Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, March 15, 2019

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 7C/131/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4316205443
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Červenáková

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2019:4316205443.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Červenákovou, v spore žalobcu v 1. rade: M.

R., X.X.XXXX, R. XX a žalobcu v 2. rade: D. B., X.XX.XXXX, B. XXX, proti žalovanej: P. R., XX.X.XXXX,
M. N. J. XX, zastúpená splnomocneným zástupcom Ing. Júliusom Kürthym, N. XX.X.XXXX, B. XXX, o
náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi v 2. rade 137,75 Eur, úrok z omeškania do 13.11.2017 vo výške
68,98 Eur, úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 137,75 Eur od 14.11.2017 do zaplatenia,
všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Súd vo zvyšnej časti žalobu zamieta.

III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na Okresnom súde Levice sa pod sp. zn. 7C/131/2016 vedie spor vo veci žalobcu v 1. rade: M.
R., X.X.XXXX, R. XX a žalobcu v 2. rade: D.N. B., X.XX.XXXX, B. XXX, proti žalovanej: P. R.Á.,
XX.X.XXXX, M. N. J. XX, o náhradu škody.

2. Na Okresnom súde Levice sa pod sp. zn. 7C/30/2011 viedol spor vo veci žalobkyne: P. S. (V.

R.), N.. XX.X.XXXX, A. M. N. J. XX, proti žalovanému v 1. rade: M. R., N.. X.X.XXXX, A. R. XX,
žalovanému v 2. rade: D. B., N.. X.XX.XXXX, A. B. XXX, o určenie užívacieho práva k nehnuteľnostiam,
a zákaz vstupu na ne, ktoré bolo meritórne skončené vydaním rozsudku č.k. 7C/30/2011-251 zo dňa
12.3.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 2.3.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre
č.k. 5Co/747/2014-312 zo dňa 16.12.2015. Rozsudkom Okresného súdu Levice č.k. 7C/30/2011-251 zo
dňa 12.3.2014 bola žaloba zamietnutá a bol vylúčený protinávrh žalovaného v 1. a 2. rade o náhradu
škody ((o zaplatenie 1620 Eur, neskôr uplatnená čiastka 2848,18 Eur z titulu náhrady škody (neuznaná

dotácia 599,50 Eur, náklady na výrobu kukurice 1488,67 Eur, za zničený porast 800 Eur)) na samostatné
konanie, ktorému bola pridelená spisová značka 7C/131/2016, pričom pôvodní žalovaní nadobudli v
tomto konaní status žalobcov a pôvodná žalobkyňa sa stala žalovanou.

3. V protinávrhu žalobcov doručenom súdu dňa 25.1.2012 títo uviedli, že navrhujú, aby súd zaviazal
žalovanú P. R. na úhradu za škodu spôsobenú na poraste kukurice v roku 2010 v sume 1.620 Eur. K
danému návrhu pripojili ako písomný dôkaz Kartu honov k parc. č. XXXX a XXXX pre k.ú. B.- zjavne

vyňatú z „knihy honov“, ktorá predstavuje najmä evidenciu o hnojení pozemku, jeho vlastnostiach,
striedaní plodín, agrotechnike. V uvedenej karte honov žalobcovia zaznamenali úkony vykonávané na
citovaných parcelách, a to: orba- marec 2010 v sume 90 Eur, postrek- apríl 2010 v sume 35 Eur, príprava
pôdy- apríl 2010 v sume 70 Eur, odstránenie odpadu- apríl 2010 v sume 115 Eur, sejba osiva- apríl 2010v sume 310 Eur, porast zničený Ing. Júliusom Kürthym cca 3. týždeň mája 2010, príprava pôdy- jún
2010 v sume 70 Eur, sejba- jún 2010 v sume 260 Eur, postrek- júl 2010 v sume 85 Eur, plečkovanie-
august 2010 v sume 40 Eur, zber úrody- december 2010 v sume 70 Eur, odvoz, sušenie a skladovanie

v sume 330 Eur.

4. Žalobcovia spočítali svoju škodu v sume 620 Eur za náklady: orba- marec 2010 v sume 90 Eur,
postrek- apríl 2010 v sume 35 Eur, príprava pôdy- apríl 2010 v sume 70 Eur, odstránenie odpadu-
apríl 2010 v sume 115 Eur, sejba osiva- apríl 2010 v sume 310 Eur, teda až do momentu kedy im mal

byť porast zničený v 3. týždeň mája 2010 + ešte 1.000 Eur ako navýšené náklady na sušenie úrody
zozbieranej v decembri 2010, ktoré podľa ich názoru predstavujú ušlý zisk, resp. výpadok úrody t.j.
uplatnená škoda vo výške 1620,00 Eur.

5. V písomnom podaní doručenom súdu dňa 27.6.2012 žalobca v 2. rade uviedol, že podľa listu
vlastníctva Č.. XXX W. K..Ú.. B. je vlastníkom parcely č. XXXX/X, je užívateľom parcely č. XXXX/X

vedenej na liste vlastníctva č. XXX, pozemku Č.. XXXX/X na LV Č.. XXX ako nájomca nebohého M. V..
Celková výmera pozemkov je XX.XXX m2, z toho v hospodárskom stredisku cca. 12.600 m2. Žalobca v
2. rade ďalej uviedol, že pôdu užíva ako vlastnú, resp. na základe nájomných zmlúv a pôvodnom mieste,
pretože po zdĺhavej komunikácii so správcom lokality- Slovenským pozemkovým fondom sa zistilo, že
neexistuje žiadna prekážka, aby užíval vlastníctva na pôvodnom mieste. Ani Slovenský pozemkový fond

a ani žalovaná, podľa žalovaného v 2. rade, nevlastnia v danej lokalite pozemok- ornú pôdu, za ktorú by
mohla požiadať dotáciu Pôdohospodársku platobnú agentúru (ďalej ako „PPA“).

6. Žalovaný v 2. rade ďalej uviedol, že PPA používa satelitné alebo letecké zábery, tzv. ortofotomapy
ako grafickú prílohu k žiadosti. Podľa jeho vyjadrenia sú diely, napr. S. XXXX/X iba kresbami. Diely

tvorí každý užívateľ svojím návrhom pri podávaní žiadosti na PPA. Pri týchto návrhoch sa „skrížili cesty“
žalobcov a žalovanej. Žalovaná predložila žiadosť na PPA, v ktorej žiada o vyplatenie dotácií za užívanú
plochu. Tvrdí, že plochu užíva a mala siať proso. Kontrola PPA, ale zistila niečo iné. Žalobcovia siali na
predmetných pozemkoch kukuricu, a to 2 krát v roku 2010, pretože prvú úrodu mal zničiť postrekom Ing.
Július Kürthy. Druhýkrát sa mal pokúsiť o zničenie druhého zasiateho porastu kukurice, a to mechanicky-

kombinátorom, pri ktorom čine bol prichyteným. Žalobca v 2. rade uviedol, že žalovaná poškodila
žalobcov 2 krát- keď siala proso a následne zničila porast kukurice, ktorý zasiali žalobcovia.

7. Žalobca v 2. rade vyjadril svoj názor, že v roku 2010 žalovaná pôdu neužívala, neorala, nesiala, mala
iba žiadať PPA o dotáciu za užívanú plochu. Týmto konaním mala žalovaná spôsobiť žalobcom ďalšiu

škodu, a to z dôvodu, že žalobcom ako skutočným užívateľom pôdy nebola v roku 210 vyplatená celá
výška dotácie v sume 599,50 Eur- jednotná platba za všetku pôdu, ktorú užívajú. Žalobca v 2. rade,
podľa svojho vyjadrenia, nikdy nežiadal dotáciu od PPA na diel XXXX/X S.- tento nevlastní, neužíva a
nepoberá naň dotáciu. Jeho vlastníctvo, nájomné vzťahy a užívanie sa týka iba dielu S. XXXX/X, ktorého
výmera je 1,26ha.

8. Na záver svojho písomného podania žalobca v 2. rade uviedol, že nie je podnikateľom, užíva
iba rodinnú pôdu, má početnú rodinu a poľnohospodársku produkciu prakticky skonzumujú. Je
registrovaným ako chovateľ, ale nie ako samostatne hospodáriaci roľník(podnikateľ). Z daného dôvodu
nevedie účtovníctvo. So svokrom (žalobcom v 1. rade) vlastnia dva traktory a náradie. Pomáha priateľom

ako aj oni jemu. Ako doklady o jeho činnosti vie predložiť iba účtenky v hodnote 885,06 eura za naftu,
olej, súčiastky do stroja, chemikálie a pod. Škoda, ktorá mala žalobcom vzniknúť: neuznaná dotácia zo
strany PPA v sume 599,50 Eur, náklady na výrobu kukurice 1.488,67 Eur a 800 Eur za zničený porast,
t.j. celkom v sume 2.848,18 Eur.

9.Nazákladevýzvysúduzodňa13.10.2017nadoplneniepodaniaašpecifikáciuvýškyškodyžalobcovia
v písomnom podaní doručenom súdu dňa 13.11.2017 uviedli, že navrhujú, aby súd zaviazal žalovanú
na náhradu škody spôsobenej jej konaním na pozemkoch - poraste vo vlastníctve a užívaní žalobcu v
2. rade, diel XXXX vo výške 2.201,51 Eur, úroky z omeškania od 16.3.2011 v sume 1.543,37 Eur a trov
súdneho konania. Náhradu škody špecifikoval nasledovne: poškodenie založenej úrody kukurice 945

Eur, náklady na opätovné založenie úrody 232 Eur, zvýšené náklady na sušenie 425 Eur, nepriznaná
jednotná platba za užívanú plochu v roku 2010 (4,21ha x 142,40 Eur) 599,51 Eur ( rozhodnutie PPA
2010 o nepovolenie obnovy konania), úroky z omeškania 1.543,37 Eur a trovy súdneho konania. Pre
osvedčenie svojho nároku žalobcovia v tomto písomnom podaní uviedli, že v roku 2010 pôdu riadneužívali, avšak založená úroda bola v máji 2010 zničená postrekom (páchateľa hľadala aj polícia). V
spore vedenom pod sp. zn. 7C/30/2011 na Okresnom súde Levice uvádzala žalovaná v postavení
žalobkynezasiatiedieluXXXX,čímpoškodilazaloženúúrodužalobcuv2.radeakovlastníkaaužívateľa.

Následne bola opakovane založená úroda, ktorá však nemala možnosť prirodzene dozrieť, a preto sa
zvýšili náklady produkcie sušením. Žalobcovia ďalej uviedli, že napriek tomu, že žalovaná na pôde
nehospodárila, požiadala PPA o vyplatenie priamej platby (dotácie), čím mala spôsobiť žalobcom ďalšiu
škodu. Vznik tejto škody vidia žalobcovia v tom, že oni pôdu riadne obhospodarovali, požiadali o priame
platby- jednotnú platbu, čo však PPA rozhodnutím č. XXX/XXXX/XX/XXXX zamietla s poukazom na

žiadosť žalovanej, ktorá tiež žiadala o dotáciu na diel XXXX. V súvislosti so vznikom škody žalobcovia
ďalej poukázali na rozhodnutie PPA č. XXX/XXXX/XXXXX/XXXX o naddeklarácii, podľa ktorého nebola
žalobcom vyplatená dotácia, pretože sporná výmera bola vyššia ako 25%. Z daných dôvodov žiadajú
o priznanie škody, ktorá im vznikla nepriznaním dotácie od PPA za užívanie celej plochy výmery,
čo v roku 2010 predstavovalo 4,21ha. Výpočet bol vykonaný na základe Oznámenia Ministerstva
pôdohospodárstva SR č. 1607/2010-100 o výške priamych platieb na rok 2010. Po rozhodnutí súdu

(zjavne mali na mysli v spore sp. zn. 7C/30/2011) požiadali PPA o obnovu konania, ktorá však v
ďalšom rozhodnutí č. XXX/XXXX/XXX/XXXX nepovolila obnovu konania, pričom toto bolo odôvodnené:
„vzhľadom na skutočnosť, že žiadateľ nedodržal objektívnu trojročnú lehotu.“ Daná lehota však, podľa
žalobcov, nemohla byť dodržanou, keďže podanie na súd 16.3.2011, uznesenie 2.3.2016. Záverom
žalobcovia uviedli, že žalovaná im spôsobila škodu tým, že nebola oprávnenou užívateľkou dielu

XXXX, svojim konaním spôsobila škodu v riadnom užívaní žalobcovi v 2. rade a svojim konaním(ako
neoprávnená užívateľka, ktorá žiadala o jednotnú platbu) spôsobila škodu žalobcovi v 1. rade.

10. Spolu s písomným podaním žalobcovia doručili súdu znalecký posudok č. X/XXXX zo dňa
20.3.2017 vypracovaný Ing. Vendelínom Sencim, znalcom z odboru Poľnohospodárstvo, odvetvie

290101 - Odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy, 290202 - Rastlinná produkcia , 290404 - Spracovanie
poľnohospodárskych produktov - ovocinárstvo, 290505 - Spracovanie poľnohospodárskych produktov
- vinárstvo a vinohradníctvo, evid. č. znalca XXXXXX (ďalej ako „znalecký posudok“). Okrem tohto
písomného dôkazu doručili súdu fotokópie: rozsudku Okresného súdu Levice č.k. 7C/30/2011-251 zo
dňa 12.3.2014, rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k. 5Co/747/2014-312 zo dňa 16.12.2015, rozhodnutia

PPA č. 500/1120/26/2010 zo dňa 3.2.2011, rozhodnutia PPA č. 500/1906/16953/2010 zo dňa 16.5.2011,
Oznámenia Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR o výške priamych platieb na rok 2010
(č. 1607/2010-100), rozhodnutia PPA č. 500/1120/121/2010 zo dňa 24.1.2017, kalkulačka úrokov z
omeškania.

11. Žalovaná vo svojom písomnom podaní doručenom súdu dňa 16.4.2018 uviedla, že sporný diel 8806
označený v žalobe nie je uvedeným ani v jednom z rozhodnutí- rozsudku Okresného súdu Levice č.k.
7C/30/2011-251 zo dňa 12.3.2014, rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k. 5Co/747/2014-312 zo dňa
16.12.2015, rozhodnutí PPA č. 500/1120/26/2010 zo dňa 3.2.2011. Spornou plochou je kód dielu 8806/1
o výmere 0,95 ha, kde žiadateľom dotácií teda užívateľom je žalobca v 1.rade. Žalovaná poukázala na

skutočnosť,žežalobcav1.radenakartehonovuvádzalparcelyč.1691a1692,pričomjejniejezjavným,
na základe čoho vyhotovil znalecký posudok, keď karta honov je povinným dokladom poľnohospodára.
Žalovaná ďalej uviedla, že má pochybnosti o tom, čo tvrdí žalobca v 2. rade na súde a čo uviedol
znalcovi, pretože u znalca sa vyskytujú úplne iné operácie ako v karte honov Vojtecha László. Podľa
jej názoru tvrdenia žalobcov nie sú pravdivými, čo odôvodnila tým, že orbu vykonala ona i v roku 2009,

čo preukazuje karta honov - číslo honu 8806/1, hospodársky dvor výmera 0,95ha, P. S.. Žalovaná
ďalej uviedla, že prvý vstup žalobcu v 2. rade na daný pozemok bol v apríli 2010, a to bez vedomia
oprávneného užívateľa pozemku. Žalovaná poukazuje na to, že nikde v spisoch sa nenachádzajú faktúry
na osivo, ktoré museli žalobcovia kúpiť, a preto žiada, aby žalobcovia predložili faktúry s úhradou za tieto
položky a tiež faktúry a úhrady za sejbu a prípravu pôdy, ktoré uvádzajú v karte honov. Tieto operácie

môžu byť predmetom sporu, pretože ostatné operácie sú nutné pre dosiahnutie úrody kukurice. Sporné
operácie podľa žalovanej: príprava pôdy pod sejbu v sume 19 Eur (0,95ha x 20 Eur/ha), sejba v sume
23,75 Eur (0,95ha x 25 Eur/ha), osivo v sume 95 Eur (0,95ha x 100 Eur/ha), t.j. spolu 137,75 Eur.
Žalovaná tiež poukázala na to, že v roku 2010 bol dostatok zrážok cez vegetačné obdobie kukurice,
v úrode nebol žiaden výpadok, pričom navrhla pripojenie faktúry za sušenie úrody kukurice za účelom

preukázania toho aká bola skutočne úroda. Podľa názoru žalovanej, žalobca v 1. rade mohol dostať
dotáciu od PPA na ostatnú plochu, ak by vyňal sporný diel 0,95ha a tiež mohol podať odvolanie
proti rozhodnutiu PPA č. 500/1120/121/2010 zo dňa 24.1.2017. Žalovaná k požadovaným úrokom z
omeškania uviedla, že ich neuznáva, pretože sú nadsadené. Záverom uviedla, že nežiadala o dotáciuna diel XXXX a ani neužívala v žalobe uvedený diel. Spolu s písomným podaním doručila žalovaná súdu
dňa 16.4.2018 fotokópiu nájomnej zmluvy zo dňa 22.9.2006, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom
v 1. rade a žalobcom v 2. rade týkajúca sa pozemkov na LV č. X, XXX, XXX o výmere 3,3ha; ďalej

fotokópiu karty honu parcely č. XXXX P. XXXX v k.ú. B. za rok 2010, fotokópiu karty honu dielu XXXX/
X o výmere 0,95ha- hospodársky dvor B. a tiež fotokópie uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného
zboru Levice ČVS: ORP-771/2-OSV-LV-2010 zo dňa 13.7.2010, ktorý , začalo trestné stíhanie za prečin
Ublíženia na zdraví Ing. Júliusa Kurthyho.

12. V písomnom podaní doručenom súdu dňa 14.5.2018 žalobcovia uviedli, že obaja mali spoločný
dotačný účet, čiže na účte ako prvý figuroval žalobca v 1. rade M. R., ktorého meno bolo uvedené vždy
ako prvé, pričom konkrétne pozemky vlastnil a užíval žalobca v 2. rade D. B.. Obaja žalobcovia považujú
vzniknutúškoduzaichspoločnúškodu(prenevyplateniedotácií),atopresnezdôvodu,žemalispoločný
dotačný účet, ostatná škoda na poraste vznikla len žalobcovi v 2. rade D. B.. Žalobcovia ďalej uviedli,
že nájomná zmluva bola vypracovaná z dôvodu, že nechceli vytvoriť dva dotačné účty (v tom čase

povinné), keďže obhospodarovali 4-6ha. Vlastníkom dotačného účtu bol v prvom rade žalobca v 1. rade
M. R.. Podľa vyjadrenia žalobcov znalec vypracoval znalecký posudok za účelom určenia nákladov na
pestovanie kukurice na zrno. Znalcovi zadali požiadavku, aby určil náklady na výrobu a ušlú produkciu.
V predchádzajúcom podaní došlo k chybe v písaní (chýba /1) a teda jedná sa o diel XXXX/X.

13. Žalobca v 2. rade D. B. vstupoval, podľa svojho vyjadrenia, na pozemky, ktorých sa tento spor
týka ,od roku 2002, žalobcovia o existencii poľnohospodárky P. R. ani nevedeli, táto nemala čo hľadať na
pozemkoch vo vlastníctve a užívaní žalobcov. Žalobcovia spolupracujú s inými poľnohospodármi, časť
úrody zvykli zameniť za osivo, či služby, a preto sa v spise nenachádzajú faktúry za osivo a sejbu. Práve
z tohto dôvodu dali vypracovať znalecký posudok, ktorý aj predložili súdu, pričom podotkli, že osivo

kukurice kúpili za vyššiu sumu ako bolo deklarované v znaleckom posudku. Ostatní poľnohospodári,
ktorí im pomáhali neriešili fakturáciu, keďže si všetci vzájomne pomáhajú a tiež si za odplatu poskytujú
kukuricu. Približne 3. týždeň v máji 2010 bol zničený porast kukurice žalobcov, a to buď postrekom
alebo tým, že žalovaná na ich zasiatu kukuricu zasiala svoje proso, čoho následkom museli žalobcovia
opakovane siať kukuricu. Žalobcovia nežiadali ani žalovanú ani Ing. Júliusa Kürthyho o vstup na ich

pozemky a túto zničili. Žalobcovi ozrejmili súdu, že v druhej polovici roka 2010 bolo dostatok zrážok.
Zásahom do porastu (kedy museli siať dvakrát) došlo ku skráteniu optimálneho vegetačného obdobia o
približne 50-60 dní. Zrážky koncom roka mali skôr negatívne účinky, dosiahli úrodu s vysokou vlhkosťou
(30,5-32% vlhkosti) a nemohli sa spoľahnúť na prirodzené sušenie. Na sušičke v S. C. výpočet nákladov
urobili iba z 32% vlhkosti, nepriemerovali, čo znamenalo na objeme cca. 200 eur. Za sušenie žalobcovia

platili kukuricou, teda barterom.

14.Žalovanávosvojompísomnompodanídoručenomsúdudňa20.7.2018uviedla,žeznaleckýposudok
je všeobecný popis možných nákladov na pestovanie kukurice, avšak nesúvisí s problematikou tohto
sporu, pretože v karte honov sú iné operácie ako v posudku a nie sú tam uvedené presné dátumy.

Podľa jej názoru, žalobcovia nepredložili súdu žiadne relevantné daňové doklady o tom, že by akékoľvek
náklady vznikli. Osoby uvedené na karte honov- J.. X., A., J.. A., B. S. C. sú daňovými subjektmi a sú
povinný vystaviť daňové doklady podľa platného zákona, a vzájomný zápočet pohľadávok a záväzkov,
inak je toho názoru, že je to protizákonné.

15. Dňa 24.10.2018 sa na Okresnom súde Levice konalo v tomto spore pojednávanie, na ktorom
žalobcovia uviedli, že trvajú na podanej žalobe. Splnomocnený zástupca žalovanej uviedol, že z ich
strany je možnosť riešenia sporu cestou zmieru, avšak nesúhlasia s výškou žalovanej pohľadávky.
Súhlasia len s výškou v sume 137,75 Eur, ktorá suma je podľa nich reálna, čo mohli žalobcovia vynaložiť

a teda čo predstavuje ich škodu. Vo zvyšnej časti, podľa ich názoru, výška žalovanej pohľadávky nie je
reálna a nie sú ochotní ju uhradiť.

16. Žalobca v 1. rade M. R. na pojednávaní zopakoval svoje tvrdenia, že žiada aby súd zaviazal žalovanú
na náhradu škody, ktorá mu vznikla nevyplatením dotácií PPA, pričom nevedel presne špecifikovať o

ktorú nehnuteľnosť sa jednalo, keďže so žalobcom v 2. rade D. B. žiadali spolu o dotácie PPA, ktoré im
však neboli vyplatené kvôli žalovanej. Taktiež žiada aj náhradu škody za zničenú kukuricu. ktorú vysadili,
žalovaná im kukuricu nejakým spôsobom zničila (postrekom). Vzniknutá škoda je vo výške približne
1.000 Eur.17. Žalobca v 2. rade D. B. sa vyjadril, že v Sazdiciach na diely 8806/1 PPA krížovou kontrolou zistila,
že o dotáciu- ako užívateľka požiadala žalovaná P. R. a keďže sa jednalo o viac ako 25% z celkovej

sumy v tomto prípade, PPA pozastavila celú výšku dotácii t.j. 599,40 Eur. Ďalej uviedol, že prakticky na
svojej pôde sial kukuricu, keď v tom roku mali škodovú udalosť, teda došlo k znehodnoteniu porastu
postrekom. Následne sa pokúsili opäť založiť úrodu, ale z pohľadu aktuálneho roka a sklzu času
im vznikla škoda na úrode, teda nevznikol zisk. Čiže úroda bola dobrá, ale veľmi nákladná, čo bolo
následkom konania žalovanej. Celková suma škody sa skladá z nepriznanej dotácie, vzniknutej škody a

z úrokov z omeškania za 6-7 rokov. V ostatnej časti sa v plnom rozsahu pridržiavajú svojho písomného
podania v predmetnej veci.

18. Splnomocnený zástupca žalovanej Ing. Kürthy uviedol, že také niečo, že „spoločný účet“ banka
(zjavne mal na mysli PPA- pozn. súdu) nepozná. Žiadateľom dotácií bol žalobca v 1. rade, a to
momentom keď žalobca v 2. rade dal žalobcovi v 1. rade pôdu do prenájmu. Vtedy žalobcovi v 2. rade

žiadna škoda nemohla vzniknúť. Ďalej sa vyjadril k znaleckému posudku, že prakticky znalec uvádza
náklady na výrobu kukurice a nie skutočnú škodu, ktorá mala vzniknúť, a teda nerieši problém, čo
považuje za podvod. Navyše v znaleckom posudku nesúhlasí ani výmera. Výmera v celom spore je
0,95ha a znalec uviedol 1,25ha, čo je nereálne. V skratke- celý znalecký posudok je o niečom úplne
inom. Podľa splnomocneného zástupcu žalovanej, žalobcovia uvádzajú také práce, ktoré nevykonali.

Dané tvrdenie odôvodnil tým, že od roku 1993 užíval tú pôdu sám a mal s SPF nájomnú zmluvu, dostal
pozemok náhradný- daný hospodársky dvor. Splnomocnený zástupca žalovanej uviedol, že žalobca
v 2. rada mal naňho „nastražiť pascu“ tým, že nedostane dotácie, čo uňho predstavuje vyše 20.000,-
Eur. Do tej pasce sa mal žalobca v 2. rade chytiť sám, keďže pri kontrole neznížil výmeru o to, čo
neoprávnene užíval, a tým vznikli náklady, ktoré požaduje, a teda nedostal dotácie. Žalobca v 2. rade

dostal od PPA výzvu, ktorú neriešil adekvátnym spôsobom. Pokiaľ by to bol vyriešil s PPA, tak nevznikne
tento problém. Splnomocnený zástupca žalovanej uviedol, že užíval pôdu až do 2010 roku, keď bez
oznámenia vstúpil na pozemok p. B. a 15. mája 2010 mu ju odovzdali, on zasial pôdu, pričom videl,
že na pozemok niekto vstúpil, avšak nevedel prečo. Žalobcovia mali následne zničiť ich úrodu a zasiali
znovu. Splnomocnený zástupca žalovanej videl, že je tam niečo zasiate, ale bol názoru, že je to jeho

pozemok, a preto tento pozemok postriekal- potreboval zničiť burinu a zasiať. Ing. Kürthy na túto pôdu
zasial proso, žalobcovia následne toto proso vykombinátorovali, prakticky pôdu pripravili pod novú sejbu
a zasiali znovu kukuricu. V podstate z toho dôvodu žalobcovia nemohli vykonať úkony, ktoré sú uvedené
aj v znaleckom posudku ako orba, nakoľko v máji sa neorie. Taktiež nemohli vykonať diskovanie pôdy,
nevykonali strednú orbu, hlbokú orbu, tieto veci mal vykonať Ing. Kürthy. Ing. Kürthy tvrdí, že sa jedná

o podnikateľa alebo osobu, ktorá nie je podnikateľ, keď má nejaké náklady na vykonanie svojej práce,
tieto musí vedieť vydokladovať, ale zo strany žalobcov, tieto vydokladované neboli. Ing. Kürthy uviedol,
že reálne žalobcom vznikla škoda vo výške 137,75 Eur, čo je žalovaná ochotná uhradiť a vo zvyšnej
časti žiada podanú žalobu zamietnuť.

19. Žalobca v 2. rade k výpovedi splnomocneného zást. žalovanej v reakcii na výrok: „odovzdal som
pôdu 15. mája, on bol vlastníkom“ uviedol, že Ing. Kürthy nikdy nemal s SPF nájomnú zmluvu, pretože
vlastníkom daného pozemku je práve žalobca v 2. rade. Ďalej uviedol, že cudziu vec vo vlastníctve
žalobcu v 2. rade Ing. Kürthy prenajal svojej družke, čo bolo však súdom riešené v inom súdnom spore.
Žalobcovia siali na vlastnú pôdu a nikto im 15.5.2010 predmetnú pôdu neodovzdal. K znaleckému

posudku uviedol, že je to doklad, ktorý by mal pomôcť v prípade určenia škody. Ak znalec mal písať
o inom type hnojiva, či postreku či osiva, žalobcovia toto neriešili. Žalobcovia disponujú bločkami od
pohonných hmôt, poukázali na skutočnosť, že na karte honov uviedli, že vykonali orbu, a nie hlbokú
orbu. To sa všetko udialo do apríla a predtým postriekali pôdu proti burine. Tieto veci sa nachádzajú
aj v dokumentácii PPA. Prvú sejbu žalobcovia vykonali v apríli, druhú sejbu v júni. Medzi tým sa

stalo to, k čomu sa p. Kürthy priznal, postriekal, kombinátoroval, zničil úrodu na pôde vo vlastníctve
žalobcov. V decembri orali opäť, čo už ani nie je uvádzané v papieroch. Odviezli mokrú kukuricu, ktorú
museli dosúšať, pričom znalec vypočítal škodu iba z tohoročnej 17,5 %-nej úrody, pričom žalobcovia
si nenárokovali viac ako 17,5%-nú škodu. Žalobca v 2. rade udáva, že doložia súdu ešte dôkazy na
preukázanie výšky spôsobenej škody zo strany žalovanej a to tým, že preukážu, že tankovali do traktora

a doklady preukážu v tomto zmysle.

20. S písomným podaním doručeným súdu dňa 26.11.2018 žalobcovia predložili pokladničné bločky v
sume 1.534,39 Eur, a to za kúpu nafty a pneumatík (blok zo dňa 10.5.2010 za pohonné hmoty na sumu45,40 Eur; blok zo dňa 23.9.2010 za pohonné hmoty na sumu 112,- Eur; blok zo dňa 20.10.2010 za
pohonnéhmotynasumu22,50Eur;blokzodňa15.3.2010zapohonnéhmotynasumu24,50Eur;blokzo
dňa 20.10.2010 za pohonné hmoty na sumu 22,50 Eur; blok zo dňa 9.6.2010 za pohonné hmoty na sumu

56,25 Eur; blok zo dňa 28.4.2010 od HANSA-FLEX Hydraulik, s.r.o. za úhradu PD na sumu 28,49 Eur;
blok zo dňa 26.11.2010 za pneumatiky na sumu 1.326,- Eur). Žalobcovia priznávajú, že na pneumatikách
a na zakúpenej nafte jazdili aj pri presunoch na iné polia, naftou vyplácali pomocníkov, avšak neodkladali
si všetky doklady preukazujúce vynaloženie nákladov. Žalobcovia nevedú ani evidenciu kedy kŕmili
ošípané kukuricou a ani o tom, kedy z nich mali úžitok. Za účelom preukázania skutočnosti, že pestovali

kukuricu predložili súdu fotografiu zo dňa 10.12.2010 vyhotovenú pri kontrole PPA, na ktorej sú jasne
viditeľné zvyšky po zbere úrody kukurice. Ďalej uviedli žalobcovia, že vlastníkom dotačného účtu bol
žalobca v 1. rade a disponentom bol žalobca v 2. rade.

21. Okresný súd Levice na pojednávaní dňa 15.3.2019 rozhodol v prítomnosti strán sporu. Žalovaná
navrhla, aby zo strany žalobcov boli doložené všetky relevantné doklady, na ktoré poukázala vo svojich

písomných vyjadreniach, a to ohľadom orby, sušenia, nákupu osiva, pričom je názoru, že tieto doklady by
si mali archivovať 10 rokov. Okrem toho poukázala na to, že žalobca v 2. rade predmetnú nehnuteľnosť
dal do nájmu žalobcovi v 1. rade, a preto je názoru, že žalobca v 2. rade nemôže žiadať náhradu škody.
Táto nevznikla jemu, ale žalobcovi v 1. rade, ktorý mal nehnuteľnosť v prenájme. Škoda mala vzniknúť
v r. 2010, takže ešte jeden rok by doklady mali mať u seba. Záverom žalovaná uviedla, že z dôvodu, že

neboli zo strany žalobcov predložené jednotlivé dôkazy preukazujúce výšku škody, je ochotnou uhradiť
žalobcom čiastku 137,75 Eur. Vo zvyšnej časti žiada žalobu zamietnuť, pričom nesúhlasí ani s úrokmi z
omeškania. V prípade úspechu vo veci nárok na náhradu trov konania žalovaná nežiadala.

22.Žalobcav2.radenapredmetnompojednávanípoukázalnarozhodnutiePPA,kdebolokonštatované,

že pôda sa riadne obhospodaruje, pričom zdôraznil, že žalobcovia sú FO a pracujú na predmetných
pozemkoch a obrábajú ju ako rodina v spolupráci s inými občanmi, s ktorými si navzájom vypomáhajú.
Žalobca v 2. rade má vedomosti o tom, že do výšky 5000 Eur v tom čase, im nevznikla daňová povinnosť,
a preto nemôže tu ísť z ich strany o podvod. Žalobca v 2. rade je presvedčeným, že žiadnu povinnosť so
žalobcom v 1. rade nezanedbali. V prípade úspechu si žalobca v 2. rade nárok na náhradu trov konania

nežiadal.

23. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),
čím došlo k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (§ 473 CSP). Nová právna
úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, čo znamená, že

nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to i na konania začaté pred dňom účinnosti
Civilnéhosporovéhoporiadku(§470ods.1CSP)svýnimkamiztohtozákladnéhopravidlaustanovenými
v § 470 ods. 2 CSP. Súd pristupujúci k rozhodovaniu v danej veci po 1.7.2016 preto postupoval na
základe úpravy z prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP už podľa tohto zákona.

24. V prejednávanej veci súd podľa § 177 ods. 1 CSP nariadil vo veci pojednávanie, vykonal
dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu, vypočul vo veci strany sporu. Z
vykonaného dokazovania vyplýva tento skutkový a právny stav:

25. Rozsudkom Okresného súdu Levice zo dňa 12.3.2014 pod č.k. 7C/30/2011-251 bola zamietnutá

žaloba, ktorou sa žalobkyňa (v konaní sp. zn. 7C/131/2016 v postavení žalovanej) domáhala voči
žalovanému v 1. a 2. rade (v konaní sp. zn. 7C/131/2016 v postavení žalobcov v 1. a 2. rade) určenia,
že je jedinou oprávnenou užívateľkou parc. č. XXXX/X, F. XXXX/X P. XXXX/X v celkovej výmere 1,32
ha kat. úz. B.. Takisto sa domáhala voči žalovaným aj vyslovenia zákazu vstupu na uvedené pozemky a
náhrady škody v sume 1 585,61 Eur. Žalobu odôvodňovala tým, žalovaný v 2. rade svojvoľne a násilným

spôsobom obsadil z parcely XXXX/X daný pozemok - diel XXXX/X o výmere 0,95 ha. V roku 2010
začala tieto časti pozemku užívať, nakoľko na hospodárskom dvore má kravín a sýpku a v súčasnosti
sa k týmto dvom budovám nevie ináč dostať ako cez dielik pozemku XXXX/X. Pozemok - diel č. XXXX/
X má v nájme od p. Kürtyho. Taktiež žalobu podala s poukazom na rozhodnutie Pôdohospodárskej
platobnej agentúry Bratislava zo dňa 4.2.2011. Predmetným rozsudkom súd vylúčil na samostatné

konanie protinávrh žalovaného v 1. a 2. rade o náhradu škody. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd
rozsudkom zo dňa 16.12.2015 pod č.k. 5Co/747/2014-312 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej
časti výroku o zamietnutí žaloby a v časti výroku o náhrade trov konania potvrdil.26. Pôdohospodárska platobná agentúra poskytuje priame podpory žiadateľom, ktorí užívajú
poľnohospodársku pôdu evidovanú v registri pôdnych blokov a dielov pôdnych blokov (identifikačný
systém pre poľnohospodárske parcely - LPIS) v zmysle § 5 písm. b) zákona č. 280/2017 Z. z. o

poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene zákona č. 292/2014 Z.
z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 280/2017 Z. z.“). Podľa § 40 ods.
3 zákona č. 280/2017 Z. z. sa na vedenie evidencie pôdnych blokov a dielov pôdnych blokov nevzťahuje
osobitný predpis, ktorým je zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri

nehnuteľností a o zápise vlastníckych práv a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení
neskorších predpisov. Z uvedených dôvodov sú jednotlivé diely pôdnych blokov nahlásené žiadateľom
v jednotnej žiadosti identifikované podľa LPIS názvom štvorca (lokality) a kódom dielu pôdneho bloku.

27. Rozhodnutím Pôdohospodárskej platobnej agentúry zo dňa 3.2.2011 pod číslom: 500/1120/26/2010
bolo prerušené konanie o poskytnutí podpory na skutočne využívanú poľnohospodársku pôdu na

obdobie 30 dní od doručenia rozhodnutia, na základe podanej žiadosti na rok 2010 žalobcom v 1. rade.
Krížovou kontrolou platobná agentúra zistila, že na pôdne bloky a diely pôdnych blokov: Hokovce č.
8806/1 o výmere 0,95 ha podala jednotnú žiadosť o podporu v roku 2010 i žalovaná. V zmysle tohto
rozhodnutia žalobca v 1. rade mal preukázať platobnej agentúre, že v lehote 30 dní podal žalobu na
súde, ak to nepreukáže, platobná agentúra neurčí na poľnohospodárskej pôde deklarovanej viacerými

osobami - sporných plochách výmeru a rozhodne podľa osobitného predpisu.

28. Pôdohospodárska platobná agentúra rozhodnutím zo dňa 16.5.2011 pod číslom:
500/1906/16953/2010 žiadateľovi t.j. žalobcovi v 1. rade na spornej ploche - S. Č.. XXXX/X stanovila
nulovú výmeru, keďže nepreukázal v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia č. 500/1120/26/2010 zo

dňa 3.2.2011 podanie žaloby na súd.

29. Pôdohospodárska platobná agentúra rozhodnutím zo dňa 24.1.2017 pod číslom: 500/1120/121/2010
nepovolila obnovu konania vo veci Jednotnej žiadosti na rok 2010 podanej dňa 3.5.2010 žiadateľom:
M. R. t.j. žalovaný v 1. rade, nakoľko žiadateľ nedodržal objektívnu trojročnú a subjektívnu trojmesačnú

lehotu na podanie žiadosti o obnovu konania.

30. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

31. Podľa § 153 ods. 3 CSP, ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany
neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

32. Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

33. Podľa § 209 ods. 1 CSP, súkromný znalecký posudok je znalecký posudok predložený stranou bez
toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd.
34. Podľa §209 ods. 2 CSP, ak je spolu so žalobou predložený súkromný znalecký posudok, ktorý má
všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahuje doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov
vedome nepravdivého znaleckého posudku, postupuje sa pri vykonávaní tohto dôkazu akoby išlo o

znalecký posudok súdom ustanoveného znalca.

35. Podľa § 420 Občianskeho zákonníka (1) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti. (3) Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

36. Podľa § 442 Občianskeho zákonníka (1) Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk). (3) Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a
účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

37. Podľa § 517 ods. 1 Obč. zák., dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak

ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.38. Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

39. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného od 1.1.2009, výška úrokov z
omeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

40. Ustanovením § 185 CSP bol zavedený princíp formálnej pravdy, na základe ktorého súd pri
rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd pri posudzovaní
skutkových tvrdení strán postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesnej obrany a útoku
s poukazom na § 181 ods. 3 CSP a v tejto súvislosti sa dôsledne uplatňuje princíp zodpovednosti strany
sporu za vlastnú procesnú aktivitu, alebo pasivitu a za riadne plnenie si svojich povinností v súvislosti

s vedením súdneho konania ako je zrejmé z § 150 ods. 1 CSP. V zmysle § 150 ods. 1 CSP platí, že
strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa
sporu a rovnako s poukazom na § 153 CSP ako aj § 151 ods.1 a ods. 2 CSP podľa ktorých ustanovení
platí, že skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Dôraz
sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu

a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu. Súd nemôže vyzývať (s poukazom na dodržiavanie
zásahy kontradiktórnosti konania a rovnosti strán) stranu na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom
rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje.
Strana, ktorá neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky
v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe

vykonaných dôkazov.

41. Podľa § 420 Občianskeho zákonníka predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je protiprávne
konanie, vznik škody, existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a škodou. Tieto tri
predpoklady zodpovednosti za škodu sú objektívneho charakteru. Poškodený musí preukázať, že došlo

k protiprávnemu konaniu t.j. k porušeniu právnej povinnosti a že vznik škody a následne jej výška je
v príčinnej súvislosti s týmto porušením. Poslednou podmienkou vzniku zodpovednosti za škodu je
zavinené konanie škodcu. Zavinenie je subjektívnej povahy, pričom občiansko - právna úprava vychádza
z prezumpcie zavinenia, teda zavinenie sa predpokladá a škodca nesie dôkazné bremeno, ak sa chce
vyviniť, musí preukázať, že škodu nezavinil.

42. Súd skúmal existenciu zodpovednostného vzťahu medzi žalobcami a žalovanou. Súd mal
vykonaným dokazovaním za preukázané, že žalovaná zavinila škodu na úrode kukurice, ktorú žalobca
v 2. rade zasial na pôdnom bloku a diely pôdnych blokov XXXX/X- S.. Konanie žalovanej, ktoré zavinilo
vznik škody spočívalo vo vykonaní postreku porastu kukurice prípravkom na ničenie buriny, následným

kombinátorovaním pôdy, v ktorej mal žalobca v 2. rade zasiatu kukuricu, čoho následkom bol žalobca
v 2. rade núteným opakovane vykonať úpravy pôdy pre novú sejbu kukurice a tiež siať kukuricu.
Žalovaná a splnomocnený zástupca mali postrek a kombinátorovanie vykonať v ich domnienke, že
hospodária na pozemkoch, na užívanie ktorých majú právo. Avšak v spore vedenom na Okresnom
súde Levice pod sp. zn. 7C/30/2011 bolo jednoznačne preukázaným, že pozemky- diel 8806/1 sú

vlastníctvom žalobcu v 2. rade, a teda tvrdenie žalovanej a jej splnomocneného zástupcu, že mali na
danú nehnuteľnosť uzatvorenú nájomnú zmluvu s SPF sa nezakladá na pravde, teda nemala prečo
zasahovať do hospodárenia a porastu na pôdnom bloku a diely pôdnych blokov XXXX/X- S. so zasiatou
kukuricou žalobcu v 2. rade.

43. Pokiaľ ide o výšku škody ktorá mala žalobcom vzniknúť konaním žalovanej, daná otázka je
medzi stranami sporu spornou. Žalobcovia nesúhlasili s navrhovanou výškou ponúkanej náhrady škody
a žalovaná namietala žalobcami požadovanú sumu náhrady škody, argumentujúc nedostatočným
preukázaním výšky škody, keďže žalobcovia nepredložili dostatočne presvedčivé písomné dôkazy, ktoré
by osvedčovali ich tvrdenia.

44.Priurčenívýškynáhradyškody,ktorávzniklažalobcomsúdvychádzaztoho,žežalobcamiuplatnená
suma sa skladala z týchto položiek: škoda na poraste kukurice žalobcu v 2. rade, škoda, ktorá mala
vzniknúť žalobcovi v 1. rade ako dôsledok nevyplatenie jednotnej platby- dotácie od PPA a úrokov zomeškania. Čo sa týka jednotlivých položiek, z ktorých sa náhrada škody skladá, súd považoval za
preukázaný vznik škody na úrode kukurice žalobcu v 2. rade. Je nepochybným, že škoda žalobcovi v 2.
radevzniklaakovlastníkovinehnuteľnosti,taktiežjenepochybným,ktospôsobilškodu.Žalovanáuznala,

že škodu spôsobila a že by bola ochotnou nejakú časť škody nahradiť. Keďže zodpovednosť žalovanej
za vzniknutú škodu na poraste kukurice nebola sporná, súd sa bližšie k jednotlivým predpokladom jej
vzniku v ďalšom nezaoberal. Jedinou spornou otázkou medzi stranami sporu zostala otázka výšky takto
vzniknutej škody. Povinnosťou žalobcu v 2. rade bolo predložiť dôkazy, ktorými by preukázal tvrdenia
o výške škody.

45. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s
akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti konkrétny dôkaz hodnotiť. Súd hodnotí všetky vykonané
dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, vrátane poznatkov o skutkových
okolnostiach tvrdených tou - ktorou stranou sporu získaných na základe hodnotenia iných dôkazov.
Celkové posúdenie uvedených hľadísk potom poskytne záver o pravdivosti či nepravdivosti stranami

tvrdených (preukazovaných) skutočností (viď analogicky rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 27. októbra
2010, sp. zn. 30 Cdo 3577/2008).

46. V danom prípade žalobca v 2. rade ako zadávateľ požiadal znalca Ing. Vendelína Senci o
vypracovanie znaleckého posudku, pričom ho požiadal o spracovanie znaleckej úlohy vymedzenej

žalobcom v 2. rade - vyčíslenie škody, ktorá vnikla poškodením porastu kukurice nevhodným postrekom
na parcele č. XXXX/X o výmere 1,26 ha spôsobenej neznámym páchateľom. Znalec škodu na poraste
zrnovej kukurice vyčíslil na 686 Eur. Tento znalecký posudok nie je možné považovať za súkromný
znalecký posudok podľa § 209 CSP, nakoľko neobsahuje doložku, že znalec si je vedomý následkov
vedome nepravdivého znaleckého posudku. Znalecký posudok súd nepovažoval za hodnoverný dôkaz

a nie je plne spôsobilým byť dôkazným prostriedkom v tomto spore. Súd tento dôkaz vyhodnocoval
ako listinný dôkaz, ktorý však nezobrazuje skutočne vykonané práce a ani nezodpovedá skutočne a
reálne použitým hnojivám, množstvu osiva a taktiež výmere na ktorej mala byť škoda spôsobená. Znalec
uvádza výmeru 1,26 ha a skutočne sa jedná o výmeru 0,95 ha. Okrem toho vzhľadom na časový
odstup od vzniku škody (obdobie roka 2010) a vypracovania znaleckého posudku (20.3.2017), súdu sa

nejaví objektívny postup pri stanovení škody na poraste zrnovej kukurice, keďže znalec nemal možnosť
ohliadky poškodených plodín - porastu a nie je ani zrejmé ako znalec dospel k stanoveným hodnotám
napr. zber porastu pri vlhkosti 31%. Taktiež nie je z neho zrejmé, že vychádzal z reálnych cenových
relácii v dobe realizovaných prác. Žalobca v 2. rade v priebehu celého konania neprodukoval žiadny
hodnoverný dôkaz, ktorým by výšku škody preukázal. Súdu sa tak javí, že škodu vyčíslil subjektívne na

základe svojich dlhoročných skúseností s prácou v poľnohospodárstve, pričom práce mali byť vykonané
i svojpomocne. Žalobca v 2. rade nepreukázal hodnovernými dôkazmi, že aj úkony, ktoré deklaroval,
vykonal, zároveň nepreukázal, že bolo nevyhnutné vykonať úkony orby, sejby takým spôsobom a v
takom rozsahu ako to vyplýva z jeho výpovede. Súd takéto vyčíslenie škody nemôže považovať za
objektívne pri určení výšky škody. Súd nemohol pri preukázaní výšky škody brať v úvahu ani predložené

pokladničné bločky (nákup nafty a pneumatík), keďže nebolo reálne preukázané v akom množstve, v
súvislosti s prácami na parcele č. XXXX/X o výmere 0,95 ha, bola konkrétna spotreba. Žalobca v 2.
rade nepreukázal výšku škody a teda v tomto smere dôkazné bremeno neuniesol. Vzhľadom k tomu, že
žalovaná uznala časť výšky škody, ktorú spôsobila svojim konaním na pozemku - diel XXXX/X o výmere
0,95 ha vlastnícky patriacemu žalobcovi v 2. rade, súd zaviazal žalovanú nahradiť žalobcovi v 2. rade

škodu vo výške 137,75 Eur a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

47. Čo sa týka dotácií (škoda žalobcu v 1. rade vo výške 599,51 Eur), súd je názoru, že nie je
preukázaným, že by žalobca v 1. rade mal nárok na túto časť škody. Súd sa oboznámil s jednotlivými
rozhodnutiami PPA (bod 27., 28., 29. rozsudku). Bolo jednoznačne zistené, že tak žalobcom v 1.

rade a tiež žalovanou mohla byť podaná žaloba o určenie, kto má právo hospodáriť na predmetom
pozemkut.j.dielXXXX/XS.ovýmere0,95ha.Vkonanínebolopreukázané,ževdôsledkuprotiprávneho
konania žalovanej bola žalobcovi v 1. rade spôsobená táto škoda. Z rozhodnutí PPA vyplýva, že žalobca
zanedbal svoju povinnosť (v priebehu prerušeného konania) podať žalobu na súd a túto skutočnosť
oznámiť platobnej agentúre s doložením príslušného dôkazu. V dôsledku toho nebola žalobcovi v 1.

rade schválená platba. Následne sám žalobca v 1. rade zmeškal lehotu na obnovu konania, ktorá z toho
dôvodu nebola PPA povolená. Z uvedeného dôvodu súd podanú žalobu v tejto časti zamietol.48. Úroky z omeškania súd priznal žalobcovi v 2. rade v zákonnej výške v súlade s § 3 ods. 1 Nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného od 1.1.2009 a v čase vzniku škody. Výška úroku v tom čase bola 9%
ročne, pričom žalovaná sa s plnením dostala do omeškania dňom 23.4.2012 (dňa 19.4.2012 žalovaná

prevzala žalobu o uplatnení škody zo strany žalobcov a plniť mala do 3 dní), pričom úrok z omeškania z
priznanej sumy 137,75 Eur za obdobie od 23.4.2015 do 13.11.2017 predstavuje 68,98 Eur, ktorú sumu
súd žalobcovi v 2. rade priznal. Priznal mu i úrok 9% ročne zo sumy 137,75 Eur od 14.11.2017 až do
zaplatenia. Keďže žalobca v 2. rade si uplatnil úrok z omeškania od 16.3.2011 v sume 1 543,37 Eur,
súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

49. Podľa § 255 CSP (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
(2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

50. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

51. Vzhľadom na čiastočný úspech oboch strán sporu a skutočnosť, že strany sporu vyhlásili, že si
neuplatňujú nárok na náhradu trov konania, súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo

Poučenie:

Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Levice na Krajský v Nitre, v dvoch písomných vyhotoveniach.

Podľa § 127 ods. 1 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci s týka,
d) čo sa ním sleduje,

e) podpis.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolanie dôvody) čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky,

a) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1/ ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení - Exekučný poriadok).

V Leviciach, dňa 15.3.2019