Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, August 1, 2019

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 17Csp/31/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6719202052
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Bohuš Hruška

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2019:6719202052.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Bohušom Hruškom v právnej veci žalobcu

POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 35 807 598, zast.
JUDr. Katarína Hegedűšová, Majerníková 3479/3A, 841 05 Bratislava - Karlova Ves, IČO: 42 185 190
proti žalovanému Karol P., nar. 3. 1. XXXX, trvale bytom T. XXXX/XX, XXX XX T. o zaplatenie XX,- Eur
s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na tunajšom súde dňa 30. 4. 2019 žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd zaviazal

žalovaného zaplatiť sumu 33,- Eur s príslušenstvom. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že na základe
Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 605500023 zo dňa 30. 4. 2015 ako veriteľ poskytol žalovanému,
ako dlžníkovi úver vo výške 200,- Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť a zaplatiť odplatu pri
poskytnutí finančných prostriedkov a úrok, spojený so spotrebiteľským úverom. Odplata pri poskytnutí
peňažných prostriedkov je vo výške 16,- Eur a úrok vo výške 44 % ročne z poskytnutého úveru.
Termín konečnej splatnosti poskytnutého úveru bol dohodnutý na 30. 4. 2016. Žalobca so žalovaným
takisto dohodli, že ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote, dohodnutej v zmluve o

spotrebiteľskom úvere, žalovaný sa zaväzuje žalobcovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 33,- Eur.
V zmysle Všeobecných podmienok poskytovania spotrebiteľského úveru, ktoré sú neoddeliteľnou
súčasťou Zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa žalovaný zaviazal uhradiť žalobcovi za každú upomienku
čiastku 30,- Eur, zaslaných upomienok bolo 6. Žalovaný je povinný zaplatiť 180,- Eur za zaslané
upomienky. Žalovaný doposiaľ uhradil žalobcovi sumu 330,82 Eur. Žalobca sa teda domáhal zaplatenia
jednak zmluvnej pokuty vo výške 33,- Eur, poplatky za upomienky 180,- Eur, známy zmluvný úrok vo
výške 40 % ročne vo výške 101,49 Eur, zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 216,-

Eur od 1. 5. 2016 do 3. 6. 2016, zo sumy 180,- Eur od 4. 6. 2016 do 11. 1. 2018, zo sumy 115,34 Eur od
12. 1. 2018 do 12. 2. 2018 a zo sumy 25,18 Eur od 13. 3. 2018 do 13. 3. 2018.

2. Žalovanému boli doručené súdne zásielky so žalobou a uznesením zo dňa 23. 5. 2019, v ktorých bol
žalovaný vyzvaný na vyjadrenie k žalobe na adresu, uvedenú v žalobe, ktorá je zároveň evidovaná ako
trvalý pobyt v Registri obyvateľov. Súdna zásielka bola žalovanému doručená do vlastných rúk dňa 13.
6. 2019. Žalovaný sa k predmetu veci nevyjadril.

3. Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 1. 8. 2019 a to v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu
ako aj žalovaného. Právny zástupca žalobcu svoju neprítomnosť ospravedlnil a súhlasil s prejednaním
veci v ich neprítomnosti. Žalovaný takisto ospravedlnil svoju neprítomnosť zo zdravotných dôvodov aneuviedol, že žiada pojednávanie odročiť. Súd po oboznámení sa so žalobou a s listinnými dôkazmi
zistil tento stav veci.

4. Sporové strany uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere dňa 30. 4. 2015. Predmetom zmluvy bolo
poskytnutie úveru vo výške 200,- Eur s tým, že dlžník sa zaviazal finančné prostriedky vrátiť spolu s
odplatou a úrokom vo výške 104,- Eur, teda zaplatiť celkovú čiastku 304,- Eur. Odplata je vo výške 16,-
Eur, čo predstavuje RPMN vo výške 8 %. Úrok je vo výške 44 % ročne, čo v prípade riadneho splatenia
úveru v dohodnutom termíne predstavuje sumu 88, Eur. Spotrebiteľ sa zaviazal teda zaplatiť celkovú

čiastku 304,- Eur do 30. 4. 2016. Zmluvné strany sa dohodli na tom, že ak spotrebiteľ neuhradí celkovú
čiastku úveru v lehote, dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere, spotrebiteľ sa zaväzuje veriteľovi
zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 33,- Eur. Spotrebiteľ sa zaviazal uhradiť veriteľovi za každú zaslanú
upomienku čiastku 30,- Eur a to do 5 dní od doručenia písomnej výzvy na úhradu. V časti „potvrdenie o
spôsobe poskytnutia úveru“ označená kolonka - zmenkou (v prípade poskytnutia zmenkou, spotrebiteľ
zároveň svojím podpisom potvrdzuje prevzatie zmenky).

5. K zmluve žalobca doložil aj Všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru.

6. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.. Podľa ods. 2, ustanovenia o spotrebiteľských

zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Podľa ods. 3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ods. 4, spotrebiteľ je fyzická

osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

7. Nemali by byť teda žiadne pochybnosti a žalobca to ani nepopieral, že spor vznikol zo zmluvy
uzavretej medzi obchodníkom pri výkone jeho obchodnej činnosti (poskytovanie úverov) a žalovaným

ako spotrebiteľom jeho úverovej služby, t.j. že ide o spotrebiteľskú zmluvu a že sporný vzťah sa
má posúdiť vo svetle cieľov smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách (,,smernica“). Hoci zmluva o úvere je upravená ako „absolútny obchod“ podľa ustanovení
Obchodného zákonníka, pri spotrebiteľskom vzťahu sa pri duálnej právnej úprave prednostne použijú
predpisy občianskeho práva v súlade so zásadou ochrany spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany.

8. Podľa § 261 ods.6 písm. d/ Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy, (okrem iných) zmluvy o úvere (§ 497).

9. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

10. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom

alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

11. Podľa § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť
použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako
rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých
peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

12. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ( v znení úč.
do 31.3.2015 - v čase uzavretia zmluvy), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace
s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtucelkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia
na ochranu spotrebiteľa. Podľa ods. 2, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,

odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

13. Podľa § 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ( v znení úč. do 31.3.2015,
na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským
úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí

spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem
notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so
zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o
poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných
podmienok. Podľa písm. i/ ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené
sospotrebiteľskýmúverom,vyjadrenéakoročnépercentozcelkovejvýškyspotrebiteľskéhoúverupodľa

§ 19.

14. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ( v znení úč. do 31.3.2015,
ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru sa vypočíta podľa vzorca uvedeného v
prílohe č. 2. Podľa ods. 2, na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové

náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ
zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a iných
poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie
služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. Náklady na vedenie
účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady na používanie platobných

prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie sa zahrnú do
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na
účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek
inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom. Podľa ods. 3, pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov
sa vychádza z predpokladu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zostane platná dohodnutý čas a že

veriteľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách ustanovených v zmluve
o spotrebiteľskom úvere.

15. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch , zmluva o spotrebiteľskom
úveremusímaťpísomnúformu.Každázmluvnástranadostanenajmenejjednojejvyhotovenievlistinnej

podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Podľa ods. 2, Zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa,
ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a
identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o

spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere
obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta
právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť
reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu
osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania

a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo
službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky
upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere
vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar

alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu
spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú
sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia,
v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob
vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského

úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského
úveru,j)ročnúpercentuálnumierunákladovacelkovúčiastku,ktorúmusíspotrebiteľzaplatiť,vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termínysplátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k
jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku

5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne
a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý
obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov,
ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného
alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie

účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a
čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých
sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s
platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované
ručenie alebo poistenie,

r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie
o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku
za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas
ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti
spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za
deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y)
priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny

štvrťrok. Podľa ods. 6, spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona. Podľa ods.
9, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú
ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo jej prílohách. Podľa ods.
11, veriteľ je povinný informovať spotrebiteľa o tom, že nedošlo k splateniu splátky zo spotrebiteľského
úveru v lehote jej splatnosti písomne alebo formou krátkej textovej správy (SMS), a to najneskôr do 15

dní odo dňa splatnosti tejto splátky zo spotrebiteľského úveru.

16. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení do 31. 03. 2015,
veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej
v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa

splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský
úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

17. Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení do 31.
03. 2015, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o

spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), podľa písm.
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa. Podľa ods. 2, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1,
nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade
hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé

porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez
akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do
príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

18. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 2, zaindividuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa ods. 3, ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú

zaindividuálnedojednané.Podľaods.4,zaneprijateľnépodmienkyuvedenévspotrebiteľskejzmluvesa
považujú najmä ustanovenia, ktoré podľa písm. k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok,
aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Podľa ods. 5,
neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa ods. 6, ak predmetom
spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu

prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať.
Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty
ustanovuje vykonávací predpis.

19. Podľa § 53d Občianskeho zákonníka, spotrebiteľská zmluva, ktorá obsahuje neprijateľnú zmluvnú
podmienku v znení, ako je uvedená vo výroku rozhodnutia súdu a jej uzavretie bolo dosiahnuté za

použitia nekalej obchodnej praktiky alebo úžery, je neplatná.

20. Podľa § 39a Občianskeho zákonníka (úžera), neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou
nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie,
dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá

sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné
plnenie v hrubom nepomere.

21. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov

iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi..

22. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

23. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia Vlády SR č. 586/2008 Z. z., odplatu pri poskytnutí peňažných
prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady,
ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných
prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza
z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si

budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve. Podľa
ods. 2, odplata podľa odseku 1 sa vyjadruje v percentách zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných
prostriedkov za rok a vypočíta sa ako súčet plnení podľa odseku 3 za rok. Podľa ods.3, odplatu
podľa odseku 1 tvoria plnenia vyjadrené v a) percentách zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných
prostriedkov tak, že 1. opakujúce sa plnenie v percentách za iné obdobie ako jeden rok sa prepočíta na

obdobie jedného roka, 2. jednorazové plnenie v percentách sa považuje za plnenie za rok, 3. opakujúce
sa plnenie v percentách za rok sa považuje za plnenie za rok, b) peniazoch prepočítavané na percentá
zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov tak, že 1. opakujúce sa plnenie v peniazoch za
iné obdobie ako jeden rok sa prepočíta na obdobie jedného roka, vydelí sa sumou zmluvne dohodnutých
peňažných prostriedkov a vynásobí sa číslom 100, 2. jednorazové plnenie v peniazoch sa vydelí sumou

zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov a vynásobí sa číslom 100, 3. opakujúce sa plnenie v
peniazoch za rok sa vydelí sumou zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov a vynásobí sa číslom
100, c) percentách z inej sumy, ako je suma zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov tak, že 1.
opakujúce sa plnenie v percentách za iné obdobie ako jeden rok sa prepočíta na obdobie jedného roka
a vynásobí sa podielom sumy, z ktorej sa vypočítava plnenie, a sumy zmluvne dohodnutých peňažných

prostriedkov, 2. jednorazové plnenie v percentách sa vynásobí podielom sumy, z ktorej sa vypočítava
plnenie, a sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov, 3. opakujúce sa plnenie v percentách
za rok sa vynásobí podielom sumy, z ktorej sa vypočítava plnenie, a sumy zmluvne dohodnutých
peňažných prostriedkov. Podľa ods. 4, na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a
sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk

pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu,
naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.24. Podľa § 1a ods. 1 Nariadenia Vlády SR č. 586/2008 Z. z., ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak,
odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej
ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely

tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou
povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.
Podľa ods. 4, najvyššia prípustná výška odplaty sa posudzuje podľa pravidiel uvedených v odsekoch 1
až 3 ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, ktorej predmetom je poskytnutie peňažných prostriedkov
spotrebiteľovi.

25. Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

26. Podľa § 3 ods.1 Nariadenia Vlády SR č. 586/2008 Z. z. účinný od 01. 02. 2013, výška úrokov
z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
27. Úroková sadzba Európskej centrálnej banky od 16. 03. 2016 je vo výške 0,00 %.

28. Na základe takto zisteného stavu veci po zhodnotení vykonaného dokazovania súd konštatuje,
že žalobe žalobcu nemožno v celom rozsahu vyhovieť. Je nepochybné, že medzi sporovými stranami
bol uzavretý záväzkový vzťah na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorý sa spravuje právnym
režimom Občianskeho zákonníka, čiastočne Obchodného zákonníka, najmä zákonom č. 129/2010
Z.z. v znení, platnom v rozhodnom čase. Preskúmaním úverovej zmluvy súd zistil, že bol dojednaný

ročný úrok z úveru 44 %. V čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy boli úroky poskytované bankami v
obdobných úverových vzťahoch vo výške 7,19 % a RPMN činila 25,88 %. Súd konštatuje, že dojednaný
ročný úrok je viac ako 6 násobok priemernej úrokovej sadzby zverejnený NBS. Už Najvyšší súd SR
v rozsudku sp. zn. 5Cdo 26/2011 z 26. 04. 2012 stanovil, že neprimeranou a odporujúcou dobrým
mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú,

určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaných bankami pri poskytovaní
úverovalebopôžičiek.Hocisanebankovésubjektyspravidlabrániauvedenémuporovnaniuspoukazom
na rozdiely, či už v zabezpečení pohľadávok z úverov a teda aj rozdiel v riziku splácania úverov pri
nebankových subjektoch, súd do istej miery môže akceptovať vyššie náklady pri úveroch poskytovaných
nebankovými subjektmi, ale aj táto výška odplaty za poskytovanie úverov nebankovými subjektmi

je limitovaná najmä všeobecnými ustanoveniami vyplývajúcimi z občiansko-právnych vzťahov a to §
3 ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko-
právnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Hoci Občiansky zákonník, ani iné právne
predpisy výslovne neustanovujú, do akej výšky je možné dojednať úroky, z tejto skutočnosti samo o
sebe nemožno vyvodiť, že by výška úrokov závisela výslovne len od dohody účastníkov zmluvy. Dobrými

mravmi sa v občiansko-právnych vzťahoch v súdnej praxi rozumie súbor spoločenských, kultúrnych a
mravných pravidiel správania sa, ktorý je v súlade so všeobecne uznávanými vzťahmi medzi ľuďmi a
mravnými princípmi spoločenského zariadenia, a ktorý v historickom vývoji osvedčil istú nemennosť
vystihujúc podstatné historické tendencie, ktoré sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú
povahu základných noriem. Možno bez akýchkoľvek pochybností vysloviť, že neprimerane vysoké

úroky dojednané pri peňažných pôžičkách sú vo všeobecnosti považované za odporujúce uznávaným
pravidlám správania sa a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi ako mravným princípom spoločenského
poriadku a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. Hoci zákon výslovne neurčuje, z akých hľadísk
má súd vychádzať pri posudzovaní dobrých mravov, závisí v každom prípade na posúdení všetkých
rozhodujúcich okolností. Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi

len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu v situácii
pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej
pôžičke uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty za
užívanie požičanej sumy, a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom.
Je zrejmé, že dlžník spravidla uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke práve z dôvodov svojej nepriaznivej

finančnej situácie. Nemôže potom zodpovedať všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník
v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Práve pod vplyvom neprimerane
žiadaných vysokých úrokových sadzieb zo strany nebankových subjektov a to najmä žalobcu, bola
nevyhnutná zákonná úprava, kedy do civilného práva bola zavedená úžera a to v § 39a zákonom č.106/2014 účinným od 01. 06. 2014, ktorým bol novelizovaný Občiansky zákonník. Súd ďalej konštatuje
s poukazom na uvádzané rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, že neprichádza do úvahy moderácia
neprimerane vysokých úrokov súdom, pretože s poukazom na § 41 Občianskeho zákonníka možno

oddeliť od zmluvy dojednanie o úroku, avšak obsah tohto dojednania tvorí nedeliteľný celok, preto
dohodu o úroku súd považuje za absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka,
nakoľko je výška úroku dojednaná v rozpore s dobrými mravmi (viď aj rozsudok Najvyššieho súdu SR
z 26. apríla 2012, sp. zn. 5 Cdo 26/2011). Vzhľadom na uvedené závery potom súd konštatuje, že v
súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch pri absencii dojednania úroku sa preskúmavaná zmluva

považuje za bezúročnú a bez poplatkov.

29. Preskúmaním zmluvy súd ďalej konštatuje, že v zmluve bola vyčíslená RPMN vo výške 8 % s
použitím výlučne odplaty vyčíslenej na 16,-- €. Do uvedenej RPMN nebol zahrnutý dojednaný úrok
z úveru. Takýto postup žalobcu pri vyčíslení RPMN je zjavne v rozpore so zákonom a možno ho
hodnotiť ako nekalý postup, preto uvedené vyčíslenie RPMN súd hodnotí ako nezákonné, podľa § 39

Občianskeho zákonníka neplatné. V zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch, pri výpočte RPMN
sa majú použiť celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom tak, aby spotrebiteľovi celkom jasne
dávali informáciu o tom, čo ho uvedený spotrebiteľský úver bude stáť, t. j. akú celkovú odplatu je
povinný veriteľovi zaplatiť. Uvedený údaj sa uvádza v percentách a slúži pre účely porovnania s
obdobnými produktmi pre spotrebiteľa. Pokiaľ žalobca použil nesprávne údaje pre výpočet RPMN

a uviedol zjavne nižšiu mieru nákladov spojenú s poskytnutým úverom, uvedený údaj je vyčíslený
v neprospech spotrebiteľa, je zavádzajúci, nakoľko navádza dojem, že poskytnutý úver z hľadiska
odplatnosti je pre spotrebiteľa výhodný. Pokiaľ žalobca ako veriteľ nepostupoval v súlade so zákonom,
súd konštatuje, že v predmetnej zmluve absentuje údaj o RPMN a rovnako v súlade so Zákonom o
spotrebiteľských úveroch sa preskúmavaná zmluva považuje za bezúročnú a bez poplatkov.

30. Žalobca si v žalobe k istine uplatnil aj dojednaný úrok vo výške 40 % ročne s tým, že tento v zmluve
bol dojednaný dokonca vo výške 44 % ročne. Žiadal zaplatiť teda úroky, vyčíslené v sume 101,49 Eur.
Uvedený nárok súd považuje za nedôvodný a nepreukázaný. Na základe vyššie uvedených záverov
dojednanie o úroku súd považuje za absolútne neplatný právny úkon, preto žalobcovi nepatrí. Okrem

toho súd poukazuje, že žalobca nepreukázal, kedy konkrétne bol poskytnutý úver žalovanému, pretože
tento mu mal byť poskytnutý na zmenku a nevedno, kedy reálne žalovaný ako dlžník úver čerpal. Úrok
totiž možno žiadať len od čerpania úveru. Žalobca k tomuto neuviedol žiadne skutkové okolnosti. V tejto
časti súd považoval rovnako nárok žalobcu za nedôvodný, keďže dojednanie úroku súd považuje za
absolútne neplatné.

31. V ďalšom nároku žalobca uplatnil poplatky za upomienky v celkovej výške 180,-- €, kedy v žalobe
tvrdil, že žalovanému zaslal 6 upomienok a v zmysle všeobecne dohodnutých podmienok sa žalovaný
zaviazal za každú uhradiť 30,- Eur. Súd konštatuje, že uvedené dojednanie bolo súčasťou samotnej
úverovej zmluvy. Súd tiež konštatuje, že uvedený poplatok presahuje náklady, ktoré môže mať veriteľ

so zasielaním upomienok a uvedený poplatok vo vzťahu k poplatkovému úkonu súd považuje za
neprimeraný, čím sú nedôvodne zaťažovaní klienti veriteľa vysokými poplatkami za úkony, s ktorými
nie sú spojené také náklady, ako sú dojednané v zmluve. Takto stanovený poplatok z hľadiska výšky je
potom spôsobilý privodiť nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech
spotrebiteľa. Súd takéto dojednanie hodnotí ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a teda neplatnú.

Z neplatnej zmluvnej podmienky žalobca nemôže uplatňovať svoj nárok na zaplatenie poplatkov za
upomienky. Hodnotením výšky poplatkov napr. vo vzťahu k mobilným operátorom sa súdy už zaoberali
a rovnako bolo konštatované, že neprimeraná výška poplatkov za upomienky spôsobuje neprijateľnosť
zmluvnej podmienky a teda jej neplatnosť. Je treba povedať, že uvedený poplatok za upomienku nie
je účtovaný za službu vyžiadanú zákazníkom, t. j. spotrebiteľom, ale je účtovaný výlučne v záujme

žalobcuvsúvislostisporušenímpovinnostižalovanéhoriadneuhrádzaťdlh.Účelomtohtopoplatkupreto
nemá byť získavanie majetkového prospechu vo forme akejsi „finančnej sankcie“ voči spotrebiteľovi
ako dlžníkovi, ale ich výška by mala odrážať reálne náklady dodávateľa spojené s realizáciou tohto
úkonu. Na sankcionovanie účastníka, ktorý poruší zmluvnú povinnosť slúžia iné právne inštitúty. V tomto
konkrétnom prípade žalobca účtoval za 6 upomienok po 30,-- € celkovo 180,-- €, pričom samotná istina

úveru, ktorý bol poskytnutý dlžníkovi, bola 200,-- €. Okrem toho žalobca ani nepreukázal vykonanie
poplatkových úkonov. Zmyslom upomienky má byť upozornenie a súčasná výzva dlžníkovi, aby si
dodatočne splnil svoju povinnosť, splnením ktorej je v omeškaní. Ak dlžník nereaguje na upomienku,
je na mieste prijať iné opatrenia a nie opakovane neúčelne vyzývať dlžníka na zaplatenie ďalšímiupomienkami, pretože prípadné náklady spojené s opakovaným upomínaním nepredstavujú účelne
vynaložené náklady súvisiace s vymáhaním splatnej pohľadávky. Preto takéto konanie veriteľa možno
hodnotiť aj ako neúčelné.

32. Z hore uvedených dôvodov súd potom nepriznal žalobcovi ani nárok na zaplatenie sumy 180,- Eur
ako poplatky za upomienky.

33. Na základe vyššie uvedeného hodnotenia súd dospel k záveru, že žalobca a to spoločnosť

Pohotovosť, ktorej nároky už v minulosti boli v podstatnej časti hodnotené ako neoprávnené s poukazom
na vysoké úroky a neprijateľné zmluvné podmienky, opätovne poskytuje spotrebiteľom úvery za úroky,
ktoré možno označiť za úžernícke a to nekalým postupom, kedy nesprávne uvádza výšku RPMN bez
zohľadnenia všetkých nákladov spojených so spotrebiteľským úverom, t. j. v neprospech spotrebiteľa,
vo svojich zmluvách uvádza neprijateľné podmienky akou je napr. dojednanie o poplatku za upomienku
vo výške 30,-- €, preto súd uvedené konanie žalobcu ako veriteľa pri poskytnutí úveru posudzuje ako

konanie v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 Občianskeho zákonníka pri poskytovaní úveru aj v tomto
konkrétnom prípade a Zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 30. 04. 2015 súd hodnotí ako absolútne
neplatnú zmluvu, ako celok. To znamená, že žalobcovi nepatrí ani nárok na dojednanú zmluvnú pokutu,
ktoré dojednanie bolo súčasťou takto neplatnej zmluvy. Žalobcovi by patril nárok len na vrátenie istiny
podľa zásad o vydaní bezdôvodného obohatenia podľa § 457 Občianskeho zákonníka. Žalovaný však

zaplatil žalobcovi čiastku 330,82 Eur, čo uviedol sám žalobca. Žalovaný teda zaplatil žalobcovi viac
ako mu bolo zo strany žalobcu poskytnuté (suma 200,- Eur). Keďže súd zmluvu hodnotil ako absolútne
neplatný právny úkon, nedošlo k dojednaniu ani termínu splatnosti, preto súd postupom podľa § 563
Občianskeho zákonníka vychádzal z toho, že je dlžník povinný plniť prvého dňa potom, čo ho veriteľ
o plnenie požiadal. Hoci žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný nesplnil riadne a včas svoj záväzok v

zmysle dohodnutých podmienok, stratil výhodu splátok a žalobca ho vyzval na úhradu jeho záväzku,
toto tvrdenie v rozpore so zmluvou, žiadne splátky dojednané neboli, žalobca žiadnu výzvu nedoložil.
Za takúto výzvu možno považovať doručenie žaloby žalovanému. Žalovanému bola doručená žaloba vo
vlastných rúk dňa 13. 6. 2019, t.j. bol povinný splniť dlh do nasledujúceho dňa, t.j. 14. 6. 2019. Keďže
žalovaný v uvedenej lehote dlh splnil, nakoľko žalobca už vo svojej žalobe, ktorá došla na tunajší súd

dňa 30. 4. 2019 tvrdil, že mu žalovaný zaplatil čiastku 330,82 Eur, žalovaný sa teda nemohol dostať do
omeškania s plnením peňažného dlhu a preto súd nepriznal žalobcovi ani úroky z omeškania.

34. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania, podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35. Vo veci mal úspech žalovaný v celom rozsahu a preto by mu patrila náhrada trov konania. Žalovaný
si náhradu trov konania neuplatnil, súd zo spisu žiadne trovy konania nezistil, preto vyslovil, že sa
žalovanému náhrada trov konania nepriznáva

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 2 vyhotoveniach (§ 355 ods.1 CSP
a § 362 ods.1 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 CSP nerozlučné spoločenstvo
podľa § 77 (§ 360 ods.1 CSP)

V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 CSP (§ 360
ods.2 CSP).
Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi (§ 360 ods.3 CSP).
Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
361 ods.1 CSP).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.2
CSP).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že odvolateľ
sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje
poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie

je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia (§ 362 ods.3 CSP).Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa
spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak
rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania (§ 362 ods.4 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1

CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods.3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o

odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods.1 CSP).
Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie
týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne
vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je
napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý

odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva
z osobitného predpisu (§ 367 ods.2 CSP).
Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o
trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367
ods.3 CSP).

Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu,
a to až po vyhlásení rozhodnutia (§ 368 CSP).
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova (§ 369 ods.1 CSP).
Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k

podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú
v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 369 ods.2 CSP).
Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (§
369 ods.3 CSP).
Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369

ods.4 CSP).
Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (§ 370 ods.1 CSP).Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie
žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods.2 CSP).
Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370

ods.3 CSP).
Žalobu nie je možné v odvolacom konaní meniť (§ 371 CSP).
V odvolacom konaní nie je možné uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (§ 220 ods.1 CSP).