Rozsudok Judgement was issued on Thursday, December 20, 2017

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 15C/73/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314218432
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mariana Pondelová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2017:4314218432.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, sudkyňou Mgr. Marianou Pondelovou, v spore žalobkyne: P. S., N.. XX. XX. XXXX,

A. R. XX/X, XXX XX C. - R., zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., IČO: 47 234
466, Kuzmányho 29, 040 01 Košice, v mene ktorej koná advokát a konateľ: JUDr. Peter Rybár, proti
žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, o
zaplatenie 64,00 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 64,00 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05
% ročne zo sumy 64,00 Eur počítaný od 26.02.2015 do zaplatenia v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku.

II. Vo zvyšku žalobu z a m i e t a.

III. Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou, ktorú podala prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu,
domáha uloženia žalovanému povinnosť zaplatenia sumy 64,00 Eur spolu s úrokom z omeškania vo

výške 8,15 % ročne zo sumy 64,00 Eur počítaný od 05.09.2014 do zaplatenia a to titulom bezdôvodného
obohatenia. Žalobkyňa si zároveň uplatnila aj nárok na náhradu trov konania.

2. O žalobe rozhodol Okresný súd Levice (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) platobným rozkazom č. k.
15C/73/2014 - 17 zo dňa 18.02.2015, voči ktorému podal žalovaný odpor. Uznesením č. k. 15C/73/2014
- 56 zo dňa 08.10.2015 súd zrušil platobný rozkaz. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 06.11.2015.

3. Po vzájomných vyjadreniach strán sporu, súd určil termín pojednávania na dňa 20.12.2017, na ktorom
pojednávalvneprítomnostižalobkyne,právnehozástupcužalobkyneakoajvneprítomnostižalovaného,
ktorí svoju neúčasť ospravedlnili a súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti (ospravedlnenie
žalobkyne a právneho zástupcu žalobkyne v spise na čl. 90, ospravedlnenie žalovaného v spise na čl.
95).

4. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s nasledovnými listinnými dokladmi: Čl.

1 - 3 žaloba, Čl. 5 zmluva o úvere, VS: XXXXXXXXX zo dňa 13.11.2010, Čl. 6 splátky a pokuty, Čl. 14
všeobecné podmienky poskytnutia úveru, Čl. 17 platobný rozkaz zo dňa 18.02.2015, Čl. 22 - 25 odpor
voči platobnému rozkazu, Čl. 59 uznesenie okresného súdu sp. zn. 15C/73/2014 zo dňa 14.10.2015,
ktorým súd zamietol námietku miestnej nepríslušnosti a návrh odporcu na postúpenie veci Okresnémusúdu Bratislava I., právoplatné dňa 06. 11. 2015, Čl. 66 - 70 vyjadrenie žalobcu k odporu žalovaného zo
dňa 29.12.2015, Čl. 83 - 88 vyjadrenie k vyjadreniu podané žalovaným dňa 30.11.2017 spolu s prílohami,
z obsahu ktorých, ako aj obsahu žaloby a celého spisového materiálu súd zistil nasledovný skutkový

a právny stav veci:
Žalobkyňa spolu so žalovaným uzatvorili dňa 13.10.2010 zmluvu o úvere č. 403700461 ( žalobca v
žalobe nesprávne uvádza číslo zmluvy 413700461), (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej
žalovaný poskytol žalobkyni finančné prostriedky v sume 200,00 Eur. V zmysle zmluvných podmienok
sa žalobkyňa zaviazala zaplatiť žalovanému túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok v sume 184,00 Eur,

teda celková čiastka, ktorú mala žalobkyňa zaplatiť predstavovala sumu 384,00 Eur a to v 12 mesačných
splátkach po 32,00 eur s tým, že splátky mali byť splácané počnúc dňom 10. 11. 2010. Zo zmluvy
o úvere ďalej vyplýva, že finančné prostriedky mali byť žalobkyni poskytnuté na výkon povolania. V
osobitnom rámčeku zmluvy o úvere žalobkyňa potvrdila prevzatie peňažnej hotovosti tým istým dňom,
ako bola podpísaná aj zmluva o úvere. Žalobkyňa uvádza, že podľa zmluvných podmienok je úrok vo
výške až 92 %, ako aj poukazuje na tú skutočnosť, že aj napriek tomu, že v zmluve bol zaškrtnutý účel

na výkon povolania, poskytnutý úver použila a spotrebovala na svoje osobné potreby. Z uvedeného
dôvodu preto má v zmluve postavenie spotrebiteľa, a keďže zmluva o úvere neobsahuje zákonom
predpísané náležitosti, je potrebné zmluvu o úvere považovať za bezúročnú a bezodplatnú. Žalobkyňa
uhradila na účet žalovaného sumu v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok 384,00 Eur, a keďže
podľa žalobkyne je zmluva bezúročná a bezpoplatov, má zato, že žalovanému plnila o 184,00 Eur viac,

než mal žalovaný nárok, z ktorého dôvodu došlo podľa žalobkyne u žalovaného v tomto rozsahu k
bezdôvodnému obohateniu. Žalobou si žalobkyňa uplatňuje nárok len na sumu 64,00 Eur, ktorá bola
uhradená splátkou dňa 06.09.2011. Z prehľadu splátok vykonaných zo strany žalobkyne (v spise na čl.
6) vyplýva, že žalobkyne skutočne uhradila žalovanému 10 splátok po 32,00 Eur a poslednú splátku dňa
06.09.2011 v sume 64,00 Eur, teda spolu plnila sumu 384,00 Eur, tak, ako to uvádza v žalobe. Žalovaný

v odpore poukazuje na tú skutočnosť, že v predmetnom spore nie je možné priznať žalobkyni postavenie
spotrebiteľa, a to hlavne z dôvodu, že žalobkyňa vstúpila do zmluvného vzťahu s tým, že uviedla ako účel
poskytnutia finančných prostriedkov na výkon povolania a dôležité je, na aký účel bol úver poskytnutý
a nie na aký účel dlžník poskytnuté peňažné prostriedky v skutočnosti použil. Ak žalobkyňa v zmluve
o úvere uviedla a aj podpísala, že poskytované peňažné prostriedky sú na účel výkonu jej povolania,

treba chrániť dobrú vieru žalovaného a žalobkyni nepriznať právne postavenie spotrebiteľa. Žalovaný sa
taktiež nestotožňuje s názorom, že žalobkyni by vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia,
pretože podľa žalovaného nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia. Žalovaný zároveň v
odpore vzniesol aj námietku miestnej nepríslušnosti a žiadal aby súd postúpil vec miestne príslušnému
súdu a to Okresnému súdu Bratislava I. O námietke miestnej nepríslušnosti súd rozhodol uznesením

č. k. 15C/73/2014 - 59 zo dňa 14.10.2015 tak, že zamietol námietku miestnej nepríslušnosti a návrh
žalovanéhonapostúpenieveciOkresnémusúduBratislavaI.Rozhodnutienadobudloprávoplatnosťdňa
06.11.2015. Na výzvu súdu žalobkyňa podala vyjadrenie k odporu, kde opakovane tvrdila a odkazovala
aj na samotný žalobný návrh, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu s tým, že v zmluve o úvere má
postavenie spotrebiteľa, pričom zároveň sa jedná o formulárovú, vopred vyplnenú zmluvu a poukazovala

na skutočnosť, že žalovaný dlhodobo v mnohých obdobných prípadoch uzatvára so spotrebiteľmi, ktorí
nemajú akúkoľvek možnosť ovplyvniť obsah zmlúv, prípadne zmeniť niektoré jej ustanovenia zmluvy
tak, že prostredníctvom svojich zamestnancov označí účel zmluvy. Podľa žalobkyne, žalovaný týmto
svojím tvrdením sa snaží o vylúčenie aplikácie špeciálnej právnej úpravy na ochranu spotrebiteľa. Na
podporu svojich tvrdení žalobkyňa poukazuje na rozhodnutia tak Ústavného súdu Slovenskej republiky,

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako aj odvolacích súdov (vyjadrenie žalobkyne k odporu v spise
načl.66-70).Vzáverevyjadreniažalobkyňaopakovanepoukazujenaabsenciuobligatórnychnáležitostí
zmluvy o spotrebiteľskom úvere spôsobujúcu jej bezúročnosť a bezpoplatkovosť. Žalovanému bolo
doručené vyjadrenie žalobkyne k odporu na vedomie, ktorý aj bez výzvy súdu zaslal k nemu vyjadrenie,
doručené súdu dňa 04.12.2017 v spise na čl. 83-87. Vo vyjadrení žalovaný opätovne poukazuje na

skutočnosť, že zmluvu o úvere nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, nakoľko je v
nej výslovne určený účel uzatvorenia zmluvy - na výkon povolania, teda dlžník je vyňatý spod statusu
spotrebiteľa. Podľa žalovaného je dôležité, na aký účel bol úver poskytnutý a nie na aký účel žalobkyňa
finančné prostriedky naozaj použila. V danom prípade bola povinnosť na strane žalobkyni preukázať, na
aký účel boli peňažné prostriedky poskytnuté s tým, že je nemysliteľné, aby táto povinnosť zaťažovala

žalovaného, ktorý nemôže preukazovať a ani kontrolovať na aký účel boli finančné prostriedky použité,
ak uzatvoril vyše 400 000 zmlúv o úvere. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že sama žalobkyňa
svojím podpisom potvrdila, že finančné prostriedky budú použité na účel uvedený v zmluve. Spolu
s týmto vyjadrením žalovaný zaslal súdu aj listinný doklad - kópia dodatku k zmluve o úvere (vspise na čl. 88), z ktorej má súd za preukázané, že žalobkyňa podpísala vyhlásenie, že poskytnuté
finančné prostriedky v sume 200,00 Eur použije na nákup technických zariadení, za účelom povolania.
Dodatok k zmluve o úvere je taktiež zo dňa 13.10.2010. Ďalším listinným dokladom v spise na čl. 87

žalovaný preukazuje, že žalobkyňa ďalším podpisom potvrdila, že žiada finančné prostriedky na výkon
povolania. Podľa žalovaného, tvrdenia žalobkyne o tom, že pred uzavretím zmluvy nebola dostatočne
informovaná o význame jednotlivých ustanovení a o tom, aký budú mať pre ňu jednotlivé časti zmluvy
dopad, je potrebné považovať za bezpredmetné. Obzvlášť, ak to bola práve žalobkyňa, ktorá iniciovala
uzatvorenie zmluvy o úvere v danej podobe tým, že dobrovoľne označila účel použitia finančných

prostriedkov. Skutočnosť, že žalobkyňa dodatočne došla k záveru, že je pre ňu zmluva subjektívne
nevýhodná, nemôže byť na ujmu žalovaného, ktorý konal v dobrej viere, že žalobkyňa má úmysel
použiť finančné prostriedky na účel povolania. Na podporu svojich tvrdení žalovaný poukazuje na
viaceré rozhodnutia súdov Slovenskej republiky, ako aj judikatúru Európskeho súdneho dvora. Podľa
žalovaného pri výklade pojmu spotrebiteľ, je potrebné chrániť dobrú vieru druhej strany. Ak dodávateľ
koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala

postavenie spotrebiteľa (ESD, C-464/01 vo veci Q. X. proti A. G. P.).
5. Podľa § 52 zákona č. 40/1964 Zb, v znení neskorších predpisov a v znení účinnom ku dňu uzatvorenia
zmluvy, Občiansky zákonník (ďalej len OZ) (1) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa

vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.
6. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo

ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
7. Podľa § 54 OZ, (1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (2) V pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. (3) V pochybnostiach o

význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom
orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa.
8. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom v čase
uzatvorenia zmluvy ( ďalej len „ zákon o spotrebiteľských úveroch“), tento zákon upravuje práva a

povinnostisúvisiacesposkytovanímspotrebiteľskéhoúverunazákladezmluvyospotrebiteľskomúvere,
podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob
výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie
opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
9. Podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona

je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
10. Podľa § 1 ods. 8 zákona o spotrebiteľských úveroch, ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté
ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov.
11. Podľa § 2 písm. a/, b/, c/ zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie a)

spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako
na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktoráponúkaaleboposkytujespotrebiteľskýúvervrámcisvojejpodnikateľskejčinnosti,c)inýmveriteľom
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré nie sú
spotrebiteľským úverom, v rámci svojej podnikateľskej činnosti, s výnimkou banky, pobočky zahraničnej

banky a finančnej inštitúcie podľa osobitného predpisu.
12. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v

rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú
osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa

okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo

ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek

počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie

platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť

čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;

platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnotaročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

13. Podľa § 9 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu
vyplývajú z tohto zákona.
14. Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa §
9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v

zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech
spotrebiteľa.
15. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobkyňa uzatvorila so žalovaným úverovú zmluvu
za zmluvných podmienok tak, ako sú uvedené v žalobe. Samotné uzatvorenie úverovej zmluvy nebolo
stranami sporu spochybňované. Tiež nebolo stranami sporu spochybňované, že žalobkyňa zaplatila
spolu 384,00 Eur, to znamená, zaplatila celú sumu v zmysle zmluvných podmienok. Sporným medzi

stranami sporu zostal účel uzatvorenia zmluvy, kde žalobkyňa tvrdí, že pri uzatváraní tejto zmluvy
nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, a preto má za to,
že sa jedná o spotrebiteľský úver, pričom žalovaný toto tvrdenie spochybňuje, odkazuje na skutočnosť,
že sama žalobkyňa podpísala viaceré doklady, z ktorých vyplýva, že finančné prostriedky boli poskytnuté
na účel povolania a listinnými dokladmi doloženými pred pojednávaním preukazuje, že finančné

prostriedky mali byť použité na nákup technických zariadení. Súd preto zameral vykonané dokazovanie
na preukázanie účelu poskytnutia finančných prostriedkov, pričom vychádzal z predložených listinných
dokladov.
16. Z obsahu zmluvy o úvere vyplýva, že žalovaný bol v čase uzatvorenia úverovej zmluvy právnickou
osobou, ktorá v rámci podnikateľskej činnosti poskytovala aj úvery, pričom žalobkyňa vstupovala do

zmluvného vzťahu ako fyzická osoba, čo vyplýva z jej identifikácie, kde bola označená rodným číslom
a číslom občianskeho preukazu. Podľa zmluvy, ako aj ďalších listinných dokladov, mali byť finančné
prostriedky z úveru poskytnuté žalobkyni na výkon povolania. Ani v úverovej zmluve, ani dodatku k
zmluve však nie je uvedené, aké povolanie mala žalobkyňa v čase uzatvárania úverovej zmluvy
vykonávať. Podľa názoru súdu, samotné deklarovanie, hoci s podpisom žalobkyne aj v dodatku

k zmluve o úvere, že predmetné finančné prostriedky použije na nákup technických zariadení za
účelom povolania, nie je teda relevantným dokladom preukazujúcim tú skutočnosť, že žalobkyňa
skutočne tieto finančné prostriedky žiadala práve za účelom povolania. Z obsahu zmluvy o úvere je
jednoznačné, že ide o predtlačenú formulárovú (typovú) zmluvu, pri ktorej spotrebiteľ nemá možnosť
ovplyvňovať jej obsah. Zmluvnými stranami sú POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako veriteľ (dodávateľ), ktorý pri

uzatváraní zmluvy koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a žalovaná ako fyzická osoba, ktorá
pri zatváraní a plnení zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti, je teda spotrebiteľom. Podľa názoru súdu sa v danom prípade jedná o spotrebiteľský úver
upravený Zákonom o spotrebiteľských úveroch, a to napriek tomu, že v zmluve o úvere, dodatku,
je zaznačená kolónka účelu úveru "na výkon povolania". Z úradnej činnosti sú súdu známe zmluvy

uvedeného veriteľa (v počte niekoľkých desiatok) a takmer v každej takejto zmluve uzatváranej v danom
období (roky 2008-2010) je pri dlžníkovi, ktorý nie je podnikateľ, uvedený účel na výkon povolania,
podnikania alebo zamestnania. Pritom v iných konaniach (najmä v exekučnom konaní) boli mnohé
tieto zmluvy už právoplatnými rozhodnutiami súdu označené za zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto
má súd dôvodné pochybnosti o skutočnom účele poskytnutia úveru. Keďže pri pochybnostiach o

obsahu zmlúv platí výklad pre spotrebiteľa priaznivejší, súd dospel k záveru, že dôkazné bremeno
na preukázanie toho, že úver bol v danom prípade poskytnutý na výkon povolania, zaťažuje toho,
kto takúto skutočnosť tvrdí. Keďže účel vyznačený v zmluve ("na výkon povolania") súdu preukázaný
nebol, ako je uvedené vyššie, zo zmluvy ani nie je zrejmé, na výkon akého povolania mal byť úvere
poskytnutý, súd vychádza z toho, že uvedený úver bol poskytnutý na súkromné účely (teda na

iný účel ako na výkon povolania, zamestnania, podnikania). V prípade pochybností o tom, či ide o
spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy
dodávateľ (veriteľ). Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie,
čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne - spôsobom
nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť - resp. nie je len

všeobecnýúdajouzavretízmluvy(poskytnutíúveru)navýkonzamestnania,povolaniaalebopodnikania,
ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je povolanie odberateľa a aký konkrétny súvis s takýmto
povolaním či predmetom činnosti odberateľa vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. Tieto pochybnosti
neboli zo strany žalovaného odstránené ani následne predloženým listinným dokladom - dodatok kzmluve o úvere ako aj dokladom na č. l. 87, pretože ani tieto doklady nedávajú odpoveď na uvedené
otázky.Zustanovenia§52ods.1OZvyplýva,žespotrebiteľskouzmluvoujekaždázmluvabezohľaduna
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba,

ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti,
alebo inej podnikateľskej činnosti. Z uvedeného tak vyplýva, že spotrebiteľom nie je len tá osoba, ktorá
do postavenia odberateľa tovaru, služieb vstupuje konaním v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti, čo však nie je prípad tejto zmluvy. Súdu je tiež z jeho činnosti známe, že
žalovaný v mnohých úverových zmluvách vyznačuje ako účel poskytnutia finančných prostriedkov výkon

povolania, zamestnania, resp. podnikateľskú činnosť v úmysle, aby spotrebitelia boli zbavení ochrany
práv, ktoré im priznávajú predpisy upravujúce ochranu spotrebiteľa. Takého konanie žalovaného má
charakter nekalej praktiky a aj z tohto dôvodu nebolo možné preto prihliadnuť na žalovaným tvrdené
skutočnosti, že finančné prostriedky boli žalobkyni poskytnuté na výkon povolania.
17. Pre dôvody uvedené v predchádzajúcom odseku, súd dospel k záveru, že zmluva, od ktorej
žalobkyňa odvodzuje svoj nárok je zmluvou spotrebiteľskou, v ktorej má žalobkyňa postavenie

spotrebiteľa podľa § 2 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch a žalovaný má postavenie veriteľa
podľa § 2 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch. V danom prípade teda ide o typický
občiansko právny vzťah, keďže úverovanie spotrebiteľov patrí medzi najfrekventovanejšie občiansko
právne vzťahy. S prihliadnutím na predmet konania súd preto podrobil zmluvu o úvere kontrole
zmluvných podmienok, kde bolo zistené, že v zmluve o úvere absentuje úplne údaj o RPMN,

úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov na
príslušný spotrebiteľský úver platný ku dňu podpisu zmluvy, ako aj údaj o termíne konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru.
18. V konaní je nesporné, že žalobkyňa skutočne úver čerpala a to na základe zmluvy o úvere, v ktorej
absentujúobligatórnenáležitostivzmysle§9ods.2písm.f/,i/,j,y/ zákonaospotrebiteľskýchúveroch.S

odkazom na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a/ je potrebné preto zmluvu o úvere považovať za bezúročnú
a bezpoplatkov. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynula tá skutočnosť ( ktorá nebola stranami sporu
spochybňovaná), že úver bol poskytnutý v sume 200,00 Eur a žalobkyňa plnila sumu 384 Eur. Sama
žalobkyňa uvádza, že plnila nad rámec toho, na čo mal žalovaný zákonný nárok, teda u žalovaného
došlo k bezdôvodnému obohateniu a to na úkor žalobkyne.

19. Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje zásadu súkromného práva, že nikto sa nesmie
bezdôvodne obohatiť na úkor iného, pričom ak k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech
vrátiť. Predpokladom pre vznik bezdôvodného obohatenia je skutočnosť, že jeden z účastníkov dostal
majetkovú hodnotu, čím došlo k zvýšeniu jeho majetku na úrok toho, koho majetkový stav sa tým
znížil. Vznik bezdôvodného obohatenia je spätý so vznikom záväzku, na základe ktorého je ten, kto sa

obohatil povinný vydať takéto obohatenie. Ak je potrebné zmluvu o úvere považovať za bezúročnú a
bezpoplatkov,pričomžalobkyňanazákladetejtozmluvyoúvereplnilažalovanémuspoluajspoplatkami,
je jednoznačné, že na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie podľa § 451 ods. 1 OZ v
rozsahu sumy 184,00 Eur a to práve na úkor žalobkyne, ktorá preukázateľne zaplatila viac, ako bola
povinná žalovanému plniť. Žalobkyňa si zo sumy ňou uhradenou nad rámec zmluvných povinností

uplatnila nárok len v sume 64,00 Eur. Keďže v tomto rozsahu súd považuje nárok za dôvodný, súd preto
vyhovel žalobe v rozsahu žiadaného bezdôvodného obohatenia.
20.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

21. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, účinného do 01. 02. 2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

22. Žalobkyňa sa zároveň domáhala priznania aj nároku na úrok z omeškania a to vo výške 8,15
% ročne zo sumy 64,00 Eur počítaný od 05. 09. 2014, teda ako uvádza v žalobe z dôvodu, že
žalovaný ani napriek výzve dlžnú sumu nevrátil s tým, že úrok z omeškania si uplatňuje k prvému dňu
omeškania s plnením. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že žalovaný žalobkyni titulom

bezdôvodnéhoobohatenianeplnilžiadnusumu,pretoženárokžalobkynepovažovalzanedôvodný.Teda
súd má preukázané omeškanie žalovaného. Žalobkyňa však nepreukázala, kedy a akou výzvou mal byť
žalovaný vyzvaný na plnenie, a napriek tomu, že žalobkyňa práve od výzvy žalovaného odvodzuje svoj
nárok na úrok z omeškania, takýto listinný doklad do konania nedoložila. Súd preto síce priznal žalobkyniaj úrok z omeškania, avšak len odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby, ktorá bola žalovanému
doručená dňa 25. 02. 2015 spolu s platobným rozkazom ( doručenka na č. l. 20 p. v. ), kedy sa žalovaný
mohol najskôr dozvedieť o nároku žalobkyne. Keďže zmluvný vzťah vznikol pred 01. 02. 2013, základná

sadzba ECB - 0,05 % bola zvýšená o 8 percentuálnych bodov, tak, ako to žiadala aj žalobkyňa v
žalobe. Z uvedených dôvodov bol preto úrok z omeškania priznaný vo výške 8,05 % ročne z dlžnej sumy
počítaný od 26. 02. 2015 do zaplatenia.
23. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

24. V súlade s § 232 ods. 3 CSP okresný súd zaviazal žalovaného na plnenie práve v lehote 3 dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

25. Z odseku č. 22 vyplýva, že úrok z omeškania bol žalobkyni priznaný v nižšej výške a od iného
dátumu ako bol žalobkyňou žiadaný. V tomto rozsahu bol preto nárok žalobkyne zamietnutý.

26. Keďže týmto rozhodnutím sa konanie končí, súd zároveň rozhodol aj o nároku na náhradu trov
konania a to v súlade s ustanovením § 262 ods. 1 CSP. Z rozhodnutia je zrejmé, že žalobkyňa mala
v konaní plný úspech ( nárok bol síce čiastočne zamietnutý, avšak len v rozsahu časti príslušenstva,
čo nemá vplyv na nárok na náhradu trov konania, odvodzujúci sa od úspechu vo vzťahu k istine). Súd
preto žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. Súd v danom

prípade aplikoval ustanovenie § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania
podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia a to
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca)
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení - Exekučný
poriadok). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený
(§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon

neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).