Rozsudok Judgement was issued on Monday, February 6, 2017

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 1P/94/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3615204503
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Radoslav Smatana, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPE:2017:3615204503.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého H. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom

u matky, v konaní zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske ako kolíznym
opatrovníkom, dieťa rodičov: matky N. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., T. C. XXX/X, zastúpenej JUDr.
Zuzanou Laukovou, advokátkou so sídlom Partizánske, ul. Rudolfa Jašíka 159/10, a otca Y. X., nar.
XX.XX.XXXX, bytom L., K. XXX/XX, o návrhu otca na zmenu úpravy styku s maloletým dieťaťom a o
návrhu matky na zákaz styku otca s maloletým dieťaťom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh matky na zákaz styku otca s maloletým dieťaťom z a m i e t a.

II. Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Partizánske č. k. 1P/113/2014-235 zo dňa 06.10.2014 vo
výroku o úprave styku tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým H., nar. 05.10.2013, každý
párny kalendárny týždeň v piatok v čase od 16:00 hod. do 18:00 hod. bez prítomnosti matky maloletého,
každý nepárny kalendárny týždeň v sobotu v čase od 15:00 hod. do 18:00 hod. bez prítomnosti matky
maloletého s tým, že matka je povinná maloletého H. na styk s otcom riadne pripraviť a v určený deň a
hodinu maloletého otcovi odovzdať pred vchodom do T. Ú. B. B. U. v L. a povinná v určený deň a hodinu
maloletého H. pred vchodom do T. Ú. B. B. U. P. L.B. od otca prevziať. Otec je oprávnený v určený deň

a hodinu maloleté dieťa od matky pred vchodom do T.É. Ú. B. B. U. P. L. prevziať a povinný v určený
deň a hodinu maloleté dieťa pred vchodom do T. Ú. B. B. U. P. L. matke odovzdať.

III. Rozsudok Okresného súdu Partizánske č. k. 1P/113/2014-235 zo dňa 06.10.2014 z o s t á v a v
ostatných častiach nezmenený.

IV. Súd u k l a d á rodičom maloletého H. výchovné opatrenie - povinnosť podrobiť sa odbornému
poradenstvu na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny Topoľčany za účelom osvojiť si princípy

zodpovedného rodičovstva a tieto sa naučiť uvádzať do svojho každodenného života v rozsahu 6
mesiacovpodľapokynovodbornéhotímuvytvorenéhoÚradomprácesociálnychvecíarodinyTopoľčany
na realizáciu výchovného opatrenia.

V. Rodičia sú povinní na vyzvanie zariadenia poskytujúceho odborné poradenstvo dostaviť sa k
psychológovi realizujúcemu odborné poradenstvo, spolupracovať s ním a poskytnúť mu potrebnú
súčinnosť.

VI. Po uplynutí obdobia, na ktoré je výchovné opatrenie uložené, je Úrade práce sociálnych vecí a rodiny
Topoľčany povinný zaslať súdu správu do 30 dní o absolvovaní a výsledku výchovného opatrenia.

VII. Súd p r i z n á v a súdnej znalkyni z odboru: Psychológia, z odvetvia: Klinická psychológia detí,
Klinickápsychológiadospelých,PhDr.MarteHalašovej,PhD.,miestovýkonučinnosti:BanskáŠtiavnica,
Jána Straku 1536/3 proti štátu nárok na znalečné vo výške 39,84 €.VIII. Súd ukladá učtárni Okresného súdu Partizánske, aby po právoplatnosti výroku VII. tohto
rozhodnutia poukázala súdnej znalkyni PhDr. Marte Halašovej, PhD. na účet číslo IBAN: SK
0602000000001400776451, BIC: SUBASKBX, z rozpočtových prostriedkov súdu znalečné vo výške

39,84 €.

IX. Otec je povinný nahradiť štátu trovy konania vo výške 285,28 € do 6 mesiacov od právoplatnosti
rozhodnutia.

X. Matka je povinná nahradiť štátu trovy konania vo výške 285,28 € do 12 mesiacov od právoplatnosti
rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

(1.) Dňa 10.08.2015 bol tunajšiemu súdu doručený návrh otca na zmenu úpravy styku s mal. H.. Otec v
návrhu uviedol, že rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 1P/113/2014-235 z 06.10.2014, bol maloletý zverený
do osobnej starostlivosti matky. Vo vyššie uvedenom konaní súhlasil s úpravou styku, ako ju navrhla

matka maloletého, pretože si myslel, že sa s ňou bude dať dohodnúť, avšak to nie je možné, robí mu
schválnosti. Na základe vyššie uvedeného žiada zmenu úpravy styku s maloletým a to tak, že otec
maloletého sa s maloletým bude oprávnený stretávať počas párneho týždňa v pondelok, stredu v čase
od 16:00 hod. do 19:00 hod. a od piatku od 16:00 hod do nedele 19:00 hod., a počas nepárneho týždňa
v pondelok, stredu a piatok od 09:00 hod do 12:00 hod.

(2.) Okresný súd Partizánske uznesením č.k. 1P/94/2015-5 z 11.09.2015 ustanovil za opatrovníka mal.
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, odbor sociálnych vecí a rodiny (ďalej len kolízny
opatrovník).

(3.) Dňa 06.10.2015 doručila matka maloletého vyjadrenie k návrhu otca na zmenu úpravy styku s
maloletým. Matka vo vyjadrení uviedla, že pri jej neustálom doťahovaní s otcom je maloletý vystavený
stresovému prostrediu, čo samozrejme nepriaznivo vplýva na zdravotný stav maloletého. Po návštevách
právnikov a psychologičky dospela k záveru, aby sa predišlo nepriaznivému vplyvu na maloletého a
keďže obaja rodičia majú právo sa stretávať s maloletým, najvhodnejším riešením by bolo nariadenie

striedavej starostlivosti o maloletého. Preto navrhla, aby súd schválil striedavú starostlivosť a to tak, že
od 1. do 15. dňa v mesiaci bude maloletý u otca a od 15. dňa mesiaca do konca mesiaca u matky.

(4.) Otec maloletého súdu dňa 19.10.2015 doručil vyjadrenie, v ktorom nesúhlasil so striedavou
starostlivosťou, a zároveň zmenil svoj návrh a žiadal, aby súd zveril maloletého do jeho osobnej

starostlivosti. Podľa jeho názoru by striedavá starostlivosť nebola vhodná, preto žiadal vykonať odborný
psychologický posudok. V neposlednom rade uviedol, že pre zverenie do osobnej starostlivosti vytvoril
veľmi dobré podmienky pre maloletého.

(5.) Na pojednávaní konanom dňa 19.10.2015 matka zmenila svoj návrh tak, že žiadala súd, aby zakázal

styk otca s maloletým. S návrhom otca nesúhlasila, ten naopak zotrval na svojom návrhu.

(6.) Dňa 12.01.2016 doručila matka maloletého návrh na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým sa
domáhala zákazu styku otca s maloletým. V návrhu uviedla, že počas doby, kedy mal byť maloletý
so svojím otcom prišiel otec odovzdať maloletého matke a dostal sa do roztržky so synom matky

maloletého, keďže tá nebola v tom čase doma. Vzhľadom na obavu o zdravie a život svoj a jej detí podala
návrh na toto neodkladné opatrenie. Tento návrh bol zaradený ako nový návrh pod spisovú značku
2P/138/2015. Uznesením č.k. 1P/94/2015-45 zo dňa 04.02.2016 súd spojil na spoločné konanie veci
vedené na tunajšom súde pod spis. zn. 1P/94/2015 a 2P/138/2015. Spojená vec sa vedie ďalej pod
spis. zn. 1P/94/2015. Zároveň týmto uznesením súd zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného

opatrenia.

(7.) Dňa 18.01.2016 bola súdu doručená správa kolízneho opatrovníka, v ktorej sa uvádza, že
medzi rodičmi maloletého nefunguje komunikácia, obaja majú úplne iné pohľady na svet, navzájom
sa obviňujú. Preto podľa názoru kolízneho opatrovníka bude najvhodnejšie vykonať súdnoznaleckévyšetreniaúčastníkov,vzhľadomnazabezpečeniezdravéhopsychického,fyzickéhoasociálnehovývinu
maloletého dieťaťa.

(8.) Kolízny opatrovník doručil dňa 22.03.2016 správu o výkone terénnej sociálnej práce v rodinnom
prostredí matky maloletého, za účelom prešetrenia výkonu odovzdávania maloletého H. otcovi,
vzhľadom na problémy vznikajúce pri odovzdávaní maloletého, ktorý bol vykonaný dňa 16.03.2016.
Pracovníčky kolízneho opatrovníka pred bytom matky čakali na otca, ten sa však nedostavil. Následne
vykonali šetrenie a vstúpili do bytu matky, kde zistili, že maloletý je riadne pripravený na odovzdanie,

bol riadne oblečený a na otázku kde ide odpovedal, že si preňho príde oco. Pracovníčky u matky ešte
počkali avšak otec si pre maloletého neprišiel a zároveň neoznámil túto skutočnosť ani matke.

(9.) Súd uznesením č.k. 1P/94/2015-100 zo dňa 31.03.2016 nariadil znalecké dokazovanie, ktorým uložil
ustanovenej znalkyni PhDr. Marte Halašovej, PhD. zhodnotiť osobnosti mal., matky mal. a otca mal.,
zistiť, aký je vzájomný vzťah medzi rodičmi a mal., aký má otec mal. na maloletého vplyv, vyjadriť sa

k tvrdeniam matky ohľadom negatívneho vplyvu otca mal. na maloletého a k sklonom k alkoholizmu u
otca mal., prípadne uviesť ďalšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie vo veci samej. Zároveň súd uložil
povinnosť účastníkom konania poskytnúť znalkyni súčinnosť a uložil povinnosť otcovi zložiť preddavok
na trovy spojené so znaleckým dokazovaním vo výške 250,- €. Otec proti tomuto rozhodnutiu podal
odvolanie, pretože podľa jeho názoru spĺňa podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov a zároveň

uviedol, že súd nesprávne vyhodnotil jeho majetkové pomery, keď mu uložil povinnosť zložiť na účet
súdu preddavky vo výške 250,- €. V odvolaní uviedol, že jeho celkové mesačné náklady sú 472,- €.

(10.) Znalkyňa doručila súdu dňa 22.06.2016 znalecký posudok, spolu s vyúčtovaním trov znaleckého
dokazovania. Znalkyňa sa pri vypracovaní znaleckého posudku oboznámila so spisovým materiálom,

následne vykonala vyšetrenia všetkých účastníkov dňa 07.06.2016. V závere znalkyňa zhrnula súdu, že
vzájomná náklonnosť medzi rodičmi maloletého viedla až k životu v spoločnej domácnosti. Tehotenstvo
a narodenie maloletého zvýraznilo latentné problémy, vyplývajúce z predchádzajúcich životných
skúseností rodičov, ich pováh a predstáv o ďalšom živote. Otec maloletého bol narodením maloletého
a maloletým priam očarený a predstavoval si klasický rodinný život v trojici (matka, otec a dieťa) bez

matkiných starších detí. Nebol spokojný, že žijú v domácnosti s dospelými deťmi matky, čo viedlo k
nezhodám a kontroverziám, ktoré viedli k rodičovským a partnerským problémom až k odchodu otca
zo spoločnej domácnosti. U matky sa striedali obdobia, kedy bola naklonená styku otca s maloletým
(napr. návrh na striedavú starostlivosť) až po obdobia, kedy úplne odmietala styk otca s maloletým
(návrh na zákaz styku otca s maloletým). Obaja rodičia sú ukotvený v minulosti, otec vo svojej pôvodnej

rodine a matka hlavne na už dospelé deti (hlavne I.). Preto vzťahy medzi rodičmi nepriaznivo vplývajú
na maloletého. Preto odporúča nariadiť všetkým účastníkom rodičovskú terapiu a poradenstvo, vrátane
individuálnych terapeutických aspektov, s cieľom viesť oboch rodičov k zodpovednému rodičovstvu.
Zároveň v odpovediach na otázky uviedla, že vzťah maloletého s matkou je obojstranne pozitívny,
maloletý k matke prejavuje spontánny pozitívny príklon. Vzťah otca k maloletému je pozitívny, vzťah

maloletého k otcovi je zachovaný, s potenciálom vyvíjať sa. V uvoľnenom prostredí prejavil maloletý
mierny príklon k otcovi, jeho prítomnosť nevyhľadával, ale ani sa mu nevyhýbal. Na otcov podnet
bol prístupný k opakovanému priblíženiu sa k otcovi a rozlúčeniu sa s ním. Matka do ich kontaktu
nezasahovala. Znalkyňa neposúdila, že by mal otec negatívny, alebo škodlivý vplyv na maloletého.
Znalkyňa tiež nezistila závislosť na omamných látkach u otca maloletého. V neposlednom rade

konštatuje, že obaja rodičia majú na maloletého pozitívny vplyv, avšak matka je skúsenejším rodičom,
keďže ide už o jej štvrté dieťa, a zároveň je osobnostne stabilnejšou rodičovskou osobou. Matka je pre
dieťa vo veku maloletého prirodzene schopná rozumieť vývinovým potrebám dieťaťa a tieto potreby
uspokojovať. Časté menenie prostredia v ktorom je maloletý môže na maloletého negatívne, stresujúco
vplývať, vzhľadom na momentálnu situáciu navrhuje realizovať styk otca s maloletým spočiatku na 2

hodiny v týždni na ÚPSVaR, kde môže odborník sledovať pripravenosť dieťaťa zo strany matky na styk
s otcom a interakciu otca s maloletým. V prípade pozitívneho priebehu navrhuje rozširovať tento čas na
celý deň bez prítomnosti tretej osoby a ďalej na celý víkend v dvojtýždňových intervaloch.

(11.) Súd uznesením č.k. 1P/94/2015-146 zo dňa 09.08.2016 priznal súdnej znalkyni odmenu za

vykonaný znalecký posudok vo výške 530,72 €. Táto suma bola znalkyni poukázaná z rozpočtových
prostriedkov štátu.(12.) Súd zároveň zisťoval majetkové pomery matky a otca maloletého, vzhľadom na potrebu uhradenia
finančných prostriedkov za vykonané znalecké dokazovanie. U matky zistil celkový mesačný príjem vo
výške 405,24 €, pričom jej mesačné výdavky sú vo výške 224,44 €. Príjem otca je vo výške 500,- €

mesačne a jeho mesačné výdavky predstavujú sumu 337,- €.

(13.) Na pojednávaní konanom dňa 26.09.2016 doručila právna zástupkyňa matky vyjadrenie, v ktorom
uviedla, že otcovi maloletého bolo pre jazdu pod vplyvom alkoholu vzaté vodičské oprávnenie, a napriek
tejto situácií pokračoval vo výkone práce vodiča v U. L.. Po následnom zistení, že vykonáva prácu

bez vodičského oprávnenia mal s ním byť ukončený pracovný pomer. Na pojednávaní otec maloletého
priznal, že mu bol uložený trest zákazu činnosti v priestupkovom konaní 01.07.2016 za jazdu pod
vplyvom alkoholu, avšak výpoveď z práce dal pre zdravotné komplikácie a vážny úraz. Súd z evidenčnej
karty otca zistil, že mu za jazdu pod vplyvom alkoholu bolo odobraté vodičské oprávnenie a uložená
pokuta vo výške 600,- €. Zároveň mu bol udelený trest zákazu činnosti od 31.05.2016 do 31.01.2017.
Tento skutok otec spáchal 31.05.2016.

(14.) Dňa 19.10.2016 bola súdu doručená správa o dieťati z materskej školy. V správe je uvedené,
že adaptácia prebieha problematicky, dieťa je silno citovo viazané na matku. Odmieta komunikovať a
nechce nadväzovať vzťah s inými deťmi. Na nové podnety reaguje odmietavo a plačom. Materskú školu
navštevuje denne na adaptačný pobyt na 3 hodiny, odmieta školskú stravu, nezapája sa do žiadnej

činnosti. Hygienické návyky má osvojené, do školy chodí oblečený čisto.

(15.) Dňa 01.12.2016 doručila matka maloletého psychologický záznam vypracovaný psychologičkou
Poradenského centra Nádej Partizánske. V zázname psychologička uvádza, že maloletý javí známky
psychického poškodenia na základe prežitia nešpecifickej traumatickej udalosti. Maloletý sa rýchlo

zbavuje studu, je motivovaný do hry, má zvýšené prejavy agresie pri hrovej činnosti, stereotypné prejavy
pri hre. Často verbalizuje vlastnú činnosť, je badateľný zvýšený egocentrizmus. Maloletý vykazoval
úzkostné reakcie pri hre. Psychologička odporúča vyšetrenie u pedopsychológa, neurológa, klinického
psychológa a ďalšiu psychologickú pomoc pre maloletého.

(16.) Na pojednávaní konanom dňa 06.12.2016 súd vykonal výsluch svedkyne I. H.. Tá vo svojej
výpovedi uviedla, že v čase keď sa o maloletého nemohli starať rodičia z dôvodu pracovnej náplne, tak
sa o neho starala ona. Nie raz sa jej stalo, že odovzdala maloletého otcovi a následne neskôr večer ho
videla sedieť v krčme, pričom vedela, že matka sa má vrátiť až neskôr. Maloletý s ním nebol. Párkrát
videla otca sedieť v meste v krčme, niekedy aj s kočiarom, ale maloletý s ním nebol. V neposlednom

rade sa jej stalo, že otec si maloletého prišiel vyzdvihnúť o hodinu neskôr, ako boli dohodnutý a svedkyňu
o tom neupovedomil. Tiež sa stalo, že keď odovzdal maloletého svedkyni, tá maloletého vzala domov a
tam bol neporiadok a rozhádzané veci. Otec spochybnil výpoveď svedkyne.

(17.) Na tomto pojednávaní bola následne vypočutá aj znalkyňa PhDr. Marta Halašová, PhD. Znalkyňa

zotrvala na svojich záveroch so znaleckého posudku, uviedla, že aj napriek tomu, že znalecký posudok
bol vypracovaný pred pol rokom, podľa nej je stále aktuálny, pretože je to relatívne krátka doba. Na
otázku súdu ohľadom zákazu styku otca s maloletým uviedla, že tento zakázať neodporúča, pretože
zákaz styku by bol škodlivý pre zdravý vývin maloletého. Na otázku právneho zástupcu matky, čo
ak by rodičovská terapia nebola úspešná znalkyňa odpovedala, že ak by terapia nebola úspešná v

prípade niektorého z účastníkov, znamenalo by to nekompetentnosť daného rodiča, čo by mohlo viesť k
dočasnému obmedzeniu, resp. zakázaniu styku rodiča s dieťaťom. Znalkyňa si na pojednávaní uplatnila
znalečné za účasť na pojednávaní vo výške 39,84 €.

(18.) Otec na otázku kolízneho opatrovníka prečo začal navštevovať Dr. Pastorekovú uviedol, že

hľadal spôsob ako komunikovať s maloletým, a nie preto, že mu to bolo uložené v súvislosti so
zákazom činnosti, pretože navštevuje psychologičku už od mája alebo júna 2015. Na žiadosť súdu, bola
súdu doručená správa psychologičky PhDr. Pastorekovej. V správe uviedla, že otec prvýkrát navštívil
ambulanciu v roku 2013, keď mali rodičia problémy s dcérou matky maloletého. Neskôr ambulanciu
navštívil až 02.07.2015. Uvádzal, že má problémy pri preberaní a odovzdávaní maloletého. V období

od 14.07.2016 do 26.08.2016 absolvoval skupinové odborné poradenstvo na žiadosť dopravného
inšpektorátu PZ SR pre vodičov, ktorým bol odobratý vodičský preukaz za jazdu pod vplyvom alkoholu.
Naposledy využil služby ambulancie 04.11.2016 kedy uviedol problémy v kontaktoch s maloletým, ktorý
k nemu od januára 2016 odmieta chodiť a podozrenie z manipulácie dieťaťa matkou.(19.) Dňa 11.01.2017 doručil kolízny opatrovník správu z poradensko-psychologického procesu. V
správe sa uvádza, že rodičia maloletého absolvovali tri spoločné stretnutia 23.11.2016, 07.12.2016 a

19.12.2016. Komunikačné problémy medzi rodičmi aj po týchto sedeniach pretrvávajú, avšak došlo
takisto k miernemu posunu, keď sa vydarilo vyzdvihnutie maloletého otcom z materskej školy bez
akýchkoľvek problémov. Matka na toto vyzdvihnutie maloletého riadne pripravila. Avšak aj napriek
čiastkovému úspechu je stále komunikácia medzi rodičmi konfliktná a kolízny opatrovník preto odporúča
dlhodobú individuálnu terapiu oboch rodičov pod vedením certifikovaného psychoterapeuta.

(20.) Na pojednávaní konanom dňa 16.01.2017 otec maloletého uviedol, že stretávania sa výrazne
zlepšili, kedy otec sa stretáva s maloletým na schodoch, kde si donesie deku a hračky a s maloletým
trávi čas. Maloletý je pokojný, rozpráva čo robí a hrá sa s otcom. Jedenkrát išlo o 1,5 hodiny a druhýkrát
dokonca o 3 hodiny. Takisto nebol žiadny problém v kontakte s matkou maloletého či už pri prebratí,
alebo odovzdaní maloletého. Matka na pojednávaní uviedla, že vyzdvihnutie maloletého z materskej

školy otcom prebehlo bezproblémovo. Takisto ďalšie stretnutia, namieta len to, že u otca sa maloletý
nestravuje zdravo, keď mu otec dáva len tortu a čokoládu a maloletého donesie neumytého a špinavého.
Takisto uviedla, že jeden krát, keď maloletý odmietol ísť s otcom, otec ju a jej deti začal urážať a vyhrážal
sa zavolaním hliadky.

(21.) Dňa 23.01.2017 doručila riaditeľka materskej školy, ktorú maloletý navštevuje správu o dieťati. V
správe uvádza, že maloletý sa už v škôlke adaptoval, vytvoril si kamarátske vzťahy s deťmi aj učiteľkami.
Zapája sa do aktivít, hier, komunikuje. Hygienické návyky má dobré, chodí oblečený pekne a čisto.
Starostlivosť zo strany matky je dobrá. Odovzdanie otcovi prebehlo bez problémov a je vidieť, že má
s otcom kamarátsky vzťah.

(22.) Otec maloletého na pojednávaní konanom 06.02.2017 uviedol, že sa zamestnal v spoločnosti V.
P. L.. Jeho mesačný príjem je 500,- € v čistom. Pracuje na zmeny, každý párny týždeň má ranné zmeny
od 06:00 hod do 14:00 hod. a každý nepárny týždeň popoludňajšie zmeny od 14:00 hod. do 22:00
hod. Stretnutie s maloletým dňa 20.01.2017 prebehlo bez komplikácií, pri odovzdávaní sa však pohádal

s matkou maloletého. Na otázky právneho zástupcu matky, či pri prevoze maloletého autom používa
autosedačku a či jazdí pod vplyvom alkoholu neodpovedal.

(23.) Matka maloletého na pojednávaní uviedla, že majetkové pomery má také, ako uviedla kolíznemu
opatrovníkovi. Maloletý vraj s otcom neodíde, ak ten neprinesie so sebou hračku. Otec maloletého ho

doviezol naspäť špinavého a povracaného, a vyčítal matke, že čo mu dala jesť keď mu maloletý povracal
celý byt. Maloletý nechcel prespať u otca a tak si ten chcel poňho prísť v sobotu, ale to mali rodinnú
oslavu, tak mu navrhla aby si poňho prišiel v nedeľu ráno o ôsmej hodine, otec maloletého jej však na
to odpovedal, že vtedy ešte spí. Nasledujúci týždeň si pre maloletého otec neprišiel a ani nedal vedieť.

(24.) V záverečnej reči otec maloletého uviedol, že trvá na svojom návrhu z 10.08.2015, chcel by ešte
spresniť úpravu styku s maloletým počas nepárneho týždňa len na utorok a štvrtok od 16:00 hod. do
19:00 hod.

(25.) V záverečnej reči právna zástupkyňa matky uviedla, že navrhujú výrazne obmedziť, alebo úplne

zakázať styk otca s maloletým, z dôvodu pravidelného nestretávania sa maloletého s otcom, a obavy z
vystavenia dieťaťa ďalším stresovým situáciám. Poukázali na to, že podľa nich by nebolo v najlepšom
záujme dieťaťa ponechanie úpravy styku maloletého s otcom, ako je doteraz. Matka má obavu z vedenia
motorového vozidla otcom pod vplyvom alkoholu, ako aj z nepoužívania autosedačky. Preto žiadajú súd,
aby pri rozhodovaní bral ohľad na to, aby maloletý bol v riadnom stabilnom prostredí, bez stresu, tak

ako na to poukázala psychologička.

(26.) Kolízny opatrovník sa na záver vyjadril tak, že dieťa by nemalo byť svedkom konfliktov medzi
rodičmi, a preto navrhuje nariadiť rodičom rodičovskú terapiu na rozvíjanie ich rodičovských schopností
a zručností a vedeniu k zodpovednému rodičovstvu. Odporúča návrhu otca o úprave styku vyhovieť,

ale až po úspešnom skončení rodičovskej terapie a do tej doby obmedziť styk maloletého s otcom na
pár hodín týždenne, alebo cez víkend s tým, že realizácia by prebiehala 3 mesiace a po 3 mesiacoch
by sa rozšírila na viac hodín.(27.) Podľa § 36 ods. 1 zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa
kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže
aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí

maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú
pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami) Ustanovenia § 24, § 25 a 26
sa použijú primerane.

(28.) Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností

alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

(29.) Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí
styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné
zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.

(30.) Podľa čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä a/ úroveň starostlivosti o dieťa, b/ bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c/ ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d/ okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným

postihnutím dieťaťa, e/ ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f/ podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g/ názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h/ podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i/ využitie možných prostriedkov

na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

(31.) Podľa § 37 ods. 2 písm. d/ zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa,
súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom
povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.

(32.) Podľa § 37 ods. 4 Zákona o rodine na zabezpečenie účelu výchovného opatrenia alebo na
zabezpečenie úpravy rodinných a sociálnych pomerov maloletého dieťaťa počas výkonu výchovného
opatrenia podľa odseku 2 alebo podľa odseku 3 súd môže rodičom dieťaťa, osobám, ktorým bolo
maloleté dieťa zverené do náhradnej starostlivosti podľa § 45 alebo § 48, budúcim osvojiteľom, ktorým

bolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti podľa § 103, osvojiteľom alebo poručníkovi, ktorý sa o
maloleté dieťa osobne stará, uložiť a/ povinnosť spolupracovať so zariadením podľa odseku 2 alebo
podľa odseku 3, s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom, b/ inú povinnosť.

(33.)Podľa§37ods.7Zákonaorodinesúdsledujevykonávanievýchovnýchopatrenínajmävsúčinnosti

s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom a s príslušným zariadením.

(34.) Podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 161/2015 Z.z. o Civilnom mimosporovom poriadku (ďalej len "CMP")
na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon
neustanovuje inak.

(35.) Podľa § 395 ods. 1 až 3 CMP ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz

ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.

(36.) Súd po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že je nutné zmeniť rozsudok Okresného súdu
Partizánske 1P/113/2014-235 zo dňa 06.10.2014, v časti o úprave styku otca s maloletým. Otecmaloletého návrhom podaným tunajšiemu súdu žiadal zmenu úpravy styku s maloletým. Z návrhu a
vyjadrení otca maloletého jasne vyplývalo, že ten chce tráviť s maloletým čo najviac času. S týmto
návrhom však nesúhlasila matka maloletého, ktorá najprv žiadala striedavú starostlivosť o maloletého,

následne sa samostatným návrhom (spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia) domáhala
zákazu styku otca s maloletým. Z vyjadrení a výsluchu rodičov maloletého súd zistil, že rodičia
maloletého majú problém s komunikáciou, ohľadom úpravy styku s maloletým sa nevedia dohodnúť,
nevedia si vyjsť v ústrety a vzájomne sa o výchove maloletého neinformujú. Tento veľmi negatívny stav,
kedy obaja rodičia na jednej strane svojho syna majú veľmi radi, majú k nemu hlboký citový vzťah a chcú

preňho len to najlepšie, ale na strane druhej sa kvôli nemu nevedia preniesť cez vzájomné nezhody
a nevedia ani kvôli maloletému spolu vychádzať ani v takej miere, aby to negatívne nevplývalo na
maloletého, je potrebné upraviť súdom tak, aby sa čo najskôr zamedzilo týmto negatívnym vplyvom
na maloletého. Súd preto nariadil vo veci znalecké dokazovanie, ktorého predmetom bolo zistiť vzťah
maloletého k rodičom a najvhodnejšiu možnú úpravu styku rodičov s maloletým. Súd sa zároveň
počas celého konania snažil viesť rodičov maloletého k zlepšeniu komunikácie, odporúčal rodičom

absolvovanie rodičovskej terapie. Tieto pokusy však neviedli k zlepšeniu vzťahov medzi rodičmi. Po
vypracovaní znaleckého posudku sa s ním súd oboznámil, pričom z neho vyplynulo, že vzťah maloletého
k rodičom je pozitívny. Tiež na pojednávaní znalkyňa uviedla, že zakázať styk otca s maloletým považuje
za škodlivý pre zdravý vývin maloletého. Súd sa s týmto konštatovaním stotožnil, pretože uznáva
právo otca na styk s maloletým, zároveň počas dokazovania zistil, že otec má k maloletému hlboký

citový vzťah a chce sa podieľať na výchove maloletého. Súd však v prvom rade prihliadol na záujem
maloletého, a keďže zistil, pozitívny vzťah maloletého k otcovi, navyše pre zdravý vývoj maloletého
je v jeho najlepšom záujme, aby bol vychovávaný oboma rodičmi, tak návrh matky na zákaz styku
otca s maloletým zamietol. Súd sa musel následne vysporiadať s úpravou styku otca s maloletým,
pričom bolo potrebné nájsť najvhodnejšiu úpravu s ohľadom na najlepší záujem maloletého dieťaťa.

Zo znaleckého posudku vyplynulo, že k stresovým situáciám pre maloletého dochádza najmä počas
preberaniaaodovzdávaniamaloletého,pretoževtedydochádzakukonfrontáciíobochrodičov.Znalkyňa
považuje preto za nutné, aby rodičia absolvovali rodičovskú terapiu pre zlepšenie vzájomných vzťahov,
dovtedy odporučila upraviť styk maloletého s otcom na 2-3 hodiny do týždňa. Aj na pojednávaní znalkyňa
zotrvala na tejto alternatíve, pričom súd považoval túto možnosť v súčasnej situácii pri súčasnom

vzájomnom nastavení rodičov za najvhodnejší model, preto zmenil v časti úpravy styku rozsudok sp.
zn. 1P/113/2014-235 zo dňa 06.10.2014 tak, ako je upravené vo výroku II. tohto rozhodnutia. Zároveň
súd prihliadol aj na zamestnanie otca maloletého a preto určil styk otca s maloletým inak na párny
a inak na nepárny týždeň. Okrem znaleckého posudku prihliadol súd zároveň na správy kolízneho
opatrovníka a správy z materskej školy, ktorú maloletý navštevoval, z ktorých vyplynulo, že zákaz styku

otca s maloletým by nebol v najlepšom záujme maloletého, ale pri určení dĺžky úpravy styku sa riadil
názorom znalkyne. Zároveň súd určil ako miesto odovzdávania maloletého medzi rodičmi navzájom
neutrálne miesto, pričom ako miesto odovzdávania neurčil bydlisko maloletého, keďže podľa vyjadrení
oboch rodičov k problémom u nich dochádzalo práve pri odovzdávaní maloletého, keď tento častokrát
nechcel vôbec ísť za otcom. Za takéto miesto súd považuje priestor pred vchodom do T. Ú. B. B. U.

P. L.. Ide o verejný priestor, navyše monitorovaný kamerovým systémom, čo súd považuje za vhodný
preventívny prostriedok na zabránenie vzniku konfliktných situácií pri odovzdávaní maloletého. Matka
je povinná zabezpečiť prítomnosť maloletého na tomto mieste vždy v určený deň a hodinu a otec
je povinný maloletého v určený deň a hodinu na tomto mieste prevziať a následne v určený deň a
hodinunarovnakommiestematkeodovzdať.Takátoúpravanevylučujemožnosť,abymatkazabezpečila

fyzické odovzdanie maloletého inou osobou, ak to bude nevyhnutné pre predídenie prípadných sporov
a konfliktov rodičov maloletého. Právna povinnosť pripraviť a odovzdať maloletého a po realizácii styku
ho prevziať však aj v takom prípade zaťažuje matku.

(37.) Povinnosti matky dieťa pripraviť a odovzdať zodpovedá povinnosť otca maloleté dieťa v určený deň

a hodinu na určenom mieste prevziať a v určený deň a hodinu a na určenom mieste matke vrátiť. Súd
vychádzal z toho, že právo styku nie je len právom rodiča, ale aj právom dieťaťa, a je teda nielen otcovým
právom, ale aj jeho povinnosťou, pokiaľ mu v tom nezabránia objektívne prekážky, styku s maloletým
sa zúčastniť. V prípade vzniku prekážok brániacich účasti na styku je jeho morálnou povinnosťou a
je v súlade s dobrými mravmi takúto prekážku matke včas oznámiť, aby maloletý nebol vystavovaný

zbytočným stresujúcim situáciám súvisiacim s tým, že otec sa na určené miesto v určenom čase
nedostaví.(38.) Nakoľko sa snaha súdu na dobrovoľné absolvovanie rodičovskej terapie rodičom minula účinku,
napriek intenzívnej snahe už počas konania, súd túto povinnosť rodičom uložil, a to najmä s ohľadom
na odporúčania znalkyne, ktorá už po spracovaní znaleckého posudku odporúčala rodičom urgentne

absolvovanierodičovskejterapieaporadenstvavrátaneindividuálnychterapeutickýchaspektovscieľom
viesť oboch rodičov k zodpovednému rodičovstvu. Súd má za preukázanú nutnosť absolvovania takejto
terapie oboma rodičmi, pretože je to dôvod negatívnych vplyvov na maloletého a je v záujme oboch
rodičov,abysiuvedomilisvojuúlohuvživotemaloletého,akoajúlohudruhéhorodičavživotemaloletého
a osvojili si princípy zodpovedného rodičovstva. Za účelom vykonania rodičovskej terapie sa súd obrátil

na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany, ktorý súhlasil, že túto rodičovskú terapiu vykoná. Súd
pri výbere zariadenia na vykonanie rodičovskej terapie prihliadol na vzdialenosť a zároveň majetkové
pomery rodičov a po zvážení týchto kritérií nariadil rodičom podrobiť sa odbornému poradenstvu tak,
ako je uvedené vo výroku IV. rozhodnutia. Súd tiež rodičom uložil povinnosť na vyzvanie zariadenia
poskytujúceho odborné poradenstvo dostaviť sa k psychológovi realizujúcemu poradenstvo, povinnosť
s ním spolupracovať a poskytnúť mu potrebnú súčinnosť na dosiahnutie určeného cieľa. Zároveň uložil

povinnosť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany po vykonaní odborného poradenstva podať
súdu správu o výsledku tohto poradenstva.

(39.) Podľa § 6 ods. 1 vyhlášky ministerstva spravodlivosti 491/2004 Z. z. o odmenách, náhradách
výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, znalcovi v odbore

zdravotníctvo a farmácia a znalcovi v odbore právne vzťahy k cudzine patrí hodinová odmena za každú
začatú hodinu výkonu znaleckej činnosti 19,92 eura.

(40.) Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje
súd len na návrh.

(41.) Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

(42.) Znalkyňa vykonala riadne znalecký úkon, preto jej vznikol nárok na znalečné v zmysle § 3 zákona

č. 382/2004 Z.z o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Výšku znalečného súd určil podľa ustanovení vyhlášky MSSR č. 491/2004 Z.z. o odmenách, náhradách
výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov (ďalej len "vyhláška").
Znalkyňa si znalečné vyčíslila vo výške 530,72 €, po preštudovaní vyúčtovania znalkyne súd zistil, že
ňou uplatnené znalečné je v súlade so zákonom č. 382/2004 Z. z. a vyhláškou č. 491/2004 Z. z. O

časti uplatneného znalečného (za vypracovaný znalecký posudok) súd už rozhodol uznesením č.k.
1P/94/2015-146 zo dňa 09.08.2016, kedy znalkyni priznal znalečné vo výške 530,72 €, a táto suma bola
znalkyni vyplatená z rozpočtových prostriedkov štátu, keďže zadávateľom posudku v zmysle § 3 zákona
č. 382/2004 Z.z. bol súd.

(43.) Súd priznal súdnej znalkyni nárok na znalečné vo výške 39,84 €. Znalečné si znalkyňa uplatnila
za účasť na pojednávaní, podľa § 6 vyhlášky a keďže má súd výšku znalečného za preukázanú, priznal
ju znalkyni vo výške v akej si ju uplatnila. Zadávateľom znaleckého posudku v zmysle § 3 zákona č.
382/2004 Z.z. bol súd, preto bude znalečné vyplatené z prostriedkov súdu. Súd zároveň upravil učtáreň,
aby znalečné po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyplatila znalkyni.

(44.) O nároku na náhradu trov konania štátu súd rozhodol aj bez návrhu s poukazom na § 57 CMP tak,
že zaviazal matku a otca nahradiť štátu trovy konania, každého vo výške 285,28 €. Štátu vznikli trovy
konania vo výške 570,56 €, ktoré pozostávajú zo sumy 530,72 € ako vyplateného znalečného za podanie
znaleckého posudku a zo sumy 39,84 € ako vyplateného znalečného za účasť znalca na pojednávaní.

Súd vychádzal z toho, že štát má platiť trovy konania len vtedy, ak to zákon ustanovuje, čo nie je
tento prípad. Rodičia maloletého zavinili vznik trov súvisiacich s vykonaním znaleckého dokazovania.
Vzhľadom na konfliktné nastavenie rodičov maloletého voči sebe navzájom a na neschopnosť urobiť
akýkoľvek kompromis, považoval súd za potrebné pre náležité zistenie skutkového stavu vykonať
znalecké dokazovanie, s ktorým štátu vznikli trovy konania. Súd považoval za neúčelné a nespravodlivé

zaviazať zaplatením trov znaleckého dokazovania len otca maloletého. Je pravda, že súd nezaviazal
matku na zloženie preddavkov, pretože jej majetkové pomery odôvodňovali oslobodenie od súdnych
poplatkov, avšak to nemení nič na tom, že aj matka maloletého sa má podieľať na náhrade trov
vzniknutých štátu v súvislosti s vykonaním znaleckého dokazovania v rovnakom rozsahu ako otec. Pretosúd uložil obom rodičom povinnosť nahradiť štátu trovy konania, každému po 285,28 €. S prihliadnutím
na majetkové pomery matky súd jej túto povinnosť uložil až v lehote 12 mesiacov od právoplatnosti
rozhodnutia, pretože mal za to, že táto lehota je dostatočná na to, aby si matka maloletého túto povinnosť

splnila a zároveň sa nevystavila vzniku stavu hmotnej núdze. U otca maloletého súd zistil, že tento
pracuje podľa jeho vlastného vyjadrenia s príjmom cca 500 € mesačne, čo znamená, že jeho finančné
možnosti sú lepšie ako matkine, a preto je v jeho možnostiach nahradiť trovy štátu v lehote 6 mesiacov
od právoplatnosti rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať písomne odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom

súde Partizánske.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.