Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, August 8, 2019

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 23Cb/25/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217211242
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Kudravá
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2019:1217211242.10

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II v sporovej veci žalobcu: AD-MEP s. r. o., so sídlom Včelárska 13, 821
05 Bratislava, IČO: 47 748 672, právne zastúpený: Advokátska kancelária Mandzák a spol., s.r.o.,
so sídlom Zámocká 5, 811 01 Bratislava, IČO: 35 943 882 proti žalovanému: LK Sales Consulting,
s.r.o., so sídlom Tomášikova 3/A, 821 01 Bratislava, IČO: 46 836 250, právne zastúpený: JUDr. Michal
Miškovič - advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Palisády 32, Bratislava, IČO: 47255846, o zaplatenie

503.702,97 Eur s prísl, o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 19.06.2017 sa žalobca voči žalovanému domáha zaplatenia sumy
503,702,97 Eur s príslušenstvom a trovami konania titulom plnenia zo zmluvy.

2. Podaním doručeným súdu dňa 12.07.2019 žalobca navrhol, aby súd nariadil zabezpečovacie
opatrenie podľa ustanovenia § 343 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako
„CSP“) a zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam v podielovom spoluvlastníctve žalovaného v podiele
1, vedených na Liste vlastníctva č. XXXX, Liste vlastníctva č. XXXX a Liste vlastníctva č. XXXX pre
katastrálne územie E., F. I.-A..Č.. X.U., F. I. U..

3.Žalobcanávrhnanariadeniezabezpečovaciehoopatreniazdôvodniltým,žeakododávateľnazáklade
„Zmluvy o dielo č. 01/2016" zo dňa 13.1.2016 vykonal pre žalovaného ako objednávateľa montážne
práce - rozsiahlu rekonštrukciu na objekte v Bratislave, S. Č.. X W. XX v celkovej hodnote 503.702,97
Eur. Po prebratí diela žalovaným si žalobca fakturoval u žalovaného faktúrou č. 172001 zo dňa 9.1.2017,
splatnou dňa 16.1.2017, cenu diela, t.j. sumu 503.702,97 Eur. Keďže žalovaný túto faktúru neuhradil v
lehote splatnosti a ani po troch upomienkach žalobcu, žalobca podal na súd dňa 19.6.2017 žalobu o

zaplatenie 503.702,97 Eur s príslušenstvom.

4. Čo sa týka rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu nariadenia zabezpečovacieho
opatrenia, žalobca poukázal na ohrozenie exekúcie, ktoré vidí v nasledovných skutočnostiach. Žalobca
z verejne dostupnej evidencie katastra nehnuteľností zistil, že na uvedených nehnuteľnostiach vo
vlastníctve žalovaného (1/2 k celku) je zriadené záložné právo v prospech obchodnej spoločnosti U. P.

s.r.o., IČO: XX XXX XXX. Záložné právo bolo zriadené na tieto nehnuteľnosti vkladom č. K.-XXXXX/XX
zo dňa 25.10.2018. Výkon záložného práva v prospech záložného veriteľa bol začatý formou predaja
na dražbe oznámením zo dňa 31.05.2019, zapísaný v evidencii príslušného katastra nehnuteľností ako
poznámka č. Z.-XXXX/XXXX. Žalobca má za to, že zriadením záložného práva a oznámením o výkone
predajom na dražbe v prospech záložného veriteľa je zrejmé, že žalovaný nebude schopný uspokojiť
pohľadávku žalobcu, ak súd judikuje jeho peňažnú pohľadávku, pričom je teda vymožiteľnosť peňažnej

pohľadávkyžalobcuohrozenáajetudôvodnáobavazbudúcehozmareniaexekúcievprospechžalobcu.
Nehnuteľný majetok je pritom jediný likvidný majetok žalovanej spoločnosti a hrozba je aktuálna.Podaním doručeným súdu dňa 24.07.2019 žalobca doplnil svoj návrh na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia prílohou v podobe účtovnej závierky žalovaného zostavenej ku dňu 31.12.2018, z ktorej je
zrejmé, že takmer celú hodnotu majetku spoločnosti tvoria predmetné nehnuteľnosti, pričom zdôraznil,

že ide o jediný majetok žalovaného, ktorý vskutku má reálnu hodnotu a môže podliehať exekučnému
výkonu rozhodnutia.

5. Podľa ustanovenia § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na
veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky

veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa ustanovenia § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o
zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

7. Podľa ustanovenia § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola

pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

8. Podľa ustanovenia § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na
zabezpečovacie opatrenie.

9. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd
môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

10. Podľa ustanovenia § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa
popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich

potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

11. Podľa ustanovenia § 326 ods. 2 C.s.p., k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa

odvoláva.

12. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného
práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť
neskôr judikovaná alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné

nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 344
stanovuje, že ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie, teda navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia musí v návrhu na jeho zriadenie hodnoverne
preukázať dôvodnosť a existenciu svojho nároku voči žalovanému a taktiež existenciu predpokladu,
že budúca exekúcia bude zmarená. Súd môže teda na návrh zriadiť záložné právo, ktoré má

povahu riadneho záložného práva. V prípade plurality záložných práv na predmete záložného práva
garantuje záložnému veriteľovi relevantné poradie podľa dňa jeho vzniku. Prostredníctvom zriadenia
zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu
záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní.

13. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú
potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné
skutočnosti. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje
najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať
na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom

na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia teda
súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho
postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo
ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou sa neprejudikujú
práva a povinnosti sporových strán, ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že

obsahomdočasnejúpravyvneskoršomkonaníniejesúdviazanýamôžerozhodnúťinak.Predpokladom
pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia je, že zriadením zabezpečovacieho opatrenia sa má
odvrátiť možnosť zmarenia uspokojenia peňažnej pohľadávky v exekučnom konaní. Pri skúmaní obavy
budúceho zmarenia exekúcie súd vychádza z konkrétnych skutkových okolností prípadu. Dokazovaniesa v tomto prípade nevykonáva, ale súd, ktorý rozhoduje o návrhu, musí mať osvedčené, že existuje
obava, že exekúcia bude ohrozená. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal navrhovateľ
poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku

hrozby zmarenia exekúcie. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či
zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom
chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať
zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do majetkových
pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie

opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd by mal aj v tomto
prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality.

14. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia tak vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať
všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí
byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené

aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Žalobcom navrhované
zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie voči žalovanému. Okrem existencie
nároku musí však žalobca osvedčiť i to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná
budúca exekúcia voči žalovanému ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť
reálna a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť

len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený. Ani
existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia.
Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým také konanie
žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie
postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery.

15. Žalobca sa zabezpečovacím opatrením domáha zabezpečenia svojej peňažnej pohľadávky vo výške
503.702,97 Eur s prísl. z titulu, že na predmetných nehnuteľnostiach sa začal výkon záložného práva
záložného veriteľa U. P. S..X..F..formou predaja na dražbe, v dôsledku skutočnosti ktorej bude exekúcia
v danej veci ohrozená alebo zmarená. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by

bol ohrozený je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty
jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou
nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Výkonom záložného práva záložného veriteľa U.
P. S..X..F.. formou predaja nehnuteľností na dražbe by mohlo dôjsť k nepriaznivému ovplyvneniu
majetkových pomerov žalovaného, ale iba do tej miery, že žalovaný by síce už nebol vlastníkom

nehnuteľností (1/2 k celku), avšak mohol by disponovať finančnými prostriedkami (získanými z výťažku
dražby) spôsobilými na uspokojenie nároku žalobcu. V tejto rovine preto vzniká otázka účinku zriadenia
sudcovského záložného práva nariadením zabezpečovacieho opatrenia v štádiu začatia výkonu
záložného práva záložného veriteľa U. P. S..X..F..

16. Záložné právo je právnym prostriedkom, ktorý slúži na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa
a jej príslušenstva tým, že oprávňuje záložného veriteľa uspokojiť sa alebo sa domáhať uspokojenia
pohľadávky zo zálohu, t.j. z predmetu záložného práva, za predpokladu, že záložca svoju pohľadávku
nesplní riadne a včas. Ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená, je záložný veriteľ oprávnený na
výkon záložného práva. Jedným zo spôsobov, ktorým sa záložný veriteľ v rámci výkonu záložného práva

môže uspokojiť, je predaj zálohu na dobrovoľnej dražbe. Dražba začína oznámením o dražbe podľa
ustanovenia § 17 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Podľa ustanovenia § 151ma
ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, pri výkone záložného práva záložným veriteľom,
ktorého záložné právo je v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv registrované ako prvé
(ďalej len „prednostný záložný veriteľ"), sa záloh prevádza nezaťažený záložnými právami ostatných

záložných veriteľov. Ak výťažok z predaja zálohu prevyšuje pohľadávku zabezpečenú v prospech
prednostného záložného veriteľa, ostatní záložní veritelia majú právo, aby ich pohľadávky zabezpečené
záložným právom k prevádzanému zálohu boli po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených
nákladov prednostným záložným veriteľom v súvislosti s výkonom záložného práva uspokojené
z výťažku z predaja zálohu podľa poradia rozhodujúceho na uspokojenie záložných práv. Podľa

ustanovenia § 151ma ods. 6 Občianskeho zákonníka, pri výkone záložného práva záložným veriteľom,
ktorý nemá postavenie prednostného záložného veriteľa, sa záloh prevádza zaťažený záložným právom
prednostného záložného veriteľa a ostatných záložných veriteľov, ktorí sú v poradí rozhodujúcom
na uspokojenie záložných práv pred záložným veriteľom vykonávajúcim záložné právo; vo vzťahu kostatným záložným veriteľom sa použijú primerane ustanovenia odsekov 3 až 5. Z vyššie uvedených
ustanovení vyplýva, že skutočnosť či zanikajú aj ďalšie záložné práva evidované na Liste vlastníctva,
závisí od postavenia záložného veriteľa, ktorý vykonáva záložné právo. Ak má postavenie prednostného

záložného veriteľa, vtedy zanikajú všetky záložné práva evidované na Liste vlastníctva, postavenie ktoré
by žalobca nariadením zabezpečovacím opatrením jednoznačne nemal (ako je uvedené v bode 12.
odôvodnenenia), takéto postavenie má práve záložný veriteľ U. P. S..X..F.. Žalobca by mal postavenie
záložného veriteľa, ktorého záložné právo nie je v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv,
t.j. žalobca by nebol prednostným záložným veriteľom a jeho záložné právo (ktorého výkon by nastal

až v prípade právoplatne priznanej pohľadávky súdom), by bolo z príslušného katastra nehnuteľností
vymazané, čím by sa minul účinok nariadeného zabezpečovacieho opatrenia. Na základe uvedeného
má súd za to, že nariadením zabezpečovacieho opatrenia tak ako ho navrhol žalobca, by sa postavenie
žalobcuvovzťahukuplatnenémunárokunezmenilo(inakpovedanénezlepšiloaninezhoršilo)apretosa
jeho nariadenie javí nadbytočným a neúčelným privodiť pre žalobcu zamýšľaný cieľ. Ak je žalobca toho
názoru,ževýkonomzáložnéhoprávazáložnéhoveriteľaU.P.S..X..F..napredmetnýchnehnuteľnostiach

dôjde k nepriaznivému ovplyvneniu majetkových pomerov žalovaného, z dôvodu ktorého nebude môcť
byť pohľadávka žalobcu za predpokladu jej právoplatného priznania súdom, uspokojená z majetku
žalovaného, ktoré tento odvodzuje od predmetných nehnuteľností, všeobecne záväzné právne predpisy
umožňujú žalobcovi domáhať sa zabezpečenia nároku iným právnymi prostriedkami ako je nariadením
zabezpečovacieho opatrenia na predmetných nehnuteľnostiach alebo zriadením iného záložného práva

podľa § 343 ods. 1 CSP (s výnimkou predmetných nehnuteľností).

17. Na druhej strane, ak by aj súd pripustil, že by nariadenie zabezpečovacieho opatrenia splnilo
účel sledovaný zákonom (s čím zásadne nie je možné súhlasiť ako je uvedené vyššie), je súd
toho názoru, že žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil primeranostˇ návrhu žalobcu na nariadenie

zabezpecˇovaciehoopatreniavovztˇahukhodnotenehnutelˇnostívovlastníctveprotistrany(dvarodinné
domy a priľahé a vedľajšie pozemky v širšom centre mesta Bratislava v podiele 1 k celku), na ktoré
žalobca žiadal zriadiť záložné právo a ktorá je podlˇa názoru súdu neprimeraná, nakolˇko je nepochybne
v nepomerne väcˇšej hodnote, ako je výška spornej pohlˇadávky žalobcu (obdobné stanovisko zaujal
i Krajský súd v Bratislave v uznesení cˇ. k. 1Cob/64/2017-294 z 31. mája 2017). Taktiež rozsah

nehnuteľností žalovaného, na ktoré žalobca navrhol zriadiť záložné právo je vo výraznom nepomere k
výške uplatnenej pohľadávky. Vychádzajúc z nutnosti dodržania zásady proporcionality, zmyslom ktorej
je, aby zriadením záložného práva zabezpecˇovacím opatrením nebola spôsobená ujma na základných
právach žalovaného a aby takáto ujma nebola neprimeraná sledovanému cielˇu, súd dospel k záveru,
že nariadením zabezpecˇovacieho opatrenia v navrhovanom znení by došlo k neprimeranému zásahu

do majetkových práv žalovaného.

18. V súvislosti so zriadením záložného práva má súd navyše za to, že žalobca žiadnym spôsobom
nepreukázal, že by sa chcel žalovaný zbavovať resp. že by sa zbavoval svojho majetku alebo ho
inak scudzovať, predávať za nízku cenu, darovať, zamieňať za veci nižšej hodnoty, či neúmerne

zaťažovať záložným právom alebo inými vecnými bremenami v rozpore s výkonom svojej podnikateľskej
činnosti. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva
a aby nebolo vážnejších pochybností o potrebe takejto úpravy, pričom nevyhnutnou podmienkou jeho
zriadenia je existencia zákonného dôvodu, t. j. taký stav právnych (nie iba faktických) vzťahov medzi
stranami, ktorý vyžaduje takúto úpravu súdom. Súd starostlivo zváži, či je tu skutočne naliehavá

potreba, keď miera osvedčenia sa riadi situáciou a najmä naliehavosťou riešenia, či právo je ohrozené
do tej miery, že je potrebné takto rozhodnúť. Žalobca domáhajúci sa nariadenia zabezpečovacieho
opatrenia musí v návrhu osvedčiť, že obava ohrozenia je reálna, teda, že osoba, na majetok ktorej
navrhuje zriadiť záložné právo zabezpečovacím opatrením, koná tak (robí faktické a právne úkony), že
v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo

veci samej, resp. k zmareniu prípadného núteného výkonu rozhodnutia. Ohrozenie nároku žalobcu, či
už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a žalobca ho musí osvedčiť, nestačí len abstraktná
(pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv žalobcu. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva žalobcu
nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
Ak žalobca poukazoval na ohrozenie výkonu exekúcie tým, že sa na predmetných nehnuteľnostiach

začal výkon záložného práva záložného veriteľa U. P. s.r.o. a žalovaný nemá iný majetok podľa
účtovnej závierky za rok 2018, tieto skutočnosti nepostačujú na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
v navrhovanom znení, nakoľko je tu predpoklad, že za predmetné nehnuteľnosti nadobudne žalovaný
finančné prostriedky (hodnota výťažku) z ktorých je potom schopný uspokojovať svoje záväzkyvoči žalobcovi. Inak povedané, tieto skutočnosti by mohli byť nápomocné za predpokladu návrhu
zabezpečovacieho opatrenia v odlišnom obsahu ako navrhol žalobca. Žalobca tak neosvedčil, že bez
nariadenia zabezpečovacieho opatrenia v navrhovanom znení by bola prípadná budúca exekúcia voči

žalovanému ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť
bezprostredne.

19. Poukazujúc na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že žalobca neosvedčil existenciu
zákonných dôvodov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Nariadením zabezpečovacieho

opatrenia by sa nenaplnil účel sledovaný zákonom, preto súd návrh žalobcu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia v navrhovanom znení ako neopodstatnený zamietol.

20. Pokiaľ ide o trovy konania, súd o nich nerozhodoval vzhľadom k tomu, že rozhodnutie o
návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je len rozhodnutím o jednotlivom procesnom návrhu
navrhovateľa, nie je teda výsledkom konania ako takého. Zabezpečovacie opatrenie je osobitným

procesným inštitútom, na ktorý sa aplikuje odlišný postup ako v klasickom súdnom konaní, čo vyplýva
aj zo zaradenia tohto inštitútu do samostatnej tretej hlavy Civilného sporového poriadku. V súlade s
ustanovením § 331 ods. 1 CSP sa uznesenie, ktorým sa návrh na neodkladné opatrenie zamietol,
nedoručuje protistrane. Z tohto dôvodu nie je medzi kým rozhodovať o náhrade trov konania, a takýto
výrok o nároku na náhradu trov konania by bol podľa názoru tohto súdu nadbytočný.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti
ktorého uzneseniu smeruje, vo dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebod) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona.