Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 24, 2017

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 19Cpr/1/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415205008
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gindlová
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2017:6415205008.4

Rozhodnutie

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Gindlovou, v právnej veci žalobcu
S. D.F., X.. XX.X.XXXX, V.. L. G.. E. X/X, XXX XX Ž. X. P., štátny občan SR, v konaní právne zast. JUDr.
Dušanom Klimom, advokátom, so sídlom Žiar nad Hronom, ul. Sládkovičová 16/61, proti žalovanému
Sapa Profily, a.s., so sídlom Na Vartičke 7, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 36638927, v konaní právne
zast. SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava,

IČO: 36862711, v konaní o vyplatenie mzdových nárokov, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie o zaplatenie sumy vo výške 47,09€ z a s t a v u j e.
Súd konanie o zaplatenie sumy vo výške 45,05€ n e z a s t a v u j e.
Súd žalobu žalobcu vo zvyšnej časti z a m i e t a.
Súd p r i z n á v ažalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 75,14%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobným návrhom v znení jeho úpravy pripustenej uznesením na pojednávaní dňa
14.4.2016 domáhal vyplatenia mzdových nárokov od žalovaného vo výške 378,85€. V žalobe poukázal
na to, že žiada vyplatenie sumy vo výške 92,14€, ktorá mu bola stiahnutá zo mzdy v mesiaci október
2014 za porušenie pracovnej disciplíny, ktorej sa mal dopustiť 30.9.2014 a 3.10.2014, nakoľko žalobca
s porušením pracovnej disciplíny nesúhlasí. V ďalšom žalobca požadoval doplatenie mzdy za obdobie
od 1.1.2015 do 30.4.2015 zníženej o 19% ( január 2015 vo výške 65,55€, február 2015 vo výške 66,88€,

marec 2015 vo výške 82,46€, apríl 2015 vo výške 71,82€), celkom vo výške 286,71€.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť v celom rozsahu. Poukázal na to, že
mzdový systém je upravený v kolektívnej zmluve a to konkrétne v bode B2, pričom osobná mzda
je nenárokovateľná zložka mzdy, ktorá sa priznáva na základe dvoch ukazovateľov - jednak úroveň
odbornosti a kvalifikácie zamestnanca a jednak produktivita tímu, v ktorom zamestnanec pracuje

vyjadrená KPI. Pri začiatku každého štvrťroku sa určí výška osobnej mzdy a spisuje sa záznam z
pohovoru o osobnej mzde. Žalovaný nespochybňoval, že žalobcovi bola za celý rok 2014 priznaná
odmena vo výške 21% a od 1.1.2015 vo výške 2%. Poukázal na to, že priznanie osobnej mzdy je
v plnej kompetencii nadriadeného zamestnanca a odvíja sa od jeho spokojnosti s prácou daného
zamestnanca. Táto nenárokovateľná zložka mzdy sa pohybuje na úrovni od 0% do 40%. Pokiaľ ide
porušenie pracovnej disciplíny žalobcu zo dňa 30.9.2014 a 3.10.2014, žalovaný poukázal na to, že

žalobcu upozornil priamy nadriadený dňa 29.9.2014 na to, že nemôže vykonávať prácu spôsobom akým
vykonával a následne bol na to upozornený aj 30.9.2014, na základe čoho bol spísaný dňa 27.10.2014
záznam o porušení pracovnej disciplíny. Pri porušení pracovnej disciplíny boli prítomní zamestnanci F.
a G.. Porušenie pracovnej disciplíny sa týkalo toho, že žalobca pracoval tak, že mal preloženú nohu
cez zábradlie, na čo bol upozornený jednak svojim nadriadeným dňa 29.9.2014 a následne 30.9.2014,
pričom uvedené upozornenie žalobca neakceptoval. Pokiaľ ide o porušenie pracovnej disciplíny zo dňa

3.10.2014 týkalo sa toho, že žalobca nespĺňal normy, s ktorými bol predom oboznámený, preto muzamestnávateľ následne siahol na nenárokovateľnú zložku mzdy a z osobnej mzdy mu strhol dvakrát
sumu vo výške 10%, ktorú vypočítal z tarifnej mzdy za mesiac september a október.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením žaloby žalobcu, výsluchom žalobcu, oboznámením
vyjadrenia žalovaného, výsluchom svedkov C. F., J. J., E. E., B. G., H. J., Y. A., oboznámením listinných
dokladov - pracovnej zmluvy zo dňa 11.7.2005, Dodatku k pracovnej zmluve zo dňa 8.8.2005, Dohody
o zmene pracovných podmienok zo dňa 24.1.2011, Dohody o zmene pracovných podmienok zo dňa
7.2.2014, Dohody o zmene pracovných podmienok zo dňa 1.7.2014, záznamy o osobnej mzde za

roky 2013, 2014, 2015, záznamom z pohovoru o osobnej mzde, mzdovým a prémiovým poriadkom,
výplatnými páskami žalobcu, kolektívnou zmluvou na r. 2015, zápisom zo dňa 27.10.2014, inštrukciou -
bezpečnostné pravidlá pre prácu vo výške, organizačnou štruktúrou žalovaného k 1.1.2014, priemerným
zaťažením zamestnancov na smene ako aj ostatnými dôkazmi založenými v spisovom materiáli a zistil
nasledovný skutkový stav veci:

4. Podľa predložených pracovných zmlúv a dodatkov k pracovným zmluvám súd zistil, že žalobca
vstúpil s právnym predchodcom žalovaného do pracovnoprávneho vzťahu dňa 08.08.2005 na základe
pracovnej zmluvy č. XXXXXX, ktorý dátum bol dojednaný v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce,
napozíciugalvanizérstým,že pracovnýpomerboldojednanýnadobuneurčitú.Vpracovnejzmluveboli
dojednané aj základné zmluvné podmienky - tarifná trieda 6. K zmene podmienok pracovnoprávneho

vzťahu došlo dohodou zo dňa 24.1.2011, na základe ktorej bol žalobca zaradený do 7 tarifnej triedy.
Následne dohodou o zmene pracovných podmienok zo dňa 7.2.2014 (so zmenou účinnou od 1.5.2014)
bol žalobca preradený na pracovnú pozíciu galvanizér - navešovač, s tým, že bol zaradený do tarifnej
triedy 5. S uvedenou zmenou žalobca súhlasil.

5. Zo mzdového a prémiového poriadku spoločnosti žalovaného súd zistil, že v spoločnosti boli
zamestnanci, ktorí pracovali v kategórii R ( ako žalobca) odmeňovaní jednak tarifnou mzdou, pričom k
uvedenej tarifnej mzde zamestnávateľ poskytoval zamestnancom okrem iného aj výkonnostné zložky -
osobnú mzdu a kolektívnu prémiu. V zmysle mzdového a prémiového poriadku žalovaného sa osobná
mzda poskytovala všetkým zamestnancom kategórie R, pričom bola určená na motiváciu dosahovania

vyššej výkonnosti a odbornosti zamestnanca. Jednalo sa pritom o nezaručenú zložku mzdy, ktorá sa
priznávala na základe ukazovateľov pre stanovenie osobnej mzdy maximálne do výške 40% z tarifnej
mzdy zamestnanca. V uvedenom mzdovom a prémiovom poriadku v časti B.2. bode 6 sa súčasne
konštatuje, že zamestnávateľ má možnosť zamestnancovi znížiť osobnú mzdu o sumu 10% -tuálnych
bodov v mesiaci, v ktorom bol vystavený záznam o porušení pracovnej disciplíny.

6. Zo záznamu z pohovoru o osobnej mzde za obdobie od 1.1.2014 do 1.10.2014 súd zistil, že žalobca
bol žalovaným oboznámený s novou osobnou mzdou za štyri štvrťroky roku 2014 vo výške 21%, pričom
bol v danom období hodnotený písmenom „B a C“.

7. Zo záznamu z pohovoru o osobnej mzde za prvý štvrťrok roku 2015 vyplýva, že žalobca bol
oboznámený s novou osobnou mzdou od 1.1.2015 v rozsahu 2% z tarifnej mzdy, pričom bol hodnotený
pre účely ukazovateľov stanovenia osobnej mzdy podľa platnej kolektívnej zmluvy písmenom „D“.
V uvedenom zázname z pohovoru o osobnej mzde je k dátumu 2.2.2015 pripísaná poznámka,
že „zamestnanec má svoje tempo, ktorým brzdí ostatných, nemôže vykonávať hocijakú prácu, má

zdravotné problémy“.

8. Zo zápisu zo stretnutia zo dňa 27.10.2014 ohľadne porušenia pracovnej disciplíny súd zistil, že v
uvedený deň 27.10.2014 boli žalobcovi jeho nadriadenými doručené oba porušenia pracovnej disciplíny
písomne. Zo záverov uvedeného pracovného stretnutia vyplýva, že žalobca bol preradený na HAIR

LINE, kde nebol blokom pre výkonnosť na nakládke a vykládke. Obsahom uvedeného pracovného
stretnutia bolo okrem doručenia zápisu o porušení pracovnej disciplíny aj jeho informovanie o neplnení
noriem.

9. Zo záznamu z porušenia pracovnej disciplíny zo dňa 30.9.2014 vyplýva, že žalobca porušil pracovnú

disciplínu tým, že pri zatĺkaní priečnikov na závese sedel na zábradlí a nohy mal preložené krížom cez
jamu, čím porušil predpisy BOZP. Z uvedeného záznamu vyplýva, že žalobca bol upozornený na to,
že sa jedná o menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, pričom v prípade opakovaného porušenia
pracovnej disciplíny v období 6-tich mesiacov s ním môže zamestnávateľ rozviazať pracovný pomer.10. Žalobca v konaní pred súdom uviedol, že pokiaľ ide o porušenie pracovnej disciplíny zo dňa
30.9.2014, nemá vedomosť o tom, ako mal porušiť pracovnú disciplínu. Predmetom jeho činnosti bola

manipulácia s hliníkovými profilmi. Potvrdil, že ho zavolal majster J. J. a predložil mu upozornenia, že
porušil pracovnú disciplínu jednak 30.9. a jednak 3.10.2014. Uvedené prípisy odmietol podpísať, s tým,
že sa oboznámi s ich obsahom. S ich obsahom nesúhlasil. Asi o týždeň ho zavolal ďalší nadriadený E.
E., ktorý mu ukázal kamerový záznam, pričom podľa neho z kamerového záznamu nebolo nič viditeľné.
Žalobca poukázal na to, že ľudia si bežne sadajú na zábradlie, prekladajú si nohy cez zábradlie a

pod. Podľa jeho názoru zábradlie nespĺňa normy, nakoľko je vysoké asi 0,5m, siaha mu po kolená.
Bežne sedával tak, že mal jednu nohu za zábradlím, pretože inak by nemohol robiť. Nik ho však na to
neupozornil.

11. Svedok C. F. v konaní pred súdom uviedol, že pracoval v spoločnosti odporcu brigádnicky asi
mesiac a spolupracoval aj so žalobcom. Bol svedkom toho, že mal preložené nohy cez jamu, sadal si

na ochrannú tyč a nohami bol v jame. Nikoho z tímu nevidel tak sedieť. Osobne nevidel, že by bol niekto
žalobcu upozorniť na porušenie disciplíny z daného dôvodu. Svedok potvrdil, že na začiatku každého
roka boli všetci pracovníci školení na BOZP.

12. Svedok J. J. v konaní pred súdom uviedol, že pracoval v spoločnosti odporcu ako majster, bol priamy

nadriadený spolu s E. E. žalobcovi, pracovali na dvoch smenách. Uviedol, že nebol priamo účastný
pritom, keď bol žalobca upozorňovaný na to, aby nemal preloženú nohu cez jamu. Vie, že ho na to
upozorňoval predák smeny Y. A.. Toto porušenie riešili mimo majstrov. Následne mu vedúci prevádzky
dal za úlohu urobiť záznam o porušení pracovnej disciplíny, ktoré dal žalobcovi na podpis. Jedná sa o
porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 27.10.2014, ktorý podpísal pán E., p. A. a p. D.. Pri školeniach

BOZP boli zamestnanci upozornení na to, aby nestúpali na zábradlie, aby tadiaľ nechodili, pretože
je to nebezpečné a mohli by padnúť do jamy. On osobne neupozorňoval žalobcu na to, aby takýmto
spôsobom nesedel, ale predák ho údajne upozorňoval dvakrát, potom bol ním spísaný záznam. Pokiaľ
ide o normovanie, uvedená norma bola stanovená na základe výsledkov meraní -norma 36 tovarových
tyčí a boli stanovené časy, aby sa to dalo stíhať. Dôvodom zníženia osobnej mzdy žalobcu bolo

rozhodnutie vedúceho, na základe toho, že žalobca nemal dobré výkony. Oni ako majstri to odsúhlasili a
akceptovali to. U žalobcu hodnotili výkonnosť na 0% a kvalifikáciu na 2%. Nepamätá si na to, že by sa mu
žalobca sťažoval na to, že si nohu cez zábradlie predkladá preto, pretože sa skrz výšku bojí, že padne
do jamy. Spolu s druhým majstrom E. E. oboznámili zamestnancov s inštrukciou, ktorá v bode 2 uvádza,
že zamestnanci nemôžu vychádzať na zábradlie a okolo navešovacích jám, pretože je to nebezpečné.

13. Svedok E. E. v konaní pred súdom uviedol, že v spoločnosti žalovaného pracuje ako majster,
pracoval tam aj v r. 2014, keď zaznamenali porušenie pracovnej disciplíny žalobcom. Bol priamym
majstrom žalobcu. Žalobca sa nakláňal ponad jamy a mal nohu preloženú cez jamu. Taktiež nechal napr.
bremeno zavesené na hákoch a odišiel, čo sú dosť vážne porušenia pracovnej disciplíny. Žalobca vždy

všetko robil inak. Bol na to upozornený jednak majstrom, jednak predákom ako aj vedúcim. Najskôr bol
upozornený ústne a neskôr dostal zápis. Nikto na zábradlí nesedel, len žalobca. Pokiaľ ide o nakladanie
profilov, žalobca nestíhal nakladať, v partii s ním nikto nechcel robiť, ani ženy. Ide pritom o tímovú prácu.
Žalobca mal zníženú osobnú mzdu, nakoľko napr. nerobil registráciu v počítači, taktiež bola ohodnotená
adekvátne aj jeho práca v tíme.

14. Svedok B. G. v konaní pred súdom uviedol, že u žalovaného pracoval aj v r. 2014, kedy pracoval v
tíme so žalobcom. Potvrdil, že žalobca porušil disciplínu tým, že sedel nad jamou, čo sa nesmie robiť.
Pokiaľ aj on v minulosti tak sedel nad jamou, tiež dostal zápis. Po zápise to nerobil. Žalobca tam pritom
robil dlhšie ako on, musel vedieť, že tak nesmie robiť. Pri školení im bolo povedané, že tadiaľ nesmú

chodiť, sedieť, nakláňať sa a pod.. Žalobca nestíhal robotu. Pokiaľ svedok robil vo dvojici s p. J., urobil
o 15-17 tyčí za smenu viac ako žalobca so zamestnancom F.. Žalobca nikdy nestíhal, vždy potreboval
niečo doniesť, zavesiť, obsluhoval ho p. F..

15. Svedkyňa H. J. v konaní pred súdom potvrdila, že žalobca zvykol sedieť na zábradlí tak, že mal nohu

preloženú cez jamu, preto bol upozornený predákom aj majstrom. Predtým tak urobil aj zamestnanec
Y. A., ktorý bol na to majstrami upozornený a odvtedy to viac nerobil. Všetci zamestnanci boli na to
upozorňovaní aj na školení BOZP. Žalobca bol na to upozornený p. E., avšak ešte párkrát to zopakoval.
Pokiaľ ide o jeho pracovné tempo, svedkyňa uviedla, že žalobca bol strašne pomalý, nestíhal prácu,vždy si vyberal ľahšiu robotu, pričom pomalý človek v tíme strašne zdržuje, nakoľko linka ide stále.
Žalobca túto robotu nestíhal. Predák ho na to upozorňoval, aj ľudia mu hovorili, aby robil rýchlejšie,
avšak sa mu to nedarilo. Pokiaľ ide o osobnú mzdu, táto býva zvýšená alebo znížená podľa produktivity.

K výhradám žalobcu, že naložil menší počet profilov avšak ťažších, svedkyňa uviedla, že kilá a počet
profilov spolu nesúvisia.

16. Svedok Y. A. v konaní pred súdom uviedol, že pracoval u žalovaného v r. 2014 ako predák v tíme
žalobcu, niekedy s ním robil aj vo dvojici. Žalobca bol niekoľkokrát upozorňovaný jednak z jeho strany

ako aj zo strany majstra a vedúceho na to, aby si nepredkladal nohu cez zábradlie, avšak si robil po
svojom. Aj on sám bol upozornený na to, jedenkrát, aby si nohy neprekladal cez zábradlie, akceptoval to
a viackrát to nerobil. Pokiaľ ide o normovanie, žalobca bol upozorňovaný zo strany majstra ako aj z jeho
strany, aby robil rýchlejšie. Žalobca mu na to povedal, aby mu dal seberovného, avšak takého pomalého
v tíme nemali. Zamestnanci boli informovaní o tom, že by mali za smenu urobiť 38 tyčí, čo je priemer.

17. Svedok J. A. v konaní pred súdom uviedol, že v r. 2014 pracoval v spoločnosti žalobcu ako vedúci
prevádzky, pod neho patrili priamo majstri aj žalobca a celý tím ľudí. Každý zamestnanec absolvuje
školenie BOZP, ktoré je zamerané na prácu vo výškach, na prácu nad jamami a okolo jám. Žalobca
bol upozornený na to, že nad jamami nemôže mať preloženú nohu a nesmie sa tam zdržiavať. Sám
bol osobne žalobcu upozorniť na to, aby si neprekladal nohu cez jamu, taktiež na to upozornil majstra,

aby sa to neopakovalo. Následne po upozornení dňa 30.9.2014 urobil žalobca to isté, preto dostal
písomné upozornenie. Asi o 2-3 dni na to ho zavolali a ústne mu povedali, že dostáva upozornenie,
pričom mali pripravení aj záznam, ktorý však žalobca odmietol podpísať. O odmietnutí nebolo spísané
písomné potvrdenie. Pokiaľ ide o normy, ktoré zamestnanci musia za smenu plniť, vo všeobecnosti sú
kontrolované časy, keď zistia, že linka nemá dostatok tyčí, snažia sa prijímať opatrenia. U žalobcu zistili,

že nespĺňa tieto normy, a to z dôvodu pomalosti a neakceptovania rýchlosti pri práci. Niekde zistili v
porovnaní ostatných časov až 50-60% dlhšie časy pri žalobcovi na rozdiel od ostatných zamestnancov.
Keďže normy neplnil po dlhšiu dobu, tak s ním urobili pohovor, s tým, že ho vyzvali, aby si sám zvolil
tím, avšak žalobca na to nereagoval. Následne bol v novembri 2014 preradený na inú prácu - brúsenie
profilov, nakoľko navešovanie tyčí nestíhal. Pokiaľ ide o hodnotenie žalobcu, svedok uviedol, že u

zamestnancovprebiehahodnoteniekaždýkvartál.Nadriadenízamestnancasledujúakovykonávaldanú
prácu, či stíha prácu, do ktorej kategórie patrí - či brzdí tím, alebo je pre tím prospešný. Žalobca neplnil
normy ani predtým ani po preradení v novembri 2014 na brúsenie profilov, nakoľko nestíhal brúsiť profily.
Prvé dva mesiace mu ešte majstri navrhli hodnotenie 21% , avšak po čase bolo zistené, že nestíha
normy ani pri brúsení a nedokáže sa prispôsobiť. Aj pri brúsení profilov bolo zadefinované koľko profilov

majú prebrúsiť za smenu, avšak žalobca to nestíhal. Pokiaľ ide o hodnotenie, zamestnanca hodnotia
majstri. Žalobcu zhodnotili na 2%. Pokiaľ by záležalo od neho, ohodnotil by ho na 0%. Žalobca si
nerobil vôbec registráciu výroby v počítači. Svedok ďalej potvrdil, že vo firme majú zamestnancov, ktorí
mali krátenú osobnú mzdu určité obdobie na 0%, nakoľko mali nejaké porušenia pracovnej disciplíny.
U žalobcu došlo k zníženiu osobnej mzdy na 2%. Žalobca vykonával najskôr navešovanie profilov,

avšak keďže nespĺňal požiadavky navešovania, bol preradený na brúsenie profilov. Tarifnú triedu mu
však ponechali pôvodnú, aj keď ostatní zamestnanci, ktorí brúsia profily majú nižšiu tarifu. Žalobca
nedodržiaval bezpečnostné predpisy, nebol schopný dodržať ani krátke časy pre navešovanie, preto
mu krátili osobnú mzdu. Pokiaľ ide o krátenie osobnej mzdy, pri hodnotení vychádzali z toho, že
prvý ukazovateľ ohodnotili na 0%, nakoľko žalobca mal skúsenosti a vedomosti akým spôsobom má

postupovať pri navešovaní profilov, avšak tieto skúsenosti a vedomosti nevyužíval, porušoval vedome
predpisy a pokiaľ ide o druhý ukazovateľ, tam spĺňal podmienku štvrtého uvedeného parametra, preto
mu udelili 2%. Pokiaľ ide o jeho zdravotnú spôsobilosť, nemali informáciu o tom, že by nebol žalobca
zdravotne spôsobilý. Zamestnanci na tejto pracovnej pozícii pritom chodia na preventívne prehliadky
každý rok, pričom žalobca nedostal výstup o tom, že by žalobca nebol spôsobilý na takúto prácu.

Svedok k výkonnostným tabuľkám predloženým žalobcom uviedol, že sa jedná len o prepočty žalobcu
v teoretickej rovine, ktoré nemajú žiadny praktický dosah, nakoľko nikdy na osobu nevychádza na celú
smenu viac ako 2tony.

18. Podľa § 145 ods. 1, 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá

späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí
vo veci samej.19. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

20. Žalobca zobral svoj žalobný návrh v priebehu konania späť v časti žalovanej sumy vo výške
92,14€ a žiadal konanie zastaviť s odôvodnením, že žalovaný v priebehu konania poukázal na účet
žalobcu uvedenú sumu. Žalovaný so späťvzatím žaloby v časti o zaplatenie sumy 45,05€, teda v
časti krátenia osobnej mzdy o 10% za porušenie pracovnej disciplíny nesúhlasil a zotrval na to, že

žalobca porušil predpisy bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tým, že pri práci sedel s nohou
preloženou cez jamu. Súd v súlade s § 145 ods. 1 v spojení s 146 ods. 2 CSP konanie zastavil v časti
47,09€ so súhlasom žalovaného. Vo zvyšnej časti žalovanej istiny t.j. vo výške 45,05€ súd konanie
nezastavil, nakoľko prihliadol na nesúhlas žalovaného a dôvody, ktorého ho k nesúhlasu viedli. Žalovaný
svoj nesúhlas odôvodnil tým, že uvedenú sumu vo výške 45,05€ vyplatila žalobcovi nedopatrením
pracovníčka žalovaného, pričom tak konala nad rámec pokynu zamestnávateľa. Právna zástupkyňa

žalovaného v ďalšom pred súdom uviedla, že k porušeniu pracovnej disciplíny zo strany žalobcu v
danom prípade došlo, čo bolo potvrdené aj rozhodnutím tunajšieho súdu, ktorý na uvedenom skutkovom
základe zamietol žalobu žalobcu o neplatnosť výpovede. V ďalšom právna zástupkyňa žalovaného
poukázala na to, že v prípade zastavenia konania v tejto časti si budú uvedenú čiastku od žalobcu
vymáhať z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Z vyššie uvedených dôvodov súd prihliadol k

nesúhlasu žalovaného so zastavením konania v časti o zaplatenie istiny, ktoré dôvody súd považoval
za vážne, a s poukazom na to, súd konanie v tejto časti nezastavil.

21. Predmetom konania tak zostal nárok žalobcu na zaplatenie časti osobnej mzdy vo krátenej o 10%
za porušenie pracovnej disciplíny vo výške 45,05€ a časti nenárokovateľnej zložky - osobnej mzdy za

mesiac január - až apríl 2015 vo výške 286,71€.

22. Podľa § 43 ods.1 Zákonníka práce, v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom
dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú:
a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika,

b) miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto),
c) deň nástupu do práce,
d) mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.

23. Podľa § 46 Zákonníka práce, pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej

zmluve ako deň nástupu do práce.

24. Podľa § 47 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, odo dňa, keď vznikol pracovný pomer,
b) zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej
zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.

25. Podľa § 54 Zákonníka práce, dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa
zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Zamestnávateľ je povinný zmenu pracovnej
zmluvy vyhotoviť písomne.

26. Podľa § 119 ods. 1, 3 Zákonníka práce, mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda ustanovená
osobitným predpisom. V mzdových podmienkach zamestnávateľ dohodne najmä formy odmeňovania
zamestnancov,sumuzákladnejzložkymzdyaďalšiezložkyplneníposkytovanýchzaprácuapodmienky
ich poskytovania. Základnou zložkou mzdy je zložka poskytovaná podľa odpracovaného času alebo
dosiahnutého výkonu.

27. Podľa bodu 6.1 Inštrukcie č. I P06 013, na ochranných zábradliach je zakázané sedieť, stáž a
nakláňať sa cez ne. Ochranné zábradlie použité v miestach prístupu na plošinu, napr. rebríkom, musia
byť osadené tak, že osoba nemôže nevedomky vstúpiť priamo do diery alebo otvoru.

28. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná. Tak z výsluchu
svedkov ako aj predložených dokladov - inštrukcia č. I P06 013, predpisy BOZP vyplynulo, že
zamestnanci boli zamestnávateľom upozornení na to, že je zakázané sedieť, stáť a nakláňať sa cez
zábradlie, pretože je to nebezpečné. Navyše vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané(uvedenú skutočnosti potvrdili v konaní všetci svedkovia, ktorí mali buď priamu alebo nepriamu
vedomosť o tom, že žalobca bol zo strany zamestnávateľa upozornený na to, aby prácu takýmto
spôsobom vykonával ), že žalobca nerešpektoval príslušné predpisy na ochranu zdravia pri práci, s

ktorými bol oboznámený, ani upozornenia nadriadených pracovníkov, z ktorého dôvodu mu bolo dané
upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny a bol s ním vykonaný pohovor. Z časti B.2. bodu 6
mzdového a prémiového poriadku pritom vyplýva, že zamestnávateľ má možnosť zamestnancovi znížiť
osobnú mzdu o sumu 10% v mesiaci, v ktorom bol vystavený záznam o porušení pracovnej disciplíny.
Zo zápisu zo stretnutia zo dňa 27.10.2014 žalobcu s jeho priamymi nadriadenými zamestnancami pritom

vyplýva, že v uvedený deň bolo žalobcovi doručené porušenie pracovnej disciplíny písomne, ktorú
skutočnosť žalobca v konaní nerozporoval. Pokiaľ mu zamestnávateľ siahol na osobnú mzdu vo výške
10% v danom mesiaci, v ktorom bol vystavený záznam o porušení pracovnej disciplíny, konal tak
plne v súlade so mzdovým a prémiovým poriadkom spoločnosti žalovaného. Z predloženého mzdového
listu žalobcu za mesiac október 2014 súd zistil, že celkom jeho mzda v danom mesiaci predstavovala
výšku 450,45€, z čoho 10% predstavuje 45,05€, ktoré boli zo strany žalobcovi zo strany zamestnávateľa

( žalovaného) zo mzdy strhnuté. Pokiaľ sa žalobca v konaní bránil tým, že prácu vykonával v sede,
pričom nohu mal preloženú cez zábradlie práve z dôvodu stability tela pri vykonávaní práce, z dôvodu
jeho výšky, súd uvádza, že uvedená argumentácia žalobcu neobstojí, vzhľadom k tomu, že sa jedná
o obzvlášť rizikovú prácu s ťažkými bremenami, pričom uvedené bezpečnostné predpisy bolo nutné
akceptovať ohľadom na vysoké riziko pádu bremien a poškodenia zdravia pri práci.

29. Pokiaľ žalobca žiadal platiť mzdu za obdobie 1.1.2015 do 30.4.2015, kedy mu bola osobná zložka
mzdy znížená o 19% na základe jeho výkonnostného ohodnotenia jeho nadriadenými t. j. sumu vo
výške 286,71€, súd sa nestotožnil so žalobou ani v tejto časti. Možno prisvedčiť žalobcovi v tom smere,
že zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu, čo je v súlade

so základnými princípmi Zákonníka práce, podľa ktorého je mzdou peňažné plnenie alebo plnenie
peňažnej hodnoty poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Mzdové podmienky pritom
musia byť dojednané priamo v pracovnej zmluve, alebo dohodnuté v kolektívnej zmluve. V danom
prípade bolo preukázané, že žalobca pracoval v kategórii zamestnancov R, ktorí boli odmeňovaní
jednak tarifnou mzdou a jednak výkonnostnými zložkami mzdy - osobná mzda a kolektívna prémia.

Podľa mzdového a prémiového poriadku spoločnosti žalovaného sa osobná mzda poskytovala všetkým
zamestnancom kategórie R, pričom táto bola určená na motiváciu dosahovania vyššej výkonnosti
a odbornosti zamestnanca a priznávala sa na základe ukazovateľov pre stanovenie osobnej mzdy
maximálne do výšky 40% z tarifnej mzdy zamestnanca. Jednalo sa pritom o nezaručenú zložku mzdy.
Už zo samotnej definície osobnej zložky mzdy vyplývajúcej zo mzdového a prémiového poriadku

spoločnosti žalovaného vyplýva, že uvedená osobná zložka mzdy je nenárokovateľnou zložkou mzdy,
ktorá zamestnancovi prináleží na základe hodnotenia zamestnanca jeho nadriadenými na základe
jeho výkonnosti a odbornosti. Uvedená zložka mzdy je podľa daného poriadku prehodnocovaná
vedúcimi zamestnancami u každého zamestnanca osobitne každý kvartál v roku, na základe splnenia
ukazovateľov. Aj v danom prípade mal súd za preukázané, že žalobcovi nebola uvedená osobná zložka

mzdy vo výške 19% za mesiace január až apríl 2015 vyplatená na základe toho, že mu bolo priznané
vedúcimi zamestnancami hodnotenie, na základe ktorého mu bola priznaná osobná zložka mzdy vo
výške 2%. V konaní tak svedok J. J. ako majster jednej smeny ako aj svedok E. E. ako majster ďalšej
smeny, na ktorej pracoval žalobca uviedli, že žalobca nestíhal počas hodnoteného obdobia vykonávať
svoju prácu, čím brzdil tím v ktorom pracoval a celkove nemal dobré výkony. Vedúci Pavol Ivan poukázal

na to, že pokiaľ aj žalobca mal potrebné skúsenosti a vedomosti na danú prácu, keďže bol dlhodobým
zamestnancom žalovaného, tieto nevyužíval a vedome porušoval predpisy, preto bol hodnotený prvým
ukazovateľom na 0% a pri ďalšom ukazovali spĺňal podmienku štvrtého parametra, preto bol ohodnotený
celkove na 2%. Súd v danom smere poukazuje na tú skutočnosť, že podľa mzdového a prémiového
poriadku spoločnosti žalovaného je výlučne v kompetencii zamestnávateľa stanoviť kritériá na priznanie

nenárokovateľnej zložky mzdy, akou je osobná zložka mzdy. V danom prípade uvedené kritériá boli
premietnuté do mzdového a prémiového poriadku, ktorý presne stanovil ukazovatele, ktoré musia
zamestnanci na danej pozícii spĺňať. V konaní bolo nepochybne preukázané, že vedúci zamestnanci
žalobcu vykonali hodnotenie žalobcu v sledovanom období, pričom mu priznali osobnú zložku mzdy vo
výške 2%. Uvedené skutočnosti potvrdili v konaní všetci zainteresovaní vedúci zamestnanci žalobcu. Tú

skutočnosť, že žalobca nemal primerané výkony na danej pozícii (a to tak na pozícii „navešovač“ ako na
pozícii „brúsenie profilov“) potvrdili v konaní aj samotní zamestnanci, ktorí s ním pracovali na smene. Z
vyššie uvedených dôvodov súd záverom konštatuje, že zníženie osobnej zložky mzdy žalobcu na výšku2% bolo plne v súlade so mzdovým a prémiovým poriadkom, preto súd nemohol vyhovieť žalobe žalobcu
ani v časti, ktorou požadoval doplatenie 19% osobnej zložky mzdy za rozhodné obdobie.

30. Súd záverom poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ aj žalobca súdu predkladal vlastné prepočty
jeho zaťaženosti a výkonnosti, tieto prepočty vychádzali z vysoko teoretických úvah žalobcu, ktoré
nemali reálny podklad. Ako uviedol jeho priamy nadriadený svedok J. A. v konaní pred súdom, danými
prepočtamižalobcadospelkzáveru,žezasmenupreložil30tonprofilov,pričomtakétomnožstvoprofilov
za ideálneho stavu preložia všetci zamestnanci pracujúci na jednej smene. Preto súd na dané prepočty

predložené žalobcom do súdneho spisu neprihliadal. Naopak v konaní všetci pracovníci žalovaného,
ktorí pracovali na smene so žalobcom potvrdili, že žalobca mal problém stíhať pracovné tempo, robil
pomaly, nikto s ním nechcel vo dvojici robiť, pretože brzdil pracovný tím. Uvedenú skutočnosť potvrdil
aj svedok J. J., ktorý bol majstrom žalobcu na jednej smene, ktorý, tak ako uviedol žalobca v konaní
pred súdom, už u žalovaného nepracuje, a ktorý je podľa názoru žalobcu z uvedeného dôvodu jediným
objektívnym svedkom.

31. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu.

32. Pokiaľ aj žalobca v konaní poukazoval na svoj nepriaznivý zdravotný stav, súd na danú argumentáciu
v konaní neprihliadol, nakoľko táto skutočnosť z vykonaného dokazovania nevyplynula. Ak žalobcovi

zdravotný stav neumožňoval vykonávať danú prácu, mal zamestnávateľovi uvedenú skutočnosť
avizovať a žiadať o preradenie na inú, pre neho vhodnejšiu prácu. Táto skutočnosť nemôže byť
dôvodom na zníženú toleranciu zamestnávateľa pri hodnotení výkonnosti daného zamestnanca.
Uvedené skutočnosti v konaní neboli preukázané. Naopak, z výpovede samotného žalobcu vyplynulo,
že absolvoval pravidelné prehliadky u lekára, ktorý však zamestnávateľovi neavizoval potrebu zmeny

pracovného zaradenia z titulu zdravotného stavu žalobcu.

33. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 255 ods. 2 s prihliadnutím na § 256 ods. 1 CSP
tak, že priznal žalobcovi, ktorý mal väčší úspech v spore nárok na náhradu trov konania v rozsahu
75,14%, nakoľko bol úspešný v časti 45,05€ a 286,171€, avšak v časti žaloby vo výške 47,09€ zavinil

konanie, keďže uvedenú zložku mzdy v priebehu konania žalobcovi vyplatil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Toto právo nemajú strany sporu, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný neplní dobrovoľne to čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie.