Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, February 16, 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 23Cb/54/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113213181
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vincent Szabó

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2113213181.24

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Vincentom Szabóom v právnej veci žalobcu: VENCO s.r.o., so

sídlom Šustekova 49, Bratislava, IČO: 44 327 374, právne zastúpený: Mgr. Natália Michalovová, LL.M.,
advokátka so sídlom Ul. 29. Augusta 38/A, Bratislava, proti žalovanému: EURODOM3, s.r.o., so sídlom
Horné bašty 36/B, Trnava, IČO: 35 882 361, právne zastúpený: PAICEK LEGAL s.r.o., so sídlom Panská
17, Bratislava, IČO: 36 834 904, o zaplatenie sumy 122.211,93 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 122.211,93 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 4 % ročne zo sumy 9.310,16 eur od 14.01.2011 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške
3,23 % ročne zo sumy 13.148,40 eur od 16.02.2013 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 4,02

% ročne zo sumy 99.753,37 eur od 11.05.2013 do zaplatenia, k rukám právneho zástupcu žalobcu, a
to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd žalobu v časti úrokov z omeškania vo výške 4,02 % ročne zo sumy 99.753,37 eur od 16.01.2011
do 10.05.2013 z a m i e t a .

III. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vrátane trov odvolacieho konania v plnom

rozsahu.

IV. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť svedkovi M., trovy konania titulom svedočného v plnom rozsahu.

V. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť svedkovi P., trovy konania titulom svedočného v plnom rozsahu.

VI. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť svedkovi M., trovy konania titulom svedočného v plnom rozsahu.

VII. Súd n e p r i z n á v a štátu právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou zo dňa 29.09.2013, spolu s upresnením žaloby zo dňa 21.07.2013 a zo dňa
09.09.2013 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu
122.211,93 eur spolu s príslušenstvom titulom neuhradenia zádržného a nákladov na prenájom žeriavov
a taktiež sa domáhal, aby bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že medzi stranami sporu bola dňa 06.03.2009 uzatvorená Zmluva o dielo,

na základe ktorej mal žalobca pre žalovaného postaviť pre žalovaného nehnuteľnosť tzv. „Z.. Cena za
dielo bola dohodnutá vo výške 3.328.000 eur s DPH. Dňa 29.10.2010 bola medzi stranami podpísaná
Zápisnica o záverečnom odovzdaní prác. Dňom podpísania zápisnice objednávateľ (žalovaný) potvrdil,
že súhlasí s kvalitou a spôsobom vykonania diela a vznikla mu tak povinnosť vyplatiť zhotoviteľovi(žalobcovi) zádržné sumy zadržiavané žalobcovi v zmysle čl. 7 bod 2 zmluvy o dielo. Žalovaný sumy
zádržného žalobcovi napriek tomu nevyplatil. Okrem toho žalovaný nezaplatil žalobcovi časť faktúry č.
104017 zo dňa 13.12.2010 vo výške 9.310,16 eur. Žalovanému bola tiež v zmysle čl. 15 zmluvy o dielo

vystavená faktúra č. 134001 v sume 13.148,40 eur za prenájom žeriavov a lešení. Ani táto faktúra nebola
žalobcovi zaplatená.

3. Súd vo veci vydal dňa 23.09.2013 v skrátenom konaní platobný rozkaz č.k. 23Cb/54/2013-51, ktorým
žalobnému návrhu v plnom rozsahu vyhovel. Proti uvedenému platobnému rozkazu podal žalovaný včas

odôvodnený odpor, čím došlo ex lege k zrušeniu platobného rozkazu v plnom rozsahu a súd vo veci
nariadil pojednávanie.

4. V podanom odpore žalovaný uviedol, že žalobca ako zhotoviteľ si nesplnil svoj záväzok vyplývajúci z
bodu 5.3. Zmluvy vykonať dielo riadne a v dohodnutej kvalite, nakoľko dielo ním zhotovené malo vady.
Vzhľadom na uvedené žalovaný vyzval žalobcu listom zo dňa 28.02.2013 na odstránenie vád diela,

pričom na odstránenie vád diela poskytol žalovaný žalobcovi 30-dňovú lehotu. Nakoľko vady diela neboli
odstránené v žalovanom stanovenej lehote, uplatnil si žalovaný listom zo dňa 15.04.2013 nárok na zľavu
z kúpnej ceny vo výške 140.000 eur.

5. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odporu uviedol, že žalovaný ho neupozornil

a nevyzval na opravu vád na diele listom zo dňa 28.02.2013. Žalovaným uvádzaný list nikdy nebol
doručený, rovnako ako uplatnenie si nároku na zľavu z ceny z diela. Žalobca zároveň poprel, že dielo
malo vady, pričom podpisom Protokolu o odovzdaní diela zo dňa 29.10.2010 žalovaný deklaroval, že
dielo je bez vád a v dohodnutej kvalite, odovzdané riadne a včas. Trojmesačná lehota, ktorá bola
dohodnutá v uvedenom Protokole slúžila pre uvedenie prípadných nedostatkov na diele a uplynula dňa

29.01.2011.Žalovanýsinedôvodneuplatnilnároknazľavuvovýške140.000eurbeztoho,abyžalobcovi
vytkol vady na diele, dodržal stanovené lehoty na uplatnenie si práva a odôvodnil výšku zľavy.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom štatutárneho zástupcu žalobcu A. K., a svedkov M. M., P. B.,
M. M., J. A., oboznámením s listinnými dôkazmi, predovšetkým so Zmluvou o dielo zo dňa 06.03.2009,

s Preberacím protokolom o odovzdaní a prevzatí dokončenej časti stavby zo dňa 29.10.2010, s
faktúrou č. 104017, s faktúrou č. 134001, so Zápisnicou o obhliadke diela zo dňa 05.12.2013, mailovou
komunikáciou zo dňa 05.10.2010, listom žalobcu zo dňa 19.10.2012, nedatovaným listom žalovaného,
listomžalovanéhozodňa28.02.2013,akoajscelýmobsahomspisovéhomateriáluazistiltentoskutkový
a právny stav:

7. Štatutárny zástupca žalobcu A. v konaní uviedol, že čo sa týka vád diela, ktoré sú uvedené v oznámení
zo dňa 28.02.2013, predmetné oznámenie žalobcovi nebolo nikdy doručené. Dňa 05.12.2013 bol
žalobca pozvaný na stretnutie ohľadom diela, keďže sa zistili nejaké problémy, pričom bolo potrebné
zistiť ich dôvody a príčiny. Na toto stretnutie boli pozvané všetky spoločnosti, ktoré sa zúčastnili výstavby

diela. Pristúpili k ohliadke celého diela spolu so zástupcami týchto firiem a Ing. O. Z. P., ktorý je technicky
zodpovednou osobou za spoločnosť žalovaného a zároveň aj spoločníkom tejto spoločnosti. Žalobca v
rámci tohto diela zabezpečil len hrubú stavbu a nie dokončovacie práce, ktoré vykonali iné spoločnosti,
poverené spoločnosťou žalovaného. Zo spomenutej ohliadky bola spísaná zápisnica, z ktorej vyplýva,
že problém sa netýkal hrubej stavby, ale dokončovacích prác. K predĺženiu doby prenájmu žeriavov a

lešení,ktorébolifakturovanéfaktúrouuplatnenoudošlonazákladežiadostiM.M.,ktorýichpotrebovalna
účely dokončovacích prác. Komunikácia medzi účastníkmi prebiehala prostredníctvom pána P., s ktorým
rokovali čo sa týkalo aj platieb. So štatutárnym zástupcom žalovaného sa mu nepodarilo skontaktovať,
následne mu zo strany žalobcu boli zaslané výzvy, na ktoré dostal odpoveď, že po prehodnotení
úveru od banky v období júna 2013 poskytne žalovaný žalobcovi čiastočnú úhradu. Faktúry vystavené

žalobcom boli vždy akceptované a uhradené v termínoch uvedených v zmluve, bola zadržaná iba čiastka
týkajúca sa kaucie.

8. Právny zástupca žalobcu v konaní uviedol, že čo sa týka záväznosti zmluvy o dielo, zákon
nevyžaduje písomnú formu. Dielo, ohľadom ktorého bola uzatvorená zmluva bolo veľmi komplexné a

komplikované, výstavba začala v marci 2009 a skončila na konci roku 2010. Zápisnicou o záverečnom
odovzdaní prác boli priebežne vykonané práce dokumentované mesačným súpisom vykonaných prác,
tak objednávateľom ako aj zhotoviteľom a do 30 dní odo dňa vyhotovenia súpisu prác boli vyhotovované
faktúry. Na základe týchto faktúr bol objednávateľ oprávnený strhnúť zadržanú sumu rovnajúcej sa 5% ceny diela. Medzi stranami sporu prebehli viaceré rokovania, pričom žalovaný prisľúbil, že dlžnú
čiastku uhradí. Zo zápisnice zo dňa 05.12.2013, kedy došlo k obhliadke diela za prítomnosti žalovaného,
žalobcu, ako aj ďalších zhotoviteľov, žalovaný ako objednávateľ prehlásil, že žalobca nenesie žiadnu

zodpovednosť za vady na predmetnom diele. Zhotoviteľ nikdy nebol kontaktovaný zo strany žalovaného
ohľadom vád diela. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno o tom, že informoval zhotoviteľa listom zo dňa
28.02.2013 o tom, že na diele sa nachádzajú vady, pričom účastníci si dohodli písomnú komunikáciou
prostredníctvom doporučených zásielok. Žalobca nemusí preukazovať odstránenie vád vzhľadom na
to, že nemal vedomosť o vadách a zo strany žalovaného mu žiadne neboli oznámené. V zápisnici zo

stretnutia všetkých zhotoviteľov objednávateľ jasne deklaroval, že zhotoviteľ je zbavený akýchkoľvek
vád na diele, pretože dielo bolo vykonané v súlade so zmluvou. V protokole zo dňa 29.10.2010 je jasne
stanovené, že za dôvodmi nedodržania lehôt začatia a dokončenia stavby bola nadväznosť prác, ktoré
bolo možné dokončiť po dokončení prác inými dodávateľmi, t.j. klampiarske konštrukcie, oplechovania
vikierov a arkierov, ktoré sa mohli dokončiť až po osadení okien. Taktiež za neskoršie dokončenie
stavby mohli nepriaznivé podmienky, pričom stavebné práce boli pozastavené aj z dôvodu nízkych

teplôt v zimných mesiacoch. Tieto dôvody predstavujú liberačný dôvod. V bode 2 protokolu sa opäť
konštatuje, že niektoré práce zhotoviteľ mohol vykonať až po osadení okien a balkónových dverí a
taktiež oplechovanie čiel a vikierov bolo možné urobiť po obsadení okien a exteriérových dverí, za čo bol
zodpovedný iný dodávateľ a iný zhotoviteľ stavby. Ak meškala s prácami jedna spoločnosť, nadväzne
na to meškal s prácami aj zhotoviteľ. Predmetný protokol je podpísaný tak žalobcom ako aj žalovaným,

takže niet pochýb, že s tým žalovaný súhlasil. Žalovaný nepreukázal, že v súvislosti s dielom došlo k
vzniku škody a ani, že mal záujemcov na kúpu priestorov.

9. Právny zástupca žalovaného v konaní uviedol, že žalobca je nesie dôkazné bremeno a je povinný
preukázať existenciu právneho titulu, na základe ktorého malo byť uskutočnené dielo a toto následne

vo výške uvedenej v predložených faktúrach aj fakturované. Podľa protokolu z 20.09.2010 boli na
odovzdávanom diele nedorobky, vady, pričom ako z protokolu vyplýva, tieto mali byť odstránené do
15.11.2010, uvedené nedorobky však odstránené neboli. V roku 2013 sa prejavili ďalšie vady, ktoré
sú zachytené v zápisnici z 05.12.2013. Konkrétne išlo o priesaky na schodisku, podľa bodu 5 boli
na zábradlí uvoľnené skrutky, podľa bodu 8 boli na podlahe trhliny, podľa bodu 9 boli trhliny v stene

a podľa bodu 10 boli vadné mriežky na kanály. Tieto vady neboli odstránené. Čo sa týka faktúry č.
104017, žalobca nepredložil žiadne dôkazy o vykonaní fakturovaných prác. Ohľadom faktúry č. 134001
žalobca nepredložil žiadne dôkazy o tom, že by fakturované položky boli oprávnené, že by boli v roku
2011 vykonané práce, prenajímané žeriavy. Žalobca nezdokladoval, koľko žeriavov prenajímal, ako dlho
boli prenajímané, uvedené sa týka aj lešení. Pokiaľ ide o pána M. predložený žalobcom, tento list bol

napísaný v roku 2012, ešte predtým ako sa prejavili vady v roku 2013, pričom z neho nie je zrejmé, o
akej pohľadávke pán M. hovorí a teda nejde o uznanie dlhu. O tom, že má dielo vady žalobca vedel a to
na základe protokolu o odovzdaní diela, kde je jasne uvedené, aké vady sa tam vyskytujú a že majú byť
odstránené, s tým, že do odstránenia vád žalovaný nie je povinný vyplatiť 3 % ceny diela. Čo sa týka
vylúčenia zodpovednosti žalobcu, táto zodpovednosť bola vylúčená len za zodpovednosť za vady podľa

bodu 1 zápisnice a síce priesaky v priestoroch tam uvedených, nie však pri ostatných bodoch. Čo sa
týka dokazovania prác, ktoré sú predmetnom sporných faktúr, ide o práce, ktoré mali byť vykonané až
po odovzdaní diela 29.10.2010 a síce v novembri 2010 a v roku 2013, teda žalobca je povinný preukázať
jednak vykonanie týchto prác, a jednak odstránenie uvedených vád. O tom, že žalobca bol informovaný
o vadách svedčí jednak protokol z roku 2010, ktorý podpísal aj žalobca a jednak zápisnica z decembra

2013. Zápisnica z roku 2013 nepreukazuje, že by vady z roku 2010 boli odstránené, naopak, preukazuje,
že sa vyskytli ďalšie. Dôvody omeškania so stavbou boli dva a to nadväznosť prác a nepriaznivé
klimatické podmienky. Omeškanie zo strany žalobcu o vyše 6 mesiacov nebolo spôsobené čakaním na
oplechovanie konštrukcie a vikierov. Žalobca ako zhotoviteľ mal brať do úvahy všetky podmienky stavby,
vrátane klimatických. Podobne v bode 13.3. Zmluvy žalobca vyhlásil, že sa oboznámil so všetkými

podmienkami stavby, vrátane klimatických. Žalobca ako spoločnosť s odborným know how, mal zobrať
do úvahy teploty na mieste stavby obvyklé a mal k tomu prispôsobiť lehotu na ukončenie stavby v zmluve
o dielo. Žalovaný v protokole o prevzatí neuznal dôvody klimatických podmienok, ale zobral na vedomie
tvrdenie žalobcu o dôvodoch omeškania. Klimatické podmienky nie sú uznané ako dôvod omeškania už
v samotnej Zmluve o dielo. Žalobca nepreukázal, aký časový úsek omeškania bol spôsobený z dôvodu

nadväznosti prác, a žalovaný odmieta, že by daný dôvod mal nejaký podstatnejší vplyv na dokončenie
stavby. Stavba nebola do dnešného dňa riadne dokončená, nakoľko neboli odstránené vady uvedené
v protokole o prevzatí diela.10. Zo zmluvy o dielo uzavretej medzi žalovaným ako objednávateľom a žalobcom ako zhotoviteľom
zo dňa 06.03.2009 súd zistil, že jej predmetom bol záväzok zhotoviteľa vo vlastnom mene a na vlastnú
zodpovednosť v rozsahu a za podmienok dohodnutých v zmluve zhotoviť pre objednávateľa dielo -

stavebné práce na rozostavanej nehnuteľnosti vo vlastníctve objednávateľa nazvanej PICCOLA PARIGI
a záväzok objednávateľa hotové dielo prevziať a za podmienok uvedených v tejto zmluve zaplatiť zaň
dohodnutú cenu. Z článku 6 Zmluvy o dielo vyplýva, že cena za dielo bola dojednaná vo výške 3.328.000
eur. Na základe bodu 7.2 Zmluvy si zmluvné strany dojednali zádržné v sume rovnajúcej sa 5 %, z čoho
3 % sú splatné do 60 od úplného odstránenia všetkých zistených nedostatkov uvedených v Zápisnici

o záverečnom odovzdaní prác. Zvyšné 2 % budú splatné po uplynutí 3-ročnej záručnej doby, ktorá
začína plynúť dňom odovzdania a prevzatia celého diela bez závad a nedorobkov. V článku 15 Zmluvy
si účastníci dojednali, že v prípade, že zhotoviteľ bude musieť za účelom dokončenia všetkých prác
neobsiahnutých v predmete zmluvy predĺžiť dobu prenájmu žeriavov alebo ďalších zdvíhacích zariadení
alebo lešení o ďalšiu dobu potrebnú pre dokončenie a kompletizáciu prác, bude požadovať odmenu vo
výške 1,20 eur/m2 mesačne za prenájom lešení za 1500 eur/mesačne za prenájom stavebného žeriavu.

11.ZPreberaciehoprotokoluoodovzdaníaprevzatídokončenejčastistavbyvyplýva,žedňa29.10.2010
došlo k odovzdaniu dokončenej časti „Hrubá stavba nadzemných podlaží so zastrešením“ podľa zmluvy.
Z uvedeného protokolu ďalej vyplýva, že k nedodržaniu lehôt pre dokončenie stavy došlo z dôvodu
pozastavených stavebných prác pre nepriaznivé klimatické podmienky a tiež z dôvodu nadväznosti prác,

ktoré bolo možné ukončiť až po dokončení prác zazmluvnených s iným dodávateľom. V časti dohoda
o opatreniach a lehotách na odstránenie nedorobkov a nedostatkov stavby alebo na dokončenej časti
sa uvádza, že vady a nedorobky budú odstránené do 15.11.2010, pričom súpis drobných nedorobkov a
nedostatkovzrejmýchpriodovzdanístavbyjeuvedenývPríloheč.1.Zuvedenéhoprotokolutiežvyplýva,
že zadržaná suma z dohodnutej ceny stavby do odstránenia všetkých nedorobkov a nedostatkov

predstavuje 5 % z čoho 3 % budú splatné do 60 dní od úplného odstránenia zistených nedostatkov
uvedených v preberacom protokole a 2 % budú splatné po troch rokoch odo dňa podpisu protokolu o
odovzdaní a prevzatí stavby po dátume 29.10.2013.

12. Z doloženej faktúry č. 104017 vyhotovenej dňa 13.12.2010, splatnej dňa 13.01.2011 vyplýva, že

žalovanému bola za práce vykonané na stavbe v J. v zmysle Zmluvy o dielo zo dňa 06.03.2009
fakturovaná suma 68.810,16 eur.

13. Z doloženej faktúry č. 134001 vyhotovenej dňa 01.02.2013, splatnej dňa 15.02.2013 vyplýva, že
žalovanému bola za prenájmy a práce uskutočnené na stavbe A. fakturovaná suma 13.148,40 eur.

14. V liste zo dňa 19.10.2012 (preklad do slovenského jazyka na č.l. 458 spisu) žalobca oznamuje
žalovanému, že v súvislosti so zmluvou o dielo a vzhľadom na stretnutie s pánom M. P. dňa 06. júla
2012, na ktorom došlo k dohode o úhrade dlhu, ktorý má spoločnosť žalovaného voči žalobcovi (výška
dlhu ku dňu 19.10.2012 je 188.714,12 eur) dáva žalovanému do pozornosti, že nedodržal termíny

splatnosti dlhu. Týmto listom preto žalobca opätovne žiada žalovaného o stretnutie, na ktorom by došlo
k definitívnemu určeniu termínov splátok a podpísania dohody medzi spoločnosťami o uznaní dlhu zo
strany žalovaného.

15. V nedatovanom liste žalovaného (č.l. 134 spisu - preklad do slovenského jazyka na č.l. 135 spisu)

štatutárny zástupca žalovaného p. M. odpovedá na list žalobcu a žiada o predĺženie lehoty splátky do
30.06.2013, aby mohol uspokojiť pohľadávku žalobcu alebo aspoň jej časť.

16. Z mailovej komunikácie zo dňa 05.10.2010 vyplýva, že A. Z. žiada spoločnosť žalobcu, aby faktúru
č. 104014 doplnil spôsobom, že na základe potvrdenia objednávky z 23.07.2010 fakturuje žalobca

prenájom žeriavov za mesiac august sumu 1.500 eur, žeriavnika za mesiac august sumu 2.500 eur,
prenájom žeriavu za mesiac september sumu 1.500 eur, celkom sumu 5.500 eur + DPH. Zároveň žiada,
aby žalobca vo faktúre č. 104013 špecifikoval dôvod fakturácie uvedením, že „na základe potvrdenia
objednávky z 23.07.2010, fakturujeme Vám nasledovné výdavky za úhradu poistenia za ....“.

17. Listom zo dňa 28.02.2013 (preklad do slovenského jazyka na č.l. 159 spisu) žalovaný reklamuje
práce vykonané žalobcom a uvádza, že zaregistrované škody sa týkajú prenikania vody a vlhkosti na
rôznych miestach, zvlášť v bytoch 4, 10, 20, 25 a v kancelárii 17, prenikania vody zo strechy v spoločnejčasti schodiska pri kanceláriách a škôd na tesnení strechy. Celkovú škodu si žalovaný vyčíslil sumou
280.000 eur a žiada o vyplatenie náhrady škody vo výške 280.000 eur do 15.03.2013.

18. Zo Zápisnice z obhliadky miesta zo dňa 05.12.2013 vyplýva, že na budove A. Z. bola zistená
prítomnosť priesakov v kanceláriách 17 a 18, bytoch 20, 25, 4, 16 v časti spojov terás na druhom
poschodí, pričom prenikanie zrejme závisí od nesprávneho vykonania hydroizolácie medzi zvislou
stenou a poterom terasy. Pokiaľ ide o priesaky spoločnosť žalobcu ako zhotoviteľ hrubej stavby a
spoločnosť AeV boli zbavené zodpovednosti. Z bodu 2 vyplýva, že čo sa týka priesakov na schodisku pri

kanceláriách v rohu za účelom zamedzenia priesaku navrhol architekt Ďurko riešenie prostredníctvom
inštalovania jednej malej odkvapovej rúry, pričom prácu má vykonať klampiar spoločnosti žalobcu.

19. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 01.03.2015 uviedol, že mu nikdy nebol doručený list
žalovaného, ktorým ho mal žalovaný vyzvať na odstránenie vád stavby diela. Predmetný list bol
zrejme účelovo napísaný po podaní žaloby. Zmluva o dielo, v článku 30 ustanovuje, že „akékoľvek

oznámenie medzi zmluvnými stranami musí byť urobené písomnou formou (prostredníctvom faxu,
mailom alebo doporučeným listom).“ Žalovaný pritom poštovú doručenku o odoslaní predmetného
listu súdu nepredložil a nepreukázal, že sa domáhal odstránenia vád zo strany žalobcu. Neexistuje
žiaden relevantný dôkaz o tom, že takéto vady existovali. Podpisom Protokolu o odovzdaní diela zo
dňa 29.10.2010 žalovaný deklaroval, že dielo je bez vád a v dohodnutej kvalite, odovzdané riadne a

včas. Lehota troch mesiacov, ktorá bola dohodnutá v predmetnom Protokole o odovzdaní diela pre
apeláciu prípadných nedostatkov na diele uplynula dňa 29.01.2011 a v predmetnej lehote žalovaný nikdy
nič žalobcovi neoznámil. Neobstojí tvrdenie žalovaného, že na odovzdávanom diele boli nedorobky,
vady, a podľa protokolu mali byť odstránené do 15.11.2010, pričom v Protokole z decembra 2013 je
jasne konštatované zo strany žalovaného, že žalovaný zbavuje žalobcu akejkoľvek zodpovednosti z

vád diela. Taktiež list adresovaný žalobcu zo strany žalovaného, ako aj jednania medzi žalobcom a
žalovanýmmožnointerpretovaťakouznaniezáväzkuvzmysle§323Obchodnéhozákonníka.Vzhľadom
na to, že pri posudzovaní obsahu listiny o uznaní záväzku (na rozdiel od úpravy uznania dlhu v
Občianskom zákonníku) sa nevyžaduje, aby uznanie obsahovalo aj dôvod záväzku, pretože ten vyplýva
z obchodného styku, preto nie je potrebné individualizovať dôvod a výšku záväzku, stačí, aby bol uznaný

záväzok určitý.

20. Z písomného vyjadrenia žalovaného zo dňa 09.03.2015 vyplýva, že práve preberací protokol zo
dňa 29.10.2010 preukazuje, že dielo nebolo vyhotovené riadne a dodané včas. Podľa protokolu dielo
obsahovalo vady a nedorobky uvedené v prílohe 1, ktoré mali byť odstránené do 15.11.2010. Podľa

protokolu a zmluvy o dielo zo dňa 06.03.2009 malo byť dielo odovzdané do 30.04.2010. Dielo však bolo
odovzdané až 29.10.2010. Dielo teda nebolo vyhotovené riadne a včas. V protokole sa tiež nenachádza
žiadna zmienka o údajnej 3-mesačnej apelačnej lehote. Nie je pravda, že by žalovaný zbavil žalobcu
zodpovednosti za vady diela. Žalobca bol zbavený zodpovednosti len pri vadách uvedených v prvom
bode zápisnice zo dňa 05.12.2013. Vo zvyšných bodoch zápisnice žalobca zodpovednosti zbavený

nebol. Hneď v druhom bode zápisnice je uvedené, že odstránenie vady vykoná klampiar firmy žalobcu.
Žalobcamalžalovanémudodaťhrubústavbunadzemnýchpodlažísozastrešením(protokoloodovzdaní
diela). Podľa povahy vád uvedených v bodoch 2, 5, 8, 9 a 10 zápisnice ide jednoznačne o vady na
prácach, ktoré vykonával žalobca, a nie iný dodávateľ. Vzhľadom na uvedené je žalobca zodpovedný za
uvedené vady. Zodpovednosť žalobcu je teda preukázaná zápisnicou z obhliadky zo dňa 05.12.2013.

Žalobca ešte nesplnil svoj záväzok, nakoľko nedodal dielo riadne a nič nenasvedčuje tomu, že by bol
pripravený a schopný ho splniť. Žalobca tak ešte nemá nárok na vyplatenie ceny diela. Strany si v
bode 7.2 zmluvy o dielo a v protokole o odovzdaní diela zo dňa 29.10.2010 dojednali, že žalovaný
má uhradiť 3 % z ceny diela do 60 dní od odstránenia všetkých zistených vád diela uvedených v
protokole. Teda aj keby súd zobral do úvahy názor Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí sp. zn. 5 Cdo

242/2010, v tomto prípade by sa neaplikoval, nakoľko sa strany dohodli inak. List od pána M. adresovaný
žalobcovi nemožno považovať za uznanie záväzku žalovaným, nakoľko v ňom nie je špecifikovaný
žiaden konkrétny záväzok. Teda nielen, že nie je uvedený právny dôvod a výška záväzku, ale záväzok
nie je možné určiť ani iným spôsobom, napríklad odkazom na faktúru alebo zmluvu. Nie je zrejmé, o
splátke akého záväzku p. M. písal. Ak by súd dospel k záveru, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi

žalovanú sumu aj napriek tomu, že žalobca nepreukázal dôvodnosť žalovaných faktúr a odstránenie
vád diela podľa protokolu o odovzdaní diela, uplatňuje si žalovaný ako obranu proti žalobnému návrhu
žalobcu nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty voči žalobcovi, a to z dôvodu, že žalobca sa dostal do
omeškania s dodaním diela. Podľa bodu 12.1 Zmluvy o dielo mal žalobca dodať dielo vyhotovené sperfektnou odbornosťou žalovanému do 30.04.2010. Podľa bodu 12.4 Zmluvy o dielo za každý deň
omeškania s dátumom odovzdania dohodnutých prác, kompletne dohotovených, je žalobca povinný
zaplatiť žalovanému sumu 200 eur za každý deň nasledujúci po termíne stanovenom na dokončenie

diela podľa bodu 12.1 zmluvy. Nakoľko dielo bolo odovzdané žalovanému až dňa 29.10.2010, žalobca
sa dostal do omeškania v trvaní 181 dní. Žalovaný tak má nárok na zmluvnú pokutu vo výške 36.200 eur.
Nakoľko sa však dielo považuje za dodané, až keď je vyhotovené s perfektnou odbornosťou, žalobca do
dnešného dňa žalovanému dielo nedodal, nakoľko do dnešného dňa neodstránil vady diela. K dátumu
10.03.2015 ide o omeškania v trvaní 1 774 dní, teda žalovaný má nárok na zmluvnú pokutu vo výške

354.800 eur. Ak by súd neuznal nárok žalovaného na zmluvnú pokutu, resp. nie vo výške žalovanej
sumy, uplatňuje si žalovaný voči žalobcovi nárok na zľavu z ceny diela ako obranu proti žalobnému
návrhužalobcu,vovýške,ktorátvorírozdielmedzisumouzmluvnejpokutypriznanejžalovanémusúdom
a sumou žalovanou žalovaným vrátane príslušenstva a v tejto výške ho započítava s nárokom žalobcu.

21. Svedok M. M. vo svojej výpovedi uviedol, že pozná spoločnosť žalobcu, pričom táto spoločnosť

postavila hrubú stavbu na Z. Z.. Úlohou svedka na stavbe Z. Z. bolo vykonať záverečné práce na tejto
stavbe, ako napr. obklady, sadrokartóny, izolácie. Po predložení zápisnice z obhliadky miesta zo dňa
05.12.2013 svedok uviedol, že pokiaľ ide o body uvedené v zápisnici, od bodu 3 ďalej (t.j. body 4 - 10)
ide o práce, ktoré spoločnosť žalobcu určite nedodala, spoločnosť žalobcu nebola zodpovedná ani za
bod 1. Podľa toho, čo je napísané v zápisnici, že neboli dobre vykonané práce ohľadom nepriepustnej

vrstvy, izolácie medzi múrmi a terasou, tieto práce nedodával žalobca, hlavne tú izoláciu nedodávala
spoločnosť žalobcu. Potvrdil, že bol prítomný na stavenisku pri prejednávaní všetkých bodov zápisnice
a po skončení prehliadky z osobných dôvodov odišiel preč, a preto zápisnicu nepodpisoval.

22. Svedok P. B. vo svojej výpovedi uviedol, že bol stavbyvedúcim v spoločnosti žalobcu, a po skončení

v tejto funkcii prešiel ako stavbyvedúci do spoločnosti žalovaného. Po predložení zápisnice z obhliadky
miesta zo dňa 05.12.2013 svedok uviedol, že pokiaľ ide o infiltrácie vlhka podľa bodu 1, a priesaky
vlhka na schodisko podľa bodu 2, s tým nemá spoločnosť žalobcu nič spoločné. Pri bode 3 je niečo
o priesaku vlhka a bolo tam zrejme otvorené okno a pršalo cez to. Pri bode 3 sa spomína spoločnosť
žalobcu, tá vykonala práce na streche a preto pri tomto bode sa spomína, ale spoločnosť žalobcu nebola

zodpovedná za bod 3 zápisnice. Vonkajšie parapety podľa bodu 4 spoločnosť žalobcu nevykonávala
tieto práce. V bode 5 sa spomína zábradlie, to takisto nedodala spoločnosť žalobcu. Ani bod 6, ktorý
sa týka náterov, nevykonávala spoločnosť žalobcu tieto práce. Ani s bodom 7, ktorý sa týka okien, a s
bodom 8, ktorý sa týka podláh, nemá žalobca nič spoločné. Ani veci podľa bodu 9 a bodu 10 nedodala
spoločnosť žalobcu. Svedok zároveň uviedol, že nebol prítomný pri danej ohliadke ani pri spisovaní

zápisnice, ale predmetnú zápisnicu videl, pričom on len vie, že kto vykonal aké práce, kto ich dodal a
kto nie.

23. Z výsluchu svedkyne J. A. vyplýva, že svedkyňa pracovala pre spoločnosť žalovaného ako stavebný
dozor a jej úlohou bolo kontrolovať zhotoviteľa stavby. Jej činnosť na diele skončila skolaudovaním

stavby, pričom spoločnosť žalobcu ju kontaktovala aj po skončení jej činnosti s tým, že ich záujmom
bolo riešiť závady, ktoré sa vyskytli na stavbe. Svedkyňa potvrdila, že preberací protokol o odovzdaní
stavby vystavila ona. Nevedela uviesť, prečo spoločnosť žalobcu nepodpísala prílohu č. 1 predmetného
protokolu, jej úlohou nebolo kontrolovať, či ho spoločnosť žalobcu podpísala, ale žalobca o listine
určite vedel, pretože vady odstránil. Žalobca vady uvedené v prílohe protokolu odstránil, pričom išlo

o vady, ktoré vznikli ešte počas preberania a odovzdávania diela, ktoré boli počas tohto preberania
odovzdávania vytknuté. Odstránenie vád a nedorobkov, ktoré sú špecifikované v prílohe 1 protokolu, išla
svedkyňa skontrolovať. Zo spoločnosti žalobcu jej zavolali, že vady a nedorobky boli odstránené a po
telefonáte si to išla skontrolovať. Pokiaľ ide o fakturáciu, tá bola veľmi zložitá. Robili sa mesačné súpisy
vykonaných prác na konci mesiaca, tieto jej boli predložené, ona si to išla fyzicky skontrolovať a robila

si sama výpočty pre potreby fakturácie. To, čo odsúhlasila na stavbe, to aj dovolila žalobcovi fakturovať.

24. Z výsluchu svedka M. M. súd zistil, že svedok bol konateľom spoločnosti žalovaného do konca
roka 2014. v predmetnom čase bol zároveň dodávateľom pre spoločnosť žalovaného prostredníctvom
jeho talianskej spoločnosti. So svojou talianskou firmou vyhotovoval záverečné práce na predmetnej

stavbe. Dodal, že úlohou p. A. bolo kontrolovať vykonané práce, teda pre spoločnosť žalovaného
pôsobila ako kontrolórka prác. S pani A. komunikoval ako konateľ spoločnosti žalovaného, pozerali spolu
účtovníctvo, spolu chodievali obhliadať stavbu, kontrolovať vykonané práce. Pani A. určovala práce,
ktoré bolo treba dokončiť alebo prerobiť. Na stavbe Z. Z. sa vyskytli vady, pričom svedok potvrdil, že sazúčastnil obhliadky, na ktorej sa preberalo odstránenie vád. Žiadny protokol o odstránení vád na Z. Z.
nepodpisoval. Na stavbe bolo viacero vád, napríklad infiltrácia vody. O odstraňovaní vád komunikoval s
pani A., pretože to bola jej úloha, za ktorú bola platená. Svedok ďalej uviedol, že A. bol zamestnancom

firmy žalovaného, ktorý svedka zastupoval v jeho neprítomnosti. Bol jeho asistentom. Pokiaľ ide o M.
P., tento pán je jeden zo spoločníkov spoločnosti žalovaného. Pán P. občas pomáhal zdarma svedkovi,
keďže jeho profesiou je stavebný inžinier a teda mal ako spoluvlastník záujem na svojej investícii.

25. Podľa ustanovenia § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len

„Obchodnýzákonník“)tátočasťzákonaupravujezáväzkovévzťahymedzipodnikateľmi,akpriichvzniku
je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

26. Podľa ustanovenia § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ
vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

27. Podľa ustanovenia § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo
v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu
aj bez tohto určenia.

28.Podľaustanovenia§537ods.1vetyprvejObchodnéhozákonníkazhotoviteľjepovinnývykonaťdielo

nasvojenákladyanasvojenebezpečenstvovdojednanomčase,inakvčaseprimeranomsprihliadnutím
na povahu diela.

29. Podľa ustanovenia § 554 ods. 1 vety prvej Obchodného zákonníka zhotoviteľ splní svoju povinnosť
vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom

mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom.

30. Podľa ustanovenia § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zhotoviteľovi
zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto
dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný

zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných
obchodných podmienok.

31. Podľa ustanovenia § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zaplatiť
zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo

iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.

32. Podľa ustanovenia § 560 ods. 1 Obchodného zákonníka dielo má vady, ak vykonanie diela
nezodpovedá výsledku určenému v zmluve.

33. Podľa ustanovenia § 560 ods. 2 Obchodného zákonníka zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má
dielo v čase jeho odovzdania ( § 554); ak však nebezpečenstvo škody na zhotovenej veci prechádza na
objednávateľa neskôr, je rozhodujúci čas tohto prechodu. Za vady diela, na ktoré sa vzťahuje záruka za
akosť, zodpovedá zhotoviteľ v rozsahu tejto záruky.

34. Podľa ustanovenia § 564 Obchodného zákonníka pri vadách diela platia primerane § 436 až 441.
Objednávateľ však nie je oprávnený požadovať vykonanie náhradného diela, ak predmet diela vzhľadom
na jeho povahu nemožno vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi.

35. V danej veci rozhodol súd rozsudkom č.k. 23Cb/54/2013-291 zo dňa 13.03.2015, ktorým žalobu

zamietol s tým, že o trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením.

36. Na základe odvolania podaného žalobcom, Krajský súd v Trnave uznesením č.k.
31Cob/69/2015-344 zo dňa 30.11.2016 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia okrem iného poukázal na to, že pokiaľ prevažná časť

uplatneného nároku vo výške 99.753,37 eur predstavuje zádržné v rozsahu 3 % z čiastkových plnení
objednávateľa, ktoré podľa bodu 7.2. zmluvy o dielo účastníkov je splatné do 60 dní od úplného
odstránenia všetkých zistených nedostatkov uvedených v zápisnici o záverečnom odovzdaní prác,
t.j. v zápisnici, podľa ktorej preberacie konanie skončilo dňa 29.10.2010, z odôvodnenia rozhodnutiasúdu prvej inštancie nie je zrejmé, akú súvislosť s týmto nárokom má obsah zápisnice z obhliadky
vykonanej dňa 05.12.2013. V prípade preberacieho protokolu zo dňa 29.10.2010, ktorý by pre uplatnený
nárok žalobcu mal mať zásadný význam, súd iba stručne konštatoval, že podľa jeho obsahu sa na

diele vyskytli vady a nedorobky špecifikované v prílohe 1, ktoré mali byť odstránené do 15.11.2010,
pričom žalobca nepreukázal, že tieto vady odstránil. Súd prvej inštancie nekonkretizoval, ktorý zo
zápisov v prílohe č. 1 preberacieho protokolu obsahujúcej tri body posudzoval ako vady diela, za ktoré
zodpovedá žalobca. Podobne v súvislosti s uplatneným nárokom žalobcu na úhradu čiastky 9.310,16
eur z faktúry č. 104017 sa súd dôsledne nevysporiadal s argumentáciou žalobcu, keď čiastočné plnenie

žalovaného nepovažoval za uznanie zvyšku záväzku iba na základe toho, že žalovaný túto skutočnosť
na pojednávaní poprel a podľa jeho vyjadrení namietal oprávnenosť zvyšku sumy, pričom neozrejmil,
naplnenie podmienok uznania záväzku podľa ktorého zákonného ustanovenia posudzoval, aký význam
v tejto súvislosti má popretie uznania žalovaným v priebehu konania, nie v čase čiastočného plnenia,
a prečo sa nezaoberal aj takými okolnosťami, ako je výška vyfakturovanej sumy, výška sumy, ktorú
z nej žalovaný uhradil, kedy a na základe akej kalkulácie, aký bol v tom čase obsah komunikácie

účastníkov, objasnenie ktorých umožňuje prijať záver o naplnení alebo nenaplnení podmienok § 407
ods. 3 Obchodného zákonníka.

37. Žalobca v priebehu ďalšieho konania (po zrušení rozsudku súd prvej inštancie) vo svojich písomných
vyjadreniach uviedol, že žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu tvrdil, že žalobcu vyzval na

odstránenie vád diela listom zo dňa 28.02.2013 a poskytol mu na to 30-dňovú lehotu, a sám si
jednostranne odhadom uplatnil nárok na zľavu z kúpnej ceny vo výške 140.000 eur. Tento list, ktorý
žalovaný predložil súdu nebol nikdy žalobcovi doručený. Žalovaný počas celého konania nepreukázal,
že predmetný list s reklamáciou vád poslal žalobcovi, rovnako ako nepreukázal, že v ňom vytýkané
vady naozaj existovali. Tento list je zároveň v rozpore s Protokolom o odovzdaní diela, ktorý žalovaný

podpísal dňa 29.10.2010, a v ktorom žalovaný svojím podpisom potvrdzuje, že dielo bolo odovzdané
zo strany žalobcu riadne a včas a v dohodnutej kvalite. Odvolací súd poukázal na to, že súd prvej
inštancie sa nedostatočne vysporiadal s otázkou čiastočného plnenia faktúry č. 104017 žalovaným,
otázkou, prečo žalovaný zvyšok zaplatenej faktúry nenamietal, ani tým, prečo žalovaný nedodržal
zmluvný spôsob komunikácie vád diela medzi stranami, a aký súvis má nevrátenie sumy vo výške 3

% zádržného zo žalovaným zadržanej sumy s obsahom zápisnice zo dňa 05.12.2013, keď zmluva o
dielo v bode 7.2 stanovuje, že táto suma má byť žalobcovi vrátená do 60 dní od odstránenia všetkých
zistených nedostatkov uvedených v Zápisnici o záverečnom odovzdaní diela, t.j. v zápisnici, podľa ktorej
preberacie konanie skončilo dňa 29.10.2010. Súd tiež nekonkretizoval, za ktoré vady a nedorobky mal
byť zodpovedný žalobca. Po oboznámení sa s Protokolom o obhliadke diela z 5.12.2013 svedok M.

uviedol, že za žiadnu vadu vymenovanú v Protokole nie je spoločnosť žalobcu zodpovedná a jasne
uviedol, že na stavbe neboli dobre vykonané práce nepriepustnej vrstvy izolácie medzi múrmi a terasou,
a keďže tieto práce nedodávala spoločnosť žalobcu, nemožno ju za to robiť zodpovednou. Ako uviedol
svedok P. B., robil na stavbe Z. Z. pre žalovaného technický dozor, a teda je svedkom schopným posúdiť
zodpovednosť za nedostatky a vady na stavbe uvedenými v Protokole. Aj tento svedok pred súdom

povedal, že ani za jeden bod v Protokole nie je zodpovedná spoločnosť žalobcu. Obaja svedkovia
sú pritom technicky spôsobilí posúdiť otázky stavebného charakteru a zodpovednosti vyplývajúcej z
vykonávania diela. Svedkyňa U.. J. A. je kľúčovým svedkom v procese, pretože ako sama vyhlásila,
pre žalovaného na stavbe vykonávala stavebný dozor, jej úlohou bolo kontrolovať zhotoviteľa stavby.
Z pozície stavebného dozoru podpisovala a kontrolovala všetky dokumenty súvisiace s vykonávaním

stavby. Svedkyňa jasne uviedla, že Protokol o odovzdaní stavby zo dňa 29.10.2010 vypracoval a aj ho
podpisovala. Ako svedkyňa ďalej uviedla, v čase keď dochádza ku kompletnému odovzdaniu stavby,
spíše sa o jej odovzdaní záverečný protokol, kde sa vymenujú všetky nedostatky a nedorobky a napíše
sa termín, do akého majú byť tieto vady odstránené. Tak to bolo aj v tomto prípade, keď Protokol
obsahuje zoznam malých nedorobkov. Svedkyňa v tejto súvislosti výslovne potvrdila, že žalobca o tomto

protokole vedel, aj keď ho nepodpísal, pretože v ňom uvedené nedorobky promptne odstránil. Žalovaný
podpisom Protokolu o odovzdaní diela zo dňa 29.10.2010 jasne deklaroval, že dielo je bez vád a v
dohodnutej kvalite, odovzdané riadne a včas. Skutočnosť, že o tom neexistuje záznam je zapríčinením
žalovaného, pretože to bol žalovaný a jeho zamestnankyňa pani A., ktorí si nesplnili svoju povinnosť
vystaviť o tom doklad, avšak toto nesmie byť na ťarchu žalobcu. Lehota troch mesiacov, ktorá bola

dohodnutá v predmetnom Protokole o odovzdaní diela pre apeláciu prípadných nedostatkov na diele
uplynula dňa 29.01.2011, a v predmetnej lehote žalovaný nič žalobcovi nevytýkal. Teda uplynutím tejto
lehoty, mali byť peniaze, ktorých sa žalobca v konaní domáha ihneď vyplatené. Zároveň svedkyňa A.
objasnila aj spôsob fakturácie pri výkone predmetného diela, kde uviedla, že fakturácia bola veľmi zložitáa to aj kvôli tomu, že musela robiť súpis vykonaných prác na meter štvorcový, ktorý sa potom opätovne
prekontroloval a pretransformoval do čísel, urobila sa potom komplexná kontrola stavby každý mesiac,
a až keď stavbu U.. A. fyzicky znova prekontrolovala, až potom dovolila žalobcovi vystaviť faktúry.

Tie isté faktúry, ktoré do dnešného dňa neboli zo strany žalovaného vyplatené a ktorých sumu a ich
oprávnenosť žalovaný takmer 3 roky od ich vystavenia nikdy nenamietal. Výpovedi svedkyne U.. A.
pridal na dôležitosti svedok navrhnutý žalovaným, pán M., ktorý uviedol, že pani Ing. A. mala na stavbe
funkciu zo strany žalovaného ako kontrolórka prác, teda kontrolovala vyhotovené práce a komunikovala
snímakosoštatutáromspoločnostižalovaného.Pozeralispoluúčtovníctvo,chodievaliobhliadaťstavbu,

kontrolovali vykonané práce, Ing. A. uvádzala práce, ktoré bolo treba dorobiť alebo dokončiť, a spolu
schvaľovali aj vystavovanie faktúr za dielo. Okrem toho lehota na vyplatenie zádržného v sume 3 %
ceny diela v zmysle čl. 7 bod 2 zmluvy o dielo uplynula oveľa skôr, ako žalovaný spísal list, o ktorom
tvrdí, že ho žalobcovi doručil, a ktorého doručenie nepreukázal. Oprávnenosť faktúry č. 104014 a faktúry
č. 104013, ktorou si žalobca účtoval prenájom žeriavov a ďalšie náklady so stavbou spojené vyplýva z
článku 15 Zmluvy o dielo. Zmluva jasne hovorí, že medzi stranami môže dôjsť k tejto opcii kvôli prácam

neobsiahnutým v zmluve. O tom, že faktúry sú oprávnené, a že boli vystavované so súhlasom a na
pokyn žalovaného svedčí aj mailová komunikácia medzi žalovaným a žalobcom predložená súdu. Z tejto
komunikácie vyplýva, že pravá ruka pána M., pán Z. žiadal žalobcu, aby presne do faktúry uviedol dôvod
faktúry, a to prenájom žeriavov, atď. Čo sa týka otázky hypotetickej zmluvnej pokuty, žalovaný si nikdy
neuplatňoval žiadne práva z nej. Navyše, žalovaný v Protokole o odovzdaní stavby vyhlásil, že dielo bolo

odovzdanévčas,atedatuneexistujeakýkoľveknárokzozmluvnejpokuty.Aajkebyžalovanýdisponoval
dôkazom o tom, že žalobca meškal s odovzdaním diela, čo žalovaný nikdy nepreukázal, takýto nárok
by už bol dávno premlčaný. Podľa predmetnej Zmluvy o dielo, žalobca mal dodať dielo do 30.04.2010
a tak aj urobil. V zmysle obchodných zvyklostí v medzinárodnom styku, za predpokladu, že jedna zo
zmluvných strán nesúhlasí s vyfakturovanou sumou, druhej strane to oznámi bez zbytočného odkladu.

Žalovaný pritom evidoval predmetné faktúry v účtovníctve takmer 4 roky, nikdy voči nim nemal výhrady,
vystavoval ich na príkaz a za súčinnosti ním poverenej osoby a aj napriek tomu ich do dnešného dňa
nevyplatil. Počas súdneho pojednávania bola súdu predložená mailová a poštová písomná komunikácia
medzi žalobcom a žalovaným, z ktorej jasne vyplýva, že obe strany komunikovali medzi sebou o splatení
dlhu, ktorý je predmetom tohto sporu. Z predmetnej dokumentácie je nepochybné, že žalovaný v nej

tvrdí, že mu je ľúto, že sa dostal do omeškania so zaplatením dlhu, ale že spoločnosť žalovaného má
finančné problémy, a ak jej banky povolia úver v roku 2013 bude už schopná záväzky splácať. Žalobca
súdu predložil aj list zo dňa 19.10.2012, ktorý žalobca zaslal žalovanému, a z ktorého jasne vyplýva, že
žalobca opätovne žiadal žalovaného, aby dodržal dohodnuté splátky splatenia dlhu vo výške 188.714,12
eur, a jasne v ňom hovorí o tom, že predmetný dlh vznikol v súvislosti s dielom „A.“ J., a v súvislosti

so Zmluvou o dielo zo dňa 6.3.2009. Žalobca predložil súdu aj dôkaz o tom, že dňa 04.07.2012 došlo
k stretnutiu pána K., ktorý bol v tom čase oprávneným konať v mene žalovaného na základe Zmluvy o
dielo, a na ktorom sa strany dohodli, že predmetný dlh bude skoro zaplatený. Žalobca predložil súdu aj
záznam z tohto stretnutia, ktorý je žalovaným aj podpísaný. V zmysle § 323 Obchodného zákonníka, sa
dá táto komunikácia považovať za uznanie záväzku zo strany žalovaného.

38.Štatutárnyzástupcažalobcuvďalšomkonaníuviedol,žežalobcomdodanéprácebolivždyvykonané
v dohodnutom čase, teda boli splnené stanovené termíny podľa zmluvy. Keď skončili práce, viackrát
sa dožadovali protokolu o odovzdaní prác. O tento protokol žiadali 31.05., dokončený bol 29.10., a
doporučenou zásielkou žalobcovi došiel 01.07.2013. S pánom U.. P. sa stretol 04.07.2012, kde sa

dohodli na kalendári platieb. Aj dodatočne žalobca urgoval tieto platby, ale nemalo to žiadny efekt. V
tom odovzdávacom protokole bol uvedený zoznam prác, ktoré nie sú závadami, ale sú to práce, ktoré
neboli vykonané, dodané, lebo firmy ktoré pracovali pre žalovaného, nedodali tieto práce načas. Preto
potom museli tieto práce vykonať v dodatočnom čase, tak ako to kontrolórka prác A. vyhlásila, že tieto
práce boli nakoniec dodané.

39. Právny zástupca žalobcu v ďalšom konaní uviedol, že v protokole o prevzatí diela zo dňa 20.09.2010
je jasne napísané, že dielo bolo odovzdané riadne a včas, a dielo je bez vád, čo uvádza sám žalovaný.
Lehota 3 mesiacov na odstránenie drobných nedostatkov, ako je klampiarska konštrukcia, poškriabanie
a „fľakatenie“ okna a údaj o tom, že oplechovanie je možné urobiť až osadením okien a dverí, nie je

to pričítateľné žalobcovi, pretože vsadzovanie balkónových dverí a okien robili iné spoločnosti. Aj keby
to bolo hypoteticky pričítateľné žalobcovi, tak sa jedná o zanedbateľnú sumu ani nie v tisícoch eur.
Žalobca obdržal na začiatku roku 2013 list od žalovaného, v ktorom ho informuje a ospravedlňuje sa, že
žalobcovi nezaplatil predmetné peniaze, pretože čaká úver od banky, a do júna 2013 by mal byť ten úverudelený a tým pádom by dlh zaplatil. Tento list má súd k dispozícii. Žalovaný nepreukázal, že zákonným
ani zmluvným spôsobom vytýkal vady diela u žalobcu a nepreukázal ani to, že ak hypoteticky nejaké
nedostatky boli, dal ich opraviť inou spoločnosťou, tak ako to ustanovuje zmluva. Okrem toho žalobcom

uplatnené faktúry boli riadne evidované v účtovníctve za riadne vykonané služby. Spoločnosť žalobcu
nemala žiaden iný obchodnoprávny vzťah, iba ten, ktorý sa týka spoločnosti žalovaného. Všetko, čo bolo
fakturované spoločnosťou žalobcu sa týkalo len zmluvy „Z. Z.“. K predloženému listu je potrebné uviesť,
že za žalovaného komunikoval pán Z., ktorý bol osobou splnomocnenou pánom M.. Pán Z. v mene
spoločnosti žalovaného jasne špecifikoval, že faktúry č. 104014 a 104013 sú v poriadku, len požaduje

aby v nich bolo presne identifikované, čoho sa týkajú, a to je prenájom žeriavov a podobne. Bola to práve
spoločnosť žalovaného, ktorá mailom jasne špecifikovala, za čo presne fakturovať a koľko, a na základe
toho potom žalobca vystavil faktúry, išlo o prenájom žeriavov atď. Dňa 04.07.2012 došlo k stretnutiu
pána K. s pánom U.. P., ktorý bol v tom čase splnomocnený konať vo veciach týkajúcich sa zmluvy o
dielo, a dohodli sa na tom, že predmetný dlh, ktorý je predmetom sporu, bude splatený. Záznam zo
stretnutia je podpísaný, avšak termín splátok nebol dodržaný, a aj práve preto žalobca napísal výzvu na

zaplatenie tohto dlhu, ktorú má súd k dispozícii.

40. Žalovaný v priebehu ďalšieho konania (po zrušení rozsudku súd prvej inštancie) vo svojich
písomnýchvyjadreniachuviedol,ževkonaníbolapreukázanáskutočnosť,žedielomalovady.Svedkyňa
J. A. aj svedok M. M. uviedli, že dielo malo vady, pričom pán M. žiaden protokol o odstránení vád

nepodpisovalanemáanižiadnuvedomosťotom,ževadybyboliodstránené.Obestranysporuovadách
vedeli, spolu ich niekoľkokrát konzultovali, riešili nutnosť ich odstrániť. Je teda nepochybné, že vady boli
riadne reklamované a strany o nich vedeli. Z preukázaného skutkového stavu je zrejmé, že žalovaný
žalobcovi vytkol vady diela bez zbytočného odkladu potom, čo sa o nich dozvedel (resp. potom, ako sa
prejavili) listom zo dňa 28. 02. 2013. Následne ich vytkol aj na obhliadke diela, konanej dňa 05. 12. 2013

aovadáchdielainformovalžalobcuajtelefonicky.Vedomosťžalobcuovadách,jeďalejzrejmézkonania
obhliadky dňa 05. 12. 2013, ktorej predmetom bolo ich spísanie a konkrétna špecifikácia. Následne súd
musí v konaní posúdiť, či boli vady diela odstránené a ak odstránené boli, kedy sa tak stalo. Preukázanie
týchto tvrdení bolo na žalobcovi a ten ich objektívne nepreukázal. Vyhlásenie o zbavení zodpovednosti
sa nachádza len v bode 1 predmetnej zápisnice (nie na jej konci), podľa povahy vykonávaných prác

však žalobca ako zhotoviteľ diela v nasledujúcich bodov nesie zodpovednosť za tam špecifikované vady
(body 2, 5, 8, 9, 10). Prečo by sa inak žalobca zaväzoval vykonať na svoje náklady napr. odstránenie
vád, ako je to uvedené v bode 2. V tomto bode zápisnice sú uvedené priesaky na iných miestach, ako v
bode 1, a teda ide o dva samostatné okruhy problémov, za ktoré sú zodpovední rôzni zhotovitelia. Vady v
podobe priesakov uvedených v bode 2 zápisnice mal žalobca odstrániť, čo bolo aj v zápisnici dohodnuté,

a to nainštalovaním odkvapovej rúry. Podľa povahy vád uvedených v bodoch 2, 5, 8, 9 a 10 zápisnice
ide jednoznačne o vady na prácach, ktoré vykonával žalobca, a nie iný dodávateľ (zábradlie na veľkých
terasách, praskliny v podlahe, trhliny v stene, mriežky na kanáli). Podľa protokolu a článku 12 bod 1
zmluvy o dielo zo dňa 06.03.2009 malo byť dielo odovzdané do 30. 04. 2010, dielo však bolo odovzdané
dňa 29.10.2010 (navyše s vadami a nedorobkami), pričom zo žiadnej dohody ani predpisu nevyplýva,

že dielo sa považuje za odovzdané začiatkom preberacieho konania. Naopak, podľa čl. 22 ods. 2
zmluvy o dielo sa dielo bude považovať za odovzdané až dňom podpísania zápisnice o záverečnom
odovzdaní diela. Podľa protokolu dielo obsahovalo vady a nedorobky uvedené v prílohe 1, ktoré mali
byť odstránené do 15. 11. 2010 (a dosiaľ tak učinené nebolo). Svedok P. B. aj svedok M. pri výsluchu
posudzovali predovšetkým právne otázky, na čo nie sú oprávnení. Otázku zodpovednosti za vady musí

posúdiť jedine súd. Jedine svedkyňa J. A. na pojednávaní tvrdila, že vady odstránené boli. Z. A. najskôr
počas výsluchu tvrdila, že ju kontaktovali aj po skolaudovaní stavby (pretože sa vždy vyskytnú nejaké
závady). Svojou výpoveďou teda preukázala, že dielo vady malo. Následne p. A. ohľadom preberacieho
protokolu uviedla, že ho spísala ona, nebolo jej úlohou kontrolovať, či a prečo to spoločnosť žalobcu
nepodpísala, ale „o tej listine určite vedela, pretože vady odstránili“. Takéto tvrdenie svedkyne je ničím

nepodložené. Žalobca mal možnosť navrhnúť iné dôkazy, z ktorých by mohlo vyplynúť, že vady diela
odstránil. Predovšetkým mal žalobca navrhnúť dokazovanie listinou - stavebným denníkom, do ktorého
sa všetky stavebné úpravy zapisujú. Žalobca takýto dôkaz ani nenavrhol. Žalobca v konaní nepreukázal
ani svoj nároku na zaplatenie faktúr. Žalovaný obe faktúry č. 104107 a č. 134001 telefonicky odmietol,
resp. časť faktúry č. 104017 uhradil, nakoľko v uvedenej časti súhlasil s fakturovanými prácami, no

zvyšok prác neuznal, pretože fakturované práce nezodpovedali reálnemu stavu. Nemôže ísť teda o
uznanie záväzku. Žalobca v konaní nepreukázal ani vykonanie prác, ktoré fakturoval žalovanému a
ani údajný prenájom žeriavov a lešení, ktorý bol fakturovaný faktúrou č. 134001. Uvedený prenájom
nevyplýva ani z preberacieho protokolu zo dňa 29. 10. 2010 a ani zo zápisnice zo dňa 05. 12. 2013.Žalobca dodatočne v konaní predložil úplne iné faktúry - s číslami 104014 a 104013, tieto však ani
nespĺňajú náležitosti podľa ust. § 10 ods. 1 zákona o účtovníctve, keď sú okrem iného nepodpísané. List
žalovaného, ktorý predložil žalobca súdu, nemožno považovať za uznanie záväzku žalovaným, nakoľko

v ňom nie je špecifikovaný žiaden konkrétny záväzok. Chýba právny dôvod, výška záväzku, záväzok
nie je možné určiť ani iným spôsobom, napríklad odkazom na faktúru alebo zmluvu, nie je zrejmé, o
splátke akého záväzku p. M.l mal údajne písať, ani z pristupujúcich skutočností nemožno vyvodiť, že
čiastočným plnením nešpecifikovaného dlhu žalovaný uznal práve nárok uplatňovaný žalobcom v tomto
konaní, a už vôbec nie v celej výške, tak ako to tvrdí žalobca. Čo sa týka vyčíslenia nárokov žalovaného,

keďže sa dielo považuje za dodané, až keď je vyhotovené s perfektnou odbornosťou a žalobca doteraz
žalovanému dielo nedodal, pretože neodstránil vady diela, má žalovaný má nárok na zmluvnú pokutu od
01.05.2010 do 01.03.2015 (ako bolo uvedené v písomnom podaní z daného dňa). Žalovaný si uvedenú
zmluvnú pokutu uplatňuje vo výške sumy žalovanej žalobcom, vrátane príslušenstva, ako obranu voči
žalobnému návrhu žalobcu, a v tejto výške ju započítal s nárokom žalobcu. Pre prípad neuznania nároku
žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty, resp. nie vo výške žalovanej sumy, uplatnil si žalovaný v

priebehukonaniavočižalobcovinároknazľavuzcenydielaakoobranuprotižalobnémunávrhužalobcu,
a to vo výške, ktorá tvorí rozdiel medzi sumou zmluvnej pokuty priznanej žalovanému súdom a sumou
žalovanou žalobcom, vrátane príslušenstva, a započítal ho s nárokom žalobcu.

41. Právny zástupca žalovaného v ďalšom konaní uviedol, že z preberacieho protokolu o odovzdaní

a prebratí stavby zo dňa 29.10.2010 vyplýva, že dielo vykazovalo vady a nedorobky špecifikované v
prílohe č. 1, a čo sa týka zádržného práva, v protokole je výslovne ustanovené, že zadržaná suma
z dohodnutej ceny stavby do odstránenia všetkých nedostatkov a nedorobkov predstavuje 3 %, od
úplného odstránenia nedostatkov uvedených v preberacom protokole. Bez protokolu o odstránení vád
podpísaného žalovaným nie je preukázané, že vady boli odstránené a teda neexistuje záznam, že by sa

práce vykonávali. O odstránení vád neexistuje žiaden protokol. Pokiaľ ide o čiastočné plnenie faktúry č.
104017, žalovaný zvyšok neuhradil z dôvodu, že namietal rozsah vykonaných prác, nedisponuje k tomu
však žiadnymi dokladmi. Komunikácia prebiehala ústne, aj telefonicky. Čo sa týka skutočností, či mal
žalovaný iné záväzky voči žalobcovi, k tejto veci sa právny zástupca žalovaného nevedel vyjadriť, keďže
vzťahy medzi stranami boli rozvetvené, tých záväzkov tam bolo viac. Aj pri realizácii stavby viaceré

sumy boli hradené priebežne. Čo sa týka uplatnenej zľavy z ceny diela, táto bola v konaní pred súdom
uplatnená v podaní zo dňa 09.03.2015 ako obrana proti žalobnému návrhu, vo výške ktorá tvorí rozdiel
medzi sumou zmluvnej pokuty, a sumou žalovanou. Následne je tam špecifikovaná aj zmluvná pokuta,
keďže dielo bolo odovzdané žalovanému oneskorene, žalobca sa dostal do omeškania, žalovaný si
nárok na zmluvnú pokutu uplatnil podľa bodov 12.1 a 12.4 zmluvy o dielo. K tvrdeniam o stretnutí pána

K. s pánom P., že sa údajne dohodli, tak pri uznaní záväzku musí ísť o úkon priamo žalovaného, a nárok
musí byť jasne špecifikovaný.

42. Na základe vykonaného dokazovania a viazaný právny názorom odvolacieho súdu mal súd za to,
že žaloba je dôvodná. V konaní nebolo sporné, že medzi stranami vznikol obchodnoprávny záväzkový

vzťah na základe zmluvy o dielo zo dňa 06.03.2009, v ktorej sa žalobca ako zhotoviteľ zaviazal zhotoviť
pre objednávateľa dielo - stavebné práce na rozostavanej nehnuteľnosti „Z. a žalovaný ako objednávateľ
sa zaviazal hotové dielo prevziať a zaplatiť cenu diela vo výške 3.328.000 eur. Zároveň nebolo medzi
stranami sporné, že si strany v zmysle bodu 7.2 Zmluvy dojednali tzv. zádržné v sume rovnajúcej
sa 5 % ceny diela, z čoho 3 % majú byť splatné do 60 od úplného odstránenia všetkých zistených

nedostatkov uvedených v Zápisnici o záverečnom odovzdaní prác, a že toto zádržné nebolo vyplatené
žalobcovi. V zmysle čl. 30 zmluvy o dielo sa zmluvné strany dohodli, že zmluva sa riadi slovenským
právnym poriadkom a slovenským právnym poriadkom sa zmluvné strany budú riadiť aj pri riešení
akéhokoľvek sporu vyplývajúceho zo zmluvy. Žalobca sa v konaní domáha žalobným petitom zaplatenia
sumy 122.211,93 eur, ktorý pozostáva zo sumy 99.753,37 eur ako nároku na vrátenie zádržného, zo

sumy 13.148,40 eur ako neuhradenej sumy vyfakturovanej faktúrou č. 134001 zo dňa 01. 02. 2013 a zo
sumy 9.310,16 eur ako neuhradenej časti faktúry č. 104107 zo dňa 13.12.2010.

43.Podľaustanovenia§323ods.1Obchodnéhozákonníka,akniektopísomneuznásvojurčitýzáväzok,
predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v

prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.

44. Podľa ustanovenia § 323 ods. 2 Obchodného zákonníka za uznanie nepremlčaného záväzku sa
považujú aj právne úkony uvedené v § 407 ods. 2 a 3.45. Z formálneho hľadiska pre platnosť uznania záväzku zákon vyžaduje písomnú formu. Citované
ustanovenie Obchodného zákonníka ustanovuje ako podmienku uznania záväzku, že musí ísť o

záväzok „určitý“, t.j. že musí byť jednoznačne identifikovaný. Spôsob takejto identifikácie pritom zákon
neurčuje, teda možno ju urobiť akýmkoľvek jednoznačným spôsobom. Obchodný zákonník na rozdiel
od Občianskeho zákonníka výslovne nevyžaduje, aby bol záväzok určený svojím dôvodom a výškou, z
dikcie prvej vety odseku 1 citovaného ustanovenia však vyplýva, že by mal byť uznaný čo do výšky.

46. Účinkom uznania záväzku (okrem toho, že odo dňa uznania začína plynúť nová premlčacia doba)
je uplatnenie vyvrátiteľnej právnej domnienky o tom, že sa predpokladá, že v čase uznania záväzok v
uznanomrozsahutrvá.Procesnýmdôsledkomuznaniazáväzkujepresundôkaznéhobremenazveriteľa
na dlžníka. Veriteľ tak má v prípade sporu uľahčenú pozíciu tým, že nemusí preukazovať vznik záväzku a
jeho výšku v čase uznania. V prípadnom spore preto žalobcovi na preukázanie oprávnenosti žalovaného
nároku stačí, aby preukázal, že nárok, ktorý si žalobou od žalovaného uplatňuje, žalovaný písomne

uznal s účinkami podľa § 323 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na konštrukciu vyvrátiteľnej právnej
domnienky veriteľ ako žalobca nemusí v takom prípade preukazovať vznik a predpoklady žalobného
nároku a naopak, ak chce byť dlžník v spore úspešný, je na ňom, aby preukázal, že záväzok nevznikol,
že bol splnený alebo zanikol inak. Ak sa preukáže, že záväzok vôbec nevznikol, potom je táto skutočnosť
spôsobilá vyvrátiť právnu domnienku existencie záväzku, keďže je jej opakom. (porovnaj napr. rozsudok

Najvyššieho súdu ČR z 10.01.2008. sp. zn. 32 Cdo 4465/2007, uznesenie Najvyššieho súdu ČR z
23.02.2006, sp. zn. 33 Odo 1028/2004)

47. Skutočnosť, ktorej svedčí vyvrátiteľná právna domnienka, nie je predmetom procesného
dokazovania a ak domnienka existencie uznaného záväzku nebola v konaní vyvrátená, súd musí

mať túto skutočnosť za preukázanú. V prípade, ak bol záväzok uznaný podľa § 323 Obchodného
zákonníka, súd nemôže svoje rozhodnutie oprieť o to, že nemožno zaujať spoľahlivý záver, že medzi
stranami sporu existoval právny vzťah, ale musí vychádzať z toho, či bola v konaní vyvrátená domnienka
existencie záväzku. Nejasné okolnosti vzniku záväzku samy osebe na vyvrátenie domnienky podľa §
323 Obchodného zákonníka nestačia. (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 26.08.2004, sp.

zn. 32 Odo 1160/2003, rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 25.10.1999, sp. zn. 29 Cdo 2854/1999)

48. V liste zo dňa 19.10.2012 (preklad do slovenského jazyka na č.l. 458 spisu) žalobca oznamuje
žalovanému, že v súvislosti so zmluvou o dielo a vzhľadom na stretnutie s pánom M. dňa 06. júla
2012, na ktorom došlo k dohode o úhrade dlhu, ktorý má spoločnosť žalovaného voči žalobcovi (výška

dlhu ku dňu 19.10.2012 je 188.714,12 eur) oznamuje žalovanému, že nedodržal termíny splatnosti dlhu
a týmto listom ho preto opätovne žiada žalovaného o stretnutie, na ktorom by došlo k definitívnemu
určeniu termínov splátok a podpísania dohody o uznaní dlhu zo strany žalovaného. Na predmetný list
reagoval žalovaný nedatovaným listom, v ktorom sa ospravedlňuje žalobcovi a žiada o predĺženie lehoty
splátky do 30.06.2013, aby mohol uspokojiť pohľadávku žalobcu alebo aspoň jej časť. Samotný obsah

listu žalovaného sám o sebe nešpecifikoval dostatočne určito záväzok, resp. pohľadávku, ktorú má
mať žalobca voči žalovanému, avšak v spojitosti práve s listom žalobcu zo dňa 19.10.2012 je zrejmé,
že žalovaný písomne uznal záväzok vo výške 188.714,12 eur vyplývajúci zo zmluvy o dielo. Žalovaný
pritom v konaní nepopieral, že oba listy na seba nadväzujú. Žalobca zároveň v konaní uviedol, že nemal
žiaden iný obchodnoprávny vzťah so žalovaným, iba ten, ktorý sa týkal zmluvy o dielo „Z.“, pričom

právny zástupca žalovaného nevedel uviesť, či žalovaný mal aj iné záväzky voči žalobcovi ako tie,
ktoré vyplývajú zo zmluvy o dielo. Argumentáciu právneho zástupcu žalovaného, že medzi žalobcom a
žalovaným boli rozvetvené vzťahy a záväzkov bolo viac, vyhodnotil súd len za účelové a nepreukázané
tvrdenie. S poukazom na uvedené má súd za to, že obsahom predmetných listov je dostatočne jasne
a určito vymedzený záväzok žalovaného voči žalobcovi, a to takým spôsobom, aby nevzbudzoval

pochybnosti u žiadnej nezúčastnenej osoby o tom, o aký záväzok ide. Uznanie záväzku zároveň spĺňa
aj formálnu zákonnú požiadavku, pretože je v písomnej forme.

49. V súvislosti s ďalším dokazovaním považuje súd za potrebné poukázať na to, že nedospel k záveru
o rozpornosti výpovede svedkyne A.. Pre rozhodnutie veci samej je podstatná argumentácia týkajúca

sa Preberacieho protokolu zo dňa 29.10.2010 a s ním súvisiaca Príloha č. 1, v ktorej sú uvedené vady
(resp. nedokončené časti diela) zistené počas preberacieho konania. Ak teda svedkyňa uviedla, že tieto
vady boli odstránené, nijakým spôsobom toto tvrdenie neodporuje jej ďalšiemu tvrdeniu, že bola aj po
skončení jej funkcie stavebného dozoru telefonicky kontaktovaná žalobcom, aby pomohla riešiť nejakévady, ktoré sa vyskytli na predmetnej stavbe. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že vady, ktoré sú
uvedené v Zápisnici o obhliadke zo dňa 05.12.2013 sa týkajú vád diela, ktoré sa vyskytli v záručnej
dobe, a nie vád (resp. nedokončených častí diela), ktoré boli spísané počas preberacieho konania v roku

2010. Okrem toho námietka žalovaného, že svedkyňa A. nepreukázala stavebným denníkom záznam
o vykonaní opráv diela, je účelová. Bolo na žalovanom, aby navrhol dôkazy na vyvrátenie svedeckej
výpovede svedkyne, ak mal za to, že záznamy zo stavebného denníka vyvrátia tvrdenia svedkyne.
Keďže tak neurobil, žalobca dôkazné bremeno uniesol a žalovaný nie. Hodnotenie dôkazov je úlohou
súdu, nie strany sporu. Pokiaľ sa žalovaný spoliehal na to, že svedecká výpoveď svedkyne nebude

dostatočnánapreukázaniežalobnéhonárokuavrámciprocesnejtaktikypretonenavrholžiadnedôkazy,
ktoré by mali svedčiť v jeho prospech (napr. žalovaným spomenuté záznamy v stavebnom denníku),
sám sa tým vystavil riziku neunesenia dôkazného bremena.

50. Keďže predmetom konania je nárok žalobcu uplatnený v súvislosti s tzv. zádržným, vo výške 3
% z ceny diela, ktoré malo byť v zmysle bodu 7.2. zmluvy o dielo vyplatené do 60 dní od úplného

odstránenia všetkých zistených nedostatkov uvedených v Preberacom protokole z 29.10.2010, dospel
súd k záveru, že pre rozhodnutie merita veci nie je podstatné, že sa na diele vyskytli počas plynutia
záručnej doby ďalšie vady špecifikované v Zápisnici o obhliadke zo dňa 05.12.2013. Posudzovanie toho,
či došlo k odstráneniu vád diela uvedených v predmetnej Zápisnici a kto za tieto vady zodpovedá by
bolo relevantné len v tom prípade, ak by sa žalobca v konaní domáhal aj vyplatenia zvyšnej sumy 2

% zádržného, ktorej vyplatenie bolo viazané práve na prípad uplynutia 3-ročnej záručnej doby. Hoci sa
žalobca pôvodne domáhal pri podaní žaloby aj tejto časti zádržného, podaním zo dňa 09.09.2013 (č.l.
48 spisu) vzal žalobu v tejto časti späť, pretože v čase podania žaloby nebol tento jeho nárok splatný
a teda nárokovateľný. Súd sa preto ďalej nezaoberal hodnotením dôkazov týkajúcich sa oprávnenosti
nároku žalobcu na vyplatenie zvyšnej ceny diela (2 % zádržného), práve s ktorým v konečnom dôsledku

súvisela Zápisnici o obhliadke zo dňa 05.12.2013, a aj výpovede svedkov Davanza a M. (keďže ich
svedecké výpovede sa v konečnom dôsledku netýkali Preberacieho protokolu z 29.10.2010). Čo sa však
týkavýpovedíuvedenýchsvedkov,taksúdichneposudzovalzhľadiskatoho,akýmspôsobomsvedkovia
právne posudzovali prípadnú zodpovednosť žalobcu za vady diela, ale zaoberal sa tým, čo svedkovia
ako osoby zúčastnené vykonávania diela - stavby „Z. (svedok M. dokonca aj ako účastník preberacieho

konania), vnímali vlastnými zmyslami. Keďže medzi stranami bol sporný obsah Zápisnice o obhliadke
zo dňa 05.12.2013 v tom, za ktoré vady diela vytknuté v zápisnici mal zodpovedať žalobca, mohli títo
svedkovia ako osoby zúčastnené na predmetnej stavbe uviesť, ktoré z prác vykonával žalobca. V tomto
zmysle, ak svedkovia uviedli, že žalobca za konkrétne práce na stavbe nezodpovedal, nešlo z ich strany
o právne posudzovanie zodpovednosti žalobcu za vady diela, ale len o ich vnímanie rozsahu prác,

ktoré na stavbe vykonával žalobca. V tomto smere bola žalovaného interpretácia svedeckých výpovedí
svedkov M. a B. mylná.

51. Podľa ustanovenia § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok,
má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok

záväzku.

52. Čiastočné plnenie má účinky uznania záväzku len za splnenia zákonnej podmienky, že možno
usudzovať, že dlžník plnením uznáva aj zvyšnú časť záväzku. Pre posúdenie splnenia tejto podmienky
je potrebné vziať do úvahy konkrétne okolnosti prípadu. Nie je potom rozhodujúce, či dlžník čiastočným

plnením zamýšľa spôsobiť uznanie zvyšnej časti záväzku. Usudzovať, že dlžník čiastočným plnením
uznáva zvyšnú časť dlhu, možno z rôznych písomností, ako je korešpondencia medzi stranami, účtovné
doklady, prípadne konkrétne správanie sa dlžníka a pod. Ak nechce dlžník svojím čiastočným plnením
spôsobiť uznanie aj zvyšnej časti dlhu, treba to výslovne vyhlásiť. V prípade čiastočného plnenia zákon
konštruuje nevyvrátiteľnú právnu domnienku, že ide o uznanie dlhu, pretože nie je potrebný prejav vôle

dlžníka uznať záväzok. Vôľa dlžníka je tu irelevantná. Rozhodujúce sú objektívne hľadiská.

53. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že vyplatením časti faktúry č. 104017
došlo k uznaniu zvyšku fakturovaného záväzku. Žalovaný nepreukázal, že by nejakým spôsobom
namietal oprávnenosť celej fakturovanej sumy, resp. že by žalobcovi faktúru vrátil, prípadne, že by

žalobcovi oznámil dôvod iba čiastočného plnenia predmetnej faktúry. Tvrdenia žalovaného uvedené v
konaní, že predmetnú faktúru vo zvyšnej časti neuhradil, pretože namietal rozsah vykonaných prác,
vyhodnotil súd len za účelové a ničím nepreukázané. Žalovaný v tomto smere neprodukoval (ani po
zrušení rozsudku súdu prvej inštancie) žiaden dôkaz. Z okolností prípadu má súd za nepochybné, žečiastočným plnením faktúry došlo k uznaniu zvyšku neuhradeného záväzku vyplývajúceho z faktúry č.
104017 ako to predpokladá ustanovenie § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka. S poukazom na uvedené
dospel súd k záveru, že žaloba je v časti sumy 9.310,16 eur dôvodná a žalobcovi preto priznal nárok

vo výške 9.310,16 eur.

54. Pokiaľ ide o faktúru č. 134001, ktorú žalovaný neuhradil ani sčasti, aj tu platí, že žalovaný v konaní
nepreukázal, že by nejakým spôsobom namietal oprávnenosť fakturovanej sumy, resp. že by žalobcovi
faktúru vrátil, preto následnú argumentáciu žalovaného prezentovanú v konaní o tom, že obsah faktúr

nepreukazuje vykonanie a rozsah prác, považuje súd za účelovú. Okrem toho námietky žalovaného
voči predmetnej faktúre sa týkajú formálnej a obsahovej stránky faktúry, avšak žalovaný nepopieral
samotnú existenciu pohľadávky žalobcu teda, že by žalobca žalovanému fakturované služby skutočne
nedodal. Vzhľadom na to mal súd za dôvodnú žalobu aj v časti nárokovanej sumy vo výške 13.148,40
eur fakturovanej faktúrou č. 134001, preto žalobcovi priznal aj tento žalovaný nárok.

55.Podľaustanovenia§544ods.1zákonač.40/1964Zb.Občianskehozákonníka(ďalejlen„Občiansky
zákonník“), ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník,
ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením
povinnosti nevznikne škoda.

56. Podľa ustanovenia § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

57. Podľa ustanovenia § 436 ods. 4 Obchodného zákonníka popri nárokoch ustanovených v odseku 1
má kupujúci nárok na náhradu škody, ako aj na zmluvnú pokutu, ak je dojednaná.

58. Podľa ustanovenia § 265 Obchodného zákonníka výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami
poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

59. Zmluvná pokuta je dohodou určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v

prípade porušenia povinnosti, ktorej splnenie vyplýva zo zabezpečovanej zmluvy. Zmluvnú pokutu
možno dohovoriť na zabezpečenie majetkového alebo iného záujmu veriteľa. Medzi základné náležitosti
dohody o zmluvnej pokute patrí dostatočne určité vymedzenie povinnosti, ktorej nedodržanie má byť
sankcionované zmluvnou pokutou. Výška zmluvnej pokuty nie je v Občianskom zákonníku upravená a
nestanovuje sa tu ani spôsob jej určenia. Dojednanie jej výšky či spôsobu určenia je teda vecou dohody

účastníkov. Účelom zmluvnej pokuty zakotvenej v ustanovení § 544 a 545 Občianskeho zákonníka
je donútiť dlžníka hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku. Zmluvná pokuta teda
predovšetkým predstavuje hrozbu dlžníkovi, že pokiaľ nesplní svoju (najmä) zmluvnú povinnosť, vznikne
mu povinnosť poskytnúť pre tento prípad dojednané plnenie t.j. pokutu. Dojednaná zmluvná pokuta
má teda v prvom rade čeliť porušeniu povinnosti (funkcia prevenčná), lebo ak bude zabezpečená

povinnosť plnená, bola hlavná funkcia zmluvnej pokuty vyčerpaná. Vedľa toho má zmluvná pokuta i
funkciu reparačnú (uhradzovaciu), lebo jej zmyslom je tiež reparovať na strane veriteľa ujmu, ktorá mu
vznikla v dôsledku porušenia povinnosti zo strany dlžníka.

60. Nárok žalovaného na uplatnenú zmluvnú pokutu za omeškanie žalobcu s plnením je

neopodstatnený. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný omeškanie odovzdania diela
u žalobcu nenamietal, vady (resp. nedokončené časti) diela uvedené v Preberacom protokole boli
žalobcom odstránené, a navyše (ako už súd uviedol vyššie) uznal svoj záväzok voči žalobcovi. Na
základetýchtookolnostíprípaduvnímasúdžalovanýmuplatnenýnároknazmluvnúpokutuakozneužitie
práva. Ustanovenie § 265 Obchodného zákonníka postihuje tzv. šikanózny výkon práva v obchodných

vzťahoch. Ide o zneužitie práva, o tzv. šikanu, keď účelom výkonu práva nie je realizácia vlastných
oprávnených hospodárskych záujmov a hospodárskeho cieľa determinovaného obchodným záväzkom,
ale ide o snahu výkonom práva znevýhodniť druhú stranu a spôsobiť jej ujmu. V posudzovanom prípade,
keď žalovaný uznal svoj záväzok voči žalobcovi vyplývajúci zo zmluvy o dielo, omeškanie s odovzdaním
diela nenamietal, a až v konaní pred súdom si špekulatívnym spôsobom uplatnil voči žalobcovi nárok

na zmluvnú pokutu z dôvodu omeškania žalobcu s odovzdaním diela, má súd za to, že ide jednoznačne
o prípad šikanózneho výkonu práva žalovaného, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného
styku a ako taký nepožíva právnu ochranu.61. V zmysle bodu 12.1 zmluvy o dielo zhotoviteľ je oprávnený zhotoviť a dokončiť dielo aj pred
dojednaným časom. Nedodržanie dohodnutých termínov začatia prác na vykonávaní diela, ukončenia
prác na vykonávaní diela a odovzdania hotového diela objednávateľovi znamená podstatné porušenie

tejto zmluvy s výnimkou prípadu, kedy omeškania vyplývajú z vyššej moci alebo z neplnenia zo
strany objednávateľa. V Prílohe č. 1 Preberacieho protokolu je uvedený výpis vád a nedorobkov,
ktorý obsahuje tri body. Podľa bodu 1 - oplechovanie rímsy a okapu - je znehodnotená klampiarska
konštrukcia, poškriabaný a fľakatý okap. Podľa bodu 2 - oplechovanie rímsy - pri exteriérových
výplniach otvorov určených pre okná a dvere nie je u všetkých ukončený klampiarsky prvok a tento

je možné ukončiť až po osadení okien a balkónových dverí. Podľa bodu 3 - oplechovanie vikierov
- oplechovanie čiel a lemov vikierov je možné až po osadení okien a exteriérových dverí. Z obsahu
vytknutých vád a nedorobkov je zrejmé, že len pri bode 1 možno konštatovať zodpovednosť žalobcu
za tam uvedené vady diela. Naproti tomu z bodov 2 a 3 je zrejmé, že ide o nedokončené časti
diela z dôvodu, že najprv musí dôjsť k osadeniu okien a exteriérových dverí. Ide pri tom o práce,
ktoré nevykonával pre žalovaného žalobca, čo okrem iného žalovaný nerozporoval. Žalovaný v konaní

netvrdil a ani nepreukázal, že osádzanie okien a exteriérových dverí bolo zmluvnou povinnosťou
žalobcu. Preto žalobcovi nemožno pričítať zodpovednosť za prípadné omeškanie s dokončením diela
v zmysle bodov 2 a 3 Prílohy č. 1 Preberacieho protokolu. Zároveň s poukazom na charakter vád
diela identifikovaných v Prílohe č. 1 Preberacieho protokolu (keďže v pomere k rozsahu a hodnote
celého diela ide zjavne o nepatrné vady, resp. nedorobky z hľadiska ich hodnoty) a s poukazom

na vyššie uvedené okolnosti prípadu, by aj v prípade konštatovania súdu o omeškaní žalobcu s
odovzdaním diela, bolo na mieste uplatnenie moderačné právo súdu pri určovaní zmluvnej pokuty až
do výšky skutočnej škody, ktorá mala žalovanému vzniknúť omeškaním žalobcu do doby súdneho
rozhodnutia v zmysle § 301 Obchodného zákonníka. Preukázanie výšky vzniknutej škody by bolo v
takom prípade povinnosťou žalovaného a z hľadiska hospodárnosti konania by bolo na jeho zvážení,

či by náklady na dokazovanie za účelom preukázania výšky spôsobenej škody vadami diela podľa
bodu 1 Prílohy č. 1 Preberacieho protokolu neboli v konečnom dôsledku vyššie ako samotná škoda,
ktorá mala byť žalovanému spôsobená. Objednávateľ diela má pritom právo na náhradu škody popri
nárokoch vyplývajúcich z titulu zodpovednosti za vady diela (§ 564 v spojení s § 436 ods. 4 Obchodného
zákonníka), pričom náhradu škody si môže uplatňovať objednávateľ diela len v rozsahu, v akom jeho

nároky by nemohli byť uspokojené z titulu zodpovednosti za vady (§ 440 ods. 2 Obchodného zákonníka).

62. Obrana objednávateľa postavená len na tom, že zhotoviteľ si svoju zmluvnú povinnosť nesplnil
v zmluvne dohodnutom termíne, bez ohľadu na to, aký podiel mal na nesplnení tejto povinnosti sám
objednávateľ, je účelovou obranou, ktorá nemá za následok to, že zhotoviteľ nemá právo na zaplatenie

ceny za vykonanie diela. Ak zhotoviteľ vykonal dielo aj s omeškaním, vložil do tohto diela svoje finančné
prostriedky, bolo by krajne nespravodlivé, ak by mu tieto investície nemali byť vrátené. (rozsudok
Krajského súdu v Bratislave zo 4. marca 2010, sp. zn. 1 Cob 123/2009)

63. Podľa ustanovenia § 439 ods. 1 Obchodného zákonníka nárok na zľavu z kúpnej ceny zodpovedá

rozdielu medzi hodnotou, ktorú by mal tovar bez vád, a hodnotou, ktorú mal tovar dodaný s vadami,
pričom pre určenie hodnôt je rozhodujúci čas, v ktorom sa malo uskutočniť riadne plnenie.

64. Výška zľavy z ceny diela zodpovedá rozdielu medzi hodnotou, ktorú by malo dielo bez vád, a
hodnotou, ktorú má dielo dodané s vadami, pričom pre určenie hodnôt je rozhodujúci čas, v ktorom

sa malo uskutočniť riadne plnenie. Určenie konkrétnej výšky bude vo väčšine prípadov závisieť od
odborného posúdenia príslušného znalca. Základom pre zistenie výšky zľavy je najmä zhodnotenie
rozsahu vadnosti diela, závažnosť vád a ich vplyv na využitie diela a jeho úžitkovú hodnotu. Poskytnutá
zľava má teda kompenzovať vzniknutú situáciu s cieľom zachovania práv objednávateľa s očakávanými
vlastnosťami, ktorému zodpovedá protiplnenie v cene diela. V prípade, ak nebola vada diela včas

notifikovaná, zníženie ceny diela alebo jej čiastočné vrátenie vo výške zľavy možno požadovať iba so
súhlasom predávajúceho. To znamená, že ak objednávateľ včas nereklamuje vady, jeho postavenie sa
oslabuje tým, že zľavu z ceny môže realizovať len so súhlasom zhotoviteľa, teda nie jednostranným
úkonom. Toto obmedzenie neplatí, ak zhotoviteľ o vadách vedel v čase dodania tovaru.

65. Pokiaľ ide o nárok žalovaného na uplatnenú zľavu z ceny diela, pôvodne žalovaný v konaní tvrdil,
že si zľavu z ceny diela uplatnil voči žalobcovi listom zo dňa 28.02.2013. Žalovaný však nepreukázal
splnenie notifikačnej povinnosti, t.j. doručenie listu zo dňa 28.02.2013 žalobcovi. Následne písomným
podaním zo dňa 09.03.2015 (č.l. 284 spisu) doručeným súdu dňa 12.03.2015, zmenil argumentáciu stým, že si zľavu z ceny diela uplatňuje až v priebehu konania, čím sám de facto prisvedčil tvrdeniam
žalobcu, že k splneniu notifikačnej povinnosti z jeho strany nedošlo. Keďže si však zľavu z ceny diela
uplatnil až v priebehu súdneho konania predmetným písomným podaním, a súd na základe vykonaného

dokazovania dospel k záveru, že vady diela vyplývajúce z Prílohy č. 1 Preberacieho protokolu z
29.10.2010 už boli odstránené, nárok žalovaného je preto nedôvodný. Je však potrebné poukázať na
to, že žalovaný si nárokuje zľavu z ceny diela na základe vád diela, ktoré by mali vyplývať zo Zápisnice
o obhliadke diela z 05.12.2013 (teda nie z Prílohy č. 1 Preberacieho protokolu), avšak práve na tento
účel (t.j. na krytie prípadných vád diela v záručnej dobe) zadržiava žalovaný žalobcovi sumu vo výške 2

% z ceny diela v zmysle bodu 7.2 zmluvy o dielo, preto ani v takomto prípade nie je nárok žalovaného
na zľavu z ceny diela dôvodný. Predmetom tohto konania nie je nárok žalobcu na vyplatenie sumy 2 %
ceny diela ako zádržného. V konaní žalovaný zároveň nepreukázal dôvodnosť výšky uplatnenej zľavy.
Súd v tejto súvislosti len podotýka, že spôsob vyčíslenia zľavy z ceny diela považuje za špekulatívny,
keď žalovaný pri jeho vyčísľovaní nevychádza zo žiadnych relevantných ukazovateľov (t.j. zhodnotenie
rozsahu vadnosti diela, závažnosť vád diela). Ide len o účelovú obranu proti nárokom žalobcu. Žalovaný

v tomto smere ani len nevyčíslil sumu, do akej miery malo dôjsť k zníženiu hodnoty diela z dôvodu ním
deklarovaných vád na diele a ani spôsob, akým k určitej výške zľavy z ceny diela dospel. Práve tým, že
žalovaný nepreukázal splnenie zákonom vyžadovaných podmienok pre riadne uplatnenie reklamácie,
nevznikli mu žiadne prípadné nároky z vád diela a preto ani jeho kompenzačný návrh nemôže byť
úspešný. Súd v tejto súvislosti dodáva, že rovnako ako v prípade uplatneného nároku žalovaného na

zmluvnú pokutu, aj v prípade uplatnenej zľavy z ceny diela má súd za to, že ide o šikanózny výkon práva
žalovaného, ktorý nepožíva právnu ochranu.

66. Ak je medzi zmluvnými stranami zmluvy o dielo dojednanie oprávňujúce do určitej doby zadržať časť
ceny diela (napr. v dôsledku v budúcnosti sa vyskytnutých vád diela), nič neoprávňuje objednávateľa

nezaplatiť cenu diela a bez ďalšieho čakať, či sa v budúcnosti vady vyskytnú a následne, ak sa vyskytnú
(bez ohľadu na ich rozsah) tvrdiť, že dielo ešte nie je riadne vykonané a preto nie je vo vzťahu k
zhotoviteľovi v omeškaní platením ceny diela. Zhotoviteľ je totiž oprávnený zadržať len tú časť ceny,
ktorá by zodpovedala jeho nároku na zľavu, ak by vady neboli odstránené. (porovnaj rozsudok Krajského
súdu v Trenčíne zo dňa 08.02.2012, 8Cob/32/2011)

67. Súd nevykonal žalobcom navrhovaný dôkaz výsluchom svedka U., keďže žalobca uviedol, že od
tohto návrhu na vykonanie dokazovania upúšťa.

68. Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 Obchodného zákonníka dlžník, ktorého záväzok spočíva v

peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu
alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak
zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní
uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby
poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

69. Podľa ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením
peňažnéhozáväzkualebojehočasti,vznikáveriteľovi,ktorýsisplnilsvojezákonnéazmluvnépovinnosti,
právopožadovaťznezaplatenejsumyúrokyzomeškaniavovýškedohodnutejvzmluve,atobezpotreby
osobitného upozornenia.

70. V zmysle bodu 7.1 zmluvy o dielo si zmluvné strany dohodli, že v prípade oneskorenej úhrady
sa objednávateľ zaväzuje priznať zhotoviteľovi úroky vo výške 3-mesačnej úrokovej sadzby Euribor,
zvýšenej o 3 %.

71. Pokiaľ ide o uplatnené úroky z omeškania, súd vychádzal zo skutočnosti, že zo strany žalovaného
nedošlo k úhrade dlžnej sumy, čím žalobcovi vznikol zákonný nárok požadovať popri plnení istiny aj
úroky z omeškania v zmluvne dohodnutej výške, a to odo dňa omeškania žalovaného s plnením každej
z dlžných súm, t.j. dňom nasledujúcim po dni splatnosti faktúry č. 104017 (odo dňa 14.01.2011), faktúry
č. 134001 (odo dňa 16.02.2013) a splatnosti 3 % sumy zádržného (odo dňa 11.05.2013), preto súd

priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania vo výške 4 % ročne zo sumy 9.310,16 eur od 14.01.2011
do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 3,23 % ročne zo sumy 13.148,40 eur od 16.02.2013 do
zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 4,02 % ročne zo sumy 99.753,37 eur od 16.01.2011 do
zaplatenia.72. Hoci mal súd v konaní preukázané, že vady diela v zmysle Prílohy č. 1 Preberacieho protokolu
z 29.10.2010 boli odstránené, z vykonaného dokazovania nevyplynul presný dátum, kedy k ich

odstráneniu malo dôjsť. Zároveň má súd za to, že v čase uznania záväzku nedatovaným listom
žalovaného (č.l. 64 spisu) už predmetné vady dielo nemalo, avšak vzhľadom na absenciu dátumu
vyhotovenia listu nie je možné ustáliť ani presný dátum uznania záväzku, určil súd dobu omeškania
žalovaného s platením sumy uplatneného zádržného odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby na
súd, t.j. odo dňa 11.05.2013. Preto žalobu v časti úrokov z omeškania vo výške 4,02 % ročne zo sumy

99.753,37 eur od 16.01.2011 do 10.05.2013 zamietol.

73. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len
„CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

74. Podľa ustanovenia § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov

konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

75. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

76. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

77. Podľa ustanovenia § 258 ods. 1 CSP svedkovi môže súd ako svedočné priznať náhradu účelne

vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov spojených s jeho výsluchom.

78. Podľa ustanovenia § 155 ods. 2 CSP trovy spojené s tým, že strana koná v materinskom jazyku
alebo v jazyku, ktorému rozumie, znáša štát.

79. Súdne konanie predstavuje jeden celok od podania žaloby až po meritórne rozhodnutie súdu, a
týka sa to aj konania o trovách konania. Úspech v konaní sa teda aj pre účely rozhodnutia o nároku
na náhradu trov konania posudzuje v závislosti od konečného rozhodnutia vo veci samej, preto hoci v
danej veci bol vydaný rozsudok (zo dňa 13.03.2015) a odvolací súd tento rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil a vec vrátil na nové rozhodnutie, bez ohľadu na to, ktorej sporovej strane by svedčil úspech v

odvolacom konaní, je treba pri posúdení nároku na náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho
konania vychádzať z toho, ktorá strana bola v konečnom dôsledku v konaní úspešná.

80. Vzhľadom na uvedené rozhodol súd o nároku na náhradu trov konania vrátane trov odvolacieho
konania podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi ako procesne úspešnej strane konania priznal náhradu

trov konania (aj trov odvolacieho konania) v rozsahu 100 %, keďže žalobca nebol v konaní úspešný iba
v nepatrnej časti úrokov z omeškania.

81. Svedok Giovanni Gobbetto si v konaní uplatnil svedočné pri svojom výsluchu na pojednávaní dňa
25.10.2017, preto mu súd priznal nárok na svedočné v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí v zmysle

ustanovenia § 262 ods. 1 CSP a na jeho úhradu zaviazal žalovaného v plnom rozsahu, keďže bol v
konaní neúspešný.

82. Svedok Luigi Davanzo si v konaní uplatnil svedočné pri svojom výsluchu na pojednávaní dňa
25.10.2017, preto mu súd priznal nárok na svedočné v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí v zmysle

ustanovenia § 262 ods. 1 CSP a na jeho úhradu zaviazal žalovaného v plnom rozsahu, keďže bol v
konaní neúspešný.

83. Svedok Giuseppe Griguol si v konaní uplatnil svedočné pri svojom výsluchu na pojednávaní dňa
01.12.2017, preto mu súd priznal nárok na svedočné v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí v zmysle

ustanovenia § 262 ods. 1 CSP a na jeho úhradu zaviazal žalovaného v plnom rozsahu, keďže bol v
konaní neúspešný.84. Súd v konaní ustanovil uznesením č.k. 23Cb/54/2013-106 zo dňa 28.04.2014 a uznesením č.k.
23Cb/54/2013-433 zo dňa 02.10.2017 tlmočníkov za účelom tlmočenia z jazyka talianskeho do jazyka
slovenského a naopak, pretože štatutárny zástupca žalobcu, a svedkovia neovládali slovenský jazyk

a ich materinským jazykom je taliančina. Súd im preto v konaní umožnil vypovedať v ich materinskom
jazyku a trovy, ktoré v tejto súvislosti vznikli štátu titulom tlmočného priznaného uznesením č.k.
23Cb/54/2013-256 zo dňa 12.01.2015 tlmočníčke Dr. A. B. a uzneseniami č.k. 23Cb/54/2013-531 a č.k.
23Cb/54/2013-533 zo dňa 09.01.2018 tlmočníkovi Z.. Andrejovi Rajskému, štátu nepriznal, pretože trovy
spojené s tým, že strana sporu a svedkovia konali vo svojej materčine obligatórne znáša štát v zmysle

§ 155 ods. 2 CSP.

85. O výške trov konania (vrátane trov odvolacieho konania) rozhodne súd po právoplatnosti tohto
rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku

na Okresnom súde Trnava.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).