Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Trebišov

Judgement was issued by JUDr. Renáta Ďurková

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 2C/204/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7914213678

Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Ďurková

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2019:7914213678.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Č. k..: 2C/204/2014-92
IČS: 7914213678

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Renatou Ďurkovou v spore žalobcu: L. zastúpená: Spotrebiteľské
Centrum - n.o., IČO: 50 166 131, so sídlom Andyho Warhola 33, Medzilaborce, proti žalovanému:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní o zrušenie
rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou súdu dňa 12.09.2014 domáhala, aby súd zrušil rozhodcovský

rozsudok vydaný stálym rozhodcovským súdom Slovenská rozhodcovská, a.s., Karloveské rameno
8, 841 04 Bratislava, sp. zn. SR 03184/14 zo dňa 13.08.2014, určil, že rozhodcovská zmluva zo
dňa 16.01.2012 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná z dôvodu jej neprijateľnosti,
žalobkyni priznal právo na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500 Eur a náhrady trov konania.
Podanie žaloby odôvodnila tým, že žalobkyňa 22.08.2014 prevzala rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu Slovenská rozhodcovská, a. s., Bratislava. Žalovaný ako podnikateľ poskytuje
úveru. Žalobkyňa ako spotrebiteľ uzavrela so žalovaným zmluvu o úvere č. 901500984, na základe
ktorej jej žalovaný poskytol peňažné prostriedky vo výške 400 Eur. Na podpis jej predložil zmluvu spočetnými neprijateľnými podmienkami. Úver mala splatiť v 12tich mesačných splátkach po 66 Eur.
Žalovaný neprimerane vysoké úroky zhrnul do jednej sumy, ktorú nazval poplatok vo výške 392 Eur,
pričom ide o odplatu, ktorá dosahuje takmer 100%, čo považuje za neprijateľný a v rozpore s dobrými

mravmi. Kvôli finančným problém prestala úver splácať. Dňa 22.08.2014 jej bol doručený rozhodcovský
rozsudok, ktorý bol vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky rozhodcovskej zmluvy (žalobný
dôvod podľa § 40 ods. 1 písm. c) zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Vzhľadom k tomu,
že jej hrozí exekúcia titulom právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku bez možnosti
navrátenia do pôvodného stavu, žiada súd o vydanie uznesenie, ktorým by súd odložil vykonateľnosť

rozhodcovského rozsudku.

2. Žalovaný v postavení veriteľa uzatvoril so Žalobcom v postavení dlžníka dňa 16.01.2012 zmluvu o
úvere 901500984, na základe ktorej Žalovaný poskytol Žalobcovi úver vo výške 400 Eur a žalobca sa
zaviazal poskytnutý úver vrátiť spolu s poplatkom vo výške poplatkom vo výške poplatkom vo výške
poplatkom vo výške poplatkom vo výške poplatkom 392 Eur, t. j. celkovo zaplatiť čiastku 792 Eur a to

v 12. pravidelných mesačných splátkach po 12. pravidelných mesačných splátkach po 12. pravidelných
mesačných splátkach po 66 Eur počnúc dňom 19.02.2012. Zmluva bola uzavretá podľa ust. § 497 a
nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších znení neskorších znení neskorších
znení neskorších predpisov. V zmysle ust. § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka má Zmluva
povahu absolútneho obchodu. Zmluva povahu absolútneho obchodu. Zmluva povahu absolútneho

obchodu. Zmluva povahu absolútneho obchodu. Aplikácia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa,
nie je možná nakoľko právny vzťah medzi Žalobcom a Žalovanou s prihliadnutím na charakter Zmluvy,
nie je vzťahom spotrebiteľským. Žalovaný má za to, že právnu úpravu ochrany spotrebiteľa nie je
možné bezvýnimočne aplikovať na všetky prípady, kde spolukontrahentom je fyzická osoba. Uvedeným
spôsobom by došlo k absolútnemu vylúčeniu aplikácie ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, t. j.

Zmluvy o úvere. Žalovaný má ďalej za to, že ako poskytovateľ úveru dodržal úroveň osobitnej schopnosti
a starostlivosti zodpovedajúcej čestnej obchodnej praxi, či všeobecnej zásady dobrej viery uplatňovanej
v jeho oblasti činnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Žalovaný trvá na tom, že Žalobcovi
postavenie spotrebiteľa nepatrí a preto na záväzkovo - právny vzťah, ktorý vznikol na základe Zmluvy
nie je možné aplikovať ustanovenia o ochrane spotrebiteľa zakotvené v ust. § 52 a nasl. Občianskeho

zákonníka. Je nepochybné, že Rozhodcovská zmluva dohodnutá medzi Žalobcom so Žalovaným je
tzv. NEVÝHRADNOU rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa
ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Žalovaný
poukazuje na rozhodnutie NS SR, z ktorého vyplýva, že: „Právomoc súdov v obchodnej veci môže
vylúčiť dohoda účastníkov obsiahnutá v rozhodcovskej zmluve alebo v rozhodcovskej doložke, že sa

spormáprejednaťvrozhodcovskomkonaní.Vrozhodcovskejzmluvealeborozhodcovskejdoložkemusí
byť výslovne uvedený záväzok jej účastníkov, že sa podrobia rozhodcovskému konaniu. Vážnosť vôle
nie je možné zamieňať s ľahkovážnosťou spotrebiteľa. Niet pochýb o tom, že Žalobca je priemerným
spotrebiteľom. Súdny dvor Európskej únie zadefinoval priemerného spotrebiteľa ako „v rozumnej
miere pozorného a opatrného, bez nariadenia znaleckého posudku, či prieskumu verejnej mienky

spotrebiteľov" (z Rozsudku SDEÚ zo dňa 16.07.1998, sp. zn.: Gut Springenheide GmbH, Rudolf Tusky
v. Oberkreisdirektor des Kreises Steinfurt - Amt fur Lebensmitteluberwachung). V zmysle judikatúry
Súdneho dvora Európskej únie bola táto definícia prenesená aj do sekundárneho práva Európskej únie,
konkrétne do Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005, kde v bode 18.
preambuly je stanovené, že „v súlade so zásadou proporcionality a z dôvodu umožnenia účinného

uplatňovania zamýšľanej ochrany vzala táto smernica za kritérium priemerného spotrebiteľa, ktorý je
v rozumnej miere dobre informovaný, vnímavý a obozretný, pri zohľadnení sociálnych, kultúrnych a
jazykových faktorov". V dôsledku uvedenej definície nemožno hovoriť o nedostatku vážnosti vôle na
strane Žalobcu, ktorý bol pri uzavieraní Zmlúv dobre informovaný avšak ľahostajný. Uvedenému konaniu
nemožno poskytnúť právnu ochranu určením absolútnej neplatnosti Zmlúv. Žalovaný je presvedčený, že

Rozhodcovská zmluva bola uzavretá platne, v zmysle platných právnych predpisov a nemožno mať teda
žiadnepochybnostiojejlegitímnostiataktiežnemožnomaťpochybnostiospôsobilostiRozhodcovského
rozsudku, pretože ho vydal orgán, ktorého právomoc bola založená Rozhodcovskou zmluvou.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa strany sporu nedostavili, žalovaný svoju neprítomnosť

ospravedlnil, žalobkyňa svoju neprítomnosť neospravedlnila, ani nepožiadala súd o odročenie
pojednávania.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav :5. Žalobkyňa podala žalobu tak, ako je to popísané v bode 1. tohto odôvodnenia.

6. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
CSP), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti.
Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované.

Z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že úprava Civilného sporového poriadku účinná
od 1.7.2016 sa použije na všetky konania, a to i konania začaté pred týmto dňom.

7. Stály rozhodcovský súd Victoria rozhodcovský súd v Žiline bez nariadenia pojednávania dňa
27.02.2014 rozhodol rozhodcovským rozsudkom sp. zn. RK-PC-254/14-LP a rozsudkom sp. zn. RK-
PC-253/14-LP a tieto rozhodcovské rozsudky boli doručené žalobkyni.

8. Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Trebišov, sp. zn. 15Er/738/2015 mal súd za
preukázané, že žalovaný Pohotovosť, s.r.o., Bratislava podala dňa 28.01.2015 návrh na vykonanie
exekúcie na Exekútorský úrad Bratislava, JUDr. Rudolfa Krutého, na základe rozhodcovského rozsudku
sp. zn. SR 03184/14 zo dňa 13.08.2014 zo dňa 13.08.2014. Žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa

Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnej (žalobkyni) súd zamietol uznesením
zo dňa 17.09.2015. Uznesenie súdu prvej inštancie bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v
Košiciach č. k. 14CoE/232/2016-28 zo dňa 21.12.2016. Následne uznesením zo dňa 14.5.2018 súd
prvej inštancie exekučné konanie vedené na EÚ v Bratislave proti žalobkyni na základe rozhodcovského
rozsudku, zrušenia ktorého sa domáha žalobkyňa zastavil.

9. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, súd dospel k tomuto právnemu záveru:

10. Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, ak sa zmluvné strany
v rozhodcovskej zmluve alebo dodatočne pred začatím rozhodcovského konania nedohodli inak,

rozhodcovské konanie v určitom spore sa začína, a) ak rozhodcovia neboli ešte ustanovení, odo dňa
prijatia žaloby druhou zmluvnou stranou, b) ak je rozhodcovský súd zložený z viacerých rozhodcov,
odo dňa doručenia žaloby predsedajúcemu rozhodcovi, a keď ešte nebol ustanovený, ktorémukoľvek
z ustanovených rozhodcov, c) ak rozhodcovský súd tvorí jediný rozhodca, odo dňa doručenia žaloby
tomuto rozhodcovi, d) ak spor rieši stály rozhodcovský súd, odo dňa doručenia žaloby na tento stály

rozhodcovský súd.

11. Podľa § 35 cit. zákona, doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa
§ 37 , má pre účastníkov
rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.

12. Podľa § 40 ods. 1 cit. zákona, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na
príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak
a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§
1 ods. 3 ), b) rozhodcovský

rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne
rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo o
veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť
v rozhodcovskom konaní namietal, e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený

zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania
vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené, f)
sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo
ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo

svojej viny nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania
(§ 17 ), h) sú dôvody, pre
ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona,14) alebo i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestnýmčinom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený, j) pri rozhodovaní
boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

13. Podľa § 41 ods. 1 cit. zák. , žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v
lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania,
ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania
požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36 , lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského

rozsudku.

14. Podľa § 73 ods. 1 až 3 zákona č. 335/2014 Z. z., o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej len
SRK)cit. zákona - prechodné ustanovenia, ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona
o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom
je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v

rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované.

15. Na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala
plynúť pred 1. januárom 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014; ustanovenie §
46 ods. 3 tým nie je dotknuté.

Rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej
uzavretia. Rozhodcovské konanie, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa tohto zákona
a ktoré neskončilo pred 1. januárom 2015, sa týmto dňom prerušuje. V rozhodcovskom konaní môže
pokračovať len rozhodca v konaní pred stálym rozhodcovským súdom, ktorí spĺňajú podmienky podľa
tohto zákona. Ak sa zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu podľa predpisov účinných do 31.

decembra 2014 stal podľa odseku 5 členom zriaďovateľa nástupníckeho stáleho rozhodcovského
súdu, pokračuje sa v konaní pred nástupníckym stálym rozhodcovským súdom. Ak nástupnícky
stály rozhodcovský súd nezíska povolenie do 15. júna 2015, v nasledujúci deň sa rozhodcovské
konania zastavujú a postupuje sa podľa § 28 ods. 11 . Ak konal rozhodca, ktorý nezískal povolenie alebo ktorý nie je zapísaný v

zozname rozhodcov nástupníckeho stáleho rozhodcovského súdu, ktorý získal povolenie, postupuje
sa podľa § 24 ods. 2 . Účinky
úkonov v rozhodcovskom konaní doteraz vykonaných zostávajú zachované (ods. 6).

16. Podľa § 47 ods. 1, 2 ,3 o SRK, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodu

neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, nemožnosti riešiť predmet sporu v spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní alebo z dôvodu, že sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva
nepredvídala, pokračuje súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia na návrh niektorého z účastníkov
spotrebiteľského rozhodcovského konania v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v
rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.

Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku 1, spotrebiteľská
rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti a vo veci rozhodne opätovne stály rozhodcovský súd.
Rozhodca, ktorý vydal zrušený rozhodcovský rozsudok, je z nového prerokovania a rozhodnutia
veci vylúčený a vo veci sa ustanoví nový rozhodca. Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z toho
dôvodu, že stály rozhodcovský súd rozhodol na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky alebo porušil

všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, a ak konanie pokračuje pred stálym
rozhodcovským súdom podľa odseku 2, je stály rozhodcovský súd v ďalšom konaní viazaný právnym
názorom súdu o neprijateľnosti zmluvnej podmienky alebo o inom porušení všeobecne záväzných
právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa.

17. Podľa § 243d ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti prechodné
ustanovenia k úpravách účinným od 01.01.2015, exekučné konanie na podklade rozhodcovského
rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa
osobitného predpisu (zák. č. 335/2014 Z. z. o SRK) vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať
len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného

po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie, rozhodcovské rozhodnutie prestáva
účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.18. Uvedené ustanovenie je platné a účinné od 1.1.2015. Rozhodcovský rozsudok č. SR 03184/14, o
ktorého zrušenie sa v tomto konaní usiluje podanou žalobou žalobkyňa, spĺňa kumulatívne predpoklady
obsiahnuté v uvedenej právnej norme. Ide o rozhodcovské rozhodnutie vydané v rozhodcovskom

konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu vydaného pred
1. januárom 2015. Exekučné konanie na jeho základe (ako exekučného titulu v zmysle § 44 ods. 2
Exekučného poriadku) bolo síce zo strany žalovanej iniciované, avšak toto bolo právoplatne skončené
zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia. Ďalšie exekučné konanie na podklade rozhodcovského
rozsudku č. SK SR 03184/14, ktorého zrušenia sa rovnako žalobkyňa v tomto konaní domáha, nebolo

zo strany žalovanej iniciované ani do 3 mesiacov platnosti a účinnosti hore uvedenej novely Exekučného
poriadku a tak predmetný rozhodcovský rozsudok žalobkyňu ani žalovanú nezaväzuje. Pretože výkon
predmetného rozhodcovského rozhodnutia SK SR 03184/14 neprebieha preukazuje aj to, že príslušný
exekučný súd nevedie vykonávacie konanie na základe tohto rozsudku proti žalobkyni.

19. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v dôsledku aplikácie dispozície tejto právnej normy (rozhodcovské

rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať danej) v §243d Exekučného
poriadku sa právne postavenie strán sporu tohto súdneho konania obnovilo do stavu pred vydaním
rozhodcovskéhorozsudku,žalobkyňaniejeviazanápovinnosťouzaloženourozhodcovskýmrozsudkom
a žalovaný nemôže uplatňovať nárok mu rozhodcovským rozsudkom priznaný. Právoplatnosť
rozhodnutia znamená, že rozhodnutie konečným a záväzným spôsobom upravuje právne pomery strán

sporu. Skutočnosť, že v dôsledku aplikácie § 243d Exekučného poriadku na uvedený rozhodcovský
rozsudok prestáva tento rozsudok účastníkov zaväzovať, tzn., že uvedená novela Exekučného poriadku
anuluje právoplatnosť tohto rozhodcovského rozsudku.

20. Na základe zákonodarcom prijatej zmeny právnej úpravy rozhodcovský rozsudok stratil svoje

základné atribúty, a to záväznosť, teda právoplatnosť a vykonateľnosť, v dôsledku čoho súd v súčasnosti
koná a rozhoduje o zrušení rozhodcovského rozsudku, ktorý už nikoho nezaväzuje a to bez ohľadu na
výsledok konania o zrušení rozhodcovského rozsudku.

21. Zánikom právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, ktorý je predmetom tohto súdneho konania,

stratilo toto súdne konanie význam a zanikol predmet konania, rovnako stratilo význam vydanie
rozhodnutia, ktorým by súd odložiť vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Súd preto z dôvodu zmeny
právnej normy tak, ako to bolo vyššie uvedené, návrh žalobkyne zamietol v celom rozsahu.

22. Žalovaná si zároveň uplatnila nárok na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500 Eur s

poukazom na ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

23. Podľa § 3 ods. 3 cit. zákona, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom
s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho

práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho
konania a aby odstránil protiprávny stav, vrátane vydania bezdôvodného obohatenia, a to aj vtedy,
ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom
záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie
porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Osoba,

ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a
osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu
spotrebiteľovi (ods. 5).

24.Vpredmetnejvecisažalobkyňapodanoužaloboudomáhaajuloženiapovinnostižalovanéhozaplatiť
jej sumu 500 Eur ako primerané finančné zadosťučinenie, ktorá sumu žalobkyňa dosiahla odhadom s
poukazom na Rozhodnutie NS SR zo dňa 20.03.2008, č. k. 6Obo 302/2006.

25. Žalobkyňa v konaní nepreukázala, teda neuniesla dôkazné bremeno, aby požadovanú sumu 500

Eur v prospech žalovaného zaplatila. V predmetnej veci je nesporné, že strany sporu uzatvorili úverovú
zmluvu, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou. Úlohou súdov v spotrebiteľských sporoch je poskytnúť
spravodlivú ochranu priemernému spotrebiteľovi, ktorý však musí a má byť obozretný vo svojom
konaní. Nemožno nad rámec zákona poskytnúť ochranu konaniu spotrebiteľa, ktoré možno hodnotiťako nezodpovedné a ľahkovážne, len preto, že žalobca, resp. strana má postavenie spotrebiteľa.
Zmluva uzatvorená medzi stranami sporu obsahuje všetky náležitosti tak, ako to vyžaduje zákon o
spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzatváranie zmluvy o úvere. Žalobkyňa mala možnosť pri

uzatváraní zmluvy sa oboznámiť so všetkými dokumentmi ako aj obsahovými náležitosťami zmluvy.

26. Poukazujúc na uvedené ako aj na skutočnosť, že rozhodcovské rozhodnutie prestalo účastníkov
rozhodcovského konania zaväzovať, zo zákona sa na tieto rozsudky hľadí ako na neexistujúce,
žalobkyni nehrozí nebezpečenstvo vykonania exekúcie na ich podklade, súd nárok žalobkyne aj v tejto

časti ako nedôvodný zamietol.

27. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. V danom prípade súd žalobu v celom rozsahu zamietol, a žalovanej tak vznikol

nárok na priznanie náhrady trov konania v plnom rozsahu.

29. Podľa § 257 CSP súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

30. Dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajú v objektívnej situácii, ktorá nastala novou legislatívnou
úpravou,pretosúdúspešnémužalovanémunepriznalnáhradutrovkonaniaažalobkyňanebolavkonaní
úspešná, keďže súd žalobu v celom rozsahu zamietol, preto jej nevzniklo právo na ich náhradu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie
na Okresný súd Trebišov (§ 362 ods.1 CSP).

Podľa ust. §-u 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. §-u 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. §-u 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

V Trebišove, dňa 17.01.2019
JUDr. Renata Ďurková
sudkyňaZa správnosť vyhotovenia:
Henrieta Ďugošová, asistentka

Kanc. Doruč:
- PZ žalobkyne
- Spotrebiteľské Centrum - n.o., IČO: 50 166 131, so sídlom Andyho Warhola 33, Medzilaborce

TV, 13.02.2019

sudkyňa:

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.