech

bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 425 C.s.p. dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou,
na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427
ods. 1 C. s. p.).

V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429

ods. 2 C. s. p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).