Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 25, 2017

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 3Csp/17/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816205143
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Vaľuš

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2017:8816205143.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Milanom Vaľušom v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 zast. JUDr. Barbora
Korenecová, advokát so sídlom Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo, IČO: 42 174 902, proti žalovanému:
E. T., F.. XX.XX.XXXX, T. U. Č.. XXX, XXX XX R. F. Q., o zaplatenie sumy 832,48 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 832,48 eur spolu so
zákonným úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 832,48 eur od 17.05.2008 do zaplatenia

a náhrady trov konania.

2.Podaniežalobyodôvodniltým,ženazákladeZmluvyoúvereč.XXXXXXXzodňa07.02.2008žalobca,
ako veriteľ, poskytol žalovanému, ako dlžníkovi úver vo výške 464,71 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal
vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 443,47 eur, spolu vo výške 908,19 eur za podmienok
dohodnutých v Zmluve o úvere, a to v 12- tich mesačných splátkach po 75,68 eur, počnúc dňom
12.03.2008. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktorú sú neoddeliteľnou súčasťou

Zmluvy o úvere, sa žalobca a žalovaný dohodli, že tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a dve
tretiny poplatku predstavujú náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu so všetkou
administratívnou s tým spojenou. Žalobca zaslal žalovanému viacpočetné upozornenia na omeškanie so
zaplatením splátok. Na uvedené upozornenia žalovaný nereagoval. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil
riadneavčassvojzáväzokvzmysledohodnutýchpodmienok,čímporušildojednaniapredmetnejzmluvy
o úvere a stratil výhodu splátok a dňa 17.05.2008 sa stal dlh splatným. Žalobca podal trestné oznámenie
na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Vranov nad Topľou vo veci podozrenia zo spáchania prečinu

úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko mal žalobca podozrenie, že žalovaný
uzatvoril zmluvu o úvere v úmysle úver vôbec nesplácať. Uvedenému podozreniu nasvedčovala aj
skutočnosť, že odo dňa uzatvorenia zmluvy o úvere ku dňu podania trestného oznámenia žalovaný
nepoukázal v prospech predmetnej zmluvy o úvere žiadnu splátku, a to aj napriek skutočnosti, že
mal finančné prostriedky, čo vyplýva z údajov uvedených v žiadosti o úver v časti „mesačné príjmy
a výdavky“. Žalobca má teda za to, že žalovaný už v čase uzatvárania zmluvy o úvere vedel, že
nebude úver splácať, čím uviedol žalobcu do omylu a spôsobil mu tým škodu. Okresný súd Vranov

nad Topľou trestným rozkazom č. k. 2T/114/2012-133 zo dňa 02.07.2012 uznal žalovaného vinným zo
spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona a podľa § 288 ods. 1
Trestného poriadku odkázal žalobcu ako poškodeného so svojím nárokom na náhradu spôsobnej škody
na občianske súdne konanie. Trestný rozkaz Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k 2T/114/2012-133zo dňa 02.07.2012 nadobudol právoplatnosť dňa 02.07.2012 a vykonateľnosť dňa 02.07.2012. Žalovaný
ku dňu vyhotovenia návrhu na vydanie platobného rozkazu neuhradil žalobcovi žiadnu platbu.

3. K žalobe žalobca doložil Zmluvu o úvere spolu s Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru,
Trestný rozkaz Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 2T/114/2012-133 zo dňa 02.07.2012, výpis z
Obchodného registra žalobcu.

4. Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 07.02.2008 zmluvu o úvere, na základe ktorej

poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 464,71 eur (14.000,- Sk), ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť
spolu s poplatkom vo výške 443,47 eur (13.360,- Sk), spolu vo výške 908,19 eur (27.360,- Sk) v 12-tich
mesačných splátkach po 75,68 eur (2.280,- Sk), počnúc dňom 12.03.2008.

5. Podľa bodu 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, tretina poplatku predstavuje dohodnutý
úrok a dve tretiny poplatku predstavujú náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu

so všetkou administratívou s tým spojenou.

6. Z rozhodnutia, č. k. 2T/114/2012-133 zo dňa 02.07.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom
02.07.2012, vyplýva, že žalovaný bol odsúdený za prečin úverového podvodu podľa § 222 ods.
1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov s

podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov. Zároveň súd poškodené spoločnosti
Home Credit Slovakia, a.s., Pohotovosť, s.r.o., H. T., I..J.., s ich nárokmi na náhradu škody odkázal na
konanie vo veciach občianskoprávnych. Žalovaný dňa 26.07.2007 pri telefonickom uzatváraní úverovej
zmluvy č. XXXXXXXXXX so spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s., uviedol uvedenú spoločnosť
do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie a splácanie úveru tým, že do zmluvy uviedol

nepravdivé údaje o tom, že čistý mesačný príjem jeho partnerky je vo výške 7.500,- Sk, pričom táto
v skutočnosti nebola zamestnaná a nepoberala žiadnu dávku či dôchodok, na základe čoho mu bol
poskytnutý úver vo výške 497,91 s príslušným poplatkom 313,48 eur, ktorý sa zaviazal splatiť v 36- tich
mesačných splátkach po 22,54 eur, čo však následne už neurobil, keďže z týchto uhradil iba prvých
20 splátok a ďalšie už neuhradil, čím teda vylákal od spoločnosti úver v celkovej výške 811,39 eur,

ktorého suma predstavuje aj výšku spôsobenej škody. Následne dňa 06.02.2008 pri podaní žiadosti
o úver č. XXXXXX spoločnosť Pohotovosť, s.r.o., uviedol túto spoločnosť do omylu v otázke splnenia
podmienok na poskytnutie úveru a jeho splácanie tým, že do tejto žiadosti neuviedol v jej časti týkajúcej
sa mesačných výdavkov, že má mesačné náklady na energiu a plyn vo výške 50,- eur, že má záväzky
súvisiacesosplácanímsplátokďalšíchmuposkytnutýchúverovvovýške74,82eur,kdenazákladetakto

podanej žiadosti mu bol dňa 07.02.2008 po uzavretí úverovej zmluvy č. XXXXXXX úver aj poskytnutý
vo výške 467,71 eur s príslušným poplatkom 443,47 eur, ktorý sa podpisom zmluvy zaviazal splatiť
12- mi mesačnými splátkami, každou po 75,68 eur, čo však následne už neurobil, keďže uhradil iba 3
splátky, čím týmto svojím konaním vylákal od spoločnosti úver v celkovej výške 908,19 eur, ktorá suma
predstavuje aj výšku vtedy spôsobenej škody tejto spoločnosti. Následne dňa 08.01.2007 pri uzatváraní

úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX s H. T., I..J.., uviedol túto spoločnosť do omylu v otázke splnenia
podmienok na poskytnutie úveru a jeho splácanie, a to tým, že do zmluvy uviedol nepravdivý údaj o tom,
že jeho čistý príjem do domácnosti je vo výške 863,04 eur, pričom v skutočnosti bol tento iba 402,00
eur, keďže jeho manželka v tej dobe nebola zamestnaná a nepoberala žiadnu dávku ani dôchodok na
základe čoho mu žiadaný úver poskytnutý vo výške 1.659,70 eur s príslušným poplatkom 970,51 eur,

ktorý uzatvorením zmluvy zaviazal splatiť 50-mi mesačnými splátkami, každou po 52,28 eur, čo však
následne neurobil, úver v celkovej výške nesplatil, čím týmto svojim konaním vylákal od spoločnosti H.
T., I..J.., úver v celkovej výške 2.630,20 eur, ktorý suma predstavuje aj výšku vtedy spôsobenej škody..

7. V § 497 Obchodného zákonníka sa uvádza, že zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie

dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

8. V zmysle § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase
uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna

zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva
podľa § 55 ,
ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.9. Podľa § 53 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka"). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na
predmet plnenia alebo cenu plnenia.

10. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal

možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy.

11. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

12. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou

zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

13. Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo

účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

14. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

15. V zmysle § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

16. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

17. V zmysle § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí
za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej
škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

18. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u
iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia
po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde
alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

19. Nepochybne zmluva pôvodne uzavretá medzi stranami sporu je spotrebiteľskou zmluvou v
zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou
ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách.

20. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Právny vzťah je potrebné posudzovať s ohľadom na subjekty a ochranu subjektov. Ak by bola priznaná
právna ochrana len tým subjektom, ktorí sú lepšie pripravení, bol by to zásah do rovnosti. Nie je možné
predpokladať, že osoba v núdzi bude rovnako dobre poznať právo ako podnikateľ poskytujúci pôžičky.
(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5 Obdo 47/2010 zo dňa 20.4.2011)

21. Predmetný právny vzťah medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovaným ako spotrebiteľom je
teda vzťahom spotrebiteľským, a to s ohľadom na subjekty tohto právneho vzťahu. Aj v prípade
spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je neplatná, súd musí poskytnúť spotrebiteľovi potrebnú ochranu, nakoľko
všetky ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je

to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.

22. Pri závere o tom, že predmetný právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je potrebné považovať
za spotrebiteľský, je potrebné na neho aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.23. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil

dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,

že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

24. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich

použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá

možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

25. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej
únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa

týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

26. V zmysle článku 3 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek
požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na
základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola
navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s
predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna

konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok
zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú
štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola
individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

27. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial
SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades
a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti
nekalej podmienke: „Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné
podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný

vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,
môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol
použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom
brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní
podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,

len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

28. V danej právnej veci mal súd na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že medzi
žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva o úvere dňa 07.02.2008. Na základe predmetnej zmluvyposkytol žalobca žalovanému úver vo výške 464,71 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s
poplatkom vo výške 443,47 eur, spolu vo výške 908,19 eur v 12-tich mesačných splátkach po 75,68
eur, počnúc dňom 12.03.2008. Trestným rozkazom tunajšieho súdu, č.k. 2T/114/2012 - 133 zo dňa

02.07.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 02.07.2012, súd uznal žalovaného za vinného z
prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona, pričom žalobca bol odkázaný s
nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

29. Poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá mu

bola spôsobená trestným činom, je oprávnený navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil
obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu, pričom návrh musí poškodený uplatniť najneskoršie do
skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Z návrhu musí byť zrejmé, z akých dôvodov a v
akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje. Adhézne konanie prebieha v rámci trestného konania
zároveň s rozhodovaním o vine obžalovaného. Pri rozhodovaní o náhrade škody poškodeného voči
obvinenému súd aplikuje ohľadom tohto nároku spravidla ustanovenia občianskeho hmotného práva,

vrátane ustanovení o náhrade škody, premlčaní, nevynímajúc ustanovenia právneho poriadku o ochrane
spotrebiteľa.

30. V predmetnej veci má nárok na náhradu škody žalobcu základ v spotrebiteľskej zmluve. Ide o
vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, pričom spotrebiteľ úver prijíma na spotrebu. Teda ide o

typickyobčianskoprávnyvzťah.Spotrebiteľskýúverjejedenznajfrekventovanejšíchobčianskoprávnych
vzťahov.

31. V súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, je potrebné v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých
inštitútov (premlčanie, odstúpenie od zmluvy), na tieto vzťahy aplikovať právnu úpravu o občianskych

právach a nie podnikateľské právo.

32. Podľa vyššie cit. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje

zmluvné postavenie.

33. V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.02.2016, orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú

zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

34. Vzhľadom na uvedené je súd povinný z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku žalobcu voči
spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v

čase rozhodovania o predmetnom nároku bez ohľadu na skutočnosť, či spotrebiteľ vznesie námietku
premlčania.

35. Ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj

keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred
jeho účinnosťou. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014)

36. Ak poškodený uplatnil v trestnom konaní nárok na náhradu škody spôsobenej mu trestným činom
a v tomto začatom konaní riadne pokračoval, premlčacia lehota sa zastaví a v priebehu tohto konania

neplynie. Po skončení trestného stíhania, v ktorom nedošlo k uloženiu povinnosti nahradiť uplatnenú
škodu a poškodený bol vyrozumený o skončení stíhania, beh premlčacej doby pokračuje (R 31/1974).
(rozsudok Najvyššieho súdu SSR z 22. decembra 1983, sp. zn. 5 Cz 27/83, R 29/1985)

37. Poškodený v začatom konaní riadne pokračuje tiež vtedy, ak po skončení iného (trestného) konania

v primeranej lehote pokračuje v konaní podaním návrhu (žaloby) na uspokojenie rovnakého nároku
v občianskom súdnom konaní. Ak (podľa okolností prípadu) poškodený v konaní riadne pokračuje
podaním návrhu o uspokojenie rovnakého nároku v občianskom súdnom konaní, premlčacia doba
nezačne znovu plynúť dňom právoplatnosti rozhodnutia v predchádzajúcom konaní, ale jej plynutiebude naďalej prerušené až do právoplatného skončenia tohoto (nadväzujúceho) konania. (rozsudok
Najvyššieho súdu ČR z 13. novembra 2008, sp. zn. 21 Cdo 2958/2007)

38. Ako vyplýva z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 Cdo 43/2010 z
29. februára 2012 „Po skončení trestného konania, odkázaním poškodeného na občianskoprávne
konanie pokračovalo plynutie premlčacej doby. So zreteľom na uvedené pre pokračovanie plynutia
subjektívnej premlčacej doby podľa § 112 Občianskeho zákonníka nie je rozhodujúci okamih vyznačenia
právoplatnosti na rozhodnutí, ktorým bol žalobca ako poškodený odkázaný na konanie vo veciach

občianskoprávnych, ale doručenie tohto rozhodnutia poškodenému. Keďže žalobkyňa podala žalobu
na náhradu škody na súde prvého stupňa až 7. júla 2008 a žalovaní 2/ a 4/ v súdnom konaní vzniesli
námietkupremlčaniaprávažalobcunanáhraduškody,odvolacísúdsprávnezmenilnapadnutýrozsudok
súdu prvého stupňa a žalobu zamietol, keďže premlčané právo mu už nebolo možné v súdnom konaní
priznať.“

39. Prokurátor podal na tunajší súd návrh na schválenie dohody o vine a treste v trestnej veci proti
obvinenému pre prečin úverového podvodu. Súd na verejnom zasadnutí konanom dňa 02.07.2012
preskúmal návrh prokurátora, ako aj samotnú dohodu o vine a treste a dospel k záveru, že táto je
primeraná a spravodlivá. Žalovaný okrem iného na pojednávaní uviedol, že si uvedomuje, že ak súd
prijme návrh na dohodu o vine a treste a vynesie rozsudok, ktorý nadobudne právoplatnosť vyhlásením,

nebude možné proti tomuto rozsudku podať odvolanie. Žalobca získal nepochybne vedomosť o osobe
škodcu a rozsahu škody najneskôr v priebehu trestného konania, v ktorom vystupoval ako poškodený
s uplatneným nárokom. Už nasledujúci deň, t. j. 03.07.2012, po vyhlásení rozhodnutia (rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňom vyhlásenia), mal žalobca riadne pokračovať v uplatnenom nároku na
náhradu škody. Dobu, po ktorú bol žalobca nečinný rozhodne nemožno považovať za primeranú, a preto

takéto konanie, resp. nečinnosť poškodeného nemožno považovať za riadne pokračovanie v konaní.
Po skončení trestného konania, odkázaním poškodeného na občianskoprávne konanie pokračovalo
plynutie premlčacej doby. Dvojročná subjektívna premlčacia doba podľa § 112 Občianskeho zákonníka
tak v predmetnej veci začala plynúť najneskôr dňa 03.07.2012 a uplynula dňa 03.07.2014. Keďže
žalobca podal žalobu o náhradu škody na tunajšom súde až dňa 12.07.2016, urobil tak až po uplynutí

premlčacej doby. Nárok žalobcu na náhradu škody proti žalovanému tak súd považuje za premlčaný,
preto ho v celom rozsahu zamietol.

40. Pokiaľ ide o aplikáciu subjektívnej dvojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka
na daný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, súd považuje za potrebné poukázať na to, že prednosť

majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti
spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až §54 Občianskeho zákonníka. Dualistický systém
záväzkového práva (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od
zmluvy a pod.) v našom právnom poriadku síce dlhodobo funguje, avšak niet rozumného dôvodu na
skonštatovanie, že na premlčanie v spotrebiteľsko-právnej, a teda typickej občianskoprávnej veci má

dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako
kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia.

41. Popretím úveru ako absolútneho obchodu sa nemôže rozumieť stav, ak súd aplikuje ustanovenie
§ 54 ods. 1 OZ, ktoré má svoj obsah a ktorým zákonodarca sledoval dôležitý cieľ v spotrebiteľských

zmluvách bez ohľadu na typ zmluvy, teda aj v prípade absolútnych obchodov (absolútne obchody sú
vzťahy regulované Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy). Zo žiadneho
ustanovenia zákona nevyplýva, že by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 OZ boli vylúčené niektoré
typy spotrebiteľských zmlúv. Teda ustanovenie § 54 ods. 1 OZ reguluje aj absolútne obchody.

42. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento
zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky spotrebiteľské zmluvy,
a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch vrátane úverov.

43. Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy
inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo
(Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oprotiobčianskoprávne úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8 smernice.
Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na druhej
strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 OZ a ktoré bráni akémukoľvek

zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti Občianskemu zákonníku, § 54 ods. 1 OZ.

44. Súd je toho názoru, že v danom prípade má nárok na náhradu škody základ v spotrebiteľskej zmluve
so žalovaným a uprednostnenie Obchodného zákonníka by malo na spotrebiteľa nepriaznivé následky
hraničiace až s neprístupnosťou k občianskym právam, ktoré priznáva Občiansky zákonník na rozdiel

od Obchodného zákonníka.

45. V danej súvislosti súd poukazuje na Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.
júna 2013 č. k. 4 Obdo 45/2012 podľa ktorého „ ...nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého
sa v predmetnom konaní spotrebiteľka domáha, má svoj základ v spotrebiteľskej zmluve. Žalobkyňa
má preto postavenie spotrebiteľa, v dôsledku čoho sa na ňu vzťahuje zákonné oslobodenie od súdnych

poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Dovolací súd na
margo uvedeného dodal, že pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek problematiky týkajúcej sa ochrany
spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje záujem spotrebiteľa ...“.

46. Nakoľko sa žalovaný dopustil uzavretím zmluvy o pôžičke trestného činu podvodu (tým, že žalobcu

uviedol do omylu a spôsobil mu tak na jeho majetku škodu) a bol zaň právoplatne odsúdený, hľadí sa
na uzavretú zmluvu o spotrebiteľskom úvere ako absolútne neplatnú. (porovnaj rozsudok Najvyššieho
súdu SR z 27. septembra 2012, sp. zn. 7 M Cdo 15/2011)

47. Súd za daných okolností nemôže prihliadať na mimoriadnu splatnosť úveru (v dôsledku jeho

absolútnej neplatnosti) a posudzovať premlčanie podľa všeobecnej trojročnej premlčacej doby. Žalobca
si z predmetného právneho vzťahu medzi ním a žalovaným uplatnil nárok na náhradu škody trestnom
konaní a tento sa premlčuje v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe.

48. V závere súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že v prípade, že by nešlo o premlčaný

nárok, súd by okrem iných predpokladov skúmal aj požadovanú výšku škody. Predmetná spotrebiteľská
zmluva zo dňa 07.02.2008, od ktorej žalobca nárok na náhradu škody odvodzuje, však nespĺňa všetky
zákonom požadované náležitosti.

49. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať

písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

50. Ako vyplýva z § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u

veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva

k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo

ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,

n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej

úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,

t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,

y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

51. V zmysle § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

52. Podľa citovaného zák. ust. §9 ods. 2 písm. f), i), j), k) obligatórnou náležitosťou zmluvy o
spotrebiteľskom úvere je okrem iného údaj o konečnej splatnosti úveru, o počte a termínoch splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, ročnú percentuálnu mieru nákladov, ročnú úrokovú sadzbu. V súlade s
ustanovením § 11 ods. 1 zákona absencia uvedenej náležitosti v predmetnej zmluve zo dňa 07.02.2008
spôsobuje, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

53. Vzhľadom na vyššie uvedené, súdu by aj za týchto okolností neostávalo iné, ako žalobu žalobcu
zamietnuť v celom rozsahu.54. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

55. V zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.

56. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

57. Súd žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu, žalovanému tak vznikol nárok na plnú náhradu trov
konania.

58. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis
s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.