Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, November 6, 2017

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 11C/58/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816201803
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2017:8816201803.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v spore žalobkyne: V.Q. P., G..

XX.XX.XXXX, E. K. U. I. XXXX/XC, K.-J. K. zastúpená AK JUDr. Marošom Džukom, advokátom, AK
Kalinčiakova871/6Vranovn/T,IČO:42029759protižalovanému:L.V.,G..XX.XX.XXXX,E.K.B.XXXX/
XX, M. zastúpeného: AK JUDr. Michaelou Kovačicovou, advokátkou, AK Miletičova 5237/60, Bratislava,
IČO: 42 391 563 o zaplatenie sumy 3000 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumy 3.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05%
ročne od 09.02.2016 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v pomere 100% s tým, že o výške
tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa dňa 09.03.2016 podaným návrhom domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 3000
eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 09.02.2016 do zaplatenia. Svoju žalobu odôvodnila
tým, že dňa 25.04.2014 žalovaný a žalobca zavreli ako nájomcovia nájomnú zmluvu na základe ktorej
prenajali dvojizbový byt na R. F. Č.. XXX Z. A.. V zmluve sa nájomcovia zaviazali platiť nájomné a
úhrady za energie mesačne vo výške 500 eur. Žalovaný za obdobie od mája 2014 do apríla 2015
neuhradil prenajímateľovi žiadnu platbu, všetky platby nájomného a energii uhrádzala žalobkyňa spolu

v sume 6000 eur. Poukázala na ust. § 511 ods. 2,3 OZ a na to, že v zmysle týchto ustanovení má nárok
na 1 zo sumy 6000 eur. Žalobkyňa listom zo dňa 26.01.2016 vyzvala žalovaného na zaplatenie dlžnej
sumy v lehote do 08.02.2016, list si žalovaný prevzal a dlžnú sumu neuhradil. Od 09.02.2016 sa preto
dostal do omeškania.

2. Podaním doručeným súdu dňa 26.07.2017 požiadala žalobkyňa o zmenu žaloby, čo sa týka
skutkových okolnosti požadovanej sumy 3000 eur s úrokom z omeškania. Uviedla, že právne

odôvodňuje svoj žalobný nárok voči žalovanému na základe skutočnosti, že medzi účastníkmi konania
bol nepochybne na základe Zmluvy o nájme zo dňa 13.04.2015 založený spoločný nájom k bytu
podľa § 700 Občianskeho zákonníka, kde v zmysle § 701 ods. 2 sú z právnych úkonov týkajúcich sa
spoločného nájmu bytu oprávnení a povinní všetci spoloční nájomcovia spoločne a nerozdielne, a teda
tu ide jednoznačne o spoločný záväzok spoločných nájomcov v zmysle ustanovení § 511 Občianskeho
zákonníka. Teda je zrejmé, že ide o pasívnu solidaritu spoločných nájomcov voči prenajímateľovi, medzi
ktorej právne následky patrí aj regresný vzťah, teda vzťah medzi dlžníkom (nájomcom), ktorý splnil celý

záväzok a ostatnými dlžníkmi (nájomcami). Vzhľadom na to, že medzi žalobcom a žalovaným ani právny
predpisanidohodaúčastníkovkonanianestanovujeinakazpovahyplneniavrámcispoločnéhonájmuto
zjavne vyplýva, podiely oboch nájomcov na platení nájomného sú rovnaké. Žalobca plnil za žalovaného
v čase platenia nájmu prenajímateľovi viac než zodpovedalo vzájomnému pomeru na plnení nájomnéhomedzi nájomcami, a tak mu vznikol voči žalovanému následný regres vo výške 1/2 z celkovo uhradenej
čiastky nájomného. V tomto prípade tak dochádzalo počas existencie spoločného nájmu účastníkov
konania k plneniu celého nájomného len zo strany žalobcu, na čo sa tak objem uplatneného regresu

rovná celkovému plneniu zníženému o časť pripadajúcu na žalobcu, ktorú už plnil, teda z celkových
zaplatených 6.000,- Eur to predstavuje žalovanú sumu 3.000,- Eur. Je preto zrejmé, že sa žalovaný
týmto spôsobom bezdôvodne obohatil v zmysle § 454 Občianskeho zákonníka, keďže žalobca plnil za
žalovaného to, čo podľa práva mal plniť sám, a preto je žalobca v zmysle § 456 Občianskeho zákonníka
povinný vydať toto bezdôvodné obohatenie žalobcovi, keďže ho na jeho úkor takto získal.

3. Žalovaný so žalobu nesúhlasil. Uviedol, že jednak 1 dohodnutého nájomného žalobkyni platil.
Poukázal na to, že v období, kedy bol práce neschopný žalobkyňa súhlasila s tým, že v tomto období
nebude od neho 1 nájomného požadovať a bral to ako jej dar. V súvislosti s ďalšou špecifikáciou
skutkových okolnosti žalobkyňou vzniesol námietku premlčania.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobu, listinnými dôkazmi, a to zmluvou o
nájme nehnuteľnosti z 25.04.2014, potvrdením E. zo dňa 03.12.2015, výzvou žalobkyne zo dňa
25.01.2016, písomným vyjadrením žalovaného zo dňa 07.11.2016, odpoveďou na výzvu žalobkyne
zo dňa 05.02.2016, listom zo dňa 25.02.2016, písomným vyjadrením žalobkyne zo dňa 18.01.2017,
písomným vyjadrením žalovaného zo dňa 23.02.2017, dokladmi v nemeckom jazyku na čl. 47-65,

vyjadrením žalobkyne zo dňa 30.03.2017 adresovaný súdu, listom žalobkyne zo dňa 30.03.2017
adresovaný žalovanému, čestným prehlásením L. W., príjmovým pokladničným dokladom na čl. 79
(originál založený v prílohovej obálke), výzvou žalobkyne zo dňa 30.03.2017, písomným vyjadrením
žalovaného z 10.05.2017, listom zo dňa 05.04.2017, prekladom na čl. 85-95, ktorý nebol preložený
prekladateľom zapísanom v zozname, písomným vyjadrením žalobkyne zo dňa 10.07.2016, výsluchom

strán sporu a svedkov.

5. Na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav vecí:

6. Z nájomnej zmluvy zo dňa 25.04.2014 vyplýva, že žalobkyňa a žalovaný si od L. W. prenajali 2

izbový byt na R. F. XX Z. A., zap. na LV č. XXXX. Nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú
od 28.04.2014 do 27.04.2015. Prenajímateľ sa zaviazal odovzdať byt najneskôr dňa 28.04.2014. Podľa
čl. III výška nájomného za užívanie bytu bola stanovená dohodou zmluvných strán na sumu 400 eur
za každý mesiac. Nájomcovia sa zaviazali platiť za úhradu energii a nákladov na užívanie bytu sumu
100 eur formou mesačných zálohových platieb, ktoré boli splatné v hotovosti alebo prevodom na účet

prenajímateľa v termínoch splatnosti nájomného. Podľa bodu 3.4 čl. III každý z účastníkov zmluvy na
strane nájomcu zodpovedá za plnenie záväzkov tejto zmluvy, za včasné úhrady celej sumy nájomného
v dohodnutej výške 500 eur.

7. Z článku IV. Zmluvy o nájme nehnuteľnosti - Splatnosť nájomného vyplýva, že podľa bodu 4. 1

zmluvné strany sa dohodli, že nájomca bude platiť nájomné za užívanie predmetu nájmu prenajímateľovi
nasledovne: a) prvú platbu nájomného a platbu za energie za obdobie od 28.04.2014 do 27.05.2014
vo výške 500 eur v deň odovzdávania predmetu nájmu obidvomi zmluvnými stranami v hotovosti
prenajímateľovi. b) ďalšie platby nájomného za ďalšie obdobia nájmu počnúc nájomným za mesiac
od 28.05.2014 bude nájomca platiť bezhotovostne na účet prenajímateľa, vždy mesačne najneskôr do

28.dňa pred začatím mesiaca, za ktorý nájomné platí. Podľa bodu 4.2 zmluvy nájomca pri podpise
zmluvy uhradí prenajímateľovi kauciu v hotovosti vo výške 500 eur. Prenajímateľ potvrdzuje prevzatie
podpisom zmluvy. Kaucia bude nájomcovi vrátená v plnej výške pri ukončení nájmu. Riadnom odovzdaní
predmetu nájmu. V prípade, že budú vyčíslené škody spôsobené nájomcom počas užívania predmetu
nájmu,príp.budúexistovaťinénedoplatkyvzniknutéztituluužívaniapredmetunájmu,budekauciaotúto

čiastku znížená. Podľa bodu 4.3 zmluvy v prípade bezhotovostnej platby sa za deň úhrady nájomného
považuje deň pripísania úhrady na účet prenajímateľa. V prípade oneskorenej platby nájomného sa
nájomca zaväzuje zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,5 % z dlžnej sumy za každý aj začatý deň
omeškania až do dňa zaplatenia.

8. Výzvou zo dňa 25.01.2016 vyzvala žalobkyňa žalovaného na úhradu sumy 3000 eur z dôvodu, že
dňa 25.04.2014 uzavrel s ňou ako nájomca nájomnú zmluvu na základe ktorej si prenajali dvojizbový
byt na R. F. Z. A.. V nájomnej zmluve sa obaja zaviazali platiť nájomné a úhrady za energie mesačne
vo výške 500 eur. Uviedla, že za obdobie od mája 2014 do apríla 2015 neuhradil prenajímateľovi žiadnuplatbu, všetky platby uhrádzala ona. Za celé obdobie to bolo 6000 eur. Poukázala na ust. § 511 ods. 2,3
OZ a na to, že na základe uvedeného má voči nej dlh vo výške 1 zo sumy 6000 eur, t.j. 3000 eur.

9. Z písomného vyjadrenia žalovaného zo dňa 07.11.2016 vyplýva, že žalovaný uhrádzal svoj podiel
na nájomnom vždy v hotovosti žalobkyni a žalobkyňa previedla celé nájomné na účet prenajímateľa.
Uviedol, že polovicu prvého nájomného (za obdobia od 28.04.2014 do 27.05.2014) ako aj polovicu
kaucie vo výške 500 eur žalovaný uhradil v hotovosti prenajímateľovi spoločne so žalobkyňou pri
podpise nájomnej zmluvy v súlade s bodom 4.1 písm. a) nájomnej zmluvy. Uviedol, že v čase od

26.07.2014 do 26.01.2015 kedy nemohol pracovať z dôvodu vážnych zdravotných problémov urobila
žalobkyňa prehlásenie, že nájomné počas tohto obdobia bude uhrádzať výlučne sama vrátane podielu
žalovaného, pričom uviedla, že zaplatené peňažné prostriedky nebude požadovať späť. Preto považuje
plnenie, platenie nájomného žalobkyňou v čase od 26.07.2014 do 26.01.2015 za dar pre žalovaného,
ktorý on prijal. Za poskytnuté plnenie nie je žalovaný ako obdarovaný povinný poskytnúť žalobkyni
žiadanémajetkovéplnenie.Včase,keďopäťnastúpildopráceopäťzačalplatiťsvojpodiel nanájomnom

v hotovosti až do skončenia nájmu. Uviedol ďalej, že žalobkyňa sa žalovaným dohodla, že splní záväzok
žalovaného, t.j. že bude za žalovaného za obdobie od 26.07.2014 do 26.01.2015 platiť nájomné,
žalobkyňa pristúpila k záväzku v zmysle ust. § 534 OZ, preto mala žalobkyňa ako pristupujúca dlžníčka
povinnosť voči žalovanému platiť jeho veriteľovi, t.j. prenajímateľovi. Poukázal na to, že žalobkyňa po
skončení nájmu užívala byt sama. Prenajímateľ sa po skončení nájmu zaviazal vykonať vyúčtovanie

zálohových platieb za energie. Žalobkyňa nevrátila po skončení nájmu ani 1 zaplatenej kaucie.

10. Z listu právneho zástupcu žalovaného zo dňa 05.02.2016 vyplýva, že žalovanému boli doručené
výzvy žalobkyne zo dňa 25.01.2016 a z 29.01.2016. Listom zo dňa 25.01.2016 bol vyzvaný na úhradu
dlhu v sume 3000 eur. Uviedol, že nemá vedomosť o akú nájomnú zmluvu sa jedná a žiadal o jej zaslanie

s tým, že po obdŕžaní sa vyjadrí.

11. Z listu právneho zástupcu žalovaného zo dňa 25.02.2016 vyplýva, že žalovaný od začiatku uhrádzal
svoj podiel nájmu podľa dohody medzi ním a žalobkyňou, a to vždy v hotovosti, ktorá previedla celé
nájomnénaúčetprenajímateľa.Polovicukaucie aprvéhonájomnéhovsume500euruhradil vhotovosti

prenajímateľovi spoločne so žalobkyňou pri podpise nájomnej zmluvy V čase od 26.07.2014 do
26.01.2015 žalovaný nemohol pracovať z dôvodu vážnych zdravotných problémov. Žalobkyňa v tej dobe
urobila prehlásenie, pred niekoľkými svedkami, že zaplatené peňažné prostriedky za nájomné nebude
požadovať späť. Vzhľadom na uvedené prehlásenie preto žalovaný považuje platenie nájomného
menovanou za dar, ktorý tento dar prijal.

12. Z písomného vyjadrenia žalovaného zo dňa 23.02.2017 vyplýva, že žalobkyňa vo vyjadrení tvrdí,
že žalovaný vo vyjadrení k žalobe uvádza, že na jednej strane uhrádzal nájomné žalobkyni v hotovosti,
avšak na druhej strane uvádza, že žalobkyňa mala urobiť vyhlásenie, na základe ktorého nemala
požadovať od žalovaného spätne nájomné a tieto vyjadrenia považuje za v rozpore so sebou samými.

Opäť uvádzajú a z vyjadrenia k žalobe nepochybne vyplýva, že žalovaný uhrádzal svoj podiel na
nájomnom žalobkyni vždy v hotovosti, s výnimkou obdobia od 26.07.2014 do 26.01.2015, kedy žalovaný
nemohol pracovať z dôvodu vážnych zdravotných problémov. Žalobkyňa učinila vyhlásenie, že nájomné
za toto obdobie, t.j. za obdobie od 26.07.2014 do 26.01.2015, bude uhrádzať výlučne sama, vrátane
podielu na nájomnom za žalovaného a toto zaplatené nájomné nebude požadovať späť, čo považujú

za dar žalovanému. Následne, t.j. od 27.01.2015, keď žalovaný opäť nastúpil do práce, opäť platil svoj
polovičný podiel na nájomnom žalobkyni v hotovosti až do skončenia nájmu, rovnako ako aj za obdobie
do 25.07.2014 od začiatku nájmu. Z uvedeného vyplýva, že tvrdenia žalovaného vo Vyjadrení k žalobe
nie sú v rozpore. Prvé nájomné, t.j. za obdobie od 28.04.2014 do 27.05.2014, vo výške 500,- EUR (bod.
4.1. písm. a) Nájomnej zmluvy), ako aj kauciu vo výške 500,- EUR (bod 4.2. Nájomnej zmluvy) žalovaný

so žalobkyňou uhradili prenajímateľovi v hotovosti pri podpise Nájomnej zmluvy, každý v jednej polovici.
Žalobkyňa stále žiadnym spôsobom nepreukázala, tak ako tvrdí, že uhradila prenajímateľovi celé
nájomné vo výške 500,- EUR za prvý mesiac nájmu z vlastných finančných prostriedkov, napriek tomu,
že požaduje od žalovaného polovicu nájomného aj za tento mesiac. Žalobkyňa dokonca žalovanému
nevrátila ani polovicu ním zaplatenej kaucie vo výške 250,- EUR. Poukazujú tiež na skutočnosť,

že v zmysle bodu 3.2. Nájomnej zmluvy sa žalobkyňa so žalovaným zaviazali mesačne uhrádzať
prenajímateľovi v rámci nájomného zálohové platby za energie vo výške 100,- EUR, pričom prenajímateľ
sa po ukončení Nájomnej zmluvy v zmysle bodu 3.3 Nájomnej zmluvy zaviazal vykonať vyúčtovanie
zálohových platieb za energie. Mesačné zálohové platby sú len zálohy predpokladaných nákladovna energie. Skutočná výška nákladov sa zistí až na základe vyúčtovania skutočných nákladov na
základe napr. nameraných hodnôt na meračoch a pod. Žalobkyňa nepredložila žalovanému a ani v
tomto konaní žiadne vyúčtovanie, a teda žiadnym spôsobom nepreukázala skutočnú výšku nákladov na

energie,napriektomu,žepožadujeodžalovanéhoajpolovicuzálohovýchplatiebzaenergie.Vostatnom
odkazujú na ich vyjadrenie k žalobe. Okrem navrhnutých výsluchov svedkov vo vyjadrení k žalobe, tiež
navrhujú výsluch svedkyne - R. A., a to písomne v súlade s § 196 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok z dôvodu hospodárnosti, nakoľko svedkyňa je štátnou občiankou G. s trvalým pobytom
v G. a neovláda slovenský jazyk.

13.Zpísomnéhovyjadreniažalobkynezodňa18.01.2017vyplýva,žetvrdenie,žežalovanýuhrádzalsvoj
podiel na nájomnom žalobkyni v hotovosti sa nezakladá na pravde a nie je pravdou ani to, že žalovaný
uhradil polovicu kaucie pri podpise Nájomnej zmluvy. Žalovaný sa žiadnym spôsobom nepodieľal na
úhrade nájomného, úhrady za nájomne uhrádzala výlučne iba žalobkyňa. V prípade, ak by žalobkyňa
evidovala aspoň jednu úhradu nájomného akoukoľvek formou, odrátala by ju v rámci žalovanej sumy

o príslušnú sumu. Žalovaný vo svojom vyjadrení na jednej strane uvádza, že údajne uhrádzal nájomné
v hotovosti avšak na druhej strane uvádza, že žalobkyňa mala urobiť akési vyhlásenie, na základe
ktorého nemala požadovať od žalovaného spätne nájomné. V prípade ak by žalovaný uhrádzal nájomné
v hotovosti ako to tvrdí vo svojom vyjadrení, uvedené vyhlásenie, ktoré mala urobiť žalobkyňa by tak
nebolo potrebným. Obe tieto tvrdenia žalovaného v jeho vyjadrení sa nezakladajú na pravde a sú tak

v príkrom rozpore so sebou samými. Tvrdenia, že žalobkyňa mala učiniť akési vyhlásenie, že nájomné
bude počas uvedeného obdobia uhrádzať výlučne sama, žalobkyňa rezolútne odmieta a považuje
ich za absurdné, vykonštruované a nezakladajúce sa na pravde. Žalobkyňa nemá žiadnu vedomosť
o tom, aby urobila akékoľvek vyhlásenie so žalovaným počas doby kým sa poznali. Z dôvodu, že
uvedené vyhlásenie neexistuje, nemôže tak vzniknúť právny vzťah darcu a obdarovaného a zároveň

sa v tomto prípade nemohla dohodnúť so žalovaným k pristúpeniu záväzku v zmysle ustanovenia §
534 Občianskeho zákonníka. Tvrdenia uvedené vo vyjadrení žalovaného sa nezakladajú na pravde,
sú nedôvodné a v príkrom rozpore. V zmysle vyššie uvedeného navrhujem vyhovieť žalobe v plnom
rozsahu tak ako je to uvedené v žalobe.

14. Z písomného vyjadrenia žalobkyne zo dňa 30.03.2017 adresovaného súdu vyplýva, že táto odmieta
tvrdenia žalovaného. Nie je pravde to, že žalovaný svoj podiel na nájomnom uhrádzal v hotovosti, ani
to, že uhradil polovicu kaucie pri podpise nájomnej zmluvy. Žalovaný sa žiadnym spôsobom nepodieľal
na úhrade nájomného a úhrady realizoval výlučne sama žalobkyňa. Čo sa týka prehlásenia, ktorá
mala žalobkyňa urobiť na základe ktorého nemala požadovať od žalovaného spätne nájomné. V

prípade, ak by žalovaný uhrádzal nájomné v hotovosti ako to tvrdí, uvedené vyhlásenie by nebolo
potrebné, pretože oba tieto tvrdenia žalovaného v jeho vyjadrení sa nezakladajú na pravde a sú v
príkrom rozpore so sebou samým. Tvrdenia, že žalobkyňa mala urobiť akési prehlásenie, že nájomné
bude počas uvedeného obdobia uhrádzať výlučne sama odmieta a považuje ich za absurdne,
vykonštruované a nezakladajúce sa na pravde. Žalobkyňa nemá žiadnu vedomosť o tom, aby urobila

akékoľvek vyhlásenie so žalovaným počas doby kým sa poznali. Z dôvodu, že uvedené vyhlásenie
neexistuje, nemôže tak vzniknúť právny vzťah darcu a obdarovaného a zároveň sa v tomto prípade
nemohla dohodnúť so žalovaným k pristúpeniu záväzku v zmysle ustanovenia § 534 OZ. Tvrdenia
žalovaného uvedené v jeho vyjadrení sa nezakladajú na pravde. Z písomného vyjadrenia žalobkyne
zo dňa 30.03.2017 adresovaného žalovanému vyplýva, že žalobkyňa opätovne a rezolútne uvádza,

že žalovaný neprispieval žiadnou platbou, ktorou by sa podieľal na úhradách nájomného za byt na R.
F. Č. XX Z. A. (ďalej len „Byt“) či platbách za energie súvisiacich s užívaním Bytu. Žalovaný neprispel
žiadnou úhradou za nájom alebo za energie z titulu užívania Bytu v žiadnej čiastke, a teda ani v čiastke
zodpovedajúcej svojmu podielu a už vôbec nie v hotovosti k rukám žalobkyne. Uvedenú skutočnosť
žalovaný nijakým spôsobom do dnešného dňa ani nepreukázal. Žalobkyňa uhrádzala počas celej doby

nájmu Bytu, t. j. od 28.04.2014 do 27.04.2015 mesačné platby z titulu užívania Bytu v celej výške (500,00
EUR/mesačne) výhradne sama. Skutočnosť, že žalobkyňa uhrádzala mesačné platby vo výške 500,00
EUR/mesačne výlučne sama, a to zo svojho účtu v období od 27.05.2014 do 27.04.2015, žalobkyňa
nespochybniteľne preukázala/preukazuje:
(i) Potvrdením o platbe zo dňa 03.12.2015 vystaveným spol. E. K., Q.. A.., ktoré žalobkyňa predložila

tunajšiemu súdu spolu so svojou žalobou a ktoré opätovne predkladá v prílohe tohto vyjadrenia
preukazujúce realizáciu predmetných platieb žalobkyňou z jej bankového účtu v prospech účtu príjemcu,
t.j. prenajímateľa Bytu p. L. W., ako aj(ii) čestným prehlásením p. L. W. o tom, že poberal/prevzal úhrady za nájom Bytu (nájomné a platby
za energie) výhradne od žalobkyne. Uvedenú skutočnosť nikdy nespochybnil ani sám žalovaný, práve
naopak, potvrdil, že tieto platby boli prevádzané žalobkyňou z jej účtu v celej výške prenajímateľovi p.

L. W.. Žalovaný rovnako ani len sčasti nepreukázal, že by akúkoľvek čiastku na úhradu nájomného či
platieb za energie odovzdal do rúk žalobkyne v hotovosti alebo akýmkoľvek iným spôsobom. Uvedené
žalovaný nepreukázal za žiadne obdobie, a teda ani za obdobie trvania nájomného mimo času od
26.07.2014 do 26.01.2015, kedy mal žalovaný trpieť podľa jeho tvrdení zdravotnými problémami.
Poskytnutie akýchkoľvek peňažných prostriedkov žalovaným žalobkyni na účely úhrady platieb za nájom

Bytu žalobkyňa popiera, nakoľko takéto plnenie od žalovaného nikdy neobdŕžala. Tvrdenie žalovaného,
že od 26.07.2014 do 26.01.2014 trpel vážnymi zdravotnými problémami sa vôbec nezakladá na
pravde. V uvedenom termíne prebiehalo iné súdne konanie žalovaného vo veci zvýšenia výživného
navrhovateľky C. G., na ktorom bola žalovaným predložená neobjektívna lekárska správa preukazujúca
údajnúpráceneschopnosťžalovaného.Avšaktátojehoobranabolavýlučneúčelováazjavnákvôlivýške
predmetného výživného nezakladajúca sa na jeho reálnom zdravotnom stave. Žalobkyňa rozhodne trvá

aj na svojom predchádzajúcom vyjadrení v zmysle, že neučinila žiadne vyhlásenie, v ktorom nemala
požadovať od žalovaného spätné nájomné. Žalobkyňa nemá žiadnu vedomosť o predmetom vyhlásení
a uvedené tvrdenie absolútne popiera. Akékoľvek dôkazy v podobe výsluchov osôb v rodinnom či
inom obdobnom alebo blízkom vzťahu so žalovaným uvedenú skutočnosť nemôžu nijako relevantne
preukázať, pričom navrhujem súdu, aby výsluchy svedkov navrhnutých žalovaným v jeho vyjadrení zo

dňa 07.11.2016 nepripustil. Jednak mám za to, že uvedené osoby sú zaujaté z dôvodu ich vzťahu
k žalovanému, ako aj za to, že žalovaný nijakým spôsobom neuviedol aké skutočnosti majú byť
predmetnými výsluchmi preukázané v rozpore s ust. § 197 Civilného sporového poriadku, ktoré upravuje
presné náležitosti návrhu na výsluch svedka. Skutočnosť, že týmito výsluchmi má žalovaný v úmysle
preukazovať údajné vyhlásenie žalobkyne o darovaní sa žalobkyňa iba domnieva (keďže žalovaný

nijakým spôsobom neozrejmil, čo majú tieto dôkazy preukázať), vzhľadom na začlenenie predmetného
návrhu na vykonanie dôkazu na záver odseku vyjadrenia žalovaného zo dňa 07.11.2016 týkajúceho sa
daného vyhlásenia.
Z vyššie uvedeného zároveň nepochybne vyplýva, že v takomto prípade (neexistencie údajného
vyhlásenia žalobkyne o nepožadovaní vrátenia úhrad ňou zaplatených za nájom Bytu za žalovaného)

nemohol vzniknúť ani právny vzťah darcu a obdarovaného, nakoľko žalobkyňa nikdy neprejavila svoju
vôľu uvedené platby (v podiele zodpovedajúcom povinnosti žalovaného) „darovať“ žalovanému, resp.
tieto od neho nikdy nežiadať späť, nakoľko takáto vôľa u žalobkyne nikdy nebola a ani naďalej nie je.
Rovnako tak majú za to, že aj keby k takémuto vyhláseniu žalobkyne došlo, čo však naďalej absolútne a
bezvýhradnepopierajú,nebolisplnenézákonompredpokladanépodmienkynavznikaplatnosťtakéhoto

právneho úkonu (darovania peňazí). Dopĺňa, že podľa ust. § 628 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí,
že: „Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak
nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.“ K vzniku darovacej zmluvy by v tomto prípade
definitívne nemohlo dôjsť vo vzťahu k akýmkoľvek budúcim plneniam (predstavujúcim budúce mesačné
platby realizované po uskutočnení údajného vyhlásenia žalobkyne a teda po darovaní), nakoľko zákon

v takých prípadoch požaduje na platnosť darovacej zmluvy písomnú formu. Jej nedodržanie spôsobuje
absolútnu neplatnosť právneho úkonu, nakoľko ide o písomnú formu požadovanú priamo zákonom.
Darovacia zmluva medzi účastníkmi však nikdy uzavretá nebola a už vôbec nie v písomnej forme.
Písomná forma darovacej zmluvy pri hnuteľných veciach sa nevyžaduje v prípadoch, ak má dôjsť
k odovzdaniu a prevzatiu hnuteľnej veci v okamihu darovania - ide o prípad tzv. reálnej darovacej

zmluvy. Podmienkou pre jej vznik je fyzické odovzdanie daru obdarovanému pri darovaní. Takáto
situácia rovnako nemohla nijakým spôsobom nastať, nakoľko peňažné prostriedky boli vždy uhrádzané
z bankového účtu žalobkyne priamo na účet prenajímateľa (p. L. W.), pričom tento vždy prijímal
peniaze ako plnenie poskytované jemu ako oprávnenej osobe z titulu nájmu Bytu. Pán W. nikdy nebol
splnomocnenýnaprevzatiepeňazíakosplnomocnenecžalovanéhoakoúdajnéhoobdarovaného,ateda

ani týmto spôsobom nemohol vzťah z titulu darovania medzi účastníkmi vzniknúť, nakoľko k odovzdaniu
peňazí žalobkyňou žalovanému nikdy nedošlo. Tvrdenia o darovaní uvedených peňažných prostriedkov
popiera, pričom naďalej zdôrazňuje, že takáto vôľa u nej ako žalobkyne nikdy nebola. Pokiaľ ide o
tvrdenie žalovaného o tom, že žalobkyňa mala údajným vyhlásením zároveň uzavrieť so žalovaným
dohodu o pristúpení k záväzku podľa § 534 Občianskeho zákonníka, toto je rovnako absolútne

nepravdivé a zároveň v kontexte jeho ostatnej časti vyjadrení celkom nelogické a rozporuplné. Pokiaľ
totiž žalobkyňa mala urobiť prejav vôle smerujúci k darovaniu peňažných prostriedkov predstavujúcich
podiel žalovaného na platbách súvisiacich s užívaním Bytu v čase existencie jeho údajného zlého
zdravotného stavu, nemohol jej súčasne vzniknúť vzťah z titulu pristúpenia k záväzku, nakoľko „predarovaciuzmluvujeďalejcharakteristickázásadaliberality:poskytnutiedarunesmiebyťplnenímprávnej
povinnosti, ktorá by povinnému vyplývala zo zákona alebo z uzavretej zmluvy“ [Fekete, I.: Občiansky
zákonník 2. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, s. 1877]. Z uvedenej konštrukcie predostretej

žalovaným by totiž podľa nej vznikol práve tento absurdný vzťah, na základe ktorého by bola povinná
na základe dohody o pristúpení k záväzku plniť niečo, čo som mu darovala. Ide právne o absolútne
nelogickú situáciu, ktorá však v danom prípade aj tak vôbec nenastala, nakoľko k žalovaným tvrdenému
vyhláseniu z jej strany nikdy nedošlo. Z uvedeného však možno podľa jej názoru vyčítať úpornú
snahu žalovaného vyhnúť sa plneniu, na ktoré je zo zákona povinný. Ako možno z vyššie uvedených

skutočností vyvodiť, k uzavretiu darovacej zmluvy, či už reálnej alebo konsenzuálnej (pri poskytnutí daru
v budúcnosti), v danom prípade nedošlo a ani nemohlo dôjsť. V súvislosti s údajným uzavretím dohody o
pristúpení k záväzku si ešte dovolí zdôrazniť, že zákon v § 534 Občianskeho zákonníka nepredpokladá
riešenie ďalšieho postupu účastníkov v prípade splnenia povinnosti osoby, ktorá pristúpila k záväzku
dlžníka a tento splnila. Zdôrazňujeme, že ide stále o plnenie záväzku dlžníka. Občiansky zákonník totiž v
§534uvádza,že:„Ktosasdlžníkomdohodne,žesplníjehozáväzokvočijehoveriteľovi...“.Vprípade,ak

satedaúčastnícipredmetnejdohodyvýslovnenedohodnúinak,napríklad,žeposkytnutéplnenienemusí
dlžník osobe preberajúcej záväzok vrátiť, vzniká tu záväzok dlžníka tieto prostriedky vrátiť, inak by došlo
na jeho strane k bezdôvodnému obohateniu. Aj napriek uvedeným skutočnostiam však poukazuje na to,
že takýto vzťah nijakým spôsobom medzi ňou ako žalobkyňou a osobou údajne preberajúcou záväzok
žalovanéhovzniknúťnemohol,nakoľkodotknutévyhlásenienikdyžalobkyňouurobenénebolo.Mázato,

že prípadné zdravotné problémy u žalovaného sú vzhľadom na neexistenciu právneho vzťahu darovania
medzi účastníkmi absolútne bezpredmetné, nezbavujúce žalovaného povinnosti plniť si svoje peňažné
záväzky, pričom dôkaz č. 4 (Výsluch svedka C. G.) navrhli súdu vykonať iba za predpokladu, že to súd
bude považovať za nevyhnutné na preukázanie skutočností rozhodujúcich pre tento spor. Tvrdenie, že
žalovaný uhradil polovicu kaucie, vrátane polovice prvého nájomného za užívanie Bytu (za obdobie od

28.04.2014 do 27.05.2014) pri podpise Nájomnej zmluvy sa taktiež absolútne nezakladá na pravde.
Celú kauciu, vrátane prvého nájomného za Byt uhradila výlučne a v celom rozsahu sama žalobkyňa
pri podpise nájomnej zmluvy dňa 25.04.2014. Žalobkyňa v prílohe tohto vyjadrenia zasiela okresnému
súdu doklad o poplatku za depozit za nájom bytu (kauciu) preukazujúci úhradu vo výške 500,00 EUR
zo dňa 25.04.2014 z titulu platby na účel zloženia depozitu (kaucie) a zároveň týmto odkazujú na dôkaz

č. 2 tvoriaci prílohu tohto vyjadrenia (čestné prehlásenie p. L. W.). Pokiaľ ide o nedoplatok na platbách
za energie, žalobkyňa na vlastné náklady uhradila vymaľovanie celého Bytu ako kompenzáciu na jeho
úhradu. Túto čiastku však od žalovaného uhradiť nežiada. Akékoľvek argumenty žalovaného týkajúce
sa toho, že by žalobkyňa mala vrátiť žalobcovi druhú polovicu depozitu, príp. mala predložiť vyúčtovanie
energií, či tvrdenia o údajnej nemožnosti vyčísliť reálnu spotrebu energií za obdobie trvania nájmu z

dôvodu, že po jeho skončení Byt užívala žalobkyňa sama, považujú za celkom bezpredmetné a účelové.
Všetky uvedené výhrady totiž nijakým spôsobom nesmerujú k povinnostiam žalobkyne, nakoľko táto
bola rovnako ako žalovaný nájomcom predmetného Bytu. Aj keby žalovaný uhradil polovicu depozitu
žalobkyni,abyichposkytlaprenajímateľovi,akotvrdížalovaný,čožalobkyňanaďalejpopiera,predmetný
depozit by predsa nebol zaplatený jej, ale prenajímateľovi. Okrem toho by chcela poznamenať, že

žalovaný vrátenie uvedenej čiastky nikdy od žalobkyne nežiadal, čo podľa nej rovnako potvrdzuje, že
ide výlučne o účelovú argumentáciu potvrdzujúcu, že žalovaný uvedené peňažné prostriedky žalobkyni
nikdy neposkytol. V ďalšom rade by chcela poukázať na to, že podanou žalobou si len uplatňuje ako
žalobca nárok, ktorý jej podľa práva prináleží a to všetko v súlade so zákonom. Preto akékoľvek tvrdenia
o pomste voči žalovanému popiera a opäť tieto považuje iba za účelovú obranu žalovaného. Žiada súd,

aby nevyhovel návrhu žalovaného na vykonanie dôkazu navrhnutého žalovaným v podobe písomného
svedectva svedkyne R. A. alebo akéhokoľvek iného dôkazu týkajúceho sa alebo akokoľvek súvisiaceho
s predmetným dedičským konaním. Pani R. A. bola bývalou manželkou poručiteľa pána A., ktorý bol
jej partnerom. V predmetom dedičskom konaní závetom pán A. ako poručiteľ urobil dedičkou ju (okrem
ďalšieho dediča), čím v podstate vylúčil z dedenia pani A.. Po nahliadnutí do spisu z textu predloženého

svedectva zistila, že svedectvo je len súhrnom osobných invektív pani A. voči nej založených na
nepravde a osobnej nevraživosti svedkyne adresovanej voči jej osobe, v snahe uškodiť či ublížiť jej.
Zastáva názor, že aj keby boli skutočnosti tvrdené p. A. v predmetnom písomnom svedectve pravdou,
čo popiera, veci týkajúce sa daného dedičského konania absolútne nesúvisia s prejednávanou vecou
a preto podľa jej názoru nie je dôvod na vykonanie daného dôkazu a jeho vykonanie dôrazne namieta.

Nepripustenie tohto dôkazu navrhuje rovnako z dôvodu, že žalovaný opätovne nijakým spôsobom
neuviedol,akéskutočnostimajúbyťpredmetnýmdôkazompreukázané.Pokiaľbyvšaknajehovykonaní
žalovaný trval, prípadne by mal súd v úmysle na predmetný dôkaz prihliadnuť, navrhuje súdu, aby bola
svedkyňa p. A. predvolaná na pojednávanie a aby osobne vypovedala priamo na súde, nakoľko má vúmysle svedkyňu podrobne vypočuť. S prihliadnutím na všetky vyššie uvedené skutočnosti tak má za to,
že tvrdenia uvedené vo vyjadrení žalovaného sa nezakladajú na pravde, sú nedôvodné, neobjektívne a
v mnohých prípadoch celkom bezpredmetné. Preto tunajšiemu súdu navrhli vyhovieť žalobe doručenej

súdu dňa 09.03.2016 v plnom rozsahu tak, ako je to uvedené v jej písomnom podaní.

15. Z pokladničného dokladu na čl. 79 (originál nach. sa v prílohovej obálke) vyplýva, že žalobkyňa
uhradila prenajímateľovi sumu 500 eur. Ako účel úhrady bol uvedený depozit na dvojizbový byt. Čo sa
týka nezrovnalosti v dátume, mal súd za to, ide o chybu v písaní, pretože iné skutočnosti preukázané

neboli.

16. Z písomného vyjadrenia žalovaného zo dňa 10.05.2017 vyplýva, že napriek sudcovskej koncentrácii
konania a nariadenému pojednávaniu v danej veci na deň 21.06.2017, žalobkyňa doručila tunajšiemu
súdu Vyjadrenie žalobkyne 2 spolu s ďalšími dôkazmi majú za to, že žalobkyňa ňou tvrdené skutočnosti
vo vyjadrení žalobkyne 2, ako aj dôkazy priložené k vyjadreniu žalobkyne 2 nepredložila včas, a preto

súd v zmysle § 167 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) nemusí
na Vyjadrenie žalobkyne 2, ako aj na dôkazy priložené k Vyjadreniu žalobkyne 2 prihliadať, nakoľko
ide o žalobkyňou tvrdené skutočnosti, ako aj dôkazy, ktoré mohla súdu predložiť už v Žalobe, resp. vo
Vyjadrení žalobkyne, pretože žalovaný aj vo Vyjadrení k žalobe, ako aj vo Vyjadrení žalovaného uvádzal
rovnaké tvrdenia a na svojich vyjadreniach stále trvá. Pre úplnosť len uvádzajú, že žalobkyňa sa mylne

domnieva, že darovacia zmluva v danom prípade musí mať podľa § 628 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov obligatórne písomné formu. Je pravda, že prevzatie
darovaných vecí obdarovaným od darcu sa spravidla deje odovzdaním a prevzatím vecí z ruky do ruky.
Podľa okolností konkrétneho prípadu však nie je vylúčené, aby k prevzatiu došlo aj inak (porovnaj R
1/1979 s. 5). K odovzdaniu a prevzatiu daru došlo v danom prípade zaplatením nájomného žalobkyňou

aj za žalovaného v čase, keď mal žalovaný vážne zdravotné problémy, t.j. darovacia zmluva nemusí
mať písomnú formu. Nešlo totiž o darovanie do budúcnosti, nakoľko žalobkyňa učinila vyhlásenie, že
toto ňou už zaplatené nájomné aj za žalovaného nebude požadovať späť. Navyše predmetom darovacej
zmluvy nemusí byť len vec, ale môže ním byť aj poskytnutie iného majetkového prospechu, ako napr. v
danom prípade zaplatenie nájomného. Žalovaný vo Vyjadrení k žalobe navrhol výsluch svedkov s tým,

že prítomnosť svedkov na pojednávaní zabezpečí. Z § 197 ods. 1 CSP nevyplýva, tak ako by tomu bolo
v prípade, ak by žalovaný požiadal súd o predvolanie uvedených svedkov podľa § 197 ods. 2 CSP, aby
označil skutočnosti, ktoré majú byť výsluchom svedkov preukázané, aj keď z Vyjadrenia k žalobe to
nepochybne vyplýva. Zároveň len preto, že svedkov, ktorých výsluch žalovaný navrhol a ktorých účasť
na pojednávaní zabezpečí, žalovaný pozná, nie je možné bez ďalšieho považovať za zaujatých. Napriek

tomu, že to s týmto sporom nesúvisí, žalobkyňa predložila súdu aj jej Výzvu na vydanie hnuteľných
vecí zo dňa 30.03.2017 (ďalej len „Výzva“). Žalovaný žalobkyni listom zo dňa 05.04.2017 odpovedal, že
nemá a ani nemal v držbe žiadne osobné veci žalobkyne, ani kópiu dedičského spisu, ktorý požaduje
vo Výzve a ani jej iné osobné doklady, či dokumenty a z tohto dôvodu jej ich nemôže vydať.

17. Z výpovede žalobkyne vyplýva, že keď bývali spolu so žalovaným, žalovaný žiadal, aby bol uvádzaný
len on. Keďže bývali spolu v podnájme, trvala na tom, aby boli uvedení obaja. Takto sa s ním dohodla.
Žalovanýpovedal,žebudezdieľaťspoločnúdomácnosť,náklady,abudejejplatiť,atopolovicu.Povedal,
že sumu prevedie na jej bežný účet. Povedal, že bude prispievať. Na úhradu nájomného jej neprispieval.
Vyhováral sa, že má výživné, že musí platiť na syna. Následne mal zdravotné problémy, začal sa jej

vyhrážať, že jej niečo urobí. Musela mu zaplatiť lekára v súvislosti s jeho zdravotnými problémami, aby k
nemu išiel. Mal myšlienky ohľadom toho, že ublíži jej a synovi. Preto sa tohto človeka zľakla na základe
čoho začali vznikať problémy medzi nimi. Keď chodili na nákupy, vyčítal jej, že si niečo kúpila. Pokiaľ
chodili k jeho rodičom, jeho mama mu nabalila len konzervy a kuracie mäso. Aj keď mal gastrolístky,
tak tieto jej nedával. Na stravu jej nedával nič. Zvykol si, že všetko platila ona. Následne mu povedala,

že takto to ďalej nejde. Neskôr žalovaný začal užívať lieky a keďže jej vravel, že nemá peniaze na ich
kúpu, žiadal ju, aby ich kúpila ona. Čo sa týka tvrdenia o tom, že bol práceneschopný, bolo to v súvislosti
s tým, že mal spor ohľadom výživného a vybavili mu doklad, že je chorý. Poberal 200 eur polroka na
čo mal nárok zo zákona. Povedal jej, že keď bude lepšie zarábať, potom jej bude prispievať. K ničomu
sa nedostala. Následne sa rozišli. Žalovaný berie tento spor ako pomstu, čo nie je pravda. Z jej strany

nejde o žiadnu pomstu.

18. Žalobkyňa na otázku svojho právneho zástupcu, aby sa vyjadrila k dohode ohľadom platenia
nájomného, či niekedy žalovanému prisľúbila, že určitú časť od neho nebude požadovať a či plnenie,ktoré poskytla na nájomnom za žalovaného mala v úmysle od tohto plnenia mala v úmysle upustiť,
žalobkyňa uviedla, že nemala v úmysle upustiť. Stojí si za tým, čo povedala. Na otázku svojho
právneho zástupcu, či bol medzi ňou a žalovaným dohodnutý nejaký podiel ohľadom plnenia nájomného,

žalobkyňa uviedla, že áno, žalovaný jej sám navrhol, že jej bude dávať podiel, keď prídu na Slovensko
a spolu budú bývať, budú sa spoločne podieľať na domácnosti. Na otázku, koľko to bolo, žalobkyňa
uviedla, že išlo o polovicu, podiel pol na pol. Garážové státie za motorové vozidlo si platila výlučne ona
sama. Toto od žalovaného nepožadovala. Žalobkyňa na otázku svojho právneho zástupcu, ako hradila
nájomné prenajímateľovi, uviedla, že na účet. Žalobkyňa na otázku právneho zástupcu, či plnenie pre

žalovaného niekedy považovala ako dar pre žalovaného, žalobkyňa uviedla, že nie.

19. Žalobkyňa na otázku svojho právneho zástupcu, ako sa platilo nájomné, výška, ako nájomné
ovplyvňovalo výšku spotreby energií, žalobkyňa uviedla, že tak ako sa dohodli s pánom W.. Vždy pri
tomto bol prítomný aj pán V., ktorý to počul. Na otázku právneho zástupcu žalovaného odkiaľ mala
peniaze na platenie nájomného, uviedla, že od 19.tich rokov pracovala v G.. Na otázku právneho

zástupcu žalovaného ako a kde zaplatila kauciu, žalobkyňa uviedla, že bolo to v byte, kde boli v
podnájme. Na dotaz ako to prebiehalo, žalobkyňa uviedla, že o tomto má vedomosť žalovaný. Presne sa
na okolnosti momentálne nepamätá. Na otázku, či tento doklad bol vyhotovený dodatočne, žalobkyňa
uviedla, že nie. Na otázku, prečo je tam uvedený zlý dátum, žalobkyňa uviedla, že všetky dátumy sedia.
V roku trinástom žila ešte v M.. Čo sa týka zlého roku, zrejmé sa pán W. pomýlil. Žalobkyňa na otázku,

ako a kde zaplatila nájomné za prvý mesiac nájmu, žalobkyňa uviedla, že prvé nájomné - podiel z neho
nežiadajú, nie je zahrnuté v žalobe. Prvé nájomné bolo zaplatené podľa dokladu.

20. Právny zástupca žalobkyne poukázal že tento nájom nie je predmetom žalobného návrhu. Nájom je
od28.04.do27.04.Žalobkyňauviedla,žeuhrádzanieprvéhonájomnéhonesúvisíspredmetomkonania,

nakoľko nie je predmetom žalobného návrhu.

21. Žalobkyňa na otázku právneho zástupcu žalovaného, ako postupovala po ukončení nájmu, ako
odovzdala byt prenajímateľovi, žalobkyňa uviedla, že zostala v podnájme ďalej bývať. Poukazuje, že
13.04.2015 o 15:30 hod. žalovaného vyhodila z bytu o čom informovala pána W., nakoľko si vypratal z

bytu všetky veci, odsťahoval sa a našiel si iný byt. Žalobkyňa na otázku právneho zástupcu žalovaného,
či po skončení nájmu pánom V. si odpísala stav meračov v byte, žalobkyňa uviedla, že žalovaný nemal
žiaden záujem, takže pána W. nekontaktoval. Pán W. toto odpisovanie nepovažoval za nutné. Mala s
ním dohodu. Keďže pokračovala v nájme, nebolo to preňho potrebné.

22.Zvýpovedežalovanéhovyplýva,žečosatýkanájmov,tietobolitri.Žalovanýuviedol,žežilspaniP.C.
v prenajatom byte. Tvrdenia žalobkyne o tom, že chcel, aby bol sám na zmluve nie je pravda. Chcel, aby
boli obidvaja na zmluve. Dohoda bola taká, že peniaze žalobkyni bude platiť na ruku. Preto sa dohodli,
že peniaze bude posielať ona z účtu, nakoľko mala aj väčší príjem, nakoľko keby jemu z výplaty 500
eur stiahli, nemal by peniaze na výplatu šekov. Bývali tam spolu, byt zdieľali spolu. Stravu a takéto veci

riešili napoly. Nájomné uhrádzal pani P. vždy za daný mesiac na ruku, a to v daný mesiac, keď trebalo
nájom zaplatiť. Čo sa týka jeho zdravotného stavu, čo bol pol roka nezamestnaný, sú lekárske správy o
tom, že vzatý záchrannou lekárskou službou, že bol hospitalizovaný v srdcovo-cievnom ústave. Čo sa
týka tvrdenia o úhrade liekov, išlo o lieky v hodnote cca 0,20 centov na čo mal. Pokiaľ chcela žalobkyňa
kúpiť niečo viac, on jej v tom nebránil. Žalovaný na otázku právneho zástupcu žalobkyne z akého príjmu

uhrádzal svoj podiel nájmu, žalovaný uviedol, že z príjmu zo zamestnania. Jeho príjem bol okolo 600 eur
plus mal brigádu, vozil ľudí. Z toho mal nejaký príjem. Z toho bolo možno 150 eur mesačne. Žalovaný
na otázku právneho zástupcu žalobkyne, prečo bolo z jeho strany problém s uhrádzaním nájomného k
čomu žalovaný uviedol, že nebol to problém. Na dotaz, prečo bolo uhrádzané nájomné z účtu žalobkyne
k čomu žalovaný uviedol, že k tomuto sa vyjadroval. jeho príjem bol nižší a keby zo svojho príjmu boli

uhrádzané nájomné, nemal by peniaze na úhradu šekov. Žalobkyňa mala vyšší príjem, preto sa takto
dohodli.

23. Žalovaný na otázku právneho zástupcu žalobkyne, či vie preukázať, že svoj podiel nájomného
žalobkyni uhradil, žalovaný uviedol, že sú na to svedkovia, ktorí to dosvedčia. Ináč to dosvedčiť nevie,

nakoľko jej dôveroval. Právny zástupca žalobkyne ho dotazoval, či nemá nejaké výpisy z bankomatov.
Žalovaný na otázku právneho zástupcu žalobkyne ohľadom svojho zdravotného stavu, či sa niekedy
cítil tak, že mohol ohroziť žalobkyňu, žalovaný uviedol, že nie. Žalovaný na otázku svojho právneho
zástupcu, akou sumou na nájomnom uhrádzal, uviedol, že 250 eur.24. Žalovaný na otázku svojho právneho zástupcu, aby popísal obdobie v čase, keď mal zdravotné
problémy, ako sa vtedy dohodli s platením nájomného, žalovaný uviedol, že prácu nezvládal, keďže mal

problémy s vysokým krvným tlakom. Bola to štvorzmenná prevádzka a veľkú príčinu na tom mala aj
žalobkyňa, ktorá tvrdila, že chce ho mať doma, nielen v práci. Sľúbila mu, že pokiaľ sa nedá zdravotne
dokopy a nenájde si adekvátnu prácu, povedala, že nájomné bude uhrádzať a tieto peniaze odo neho
nebude v živote naspäť požadovať. Toto prehlásenie vykonala pred rôznymi známymi, aj pred celou jeho
rodinou. Aj keď ukončil dobu liečenia, vrátil sa do práce, povedala mu, že tieto peniaze odo neho nebude

chcieť, nakoľko zdravie je prednejšie ako peniaze. Chce poukázať na to, že pani P.C. kúpila byt a tento
byt komplet celý prerobil spolu s jej bratom. Každý deň po práci tam pracoval. Žalovaný na otázku svojho
právneho zástupcu, aby popísal ako a kde zaplatili kauciu, žalovaný uviedol, že kaucia bola platená v
reštaurácií M. v A., kde bola prítomná realitná maklérka, O. W. a príjmový doklad podpisovali obaja. Po
tomtodojednaní volalpánoviW.,žeideonejakénedorozumenie,keďžesibolistý,žedokladpodpisovali
obaja. Na otázku svojho právneho zástupcu, kto všetko bol prítomný pri preberaní kaucie, žalovaný

uvádza: realitná maklérka, pani P. a pán W., nakoľko bol vtedy v práci. Na otázku svojho právneho
zástupcu, v akom pomere túto kauciu uhradili spolu so žalobkyňou, uviedol, že pol na pol. Žalovaný na
otázku svojho právneho zástupcu, aký má vzťah k žalobkyni, uviedol, že je sklamaný z toho, ako sa
žalobkyňa zachovala. Nečakal to od nej. Chce poukázať na to, že žalobkyňa ho chcela zdiskreditovať,
nakoľko po nástupe do práce každý tretí deň volala zamestnávateľa, že nie je schopný pracovať.

25. Žalovaný na otázku právneho zástupcu žalobkyne uvádza, že nájomné uhrádzal tak, ako uvádzal. V
deň, keď bolo potrebné uhradiť nájomné, uhrádzal ho na ruku žalobkyne. Na otázku, aby bližšie popísal,
kde a kedy toto nájomné uhrádzal žalobkyni, uviedol, že uhrádzal ho v byte, ktorý spoločne užívali.
Právny zástupca dotazuje žalovaného, aby sa vyjadril z čoho toto nájomné uhrádzal, keď od 25.07.2014

bol nezamestnaný, evidovaný na Úrade práce k čomu uviedol, že v tom čase bol práceneschopný, mal
zdravotné problémy. Žalobkyňa povedala, že zdravie je prednejšie a preto nájomné nemusím uhrádzať.
Na otázku aby každý mesiac presne uviedol okrem obdobia, kedy podľa neho nebol povinný platiť
nájomné, kde, ako a kedy ho uhrádzal k čomu žalovaný uviedol, že v daný mesiac v byte na ruku pani
P.. Dátum si nepamätá.

26. Z výpovede svedkyne C. G. vyplýva, že strany konania pozná. Pozná navrhovateľku, pozná aj
odporcu,nakoľkojejehobývalápriateľka.Snavrhovateľkousaspoznala,keďnavrhovateľkasodporcom
začali spolu žiť. Bližšie sa spoznali až v čase, keď začali mať problémy. O probléme vie. Narozprávala
sa o tom s pani navrhovateľkou. Povedala jej ako fungovali a ako žili. Vie preto presne, kto čo všetko

hradil. Svedkyňa na otázku súdu, aby uviedla, ako to bolo s platením nájomného, úhradami, uviedla,
že v čase, keď spolu žili a mali najviac práce, súdila sa s odporcom ohľadom výživného. V tej dobe na
súdoch tvrdil, že nemá peniaze a nemá z čoho, že mu finančné vypomáha priateľka pani P.. V tej dobe
bol nezamestnaný. Všetky výdavky tvrdil, že mu pomáha navrhovateľka. Svedkyňa na otázku právneho
zástupcu žalobkyne, aby uviedla, ako sa vyjadroval žalovaný o vzťahu s pani P., svedkyňa uviedla, že

čo vie, povedal, že rozprával ako si našiel priateľku, ako je finančne zabezpečená. Má aj od iných ľudí,
ako sa ňou chválil, koľko má peňazí. Časom, keď mali súdy, stále tvrdil, že ona ho živí a finančne mu
pomáha. Svedkyňa na otázku právneho zástupcu žalobkyne, či bola niekedy svedkom, ako žalovaný
uhrádzal časť nájomného žalobkyni, svedkyňa uviedla, že nie. Ani pri ich súdoch nikdy nehovoril o tom,
že by jej platil nejaké nájomné. Svedkyňa na otázku právneho zástupcu žalobkyne, či má vedomosť

o tom, žeby mu s úhradou jeho záväzkov pomáhal niekto z rodiny, svedkyňa uviedla, že nie. Myslí si
to, nakoľko s bratmi poriadne nevychádzal. On žil v K., nemyslí si to. Svedkyňa na otázku právneho
zástupcu žalovaného, aby uviedla, aké má vzťahy so žalobkyňou, svedkyňa uviedla, že má dobré
vzťahy, sú kamarátky. Na otázku, aké mala vzťahy so žalobkyňou, keď žalobkyňa žila so žalovaným,
svedkyňa uviedla, že žiadne. Neboli zoznámené, ani v kontakte. Svedkyňa na otázku právneho zástupcu

žalovaného, aby uviedla, aké mala vzťahy so žalovaným, keď spolu žili so žalobkyňou, svedkyňa
uviedla, že žiadne. Jediné, čo boli v kontakte, boli súdne pojednávania. Svedkyňa na otázku právneho
zástupcu žalovaného, aby uviedla, kedy jej žalobkyňa povedala to, že žalovaný sa nepodieľal na úhrade
nájomného, svedkyňa uviedla, že bolo to v období, kedy sa rozchádzali, kedy ju kontaktovala. Začali si
rozprávať, čo a ako bolo medzi nimi a medzi nami.

27. Z výpovede svedka B. V. vyplýva, že žalovaný je jeho brat a žalobkyňa je jeho bývala priateľka.
To, čo je predmetom konania vie toľko, že chce žalobkyňa od neho nejaké peniaze. Dôvodom bolo
to, že sa oňho starala a udržiavala si ho. O týchto veciach vie, nakoľko tam býval a navštevoval ich.Býva tiež v K. a navštevovali sa. Nájomné čo platil, platili spolu, pokiaľ on vie. Párkrát to videl. Brat
dával peniaze. Peniaze dával žalobkyni. Svedok na otázku právneho zástupcu žalovaného, aby uviedol
a popísal, ako sa žalobkyňa a žalovaný podieľali na úhrade nákladov za spoločnú domácnosť, svedok

uviedol, že tak, ako to pred chvíľkou povedal, navštevovali sa. Videl ako jej dával peniaze. Nákupy
robili spoločne. Nevie, čo konkrétne ona tým myslela. Na otázku, ako sa podieľali na hospodárení,
svedok uviedol, že spoločne. Na dotaz právneho zástupcu, ako platili bežné výdavky v domácnosti,
svedok uviedol, že všetko spoločne napoly. Svedok na otázku právneho zástupcu žalovaného, aby
popísal akou formou platili nájomné, svedok uviedol, že vie, že L. jej dával peniaze v hotovosti. To,

ako to ona platila, už nevie. Svedok na otázku právneho zástupcu žalovaného, aby uviedol, aké mal
žalovaný v čase, keď spolu žili, zdravotné problémy, svedok uviedol, že o zdravotných problémoch sa
veľmi nebavili. Mal problémy s tlakom, párkrát ho odviezla sanitka. Čo ďalej bolo viac nevie. Na otázku
právneho zástupcu žalovaného, či v tej dobe pracoval, svedok uviedol, že v tej dobe bol na maródke, sa
mu zdá. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, ako v tej dobe uhrádzali nájomné, svedok uviedol,
že vie, že V. sa vyjadrila, že sa oňho postará, že si nebude nič nárokovať. Hovorila to všade, že sa

postará. Celú dobu, pokiaľ boli spolu, to vravela. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, kedy to
hovorila a pred kým, svedok uviedol, že hovorila to pred kamarátmi, známymi, rodinou. Netajila sa tým.
Hovorila, že je zabezpečená. Hovorila, že sa oňho postará. Na otázku právneho zástupcu žalovaného,
ako to bolo v čase, keď opäť nastúpil do práce, svedok uviedol, že vie, že išli opäť do toho tak, že
všetko bolo napoly. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, svedok, aký mali vzťah žalobkyňa so

žalovaným, svedok uviedol, že klasický, ako každý, keď ide spolu bývať. Všetko bolo v poriadku. Keď sa
rozchádzali, strašne sa zmenila. Po rozchode mu vyvolávala. Tvrdila, že za všetko môže naša mama,
pritom to nebola pravda. Povedala, že ho ľúbi a že to ukáže. Povedala, že ona mu to spočíta a od
vtedy prerušili telefonáty. Svedok na otázku právneho zástupcu žalobkyne, aby presne povedal, kedy,
ako, kde to bolo, akú sumu uhrádzal žalovaný nájomné žalobkyni, svedok uviedol, že bolo to v A. v

byte a bolo to formou tak, že peniaze - brat povedal, že dávam ti peniaze za nájomné. Ona povedala
dobré a peniaze zobrala. Možno dvakrát to takto videl. Na dotaz, kedy to bolo, aká suma to bola, svedok
uviedol, že nevie, boli tam zelené bankovky, nepočítal to. Na dotaz súdu, či vie uviesť bližšie obdobie,
mesiac, uviedol, že to bolo niekedy pred letom. Rok sa nepamätá. Svedok na otázku právneho zástupcu
žalobcu, koľkokrát navštívil byt strán sporu, svedok uviedol, že 10 možno 15 krát. Svedok na otázku

právneho zástupcu žalobkyne, či nejakým spôsobom finančne vypomáhal žalovanému, svedok uviedol,
že nie. Svedok na otázku právneho zástupcu žalobkyne, či mal vedomosť o tom, ako mal vedený účet
žalovaný, svedok uviedol, že nie.

28. Z výpovede svedka Y. V. vyplýva, že žalovaný je jeho brat a žalobkyňa je jeho bývalá priateľka.

Svedok uviedol, že vie, čo je predmetom konania. Svedok na dotaz súdu, aby uviedol najskôr, čo vie
o úhradách nájomného a užívaní bytu, svedok uviedol, že domácnosť viedli na polovicu. Čo sa týka
nájomného, taktiež na polovicu. Svedok na otázku právneho zástupcu žalovaného, aby popísal niečo
bližšie o tom, ako sa žalobkyňa so žalovaným podieľali na úhradách nákladov zo spoločnej domácnosti,
svedokuviedol,žetuprítomnážalobkyňa,keďchodilaknímdomov,hovorila,žedomácnosťvedúnapoly

a že všetko uhrádzajú napoly, či nákup raz uhrádzal L.Á., raz ona. Svedok na otázku právneho zástupcu
žalovaného, aby uviedol, čo vie o tom ako platili nájomné, svedok uviedol, že platili to napoly. Na otázku
právneho zástupcu žalovaného, akou formou to platili, svedok uviedol, že platil hotovosťou. Mal brigádu,
bol platený na ruku. Svedok na otázku právneho zástupcu žalovaného, aby uviedol, čo vie o tom, aké
mal žalovaný zdravotné problémy v čase, keď spolu žili, svedok uviedol, že brat mal ťažké problémy s

tlakom, odpadával, viackrát mu bola volaná záchranná služba, stále mu bolo zlé. Bol práceneschopný.
Lekári mu nevedeli zistiť z čoho to má. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či v predmetnej dobe,
keď mal zdravotné problémy žalovaný pracoval, svedok uviedol, že v tom čase nepracoval. Nemohol,
nakoľko mu bolo stále zle. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, ako sa potom podieľali na úhrade
nájomného v čase zdravotných problémov, svedok uviedol, že v čase, keď brat nepracoval, slečna P.

u nich rozprávala, pred celou rodinou vyhlásila, povedala, že sa o ich brata postará a že si nebude od
neho spätne pýtať peniaze. Svedok na otázku právneho zástupcu žalovaného, ako to bolo následne,
keď opäť nastúpil do práce, svedok uviedol, že normálne to potom naspäť nabehlo. Platil tak jak stále.
Prítomná žalobkyňa od neho nič nechcela, nežiadala. Bola to veľká láska. Svedok na otázku právneho
zástupcu žalovaného, čo vie o tom, aký mali vzťah žalobkyňa a žalovaný počas spolužitia, svedok

uviedol, že boli spolu, ľúbili sa. Plánovali spolu budúcnosť a teraz tu riešia takéto veci. Svedok na otázku
právneho zástupcu žalovaného, čo vie o tom, aký majú vzťah momentálne po rozchode, svedok uviedol,
že vyvolávala bratovi, nedala mu pokoj. Zobrala mu veci a nechcela mu ich dať. Robila stále napriek.
Svedok na otázku právneho zástupcu žalobkyne, či bol niekedy svedkom toho, ako jeho brat uhrádzalčasť nájomného žalobkyni, svedok uviedol, že nie. Pani P. mu rozprávala o tom, že platia nájom napoly.
Svedok na otázku právneho zástupcu žalobkyne, kto uhrádzal v rozhodnom období pohonné hmoty,
telefón a správu, svedok uviedol, že uhrádzali napoly. Svedok na otázku právneho zástupcu žalobcu,

aby presne popísal, ako to bolo napoly, svedok uviedol, že presne to nevie, čo, ako, kedy platili. Keď išli
domov z K., brat tankoval. Raz sa s nimi viezol. Svedok na otázku právneho zástupcu žalobkyne, aby
uviedol, kde bol v čase, keď uhrádzali nájomné napoly, svedok (či bol na A., či bol v zahraničí) svedok
uviedol, že nespomína si.

29. Z čestného prehlásenia L. W. z 25.01.2017 vyplýva, že tento prevzal peniaze výlučne iba od
žalobkyne za podnájom od 27.05.2014 do 26.06.2015, prehlásil, že prevzal kauciu za byt vo výške 500
eur ako aj to, že sa na základe ústne dohody dohodli s pani P. na vymaľovaní bytu ako kompenzáciu za
úhradu energii. Prehlásil tiež, že žiaden finančné prostriedky od L. V. neprevzal.

30. Zámerom nového Civilného sporového poriadku je snaha o zrýchlenie konania a vytvorenie takých

pravidiel ktoré priebeh konania zhospodárnia, a zároveň vytvoria rámec na efektívnu ochranu celého
spektra práv vyplývajúcich z hmotného práva.

31. Jedným z hlavných cieľov je zabezpečiť dôslednú koncentráciu procesu a dôležitou obsahovou
zmenou, ktorá je spôsobilá prispieť k efektívnemu a rýchlemu konaniu je tiež zvýšenie požiadaviek na

procesnú aktivitu sporových strán, a s tým spojenú procesnú zodpovednosť so sankčnými dôsledkami
v prípadoch procesnej pasivity. Jednou zo základných zmien, ktoré odrážajú predmetnú požiadavku
aktivity sporových strán je skutočnosť, že po novom budú účastníci konania povinní predložiť dôkazy
a rozhodné skutočnosti v zákonných alebo súdom určených lehotách pod hrozbou neprihliadania na
skutočnosti predložené po uplynutí určenej lehoty.

32. Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť
svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Cieľom
dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu v ktorom spočíva na strane sporu.
Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu ktoré vychádza zo skutkového

základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou sporu. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou
povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledkom konania, ktorý závisí od zistených
a vykonaných dôkazov.

33. Uvedený spor súd takto právne posúdil:

34. Podľa ust.§ 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné. V konaní žalovaný nepredložil spoločenskú zmluvu platnú ku dňu zvolania
valného zhromaždenia , neuviedol či pomery v zmysle zákona boli upravené aj stanovami, ani
nepreukázal a ani netvrdil,že by neuplynulo funkčné obdobie výboru oprávneného zvolať valné

zhromaždenie pozemkového spoločenstva.

35. Podľa ust. § 153 ods.1,2 CSP sú strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú
uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a

hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana
nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ide o tzv. sudcovskú koncentráciu konania. stanovenú CSP.
Každá strana v konaní má svoje tvrdenia podoprieť hodnovernými dôkaznými prostriedkami.

36. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami a návrhmi na dokazovanie, ktoré uviedli strany v
konaní súd prejednal vec postupom podľa Civilného sporového poriadku.

37. Podľa ust. § 451 ods. 1,2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením

z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

38. Podľa ust. § 454 OZ bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.39. Podľa ust. § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

40. Podľa ust. § 458 ods.1 OZ musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak
to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná
náhrada.

41.Podľaust.§685ods.1,2,3OZnájombytuvznikánájomnouzmluvou,ktorouprenajímateľprenecháva
nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania;
nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený;
ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone. Nájomnú zmluvu
o nájme družstevného bytu možno uzavrieť za podmienok upravených v stanovách bytového družstva.
Zákony národných rád ustanovia, čo sa rozumie služobným bytom, bytom osobitného určenia a bytom v

domochosobitnéhourčeniaazaakýchpodmienokmožnouzavrieťnájomnúzmluvuonájmeslužobného
bytu, o nájme bytu osobitného určenia a o nájme bytu v domoch osobitného určenia.

42. Podľa ust. § 686 ods. 1,2 OZ nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu
užívania,výškunájomnéhoavýškuúhradyzaplneniaspojenésužívanímbytualebospôsobichvýpočtu.

Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela
písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica. Ak doba nájmu nie je dohodnutá, predpokladá sa, že
zmluva o nájme sa uzavrela na dobu neurčitú.

43. Podľa ust. § 696 ods. 1,2 OZ spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované s užívaním

bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť
nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej zmluvy,
ustanovuje osobitný právny predpis. Úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok
na ne sa platí s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanovuje inak.

44. Podľa ust. § 697 OZ ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním
bytu do piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania.

45. Podľa ust. § 700 ods. 1,2 OZ byt môže byť v spoločnom nájme viacerých osôb. Spoloční nájomcovia
majú rovnaké práva a povinnosti. Spoločný nájom vzniká tiež dohodou medzi doterajším nájomcom,

ďalšou osobou a prenajímateľom.

46. Podľa ust. § 100 ods. 1,2,3 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až 110 ). Na
premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané

právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým
niejedotknutéustanovenie§105.
Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z
vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah
trvá.

47.Podľaust.§101OZ pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčaciadobajetrojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

48. Podľa ust. § 107 ods.1,2,3 Oz právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za

dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a
ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Ak sú účastníci
neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd
na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

49. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právood zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

50. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

51. Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

52.Žalobkyňasapodanoužaloboudomáhala vočižalovanémuzaplateniasumy3000eurspolusúrokmi
z omeškania na tom základe, že dňa 25.04.2014 uzavrela spolu so žalovaným obaja ako nájomca

nájomnú zmluvu, na základe ktorej si prenajali dvojizbový byt na R. F. Z. A.. V nájomnej zmluve sa
obaja nájomcovia zaviazali platiť nájomné a úhrady za energie mesačne vo výške 500 eur. Uviedla,
že za obdobie od mája 2014 do apríla 2015 neuhradil žalovaný prenajímateľovi žiadnu platbu, všetky
platby uhrádzala ona. Za celé obdobie to bolo 6000 eur. Poukázala na ust. § 511 ods. 2,3 OZ a
na to, že na základe uvedeného má žalovaný voči nej dlh vo výške 1 zo sumy 6000 eur, t.j. 3000

eur. Počas konania v zmysle podania doručeného súdu dňa 26.07.2017 tento svoj nárok žalobkyňa
špecifikovala ako bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, ktoré je žalovaný povinný vydať práve
z titulu uvedených ustanovení. Uviedla, že zmluvou o nájme bol založený spoločný nájom k bytu podľa
ust. § 700 OZ , kde v zmysle ust. § 701 ods. 2 sú z právnych úkonov týkajúcich sa bytu oprávnení a
povinní všetci spoloční nájomcovia. Uviedla, že išlo o spoločný záväzok spoločných nájomcov v zmysle

ust. § 511 ods. 3 OZ, t.j. o pasívnu solidaritu spoločných nájomcov voči prenajímateľovi, kde medzi
právna následky patrí aj regresný vzťah medzi dlžníkom , nájomcom ktorý plnil celý záväzok a ostanými
dlžníkmi, nájomcami.

53. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného bolo potrebné sa najskôr

zaoberať touto vznesenou námietkou premlčania. Súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba
bola podaná aj napriek špecifikácii právneho dôvodu podanej žaloby včas a nárok žalobkyne nie je
premlčaný. Žalobkyňa ani po spresnení žaloby sa nedomáha sumy 3000 eur z iného právneho dôvodu,
ale stále z tohto istého právneho dôvodu. Nárok žalobkyne vychádza z ust. § 511 ods. 2,3 OZ , ktorý
následne len bližšie špecifikovala ako bez dôvodné obohatenie. Ani z obsahu jej ďalších vyjadrení

nevyplýva, že by malo dôjsť k zmene skutkových okolnosti. K žiadnej podstatnej zmene skutkových či
právnych okolnosti uvedených žalobkyňou v žalobe nedošlo a ani nemohlo dôjsť, jej nárok vyplýva stále
z toho istého právneho dôvodu.

54. Preto má súd za to, že dňom, kedy si žalobkyňa svoj nárok uplatnila je deň 9.3.2016, kedy podala

pôvodne žalobu. Nemožno súhlasiť s názorom, že svoj nárok, ktorý aj v pôvodnej žalobe vychádzal z
ust. § 511 ods. 2,3 OZ uplatnila až podaním doručením dňa 26.07.2017. Na tomto nič nemení to, že o
čiastkovej zmene okolnosti súdu rozhodol počas konania uznesením zo dňa 21.08.2017, ktorým zmenu
musel v zmysle CSP pripustiť rozhodnutím. Žalobkyňa stále požadovala svoj nárok vychádzajúc z ust.
§ 511 ods. 2,3 OZ, ktorý aj takto stále požaduje, ktorý je ale potrebné kvalifikovať v zmysle OZ ako

bezdôvodné obohatenie.

55. Súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Žalobkyňa sa podanou žalobou
domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 3000 eur spolu s úrokmi z omeškania na tom základe
že dňa 25.04.2014 uzavrela so žalovaným, obaja ako nájomca nájomnú zmluvu, na základe ktorej si

prenajali dvojizbový byt na R. F. Z. A.. V nájomnej zmluve sa obaja zaviazali platiť nájomné a úhrady
za energie mesačne vo výške 500 eur. Uviedla, že za obdobie od mája 2014 do apríla 2015 neuhradil
žalovaný prenajímateľovi žiadnu platbu, všetky platby uhrádzala ona. Z predloženej nájomnej zmluvy
nepochybne vyplýva, že žalobkyňa a aj žalovaný obaja uzavreli nájomnú zmluvu ako nájomcovia. Čo sa
týka otázok platieb nájomného, podmienky boli dohodnuté v čl. IV. V tomto článku nebolo uvedené a ani

dohodnuté, ktorý z nájomcov je povinný platiť nájomné, je tam len všeobecne konštatovanie nájomca,
nie je presne uvedený ktorý z nájomcov, respektíve, či obaja. Bolo len dohodnuté, že splatnosť bude
vopred, t.j. do 28. dňa mesiaca pred začatím mesiaca za ktorý sa nájomné platí. Čo sa týka kaucie bolo
dohodnuté tiež len to, že nájomca, nebolo uvedený, ktorý uhradí prenajímateľovi kauciu v hotovosti vovýške 500 eur. Ani z čl. III a IV nevyplýva ako bolo dohnuté splatením nájomného a úhrad voči každému
z nájomcov. Z výpovedí strán a o potvrdení banky vyplýva, že celé nájomné platila prenajímateľovi
výlučne žalobkyňa. Z výpovedi oboch strán vyplýva, že títo sa medzi sebou dohodli tak, že nájomné

bude na účet prenajímateľa platiť žalobkyňa a žalovaný jej bude prispievať 1 nájomného na ruku.

56. Žalobkyňa výpisom a potvrdením z banky ako aj čiastočne výpoveďami preukázala, že nájomné
celé platila ona zo svojho účtu. Ako uviedla, boli so žalovaným dohodnutý, že žalovaný jej bude v
hotovosti platiť polovicu. Podľa žalobkyne svoju povinnosť porušil a neprispieval jej vôbec. Žalovaný

toto tvrdenie v konaní poprel a uviedol, že dohodnutú polovicu jej platil v hotovosti na ruku. Na dôkaz
tohto svojho tvrdenia navrhol vypočuť dvoch svedkov, svojich bratov, ktorých súd vypočul. Títo vo svojej
svedeckej výpovedi potvrdili, že žalovaný ich brat žalobkyni prispieval. No ich svedecké výpovedi sú
len vo všeobecnej rovine. Obaja svedkovia síce potvrdili, že videli ako ich brat žalovaný dáva peniaze
žalobkyni, no jednoznačne nepotvrdili, kedy sa to stalo, za aký mesiac platil, kedy a ani to akú sumu
žalobkyni vyplatil. Ide len o všeobecné tvrdenie bez akýchkoľvek konkrétnosti. Svedok B. V. potvrdil,

že toto videl len dva krát. Svedok B. V. uviedol, že nájomné platili spolu, čo nie je možné, pretože
ho celé hradila z účtu žalobkyňa. Jeho tvrdenie o tom, že párkrát to videl, tiež nie je vierohodné a
jednoznačne. Ani jeden svedok, ani B. V. nepotvrdil to, kedy presne žalovaný dal peniaze žalobkyni, akú
sumu, kedy sa to stalo a za aký mesiac platiť. Jeho výpoveď, tak ako predchádzajúceho svedka je len
všeobecná.Výpovedesvedkov,ktorésúlenvovšeobecnejrovineabezbližšiehokonkrétnehopopísania

celého postupu, vzhľadom na blízky príbuzenský vzťah, nemôžu byť hodnoverné a nemôžu tvrdenie
žalovaného, že svoj podiel na nájomnom žalobkyni pravidelne platil za celé žalované obdobie platil
jednoznačne a hodnoverne preukazovať. Toto nemôže preukazovať ani tvrdenie svedkov, že žalobkyňa
mala pred rodinou prehlásiť, že sa o ich brata postará a ani to z takého vyhlásenia nevyplýva.

57. Čo sa týka tvrdenia žalovaného, že nájomné, resp. 1 za obdobie od 26.07.2014 do 26.01.2015
považuje za dar zo strany žalobkyni vzhľadom na to, že v tomto období mal žalovaný vážne zdravotné
problémy a nemohol pracovať súd považuje za účelové a nedôvodné. Nemohlo dôjsť a ani nedošlo k
naplneniu všetkých v predpokladov pre platne uzavretie darovacej zmluvy.

58. Podľa ust. § 628 ods. 1,2,3 OZ darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje
obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru
nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní. Neplatná je
darovacia zmluva, podľa ktorej sa má plniť až po darcovej smrti.

59. Podľa citovaných ustanovení darovanie môže vzniknúť na základe zmluvy. Teda musí ísť o
dvojstrannýúkon,ktorýmdarcaniečobezplatnedarujeaobdarovanýdarpríma. Taktiežmusíbyťzmluva
písomná ak pri hnuteľných veciach nedôjde k odovzdaniu a prevzatí veci.

60. Výpovede svedkov a ani žalovaného a žalobkyne v žiadnom prípade nepotvrdili uzavretie darovacej

zmluvy a naplnenie základných náležitosti darovacej zmluvy, tak ako ich vyžaduje občiansky zákonník. V
danom prípade je potrebné, aby bolo preukázané, že žalobkyňa ako darca niečo bezplatne prenecháva
žalovanému, t.j. plnenie 1 nájomného. Nie je možné prenechať ako finančné plnenie niečo čo ešte len
vznikne v budúcnosti. Za existujúci majetok darcu možno označiť len to, čo v momente daru existuje.
Súdmázato,žežalovanýsvojetvrdeniao tom,žežalobkyňamudarovalapeňažnéplnenievoforme1/2

uhradenéhonájomnéhonepreukázal.Žalovanýpoukazovalnato,žesvedkoviapotvrdilito,žežalobkyňa
prehlásila pred rodinou, že nebude požadovať od žalovaného peniaze a že sa o neho postará a že
nebude pýtať od neho peniaze. To však nepreukazuje to, kedy takéto vyhlásenie mala urobiť, či pred
zaplatením nájomného alebo po uhradení a za aké obdobie. Tieto svedecké výpovede nepreukazujú a
nemôžu preukazovať naplnenie ust. § 628 OZ a platnosť darovacej zmluvy.

61. Nie je možné, aby žalobkyňa niečo prenechala navyše niečo, čo nebolo splatné, neexistovalo,
keďže sám svedok uviedol, že prehlásenie urobila v čase zdravotných problémov žalovaného. Svedok
nepovedal presne kedy tak mal urobiť, teda logicky aj v čase, keď určité nájomné ešte nemohlo byť
ani splatné. Svedkovia nepotvrdili vo svojich výpovediach, že čo presne žalobkyňa mala darovať, akú

hodnotu, kedy a ani nepotvrdzujú to, že žalobkyňa prejavila vôľu darovať žalovanému nejakú finančnú
hodnotu a akú, teda ani splnenie všetkých náležitosti darovacej zmluvy. Svedkovia nepotvrdili žiadne
priame fyzické odovzdanie peňazí žalovanému ako dar pre platne uzavretie zmluvy, ani žiadnu písomnú
dohodu pre odovzdanie nejakých budúcich majetkových plnení. Svedecké výpovede len všeobecnekonštatovali, že žalobkyňa nebude požadovať podiel na nájomnom, čo nepreukazuje uzavretie
darovacej zmluvy v zmysle Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na ich všeobecné konštatovanie, bez
konkrétneho presného popísania skutočnosti nie je možné ich svedecké výpovede považovať za

vierohodnéapreukazne.Tietovýpovedenepreukazujúto,kedytakétovyhláseniemalažalobkyňaurobiť,
či pred zaplatením nájomného alebo po uhradení a akého obdobie sa týkalo. Tieto svedecké výpovede
nepreukazujú a nemôžu preukazovať naplnenie ust. § 628 OZ a platnosť darovacej zmluvy.

62. V konaní nebolo preukázané ani tvrdenie žalovaného o tom, že uhradil prvé nájomné a kauciu, ako

to vyplýva z čestného prehlásenia prenajímateľa a toto tvrdenie nemôžu ani jednoznačne preukazovať
svedecké výpovede svedkov navrhnutých žalovaným, ktorí sú jeho bratmi a pri podpise nájomnej zmluvy
neboli prítomní, čo nie je sporné. O tejto veci nič nemôžu vedieť a ak áno tak, len z počutia od samotného
žalovaného, čo nie je hodnoverné.

63. Po zhodnotení vykonaných dôkazov a to samostatne a v ich vzájomnej súvislosti, tak ako je to

vyššie uvedené a v zmysle citovaných zákonných ustanovení, súd dospel k záveru, že žalovaný svoje
tvrdenie o tom, že svoj podiel na nájomnom žalobkyni čiastočne uhradil a čiastočne malo ísť o dar
nepreukázal. Tieto skutočnosti nie sú ani dôvodné, pretože sa v žiadanom prípade, tak ako je to vyššie
uvedené nemohlo jednať o dar.

64. Naopak žalobkyňa vykonaným dokazovaním a s poukazom na citované zákonne ustanovenia
preukázala to, že hradila celé nájomné aj podiel žalovaného a žalovaný ako spoločný nájomca (solidárny
dlžník) mal povinnosť platiť polovicu nájomného a úhrad ako spoločný nájomca v sume 250 eur
mesačne, pričom svoju povinnosť nesplnil. Za obdobie od mája 2014 do apríla 2015 žalobkyňa plnila za
žalovaného ako spoločného dlžníka, čo vyplýva z potvrdenia banky. Došlo tak v zmysle cit. ustanovení

na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu sa v sume 1 zaplateného nájomného, t.j. v sume
3000 eur na úkor žalobkyne, ktoré je žalovaný žalobkyni povinný vydať. Žalovaný svoje tvrdenia, že
čiastočne svoju povinnosť platil v hotovosti žalobkyni a čiastočne malo ísť o dar v konaní, tak ako je
to vyššie odôvodnené nepreukázal.

65. Tvrdenia o uzavretí darovacej zmluvy sú nedôvodné, pretože nie sú dodržané zákonné podmienky
pre platnosť darovacej zmluvy v zmysle ust. § 628 OZ, podľa ktorého darovacia zmluva musí byť
písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu
veci pri darovaní, čo v danom prípade nebolo preukázané. Žiadna písomná zmluva uzavretá nebola a
nebolo preukázané, priame odovzdanie peňazí v súvislosti s nájmom, čo ani nie je právne a logický

možné pretože, keďže nájom platila žalobkyňa zo svojho účtu mesačne na účet prenajímateľa, a to
mesačne vopred. Nebolo teda preukázané ani žiadne platné uzavretie darovacej zmluvy v zmysle
zákona.

66. Tvrdenie žalovaného o nejakom pristúpení k záväzku v zmysle ust. § 534 OZ podľa ktorého, kto sa

s dlžníkom dohodne, že splní jeho záväzok voči jeho veriteľovi, má voči dlžníkovi povinnosť poskytovať
plnenie jeho veriteľovi. Veriteľovi z toho však priame právo nevznikne taktiež nie je dôvodné, pretože
žiadna dohoda medzi žalobkyňou a žalovaným o tom, že žalobkyňa splní záväzok za žalovaného ako
dlžníka preukázaná nebola. Nevyplýva to ani z výpovedi svedkov.

67.Čosatýkalistinnýchdôkazovpredloženýchžalovaným,ktorébolipredloženévsúdomurčenejlehote
v nemeckom jazyku a malo ísť o vyjadrenie nejakej osoby R. A. súd neakceptoval, nepovažoval ho za
vierohodný. Preklad predložený v spise na čl. 85 žalovaným nie je vyhotovený prekladateľom zapísaným
v zozname vedenom MS SR a nespĺňa jeho základne náležitosti. Ide len o tvrdenia osoby, ktorá nebola
účastná žiadnych priamych dohôd. Vyjadrenie sa týka len ich spolužitia a okolnosti nesúvisiacich s touto

právnou vecou.

68. Na základe uvedeného preto súd po vykonaní dokazovania a v zmysle citovaných zákonných
ustanovení dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a preto jej vyhovel.

69. Čo sa týka žalobkyňou požadovaných úrokov z omeškania súd dospel k záveru, že aj v tejto časti
je žaloba dôvodná. Bolo preukázané, že žalovaný sa dostal do omeškania v zmysle zaslanej výzvy
zo dňa 26.01.2016 a preto žalobkyni vznikol v zmysle cit. zákonných ustanovení nárok na úroky z
omeškania. Žalobkyňa preukázala, že touto výzvou vyzvala žalovaného na úhradu dlhu v lehote do10 dní od jeho doručenia, ktorú si žalovaný prevzal dňa 29.01.2016, teda od 09.02.2016 sa dostal do
omeškania (08.02.2016 bol posledný deň lehoty). Na základe uvedeného preto jej súd priznal aj ňou
požadovaný úrok z omeškania od 09.02.2016 v zákonnej výške 5,05% ročne.

70. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

71.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

72. Keďže súd žalobe vyhovel žalobkyňa bola vo veci v celom rozsahu úspešná. Preto jej súd priznal
v zmysle citovaných zákonných ustanovení trovy konania v pomere 100%, pričom o výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdu vo Vranov a nad Topľou písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( § 363 SCP). Odvolanie musí byť podpísané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania ( § 364 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že

a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa exekučného poriadku.