Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, April 25, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/227/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213200002
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4213200002.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členov

senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a JUDr. Denisy Šaligovej, v spore žalobkyne: E. P., nar.
XX. XX. XXXX, bytom H., I. XX/XXX proti žalovanému: Z. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom H., E. XXX/XX,
o náhradu škody, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 9. marca 2018
č. k. 15C/1/2013-148 vo vyhovujúcom výroku týkajúcom sa zročnosti priznanej sumy takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku týkajúcom sa zročnosti
priznanej pohľadávky m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni priznanú sumu vo výške
868 eur v pravidelných mesačných splátkach po 35 eur splatných vždy k 30. dňu v tom-ktorom mesiaci

pod hrozbou straty výhody splátok, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

Žalobkyni sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 868 eur,
všetko v pravidelných mesačných splátkach po 5 eur splatných vždy k 30. dňu v tom-ktorom mesiaci
pod hrozbou straty výhody splátok, počnúc od právoplatnosti rozsudku. Druhým výrokom súd žalobu vo
zvyšnej časti zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žalobkyňa má voči žalovanému nárok na
náhradu trov konania v celom rozsahu. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 415, § 420

ods. 1, § 444 Občianskeho zákonníka, ako aj § 2 ods. 1, § 3 ods. 1, 2 a § 5 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z. z.
a ust. § 193 zák. č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (CSP), ako aj vykonaným dokazovaním.

1.2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalovaný dňa 16. 11. 2009 napadol žalobkyňu v
meste H. na ulici I. Q., pred vchodom do bytového domu č. XX a spôsobil jej škodu na zdraví. Súd bol v
danom prípade viazaný rozsudkom OS Komárno pod č. 2T/140/2010-255 zo dňa 24. 05. 2012, ktorým
bol obžalovaný Z. A. uznaný za vinného zo skutku kladeného mu za vinu. Bolo preukázané, že žalovaný

svojím konaním spôsobil žalobkyni škodu, čo vyplýva i zo znaleckého posudku MUDr. Stráňovského,
a teda v dôsledku útoku žalovaného na žalobkyňu jej bolo ublížené na zdraví. Bolo preukázané, že
žalobkyňa bola hospitalizovaná pre poruchy zdravia, a to pohmoždenie krčnej chrbtice a otras mozgu,
za ktoré jej bolo ošetrujúcim lekárom priznané bodové ohodnotenie 60 bodov. Ďalšie uplatnené nároky,
ako dlhotrvajúca hluchota na napadnuté ucho, nie je možné brať do úvahy a to jednak preto, že znalec v
trestnom konaní uviedol, že tieto poruchy boli spôsobené dlhotrvajúcimi zmenami, ktoré súvisia s vekom
žalobkyne. Preto za ďalšie nároky nebolo možné priznať náhradu za bolestné, a preto v tejto časti súd

žalobu zamietol. K výške priznanej náhrady bolestného súd uviedol, že bolo priznané bolestné za úrazy
ohodnotené 60 bodmi, pričom výška jedného bodu predstavuje sumu 14,46 eura, čo spolu činí 868 eur
(14,46 x 60).1.3. Žalovanému súd umožnil splácať dlh a to z dôvodu, že žalovaný nedisponuje dostatkom peňažných
prostriedkov na jednorazové splatenie priznanej sumy a to z dôvodu, že je zdravotne ťažko postihnutý
dôchodca,pričompoberádôchodokvovýške360eurmesačne.Splácarôznedlhy,napr.vočispoločnosti

Dôvera, a. s., spláca dlh 700 eur, ďalej mesačne platí výdavky za byt 180 eur a fond opráv 11 eur, lieky
vo výške 30 eur mesačne, telefón 10 eur a pôžičku 40 eur. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný dlh
nemôže a nevie zaplatiť jednorazovo, avšak súd bral do úvahy jeho vôľu splatiť bolestné žalobkyni, a to
splátkami vo výške, ktorá negatívne neovplyvní jeho živobytie.

1.4.Onáhradetrovrozhodolsúdpodľa§262vspojenís§255CSPažalobcovipriznalnároknanáhradu
trov konania v celom rozsahu, nakoľko žalobca bol v konaní úspešný.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku v časti zročnosti priznanej pohľadávky (v ktorej
súd povolil žalovanému splácať priznanú sumu v 5-eurových mesačných splátkach) podala v zákonnej
lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá navrhla, aby odvolací súd prehodnotil lehotu na zaplatenie priznanej

sumy a prípadné splátky stanovil minimálne na sumu 30 eur mesačne. Namietala, že súd prvej inštancie
povolil žalovanému zaplatiť priznanú sumu v 5-eurových splátkach z dôvodov, ktoré neboli súdom ani
preverené, ani vydokladované a tieto dôvody sú vykonštruované zo strany žalovaného. Skutočnosť, že
žalovaný má dlhy, sú výmyslami a v konaní neboli preukázané. Dôvodila tým, že čakala 9 rokov, kým
súd rozhodne v jej prospech, a nakoniec, aj keď jej súd priznal dlh voči žalovanému vo výške 868 eur,

ten mu umožnil splácať po 5 eur mesačne, čo je podľa nej nespravodlivé a neprípustné, pretože by ešte
14 rokov čakala na splatenie priznanej sumy po 5 eur, pričom tohto sa ani nedožije. Poukázala aj na
svoju situáciu, keď ako dôchodkyňa s nízkym dôchodkom, je tiež telesne postihnutá a rovnako má rôzne
výdavky na lieky a nájomné. Navrhla, aby súd prehodnotil uvedené skutočnosti a prisúdil väčšie splátky,
ktorými žalovaný dlh splatí.

3. K podanému odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že nie je povinný preukazovať,
aké dlhy má. V žiadnom prípade nevie platiť viac, ešte aj 5 eur mu bude chýbať. Uvažuje, či
nenechá obnoviť proces, aby bola dokázaná jeho nevina. Navrhol odvolanie žalobkyne v plnom rozsahu
zamietnuť.

4. K podanému vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadrila žalobkyňa, ktorá sa ohradila voči výrokom
žalovaného voči jej osobe, pričom nevylučuje, že zváži podanie trestného oznámenia za ohováranie jej
osoby. Jej dôchodok je 279 eur pri odpracovaných 35 rokoch. Záverom uviedla, že zotrváva na dôvodoch
uvedených v odvolaní a žiada stanoviť vyššie splátky (cca 30 eur), a nie 5-eurové splátky, tak ako

rozhodol súd prvej inštancie.

5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len
„CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné a konštatovaní, že odvolanie má predpísané náležitosti preskúmal rozsudok súdu

prvej inštancie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné a rozhodnutie
súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť tak, ako je to uvedené vo výroku tohto
rozsudku.

6. Dňom 1. júla 2016 vstúpil do účinnosti nový procesný predpis - Civilný sporovžý poriadok, ktorý zrušil
dovtedy platný Občiansky súdny poriadok (zák. č. 99/1963 Zb.) a v zmysle § 470 ods. 1, 2 CSP platí, že
tento zákon platí aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, pričom právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. V preskúmavanej veci bola žaloba na súde prvej inštancie podaná dňa 02. 01. 2013, teda za účinnosti
vtedy platného Občianskeho súdneho poriadku, pričom súd prvej inštancie rozhodoval už za účinnosti
nového procesného predpisu, ktorým je Civilný sporový poriadok.

8. Predmetom konania je náhrada škody, ktorú mal spôsobiť žalovaný útokom na osobu žalobkyne.

Žalobkyňa tvrdila, že žalobca ju dňa 16. 11. 2009 fyzicky napadol, pričom jej spôsobil ublíženie na zdraví
s dobou liečenia 3 týždne. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že rozsudkom OS Komárno pod č.
k. 2T/140/2010-255 zo dňa 24. 05. 2012 bol žalovaný Z. A. uznaný za vinného, že dňa 16. 11. 2009
v čase okolo 15:00 hod. v meste H. na ulici I. Q. pred vchodom do obytného domu č. XX napadolžalobkyňu - poškodenú E. P. a to takým spôsobom, že ju udrel najmenej jeden raz päsťou do oblasti pod
a za ľavé ucho a týmto konaním jej spôsobil pohmoždenie ľavej strany krku v oblasti pod a za ľavým
uchom s lokálnou bolesťou, otras vertibulárneho aparátu ľavého vnútorného ucha a otras mozgu, ktoré

zranenia si vyžiadali dobu liečenia v trvaní najmenej 3 týždne, teda úmyselne ublížil na zdraví a čin
spáchal na chránenej osobe, ktorou je osoba vyššieho veku. Súd bol viazaný uvedených právoplatným
rozsudkom, a preto musel prihliadnuť na žalovaného ako na osobu, ktorá spôsobila trestný čin, za ktorý
bol právoplatne odsúdený. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa bola hospitalizovaná
a poškodenie jej zdravia bolo ohodnotené ošetrujúcim lekárom na 60 bodov. Súd priznal žalobkyni

bolestné za úrazy ohodnotené 60-timi bodmi, pričom pri hodnote jedného bodu 14,46 eura spolu tak
zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni z titulu náhrady škody sumu 868 eur, pričom priznanú sumu mu
umožnil splácať v pravidelných mesačných splátkach po 5 eur mesačne, vždy k 30. dňu v mesiaci pod
hrozbou výhody splátok, počnúc od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol.

9. Rozsudok súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcom výroku týkajúcom sa zročnosti (povolenia

splátok vo výške 5 eur mesačne) napadla v zákonnej lehote odvolaním žalobkyňa, pričom vo zvyšnom
vyhovujúcom výroku týkajúcom sa zaplatenia sumy 868 eur a v zamietajúcom výroku rozsudok súdu
prvej inštancie z dôvodu absencie odvolania nadobudol právoplatnosť.

Predmetom odvolacieho konania je tak výrok súdu prvej inštancie, v ktorom zaviazal žalovaného

zaplatiť žalobkyni sumu 868 eur v pravidelných mesačných splátkach po 5 eur, počnúc právoplatnosťou
rozsudku, keď odvolaním žalobkyňa napadla výšku povolených mesačných splátok.

10. Podľa § 232 odsek 1 CSP vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť
plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami.

10.1. Podľa § 232 odsek 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

10.2. Podľa § 232 odsek 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd

môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

10.3. Podľa § 232 odsek 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa v budúcnosti splatné dávky
a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak;súdmôžerozhodnúť,žeomeškaniesplnenímjednejdávkyalebosplátky,mázanásledoksplatnosť

celého plnenia.

11. Zákon v citovanom ustanovení stanovuje lehotu na plnenie uloženú súdnym rozhodnutím v rozsahu
troch dní od právoplatnosti rozsudku. Či je určená lehota plnenia v súlade s Civilným sporovým
poriadkom a či je v konkrétnom prípade daný dôvod na splátky, je vo všeobecnosti potrebné posudzovať

z oboch strán, to znamená, zo strany nielen dlžníka, ale aj veriteľa. Pri úvahe o účinku lehoty na
splnenie povinnosti podľa citovaného zákonného ustanovenia, alebo pri určení, že peňažné plnenie sa
môže realizovať v splátkach, je nutné vychádzať nielen z konkrétnych okolností prípadu a osobných a
majetkových pomerov strán sporu, pričom treba posúdiť, či prípadné zaplatenie dlžnej sumy v splátkach
v určitej výške, s ohľadom na výšku dlhovanej sumy, dĺžku omeškania dlžníka s platením a dobu, po

ktorú by týmto spôsobom došlo k zaplateniu dlhovanej sumy, nepredstavuje neúmerné zvýhodnenie
dlžníka na úkor veriteľa.

12. Pokiaľ súd prvej inštancie povolil žalovanému zaplatiť priznanú sumu vo výške 868 eur v 5-
eurových mesačných splátkach, považoval odvolací súd výšku týchto splátok za neprimerane nízku,

predovšetkým vzhľadom na dĺžku konania, samotný charakter sporu a došlo by tak k neúmernému
zvýhodneniu žalovaného a k poškodeniu práv žalobkyne. V preskúmavanej veci je nesporné, že
žalobkyňa sa ešte v roku 2013 domáhala svojho nároku na súde prvej inštancie a svoj nárok si
uplatňovala ako náhradu škody z titulu ublíženia na zdraví zo strany žalovaného. V zmysle vykonaného
dokazovania bol žalovaný zaviazaný zaplatiť jej na bolestnom sumu 868 eur, a keďže v tomto výroku

odvolanie podané nebolo, rozsudok nadobudol právoplatnosť. Je sporné, či žalovaný má splniť svoju
povinnosť uloženú mu súdom v zákonom stanovenej lehote 3 dní v zmysle § 232 ods. 3 CSP,
alebo ide o odôvodnený prípad, kedy môže súd určiť dlhšiu lehotu, príp. splátky. Súd prvej inštancie
pri rozhodovaní o povolení splátok vychádzal z tvrdení žalovaného, že je osobou zdravotne ťažkopostihnutou a poberá dôchodok vo výške 360 eur mesačne, pričom spláca rôzne dlhy, napr. voči
spoločnosti Dôvera, a. s., ako ďalšie výdavky spojené s užívaním bytu, telefónu, nakupovaním liekov. Je
potrebnékonštatovať,žežalovanýsvojetvrdeniaosvojejmajetkovejafinančnejsituáciisícetvrdil,avšak

vkonaníneprodukovalžiadendôkaz,ktorýmbyobjektívnepreukázalsvojemajetkovépomery,príp.dlhy,
ktoré spláca. Žalovaný takýto dôkaz nepredložil ani v odvolacom konaní, napriek tomu, že žalobkyňa
nepreukázanie majetkových pomerov žalovaného v odvolaní namietala. Odvolací súd prihliadol aj k
tvrdeniu žalobkyne, ktorá uviedla, že rovnako ako žalovaný, ktorý tvrdí, že má nízky dôchodok vo
výške 360 eur, aj jej situácia je nepriaznivá, keď poberá dôchodok vo výške 279 eur, pričom rovnako

výšku svojho dôchodku nepreukázala. Potrebné však bolo zohľadniť samotný charakter sporu, ktorým je
náhrada škody z titulu ublíženia na zdraví, dĺžku konania, ako aj reálne zaplatenie súdom priznanej sumy
žalobkyni. Pokiaľ súd prvej inštancie umožnil žalovanému splácať prisúdenú sumu v splátkach po 5 eur,
je potrebné konštatovať, že žalovaný by svoj dlh splácal takmer 14,5 roka, čo je absolútne neprimerané
a nespravodlivé voči žalobkyni, ktorá by sa dostala do nevýhodného postavenia, a na druhej strane by
bol zvýhodnený žalovaný. Odvolací súd, vzhľadom na návrh žalobkyne, ktorá navrhla mesačné splátky,

avšak nie nižšie ako 30 eur mesačne, zohľadnil toto jej stanovisko a uložil žalovanému zaplatiť priznanú
sumu vo výške 868 eur v 35-eurových mesačných splátkach, ktorými v prípade, že žalovaný bude tieto
splátky pravidelne mesačne poukazovať, bude dlh žalobkyni uhradený približne za 2 roky. Je potrebné
zdôrazniť aj tú skutočnosť, že pokiaľ žalovaný v konaní tvrdil, že má dlhy voči iným subjektom, tieto
v konaní nepreukázal, pričom je potrebné zdôrazniť, že nárok žalobkyne je nárokom z titulu náhrady

škody z ublíženia na zdraví a je prednostným nárokom.

13. V zmysle § 232 odsek 4 CSP odvolací súd tak umožnil žalovanému zaplatiť priznanú sumu v
mesačných splátkach po 35 eur, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, ktoré splátky je povinný
zaplatiť žalobkyni vždy do 30. dňa v mesiaci, pričom v prípade, že žalovaný sa dostane do omeškania s

plnenímjednejsplátky,budemaťtátoskutočnosťzanásledoksplatnosťceléhodlhu.Zvyššieuvedených
dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a
v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom

rozsahu.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419
CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).