Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Monday, September 3, 2018

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 1P/94/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3615204503
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Radoslav Smatana, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPE:2018:3615204503.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske v konaní pred samosudcom Mgr. Radoslavom Smatanom, PhD. vo veci

starostlivosti súdu o maloletého H. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpeného Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matky N. K., nar.
XX.XX.XXXX, bytom L., T. C. XXX/X, zastúpenej JUDr. Milenou Štaudnerovou, advokátkou so sídlom
Bratislava, Karadžičova 8, a otca Y. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., K. XXX/XX, o návrhu otca na zmenu
úpravy styku s maloletým dieťaťom a o návrhu matky na zákaz styku otca s maloletým dieťaťom, takto

r o z h o d o l :

I. SúdmenírozsudokOkresnéhosúduPartizánskeč.k.1P/113/2014-235zodňa06.10.2014vovýroku
o úprave styku tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým H., nar. XX.XX.XXXX, každý nepárny

kalendárny týždeň v piatok v čase od 16:00 hod. do 18:00 hod. bez prítomnosti matky maloletého, každý
párny kalendárny týždeň v sobotu v čase od 15:00 hod. do 18:00 hod. bez prítomnosti matky maloletého
s tým, že matka je povinná maloletého H. na styk s otcom riadne pripraviť a v určený deň a hodinu
maloletého otcovi odovzdať pred vchodom do Mestského úradu na Námestí SNP v Partizánskom a
povinná v určený deň a hodinu maloletého H. pred vchodom do Mestského úradu na Námestí SNP v
Partizánskom od otca prevziať. Otec je oprávnený v určený deň a hodinu maloleté dieťa od matky pred
vchodomdoMestskéhoúradunaNámestíSNPvPartizánskomprevziaťapovinnývurčenýdeňahodinu

maloleté dieťa pred vchodom do Mestského úradu na Námestí SNP v Partizánskom matke odovzdať.

II. Rozsudok Okresného súdu Partizánske č. k. 1P/113/2014-235 zo dňa 06.10.2014 z o s t á v a v
ostatných častiach nezmenený.

III. Otec je povinný nahradiť štátu trovy konania vo výške 285,28 € do 6 mesiacov od právoplatnosti
rozhodnutia.

IV. Súd štátu náhradu trov konania proti matke nepriznáva.
V. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

(1) Dňa 10.08.2015 bol tunajšiemu súdu doručený návrh na zmenu úpravy styku otca Y. X. (ďalej len
„otec maloletého“) s mal. H. X., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „maloletý“). Otec maloletého sa domáhal
zmeny úpravy styku s maloletým a to tak, že otec maloletého sa s maloletým bude oprávnený stretávať
počas párneho týždňa v pondelok, stredu v čase od 16:00 hod. do 19:00 hod. a od piatku od 16:00 hod
do nedele 19:00 hod., a počas nepárneho týždňa v pondelok, stredu a piatok od 09:00 hod do 12:00 hod.

(2) Okresný súd Partizánske vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 1P/94/2015-283 zo dňa 06.02.2017 tak,
že výrokom I. návrh matky na zákaz styku otca s maloletým zamietol; výrokom II. zmenil rozsudok
tunajšieho súdu č.k. 1P/113/2014-235 zo dňa 06.10.2014 vo výroku úprave styku otca s maloletým astretávanie otca s maloletým upravil nanovo; výrokom III. rozhodol, že v ostatných častiach zostáva
rozsudok tunajšieho súdu č.k. 1P/113/2014-235 zo dňa 06.10.2014 nezmenený; výrokom IV. uložil
rodičom maloletého povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu na Úrade práce, sociálnych vecí

a rodiny Topoľčany; výrokom V. uložil rodičom povinnosť spolupracovať so zariadením poskytujúcim
odborné poradenstvo; výrokom VI. uložil povinnosť zariadeniu poskytujúcemu odborné poradenstvo po
uplynutí doby, na ktoré bolo odborné poradenstvo uložené, zaslať správu tunajšiemu súdu do 30 dní o
absolvovaní a výsledku; výrokom VII. priznal súd znalkyni odmenu za výkon znaleckej činnosti voči štátu
vo výške 39,84 €; výrokom VIII. Uložil povinnosť učtárni po právoplatnosti výroku VII. poukázať odmenu

znalkyni; výrokom IX. uložil otcovi maloletého povinnosť nahradiť štátu trovy konania vo výške 285,28
€ do 6 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia a výrokom X. uložil povinnosť matke maloletej nahradiť
štátu trovy konania vo výške 285,28 € do 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.

(3) Dňa 30.03.2017 doručila v zákonnej lehote matka maloletej prostredníctvom právneho zástupcu
odvolanie voči výroku X. vyššie uvedeného rozsudku. Odvolanie zdôvodnila tým, že nie je zrejmé

podľa ktorého ustanovenia súd rozhodol o danom spôsobe náhrady trov konania, súd nerozlišuje
pri odôvodnení rozsudku medzi platením a náhradou trov konania, súd nedostatočne odôvodnil
použitie zásady zodpovednosti za zavinenie trov konania a nedostatočne zistil skutkový stav ohľadne
majetkových pomerov matky a rozhodnutím o náhrade trov konania v danej sume ju vystavil stavu
majetkovej núdze. Vzhľadom na uvedené žiadala výrok X. rozsudku zrušiť, alebo zmeniť.

(4) Dňa 06.04.2017 doručil otec maloletej v zákonnej lehote odvolanie voči výroku II. vyššie uvedeného
rozsudku. Odvolanie zdôvodnil tým, že súd svojim rozhodnutím ešte zúžil upravený styk, čo odporuje
záverom znaleckého posudku a dokazovania. Má k maloletému vybudovaný hlboký, citový vzťah a
všetky predpoklady a podmienky na to, aby sa styk realizoval v širšom rozsahu, aký bol súdom určený.

Vzhľadom na uvedené žiadal, aby Krajský súd rozhodol tak, že rozsah styku rozšíri v ním navrhovanom
rozsahu.

(5) Krajský súd v Trenčíne o odvolaniach rozhodol tak, že uznesením č.k. 27CoP/33/2017-340 zo
dňa 31.07.2017 rozsudok tunajšieho súdu čo do výrokov II., III., IX. a X. zrušil a v týchto častiach

vrátil vec tunajšiemu súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým,
že rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti, zachováva
všetky rodičovské práva a povinnosti aj tomu z rodičov, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do
osobnej starostlivosti. Tento rodič, aj keď je spravidla prevažne vylúčený z bezprostredného výkonu
svojich rodičovských práv a povinností, najmä sústavného výchovného pôsobenia na maloleté dieťa, nie

je pozbavený práva dieťa vychovávať. Jedným z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti
rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na výchove maloletého dieťaťa
a na udržiavaní rodičovského vzťahu a upevňovaní citových väzieb, je osobný styk rodiča s maloletým
dieťaťom. Ust. § 25 Zákona o rodine je tak špeciálnym ustanovením vo vzťahu k ust. § 24, keďže
sa dotýka len jedného prvku rodičovských práv, a to styku s maloletým dieťaťom. Vychádzajúc zo

zmyslu a účelu citovaných zákonných ustanovení, bolo teda potrebné posudzovať aj opodstatnenosť
otcom podaného odvolania, rešpektujúc tak právo dieťaťa na plnohodnotný vzťah s otcom, ako aj právo
otca, ako oprávneného plnohodnotného rodiča, dieťa spolu s matkou vychovávať, teda z hľadiska
účelu ustanovení zákona, podľa ktorých súd o úprave (zmene výkonu) rodičovských práv a povinností
rozhoduje. Hmotnoprávnym predpokladom pre zmenu už upraveného výkonu rodičovských práv a

povinností z hľadiska ust. § 26 Zákona o rodine, ktoré je v tomto smere určujúcim, je existencia takej
kvalifikovanej zmeny pomerov či už na strane dieťaťa, alebo toho - ktorého rodiča od doby, kedy
bolo o tejto časti rodičovských práv naposledy rozhodované, ktorá indikuje v prospech dôvodnosti
záveru o potrebe takejto zmeny. Súd prvej inštancie však návrh otca z hľadiska vyššie uvedených
aspektov neposudzoval a na danú vec uvedené ustanovenie zákona vôbec neaplikoval. Z odôvodnenia

rozhodnutia nemožno zistiť, v akých skutočnostiach vzhliadol takú zmenu pomerov a na koho strane,
ktorá by odôvodňovala tak výraznú redukciu stretávania dieťaťa s otcom, akú založil svojim rozhodnutím
v porovnaní s predchádzajúcou úpravou. Vzájomný vzťah otca s dieťaťom je dobrý, čo nespochybňujú
ani závery znaleckého dokazovania a teda niet sporu o tom, že súdnym rozhodnutím je potrebné založiť
reálne predpoklady jeho ďalšieho rozvíjania, čo je nepochybne v záujme maloletého dieťaťa. Samotná

matka dokonca v prvopočiatku navrhovala striedavú starostlivosť o dieťa. Zmenu jej postoja možno
vidieť vo vzájomne nedoriešených vzťahoch s otcom, čo však nemôže ísť na ujmu dieťaťa v podobe
eliminovania jeho stretávania s otcom. Na strane otca neboli vykonaným dokazovaním zistené také
skutočnosti, ktoré by vzbudzovali pochybnosti o jeho pozitívnom vplyve na dieťa, či o tom, že je schopnýsa o dieťa vo vymedzenom rozsahu postarať. Samotná znalkyňa nezistila, že by mal otec negatívny,
alebo škodlivý vplyv na maloletého a v prospech napadnutého rozhodnutia nenasvedčujú ani závery
znaleckého dokazovania. Skutočnosť, že vzťahy medzi rodičmi sú vážne narušené, nemôže ísť výlučne

na ťarchu otca v podobe výrazného obmedzenia tejto časti jeho rodičovských práv, pretože rovnakou
mierou na tomto stave participuje tiež matka. Ako správne do pozornosti dala samotná znalkyňa, ak
by nariadená rodičovská terapia v tomto smere nebola úspešnou, znamenalo by to nekompetentnosť
daného rodiča, čo by mohlo však viesť nielen k dočasnému obmedzeniu, resp. zakázaniu styku toho
- ktorého rodiča s dieťaťom, ale odvolací súd dodáva, že tiež zmenu doterajšieho výkonu osobnej

starostlivosti o dieťa (samozrejme v závislosti od toho, ktorý z rodičov by svojim správaním navodzoval
stav, vytvárajúci stresové prostredie pre dieťa, či už v rámci (ne)dostatočnej či nevhodnej prípravy
dieťaťa na styk s druhým rodičom, či priamych konfliktov, ktorým by dieťa pri preberaní, či odovzdávaní
druhému rodičovi bolo vystavené). Obaja rodičia (tak otec ako aj matka) by mali vytvárať pre dieťa z
hľadiska jeho zdravého fyzického a psychického vývoja také prostredie, v ktorom nebude dominovať
ich narušený vzťah, ale predovšetkým záujem dieťaťa a naplnenie jeho práva na plnohodnotný vzťah s

obomarodičmi,tedanielensmatkou,ktorásaonehoaktuálnestará,aleajsotcom,ktorýmáprávosana
výchove dieťaťa plnohodnotne podieľať. Dôvody, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie
v dotknutej časti, však nie sú s vyššie uvedenými hľadiskami súladné, skutkové a právne závery v ňom v
tomto smere vyvodené nie sú správne, preto bolo potrebné rozhodnutie v napadnutých častiach (výrok
II. a III.) a v oboch súvisiacich častiach o náhrade trov konania (výroky IX. a X.) za použ. ust. § 389

ods. 1 písm. c/ CSP zrušiť a za použ. ust. § 391 ods. 1 CSP vrátiť vec súdu prvej inštancie v tomto
rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd prvej inštancie po vrátení veci doplní dokazovanie
zabezpečením správy o výsledkoch odborného poradenstva, ktoré bolo rodičom nariadené, vyžiada od
kolízneho opatrovníka správu o priebehu doposiaľ realizovaných stretnutí dieťaťa s otcom a spolupráci
matky v tomto smere, následne na prejednanie veci nariadi pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov,

výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotí z hľadiska vyššie uvedených aspektov a vo veci opätovne
rozhodne, pričom jeho povinnosťou bude vysporiadať sa tiež so všetkými skutočnosťami uvádzanými
v odvolaní matkou vo vzťahu k rozhodnutiu o náhrade trov konania. Svoje rozhodnutie je súd prvej
inštancie povinný odôvodniť v súlade so zásadami uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP.

(6) Súd doplnil dokazovanie v intenciách uložených v rozhodnutí Krajského súdu v Trenčíne č.k.
27CoP/33/2017-340 zo dňa 31.07.2017, a zistil nasledovný skutkový stav:

(7) Dňa 13.04.2018 doručil otec maloletého vyjadrenie k veci v ktorom uviedol, že žiada o nasledovnú
úpravu: v nepárnom týždni počas dní pondelok, streda a piatok od 15:00 hod. do 19:00 hod. V párny

týždeň v dňoch utorok a štvrtok a to tak, že ho vyzdvihne na mieste trvalého pobytu a zavedie do
škôlky. Počas párneho týždňa aj od soboty 8:00 hod. do nedele 19:00 hod. V ostatnom zotrval na svojich
predošlých vyjadreniach.

(8) Dňa 13.04.2018 doručil tunajšiemu súdu správu kolízny opatrovník. Uviedol, že zo správy Úradu

práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany zo dňa 18.12.2017 vyplýva, že cieľ psychologického
poradenstva sa nepodarilo naplniť. Obaja rodičia boli tak rigidní vo svojich presvedčeniach, že u nich
nenastal žiadny posun k lepšiemu. Paranoidne sú upnutí na minulosť, sú obaja presvedčení o svojej
pravde. V danom čase bol posun v komunikácii a zmene myslenia nulový. Otec maloletého podal
dňa 18.02.2016 návrh na výkon rozhodnutia. Uznesením OS Partizánske sp. zn. 1Em/1/2016 bol

návrh zamietnutý. Nový návrh na výkon rozhodnutia podal otec dňa 02.11.2017, vo veci dosiaľ nebolo
rozhodnuté. Dňa 06.03.2018 bol zrealizovaný pohovor s otcom maloletého, ktorý uviedol, že problémy
v stretávaní s jeho synom naďalej pretrvávajú. Uviedol tiež nasledovné príklady neuskutočnených
stretnutí: v piatok 23.02.2018 si prišiel pre maloletého o 17:00 hod. v zmysle rozsudku. Po zazvonení
na zvonček pri vchode do bytového domu ho matka vpustila na schodište. Dvere do bytu však zostali

zatvorené i napriek jeho zvoneniu a klopaniu, matka neotvorila, i keď počul hlasy zvnútra bytu. O 17:09
hod. privolal hliadku OO PZ. Príslušníkom polície matka otvorila dvere do bytového domu a následne i
dvere bytu. Dieťa bolo oblečené v pančuškách a bosé, povedalo „tato prišiel“ a odišlo do detskej izby.
Matka povedala príslušníkom PZ, že otec si nechodí pre dieťa každý piatok a tiež, že dieťa do minúty
oblečie. Maloletý tiež povedal, že von ísť nechce. Matka osočovala otca, že je blázon a psychopat, za

čo ju príslušníci OO PZ napomenuli. Nakoniec si od otca pýtali rozsudok o úprave stretávania, otec ho
však pri sebe nemal a tak odišiel. Ďalším neuskutočneným stretnutím bol pondelok 26.02.2018, kedy
otec prišiel o 16:00 hod., matka ho vpustila do bytového domu, po otvorení bytových dverí bolo dieťa
oblečené a obuté, na tvári malo masku. Na otca „strieľalo“. Dieťa je podľa vyjadrenia otca takmer vždypripravené v zmysle obuté a oblečené, otcovi však stále rozpráva, že s ním nikdy nepôjde von. Do otca
strieľa, pichá ho, prejavuje vôľu ubližovať mu. Naposledy sa stretnutie otca so synom plnohodnotne
zrealizovalo začiatkom augusta 2017, keď dieťa u otca strávilo dva dni i s prespaním. Otec maloletého

je presvedčený, že matka dieťa podporuje v odpore proti otcovi, dokonca i to, že ho odmeňuje za to,
že s otcom nejde. Celé stretnutie sa odohrá tak, že sa otec s dieťaťom chvíľu rozpráva pri dverách, po
chvíli však odíde, keďže dieťa s ním nechce odísť. Otec maloletého verbalizoval, že s matkou nie je
možná žiadna dohoda. Matka nekomunikuje, iba ho osočuje. V priebehu času od ich rozchodu navrhla
viacero možností, ktoré si navzájom odporovali. Preto otec trvá na úprave styku. Dňa 07.03.2018 bol

zrealizovaný pohovor s matkou maloletého, ktorá uviedla, že otec bol naposledy s maloletým v auguste
2017. Otec maloletého matke vtedy hneď v piatok napísal, že ho o ôsmej hodine prinesie, ona však
napísala, že nie je doma. Priatelia jej potom hovorili, že otec bol so synom na ihrisku do neskorých
nočných hodín, a to ešte o 23:00 hod. Dieťa doma povedalo, že spalo vo veciach, ktoré malo oblečené
vonku, otec ho vôbec neprezliekol. Maloletý matke údajne povedal aj to, že bol už aj sám doma (u
otca). Otec mu vraj povedal, že sa nemusí báť, že je už veľký chlap. Druhýkrát zas prišiel od otca so

škrabancom na krku a matke povedal, že mu to urobil ocino svojím tričkom. Keď mu matka povedala,
že ocino nechcel, syn odpovedal: „on chcel“. To isté povedal učiteľke v materskej škole. Dieťa v lete
2017 dvakrát u otca prespalo, odvtedy však k otcovi nechce ísť, matke povedalo, že mu otec robí zle,
býva hladný, lebo ocino mu nič nekúpil. Otec maloletému nikdy nič nekúpi, ani na narodeniny, Vianoce,
Mikuláša či inú príležitosť. Maloletý údajne dokonca povedal, že mu má všetko kupovať matka, pretože

on jej posiela peniaze. K nezrealizovanému stretnutiu dňa 23.02.2018 matka maloletého uviedla, že
otec na uvedené stretnutie prišiel s hliadkou OO PZ. Neprišiel však o 17:00 hod. ako je určené, ale až o
17:20 hod. Dieťa už bolo vyzlečené a odmietlo s otcom odísť. Príslušníci OO PZ videli, že dieťa nechce s
otcom ísť a preto nevyžadovali, aby matka chlapca odovzdala otcovi. Matka maloletého naďalej odmieta
tvrdenia, že by neumožňovala otcovi stretávanie s maloletým. Matka syna údajne vždy oblečie, pripraví,

otec však iba príde a maloletý mu povie, že sním nejde. Chvíľu sa rozprávajú, dieťa ukazuje otcovi
hračky, potom otec odíde. Matka sa ho snažila motivovať k zlepšeniu vzťahov s dieťaťom, otec však
odmieta akúkoľvek komunikáciu. Podľa jej názoru práve otec vždy „robí divadlo“. Nechodí na každé
stretnutie, chodí len na stretnutia v pondelok, stredu a piatok, nie však pravidelne a nikdy neoznámi, že
nepríde. Čo sa týka víkendových pobytov, už dlhodobo v piatok pre dieťa nechodí. V minulosti matka

umožnila otcovi brať si dieťa až v sobotu vtedy, keď mal v piatok poobednú zmenu. Potom sa však stalo,
že otec psychologičke údajne vyhlásil, že oznámi na polícii, že matka nedodržiava rozsudok. Odvtedy
matka trvá na dodržiavaní rozsudku a žiadne ústupky nie je ochotná robiť. Naďalej je presvedčená,
že jediným riešením je zákaz styku otca s dieťaťom, nemá žiadny návrh na úpravu stretávania. Dňa
14.03.2018 bol realizovaný výkon terénnej sociálnej práce v mieste bydliska maloletého. K bytovému

domu prišli cca o 15:57 hod. Vyšli schodiskom a zostali stáť o poschodie vyššie, kde čakali na priebeh
stretnutia. Cca o 16:01 hod. k dverám bytu prišiel otec maloletého. Matka otvorila dvere. Otec volal na
maloletého, ten sa spočiatku zdráhal prísť k nemu pred dvere. Opakovane sa otca pýtal, čo mu priniesol.
Otec nepriniesol nič, snažil sa so synom nadviazať komunikáciu. Volal ho k sebe, pýtal sa ho na hračku,
ktorú dieťa držalo v rukách. Po chvíli maloletý predsa prišiel k otcovi a ukazoval mu hračku. Otec si

hračku prezrel, pýtal sa ako sa čo volá a dieťa volal, aby sa išlo hrať i k nemu, on má predsa doma tiež
také kocky. Následne maloletý do otca začal hračkou drgať, na čo sa otec spýtal: „Ty chceš do ocina
takto pichať, Ty prďolka, poď sem“ a začal sa s dieťaťom pasovať. Obaja sa pritom chichotali. Dieťa sa
však po chvíli z otcovho objatia vytrhlo a vbehlo znovu do bytu, za otcom už nechcelo ísť, nepovedalo
prečo. Otec znovu dieťa volal, pýtal sa ho, či ide k nemu, dieťa odpovedalo „nie“. Na to prebehla krátka

komunikácia: Otec: „ani na ihrisko?“ Dieťa: „ani“, Otec: „ani na futbal?“ Dieťa: „ani“, Otec: „ani na hokej?“
Dieťa: „ani“. Na to otec povedal, že teda dobre, on ide preč. Pozdravil dieťa a odišiel. Dňa 23.03.2018
bolo zrealizované šetrenie - pozorovanie realizácie styku otca maloletého s maloletým. Pracovníčky odd.
SPODaSK sa o 16:45 hod. dostavili pred bytový dom, v ktorom býva maloletý a čakali na príchod otca
maloletého a to až do 17:20 hod. Otec maloletého sa však nedostavil. Dňa 26.03.2018 bola telefonicky

kontaktovaná matka maloletého. Matke bola položená otázka, či sa zrealizovalo víkendové stretnutie
otca s maloletým. Matka uviedla, že stretnutie sa neuskutočnilo, otec pre dieťa neprišiel. Svoju neúčasť
vopred žiadnym spôsobom neospravedlnil (netelefonoval, neposlal SMS správu).

(9) Na pojednávaní konanom dňa 11.07.2018 otec maloletého uviedol, že pokiaľ ide o stretnutia s

maloletým tieto sa i naďalej nerealizujú vôbec. Stretnutia so synom sa nerealizujú pokiaľ príde na
stretnutie, so synom je medzi dverami, tento však s ním nechce ísť, odmieta ho. Povedal napr. že sa
chce hrať s kamarátom Paťkom a že s ním nepôjde a odmieta ho.(10) Na pojednávaní konanom dňa 11.07.2018 predložil právny zástupca matky maloletého krátkou
cestou súdu súkromné odborné vyjadrenie. Predkladá i ostatným stranám toto odborné vyjadrenie, ktoré
realizovala spoločnosť B&B Psyche s.r.o. v zast. PhDr. Zuzana Bieliková, súdny znalec.

(11) Na pojednávaní konanom dňa 03.09.2018 otec maloletého na otázku súdu uviedol, že bol preradený
do druhej skupiny, pričom otec pracuje cez týždeň, niekedy aj víkendy. Nevie presne aký týždeň je
teraz, má tento týždeň poobednú a budúci týždeň má rannú, párne týždne pracuje poobede a nepárne
doobeda. Keď má poobednú zmenu pracuje od 14:00 do 22:00 hod., keď má rannú pracuje od 06:00

do 14:00 hod. Otec uvádza, že stáva sa, že chodí do práce aj cez víkend, avšak vedel by si to zariadiť
tak, že by uprednostnil stretnutie s maloletým, nakoľko v súčasnosti nevie presne určiť, ktorý víkend by
zamestnávateľ od neho požadoval, aby prišiel do práce, toto mu býva spravidla oznámené v stredu pred
víkendom, kedy má prísť do roboty, teda túto okolnosť nevie teraz objasniť. V závere otec maloletého
uviedol, že trvá na úprave styku, ktorú už uvádzal v apríli tohto roku, kde to podrobne rozpisoval.

(12) Na pojednávaní konanom dňa 03.09.2018 právny zástupca matky maloletého uviedol, že žiada
zakázať styk otca s maloletým, alebo alternatívne navrhuje obmedziť styk otca s maloletým tak, že otec
sa s ním nebude stretávať do konca tohto roku a následne v roku 2019 upraviť styk ako tomu bolo v
bode II. pôvodného rozhodnutia tunajšieho súdu.

(13) Na pojednávaní konanom dňa 03.09.2018 opatrovník maloletého uviedol, že odporúča upraviť styk
aspoň v minimálnej miere aspoň v sobotu, cez týždeň ponecháva úpravu styku na úvahu súdu.

(14) Súd z lustrácie v Sociálnej poisťovni zistil, že otec maloletého je vedený ako zamestnanec
spoločnosti Honeywell Safety Products Partizánske s.r.o. Z odpovede zamestnávateľa otca maloletého

vyplýva, že jeho priemerný mesačný príjem v čistom za rok 2017 bol 437,31 €. Zamestnávateľ tiež v
správe uviedol, že otec maloletého pracuje ako operátor a pracovný pomer má uzatvorený na dobu
určitú do 31.07.2018. Plní všetky zverené úlohy a príkazy nadriadeného načas, je zodpovedný, ochotný
a kvalita jeho práce je odvádzaná na požadovanej úrovni. Pracovná morálka a dochádzka je bez
problémov a s otcom maloletého doposiaľ neboli problémy žiadneho druhu.

(15) Súd z lustrácie v Sociálnej poisťovni zistil, že matka maloletého je vedená ako zamestnanec
REBEKA BAR, spol. s.r.o. na základe dohody o pracovnej činnosti s nepravidelným príjmom.

(16) Súd zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany zistil, že psychologické poradenstvo

začalo prebiehať 15.05.2017 a posledná konzultácia s rodičmi dieťaťa bola dňa 09.08.2017. Cieľom
bolo, aby si rodičia osvojili princípy zodpovedného rodičovstva a naučili sa ich používať v každodennom
živote. Cieľ sa však naplniť nepodarilo a posun v komunikácií a zmene myslenia rodičov bol nulový.

(17) Súd zo správy o povesti od Mesta Partizánske zo dňa 19.02.2018 zistil, že matka maloletého

je evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, ako uchádzačka o zamestnanie.
Poberá podporu v nezamestnanosti vo výške 21,90 € a prídavok na dieťa vo výške 23,20 €. Pracuje
na dohodu v reštaurácií Rebeka, kde jej mesačný príjem predstavuje sumu 40 € a otec maloletého
jej prispieva na výživu maloletého sumou 90 € mesačne. Otec maloletého je zamestnaný vo firme
Honeywell Partizánske a jeho mesačný čistý príjem je 500 €. Voči otcovi maloletého Mesto neeviduje

žiadne dlhy. Obaja účastníci počas šetrenia vystupovali pokojne a slušne.

(18) Súd z odpovede zamestnávateľa matky maloletého zistil, že za január 2018 čistá mzda matky za
14 odpracovaných dní predstavovala 34,91 €. V roku 2017 jej čistý príjem za 43 odpracovaných dní
predstavoval sumu 214,79 €.

(19) Súd zo správy kolízneho opatrovníka doručenej tunajšiemu súdu dňa 06.07.2018 zistil, že rodičia
maloletého súhlasili s procesom mediácie a dňa 28.06.2018 podpísali Dohodu o začatí mediácie
č. 6/2018. Na základe toho boli rodičia maloletého zapojený do programu Priority 2018 za účelom
zabezpečenia uľahčenia riešenia konfliktných situácií v rodine. Prvé stretnutie sa uskutočnilo dňa

28.06.2018 a realizuje sa do 30.11.2018.

(20) Súd zo záverov odborného vyjadrenia č. 19/2018 vypracovaného B&B Psyche s.r.o. zo dňa
09.07.2018 zistil, že maloletý je afektívne dráždivý, pri rozhovore o otcovi je výbušný, plačlivý až sprejavmi agresivity a celkového negativizmu. Vzťahy s otcom nezaznamenali žiadne. Vzťah k matke je
vzťahom pripútanosti a je jeho jediným zdrojom bezpečia a lásky.

(21) Súd zo záverečnej správy z mediácie vypracovanej PhDr. Gabrielou Zaťkovou, mediátorom s
miestom výkonu činnosti Lehota pod Vtáčnikom doručenej tunajšiemu súdu dňa 23.08.2018 zistil, že
predmetom mediácie bola realizácia kontaktu otca so synom a komunikácia medzi rodičmi. Rodičia sa
pravidelne zúčastňovali procesu mediácie. Nedošlo k vzájomnej dohode vo veci realizácie kontaktu otca
so synom. Aktuálne sa kontakt otca so synom realizuje pred bytom matky, keď otec príde po syna,

syn s ním nechce odísť, pár minút sa porozprávajú, otec mu prinesie, čo si želá (džús, zdravú vodu).
Otec problém vidí v tom, že matka syna riadne nepripraví. Uviedol, že matka ho dokáže pripraviť v
situácii, kedy jej hrozí nejaká sankcia. Mediátor navrhoval preberanie syna vo vonkajšom prostredí, napr.
na detskom ihrisku, kde by nebol maloletý vystavovaný priamej konfrontácii, ale mohol by postupne
otec s nim tráviť čas. V minulostí otec odovzdával syna napr. na záhradke. Matka túto alternatívu
odmieta. Zdôvodňuje to negatívnymi skúsenosťami z minulosti a hanba pre ňu, ktorú jej v minulosti otec

spôsoboval na verejnosti. Mediátor následne navrhoval odovzdávanie maloletého cez tretiu, nezávislú
osobu. Otec nevedel nikoho určiť. Matka navrhovala svojho plnoletého syna, súhlasil s ním aj otec.
Táto alternatíva nie je možná, nakoľko plnoletý syn pracuje v Bratislave a nemá priestor byť pravidelne
viazaný doma na odovzdávanie brata. Matka navrhla, aby si otec prebral syna aj napriek tomu, že plače
a nechce dobrovoľne odísť. Uviedla, že aj do MŠ chodí niekedy s plačom a nechce od nej odísť a pani

učiteľka ho utíši. Následne nech si ho otec utíši tak, aby bol maloletý pokojný. Otec s touto alternatívou
nesúhlasil,nebudebraťsynanásilímaspôsobovaťmutraumu.Otecnavrhoval,abysynamoholpreberať
z MŠ. Matka s tým nesúhlasila. Rodičia sa dohodli, že otec oznámi matke SMS správou vo štvrtok, keď v
nasledujúci piatok príde pre syna. Vzhľadom k tomu, že často krát v piatok pracuje a nemôže pravidelne
pre syna chodiť v zmysle rozsudku. Mediácia bola ukončená a bola zrealizovaná v rozsahu 10 hodín.

(22) Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na

výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

(23) Podľa čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní

vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa,
b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,

d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do
duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,

h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými
blízkymi osobami,
i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do
rodičovských práv a povinností.

(24) Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

(25) Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých
a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich

výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

(26) Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje
súd len na návrh.(27) Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

(28) Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

(29) Na základe doplneného dokazovania v intenciách určených Krajským súdom v Trenčíne tunajší

súd opätovne rozhodoval o úprave styku otca s maloletým. Tunajšiemu súdu bolo vytknuté, že rozsah
styku otca s maloletým zúžil napriek tomu, že z vykonaného dokazovania vyplývalo, že otec má k
maloletému vybudovaný pozitívny vzťah, prejavuje záujem o stretávanie s maloletým a dokáže sa o
maloletého postarať. Otcovi nemôže byť na ujmu, že sú narušené vzťahy medzi rodičmi maloletého.
Z vykonaného dokazovania a odôvodnenia rozhodnutia preto nebolo Krajskému súdu zrejmé, prečo
tunajší súd pristúpil k redukcii rozsahu styku otca s maloletým. Krajský súd zároveň tunajšiemu súdu

nariadil doplnenie dokazovania zabezpečením správy o výsledkoch odborného poradenstva, ktoré bolo
rodičom nariadené, vyžiadaním správy o priebehu doposiaľ realizovaných stretnutí dieťaťa s otcom
a spolupráci matky v tomto smere od kolízneho opatrovníka, výsluchom účastníkov. Keďže je tunajší
súd viazaný právnym názorom Krajského súdu, splnil, čo mu bolo Krajským súdom uložené, vykonal
doplnenie dokazovania a nanovo o úprave a rozsahu styku otca s maloletým rozhodol.

(30) Súd po vykonaní a doplnení dokazovania rozhodol v podstate rovnako ako v pôvodnom rozhodnutí
zo dňa 06.02.2017 (došlo len k prehodeniu týždňov s ohľadom na pracovný harmonogram otca) a zmenil
rozsudok Okresného súdu Partizánske č.k. 1P/113/2014-235 zo dňa 06.10.2014 vo výroku o úprave
styku tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý nepárny kalendárny týždeň v piatok v

čase od 16:00 hod. do 18:00 hod. bez prítomnosti matky maloletého, každý párny kalendárny týždeň
v sobotu v čase od 15:00 hod. do 18:00 hod. bez prítomnosti matky maloletého s tým, že matka je
povinná maloletého na styk s otcom riadne pripraviť a v určený deň a hodinu maloletého otcovi odovzdať
pred vchodom do Mestského úradu na Námestí SNP v Partizánskom a povinná v určený deň a hodinu
maloletého pred vchodom do Mestského úradu na Námestí SNP v Partizánskom od otca prevziať. Otec

je oprávnený v určený deň a hodinu maloleté dieťa od matky pred vchodom do Mestského úradu na
Námestí SNP v Partizánskom prevziať a povinný v určený deň a hodinu maloleté dieťa pred vchodom
do Mestského úradu na Námestí SNP v Partizánskom matke odovzdať.

(31) Súd pri rozhodovaní vychádzal z doplneného dokazovania. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k.

1P/94/2015-283 zo dňa 06.02.2017 bolo rodičom nariadené výchovné opatrenie - podrobenie sa
odbornému poradenstvu. Toto poradenstvo mal vykonať Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany.
Zo správy vykonávateľa odborného poradenstva súd zistil, že cieľ poradenstva nebol naplnený a počas
stretnutí nedošlo k zmene uvažovania u žiadneho z rodičov a preto výsledok odborného poradenstva
bol nulový. Zároveň počas konania sa o mediáciu medzi rodičmi pokúsil aj Úrad práce, sociálnych vecí

a rodiny Partizánske keď zaradil rodičov maloletého do programu Priority 2018. Súd zo záverečnej
správy zistil, že napriek tomu, že mediácia bola vykonaná v rozsahu 10 hodín, rodičia maloletého k
žiadnej zhode nedospeli, návrhy kolízneho opatrovníka odmietali z rôznych dôvodov a stretávanie otca
s maloletým prebieha stále rovnako.

(32) Z vyššie uvedeného je zjavné, že vzťah rodičov maloletého je natoľko rozvrátený, že spolu
absolútne nedokážu vychádzať, nedokážu spolu seriózne komunikovať a čo je najhoršie to ani vo
veciach týkajúcich sa maloletého. Uvedené samozrejme má najnepriaznivejší dopad na maloletého. O
usmernenie a zmenu myslenia rodičov sa pokúšal tak súd v rámci prebiehajúceho konania (a to i tým, že
nariadil rodičom maloletého výchovné opatrenia), ale i Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany a

Partizánske ako sprostredkovatelia odborného poradenstva a mediácie. Súd vzhľadom na všetky snahy
o zmenu myslenia rodičov, nápravu ich vzájomného vzťahu a zlepšenie komunikácie konštatuje, že
nevidí žiadnu možnosť, že by rodičia maloletého začali spolu riadne vychádzať, čo by bolo hlavne v
záujme maloletého dieťaťa, ale toto nedokážu urobiť ani napriek tomu, že by to bolo v najlepšom záujme
maloletého, čo je pre súd nepochopiteľné. Keďže súd nevidí možnosť nápravy vzťahu medzi rodičmi

maloletého a možnosti zlepšenia komunikácie (ani ohľadom vecí týkajúcich sa maloletého) nenariadil
rodičom ďalšie výchovné opatrenie, pretože toto považuje za zbytočné.(33) Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že k zmene na strane účastníkov nedošlo, stretávanie otca s
maloletým prebieha stále rovnako a aby mal súd objasnené, ako prebiehajú stretnutia otca s maloletým,
vyžiadal si správu od kolízneho opatrovníka maloletého (doplnenie tohto dôkazu nariadil aj Krajský súd).

Zo správy súd zistil, že stretávanie prebieha tak, že otec sa dostaví pred byt matky. Matka mu otvorí, otec
sasnažínadviazaťkontaktsmaloletým,keďsamutopodarísnažísasmaloletýmkonverzovaťakeďmá
maloletýsnímísť,maloletýodmietaatakotecodíde.Stretávanietedaprebiehaformou5až10minútovej
konverzácie medzi otcom a maloletým medzi dverami. Takto stretávanie vylíčil aj otec maloletého. Otec
to, že maloletý s ním nechce ísť, dáva za vinu matke, ktorá podľa neho nedostatočne pripraví maloletého

na stretávanie. Zo správy kolízneho opatrovníka však vyplýva, že maloletý je dostatočne pripravený
na stretnutie s otcom a zo strany matky tak dochádza k splneniu jej povinnosti, avšak maloletý odísť s
otcom nechce. Súd preto nerozumie, prečo otec trvá na rozšírení stretávania, keďže momentálne sa s
maloletým aj tak nestretáva v už stanovenom čase, pretože každé stretnutie končí po 10 minútach. Súd
jetohonázoru,žeotecbysamalzameraťnapôsobenienamaloletéhotak,abysanaplnilčasstretávania
upravený doteraz, ale aby bol naplnený v plnom rozsahu, teda, že by otec strávil všetok čas priznaný mu

rozhodnutím súdu. Súd je toho názoru, že otec sa veľmi ľahko vzdáva keď po 10 minútach odchádza,
dokonca to vyzerá, že takéto stretávanie mu vyhovuje. Je nepochopiteľné, prečo by bolo pre otca
výhodnejšie upraviť stretávanie na viacej dní (častejšie) a dlhší čas, keď otec s maloletým netrávi čas ani
podľadoterajšejúpravy.Otecmaloletéhozneúčelnostijehonávštevobviňujematku,prikaždomstretnutí
samozrejme dôjde k výmene názorov a súdu pripadá, že rozšírením úpravy styku otca s maloletým sa

snažíotecdosiahnuťnavýšeniekonfliktnýchsituáciísmatkoumaloletéhoaspôsobovaťmatkenegatívne
a stresujúce situácie. Súd uznáva právo rodiča na stretávanie sa so svojim dieťaťom. Súd však vo
veciach týkajúcich sa maloletých detí musí rozhodovať vždy v najlepšom záujme maloletých, aj keby
to malo znamenať obmedzenie rodičovských práv jednotlivých rodičov. Z vykonaného dokazovania je
zjavné, že maloletý dokáže s otcom komunikovať, nedokáže s ním však stráviť dlhšiu dobu a nechce

s ním odísť a byť s ním sám. Preto nemožno maloletého nútiť, a to ani rozhodnutím súdu, ktoré musí
byť hlavne v jeho záujme, aby sa proti svojej vôli stretával s otcom. Súd vzhľadom na uvedené nevidel
dôvod na rozšírenie úpravy styku otca s maloletým a rozhodol tak, ako v prvom rozhodnutí v tomto
konaní, pričom opätovne zdôrazňuje, že bude záležať najmä na otcovi, ako využije súdom určený čas
na realizáciu styku so svojim synom a tiež o tom, či si vytvorí i predpoklady na jeho neskoršie rozšírenie.

Súd preberanie a odovzdávanie maloletého upravil tak, aby k nemu dochádzalo pred Mestským úradom
Partizánske, čoho cieľom je, aby sa obaja rodičia na verejnosti vyhli konfliktným situáciám, teda aby
preberanie a odovzdávanie prebehlo pokojnejšie a je možné, že ak maloletý už bude vonku bude sa dať
ľahšie presvedčiť, aby s otcom išiel, poprípade, aby otec s maloletým vonku strávil čas aj za prítomnosti
matky, čo rozhodnutím samozrejme nie je vylúčené, predpokladá to však dobrú vôľu zo strany oboch

rodičov a najmä zjednotenie sa v záujme svojho dieťaťa. Zároveň súd apeluje na otca, aby sa snažil
jeho vzťah s maloletým zlepšiť aj prostredníctvom zlepšenia jeho vzťahu s matkou maloletého, prejaviť
väčší záujem a väčšiu mieru snahy o stretávanie sa s maloletým ako vyššie spomenutých 10 minút a v
prípade dosiahnutia stavu, že maloletý bude s otcom tráviť plnohodnotne všetok priznaný čas a nie, že
sa stretávanie bude vykonávať len v priebehu 10 minút, následne nič nebráni otcovi maloletého podať

návrh na rozšírenie úpravy styku otca s maloletým.

(34) V ostatných častiach zostal rozsudok tunajšieho súdu č.k. 1P/113/2014-235 zo dňa 06.10.2014
nezmenený.

(35)Krajskýsúdrozsudoktunajšiehosúduč.k.1P/94/2015-283zodňa06.02.2017zrušilajčodovýrokov
IX. a X., ktorými súd uložil matke a otcovi nahradiť trovy konania štátu. Preto aj o trovách štátu musel
súd opätovne rozhodnúť.

(36) O náhrade trov konania štátu rozhodol tunajší súd tak, ako je uvedené vo výrokoch III. a IV. tohto

rozhodnutia a otcovi uložil povinnosť nahradiť štátu trovy konania vo výške 285,28 € do 6 mesiacov od
právoplatnosti rozhodnutia a štátu náhradu trov konania proti matke nepriznal.

(37) V mimosporových konaniach platí vyšetrovacia zásada vyplývajúca z § 35 a § 36 CMP, preto CMP v
ustanovení § 57 počíta s možnosťou vzniku trov konania štátu, ktoré vzniknú v súvislosti s dokazovaním,

o ktorých povinnosti nahradiť ich štátu súd rozhoduje z úradnej činnosti na rozdiel od nároku účastníkov
na náhradu trov konania, kedy zásadne rozhoduje len na návrh. V súlade s čl. 3 ods. 1 Základných
princípov CMP je nutné na náhradu trov štátu, ktoré platil v konaní aplikovať osobitné ustanovenia
CMP upravujúce trovy konania, ktoré sú čo do obsahu a účelu najbližšie posudzovanej právnej veci.Štát nemá právo na náhradu trov konania, ktoré platil len v prípade, ak zákon výslovne ustanovuje, že
trovy dôkazov platí štát (napríklad § 251 ods. 1 CMP) , alebo tak rozhodne súd na základe zistenia, že
účastník alebo účastníci spĺňajú podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov (§ 49 ods. 2 CMP).

Vzhľadom na charakter mimosporových konaní, kde nie je možné hovoriť o úspechu alebo neúspechu
niektorého z účastníkov konania je potrebné trovy dokazovania, ktoré platil štát považovať za spoločné
trovy účastníkov konania, ktoré majú platiť podľa pomeru účastníctva na veci a na konaní (§ 49 ods.
3 CMP), ktorý pomer v konaní starostlivosti súdu o maloleté dieťa je medzi rodičmi rovnaký, teda v
pomere jednej polovice. Vzhľadom k tomu, že otec nespĺňa predpoklady pre oslobodenie od platenia

súdnych poplatkov, súd uložil otcovi povinnosť nahradiť štátu trovy konania v pomere jednej polovice,
ktoré spočívajú vo vyplatenom znalečnom vo výške 285,28 € z rozpočtových prostriedkov štátu do 6
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, tak ako to urobil v pôvodnom rozhodnutí č.k. 1P/94/2015-283
zo dňa 06.02.2017.

(38) Súd štátu voči matke náhradu trov konania nepriznal, keďže matke maloletého bol rozhodnutím

Centra právnej pomoci, kancelária Žiar nad Hronom sp. zn. 3N 10 907/2016 priznaný nárok na právnu
pomoc podľa zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi v
znení neskorších predpisov, pričom takéto rozhodnutie má účinky oslobodenia od súdnych poplatkov.
S prihliadnutím k tomu, že matka bola v konaní oslobodená od súdnych poplatkov, nebolo možné ju
zaviazať na náhradu trov konania štátu.

(39) O trovách účastníkov konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Súd dospel k záveru, že nebol
dôvod odchýliť sa od tohto základného pravidla o trovách v mimosporovom konaní, keďže súd nezistil
žiadne osobitné okolnosti, ustanovené ako výnimky v § 53, § 54 a § 55 CMP (osobitné typy konaní,

zavinenie trov účastníkom, ktorý mal v konaní nejakú povinnosť, resp. výnimočné zohľadnenie princípu
spravodlivosti s ohľadom na okolnosti prípadu).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie je podané včas, ak bolo podané na príslušnom

odvolacom súde.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 125 ods. 1 až 3 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie

podania nevyzýva.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami.

Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto
podanie urobil. (§ 125 ods. 1 až 3 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).