Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 11, 2019

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 14Csp/124/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7918202693
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Bičová

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2019:7918202693.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Dianou Bičovou v právnej veci žalobcu: G. Y., Y.. XX.X.XXXX,

E. V.. C. XXXX/X, L., proti žalovanému: I. E.A. C., A..C.., C. C. J. XX, XXX XX Ž., Q.: XX XXX XXX, pr.
zast. K.. K. P., A. C. C. L. R. X, XXX XX R., Q.: XXX XX XXX, v konaní o zrušenie zmluvy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalobkyni.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou zo dňa XX.X.XXXX, zmenenou dňa XX.X.XXXX, žiadala, aby súd určil, že zmluva
o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX je neplatná a priznal
jej nárok na náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnila tým, že dňa XX.XX.XXXX uzatvorila so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere
č. XXXXXXXXXX XXXXXX, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške X.XXX,- €. Zmluva
obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú spôsobilé založiť hrubú nerovnováhu v právach a
povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.
Poplatky zaväzujú spotrebiteľa k plneniu za čisto administratívnu agendu, jedná sa o finančné záväzky
spotrebiteľa za plnenia ktoré mu po materiálnej stránke nie sú dodané a slúžia v skutočnosti len

záujmom dodávateľa, čo zakladá značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Zmluva obsahuje tieto neprijateľné
zmluvné podmienky : Poplatok za spracovanie úveru/medzi úveru, poplatok za vedenie účtu stavebného
sporenia/úverového účtu/účtu medziúveru (zmluva PSS), poplatok za spracovanie a schválenie
úverového prípadu, poplatok za správu vkladového účtu (zmluva ČSOB).
Inkasovanie poplatkov spôsobom, že spotrebiteľovi bude poskytnutá suma úverových prostriedkov
znížená o príslušný poplatok - jedná sa o neprijateľné zmluvné podmienky podľa §53 ods. 1 OZ,

ktoré zaväzujú spotrebiteľa k plneniam za administratívnu agendu veriteľa spojenú s poskytnutím
úveru(pričom odplatou za poskytnutie úveru sú úroky) a teda ide o finančné záväzky spotrebiteľa,
za ktoré nedostáva žiadne reálne protiplnenie, ale sledujú výlučne ekonomický záujem dodávateľa. V
zmysle uvedených zmluvných podmienok zároveň v skutočnosti veriteľ poskytne spotrebiteľovi úver
nižší ako je výška úveru uvedená v zmluve a to o sumu rovnajúcu sa príslušnému poplatku.
Ďalej uviedla, že vyhlásenie spotrebiteľa v zmluve, že sa oboznámil s Úverovými podmienkami de
facto prenáša na spotrebiteľa dôkazné bremeno v otázka skutočného a riadneho oboznámenia sa s

obchodnými podmienkami, sadzobníkom poplatkov a informáciami o poistení. Práve skryté prenesenie
dôkazného bremena má pre spotrebiteľa neprijateľný účinok vo vzťahu k potencionálnemu uplatneniu
jeho práv na súde a iných štátnych organov, keďže spotrebiteľ už len v dôsledku predmetnej zmluvnej
podmienky môže byť odradený od prípadného podania podnetov, alebo návrhov štátnym orgánom.Predmetná zmluvná podmienka zakladá hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Poukázala tiež na to, že dojednanie riešenia sporu medzi stranami v rozhodcovskom konaní, ako aj na

to, že poskytovanie úveru za stavu, že si z neho ešte pred poskytnutím dodávateľ zinkasuje nejakú jeho
časť je v rozpore s ratio legis právnej úpravy úveru s účinnosťou od 10.06.2013 zákona č.
132/2013 Z. z. sa veriteľovi výslovne zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu plnenia za vedenie,
evidenciu alebo správu spotrebiteľského účtu.
Podľa ustanovení § 7 ods. 5 zákona č.310/1992 Zb. o stavebnom sporení účinného od 10.06.2013 sa

stavebnej sporiteľni zakazuje požadovať od stavebného sporiteľa, ktorý je fyzickou osobou nepodnikateľ
úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu stavebného
úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený takýto úver a ktorého zriadenie alebo vedenie
je podmienkou úverového vzťahu
Ďalej poukázala na § 53 ods. 4 písm. i) Občianskeho zákonníka a § 16 zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch.

Zároveň argumentovala. že úrok vo výške XX,XX % ročne je vysoký, nakoľko prekračuje stanovený úrok
poskytovaný bankami pre rok 2015, ktorý je vo výške 10,02 % ročne.

3.ŽalovanývovyjadreníkžalobedoručenomsúdudňaXX.X.XXXX(č.l.22spisu)uviedol,žeopredmete
konania už bolo právoplatne rozhodnuté platobným rozkazom vydaným Okresným súdom Trebišov sp.

zn. XXCsp/XXX/XXXX. Keďže v predmetnom konaní došlo k posúdeniu totožného skutkového stavu
ako je namietaný v tomto konaní žalobcom, má za to, že sa jedná o procesnú prekážku res iudicata
(prekážka rozsúdenej veci).
Ďalej uviedol, že žalobkyňa vo vyjadrení síce vymenovala poplatky, za ktoré údajne nedostala plnenia
po materiálnej stránke, avšak jediným poplatkom, ktorý si žalovaný uplatnil, bol poplatok za poskytnutie

úveru. Navyše poplatok za poskytnutie úveru je legitímnym nárokom žalovaného, ktorý výslovne
upravuje § 499 Obchodného zákonníka: „Za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažnéprostriedkymožnodojednaťodplatu,akposkytovanieúverujepredmetompodnikaniaveriteľa.“
V prípade zmluvnej pokuty žalovaný uviedol, že: „Zmluvnú pokutu možno v spotrebiteľskej zmluve
dojednať iba za nesplnenie zmluvnej povinnosti a nie pre prípad odstúpenia od zmluvy. Jej výška

musí byť úmerná povahe povinnosti, ktorej splnenie sa zabezpečuje zmluvnou pokutou.“ (Fekete, I.:
Občiansky zákonník. Veľký komentár. Bratislava: Eurokódex 2011, str. 463).
Žalovaný dodáva, že žalobkyňou uvedený výpočet sumy XX.XXX,- € je založený na absurdnej hypotéze,
pri ktorej by si za každú zo XXX splátok žalobca uplatňoval predmetnú zmluvnú pokutu. Nakoľko bola
žalobkyňa pravidelne v omeškaní so splácaním, žalovaný celý úver zosplatnil s tým, že zmluvnú pokutu

vo výške XXX,- € voči žalobkyni ani raz neuplatnil. Predmetnú zmluvnú pokutu vo výške XXX,- € nie
je možné uplatňovať za omeškanie splátky, ale za porušenie inej zmluvnej povinnosti. Za omeškanie
so splácaním si žalovaný ako veriteľ uplatňuje úrok z omeškania. V prípade žalobkyniných výpočtov je
evidentné, že si vypočítava úroky svojpomocne, najmä keď spôsob jej výpočtu spočíva v tom, že od
celkovej sumy, ktorú by mala v prípade dodržania zmluvných podmienok zaplatiť, odráta istinu, výslednú

sumu prepočíta na % v pomere k celej sume a považuje to za úrokovú mieru.
Žalovaný opätovne uvádza správne hodnoty a výpočty, ktoré boli v zmluve zohľadnené: Žalobkyňa
čerpala úver: XX.XX.XXXX, t. j. v deň podpisu úverovej zmluvy (UZ) - od tohto dňa sa úver začína úročiť.
Termín prvej anuitnej splátky: XX.X.XXXX (tieto údaje ovplyvňujú výšku anuitnej splátky a vstupujú do
výpočtu anuitnej splátky - jej výška

ovplyvňuje hodnoty RPMN, Odplaty, Celkové náklady atď.)
RPMN uvedená v zmluve je vypočítaná správne - do jej výpočtu vstupuje aj zaplatený poplatok za
poskytnutie úveru (vo výške XXX,- EUR) v roku 2015 = 3 % z poskytnutej výšky úveru, výšku RPMN
ovplyvňuje úrok (p.a.), veľkosť pôžičky a prípadný poplatok za poistenie (v tomto prípade 0). Vo výpočte
RPMN nie je zohľadnený poplatok za vedenie inkasného účtu k úveru (Osobný účet).

Žalobkyňa pri svojich výpočtoch nezohľadnila bázu úročenia, ani neprihliadala na bankové dni /
nebankové dni, ktoré pripadli na deň splatnosti splátky.
Celková čiastka, ktorú musí klientka zaplatiť = anuitná splátka * počet mesiacov splácania + poplatok
za poskytnutie (to je tiež náklad!) 94,2 * 108 = 10 173,6 + 174 (poplatok) = 10 347,6
Odplata uvedená v zmluve = úroková sadzba + % poplatku za poskytnutie (vypočítaná je správne) t.

j. 13,9 % + 3 % = 16,9 %
Suma úrokov, ktoré by žalobkyňa zaplatila pri sume X.XXX,- eur s úrokovou sadzbou 13,9 % je presne
X.XXX,XX.Poslednáanuitnásplátkajeo0,16centovnižšiaakoštandardnáanuitnásplátka.Na úrokubyžalobkyňa zaplatila taktiež reálne o 0,16 centov menej - v zmluve je uvedená suma úrokov pri zachovaní
anuitnej splátky (aj v poslednej splátke - preto ten 0,16 centový rozdiel).
4.373,44 + 5.800,- (istina) = 10.173,44 (+ tých 0,16 centov, ak by bola AS aj v poslednom mesiaci 94,2)

= 10.173,60
Žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa zámerne zavádza a v žalobe uviedla
priemerný úrok v bankách pre staré úvery, a nie nové úvery, akým bol predmetný spotrebiteľský úver
v roku 2015. Pre nové úvery bol priemerný úrok za mesiac august 2015 - 11,53 %, čo v porovnaní so
zmluvným úrokom vo výške 13,9 % ročne nie je neprimerané a nespôsobuje to neplatnosť zmluvy o

spotrebiteľskom úvere.
Ďalej žalovaný poukázal na to, že žalobkyňa vôbec žiadnym spôsobom nenamieta najzávažnejšiu
skutočnosť, a to že nárok žalovaného je už exekučne vymáhaný na základe exekučného titulu -
právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu. Nemenej podstatným je tiež fakt, že žalobkynin
návrh na zastavenie predmetnej exekúcie bol z dôvodu jeho neopodstatnenosti zamietnutý. Žalobkyňa
vo vyjadreniach zo dňa XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX žiadnym spôsobom nepreukázala svoje tvrdenia,

rovnako ani v podanej žalobe zo dňa XX.XX.XXXX. Jej tvrdenia o údajnej úžere žalovaného stoja len
na jej svojpomocných výpočtoch úrokových mier.

4. Žalobkyňa v replike doručenej súdu dňa X.XX.XXXX (č. l. 57 spisu) opätovne poukázala na to, že
poplatky zaväzujú spotrebiteľa k plneniu za administratívnu agendu, poukázala na zmluvnú pokutu

vo výške XXX,- eur, ktorá umožňuje veriteľovi sankcionovať spotrebiteľa paušálne určenou zmluvnou
pokutouzaporušenieakejkoľvekzmluvnejpovinnostibezohľadunajejcharakteravýznam.Zopakovala,
že výška úroku XX,X % je vyššia o 2,73 % ako 11,53 %, ktoré stanovujú priemerné úrokové miery z
úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny.

5. Písomným vyjadrením doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX (č. l. 60) žalobkyňa opätovne poukázala
na vysoké úroky, ako aj na § 137 písm. d) Občianskeho zákonníka a § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

6. Žalovaný v duplike doručenej súdu dňa X.XX.XXXX (č. l. 66 spisu) zopakoval, že v tomto prípade ide

o res iudicata a čo sa týka poplatkov, jediný ktorý si žalovaný uplatnil bol poplatok za poskytnutie úveru
v zmysle § 499 Obchodného zákonníka. Zároveň zopakoval tvrdenia uvedené vo vyjadrení k žalobe.

7. Žalobkyňa vo vyjadrení doručenom súdu dňa X.X.XXXX (č. l. 88 spisu) opätovne poukázala na
neprimerane vysoké úroky vo výške XX,XX % , ktoré sú vysoko stanovené nad povolený limit.

8. Súd pojednával v zmysle § 180 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len
„CSP“), v neprítomnosti žalobkyne, ktorá svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnila písomným
podaním doručeným súdu dňa X.X.XXXX a o odročenie pojednávania nepožiadala.

9. Z listinných dôkazov bol zistený tento skutkový stav:

10. Žalobkyňa ako spotrebiteľ uzavrela so žalovaným ako dodávateľom dňa XX.X.XXXX zmluvu
o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni
peňažné prostriedky vo výške X.XXX,- Eur. Poskytnutý úver a úroky sa žalobkyňa zaviazala splácať v

108-ich pravidelných mesačných anuitných splátkach po XX,XX Eur a celý úver aj s príslušenstvom
bola povinná splatiť do XX.X.XXXX. RPMN bola v zmluve stanovená 16,05 %, výška úrokovej sadzby
13,90%ročne.PoplatokzaposkytnutieúveruvovýškeXXX,-Eur.Celkováčiastkaúverubolastanovená
na XX.XXX,XX H..

11. Podľa bodu 3.1 zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX,
Banka ponúka klientovi, aby prípadné spory z tohto obchodu boli rozhodnuté stálym rozhodcovským
súdom Slovenskej bankovej asociácie. Klient bol oboznámený s obsahom zákonného poučenia, Klient
nemá záujem a ponuku odmieta.

12. Listom zo dňa XX.X.XXXX (č. l. 41 spisu) bola žalovaná opakovane upozornená na zaplatenie
omeškaných splátok vo výške XXX,XX Eur do XX.X.XXXX.13. Platobným rozkazom Okresného súdu Trebišov č. k. XXCsp/XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX (č.
l. 75 spisu) bola žalobkyňa zaviazaná zaplatiť žalovanému sumu X.XXX,XX Eur s príslušenstvom a
nahradiť mu trovy konania. Platobný rozkaz sa stal právoplatný dňa XX.XX.XXXX a vykonateľný dňa

XX.XX.XXXX.

14. Podľa výzvy na predčasné splatenie úveru zo dňa XX.X.XXXX (č.l. 51 spisu) žalovaný úver
predčasne zosplatnil a vyzval žalobkyňu uhradiť celý dlh vo výške X.XXX,XX eur s príslušenstvom
najneskôr do XX.X.XXXX.

15. Podľa oznámenia (č. l. 47 spisu), žalobkyňa bola v omeškaní so splatením splátky XX.X.XXXX,
XX.X.XXXX, XX.X.XXXX, XX.X.XXXX a následne dňa XX.X.XXXX bol úver zosplatnený.

16. Podľa upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa X.X.XXXX (č. l. 78 spisu) súdny exekútor sp. zn.
XXEX/XXX/XX - X súdny exekútor upovedomil žalobkyňu o začatí exekúcie na vymoženie pohľadávky

X.XXX,XX Eur s príslušenstvom, na základe vykonateľného exekučného titulu - platobného rozkazu
Okresného súdu Trebišov sp. zn. XXCSP/XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX.

17. Podľa uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXEk/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX
(č.l. 81 spisu) bol návrh povinného (G. Y.) na zastavenie exekúcie zamietnutý.

18. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa XX.X.XXXX predniesol, že žalobu považuje za
zmätočnú a nezrozumiteľnú, nesúvisiacu so samotnou zmluvou o spotrebiteľskom úvere, na základe
ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver.
Pokiaľ žalobkyňa vo svojich písomných vyjadreniach namieta neprijateľné podmienky, uviedol, že

žiadne poplatky, ktoré žalobkyňa vo svojich vyjadreniach, ako aj žalobe, uvádza, si žalovaný voči
žalobkyni neuplatňuje ani si ich neuplatnil. Jediným poplatkom, ktorý si žalovaný v samotnej zmluve o
spotrebiteľskom úvere uplatňuje je poplatok za poskytnutie úveru vo výške XXX,- Eur, ktorý vyplýva z
právneho predpisu a to z Obchodného zákonníka, nakoľko poskytovanie úverov žalovaným je odplatnou
činnosťou, ktorú vykonáva v súlade so zákonom o bankách, Obchodným zákonníkom a takisto v súlade

so zákonom o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách zákon č. 129/2010.
Napriek poplatku zmluva o úvere obsahuje aj bod 2.5, ktorý hovorí o tom, že banka si po uplynutí 18
mesiacov od poskytnutia úveru môže vrátiť klientovi ním zaplatený poplatok za poskytnutie úveru za
predpokladu, ktoré sú uvedené v samotnej zmluve o spotrebiteľskom úvere, a teda predovšetkým, že je
úver splácaný riadne a včas v súlade s inkasným účtom atď.

Čo sa týka ďalších neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré žalobkyňa vo svojej žalobe uvádza tieto
tvrdenia sa týkajú pravdepodobne niečoho iného, ale v žiadnom prípade nie zmluvy o spotrebiteľskom
úvere,ktorúuzavrelžalovanýsožalobkyňou.Odkazujesatunastavebnésporenie,stavebnýmedziúver,
inú zmluvu, zmluvu Československej obchodnej banky.
Čo sa týka ďalších tvrdení aj tie sú tvrdeniami zmätočnými a pre žalovaného absolútne

nezrozumiteľnými.
Čo sa týka oboznámenia sa s úverovými podmienkami a všeobecnými obchodnými podmienkami
žalovaného, ktoré sú nedieľnou súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v tomto prípade postupoval
žalovaný pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere a pri jej koncipovaní plne v súlade so zákonom
o spotrebiteľských úveroch a rovnako tak v súlade so zákonom o bankách, pričom zákon o bankách

v § 37 uvádza, že banka a pobočka zahraničnej banky je povinná na svojej internetovej stránke a vo
svojich prevádzkových priestoroch zrozumiteľne informovať písomnou formou v slovenskom jazyku o
podmienkach na prijímaní vkladov, o poskytovaní úverov a vykonaní všetkých ďalších obchodov, ako
aj o ich cenách vrátane uvedenia príkladov a rovnako tak zákon o spotrebiteľských úveroch v § 9,
teda v náležitostiach zmluvy o spotrebiteľskom úvere neuvádza inú formu ako zákon o bankách, ako

informovať klienta v tomto prípade žalobkyňu, o všetkých právnych dokumentoch, ktoré sú a súvisia
so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Uviedol, že má za to, že sa v žiadnom prípade nemôže jednať o
hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, nakoľko tento zmluvný vzťah
je zmluvným vzťahom štandardným, ktorý je uzatváraný medzi fyzickými osobami a bankami, pričom
žalovaný ako banka v tomto prípade v plnej miere dodržal všetky právne predpisy a povinnosti, ktoré

mu tieto právne predpisy ukladajú a podľa nich a v súlade s nimi informoval žalobkyňu o všetkých jej
právach a povinnostiach vyplývajúcich zo samotnej zmluvy ako aj z obchodným podmienok.
Čo sa týka štvrtého bodu uvedeného v žalobe a to riešenie sporu Rozhodcovským súdom, klient v
samotnej zmluve o spotrebiteľskom úvere vyhlásil, že nesúhlasí s rozhodovaním veci pred StálymRozhodcovským súdom a teda nedošlo ani k uzatvoreniu samostatnej rozhodcovskej zmluvy. Čiže to,
že sa táto klauzula v zmluve nachádza neznamená, že aj by došlo k jej aplikácii, resp. je zrejmé, že
nedošlo, nakoľko sa v roku 2017 po zosplatnení úveru obrátil žalovaný na konkrétny súd prvej inštancie

a nie na súd rozhodcovský.
Čo sa týka zmien úverového stavu v bode A6 žaloby, má žalovaný za to, že tvrdenie, ktoré je v tejto
žalobe uvedené, nie je pre vec rozhodujúce a netýka sa samotnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá
bola uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným. Rovnako tak sa to týka aj bodu 7 predčasné splatenie
úveru. Nie je zrejmé, z akého dôvodu tieto tvrdenia v žalobe uvedené sú, nakoľko k týmto skutočnostiam

a okolnostiam v tomto prípade vôbec nedošlo, takže táto vec nie je právne sporná, a teda v žiadnom
prípade by nemohla spôsobovať neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
V ďalších vyjadreniach žalobkyňa odkazuje na úžeru alebo na neprimeraný úrok, za ktorý jej bol
poskytnutý úver žalovaným. Žalobkyňa nedostatočne porozumela, čo znamená samotná úroková
sadzba, čo znamená úrok a čo znamená ročná priemerná miera nákladov, za ktorý bol úver žalobkyni
poskytnutý. Nie je možné vypočítavať úroky tak, ako ich samotná žalobkyňa vo svojich vyjadreniach,

resp. stručne v žalobe vypočítava. Žalovaný poskytol zmluvou o spotrebiteľskom úvere žalobkyni úver
vo výške X.XXX,- Eur vo forme pôžičky, kde bola dohodnutá ročná úroková sadzba 13,9 % a ešte
bol dohodnutý poplatok za poskytnutie úveru. Tak ako aj zo samotnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
ktorá plne spĺňa náležitosti § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch a veľmi podrobne informuje a v
plnej miere plne žalobkyňu informuje o všetkých úrokových sadzbách, resp. aj o celkovej čiastke, ktorú

žalobkyňa za poskytnutý úver na 9 rokov musí zaplatiť, táto zmluva všetky tieto náležitosti v dostatočnej,
zrozumiteľnej a jasnej forme obsahuje. Úroková sadzba XX,X % je úrokovou sadzbou správnou a
dohodnutou medzi žalobkyňou a žalovaným. Pokiaľ žalobkyňa namieta vo svojom poslednom vyjadrení
zo dňa XX.XX.XXXX, že tento úrok mohol byť stanovený v zmysle Nariadenia vlády, ktoré vykonáva
Občiansky zákonník č. 87/1995, maximálne vo výške dvojnásobku s týmto žalovaný súhlasí , je to

ustanovené v § 1a ako najvyššia prípustná výška odplaty.
Ďalej uviedol, že dáva súdu do pozornosti, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere bol dohodnutý úrok 13,9
% a ročná priemerná miera nákladov predstavovala ku dňu uzatvorenia tejto zmluvy 16,33 %. V súlade
so zverejnenými priemernými úrokovými mierami novoposkytnutých úverov zverejnených Národnou
bankou Slovenska úvery, ktoré boli poskytované ako spotrebiteľské v auguste roku 2015, nakoľko

zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzavretá 12. augusta roku 2015, predstavovala ročná priemerná
miera nákladov na takéto spotrebiteľské úvery 11,53 %. Je teda zrejmé, že ak medzi žalobkyňou
a žalovaným došlo k dohode o úrokovej sadzbe vo výške 13,9 %, ktorá má vplyv na výšku ročnej
priemernej miery nákladov za poskytnutie tohto úveru vo výške 16,33 %, tak táto výška 16,33 % v
žiadnom prípade nie je v rozpore s Nariadením vlády, a teda nie je viac ako dvojnásobná, nakoľko

dvojnásobok ročnej priemernej miery nákladov v súlade so zverejnenými informáciami Národnej banky
Slovenska by predstavovala 11,53 % krát dva, teda výšku 23,06 %.
Žalobkyňa správne porozumela, že poskytnutý úver, ktorý jej bol poskytnutý vo výške X.XXX,- Eur musí
vrátiť banke vo výške XX.XXX,XX Eur, čo evokuje takmer dvojnásobok danej sumy.
Ročná priemerná miera nákladov je vypočítavaná na základe prílohy č. 2 zákona o spotrebiteľských

úverochajetoveľmikomplikovanývzorecavšakvžiadnomprípadeniejetotožnýsvýpočtomžalobkyne.
Laicky možno uviesť, že ročná priemerná miera nákladov sa vypočítava každý rok resp. každý jednotlivý
mesiac v priebehu týchto deviatich rokov, na ktorý bol poskytnutý tento úver a to tak, že sa jednotlivými
splátkami znižuje anuita toho samotného úveru, teda tá istina ako taká a to v žiadnom prípade teda
nie je celá tá splátka, ktorá bola v zmysle zmluvy stanovená na XX,XX centov v súlade so zmluvou o

spotrebiteľskom úvere.
Akokoľvek žalobkyňa namieta samotný úrok resp. úrokovú sadzbu alebo ročnú priemernú mieru
nákladov a poukazuje na to, že táto je nezákonná, nie v súlade s Občianskym zákonníkom, či zákonom
o bankách, Obchodným zákonníkom, resp. nariadením vlády nie je to pravdou. Žalovaný neporušil
nariadenie vlády, ani žiadne iné ustanovenia, ktoré mu právne predpisy ukladajú, ani len dvojnásobok,

tak ako je to v súlade s Nariadením vlády priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov.
Samotná zmluva o spotrebiteľskom úvere je zákonná. Konanie žalobkyne považuje žalovaný za
neštandardnéaúčelové,nakoľkoknamietaniuakejkoľvekplatnostizmluvy,čineprijateľnýchpodmienok,
či nerovnováhy medzi dohodnutými právami k takýmto námietkam zo strany žalobkyne došlo až
po začatí exekučného konania, keď sa na základe upovedomenia o začatí exekučného konania

dozvedela, že je povinná zaplatiť istinu a zo zmluvy vyplývajúce príslušné úroky z omeškania na základe
právoplatného exekučného titulu.19. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník účinného v čase uzavretia zmluvy
12.8.2015, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech
peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a

zaplatiť úroky.

20. Podľa § 499 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník účinného v čase uzavretia zmluvy
XX.X.XXXX Za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno
dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

21. Podľa § 52 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník účinného v čase uzavretia zmluvy
(ďalej len „OZ“), Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

22. Podľa § 52 ods. 3 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej

zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

23. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

24.Podľa§2ods.1písm.a),b),d)zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochaoinýchúveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného ku dňu 12.8.2015
(ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická
osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej

činnosti, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

25. Podľa § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie

celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov,
provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä
poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal

spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,

26. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,

c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokovésadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú

platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení

spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo

uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny

štvrťrok.

27. Podľa § 11 zákona č. 129/2010 Z. z. spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia
neplatnostizmluvyospotrebiteľskomúverealebourčeniabezúročnostiabezpoplatkovostiposkytnutého
spotrebiteľského úveru žalobou.

28. Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

29. V prvom rade sa súd musel vysporiadať so žalovaným vznesenou námietkou prekážky rozsúdenej
veci, pretože nárok z predmetnej spotrebiteľskej zmluvy si žalovaný uplatnil pred Okresným súdom

Trebišov, pričom o jeho nároku súd rozhodol platobným rozkazom sp. zn. XXCsp/XXX/XXXXX - XX zo
dňa XX.X.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX.
Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) nastáva vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá
vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo
právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Pritom nie je

významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie (či ten,
kto bol v skoršom konaní žalobcom, je žalobcom aj v novom konaní alebo má postavenie žalovaného a
naopak). V tomto prípade síce obidva uplatnené nároky mali základ v Zmluve o spotrebiteľskom úvereč. XXXXXXXXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX, avšak v konaní vedenom pod sp. zn. XXCsp/XXX/XXXX
išlo o splnenie povinnosti, pričom predmetom tohto konania je určenie neplatnosti predmetnej zmluvy.

30. Výrok o splnení povinnosti je prekážkou veci rozsúdenej len voči iným (ďalším) potenciálnym
výrokom o splnení povinnosti vyplývajúcej z totožného skutkového základu medzi tými istými subjektami,
nie voči neexistujúcemu meritórnemu určeniu determinujúceho práva.
(Števček, Ficová, baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol., Civilný sporový poriadok ,
Komentár, Nakladatelství C.H.Beck 2016, s. 838).

31. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žaloba o určenie neplatnosti zmluvy je
nedôvodná, pričom v nej absentujú relevantné dôkazy, o ktoré žalobkyňa opiera svoj návrh.

32. Z vykonaného dokazovania je zrejme že medzi stranami sporu vznikol záväzkový právny vzťah
na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX na základe

ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške X.XXX,- eur za podmienok dohodnutých tak, ako sú
opísané v odseku 7 tohto rozhodnutia.

33. Žalobkyňa namietala, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky spôsobilé založiť hrubú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.

34. K žalobkyňou namietaným poplatkom súd uvádza, že žiadne poplatky, ktoré žalobkyňa v žalobe
uvádza, si žalovaný voči žalobkyni neuplatnil, okrem poplatku za poskytnutie úveru vo výške XXX,-
Eur, na ktorý vznikol žalovanému zákonný nárok v zmysle ust. § 499 Obchodného zákonníka, nakoľko
poskytovanie úverov žalovaným je odplatnou činnosťou, ktorú vykonáva v súlade so zákonom o

bankách, Obchodným zákonníkom a takisto v súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch a iných
úveroch a pôžičkách zákon č. 129/2010.
Napriek poplatku, a to k tomuto samotnému poplatku za poskytnutie úveru zmluva o úvere obsahuje
aj bod 2.5, ktorý hovorí o tom, že banka si po uplynutí 18 mesiacov od poskytnutia úveru môže vrátiť
klientovi ním zaplatený poplatok za poskytnutie úveru za predpokladu, ktoré sú uvedené v samotnej

zmluve o spotrebiteľskom úvere, a teda predovšetkým, že je úver splácaný riadne a včas v súlade s
inkasným účtom atď.
Súd zároveň poukazuje na to, že žalobkyňou uvádzané tvrdenia v žalobe sú zmätočné, nakoľko v tejto
časti žaloby poukazuje na zmluvu I. C. C. A. Č..

35. Čo sa týka oboznámenia sa s úverovými podmienkami a všeobecnými obchodnými podmienkami
žalovaného, ktoré sú nedieľnou súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v tomto prípade žalovaný
postupoval pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere a pri jej koncipovaní plne v súlade so zákonom
o spotrebiteľských úveroch a rovnako tak v súlade so zákonom o bankách, pričom zákon o bankách
v § 37 uvádza, že banka a pobočka zahraničnej banky je povinná na svojej internetovej stránke a vo

svojich prevádzkových priestoroch zrozumiteľne informovať písomnou formou v slovenskom jazyku o
podmienkach na prijímaní vkladov, o poskytovaní úverov a vykonaní všetkých ďalších obchodov, ako
aj o ich cenách vrátane uvedenia príkladov a rovnako tak zákon o spotrebiteľských úveroch v § 9,
teda náležitostiach zmluvy o spotrebiteľskom úvere neuvádza inú formu ako zákon o bankách, ako
informovať klienta v tomto prípade, teda žalobkyňu o všetkých právnych dokumentoch, ktoré sú a súvisia

so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. V tomto zmluvné ustanovenie, kde žalobkyňa sama potvrdila, že
bola informovaná o všeobecných obchodných podmienkach a o obchodných podmienkach pre úvery
občanov, ktoré sú nedieľnou súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere nemá vplyv na platnosť zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a už vôbec nie na samotné poskytnutie úveru.

36. K ďalšej žalobkyňou namietanej skutočnosti, a to riešenia sporu rozhodcovským súdom, súd
uvádza, že z bodu 3.1. predmetnej zmluvy o úvere je zrejmé, že Banka ponúka klientovi, aby prípadné
spory z tohto obchodu boli rozhodnuté stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie.
Klient bol oboznámený s obsahom zákonného poučenia, Klient nemá záujem a ponuku odmieta,
čiže žalobkyňa sama odmietla riešenie sporu pred rozhodcovským súdom a nárok z predmetnej

spotrebiteľskej zmluvy si žalovaný následne uplatnil pred Okresným súdom Trebišov, pričom o jeho
nároku súd rozhodol platobným rozkazom sp. zn. XXCsp/XXX/XXXXX - XX zo dňa XX.X.XXXX, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX. Teda žiadna rozhodcovská doložka medzi stranami sporu
uzavretá nebola.Čo sa týka zmien úverového stavu bod Ad 6 a Predčasného splatenia úveru v bode Ad 7 žaloby,
tieto žalobkyňou uvádzané tvrdenia sú zmätočné, nakoľko sa vôbec netýkajú predmetnej zmluvy o
spotrebiteľskom úvere.

37. Čo sa týka žalobkyňou namietanej úrokovej sadzby, k tomu súd uvádza, že preskúmal dohodnuté
úroky z úveru a zistil, že tieto nie sú podľa názoru súdu v hrubom rozpore s dobrými mravmi,
nakoľko podľa zverejnených priemerných úrokových sadzieb (na webovom sídle Národnej banky
Slovenska: ) poskytnutých pre spotrebiteľské úvery v rozhodujúcom
období (t. j. ku dňu 12.8.2015, kedy bola uzavretá úverová zmluva) v kategórii Nové úvery pre
domácnosti, pri spotrebiteľských úveroch so splatnosťou nad 5 rokov činila úroková sadzba hodnotu
11,53 % ročne. V zmluve bola dohodnutá ročná úroková sadzba 13,9 % čo absolútne nie je zjavne v
rozpore s dobrými mravmi a táto je nepomerne nižšia než ju poskytujú banky v danom období.

38. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

39. Krajský súd v Prešove, v právnej veci sp. zn. 3Co/114/2014, v ktorom sa vyjadril aj k výške zmluvných
úrokov: „Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom
úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Prevýšenie úrokov o 100 % oproti
priemeruúrokovzaúveryposkytovanébankamijenetolerovateľnézažiadnychokolnostíapretosprávne
postupoval súd prvého stupňa, ak nepriznal žalobcovi žiadané úroky predstavujúce viac ako 100 %

oproti priemeru úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere (v tom čase 12,67 % ročne). V tejto súvislosti
odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že pokiaľ sú úroky neplatné v celom rozsahu, nemožno ich ďalej ani
moderovať, a preto súd prvého stupňa nesprávne postupoval, ak považoval dohodu o výške úrokov
nad 12,67 % ročne za absolútne neplatnú. Správne mal ustáliť, že úroky sú neplatné v celom rozsahu.
Táto okolnosť totiž spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech spotrebiteľa

v zmysle § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka a za týchto okolností je potrebné hodnotiť dohodu o
výške úrokov ako absolútne neplatnú.“

40. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán, urobil
tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie v prejednávanej veci

za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9.12.1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c.
Španielsko z 9.12.1994 séria A, č. 303/B; Georgiadis c. Grécko z 29.5.1997; Higgins c. Francúzsko z
19.2.1998).

41. K predmetu sporu ktorým je určenie neplatnosti zmluvy o úvere súd zároveň dodáva že zmluva

ktorú žalobkyňa so žalovaným uzavrela má všetky zákonné náležitosti a žalobkyňa neuniesla dôkazné
bremeno a súdu nepreukázala splnenie zákonných predpokladov pre to, aby súd bol oprávnený Zmluvu
o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX vyhlásiť za neplatnú.

42. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu

trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný bol v konaní úspešný, preto súd rozhodol, že
má nárok na náhradu 100 % trov konania proti žalobkyni.
V súlade s § 262 ods. 1 CSP súd rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania, o ich výške podľa §
262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

43. Rozsudok bol vypracovaný v predĺženej lehote podľa § 223 ods. 3 CSP.
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd
Trebišov (§ 362 ods. 1 CSP).

Podľa ust. §-u 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa ust. §-u 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. §-u 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd

Trebišov (§ 362 ods. 1 CSP).

Podľa ust. §-u 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. §-u 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. §-u 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.